Již několik roků zdůrazňuje ÚV KSČ i ministerstvo zemědělství a výživy nezbytnost zabezpečování kvalitních objemných krmiv zejména z víceletých pícnin, intenzívních pastvin a ostatních trvalých travních porostů. I poslanecký průzkum ukázal, že zde máme nejen v horských a podhorských oblastech značné rezervy. Abychom tyto mohli uvolnit do procesu rozvoje živočišné výroby, pak mimo zlepšení organizace práce a řízení přímo v zemědělských závodech potřebujeme zabezpečit další dodávky žacích mačkačů i samochodných sklízecích řezaček a dále vhodných mechanismů pro sklizeň svahovitých pozemků.

Postup koncentrace a specializace zemědělské výroby byl a je do značné míry závislý i od investiční výstavby. Poslanecký průzkum ukázal, že na tomto úseku je třeba klást větší důraz na plánovitost rozmísťování investic, včasnost projektové přípravy a zejména hledání cest ke zlevňování investiční výstavby včetně využívání stavebních materiálů z místních zdrojů. Stranické orgány správně orientují novou výstavbu na řešení ustájení skotu, hlavně dojnic, dále linek pro posklizňovou úpravu a skladování zrnin i brambor. Jedním z východisek při řešení stájové kapacity pro skot na žír a odchov mladého dobytka je výstavba lehkých objektů, a to i účelně prováděnou adaptací a rekonstrukcí starších nevyužívaných objektů. Touto cestou jdou s úspěchem např. v okrese Opava, kde jsou účelně adaptovány staré stodoly na odchovny žírného skotu minimálními náklady na jeden kus.

Pro tyto adaptace i pro zajištění výroby ve starších objektech hlavně pro dojnice je zapotřebí urychleně řešit závažný problém, který vyplývá ze skutečnosti, že oběžný shrnovač chlévské mrvy v důsledku neustálého snižování výrobní kapacity se stává těžko dostupným. Přitom jde o elementární techniku, kterou je možné nahradit jen pomocí vidlí a koleček. Již dlouhodobé řešení tohoto problému vyvolává mnohde v zemědělských závodech doslova vážné obtíže, které jsou podle našeho názoru zcela zbytečné.

Zemědělství přivítalo přijetí nových ekonomických nástrojů, jejichž smyslem a posláním např. v produkci mléka bylo zvýšit výrobu a kvalitu. Jak si tedy vysvětlit, že zhruba 65 % kravínů má chladicí systémy již zastaralé a prakticky odepsané, na jejichž opravu chybí náhradní díly, a přitom od roku 1975 není chladicí zařízení dodáváno do mléčnic jako samostatná jednotka na obměnu. V důsledku toho nemohou nové ekonomické nástroje plnit svou funkci, nedostatek chladicí techniky způsobuje zařazování mléka do nižší třídy, což má zpětný dopad na ekonomiku zemědělských závodů. Např. v okrese Frýdek-Místek za měsíc červenec letošního roku z celkové dodávky 4 mil. litrů bylo 41 % zařazeno do III. třídy, což reprezentuje ztrátu zemědělským závodům 480 tis. Kčs.

Soudružky a soudruzi, v celém zemědělském resortu v souladu s vytyčeným vládním úkolem se zaměřuje větší pozornost všech odpovědných pracovníků na hospodaření se všemi druhy energie. Naléhavost tohoto celospolečenského úkolu vyžaduje

- docenit význam funkce samostatných energetiků v zemědělských závodech a OZS,

- více využívat zkušeností a poznatků energetiků z průmyslových závodů,

- i na úseku zemědělství zabezpečovat plnění úkolů ve snižování spotřeby všech druhů energie.

Dobré zkušenosti v této oblasti máme v našem Severomoravském kraji, kde v zemědělství došlo za I. pololetí letošního roku proti stejnému období loňského roku k úspoře zhruba 8 tis. tun v přepočtu na pevná paliva. Je to výsledek péče, pozornosti i režimu, který postupně v tomto směru budujeme.

Soudružky a soudruzi, jsem přesvědčen, že společným úsilím při prohloubení dělnicko-rolnického svazku se nám podaří problémy, o kterých jsem hovořil a které by mohly způsobit zpomalení intenzity a produktivity v našem zemědělství, postupně řešit a splnit tak náročné úkoly, postavené před naše socialistické zemědělství XV. sjezdem strany.

Předsedající místopředseda SN V. Vedra: Děkuji poslanci Blažkovi, hovoří poslankyně Kolesárová, připraví se poslanec Blažej.

Poslankyně M. Kolesárová: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vážení hostia! Nadväzujem na príspevok súdruha poslanca Blažka. V mojom volebnom obvode Sobrance a v našom JRD Uhorska Vysoká sme mali v minulej sezóne pri zbere úrody málo náhradných dielcov k traktorom a niektorým poľnohospodárskym strojom. Boli to najmä: k Zetoru 8011 - hydraulické čerpadlá, otočné a guľové čepy a servoriadenie, k samochodnej rezačke "E 218" - chladič k rotačnej plečke "6 KRX" - ľavé i pravé nože, na obilné kombajny "E 512" - koncovky strikov a vytrasadlá, štartéry, na "ST 180" - kompresor, hydraulické čerpadlo, vstrekovacie trysky a i.

Zoznam ďalších nedostatkových náhradných dielcov môžem dať Federálnemu ministerstvu všeobecného strojárstva k dispozícii. Mám otázku na ministra s. Bahyla: "Aká je situácia a aké sú tendencie v zabezpečovaní náhradných dielcov pre traktory a zberovú techniku?"

Předsedající místopředseda SN V. Vedra: Děkuji poslankyni Kolesárové. Hovoří poslanec Blažej, připraví se poslanec Kukrál.

Poslanec A. Blažej: Vážené súdružky a súdruhovia, v súvislosti s prerokúvanou problematikou mobilizácie rezerv v poľnohospodárskej výrobe chcem hovoriť k niektorým otázkam chemizácie poľnohospodárstva.

Zásahom agrotechniky, genetiky, chémie, koncentrácie a špecializácie v poľnohospodárstve, zvýšila sa prirodzená úrodnosť pôdy 7-10 krát. Najvýznamnejším faktorom zvyšovania rastlinnej produkcie je chemizácia. Priemyselné hnojivá majú v súčasnosti 45 až 50% podiel na zvyšovaní úrody. Keď zoberieme do úvahy, že používanie moderných prostriedkov na chemickú ochranu rastlín tzv. pesticídou proti škodlivým činiteľom a prenášačom chorôb počas vegetácie, dopravy a skladovania, znižuje sa podiel strat na 30-35% u obilnín, kukurice, olejovín, zeleniny, ovocia, zemiakov a na 45% pri cukrovke. Z uvedeného vyplýva, aký význam má chémia pre poľnohospodársku výrobu.

Priemyselné hnojivá sú jedným z hlavných intenzifikačných faktorov v poľnohospodárskej výrobe. Úroveň ich spotreby v kg čistých živín dusíka, fosforu, a draslíka na 1 ha poľnohospodárskej pôdy charakterizuje intenzitu najmä v rastlinnej výrobe. V ČSSR je intenzifikácia rastlinnej výroby chemizáciou o to významnejšia, že máme relatívne veľmi nízky pôdny fond na obyvateľa. Na druhej strane máme vyspelý chemický priemysel, ktorý môže saturovať potreby poľnohospodárstva priemyselnými hnojivami v požadovanom množstve, sortimente, i kvalite.

V ČSSR používame dnes na 1 ha poľnohospodárskej pôdy 226 kg čistých živín, v r. 1980 sa plánuje zvýšenie na 268 kg/ha a v roku 1990 sa predpokladá zvýšenie na 300 kg čistých živín na 1 ha. Ide teda o veľké množstvá z hľadiská výroby, dopravy i aplikácie. Patríme v podstate medzi prvých päť krajín, ktoré používajú také vysoké množstvá priemyslových hnojív. Holandsko 308, Belgicko 302, NDR 292, Japonsko 282 kg čistých živín na hektár.

V čom sú problémy v oblasti priemyslových hnojív? V prvom rade je to otázka čistoty priemernej koncentrácie čistých živín v hnojivách. Československé priemyselné hnojivá majú priemernú koncentráciu 27-30%, v ZSSR 35%, v USA 43%. Prepravujeme, skladujeme i dávame do pôdy omnoho viac balastných podielov a nečistôt, zhoršujeme vlastnosti pôdy, kumulujeme v pôde anorganické podiely, podporujeme eróziu a zvyšujeme podiel znečistenia povrchových vôd.

Druhá poznámka sa týka výroby kvapalných hnojív. Kvapalné hnojivá predstavujú novú aplikačnú formu priemyselných hnojív.

V ČSSR podiel kvapalných hnojív z celkovej spotreby priemyselných hnojív reprezentuje len 0,7%, v ZSSR 5,7%, v Belgicku 11%, v USA 28%. Ide hlavne o beztlakové, kvapalné dusíkaté a viaczložkové hnojivá.

Použitie kvapalných hnojív umožňuje zaviesť v plnom rozsahu mechanizáciu pri hnojení, zvýšiť kultúru i hygienu práce oproti tuhým hnojivám. Zvyšujú sa hektárové výnosy čistých živín v porovnaní s tuhými hnojivami u obilnín o 8%, u zemiakov o 12 až 13%. Umožňujú súčasne dosiahnuť vyššiu produktivitu práce o 3,4% až 3,6 krát.

V období vegetácie pri prihnojení dochádza k efektívnejšiemu využitiu živín u obilnín o 1,5 krát. Možno súčasne aplikovať kvapalné hnojivá a pesticídy, čo umožňuje znížiť počet operácií i zníženie dávok vzhľadom na synergické účinky. Znížia sa straty na hnojivách pri doprave, skladovaní a manipulácii. Ekonomické prínosy použitím kvapalninových hnojív sú teda jednoznačné z hľadiska chemickej výroby i poľnohospodárstva.

Je žiadúce vypracovať komplexný program v oblasti kvapalných hnojív - to znamená výrobu v chemickom priemysle, prepravu, odber, skladovanie i technickú aplikáciu.

Nedostatky a tým i rezervy sú v aplikácii priemyselných hnojív v poľnohospodárstve. Vysoký podiel hnojív sa musí používať tak, aby sa zabezpečovali vysoké a kvalitatívne hodnotné úrody, ale súčasne sa produkovali zdravotne nezávadné potraviny a nezhoršovalo sa životné prostredie v dôsledku chemizácie poľnohospodárstva. Ceny priemyslových hnojív sú v porovnaní s ostatnou poľnohospodárskou technikou relatívne nízke, často sa stáva, že sa poľnohospodárske rastliny "prehnojujú", používajú sa také dávky, že rastlina nie je schopná efektívne živiny využiť. Poľnohospodári naviac často kompenzujú nedostatky agrotechniky, nedostatok vlahy, nevyhovujúcu pôdnu štruktúru práve zvýšenou dávkou priemyslových hnojív. Priemyslové hnojivá sa na mnohých družstvách aplikujú mechanicky, bez ohľadu na optimálne množstvá, druh rastlín, vegetačné obdobie, obsah živín a zloženie pôdy.

Je potrebné naučiť sa v poľnohospodárstve diferencovane hnojiť podľa obsahu živín v pôde a udržiavať potrebnú optimálnu hladinu podľa druhu rastlín, vegetačného obdobia a klimatických podmienok. Hnojenie musí mať funkciu "dosycovania" živín na optimálnu koncentráciu.

Nedostatok vo využití živín napr. u cukrovky pri intenzifikácii výnosov vyplývajú z rozporu medzi novou technológiou pestovania a klasickou technológiou hnojenia. Nové genotypové formy osív vyžadujú nakyprenú, ale uľahlú pôdu a pri tradičnom spôsobe hnojenia pred siatím je 2,5 krát vyšší podiel hnojív, ktorí nedostatočne vpravený do pôdy zostáva na povrchu. Časové rozpätie medzi hnojením a siatím sa zužuje, čo spôsobuje zvýšenie koncentrácie živín a tým zvýšenie osmotického tlaku vodného roztoku, čo ničí semená a inaktivuje klíčivosť.

Možno teda povedať, že pri racionálnejšom využívaní hnojív by sme dosiahli vyššie výnosy, resp. existujúce výnosy možno dosiahnuť pri nižších dávkach priemyselných hnojív. Bude žiadúce vybudovať sieť oblastných laboratórií a kontrolných staníc, vybavených automatickými analyzátormi pôdy a zaviesť vedecké metódy hnojenia. Určité skúsenosti v tomto smere sú napr. v JRD Sušovice (okr. Gottwaldov). Nadmerné prehnojenie a "luxusný príjem živín rastlín neznamená len ekonomické straty, ale má negatívne dôsledky z hľadiska výroby potravín i z hľadiska čistoty vôd. Existuje niekoľko štúdií v rámci FAO a Svetovej zdravotníckej organizácie o závislosti medzi spotrebou priemyselných hnojív a obsahom určitých chemikálií v potravinách a úmrtnosťou na zhubné novotvary i vzťahy v relácii k srdcovým a cievnym chorobám. Bolo by nezodpovedné tieto, i keď štatisticky preukázateľné vzťahy preceňovať, ale tiež nie je možné ich ignorovať.

Chemizácia poľnohospodárstva prináša teda niektoré problémy z hľadiská životného prostredia. Napríklad zvýšenie prvkov fosforu a dusíku v povrchových vodách, pretože ide o prvky biogenne pozitívne, spôsobuje znehodnotenie vôd s vážnymi celospoločenskými dôsledkami.

Ďalej by som chcel povedať niekoľko poznámok k problematike pesticídov. Pokiaľ ide o pesticídy, možno pozorovať v posledných rokoch stagnáciu domácej výroby. Z hľadiska sortimentu domáce pesticídy reprezentujú asi 15-20%, z hľadiska množstva je to 40%. Súčasný stav v zabezpečovaní potrieb poľnohospodárstva je charakterizovaný vysokými nárokmi na dovoz, hlavne z oblasti voľnej meny. Dovozy pesticídov reprezentujú okolo 600 mil. Kčs fco a v 7. päťročnici to bude asi 1,1 mld Kčs.

V celosvetovom meradle vzrastie potreba pesticídov do roku 1990 asi 2,5 krát. Najväčší vývoj sa očakáva v skupine herbicídov. Podobne v československom poľnohospodárstve majú kľúčové postavenie herbicídy, i keď nemôžeme zanedbať ani insekticídy a fungicídy.

Domnievam sa, že by sme sa mali veľmi vážne vysporiadať s výrobou pesticídov u nás. Je to malotonážna, efektívna výroba, j e to deficit pesticídov i v krajinách RVHP, je to ekonomicky výhodný artikel. V ČSSR sú určité tradície výroby, je adekvátna VVZ a odporúčam komplexne koncepčne dopracovať túto oblasť výroby.

Na záver dovoľte, aby som sumarizoval niektoré návrhy opatrení v oblasti chemizácie poľnohospodárskej výroby:

- zamerať sa v technológii výroby priemyselných hnojív na zvýšenie priemernej koncentrácie čistých živín

- vypracovať koncepciu optimálneho variantu výroby a aplikácie kvapalných hnojív

- zvýšiť pozornosť a prijať opatrenia na zabránenie "prehnojovania" a tzv. "luxusného" príjmu živín v rastlinnej produkcii, je žiadúce riadiť a kontrolovať optimálne dávky živín v množstve, čase, v skladbe tak, aby umožňovali priebeh biochemickej reakcie za účelom maximálnej produkcie. Je preto nutné bezpodmienečne dobudovať agrotechnické centrá v zmysle uznesenia ÚV KSČ a racionálne využívať hlavne v oblasti chemizácie poľnohospodárstva

- bude žiadúce vypracovať komplexný program rozvoja výroby pesticídov v sortimente i v množstve ekonomicky efektívnych jednotkách z hľadiska potrieb československého poľnohospodárstva, možnosti kooperácie v rámci RVHP i exportu

- uplatňovať celoštátnu koordináciu výskumu, výroby a aplikácie priemyselných hnojív a pesticídov i rozvojových programov v chemickom priemysle a poľnohospodárstve

- zvýšiť kontrolu a upresniť technické podmienky akosti potravín z hľadiska zdravotnej nezávadnosti.

I keď chemizácia poľnohospodárstva bude mať i v budúcich rokoch významnú úlohu, treba zdôrazniť, že má svoje hranice. Preto bude treba počítať s kombináciou chemických a biologických prípravkov a pristupovať k integrovanému hnojeniu a ochrane rastlín. Budúcnosť majú biologické prípravky - biocidy s vymedzeným špecifickým rozsahom účinkov.

Treba sa orientovať na vývoj a aplikáciu prípravkov pre modifikáciu a reguláciu vlhkosti v pôde. Bude nutné preferovať výskum nových genotypových vysokoproduktívnych odrôd s optimálnom vegetačnou dobou, odolnejšie proti nemociam a škodcom. Existuj ú potenciálne možnosti pre zber úrod dvakrát v roku pre niektoré kultúrne rastliny pri zvýšení účinnosti fotosyntézy.

Chcel by som v závere zdôrazniť, že kurz XV. zjazdu KSČ na sebestačnosť potravín v ČSSR je pri dnešnom svetovom deficite potravín jedinou alternatívou. Vedľa problému, ktorý vo svete je z hľadiska palivo-energetických otázok, je súčasne adekvátny problém výživa ľudstva. Teda vedľa ropy, obilie sa stáva dnes hlavnou strategickou surovinou. Preto úloha sebestačnosti v potravinách je veľmi závažná celospoločenská úloha a týka sa všetkých odvetví národného hospodárstva. Ďakujem za pozornosť.