- medzinárodného práva procesného, ktorého predpisy upravujú postup súdov a iných orgánov v konaní obsahujúcom cudzí prvok, najmä v prípadoch, v ktorých je dotknutý zahraničný účastník konania.

Pôsobnosť Haagskej konferencie zasahuje do oblasti občianskeho a rodinného práva, ktorého aplikácia patrí do pôsobnosti justičných rezortov, ako i do oblasti práva medzinárodného obchodu, teda do pôsobnosti Federálneho ministerstva zahraničného obchodu. Gescia vyplývajúca z členstva ČSSR v Haagskej konferencii bola zverená uznesením vlády Federálnemu ministerstvu zahraničného obchodu v celom rozsahu, teda i vo veciach spadajúcich do pôsobnosti ministerstiev spravodlivosti.

Prekladaný Dohovor je vzhľadom na svoj obsah dohovorom justičného charakteru, pretože upravuje otázky spadajúce do oblasti dedičského práva, takže jeho ustanovenia budú v praxi aplikovať justičné orgány, ktorými sú v Československu štátne notárstva.

Dôvod, pre ktorý ČSSR Dohovor o medzinárodnej správe dedičstva podpísalo, spočíva predovšetkým v zlepšení postavenia československých dedičov, najmä vo vzťahu k správe pozostalostného majetku v cudzine, v možnosti zhromažďovania majetku, urovnaní práv a záväzkov a transferu hnuteľných vecí - predovšetkým devízových prostriedkov - do ČSSR.

Členstvo v Dohovore bude zároveň znamenať zvýšenie právnej ochrany československých dedičov pred štátnymi orgánmi kapitalistických štátov. Pritom ich ochrana v Československu zostane v rukách čs. štátneho notárstva.

Podstata Dohovoru spočíva v tom, že zmluvné štáty zavedú medzinárodné osvedčenie, ktoré je základným inštitútom celej zmluvnej úpravy a ktorého úprava je obsiahnutá v časti I. V medzinárodnom osvedčení (certifikáte) bude označená osoba alebo osoby oprávnené spravovať hnuteľné dedičstvo a súčasne bude vymedzený i rozsah oprávnenia tejto osoby alebo osôb. Podľa úpravy obsiahnutej v časti II. Dohovoru vydáva medzinárodne osvedčenie orgán štátu, v ktorom mal poručiteľ bydlisko. Týmto orgánom bude v ČSSR vždy štátne notárstvo, ktoré pri označení osoby oprávnenej z medzinárodného osvedčenia a pri vymedzení jej práva použije - až na niekoľko výnimiek - čs. právo. Medzinárodné osvedčenie sa vydáva podľa jednotného vzoru, ktorý je pripojený v prílohe Dohovoru.

Účelom tejto úpravy je uľahčiť osobám uvedeným v medzinárodnom osvedčení výkon ich práv. Dohovor vytvára pre takéto osoby privilegovaný režim v celej oblasti správy dedičstva, a to tak pri zhromažďovaní pozostalostného majetku a dispozícií s ním, ako i pri rokovaní s príslušnými orgánmi krajiny, na území ktorej sa takýto majetok nachádza.

V časti III Dohovoru je upravené vydávanie osvedčenia a podmienky pre zaisťovacie a neodkladné opatrenia. Z obsahu zmluvnej úpravy vidieť snahu zbaviť medzinárodnú správu dedičstva zbytočného formalizmu, a preto sa ustanovuje, že na preukázanie sa osoby oprávnenej z medzinárodného osvedčenia a na rozsah jej oprávnenia spravidla postačí len predloženie medzinárodného osvedčenia a že netreba, aby takéto osvedčenie bolo overené alebo spĺňalo prípadne iné formálne náležitosti. Ustanovuje sa zásadná povinnosť uznávať osvedčenia vydané príslušnými orgánmi iných štátov, ktoré budú zmluvnými stranami Dohovoru, s výnimkou prípadov v Dohovore výslovne uvedených. Tieto výnimky sú taxatívne vypočítané v článkoch 13 až 17 Dohovoru.

V ďalších častiach Dohovoru je upravené použitie medzinárodného osvedčenia a jeho účinky, zrušenie, zmena a odklad účinkov osvedčenia, ustanovenie o hnuteľnostiach, všeobecné a záverečné ustanovenia. V tejto súvislosti treba upozorniť predovšetkým na ustanovenie článku 30 a 31 Dohovoru, ku ktorým ČSSR urobila pri podpise vyhlásenia, ktorých dôsledky sa prejavia takto:

1. Vyhlásenie podľa článku 30 znamená, že režim Dohovoru sa bude pre ČSSR vzťahovať len na veci hnuteľné, a nie na nehnuteľnosti. Toto riešenie navrhli zhodne obe ministerstvá spravodlivosti s tým, že bude nutné vyčkať skončenie prác na analýze Občianskeho zákonníka, najmä tých jeho častí, ktoré sa dotýkajú právnej úpravy vzťahov k pôde. Nie je vylúčené, že po skončení týchto prác ČSSR ďalším vyhlásením rozšíriť režim Dohovoru i na nehnuteľnosti, pokiaľ to bude pre ňu výhodné. Ustanovenie článku 30 takúto možnosť budúcej modifikácie nevylučuje.

2. Vyhlásenie podľa článku 31 Dohovoru bude mať tie dôsledky, že i zahraničné justičné orgány budú musieť použiť čs. hmotné právo na určenie osoby oprávnenej z medzinárodného osvedčenia a vymedzenia jej oprávnenia vo všetkých prípadoch, keď poručiteľ bol čs. občanom.

Ďalšie vyhlásenie k článku 43 Dohovoru je v súlade s čs. postojom a praxou k problému nezávislosti koloniálnych krajín a národov.

Vážení súdruhovia poslanci! Tento stručný výklad k základným ustanoveniam Dohovoru a jeho dosahu pre oblasť čs. právneho poriadku naznačil výhody, ktoré pre ČSSR z členstva v Dohovore vyplynú. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť i to, že z dedičstva v cudzine plynie do štátnej pokladnice pomerne značný príjem v devízach, najmä po poručiteľoch v kapitalistických štátoch. Naproti tomu pri dedičstve po poručiteľoch v Československu sa do kapitalistickej cudziny vydávajú sumy neporovnateľne nižšie. I keď nejde síce o hľadisko prvoradé, nebolo by správne ho prehliadnuť.

Vzhľadom na ustanovenie § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého sa ustanovenia zákona použijú len potiaľ, pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorou je Československá socialistická republika viazaná, neustanovuje niečo iné, nie sú potrebné na vykonanie Dohovoru žiadne legislatívne úpravy. Postačí uverejnenie Dohovoru v Zbierke zákonov ČSSR. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající předseda SL V. David: Děkuji ministru Barčákovi. Návrh projednaly zahraniční výbory a ústavně právní výbory obou sněmoven. Společným zpravodajem za Sněmovnu lidu byl pověřen poslanec Ján Humeník a za Sněmovnu národů poslanec František Kaduk. Slovo má zpravodaj Humeník.

Zpravodaj poslanec SN J. Humeník: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci! V oblasti dedičského práva sú časté prípady, keď sa v určitom štáte prerokúva dedičstvo po poručiteľovi, ktorý bol cudzím štátnym príslušníkom, keď dedičstvo alebo jeho časť má byť vydaná do cudziny. Rozdiely v právnych poriadkoch jednotlivých štátov a niekedy aj zložité administratívne predpisy sú prekážkou pri včasnej realizácii dedičských práv. Tieto prekážky sa snaží odstrániť predkladaný Dohovor o medzinárodnej správe dedičstva.

Hlavným zmyslom Dohovoru je zaviesť osobitné medzinárodné osvedčenie, v ktorom sa označí osoba alebo osoby oprávnené spravovať hnuteľné dedičstvo a vymedzí sa ich oprávnenie. Osvedčenie sa vystavuje podľa vzoru, ktorý je uvedený v prílohe Dohovoru. Uvádza sa v ňom vydávajúci úrad a informácie o poručiteľovi, o dedičstvo ktorého ide. Okrem toho sa v ňom označí osoba, ktorá je oprávnená vykonávať všetky úkony týkajúce sa hmotného i nehmotného hnuteľného majetku z tohto dedičstva a rokovať v záujme dedičstva. V osvedčení sa uvádza zoznam jednotlivých úkonov, ktoré sa môžu urobiť ohľadne dedičstva alebo v mene a na účet dedičstva, pričom sa má vyznačiť, na ktoré úkony osoba uvedená v osvedčení nie je oprávnená.

Osvedčenie bude vydávať v ČSSR príslušné štátne notárstvo, ktoré použije na označenie oprávnenej osoby a vymedzenie jej oprávnenia československé právo. V určitých prípadoch však použije na to právo štátu, príslušníkom ktorého bol poručiteľ, a to vtedy,

1. ak štát, v ktorom mal poručiteľ svoje bydlisko, ako aj štát, ktorého bol občanom, urobí vyhlásenie podľa čl. 31 Dohovoru, že sa má použiť jeho hmotné právo na určenie osoby oprávnenej z osvedčenia a vymedziť jej oprávnenie, ak poručiteľ bol jeho občanom;

2. ak toto vyhlásenie podľa čl. 31 Dohovoru urobí iba štát, ktorého bol poručiteľ občanom, a nie aj štát, v ktorom mal poručiteľ svoje bydlisko, pokiaľ v štáte, ktorého orgán osvedčenie vydal, žil poručiteľ bezprostredne pred svojou smrťou po dobu kratšiu než 5 rokov.

ČSSR urobila pri podpisu Dohovoru uvedené vyhlásenie, že sa má použiť československé hmotné právo na určenie osoby oprávnenej z osvedčenia a na vymedzenie jej oprávnenia, ak bol poručiteľ československým občanom.

Uznanie osvedčenia môže zmluvný štát urobiť závislým buď od úradného rozhodnutia vydaného v skrátenom konaní alebo od jednoduchej publikácie.

Dohovor pomerne podrobne ustanovuje, z ktorých dôvodov môže byť uznanie osvedčenia odmietnuté.

Dohovor obsahuje ďalej ustanovenie o použití osvedčenia a o jeho účinkoch, ďalej o jeho zrušení, zmene alebo odklade jeho účinkov.

Orgán vydávajúci osvedčenie môže do neho zahrnúť i oprávnenie vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú v cudzine, ak právo, podľa ktorého je osvedčenie vydané, takéto oprávnenie osobe oprávnenej z osvedčenia priznáva. Ostatné zmluvné štáty môžu takéto oprávnenie uznať buď úplne alebo sčasti. Ide tak o fakultatívne ustanovenie, z ktorého nevyplýva povinnosť druhých zmluvných štátov oprávnenia na nevyhnuteľnosti v cudzine na podklade osvedčenia uznávať. ČSSR svoje stanovisko k používaniu tohto ustanovenia môže zaujať i neskoršie, čo vyplýva z ustanovenia čl. 38 Dohovoru, a to až po skončení prác na analýze Občianskeho zákonníka v jeho partiách, ktoré sa týkajú právnej úpravy vzťahov k pôde.

S ohľadom na ustanovenie § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého sa ustanovenie zákona použije len v tom prípade, ak medzinárodná zmluva, ktorou je ČSSR viazaná, neustanovuje niečo iné, nie sú potrebné žiadne legislatívne úpravy na vykonanie Dohovoru. Postačí uverejnenie Dohovoru v Zbierke zákonov ČSSR.

Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, navrhujem vám, aby Snemovňa ľudu tento Dohovor schválila.

Předsedající předseda SL V. David: Děkuji poslanci Humeníkovi. Slovo má společný zpravodaj výborů Sněmovny národů poslanec Kaduk.

Zpravodaj poslanec SN F. Kaduk: Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci! Spravodajca Snemovne ľudu súdruh poslanec Humeník vás vo svojom vystúpení oboznámil s cieľom Dohovoru o medzinárodnej správe dedičstva i s tým, čo je jeho podstatou - to je zavedenie osobitného medzinárodného osvedčenia, ktoré má usnadniť riešenie zložitých prípadov dedičstva, keď spolu musia rokovať orgány rôznych štátov. Je to dohovor, ktorý si vyžaduje nevyhnutnosť medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti. Jeho používanie bude nesporne znamenať predovšetkým zvýšenú ochranu československých občanov pred postupom štátnych orgánov kapitalistických štátov. Zárukou tejto ochrany je skutočnosť, že orgánom, ktorý podľa platného československého práva bude vydávať uvedené osvedčenie, bude vždy štátne notárstvo a to bude v prevažnej väčšine prípadov postupovať v súlade s československými zákonmi. Týmito zákonmi sú Občiansky zákonník a Notársky poriadok. Dohovor uľahčí a zjednoduší tak správu dedičstva v cudzine, ako i urovnanie práv a záväzkov a najmä prevod hnuteľných vecí - predovšetkým peňazí do ČSSR. Toľko k vnútroštátnemu pohľadu na Dohovor.

Ešte by som sa rád zmienil o vyhlásení, ktoré treba urobiť k čl. 43 Dohovoru a má značný medzinárodnopolitický význam. Akokoľvek bude Dohovor užitočný, praktický a bude mat pre našich občanov svoje pozitívne stránky, musíme k jeho čl. 43 zaujať taký postoj, ktorý vyjadrí, že ČSSR dôsledne zastáva negatívne stanovisko k akémukoľvek pokusu o zachovanie vzťahu závislosti určitých krajín. Československé vyhlásenie k tomuto článku je v súlade s cieľmi Deklarácie OSN o poskytnutí nezávislosti koloniálnym krajinám a národom.

Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, pripájam sa k spravodajcovi Snemovne ľudu a navrhujem, aby Snemovňa národov Dohovor schválila.

Předsedající předseda SL V. David: Děkuji. Zpravodajové doporučují souhlasit s úmluvou. Stejná stanoviska sdělily též orgány národních rad. Do rozpravy k tomuto bodu se nikdo nepřihlásil. Ptám se proto poslanců obou sněmoven, zda někdo žádá o slovo. (Nikdo). Děkuji. Přeje si ministr Barčák na závěr slovo? Nepřeje.

Přistoupíme k hlasování. V sále je přítomno 154 poslanců Sněmovny lidu, 63 poslanců Sněmovny národů zvolených v České socialistické republice, 55 poslanců Sněmovny národů zvolených ve Slovenské socialistické republice. V souladu s ústavním zákonem o československé federaci jsou obě sněmovny schopné se usnášet.

Předmětem hlasování je návrh schvalovacího usnesení, uvedený v parlamentním tisku č. 128, podle kterého Federální shromáždění souhlasí s úmluvou s tím, že k úmluvě budou učiněna prohlášení podle čl. 30 a 31 úmluvy a prohlášení k čl. 43 úmluvy, který je v rozporu s obsahem a cílem Deklarace Organizace spojených národů ze dne 14. prosince 1960 o poskytnutí nezávislosti koloniálním zemím a národům.

Prosím o hlasování poslance Sněmovny lidu.

Kdo z nich souhlasí s usnesením, které doporučil společný zpravodaj, prosím, ať zvedne ruku! (Hlasuje se). Děkuji.

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se hlasování? (Nikdo.)

Sněmovna lidu usnesení jednomyslně schválila.

Nyní prosím o hlasování poslance Sněmovny národů.

Kdo souhlasí s usnesením, doporučeným společným zpravodajem, prosím, ať zvedne ruku! (Hlasuje se.) Děkuji.

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se hlasování? (Nikdo.)

I Sněmovna národů jednomyslně schválila usnesení uvedené v parlamentním tisku č. 128.

Vzhledem k výsledkům hlasování mohu konstatovat, že Federální shromáždění Československé socialistické republiky souhlasí s Úmluvou o mezinárodní správě dědictví, sjednanou dne 2. října 1973 v Haagu s tím, že k úmluvě budou učiněna tato prohlášení:

- prohlášení podle čl. 30 a 31 Úmluvy a

- prohlášení k čl. 43 Úmluvy, který je v rozporu s obsahem a cílem Deklarace OSN ze dne 14. prosince 1960 o poskytnutí nezávislosti koloniálním zemím a národům.

Soudružky poslankyně, soudruzi poslanci, tím jsme vyčerpali dnešní pořad jednání.

Přerušuji proto 23. společnou schůzi sněmoven Federálního shromáždění s tím, že jednání bude pokračovat zítra ráno v 9 hodin. Schůzi bude řídit první místopředseda Federálního shromáždění soudruh Ján Marko.

(Schůze přerušena v 17.50 hod.)