Předsedající místopředseda SN V. Vedra: Děkuji poslanci Rusnákovi. Hovoří poslanec Turošík. Připraví se poslanec Blažek.

Poslanec J. Turošík: Vážený súdruh predseda, súdružky a súdruhovia poslanci, vážení hostia! Prudký rozvoj chemizácie a mechanizácie v našom poľnohospodárstve, tak ako to uviedli vo svojich správach podpredseda federálnej vlády s. Ing. Rohlíček a minister poľnohospodárstva s. Ing. Nágr, má nesporne rozhodujúci vplyv i na potrebu príslušnej kvalifikácie pracovníkov, čo je podmienené vývojovým stupňom technológie, techniky, organizácie a riadenia poľnohospodárskej výroby na našich štátnych majetkoch a JRD. Pod vplyvom socialistickej prestavby československého poľnohospodárstva došlo najmä v posledných rokoch k hlbokým premenám v obsahu práce, kvalifikačnej úrovni i organizátorských schopnostiach našich poľnohospodárov, aby boli schopní pripraviť a realizovať vyšší stupeň rozvoja komplexných úloh poľnohospodárskej výroby.

Sústredená starostlivosť našej strany o rozvoj poľnohospodárskeho odborného školstva vytvorila na takmer 300 učňovských zariadeniach, viac ako 100 stredných odborných a troch vysokých školách i dvoch veterinárnych fakultách, možnosti vychovávať nielen odborne zdatného absolventa, ale pripraviť týchto na život v rozvinutej socialistickej spoločnosti tak, aby na svojich pracoviskách sústavne a cieľavedome, v zmysle politiky KSČ, prispievali k rozvoju našej prekrásnej socialistickej vlasti.

Rozvoj tohto školstva bol viac ako potrebný, keď uvážime, že napríklad v štátnom poľnohospodárskom sektore v roku 1963 pracovalo iba 9 % pracovníkov so stredoškolským a 2,1 % s vysokoškolským vzdelaním. V JRD bola táto situácia ešte horšia, a síce v tomto sektore pracovalo 3 % pracovníkov so stredoškolským a len 0,13 % s vysokoškolským vzdelaním.

Dnes je situácia na tomto úseku oveľa priaznivejšia, i keď poslanecké prieskumy ukázali, že na niektorých poľnohospodárskych závodoch s náročnou prácou na odborné vedomosti i organizačné schopnosti zotrvávajú ešte pracovníci bez príslušnej kvalifikácie. Ide tu o oblasti, ktoré sú vzdialenejšie od kultúrnych a spoločenských centier severného a východného Slovenska a pohraničia v Českej socialistickej republike, do ktorých nám absolventi stredných a vysokých škôl odmietajú nastupovať. I napriek týmto nedostatkom, súčasný stav v kvalifikácii pracovníkov ukazuje, že v rámci štátov RVHP má naše československé poľnohospodárstva najvyšší podiel pracovníkov s vysokoškolským a stredoškolským vzdelaním. V poľnohospodárskej prvovýrobe pracuje v súčasnosti viac ako 100 tis. absolventov stredných a vysokých škôl a v kategórii manuálne pracujúcich pracuje okolo 250 tis. kvalifikovaných robotníkov, ktorí sa svojmu remeslu vyučili.

Významným činiteľom ďalšieho rastu a rozvoja poľnohospodárskej výroby sa stali riadiaci pracovníci podnikového stredného a centrálneho stupňa. S nástupom vedeckotechnickej revolúcie v poľnohospodárstve sa sformovala a ďalej sa rozrástla základňa technickohospodárskych pracovníkov v počtoch i kvalite. Úspešná spolupráca našej vedy a výskumu s inštitúciami tohto vedného odboru v socialistických krajinách, najmä však v ZSSR, priniesla i nášmu poľnohospodárstvu nové vedecké poznatky a povzniesla ho na žiadúcu svetovú úroveň.

Dôležité miesto pri realizácii úloh v poľnohospodárstve pripadá našej mladej technickej inteligencii, ktorá svojím postavením vo výrobe je najbezprostrednejšie spätá s našou robotníckou triedou. Je potrebné oceniť tú skutočnosť, že z radov týchto mladých ľudí postupne nám vyrastajú poprední zlepšovatelia, vynálezci a novátori, priekopníci nových metód práce v poľnohospodárstve, ktorí sú svojou angažovanou politickou a odbornou prácu príkladom a vzorom i pre ostatnú našu mládež.

Z dosiahnutých výsledkov možno konštatovať, že:

- poľnohospodárske školstvo zohralo v minulej etape rozvoja poľnohospodárstva významnú úlohu a že v zásade uspokojilo požiadavky poľnohospodárskej praxe,

- sústava poľnohospodárskych škôl je v zásade dobudovaná, zodpovedá územnému členeniu štátu, intenzite a zameraniu výroby v jednotlivých oblastiach,

- súčasná úroveň absolventov poľnohospodárskych škôl je zodpovedajúca nárokom a danému vývojovému stupňu poľnohospodárskej výroby.

Mimoškolskému vzdelávaniu venuj e sa prostredníctvom ZDR patričná starostlivosť a pozornosť. Televízne školy pokrokových skúseností a DŠP boli postavené na žiadúcu úroveň, o čom svedčia i samotné výsledky, ktoré sa v poľnohospodárskej výrobe dosiahli. V minulom roku sa preškolilo touto formou štúdia okolo 280 tis. družstevníkov, ktorí si zvýšili svoje odborné a politické vedomosti a osvojili si spôsob novej sústavy odmeňovania.

Správy z prieskumov poslancov potvrdzujú, že len napríklad v Stredočeskom kraji v roku 1976 prešlo účelovými kurzami 5790 pracovníkov z výroby, a 339 pracovníkov si zvyšovalo kvalifikáciu popri zamestnaní, pomaturitným a postgraduálnym štúdiom. Taký istý príklad z prieskumov poslancov môžem uviesť z Východoslovenského kraja, kde v rôznych formách doškoľovania prešlo 7530 družstevníkov, aby nadobudli potrebné znalosti k obsluhe novej techniky, technológie a bezpečnosti pri práci.

Otázke kvalifikácie bude potrebné aj naďalej venovať náležitú pozornosť, pretože kto myslí na výchovu najmä mládeže, myslí na našu socialistickú prítomnosť i komunistickú budúcnosť. Pre tento rok sa muselo do učebného pomeru len na Slovensku získať 5360 mládeže, na voľné pracovné miesta prijať 2336 absolventov stredných odborných a 858 absolventov vysokých škôl.

Podobná situácia je aj v Českej socialistickej republike. Naše prieskumy konštatujú, že sa na základe politickej a ekonomickej stabilizácie poľnohospodárskych podnikov a závodov, najmä v posledných rokoch, stabilizujú kádre všetkých profesií a tieto zostávajú natrvalo pracovať v poľnohospodárstve. Je to potešiteľné, pretože je to jeden z rozhodujúcich činiteľov ďalšieho rozvoja tohto dôležitého odvetvia nášho národného hospodárstva, ktoré zabezpečuje výživu a spokojnosť obyvateľstva a neustály rast životnej úrovne nášho ľudu.

Súdružky a súdruhovia poslanci, skutočnosti, ktoré som stručne uviedol, podávajú aspoň čiastočný obraz o dosiahnutom stupni socialistickej premeny našej dediny v politickom, kultúrnom i morálnom vzostupe všetkého nášho obyvateľstva.

Niekoľkými slovami chcem sa ešte zmieniť, ako sa zabezpečuje kádrová politika a starostlivosť o pracujúcich v oblasti potravinárskeho priemyslu. I keď sa i tu situácia v tomto smere podstatne zlepšila, je potrebné naďalej zodpovedne pristupovať pri výbere, výchove a rozmiestňovaní kádrov. Tomuto úseku sa v predchádzajúcich rokoch nevenovala patričná pozornosť, v dôsledku čoho odišli pracovať mimo svoju profesiu do priemyslu alebo obchodu, vyučení naslovovzatí, dobrí odborníci potravinárskeho priemyslu.

O ich náhradu a výchovu nových kádrov sa príslušné odvetvie nestaralo tak, ako si to súčasné potreby a požiadavky času v politickej a odbornej príprave vyžadujú. Naše prieskumy ukázali, že aj podiel vyučených robotníkov v tejto oblasti je nízky, pretože i teraz takmer 1/3 vyučených odchádza pracovať mimo svoj odbor, do iných odvetví nášho národného hospodárstva. Preto je potrebné, aby sa predovšetkým zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov a hlavne starostlivosť o nich, stali trvalou úlohou hospodárskych vedení príslušných generálnych riaditeľstiev, podnikov a závodov i samotných závodných zložiek.

Značný význam pre stabilizáciu kádrov má aj sústavné zlepšovanie pracovného a životného prostredia i podmienok pre zdravú a bezpečnú prácu. Túto úlohu dobre pochopili i v závodoch potravinárskeho priemyslu, ako sú napr. Hydinárske závody v Kežmarku, mliekáreň v Košiciach, mäsokombináty v Humennom a Zvolene, vo Frute v Prostejove, Vitane v Byšiciach, Frucone, závody Trebišov a Košice a v celom rade ďalších, a najnovšie, ako sami všetci dobre vieme, i otvorený nový mäsokombinát v Prahe.

Okrem týchto podnikov, ktoré sú dielom už socialistickej výstavby, vybavené modernou technikou a technológiou a produkujúce výrobky svetovej úrovne, máme ešte prevádzky a závody, ktorých výrobné a najmä sociálne podmienky nezodpovedajú súčasným požiadavkám a potrebám.

Medzi takéto možno zaradiť napríklad mäsopriemysel vo Svite, Závody juhomoravskej Fruty na Znojemsku a niektoré ďalšie.

I keď sa to týka len ojedinelých prípadov v Českej i Slovenskej socialistickej republike, bude ich treba urýchlene doriešiť tak, aby sa i tieto dostali čím skôr na úroveň ostatných našich socialistických podnikov.

Súdružky a súdruhovia poslanci, záverom treba povedať, že popri pozitívnych výsledkoch, ktoré sa v poľnohospodárstve i v potravinárskom priemysle dosiahli, zmenili sa na nepoznanie od základu sociálne a kultúrne pomery na našej dedine. Vysoká bytová kultúra a vybavenosť domácností, technická a občianska vybavenosť v našich mestách i dedinách, všestranný rozvoj a vzdelanosť občanov svedčia o vysokej životnej, spoločenskej a kultúrnej úrovni všetkého nášho pracujúceho ľudu.

Dosiahnuté ciele a potešiteľné skutočnosti sú výsledkom uvedomelej, statočnej a cieľavedomej práce našich pracujúcich, zamerané na realizáciu záverov XV. zjazdu KSČ, na podporu politiky našej strany pri budovaní rozvinutej socialistickej spoločnosti, pre blaho a šťastie všetkého nášho ľudu. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající místopředseda SN V. Vedra: Děkuji poslanci Turošíkovi. Hovoří poslanec Blažek, připraví se poslankyně Kolesárová.

Poslanec V. Blažek: Vážený soudruhu předsedo, vážené soudružky a soudruzi poslanci, vážení hosté, cílem zemědělské politiky naší komunistické strany bylo a je vybudování moderního socialistického zemědělství s vysokou intenzitou a produktivitou práce při soustavném snižování počtu pracovníků v tomto resortu. Jaké výsledky tento proces přinesl a přináší, dokumentují například údaje z našeho Severomoravského kraje.

V roce 1960 pracovalo v kraji na rozloze 570 tis. ha zemědělské půdy přes 120 tis. trvale činných pracovníků, na přibližně stejné výměře při podstatném vzrůstu výroby v roce 1975 jen 86 tis. pracovníků. To znamená, že za období 15 let se v průměru ročně snižoval počet o 2,5 tis. pracovníků. Tento proces probíhá i v současném období, i když ne tak intenzívně. V 6. pětiletce se očekává pokles o 5600 pracujících v zemědělských závodech kraje a v ostatních oblastech naší republiky je tento vývoj obdobný.

Tyto úbytky pracovních sil v zemědělství byly a jsou nahrazovány nárůstem zemědělské techniky, novými technologickými linkami a investiční výstavbou. V současném období je např. plně mechanizováno pěstování a sklizeň obilovin, luštěnin a řepky ozimé. U brambor je plně mechanizováno pěstování, přičemž jejich sklizeň činí necelých 50 %. Stupeň mechanizace sklizně pícnin je kolem 90 %. Vážné problémy však přetrvávají v mechanizaci pro pěstování a sklizeň ovoce a zeleniny, sklizeň pícnin i jiných plodin v horských a podhorských oblastech, pěstování cukrovky a dále v zemědělské dopravě i v potřebné a nutné obnově a modernizaci technologických linek, strojního parku v rostlinné a živočišné výrobě.

Poznatky z poslaneckých průzkumů ukazují v podstatě dvě cesty řešení. Značné rezervy jsou přímo v zemědělských závodech, v řízení, organizaci, využití a péči o zemědělskou techniku. Např. špičkové výkony na jeden bramborový kombajn při dobré organizaci práce a vysoké úrovni obsluhy se pohybují v okrese Opava okolo 85 ha sklizené plochy za sezónu; průměr kraje je však jen kolem 25 ha. Obdobně je tomu při sklizni cukrovky i dalších plodin. Stále však přetrvávají nedostatky v péči o svěřené mechanismy a s tím související vysoká potřeba náhradních dílů, která je procentuálně jedna z nejvyšších v rámci RVHP.

Centrální orgány schválily v posledním období dokument o poslání a úloze státních traktorových stanic, v němž jsou postaveny úkoly směřující k důslednému provádění státní technické politiky především v oblasti údržby, opravárenství i kvalifikace pracovníků. Jde nyní o to, aby tento dokument byl se vší vážností a důsledností uveden okamžitě do praxe. Současný stav v oblasti mobilní zemědělské techniky signalizuje celý komplex vážných rozporů a nedostatků.

Neřešit tyto problémy znamená ohrozit samu podstatu podmínek, které ovlivňují intenzitu zemědělské velkovýroby a také současně její efektivnost. Dovolte mně uvést příklady. Dopracovaná soustava zemědělských strojů v Severomoravském kraji uvádí, že koncem šesté pětiletky by měl být základní traktor o výkonu 75 až 80 k zastoupen 55-60 % z celkového počtu traktorů. V současném období jsou tyto traktory zastoupeny necelými 20 %. Traktory o výkonu zhruba 200 k by měly tvořit 9-10 % z celkového počtu, jsou však zastoupeny necelými 5 %.

Současné dodávky i výhled nedávají předpoklad, že do roku 1980 bude dosaženo plánovaného zastoupení traktorů. Přes 50 % dopravní techniky, zejména automobilové, je starší 8 let, ve velkém rozsahu jde o vozidla získaná od jiných resortů, morálně i technicky zastaralá, která se udržují v přepravě z provozních důvodů vysokými náklady a při velké spotřebě lidské práce.

Zemědělským závodům i agrochemickým podnikům do kompletizace technologických linek chybí dále větší počet velkokapacitních rozmetadel průmyslových hnojiv. Složitá situace je na úseku nakládací techniky. Tak nakladače typu HNUZ 500 nebo 750 z výroby Humpoleckých strojíren nejsou vůbec pro letošní rok v kraji bilancovány a dovážené výkonné nakladače typu T 174 - 2 v přiděleném počtu 6 kusů pro kraj nekryjí naprosto potřebu a požadavky jak resortu zemědělství, tak i ostatních odvětví. Velké množství lidské práce vyžaduje stále sklizeň slámy, přičemž dodávky vysokotlakých lisů K 453 nepokrývají potřebu. Zkušenosti z letošních žní v okresech i krajích dokazují, že úklid slámy čelními nakladači za použití velkoobjemových vozů je skutečně velkovýrobní technologií. To však vyžaduje, aby příslušný sektor urychleně zabezpečil výrobu těchto čelních nakladačů v potřebném množství nebo byl zajištěn dovoz, a to již pro příští sezónu.