Společná zpravodajka výborů SN poslankyně H. Ivaničová: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, v tomto volebnom období mali sme už niekoľkokrát príležitosť posudzovať a schvaľovať návrhy takých medzinárodných zmlúv, ktoré svojím zameraním na zamedzenie dvojitého zdanenia, respektíve zabránenia daňovému úniku v oblasti daní z príjmu a z majetku vytvárajú jeden z dôležitých predpokladov pre rozvoj účelnej, cieľavedomej i nekonfliktnej spolupráce zúčastnených krajín v oblasti hospodárskej, kultúrnej a ostatných oblastiach.

Takisto obidve zmluvy, ktoré dnes prerokúvame, predložené vládou Federálnemu zhromaždeniu na odsúhlasenie, smerujú k rovnakému cieľu. Svojím celkovým zameraním a konkrétnym obsahom jednotlivých ustanovení sú výrazom snahy zúčastnených strán upraviť vhodným spôsobom, bez narušenia vnútorných finančných predpisov zmluvných krajín podmienky, ktoré budú podporovať rozvíjanie vzájomných stykov v tých oblastiach, na ktorých majú tieto krajiny záujem.

Po stránke obsahovej a tiež z hľadiska vlastného riešenia, či posudzovania jednotlivých prípadov, resp. situácií, ktoré môžu v praxi vzniknúť sa tak Zmluva podpísaná v apríli tohto roku s vládou Cyperskej republiky, ako aj Zmluva podpísaná v máji tohto roku so Španielskom neodchyľujú od spôsobu, ktorým boli riešené tie isté otázky v zmluvách rovnakého druhu, uzavretými už predtým s inými štátmi. Rovnako je známe, že k postupu v plnení ustanovení týchto zmlúv v praxi medzitým už overených, nie sú vznášané také pripomienky, ku ktorým by bolo nutné v ďalších zmluvách rovnakého druhu prihliadnuť.

Som toho názoru, že dokonalé podmienky v obidvoch zmluvách, ktoré dnes prerokúvame, môžeme považovať za vhodne upravení a zodpovedajúce potrebám v praxi.

V zhode so stanoviskami, ktoré zaujali výbory poverené posúdením obidvoch vládnych návrhov, môžem preto ako ich spoločná spravodajkyňa odporučiť Snemovni národov, aby s obidvoma návrhmi vlády vyslovila súhlas.

Předsedající předseda SN D. Hanes: Ďakujem poslankyni lvaničovej. Slovo má poslanec František Sodoma.

Společný zpravodaj výborů SL poslanec F. Sodoma: Vážené soudružky a soudruzi poslanci, jako společný zpravodaj výborů Sněmovny lidu se především plně připojují ke stanovisku a jeho zdůvodnění, které zde přednesla společná zpravodajka výborů Sněmovny národů, poslankyně Ivaničová.

Dovolte mi poukázat ve stručnosti na některé významnější aspekty, které se týkají zvláště našich hospodářských vztahů s Kyperskou republikou a Španělskem. Politika Kypru je politikou neutrality, respektuje zájmy Organizace spojených národů a prosazuje spolupráci se všemi zeměmi. Kypr je od roku 1972 prakticky přidružen k Evropskému hospodářskému společenství. Ve svém třetím hospodářském plánu, přijatém na období 1979-1981 si stanovil kvalitativně vyšší cíle, kterými sleduje intenzivní způsoby svého hospodářského rozvoje a snaží se čelit vlivům inflace. Díky turistickému ruchu a jeho devizovému přínosu zůstává jeho platební bilance aktivní.

Naše zbožová výměna s touto zemí narůstá a je v posledních letech mírně aktivní. Ve vývozu je orientována hlavně na strojírenské, hutní a dřevařské výrobky a v dovozu na výrobky textilní a potravinářské. Vedle dohod hospodářských existuje mezi naší republikou a Kyperskou republikou řada kulturních, školských, zdravotnických a vědeckých dohod.

Smlouva o zamezení dvojího zdanění a zabránění daňovému úniku v oboru daní z příjmu a z majetku bude plnění všech těchto dohod a rozvíjení vzájemných styků účelně podporovat.

Pokud jde o Španělsko, je známo, že již v roce 1977 požádalo o vstup do Evropského hospodářského společenství, a to s perspektivou stát se v roce 1983 právoplatným členem tohoto společenství. Vstupem do tohoto společenství sleduje zejména vyřešit si známé problémy emigrace jeho pracovních sil a do roku 1983 připravit své výrobní obory na zvýšenou konkurenceschopnost.

Naše obchodní výměna s touto zemí narůstá, ale zůstává v poslední době mírně pasivní. V rozvoji současných vztahů existujících v hospodářské a kulturní oblasti přicházejí nyní v úvahu též širší styky i s vládami autonomních oblastí Španělska.

Mám za to, že i v tomto případě bude uzavřena smlouva podporovat rozšiřování těchto styků. Proto jako společný zpravodaj výborů Sněmovny lidu navrhuji, aby sněmovna s oběma předloženými návrhy vlády vyslovila souhlas.

Předsedající předseda SN D. Hanes: Ďakujem poslancovi Sodomovi za spravodajskú správu. Do rozpravy sa k týmto bodom nikto písomne neprihlásil. Chce niekto k veci hovoriť? (Nikdo.) Nikto. Môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu.

V zasadacej sále je prítomných 138 poslancov Snemovne ľudu, 53 poslancov Snemovne národov zvolených v Českej socialistickej republike a 61 poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej federácii spôsobilé sa uznášať.

Obidve snemovne sú podľa ústavného zákona o československej federácii spôsobilé sa uznášať.

O každom vládnom návrhu musíme hlasovať oddelene.

Najskôr budeme hlasovať o vládnom návrhu, ktorým sa predkladá Federálnemu zhromaždeniu Československej socialistickej republiky na súhlas Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Španielskom o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a majetku, podpísaná v Madride dňa 8. mája 1980.

V parlamentnej tlači sa navrhuje uznesenie, ktorým sa odporúča súhlasiť s prerokúvanou Zmluvou.

Najskôr budú hlasovať poslanci Snemovne národov.

Kto súhlasí s návrhom uznesenia podľa odporúčania spoločnej spravodajkyne výborov Snemovne národov nech zdvihne ruku! (Hlasuje se.) Ďakujem.

Je niekto proti? (Nikdo.)

Zdržal sa hlasovania? (Nikdo.)

Snemovňa národov návrh uznesenia schválila.

Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne ľudu.

Kto súhlasí s návrhom uznesenia podľa odporúčania spoločného spravodajcu výborov Snemovne ľudu? (Hlasuje se.) Ďakujem.

Je niekto proti? (Nikdo.)

Zdržal sa hlasovania? (Nikdo.)

Aj Snemovňa ľudu návrh uznesenia jednomyseľne prijala.

Vzhľadom na súhlasné uznesenie oboch snemovní konštatujem, že Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky súhlasí so Zmluvou medzi Československou socialistickou republikou a Španielskom o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku, podpísanou v Madride dňa 8. mája 1980.

Teraz budeme hlasovať o vládnom návrhu, ktorým sa predkladá Federálnemu zhromaždeniu Československej socialistickej republiky na súhlas Zmluva medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Cyperskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku, podpísaná v Prahe dňa 15. apríla 1980.

V parlamentnej tlači č. 98 sa navrhuje uznesenie, ktorým sa odporúča súhlasiť s prerokúvanou Zmluvou.

Najskôr budú hlasovať poslanci Snemovne ľudu.

Kto súhlasí s návrhom uznesenia podľa odporúčania spoločného spravodajcu výborov Snemovne ľudu, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem.

Je niekto proti? (Nikdo.)

Zdržal sa hlasovania? (Nikdo.)

Snemovňa ľudu schválila návrh uznesenia.

Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov.

Kto súhlasí s návrhom uznesenia podľa odporúčania spoločnej spravodajkyne Snemovne národov? (Hlasuje se.) Ďakujem.

Je niekto proti? (Nikdo.)

Zdržal sa hlasovania? (Nikdo.)

Aj Snemovňa národov návrh uznesenia jednomyseľne schválila.

Vzhľadom na súhlasné uznesenie obidvoch snemovní konštatujem, že Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky súhlasí so Zmluvou medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Cyperskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku, podpísanou v Prahe dňa 15. apríla 1980.

Pristúpime k ďalšiemu bodu nášho programu, ktorým je

Vládny návrh, ktorým sa predkladá Federálnemu zhromaždeniu Československej socialistickej republiky na súhlas Colný dohovor o medzinárodnej preprave tovaru na podklade karnetu TIR (Dohovor TIR, Ženeva 1975) (tlač 100).

Uvedený vládny návrh odôvodní minister zahraničných vecí Československej socialistickej republiky súdruh Bohuslav Chňoupek. Prosím, aby sa ujal slova.

Ministr zahraničních věcí ČSSR B. Chňoupek: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, Československo ako štát s rozvinutým zahraničným obchodom a osobitnou geografickou polohou, sa vždy muselo starostlivo zaoberať otázkami, ktoré upravujú medzinárodnú prepravu tovaru. Po druhej svetovej vojne, v súvislosti s rozvojom medzinárodnej tovarovej výmeny, sa výrazne rozvinula predovšetkým cestná preprava tovaru. V rámci rokovania Európskej hospodárskej komisie OSN bola vypracovaná najskôr štúdia budúceho tranzitného dohovoru a neskôr v r. 1979 bol aj uzavretý Dohovor TIR, t. j. Dohovor o medzinárodnej cestnej preprave. Československo sa stalo zmluvnou stranou tohto dohovoru v roku 1965. Počas jeho naplňovania sa na našom území napriek počiatočným pochybnostiam, prax potvrdila výhodnosť tohto systému. Vžil sa do povedomia takým spôsobom, že názov TIR teraz používame všeobecne pre všetku medzinárodnú cestnú prepravu.

Okrem systému TIR jestvujú však aj ďalšie tranzitné systémy, ktoré vznikli neskôr alebo sú od neho odvodené. Je to napr. Manifest AGT, či že Manifest automobilovej nákladnej dopravy, používaný na základne dohovoru, uzavretého v roku 1965 v Prahe, ktorý platí v stykoch medzi socialistickými krajinami.

S vývojom situácie v prepravných vzťahoch, najmä v súvislosti so zavádzaním kontejnerov a nových cestných dopravných prostriedkov po roku 1959 postupne zastarali niektoré ustanovenia Colného dohovoru TIR a vznikla naliehavá potreba revízie tohto Dohovoru. Stalo sa tak na konferencii v roku 1975, na ktorej sa zúčastnila aj naša krajina.

Na tejto konferencii bol prijatý nový Dohovor. Jeho text sa vám, súdružky a súdruhovia, dnes predkladá na posúdenie. Zároveň sa predkladá aj Rezolúcia, na základe ktorej sa začali aplikovať technické prílohy nového Dohovoru, čím sa docielilo okamžité uskutočňovanie režimu TIR. Dosiahlo sa tak aj to, že sa začali využívať výhody novej zmluvnej úpravy jej zmluvnými stranami ešte pred prijatím nového Dohovoru. Takýto postup volila aj ČSSR po súhlase federálnej vlády, ktorý vyslovila svojím uznesením z 1. júla 1976.

Na spomínanej konferencii sa však nepodarilo delegáciám socialistických krajín dosiahnuť zmeny niektorých navrhovaných ustanovení. Preto z našej strany máme k nim určité výhrady.

Predovšetkým k odseku 1 článku 52 Dohovoru, ktorý je v rozpore se zásadou, že ani jeden štát nemôže byť zbavený možnosti stať sa účastníkom medzinárodných mnohostranných dohôd. V prípade prijatia Dohovoru urobí k nemu ČSSR vyhlásenie.

Ďalej ide o odseky 2 a 6 článku 57, v ktorých sú otázky, ako riešiť spory, formulované pre nás nevyhovujúcim spôsobom. K týmto ustanoveniam sa v prípade prijatia Dohovoru tiež ohradíme.

Možnosť prijatia Dohovoru colnými alebo ekonomickými úniami bola predmetom konzultácií medzi príslušnými orgánmi socialistických štátov. Vzhľadom na situáciu, ktorá vznikla pri rokovaní Rady vzájomnej hospodárskej pomoci s Európskym hospodárskym spoločenstvom, ktoré práve prebieha, nebudeme robiť vyhlásenie k odseku 3 článku 52 Dohovoru.

Ostatnou otázkou, ktorou sa zaoberali naše legislatívne orgány, je možnosť zastavovania vozidiel orgánmi colnej správy vo vnútri krajiny. Paragraf 32 colného zákona č. 44/1974 Zb. totiž ustanovuje, že "v colnom pohraničnom pásme môžu príslušníci colnej správy zastavovať osoby a dopravné prostriedky, vykonávať colnú prehliadku batožín, dopravných prostriedkov, ich nákladu a dopravných a sprievodných listín". Článok 32 Dohovoru oproti tomu ale ustanovuje, že "colné orgány môžu počas cesty podrobiť kontrole a prehliadke náklad cestných vozidiel, dopravných súprav alebo kontejnerov len vo výnimočných prípadoch". Z toho plynie záver, že možnosť zastavovať vozidlá vo vnútrozemí na základe zmluvných ustanovení je obmedzená na vozidlá zmluvných strán v prípade, že používajú režim TIR; ustanovenie nie je povinné a je obmedzené len na osobitné prípady. Preto Federálne ministerstvo zahraničného obchodu s príslušnými rezortmi a Úradom Predsedníctva vlády ČSSR dohodlo, aby zákonné ustanovenie (t. j. § 32 colného zákona č. 44/1974 Zb.) zostalo bezo zmien a keď Federálne zhromaždenie vysloví súhlas, aby bol vydaný predpis, ktorý by bližšie upravoval otázku zastavovania vozidiel vo vnútrozemí.

Predkladaný Dohovor zabezpečuje dostatočným a zodpovedajúcim spôsobom kontrolu nad tranzitom tovaru cez naše výsostné územie, garantuje rovnaké výhody československým cestným prepravcom v zahraničí adekvátne tým, aké majú u nás zahraniční cestní dopravcia; obmedzuje i na minimum devízové výdavky, ktoré vznikajú pri medzinárodnej preprave tovaru v kapitalistických krajinách, zabezpečuje vyhovujúcim spôsobom požadovanú dokumentáciu na colné odbavovanie tovaru na hraničných prechodoch. Ďalej poskytuje medzinárodné garancie za tovar, prepravovaný po našom území, ustanovuje spôsob schvaľovania kontejnerov a cestných nákladných vozidiel na medzinárodnú prepravu tovaru pod colnou uzáverou a obsahuje technické podmienky stavby kontejnerov a cestných nákladných vozidiel. V neposlednom rade sa žiada konštatovať, že prijatie tohto Dohovoru dá dostatočnú perspektívu na prijatie vyžadovaných kontrolných opatrení na štátnej hranici pri súčasnom zrýchlení kontroly a tým napomôže zlepšeniu prípustnosti na existujúcich hraničných prechodoch.

Dohovor budú uskutočňovať orgány colnej správy a jeho výkon zabezpečovať Československé združenie medzinárodných cestných dopravcov. Jeho naplňovanie si nevyžaduje nijaké výdavky zo štátneho rozpočtu. Význam Dohovoru potvrdzuje koniec koncov i skutočnosť, že cez naše štátne hranice vstupuje a vystupuje v súčasnosti ročne takmer milión kamiónov.