O tom, co v této poloze znamená iniciativa, může názorně sloužit tento příklad:

Poslancům se dostala do rukou vysoce kvalifikovaně zpracovaná koncepce o rozvoji pěstování zeleniny a ovoce. Jde v ní o záležitost celospolečensky, politicky a hospodářsky velmi citlivou a důležitou.

Přestože od vydání tohoto dokumentu uběhla poměrně velmi krátká doba, doporučuji návštěvu města Gottwaldova. Zde je již vybudován Dům ovoce a zeleniny, kam JZD dodává plynule čerstvou zeleninu a ovoce. Praxe prokázala, jak je zapotřebí chápat usnesení ÚV KSČ, a to ve vztahu k spotřebiteli, ke společnosti, ve vztahu k intenzívní výrobě cestou všestranné efektivnosti. Neváhám zcela otevřeně říci, že je to do určité míry lekce státnímu obchodu ovocem a zeleninou, který v gottwaldovském okrese pochopil, a v poslední době výrazně zlepšil své služby, jak to v tomto okrese konstatují spotřebitelé a jak jsme se s tím setkali také na posledních schůzích. Je to však současně také doklad, jaké možnosti jsou v našem zemědělství za předpokladu, že se v okrese, kraji, respektuje a uvádí v život zemědělská politika naší strany. Přispívá k tomu koncepce okresní zemědělské správy produchnutá iniciativou a odpovědností technickohospodářských vedoucích i ostatních pracovníků družstva.

Vážené soudružky poslankyně, soudruzi poslanci, vážení hosté, XV. sjezd naší strany konstatoval, že dynamika vývoje našeho socialistického zemědělství spočívá ve stále dokonalejším využívání předností socialismu a v rychlém rozvoji výrobních sil, v iniciativě a aktivitě pracujících, ve svazku dělníků a rolníků, i v materiální základně sloužící dalšímu sbližování podmínek práce v průmyslu a v zemědělství, života ve městě a na vesnici.

Ústřední výbor Komunistické strany Československa věnuje soustavně všestrannou pozornost zemědělství v celém jeho komplexu, působení vnitřních, ale i vnějších vlivů na jeho další rozvoj. Současně s tím důsledně zabezpečuje, aby základní druhy potravin byly poskytovány za pevné maloobchodní ceny. I v tomto směru prokazujeme naši převahu a realizaci naší základní zásady, že na konci všeho našeho snažení je člověk, jeho postavení a život v socialistické společnosti.

Jako společný zpravodaj výborů Sněmovny národů vyslovuji přesvědčení, že vynaložené úsilí poslanců a výborů, jehož výsledkem je souhrnná závěrečná zpráva ze skupinových poslaneckých průzkumů, nebyla zbytečná.

Souhrnná závěrečná zpráva, kterou jste obdrželi, poskytuje mnohé pro zamyšlení, pro zodpovědný přístup k plnění úkolů, ale především pro pochopení a zejména všestrannou realizaci zemědělské politiky Komunistické strany Československa. (Potlesk.)

Předseda SN D. Hanes: Ďakujem súdruhovi Zahradníkovi za prednesenú spravodajskú správu.

Súdružky a súdruhovia, Predsedníctvo Snemovne národov navrhuje, aby na prípravu návrhu uznesenia k úlohám socialistického poľnohospodárstva pri zabezpečovaní výživy obyvateľstva predovšetkým všestranným využitím rezerv zvolila Snemovňa národov návrhovú komisiu v tomto zložení:

Štefan Babinec, Martin Fabík, Pavol Jonáš, Margita Kondrčíková, Eva Peterková, Jan Sedláček, Vladimír Vedra a René Zahradník.

Súdružky a súdruhovia, má niekto pripomienky k prednesenému návrhu? (Nemá.)

Dávam teda o návrhu hlasovať. Kto súhlasí s návrhom na zloženie návrhovej komisie, nech zdvihne ruku! (Hlasuje se.) Ďakujem.

Je niekto proti? (Nikdo.)

Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.)

Konštatujem, že návrh na zloženie návrhovej komisie bol jednomyseľne schválený.

Prosím členov návrhovej komisie, aby sa hneď na začiatku poludňajšej prestávky zišli v miestnosti č. 449 na IV. poschodí.

Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, do rozpravy, ktorou začneme naše popoludňajšie rokovanie, sa písomne prihlásili poslanci: Fabík, Kudláčková, Rusnák, Turošík, Blažek, Kolesárová, Blažej, Kukrál, Bajerová, Csémi, Veselý, Babinec, Sedláček, Jonáš. Gogová, Kopřiva a Štáfek.

Prvý v popoludňajšej rozprave vystúpi poslanec Fabík. Schôdzu bude viesť podpredseda Snemovne národov súdruh Vladimír Vedra.

Teraz prerušujem naše rokovanie. Pokračovať budeme o 13. 40 hodine. Prosím o dochvíľnosť.

(Jednání přerušeno ve 12. 20 hod.)

(Jednání opět zahájeno ve 13. 40 hod.)

(Řízení schůze převzal místopředseda Sněmovny národů V. Vedra.)

Předsedající místopředseda SN V. Vedra: Soudružky poslankyně, soudruzi poslanci, zahajuji nyní přerušené jednání. V průběhu polední přestávky jsme vám rozdali návrh usnesení dnešní schůze. Prosím, abyste případné připomínky odevzdali písemně nejpozději do příští přestávky návrhové komisi prostřednictvím pracovnic Kanceláře Federálního shromáždění.

Nyní budeme pokračovat rozpravou. Uděluji slovo poslanci Fabíkovi, připraví se poslankyně Kudláčková.

Poslanec M. Fabík: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vážení hostia! V tomto roku bola dosiahnutá v histórii čs. poľnohospodárstva druhá najvyššia úroda, a mohla byť rekordná, keby vplyv počasia nebol tak vážne zasiahol do vegetácie obilnín.

Obilninárstvo zaznamenalo od roku 1970 značný vzostup, čo dokumentuje aj rast hektárových úrod. Veď z 33 q po hektári v roku 1970 sa dosiahlo v roku 1974 38,3 q z hektára a celková výroba obilia vzrástla z 8 780 tis. ton na 10 368 tis. ton. Prínosom pre rast hektárových úrod bola najmä pšenica, ktorá v posledných desiatich rokoch zásluhou sovietskych odrôd, Mironovskej, Iljičovky, Jubilejnej, dávala rekordné úrody. Aj odrody jarného jačmeňa Rapid, Spartan a Favorit pomáhali riešiť obilný problém. U pšenice a jačmeňa sa šľachtením podarilo zlepšiť odolnosť proti políhaniu. Sú ešte rezervy v tom, že v jednotlivých okresoch sú rozdielne hektárové úrody. Pre porovnanie úrod pšenice uvádzam, že v roku 1970 nebolo zo 110 okresov ani jedného, ktorý by bol dosiahol nad 40 q pšenice po ha a v roku 1976 už bolo 35 okresov, ktoré dosiahli výnos nad 40 q a z toho 17 nad 45 q z hektára. No sú ešte okresy, ktoré dosiahli v roku 1976 menej ako 25 q obilia z hektára. Úlohou bude, aby aj tieto okresy zvýšili hektárové výnosy. Napríklad aj v mojom volebnom obvode za posledné dva roky nebola splnená výroba obilnín. Len tretina poľnohospodárskych podnikov dosiahla úrodu agroekologického stropu. Príčiny sú v tom, že bonita pôdy na honoch je rôzna, na prípravu pôdy je nedostatok vhodného náradia, najmä diskov, ťažkých brád a diskových sejačiek. Ďalším nedostatkom bolo minimálne hnojenie maštaľnými hnojivami. Potom len 22 % honov dalo výnos nad 40 q z hektára a 9 % honov dalo hektárový výnos pod 20 q. Pri prieskume sme zistili, že o výške úrod, najmä v horských podmienkach, rozhoduje aj ranosť odrôd, čo sa najviac prejavuje u jarín.

U obilnín dôležitú úlohu zohráva kvalitný bezstratový zber, pozberová úprava, bezstratové skladovanie, pekárska a mlynárska hodnota zrna. Dôsledné uplatňovanie technológie pestovania, ktoré smeruje k vysokej nutričnej hodnote zrna, má svoje opodstatnenie, preto, lebo v rokoch 1974 a 1977 sa u pšenice výrazne znižuje podiel bielkovín na lepku. Rozhodujúcu úlohu v tomto smere zohráva správne aplikovaná dusíkatá výživa.

Osobitnú pozornosť treba tiež venovať pestovaniu kukurice. Jej zrno je vysoko účinnou zložkou kŕmnych zmesí. Ďalej sa treba venovať pestovateľskej technológii sladovníckeho jačmeňa, ktorý je naším dôležitým vývozným artiklom.

Podľa požiadaviek mlynov a pekární je potrebné zabezpečovať pre ľudskú výživu 440 tis. ton raže a 70 tis. ton ovsa. U raži sa vyžaduje, aby mala nízky obsah maltózy.

Treba povedať, že vplyvom vysokej a stále rastúcej spotreby mäsa je v ČSSR napätá situácia vo výrobe bielkovín a jadrových krmív vôbec. Situácia je riešená dovozom, preto treba realizovať rad opatrení, ako je kvalifikovaný prístup pracovníkov, organizácia práce, mechanizácia, výživa, technologická disciplína, aby sme zabezpečili plánované úrody obilnín a tým dostatok bielkovín v kŕmnych bilanciách a samozrejme, aby sme riešili otázky lepšieho hospodárenia s obilným fondom. Rezervy v riešení sebestačnosti v obilninách treba hľadať okrem zvyšovania ich výroby v lepšom využívaní objemových krmovín. Hlavne z trávnych porastov. Za posledných 10 rokov sa podiel lúk a pasienkov na celkovej produkcii krmovín nezvýšil, naopak, ešte o niečo málo poklesol, v dôsledku stagnácie úrod a kvalitatívnych zmien presunu pôdy spravidla na úkor najproduktívnejších lúk. Hektárové úrody z lúk sú nižšie ako v predvojnovom období. Len v posledných dvoch rokoch je evidovaný rast. Pri súčasnej hustote hovädzieho dobytka a oviec je zvyšovanie spotreby jadra zapríčinené aj horšou kvalitou objemového krmiva. Z toho vidieť, že na plnení záverov októbrových plén ÚV KSČ je realizovanie hospodárnejšieho využívania trávnych porastov veľmi dôležitým faktorom efektívnosti hospodárenia. Trojročné skúsenosti z uplatňovania komplexných krmovinárskych programov, napr. v našom Stredoslovenskom kraji poukazujú na nevyčerpané možnosti zvyšovania produkcie krmovín a ich kvality z lúk a pasienkov. Za posledné dva roky vzrástli úrody sena v niektorých typických okresoch, napr. v Čadci z 29 q na 38 q, podobne v Dolnom Kubíne a Liptovskom Mikuláši. V rade jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov v horskej a podhorskej výrobnej oblasti dosahujú 60 q a viac sena z hektára v IV. a V. stupni intenzity, pri pomerne dobrom, až 10%nom obsahu dusíkatých látok. Stojí za uváženie, či v takýchto okresoch, kde trávne porasty tvoria prevažnú časť poľnohospodárskeho pôdneho fondu, nepriznať prioritu popri obilninách aj krmovinám.

Je viacej objektívnych prekážok, ktoré sťažujú racionálne využívanie trávnych porastov. Napríklad aplikuje sa menej priemyselných hnojív na hektár poľnohospodárskej pôdy v tých okresoch, kde prevažujú trávne porasty. V roku 1974 bolo 60 % posienkov a 79 % lúk v týchto okresoch hnojené priemyselnými hnojivami. A na hektár bolo dané len 125 kg čistých živín. Aj keď tieto údaje nemožno zovšeobecňovať, jasne hovoria o tom, že intenzifikácii TTP sa v praxi cestou zlepšenia výživy venuje menej pozornosti ako iným kultúram.

Nie je vyriešená otázka využívania trávnej hmoty dobytkom priamo na poraste. Od rozvoja pasienkárstva sa v posledných rokoch upustilo, a to aj napriek tomu, že v ostatných štátoch Európy sa na pastve v úžitkovosti dosahujú dobré výsledky.

V poslednom roku sa zlepšili podmienky vo včasnosti zberu trávnych porastov, čo sme zistili vo vybraných okresoch prieskumom. Zlá situácia je však v nedostatku zberových strojov pre horské oblasti, tú treba riešiť.

U krmovín na ornej pôde treba zlepšiť hektárové úrody, a to aj s možnosťou využitia nových odrôd, napr. Julka, Lolita, ktorý v mojom volebnom obvode na výmere 30 ha dával tri kosby a po ha dal 500 q hmoty. Rezervy sú ešte v pestovaní ďateliny, lucerny, silážnej kukurice a pod. Rezervy sú v spracovaní hmoty, uskladňovaní, sušení a silážovaní.

Pri riešení obilného problému, najmä bielkovín, je opodstatnené pestovanie strukovín. Strukoviny sú bielkovinným komponentom kŕmnych zmesí a tiež cennou zložkou ľudskej výživy. Z agronomického hľadiska ich treba doceniť ako vynikajúcu predplodinu. Ich výrobu je potrebné rozšíriť v ČSSR na cca 196 tis. hektárov. Súčasná situácia v pestovaní strukovín je neuspokojivá. Ich hektárové úrody dosahujú len 2/3 z výnosu obilnín. Značné straty sú pri zbere a treba zvážiť ich opodstatnenosť pestovania najmä v okresoch vyššie položených s kyselými a zamokrenými pôdami. Môžem uviesť môj volebný obvod, v ktorom hrach, bôb a peluška nedosiahli za posledných 10 rokov väčší výnos ako 10 q z hektára.

Na základe týchto poznatkov musia stredné články riadenia a najmä vedenia poľnohospodárskych podnikov venovať pestovaniu strukovín oveľa väčšiu odbornú pozornosť.

Cukrovka je našou najintenzívnejšou poľnou plodinou a svojimi vedľajšími produktami aj významným zdrojom krmiva a ovplyvňuje aj čerpanie devízových prostriedkov na dovoz krmív. V priebehu 5. päťročnice nebol plán nákupu cukrovky splnený. Hektárové ú rody zostali za našimi možnosťami.

Do roku 1980 sa má zvýšiť hektárová úroda na 41 ton. V posledných rokoch je problém cukornatosti. Pri prieskumoch sme sa presvedčili, že v pestovateľskej činnosti sú nedostatky najmä v riadiacej organizátorskej práci, ktorá sa prejavuje pri realizovaní nových a vysoko náročných technológií. Problémy sú aj s osivom, najmä s odrodovou skladbou a s jeho rozmnožovaním.

U ostatných technických plodín, ako u chmeľu, sa v roku 1977 ukazuje dobrá úroda, podobne aj u ozimnej repky. Horšie výsledky sú napr. v Stredoslovenskom kraj i pri pestovaní ľanu a maku. U dvoch posledných, pri zavedení špecializácie, najmä tam, kde sa pestuje na 200 ha mak a na 300 ha ľan v jednom podniku, treba riešiť ochranu a zberovú technológiu.

Pri pestovaní zemiakov sú rezervy v kvalitnej zemiakovej sadbe, tak u skorých, ako aj pozdných zemiakov. Nedostatok je aj v technológii a strojovom vybavení, najmä na pôdach s vyššou svahovitosťou a s množstvom kamenia. V tomto roku, keď platia nové normy pri odbere zemiakov, boli problémy s ich distribúciou. Treba tiež zamedziť stratám pri skladovaní, budovaním zemiakární a dokonalejšie riešiť služby pre poľnohospodárov.

Stále nedocenené miesto v rastlinnej výrobe v nadväznosti na spotrebu obyvateľstva má ovocie a zelenina. Aj keď celkove rastie spotreba potravín, podiel ovocia a zeleniny zostáva na nízkej úrovni a nedosahuje odporúčané priemerné normy. Spotreba ovocia na jedného obyvateľa v roku 1975 dosiahla 47,7 kg a zeleniny 73,7 kg. Aj táto priemerná spotreba je značne kolísavá a oproti vyspelým štátom Európy je nízka. Napríklad spotreba ovocia na jedného obyvateľa v Bulharsku je 82 kg. Na zabezpečenie sebestačnosti ovocia mierneho pásma treba prejsť na veľkovýrobu ovocia. Nákupné organizácie musia zvýšiť záujem o pestovanie urýchleným nákupom a primeranou cenou ovocia. Nedostatky sú aj v distribúcii zeleniny, najmä do severnejších okresov na Slovensku.

Súdružky a súdruhovia, ak má poľnohospodárstvo v budúcnosti zohrať úlohu stabilizujúceho faktora národného hospodárstva, to je možné len vtedy, ak sa vytvoria podmienky pre jeho neustály rozvoj a ak sa zabezpečí intenzita na báze vysokého stupňa organizácie riadenia s využívaním najnovších poznatkov vedeckotechnického rozvoja a uplatňovaním priemyselného spôsobu výroby.

XV. zjazd KSČ zdôraznil, že pri ďalšom rozvoji treba využívať predovšetkým existujúce rezervy vo všetkých oblastiach hospodárskeho života. Nevyužité rezervy, subjektívne a objektívne straty pri zabezpečovaní procesu výroby vážne narušujú ekonomiku a negatívne pôsobia pri dosahovaní efektívnosti.

Preto som chcel poukázať aj v mojom vystúpení na niektoré možnosti a riešenia v odvetví rastlinnej výroby. Ďakujem vám za pozornosť.

Předsedající místopředseda SN V. Vedra: Děkuji poslanci Fabíkovi. Hovoří poslankyně Kudláčková, připraví se poslanec Rusnák.

Poslankyně B. Kudláčková: Vážený soudruhu předsedo, vážené soudružky poslankyně, vážení soudruzi poslanci, vážení hosté, k prvnímu říjnu 1976 vstoupily v platnost v souladu s našimi celospolečenskými zájmy i s výhledovými potřebami naší socialistické společnosti nové zákonné normy v oblasti ochrany zemědělského půdního fondu. Vydání těchto norem je projevem mimořádné starostlivosti a péče našich nejvyšších stranických a státních orgánů. Vždyť zemědělský půdní fond je největším přírodním bohatstvím naší země a nenahraditelným výrobním prostředkem a jedním z hlavních faktorů tvorby dobrého životního prostředí.