Předseda FS A. Indra: Děkuji poslankyni Pažické,
která byla poslední z písemně přihlášených
řečníků. Hlásí se ještě
někdo z poslanců o slovo? (Nikdo se nehlásil.)
Nechce odpovědět první místopředseda
vlády ČSSR s. Rohlíček na otázku
poslankyně Pažické?
První místopředseda vlády ČSSR
R. Rohlíček: Vážené súdružky
a súdruhovia poslanci, ak už ma súdruh Indra
vyzval, dovoľte aby som reagoval ešte na niektoré
ďalšie poznámky predovšetkým súdruha
poslanca Kuljovského, ktorý si kladie oprávnenú
otázku a poznámku, že doposiaľ
sa plán vedy a techniky nestal súčasťou
a osou celého národohospodárskeho plánu.
Domnievam sa, že uznesenie 7. pléna ÚV KSČ
aj smernice ku komplexnej prestavbe celého hospodárskeho
mechanizmu na túto vážnu zápornú
stránku predchádzajúceho vývoja reagujú
tým, že v budúcnosti štátny 5-ročný
plán má byť vypracovaný ako komplexný
jednotný celok, vrátane aj otázok vedeckotechnického
rozvoja a pokroku. Teda na rozdiel od doterajšej praxe kedy
vláda posudzovala dva plány - štátny
5-ročný a štátny plán rozvoja
vedy a techniky - bude v budúcnosti vláda posudzovať
a predkladať Federálnemu zhromaždeniu jednotný
komplexný štátny 5-ročný plán,
ktorý bude obsahovať zásadné riešenia
opierajúce sa predovšetkým o dlhodobý
plán rozhodujúcich úloh v oblasti vedeckovýskumnej
a vývojovej základne a rovnako aj zásadné
riešenia predovšetkým v oblasti investičnej
politiky, ktorou sa realizuje rozhodujúca časť
vedeckotechnického pokroku. V tomto zmysle teda by malo
prísť v nových podmienkach k zásadnej
zmene oproti doterajšiemu stavu.
Druhá otázka sa týkala toho, kto bude rozhodovať
v centre o ročných plánoch. Smernice ku komplexnej
prestavbe počítajú v tejto súvislosti,
predovšetkým s dvoma cestami. U prvej počítame
s tým, že vláda si vytvorí orgán
pre bežné usmerňovanie vývoja ekonomiky.
Tento pracovný orgán vlády však nebude
riešiť čiastkové, jednotlivé, každodenné
operatívne otázky, ale na základe posúdenia
vývojových tendencií, bude navrhovať
systémové riešenia v jednotlivých oblastiach.
Druhá moja poznámka - smernice predpokladajú
spracovanie ročného plánu na základe
údajov štátneho 5-ročného plánu
pre daný rok. Pritom v prípadoch výrazných
odchyliek od štátneho 5-ročného plánu
v rámci tohoto ročného plánu, budú
navrhované zmeny jeho záväzných výstupov,
ktoré sú predmetom schvaľovania či už
vlády ČSSR, vlád republík, prípadne
aj Federálneho zhromaždenia.
K poslednej otázke, ktorú mala súdružka
poslankyňa Pažická. Samozrejme, že táto
otázka je zložitá, ale my sme pri rozbore doterajšej
situácie vychádzali z potreby vnútorného
organického prepojenia, a tak ako som sa to snažil
v úvodnom výklade, i včera v ústavnoprávnych
výboroch vysvetliť, ide nám predovšetkým
o to, že aj v oblasti dopravy a spojov na rozdiel od doterajšieho
stavu, budú vytvorené samostatné chozrasčotné
organizácie, štátne podniky. Teda v oblasti
ústredného riadenia dôjde v logike celej prestavby
mechanizmu k preorientácii na základné dlhodobé
otázky. Pri posudzovaní spoločných
rysov dopravy a spojov pri určitom zjednodušení
možno povedať, že spoje sú koniec koncov
tiež dopravou, a to dopravou informácií.
V tejto logike prestavby vybudovaním chozrasčotných
organizácií sa vytvoria predpoklady, aby aj tento
nový rezort sa sústredil predovšetkým
na dlhodobé otázky strategického charakteru,
ako rozvoja dopravy a spojov vnútri nášho štátu,
tak aj prehĺbenia našej spolupráce na medzinárodnej
úrovni, či už v rámci štátov
RVHP, alebo s ostatným svetom.
Předseda FS A. Indra: Děkuji soudruhovi Rohlíčkovi.
Poslankyně Pažická je spokojena s odpovědí?
Poslankyně SN J. Pažická: Áno.
Předseda FS A. Indra: Můžeme přistoupit
k hlasování. V této chvíli je v zasedací
síni přítomno 177 poslanců Sněmovny
lidu, 62 poslanci Sněmovny národů zvolení
v České socialistické republice a 69 poslanců
Sněmovny národů zvolených ve Slovenské
socialistické republice. Obě sněmovny jsou
usnášení schopné.
Ke schválení tohoto ústavního zákona
je podle článku 41 ústavního zákona
o Československé federaci třeba souhlasu
třípětinové většiny všech
poslanců Sněmovny lidu, jakož i souhlasu třípětinové
většiny všech poslanců Sněmovny
národů zvolených v České socialistické
republice a třípětinové většiny
všech poslanců Sněmovny národů
zvolených ve Slovenské socialistické republice.
Nejdříve prosím o hlasování
poslance Sněmovny lidu.
Kdo z nich souhlasí s návrhem ústavního
zákona uvedeným v parlamentním tisku 62 a
podle doporučení společného zpravodaje
výborů Sněmovny lidu, nechť zvedne ruku.
(Hlasuje se.) Děkuji.
Je někdo proti? (Nikdo.) Nikdo.
Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)
Nikdo.
Poslanci Sněmovny lidu zákon schválili.
Nyní budou hlasovat poslanci Sněmovny národů
zvolení v České socialistické republice.
Kdo souhlasí s návrhem ústavního zákona
uvedeným v parlamentním tisku 62 a podle doporučení
společného zpravodaje výborů Sněmovny
národů? (Hlasuje se.) Děkuji.
Je někdo proti? (Nikdo.) Nikdo.
Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)
Nikdo.
Konstatuji, že zákon schválili všichni
přítomní poslanci Sněmovny národů
zvolení v České socialistické republice.
Nyní prosím o hlasování poslance Sněmovny
národů zvolené ve Slovenské socialistické
republice.
Kdo z nich souhlasí s návrhem ústavního
zákona uvedeným v parlamentním tisku 62?
(Hlasuje se.) Děkuji.
Je někdo proti? (Nikdo.) Nikdo.
Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)
Nikdo.
Také poslanci Sněmovny národů zvolení
ve Slovenské socialistické republice zákon
schválili.
Ústavní zákon byl schválen potřebnou
většinou přítomných poslanců
Sněmovny národů.
Vzhledem k souhlasnému usnesení obou sněmoven
konstatuji, že Federální shromáždění
Československé socialistické republiky schválilo
ústavní zákon o změnách v soustavě
federálních ústředních orgánů,
v jejímž čele stojí člen vlády
Československé socialistické republiky.
Vzhledem k tomu, že po vyhlášení účinnosti
tohoto ústavního zákona podá federální
vláda do rukou prezidenta Československé
socialistické republiky demisi, dovolte mi, abych jménem
všech poslanců poděkoval vládě
ČSSR a jednotlivým ministrům za dosavadní
práci a za spolupráci s Federálním
shromážděním.
Vážené soudružky a soudruzi, nyní
projednáme
Vládní návrh odůvodní místopředseda
vlády Československé socialistické
republiky soudruh Karol Laco.
Místopředseda vlády ČSSR K. Laco:
Vážený súdruh generálny tajomník
Ústredného výboru Komunistickej strany Československa,
vážený súdruh prezident Československej
socialistickej republiky, vážený súdruh
predseda Federálneho zhromaždenia, vážené
súdružky a súdruhovia poslanci, vážení
hostia, Snemovni ľudu a Snemovni národov Federálneho
zhromaždenia predkladáme na prerokovanie a schválenie
návrh zákona o ochrane a využití nerastného
bohatstva, nový banský zákon.
Z ústavnoprávneho hľadiska vychádza
úprava nového banského zákona z čl.
24 ods. 2 písm. e) ústavného zákona
o československej federácii v znení ústavného
zákona č. 125/1970 Zb., podľa ktorého
do pôsobnosti ČSSR patria zásady ochrany a
využitia nerastného bohatstva. Národné
orgány v nadväznosti na federálny návrh
banského zákona súčasne vypracovali
a predložili návrhy zákonov ČNR a SNR
o baníckej činnosti, výbušninách
a o štátnej banskej správe, ktoré spolu
s federálnym banským zákonom tvoria komplexnú
právnu úpravu ochrany a využitia nerastného
bohatstva v ČSSR.
Vláda ČSSR schválila návrh nového
banského zákona uznesením č. 309 z
12. 11. 1987.
Návrh nového banského zákona nadväzuje
na doterajšiu právnu úpravu baníckej
činnosti v doteraz platnom banskom zákone č.
41/1957 Zb. o využívaní nerastného bohatstva.
Táto úprava bola jednou z prvých zákonných
úprav v štátoch Rady vzájomnej hospodárskej
pomoci, ktorá sa zakladala na socialistických výrobných
vzťahoch. Zákon č. 41/1957 Zb. zachytil vo
svojich ustanoveniach revolučné zmeny, ktoré
nastali po roku 1945 a najmä po roku 1948 a ďalšie
zmeny vo vývoji našej spoločnosti v začiatku
budovania socializmu. Zákon slúžil tiež
ako vzor pre ďalšie banské zákony členských
štátov RVHP a ovplyvnil banský zákon
Maďarskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej
republiky a Zväzu sovietskych socialistických republik.
Terajší banský zákon je v platnosti
viac ako 30 rokov; v čase svojho vzniku i pôsobenia
to bol moderný a vyhovujúci zákon, ktorý
dobre plnil svoje poslanie. To je tiež jeho dobré
vysvedčenie.
V priebehu platnosti tohto zákona sa z jeho náplne
vyčlenil zákon o ochrane poľnohospodárskeho
pôdneho fondu a lesným zákonom ustanovenie
o rekultivácii. Občiansky zákonník
upravil ustanovenia, týkajúce sa náhrady
banských škôd a zákony ČNR č.
146/1971 Zb. a SNR č. 72/1969 Zb. uskutočnili zmenu
v pôsobnosti národných výborov na niektorých
úsekoch banského zákona.
V odbore banskej legislatívy bol doterajší
banský zákon významným právnym
aktom. V rokoch po prijatí tohto zákona zaznamenalo
baníctvo výrazné zmeny. Ťažba nerastov
za uplynulé obdobie výrazne vzrástla. Nastali
aj zmeny názorov v súvislosti s hodnotením
významu nerastných surovín pre rozvoj národného
hospodárstva.
Pri aplikácii ustanovení spomenutého zákona
sme získali rad poznatkov a skúseností. V
priebehu času sa však ukázalo, že sú
v ňom aj medzery a chýbajú v ňom ustanovenia,
nevyhnutné pri intenzívnom využívaní
prírodných nerastných zdrojov, ako je tomu
v našom baníctve. Aj v ČSSR pristupujeme k
exploatácii ložísk s komplikovanejšími
a ťažšími pomermi. Podstatne sa zhoršili
bansko-geologické podmienky v baniach a lomoch. V ostravsko-karvinskom
revíre sa podstatne zhoršili bansko-geologické
pomery najmä prechodom do slojového súvrstvia
sedlových slojov. Podstatne sa zvýšilo nebezpečenstvo
otrasov, endogénnych požiarov a prievalov vôd
a bahnín.
Do nebezpečnejších kategórií
bolo nutné zaradiť rosický uhoľný
revír, Baňu Nosek v kladenskom revíre, niektoré
bane vo východočeskom uhoľnom revíre
a v severočeskom hnedouhoľnom revíre. Zhoršenie
sa týka tiež Bane Handlová a Nováky.
Tým viac sa do popredia dostáva nutnosť chrániť
ložiská nerastov, racionálne a bezpečne
ich ťažiť a vydobyté nerasty účelne
využívať. Tieto dôvody viedli predovšetkým
k príprave nového banského zákona,
ktorý usiluje predovšetkým o zvýšenie
ochrany domáceho nerastného bohatstva a zvýšenie
racionality jeho využívania.
Ložiská nerastov v ČSSR sa čerpajú
veľmi intenzívne. Preto návrh nového
banského zákona posilňuje predovšetkým
ustanovenia, ktoré sledujú ochranu nerastného
bohatstva ako jedného zo základných prírodných
zdrojov. Zákon ukladá, aby sa čo najskôr
zistilo, či objavené ložisko má po stránke
kvalitatívnej i kvantitatívnej takú povahu,
aby ho bolo možné považovať za ložisko
výhradné, t. j. ložisko nerastov, podliehajúce
režimu banského zákona a zabrániť
tak zbytočným škodám, ktoré by
mohli vzntknúť pri jeho využívaní.
Ochrana výhradných ložísk sa uskutočňuje
predovšetkým stanovením tzv. chráneného
ložiskového územia. Výkon tejto povinnosti
má mať Štátna banská správa
ako objektívny a odborný orgán, ktorý
podobnú funkciu vykonával už v minulosti, a
to stanovením banských mier a povrchových
mier. Štátna banská správa stanoví
chránené ložiskové územia už
v štádiu vyhľadávania a prieskumu tak,
aby sa ochrana výhradného ložiska zabezpečila
čo najskôr. Štátna banská správa
úzko spolupracuje pri stanovení chráneného
ložiskového územia s príslušnými
ústrednými orgánmi a viaže ju dohoda
s orgánmi územného plánovania a stavebným
úradom.
Návrh nového banského zákona uplatňuje
na rôznych miestach snahu zabrániť zbytočným
škodám baníckou činnosťou celospolečenským
záujmom. Napríklad ustanovenie o výstavbe
a rekonštrukcii baní a lomov vyžaduje, aby táto
činnosť už prihliadala na budúce vplyvy
dobývania výhradného ložiska. Na základe
odporúčaní výborov a poslancov Snemovne
ľudu a Snemovne národov sme do návrhu zákona
zaradili § 33 o riešení stretov záujmov,
čo je jednou z hlavných povinností správcu
výhradného ložiska. Návrh nového
banského zákona se nedotýka a nereviduje
iné zákony, ktorých poslaním je ochrana
iných prírodných zdrojov a súčastí
životného prostredia, ako napr. zákon o ochrane
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, zákon
o lesoch, zákon o vodách a ďalšie. Návrh
zákona vyžaduje riešiť strety, ktoré
vyvoláva banícka činnosť s inými
celospoločenskými záujmami, včas a
tak, aby ich riešenie bolo podkladom pre banícku činnosť.
Dôležitou, a prakticky novou časťou banského
zákona sú ustanovenia o racionálnom využívaní
zásob výhradných ložísk. Ide
napr. o ustanovenie o tzv. kondíciách, t. j. o podmienkach
dobývateľnosti zásob výhradných
ložísk. Podľa kondícií možno
hodnotiť ložisko po stránke geologickej, bansko-technickej
aj ekonomickej. Kondície sú jedným z najdôležitejších
nástrojov racionálneho využívania nerastného
bohatstva, ktorý používajú všetky
štáty RVHP, ktorý však dosiaľ platný
banský zákon neobsahoval. Vzhľadom na obmedzené
surovinové zdroje v ČSSR je nevyhnutné, aby
tento hlavný nástroj racionálneho využívania
zostal pod kontrolou štátu, aby využívanie
nerastného bohatstva nebolo v rozpore s celospoločenskými
záujmami.
Do kategórie ustanovení o racionálnom využívaní
výhradných ložísk patria aj ustanovenia
o klasifikácii a výpočtoch zásob ložísk
nerastných surovín a o posudzovaní a schvaľovaní
týchto výpočtov. Ani tieto ustanovenia dosiaľ
platný banský zákon neobsahoval. Po ukončení
určitej etapy prieskumu a najmä pri odovzdávaní
ložiska na exploatáciu je potrebné uskutočniť
výpočet zásob výhradného ložiska
a zásoby klasifikovať, aby bolo zrejmé, s akými
zdrojmi bude možné v oblasti nerastného bohatstva
disponovať a akým spôsobom sa má táto
dispozícia optimálne zabezpečiť. Na
tomto úseku pôsobia ústredné geologické
orgány republík aj ústredné orgány,
v ktorých pôsobnosti sú výhradné
ložiská. V prípadoch, stanovených vládou
ČSSR, podliehajú výpočty zásob
expertíze Komisie pre klasifikáciu zásob
nerastných surovín. Výpočty zásob
nerastných surovín majú preukázať,
že finančné prostriedky, pracovné sily
a materiálové zdroje sa nevynaložia zbytočne
a že vložené prostriedky sa vrátia v podobe
racionálneho využitia domácich nerastných
surovín.
Dôležitou úlohou pri zabezpečovaní
racionálneho využívania nerastných zásob
je rozhodovanie o odpisoch zásob výhradných
ložísk. Zásoby je nutné posudzovať
komplexne, a to aj z hľadiska možnej náhrady
či už z domácich zdrojov, alebo zahraničných,
porovnávať náklady, posudzovať kvalitu
apod. Návrh zákona pripúšťa odpis
zásob iba v taxatívne stanovených prípadoch,
ktoré možno zahrnúť do bezpečnostných,
bansko-geologických a ekonomických dôvodov.
Odpísané zásoby sú spravidla nenávratne
stratené, pretože ich dodatočné otvorenie,
príprava alebo dobývanie vylučujú
práve bezpečnostné dôvody, alebo ohľady
na náklady. Návrh zákona zveruje rozhodovanie
o návrhu na odpis ústredným geologickým
orgánom republík, ktoré posudzujú
návrh v spoločnej komisii s ústrednými
orgánmi štátnej banskej správy republík,
s príslušnými ústrednými orgánmi
a príslušnými plánovacími orgánmi.
To zabezpečuje objektívne posúdenie takýchto
návrhov po stránke geologickej aj bansko-technickej
a ekonomickej stránke.
Návrh nového banského zákona využíva
aj osvedčený nástroj regulácie baníckej
činnosti, t. j. plány otvárky, prípravy
a dobývania a povoľovania tejto činnosti štátnou
banskou správou. Otvárka, príprava a dobývanie
výhradných ložísk, či už
hlbinným, alebo povrchovým spôsobom, je dosť
zložitá záležitosť, pretože
pri riešení optimálneho spôsobu využitia
výhradného ložiska sa musia zosúladiť
tri základné zložky tejto činnosti,
t. j. najlepšie využitie nerastných zásob,
bezpečnosť prevádzky, bezpečnosť
a ochrana zdravia pri práci a ochrana celospoločenských
záujmov pred vplyvmi baníckej činnosti. Tieto
tri zložky sa vzájomne podstatne ovplyvňujú
a v niektorých prípadoch je veľmi obťažná
úloha nájsť optimálny variant. Vyplýva
to často aj z toho, že naša palivovo-energetická
základňa, t. j. uhoľné revíry,
majú určité špecifiká, ktoré
sa v zahraničných revíroch takmer nevyskytujú.
Zložité pomery v jednotlivých revíroch,
na ktoré som upozornil a ktoré sú dané
banskogeologickými podmienkami, v našich rozhodujúcich
uhoľných revíroch ešte komplikuje nutnosť
chrániť iný závažný prírodný
zdroj, t. j. prírodné liečivé vody.
Napríklad v Severočeskom hnedouhoľnom revíre
treba rešpektovať opatrenia na ochranu prírodných
liečivých prameňov v teplickej oblasti, významná
základňa hnedého uhlia, sokolovský
revír, je viazaná na podmienky ochrany prírodného
liečivého zdroja Karlove Vary a ostravsko-karvinský
revír rozvíja dobývanie v oblasti Kúpeľov
Darkov. Ide o zložité vzťahy pri otváraní,
príprave a dobývaní, ktoré sa musia
zodpovedne a starostlivo zvažovať.
Návrh banského zákona dbá tiež
na to, aby sa banská problematika vybavila v celom komplexe.
Z tohto dôvodu sme do návrhu pojali ustanovenie,
týkajúce sa zvláštnych zásahov
do zemskej kôry, t. j. uskladňovania plynov a kvapalín
v prírodných horninových štruktúrach
a podzemných priestoroch, zriaďovanie podzemných
priestorov pre ukladanie rádioaktívnych a iných
priemyselných odpadov v zemskej kôre a priemyslové
využívanie tepelnej energie zemskej kôry. Národohospodársky
význam uvedených zásahov do zemskej kôry
vyplýva predovšetkým z podielu podzemných
zásobníkov na zásobovaní nášho
národného hospodárstva palivovoenergetickými
zdrojmi. Ukladanie odpadov v zemskej kôre je závažným
problémom najmä z hľadiska nebezpečenstva
kontaminácie spodných vôd. Využívanie
tepelnej energie zemskej kôry je novým progresívnym
a najmä z ekologického hľadiska výhodným
spôsobom získavania tepelnej energie.
Do zákona sme pojali aj riešenie problematiky starých
banských diel, ktoré sú veľmi dôležité
pre ČSSR ako krajinu s dlhoročnou baníckou
tradíciou a v dôsledku toho aj s výskytom
množstva starých a často nedostatočne
likvidovaných banských diel. Ide o hlbinné
banské diela, neprevzaté do majetkovej podstaty
národných podnikov, resp. pri ktorých nie
je známy právny nástupca týchto diel.
Staré banské diela môžu ohroziť
bezpečnosť dôležitých objektov a
zariadení a tiež môžu byť závažnou
prekážkou výstavby nových objektov a
zariadení a pred uskutočnením novej výstavby
sa musia zabezpečiť. Sanačné práce
na týchto starých banských dielach sú
značne náročné na odbornú činnosť
a uskutočniť ich môžu iba pracovníci,
oboznámení s týmito prácami.