So zreteľom na uvedené výhody, ktoré tento Dohovor poskytuje i s ohľadom na dobré skúsenosti za posledných 15 rokov, keď sme režim TIR využívali, ako aj na to, že preprava tovaru po cestách všeobecne vzrastá, či už z dôvodu narastajúceho medzinárodného obchodu alebo zlepšujúcich sa podmienok budovaním diaľničnej siete nielen v ČSSR, ale aj v rade iných európskych krajín, vyslovila naša federálna vláda svojim uznesením č. 229 z 26. júna tohto roku súhlas s pripojením sa Československa k Colnému dohovoru o medzinárodnej preprave tovaru na základe karnetu TIR (Dohovor TIR, Ženeva 1965) a odporučila prezidentovi republiky, aby po odsúhlasení vo Federálnom zhromaždení podpísal listinu o pripojení sa k Dohovoru s výhradou k ustanoveniam, ktoré som už uviedol na začiatku. Preto odporúčam plénu Federálneho zhromaždenia schváliť pripojenie sa ČSSR k tomuto Dohovoru.

Předsedající předseda SN D. Hanes: Ďakujem súdruhovi ministrovi Chňoupkovi za odôvodnenie návrhu. Návrh bol prikázaný na prerokovanie ústavnoprávnym výborom, zahraničným výborom a výborom pre priemysel, dopravu a obchod oboch snemovní. Výbory SN poverili funkciou spoločného spravodajcu overovateľa zahraničného výboru poslanca Božíka Macka a výbory SĽ člena výboru pre priemysel, dopravu a obchod poslanca Štefana Bartalosa. Prosím najprv poslanca Bartalosa, aby predniesol spravodajskú správu.

Společný zpravodaj výborů SL poslanec Š. Bartalos: Vážené súdružky a súdruhovia, s rozvojom medzinárodného obchodu a medzinárodnej spolupráce nadobúda stále viac na význame aj účelová, pohotová, medzinárodná cestná preprava tovaru. To si vyžiadalo zabezpečiť túto činnosť po právnej stránke, vyjasniť a zjednotiť technické a iné podmienky spojené s prechodom hraníc i s prepravou tovaru po území iného štátu. Uvedené otázky boli riešené mnohými zmluvami už v minulosti. Najdôležitejšou a v praxi najčastejšie používanou zmluvou bol colný dohovor z roku 1959, ku ktorému Československá socialistická republika pristúpila v roku 1961. Využívanie tejto zmluvy umožnilo dosahovať nielen značné devízové úspory, ale aj skrátenie prestojov na hraniciach.

Rýchly vývoj medzinárodného obchodu a medzinárodnej cestnej prepravy za uplynulých desať rokov ukázal na niektoré nedostatky a nutnosť upraviť a doplniť uvedenú zmluvu na základe nových poznatkov i dlhoročných skúseností.

V roku 1975 bola preto vykonaná revízia Dohovoru z roku 1959 a navrhnuté niektoré úpravy. Ide prevažne o technické otázky, ako sú doklady o technických podmienkach vozidiel a kontajnerov. Sú tu tiež také úpravy, ktoré umožňujú každému štátu stať sa účastníkom zmluvy bez ohľadu na to, či je účastníkom iných zmlúv. Významné je ustanovenie článku 2 Dohovoru, podľa ktorého sa použitie Dohovoru vzťahuje aj na iné druhy prepráv, ak aspoň časť prepravy sa koná po ceste. Pôjde najmä o rozšírenie kombinovanej lodnej, železničnej a cestnej kontajnerovej prepravy, ktorá je stále v širšom meradle používaná.

Ako sa tu už povedalo, sú v Dohovore aj niektoré podmienky, ku ktorým Československá socialistická republika nemôže pristúpiť.

Ako spoločný spravodajca výborov Snemovne ľudu pre priemysel, dopravu a obchod a zahraničného výboru odporúčam snemovni, v súlade so závermi výborov, vysloviť súhlas s prístupom k Colnému dohovoru o medzinárodnej preprave tovaru na podklade karnetu TIR (Dohovor TIR, Ženeva 1975) s touto výhradou:

"Československá socialistická republika sa v súlade s článkom 58 Dohovoru necíti viazaná odsekom 2-6 článku 57 Dohovoru".

Ďakujem vám za pozornosť.

Předsedající předseda SN D. Hanes: Ďakujem poslancovi Bartalosovi a udeľujem slovo poslancovi B. Mackovi.

Společný zpravodaj výborů SN poslanec B. Macek: Vážený soudruhu předsedo, vážené soudružky poslankyně, soudruzi poslanci, zahraniční výbory projednaly předložený vládní návrh, kterým se předkládá Federálnímu shromáždění ČSSR k souhlasu Celní úmluva o mezinárodní přepravě zboží na podkladě karnetu TIR z roku 1975, která nahrazuje zastaralou úmluvu z roku 1959 novou smluvní úpravou, v níž došlo k přepracování ustanovení týkajícího se praktického provádění mezinárodních přeprav zboží. Je také třeba uvést, že používání výhod této úmluvy zamezuje zbytečným devizovým výdajům a že s jejím prováděním nejsou spojeny žádné výdaje ze státního rozpočtu.

Systém TIR využívali také čs. přepravci v zahraničí již po dobu 15 let, takže se používání výhod této úmluvy velice vžilo.

Proto jako společný zpravodaj zahraničního výboru a výboru pro průmysl, dopravu a obchod Sněmovny národů doporučuji, aby s vládním návrhem v předloženém znění také Sněmovna národů vyslovila souhlas.

Předsedající předseda SN D. Hanes: Ďakujem poslancovi Mackovi za jeho spravodajskú správu.

Do rozpravy sa nikto neprihlásil. Žiada niekto o slovo? (Ne.) Nie. Môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu.

V zasadacej sále je prítomných 144 poslancov Snemovne ľudu, 52 poslancov Snemovne národov zvolených v Českej socialistickej republike a 66 poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej socialistickej republike. Snemovne sú spôsobilé sa uznášať.

V parlamentnej tlači č. 100 sa navrhuje uznesenie, ktorým sa odporúča súhlasiť s prerokúvaným Dohovorom s výhradou.

Najskôr budú hlasovať poslanci Snemovne národov.

Kto súhlasí s návrhom uznesenia tak, ako bolo navrhnuté, nech zdvihne ruku.

Ďakujem.

Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto.

Zdržal sa hlasovania? (Nikdo.) Nikto.

Snemovňa národov návrh schválila.

Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne ľudu.

Kto z nich súhlasí s návrhom? Ďakujem.

Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto.

Zdržal sa hlasovania? (Nikdo.) Nikto.

Aj Snemovňa ľudu schválila návrh jednomyseľne.

Vzhľadom na súhlasné uznesenie obidvoch snemovní konštatujem, že Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky súhlasí s prístupom k Colnému dohovoru o medzinárodnej preprave tovaru na podklade karnetu TIR (Dohovor TIR, Ženeva 1975) s touto výhradou:

"Československá socialistická republika sa v súlade s článkom 58 Dohovoru necíti viazaná odsekom 1 článku 52 a odsekom 2-6 článku 57 Dohovoru".

V ďalšom bode súdružky a súdruhovia, prerokujeme

Vládny návrh, ktorým sa predkladá Federálnemu zhromaždeniu Československej socialistickej republiky na súhlas Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Gréckou republikou o právnej pomoci vo veciach občianskych a trestných, podpísaná v Aténach dňa 22. októbra 1980 (tlač 193)

Vládny návrh, ktorým sa predkladá Federálnemu zhromaždeniu Československej socialistickej republiky na súhlas Konzulárny dohovor medzi Československou socialistickou republikou a Gréckou republikou, podpísaný v Aténach dňa 22. októbra 1980 (tlač 102).

Odporúčam obidva návrhy prerokovať spoločne. Sú k tomu pripomienky? Nie sú.

Uvedené vládne návrhy odôvodní minister zahraničných vecí Československej socialistickej republiky súdruh Chňoupek.

Ministr zahraničních věcí ČSSR B. Chňoupek: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, počas oficiálnej návštevy predsedu federálnej vlády súdruha Lubomíra Štrougala v Grécku v októbri tohto roku boli podpísané dva významné dokumenty: Kuzulárny dohovor medzi Československou socialistickou republikou a Gréckou republikou a Zmluva medzi nimi o právnej pomoci vo veciach občianskych a trestných - obe dnes predložené spoločnej schôdzi Snemovne národov a Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia na posúdenie a vyslovenie súhlasu.

Žiada sa v tejto súvislosti poznamenať, že Grécko patrí k tým krajinám s odlišným spoločenským zriadením, ktoré sa zasadzujú za rozvoj dvojstranných vzťahov so socialistickými štátmi v súlade so zásadami politiky mierového spolunažívania. V tomto pozitívnom rámci majú svoje miesto aj naše dvojstranné vzťahy, ktoré osobitne po páde fašistického režimu v Grécku v roku 1974 očividne zaznamenali vzostupnú tendenciu a majú stabilný dlhodobý trend.

Túto skutočnosť názorne vyjadruje v prvom rade dynamický rozvoj politického dialógu a zvyšovanie jeho úrovne, ako o tom svedčí výmena návštev a rokovania predsedov vlád Československa a Grécka vlani v Prahe a tohto roku v Aténach, vzájomné návštevy delegácií parlamentov oboch krajín, vedených ich predsedami v rokoch 1978 a 1979, stretnutia ministrov zahraničných vecí a vedúcich ďalších rezortov, ako aj styky predstaviteľov radu politických, spoločenských a kultúrnych organizácií.

Rovnako zaznamenali vzostup aj naše hospodárske styky. Pre lepšiu ilustráciu stačí uviesť, že vzájomná výmena tovarov sa za ostatných päť rokov temer zdvojnásobila a tohto roku presahuje už 110 miliónov dolárov. Dá sa teda konštatovať, že duch a litera Spoločného vyhlásenia o rozvoji vzťahov a spolupráce - tohto významného programového politického dokumentu, podpísaného predsedami vlád lanského roku v októbri - sa dôsledne napĺňajú.

Konzulárny dohovor medzi oboma krajinami, podpísaný - ako som už spomenul - 22. októbra tohto roku v Aténach ich predsedami vlád, predstavuje výrazný pozitívny krok na poli právnej regulácie vzájomných konzulárnych stykov. Rozvíja ustanovenie Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch, vhodne ho doplňuje a prispôsobuje špecifike československo-gréckej relácie. Prekračuje rámec funkčných imunít konzulárnych úradov a ich členov, približuje ich postavenie diplomatickým misiám a vytvára tým optimálne podmienky pre nerušený výkon ich funkcií.

Osobitnú pozornosť si nepochybne zasluhuje ustanovenie Dohovoru o oprávnení konzulárnych činiteľov oboch štátov na to, aby pred nimi boli uzatvárané tzv. konzulárne sobáše. Pre našu konzulárnu prax má toto ustanovenie zásadný význam preto, že podľa gréckeho právneho poriadku sa môže uzatvárať manželstvo iba cirkevnou formou, kdežto náš právny poriadok tak uzavreté manželstvá neuznáva. A keďže podľa neho by manželstvo za týchto podmienok pre našich občanov vôbec nevzniklo, bol doterajší stav, prirodzene, zdrojom právnej neistoty. Oceňujeme, že sme dospeli k zhode nielen v tejto, ale aj v celom rade ďalších otázok a považujeme to za dôkaz vzájomného porozumenia, dobrej vôle a odhodlania rozvíjať spoluprácu medzi oboma štátmi.

Súdružky a súdruhovia, ďalším zmluvným dokumentom, ktorý bol počas uvedenej návštevy súdruha Štrougala v Grécku podpísaný, je Zmluva medzi Československom a Gréckom o právnej pomoci vo veciach občianskych a trestných. Jej základné ustanovenia zaručujú občanom jedného štátu, ktorí sa zdržiavajú na území štátu druhého, rovnakú právnu ochranu, na akú majú právo jeho vlastní občania. Taktiež uľahčujú a urýchľujú styky medzi justičnými orgánmi oboch krajín, ktorých rozhodnutia budú na území druhej strany uznávané a vykonávané za rovnakých podmienok stanovených v Zmluve.

Za zvlášť dôležitú treba považovať tú pasáž zmluvy, v ktorej sa obe krajiny výslovne zaväzujú, že - za presne určených podmienok - budú vydávať páchateľov, ohrozujúcich bezpečnosť civilného letectva a tzv. medzinárodných teroristov. Doterajšie skúsenosti, a to aj skúsenosti našej republiky ukazujú, že najúčinnejší postih páchateľa takého činu sa môže dosiahnuť iba po jeho vydaní.

Z tohto hľadiska je tento zmluvný dokument spoločným významným príspevkom oboch krajín na posilnenie boja proti medzinárodnému terorizmu vo všetkých jeho formách a všetkých jeho prejavoch. Budeme sa sústavne usilovať o to, aby takéto ustanovenia boli súčasťou všetkých zmlúv o vydávaní, ktoré uzatvoríme aj s inými kapitalistickými štátmi.

Predložený Konzulárny dohovor, ako aj Zmluva o právnej pomoci vo veciach občianskych a trestných s Gréckom v plnom rozsahu zodpovedajú cieľom našej zahraničnej politiky. V tomto zmysle predstavujú ďalší prínos ku konštruktívnemu rozvoju našich stykov nielen s Gréckom samotným, ale s krajinami s odlišným spoločenským zriadením vôbec na základe princípov nezávislosti, rovnoprávnosti a zvrchovanosti, v záujme ozdravovania medzinárodnej atmosféry, za upevnenie mieru a medzinárodnej bezpečnosti, za prehĺbenie procesu uvoľňovania.

Uzavretie oboch zmluvných dokumentov je v plnom súlade s československými ústavnými a inými predpismi a nevyžaduje nijakú zmenu v československom právnom poriadku.

Odporúčam preto, aby Federálne zhromaždenie s nimi vyslovilo svoj súhlas.

Předsedající předseda SN D. Hanes: Ďakujem súdruhovi ministrovi Chňoupkovi za odôvodnenie návrhov.

Návrhy boli prikázané na prerokovanie výborom ústavnoprávnym a zahraničným obidvoch snemovní.

Výbory Snemovne ľudu poverili funkciou spoločného spravodajcu člena výboru ústavnoprávneho poslanca Miroslava Urbana a výbory Snemovne národov členku zahraničného a mandátového a imunitného výboru poslankyňu Margitu Adamovú.

Žiadam najprv poslanca Miroslava Urbana, aby predniesol spravodajskú správu.

Společný zpravodaj výborů SL poslanec M. Urban: Vážený soudruhu předsedo, vážené soudružky poslankyně, vážení soudruzi poslanci, vládní návrh, kterým se předkládá Federálnímu shromáždění Československé socialistické republiky k souhlasu Smlouva mezi Československou socialistickou republikou a Řeckou republikou o právní pomoci ve věcech občanských a trestních a vládní návrh, kterým se předkládá Federálnímu shromážděni Československé socialistické republiky Konzulární úmluva mezi Československou socialistickou republikou a Řeckou republikou, představují významný přínos pro další pozitivní vývoj vzájemných vztahů mezi Československou socialistickou republikou a Řeckem.

Ve vztazích obou států je věnována zvýšená pozornost rozvíjení politických styků a zvyšování jejich úrovně. Vycházejíce z úrovně čs.-řeckých vztahů, dosažené pozitivním rozvojem po roce 1974, a ze skutečnosti, že mezi Řeckem a Československou socialistickou republikou nejsou závažné otevřené problémy, usilujeme o rozvoj a prohlubování vzájemných styků ve všech oblastech.