Návrh schvalovacího usnesení:
Federální shromáždění
Československé socialistické republiky souhlasí
se Smlouvou mezi Československou socialistickou republikou
a Polskou lidovou republikou o právní pomoci a úpravě
právních vztahů ve věcech občanských,
rodinných, pracovních a trestních, podepsanou
ve Varšavě dne 21. prosince 1987.
Prezident Československej socialistickej republiky
a
Štátna rada Poľskej ľudovej republiky
vedení prianím ďalej rozvíja priateľské
vzťahy medzi oboma štátmi v súlade so
Zmluvou o priateľstve, spolupráci a vzájomnej
pomoci medzi Československou socialistickou republikou
a Poľskou ľudovou republikou z 1. marca 1967 a
v snahe prehĺbiť a zdokonaliť vzájomné
vzťahy oboch štátov v oblasti právnych
stykov
sa rozhodli uzavrie túto zmluvu.
Na tento účel vymenovali za svojich splnomocnencov:
Prezident Československej socialistickej republiky
Bohuslava Chňoupka, ministra zahraničných
vecí
Štátna rada Poľskej ľudovej republiky
Mariana Orzechowského, ministra zahraničných
vecí
ktorí po výmene svojich plnomocenstiev, ktoré
vzájomne istili v riadnej a náležitej forme,
sa dohodli takto:
/1/ Štátni občania jednej zmluvnej strany požívajú
na území druhej zmluvnej strany rovnakú právnu
ochranu v osobných a majetkových veciach ako štátni
občania druhej zmluvnej strany.
/2/ Štátni občania jednej zmluvnej strany majú
právo obracať sa voľne a bez prekážok
na orgány druhej zmluvnej strany príslušné
vo veciach občianskych, rodinných, pracovných
a trestných, vystupovať pred nimi, podávať
žiadosti a návrhy a vykonáva iné procesné
úkony za rovnakých podmienok ako štátni
občania druhej zmluvnej strany.
/3/ Ustanovení a tejto zmluvy týkajúce sa
štátnych občanov zmluvných strán
sa použijú obdobne aj na právnické osoby
zriadené podľa právneho poriadku zmluvnej strany,
na území ktorej majú sídlo.
/1/ Súdy, prokuratúry, štátne notárstva
/ďalej "justičné orgány"/
a iné orgány zmluvných strán činné
v občianskych, rodinných a trestných veciach
si poskytujúci v týchto veciach navzájom
právnu pomoc.
/2/ V pracovných veciach si poskytujú navzájom
právnu pomoc len súdy a prokuratúry.
/1/ Justičné orgány zmluvných strán
sa pri vykonávaní tejto zmluvy stýkajú
navzájom priamo, ak nie je v tejto zmluve ustanovené
inak.
/2/ Iné orgány činné v občianskych,
rodinných a trestných veciach sa pri vykonávaní
tejto zmluvy stýkajú prostredníctvom orgánov
uvedených v predchádzajúcom odseku, ak nie
je v tejto zmluve ustanovené inak.
/3/ Pokiaľ ide o prevzatie trestného stíhania,
vydávanie, prevoz, dočasné odovzdávanie
osôb podľa článku 80 a oznamovanie odsúdenia,
justičné orgány zmluvných strán
sa stýkajú prostredníctvom svojich ústredných
orgánov. Ústredné orgány sa môžu
dohodnúť, že pri prevzatí trestného
stíhania sa určené súdy a prokuratúry
zmluvných strán budú stýkať navzájom
priamo.
/4/ Ústrednými orgánmi v zmysle tejto zmluvy
sú zo strany Československej socialistickej republiky:
Generálna prokuratúra Československej socialistickej
republiky, Ministerstvo spravodlivosti Českej socialistickej
republiky a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej socialistickej
republiky; zo strany Poľskej ľudovej republiky: Generálna
prokuratúra Poľskej ľudovej republiky a Ministerstvo
spravodlivosti Poľskej ľudovej republiky.
/1/ Orgány zmluvných strán vo vzájomných
stykoch používajú pri vykonávaní
tejto zmluvy vlastný úradný jazyk alebo ruský
jazyk.
/2/ Ak podľa ustanovení tejto zmluvy treba pripojiť
preklad zasielaných listín a dokladov do jazyka
druhej zmluvnej strany, tie to preklady musia by vyhotovené
súdnym tlmočníkom, diplomatickou misiou alebo
konzulárnym úradom jednej zo zmluvných strán.
Zmluvné strany si poskytujú právnu pomoc
výkonom jednotlivých procesných úkonov,
najmä spisovaním, zasielaním a doručovaním
listín, vykonávaním prehliadok, odnímaním
a odovzdávaním vecných dôkazov, vykonávaním
znaleckých posudkov, výsluchom účastníkov,
obvinených, obžalovaných, svedkov a znalcov,
výsluchom strán a iných osôb a výkonom
rozhodnutí.
/1/ Dožiadanie o poskytnutie právnej pomoci musí
obsahovať:
a/ označenie dožadujúceho orgánu,
b/ označenie dožiadaného orgánu,
c/ označenie veci, v ktorej sa žiada o právnu
pomoc,
d/ meno a priezvisko účastníkov, obvinených,
obžalovaných alebo odsúdených, miesto
ich trvalého alebo prechodného pobytu, ich štátne
občianstvo, povolanie a v trestných veciach podľa
možnosti aj miesto a dátum narodenia a mená
rodičov; u právnických osôb ich názov
a sídlo,
e/ mená, priezviská a adresy zástupcov osôb,
uvedených pod písmenom d/,
f/ predmet dožiadania a údaje, ktoré sú
potrebné na jeho vybavenie, najmä mená, priezviská
a adresy svedkov, ak sú známe,
g/ v trestných veciach i opis a označenie spáchaného
súdne trestného činu.
/2/ Dožiadanie musí byť opatrené podpisom
oprávnenej úradnej osoby a úradnou pečiatkou
dožadujúceho orgánu.
/3/ Zmluvné strany môžu pri dožiadaní
o právnu pomoc používa dvojjazyčné
tlačivá.
/1/ Pri vybavovaní dožiadania použije dožiadaný
orgán právne predpisy svojho štátu.
Použije však spôsob vybavenia žiadaný
dožadujúcim orgánom, ak to nie je v rozpore
s právnym poriadkom dožiadanej zmluvnej strany.
/2/ Ak dožiadaný orgán nie je príslušný,
zašle dožiadanie príslušnému orgánu
a upovedomí o tom dožadujúci orgán.
/3/ Ak nie je známa presná adresa osoby uvedenej
v dožiadaní, dožiadaný orgán urobí
potrebné opatrenia na jej zistenie.
/4/ Na požiadanie dožadujúceho orgánu
dožiadaný orgán včas oznámi dožadujúcemu
orgánu a účastníkom konania miesto
a čas vybavenia dožiadania.
/5/ Po vybavení dožiadania vráti dožiadaný
orgán spisy dožadujúcemu orgánu; v prípadoch,
v ktorých nebolo možné dožiadaniu vyhovieť,
spisy vráti a súčasne oznámi dôvody,
ktoré zabránili jeho vybaveniu.
/1/ Ak je v konaní pred justičnými orgánmi
jednej zmluvnej strany potrebná osobná účasť
svedka alebo znalca, ktorý má bydlisko na území
druhej zmluvnej strany, treba sa obráti na príslušný
orgán druhej zmluvnej strany so žiadosťou o doručenie
predvolania.
/2/ Predvolanie nesmie obsahovať hrozbu donútenia
pre prípad nedostavenia sa.
/3/ Svedok alebo znalec, ktorý sa dostaví na predvolanie
orgánu druhej zmluvnej strany, nesmie by na území
tejto zmluvnej strany bez ohľadu na svoje štátne
občianstvo stíhaný podľa trestných
ani správnych predpisov ani vzatý do väzby,
nesmie sa na ňom vykonať trest uložený
súdom za súdne trestný čin, ktorý
je premetom konania, v ktorom bol predvolaný, ani za iný
čin, ktorý spáchal pred prekročením
štátnych hraníc dožadujúcej zmluvnej
strany alebo za súdne trestný čin, ktorý
by vyplynul z jeho výpovede.
/4/ Túto ochranu však svedok alebo znalec stratí,
ak neopustí územie dožadujúcej zmluvnej
strany do týždňa po tom, keď mu dožadujúci
orgán oznámi, že jeho prítomnosť
už nie je potrebná. Do tejto lehoty sa nezapočítava
čas, po ktorý svedok alebo znalec nemohol opustiť
územie dožadujúcej zmluvnej strany bez svojho
zavinenia.
/5/ Svedok alebo znalec má právo na náhradu
nákladov na cestu a pobyt, ako aj ušlého zárobku
a znalec okrem toho aj na znalečné. V predvolaní
sa uvedie, aké náhrady svedkovi alebo znalcovi patria.
Na žiadosť svedka alebo znalca dožadujúca
zmluvná strana poskytne zálohu na náhradu
nákladov.
Dožiadaný orgán doručí písomnosti
podľa právnych predpisov svojho štátu,
ak doručovaná písomnosť je napísaná
v jazyku dožiadanej zmluvnej strany alebo je k nej pripojený
overený preklad do tohto jazyka. Inak doručí
písomnosť adresátovi, ak je ochotný
ju dobrovoľne prevziať.
Dokladom o doručení je potvrdenie o prevzatí
opatrené dátumom doručenia, podpismi doručujúceho
a príjemcu a odtlačkom pečiatky doručujúceho
orgánu alebo osvedčenie doručujúceho
orgánu potvrdzujúce dátum, miesto a spôsob
doručenia. Ak sa doručovaná písomnosť
zašle vo dvoch vyhotoveniach, prijatie písomnosti
a vykonané doručenie sa môže potvrdiť
aj na druhom rovnopise.
/1/ Každá zo zmluvných strán znáša
všetky trovy vzniknuté pri poskytovaní právnej
pomoci na svojom území.
/2/ Dožiadaný orgán oznámi dožadujúcemu
orgánu výšku vzniknutých trov. Ak dožadujúci
orgán náhradu trov vymôže od osoby, ktorá
je povinná ju zaplatiť, náhrada trov zostane
na dožadujúcej zmluvnej strane.
/1/ Ústredné orgány zmluvných strán
si vzájomne zasielajú najdôležitejšie
zákonné predpisy z oblasti občianskeho rodinného,
pracovného a trestného pláva.
/2/ Ústredné orgány zmluvných strán
si na základe žiadosti poskytujú informácie
o svojich právnych predpisoch, ako aj informácie
o praxi justičných orgánov.
Ak sa podľa tejto zmluvy buď odovzdávať
veci alebo devízové hodnoty z územia jednej
zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany alebo
sa budú odovzdáva diplomatickej misii alebo konzulárnemu
úradu druhej zmluvnej strany, bude potrebné dodržiavať
príslušné právne predpisy zmluvnej strany,
ktorej orgán veci alebo devízové hodnoty
odovzdáva.
/1/ Justičné orgány zmluvných strán
si na základe žiadosti poskytujú pomoc pri
zisťovaní adries osôb zdržiavajúcich
sa na ich území.
/2/ Ak sa u justičného orgánu jednej zmluvnej
strany uplatní nárok na výživné
proti osobe, ktorá sa zdržiava na území
druhej zmluvnej strany, justičný orgán tejto
zmluvnej strany poskytne na základe žiadosti pomoc
aj pri zistení zamestnávateľa tejto osoby,
ako aj výšky príjmu, ktorý dosahuje.
/1/ Listiny, ktoré vydal, alebo overil príslušný
orgán jednej zmluvnej strany a ktoré sú opatrené
odtlačkom úradnej pečiatky, podpisom oprávnenej
úradnej osoby, sa použijú na území
druhej zmluvnej strany bez ďalšieho overenia. To isté
platí i pre odpisy a preklady listín, ktoré
overil príslušný orgán.
/2/ Listiny, ktoré sa na území jednej zmluvnej
strany považujú za verejné, na území
druhej zmluvnej strany majú dôkaznú moc verejných
listín.
/1/ Príslušné orgány zmluvných
strán si budú navzájom zasielať výpisy
z matrík týkajúce sa zápisov o štátnych
občanoch jednej zmluvnej strany v matrikách druhej
zmluvnej strany. Výpisy sa budú zasiela ihneď
po vykonaní zápisu do matrík, a to bezplatne
diplomatickou cestou.
/2/ Ustanovenie ods. 1 sa použije aj v tom prípade,
keď v matrike jednej zmluvnej strany sa vykonajú dodatočné
zápisy, zmeny alebo opravy v zápisoch o osobnom
stave štátnych občanov druhej zmluvnej strany.
V tomto prípade sa výpis z matriky zasiela s vykonanými
zmenami a doplneniami.
/3/ Matričné úrady jednej zmluvnej strany
zašlú na žiadosť orgánov druhej zmluvnej
strany žiadané výpisy pre úradnú
potrebu bezplatne diplomatickou cestou.
/9/ Žiadosti štátnych občanov jednej zmluvnej
strany o zaslanie výpisu z matriky možno zaslať
priamo príslušnému orgánu druhej zmluvnej
strany. Vyžiadané doklady sa žiadateľovi
zašlú prostredníctvom diplomatickej misie alebo
konzulárneho úradu zmluvnej strany, ktorej orgán
doklad vydal. Diplomatická misia alebo konzulárny
úrad pri odovzdaní vyberie od žiadateľa
poplatok za vyhotovenie dokladu.
Zmluvné strany si budú navzájom zasiela odpisy
právoplatných rozhodnutí týkajúcich
sa osobného stavu štátnych občanov druhej
zmluvnej strany.
Žiadosti štátnych občanov jednej zmluvnej
strany o vydanie a zaslanie listín o vzdelaní, o
odpracovaných rokoch alebo iných listín o
osobných alebo majetkových právach a záujmoch
tých to občanov možno zaslať priamo príslušnému
orgánu druhej zmluvnej strany. Vyžiadané doklady
sa žiadateľovi zašlú prostredníctvom
diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu zmluvnej
strany, ktorej orgán doklad vydal. Diplomatická
misia alebo konzulárny úrad pri odovzdaní
vyberie od žiadateľa poplatok za vyhotovenie dokladu.
Ak je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy daná
právomoc na konanie justičných orgánov
oboch zmluvných strán a návrh na začatie
konania bol podaný jednému z nich, je vylúčená
právomoc justičného orgánu druhej
zmluvnej strany.
/1/ Spôsobilosť fyzickej osoby na práva a právne
úkony sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany,
ktorej je tá to osoba štátnym občanom.
/2/ Spôsobilosť právnickej osoby na práva
a právne úkony sa spravuje právnym poriadkom
zmluvnej strany, podľa ktorého právnická
osoba vznikla.
Ak táto zmluva neustanovuje inak, právomoc na konanie
o pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony je daná súdu zmluvnej strany, ktorej
štátnym občanom je osoba, o spôsobilosti
ktorej sa má rozhodnú. Tento súd použije
právny poriadok svojho štátu, ak v tejto zmluve
nie je ustanovené inak.
/1/ Ak súd jednej zmluvnej strany zistí, že
u štátneho občana druhej zmluvnej strany, ktorý
má bydlisko na jej území, sú dôvody
na pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony, upovedomí o tom príslušný
súd druhej zmluvnej strany.
/2/ V neodkladných prípadoch môže súd
uvedený v ods. 1 urobí predbežné opatrenia
potrebné na ochranu tejto osoby alebo jej majetku. Odpisy
týchto opatrení sa zašlú príslušnému
súdu druhej zmluvnej strany, ktorej štátnym
občanom je táto osoba.
/3/ Ak súd druhej zmluvnej strany, ktorý bol upovedomený
o dôvodoch pozbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti
na právne úkony, nezačne do troch mesiacov
konanie, alebo sa v tejto lehote nevyjadrí, konanie o pozbavení
alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony
začne súd tej zmluvnej strany, na území
ktorej má tento štátny občan bydlisko.
V takomto prípade rozhodnutie o pozbavení alebo
obmedzení spôsobilosti na právne úkony
môže by vyslovené len z dôvodov, ktoré
sú určené právnymi poriadkami obidvoch
zmluvných strán. Rozhodnutie o pozbavení
alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony
sa zašle príslušnému súdu druhej
zmluvnej strany.
Ustanovenia článkov 21 a 22 sa Použijú
obdobne i pri vrátení alebo zmene spôsobilosti
na právne úkony.
/1/ Vyhlásenie za mŕtveho sa spravuje právnym
poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom
bola osoba, ktorá má byť vyhlásená
za mŕtvu, v čase, keď podľa posledných
správ bola ešte nažive.
/2/ Právomoc na konanie o vyhlásenie za mŕtveho
je daná súdu zmluvnej strany, ktorej štátnym
občanom bola osoba, ktorá má by vyhlásená
za mŕtvu, v čase, keď podľa posledných
správ bola ešte nažive.
/3/ Súd jednej zmluvnej strany môže vyhlási
štátneho občana druhej zmluvnej strany za mŕtveho:
a/ na návrh osoby, ktorá mieni uplatniť nárok
vyplývajúci z dedičského alebo manželského
majetkového práva na nehnuteľnosť nezvestného
alebo zomrelého nachádzajúcu sa na území
zmluvnej strany, ktorej súd uskutočňuje konanie,
b/ na návrh manžela nezvestného alebo zomrelého,
ktorý v čase podania návrhu má bydlisko
na území druhej zmluvnej strany, ktorej súd
uskutočňuje konanie.
/4/ Rozhodnutia vynesené podľa ods. 3 majú
právne dôsledky len na území zmluvnej
strany, ktorej súd o veci rozhodol.
/1/ Podmienky uzavretia manželstva sa spravujú pre
každú osobu, ktorá mieni uzavrie manželstvo,
právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej je štátnym
občanom.
/2/ Forma uzavretia manželstva sa spravuje právnym
poriadkom zmluvnej strany, na ktorej území sa manželstvo
uzaviera.
/3/ Forma uzavretia manželstva pred oprávneným
diplomatickým zástupcom alebo konzulárnym
úradníkom sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej
strany, ktorá diplomatického zástupcu alebo
konzulárneho úradníka vyslala.
/1/ Osobné a majetkové vzťahy manželov
sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej
sú štátnymi občanmi v čase podania
návrhu.
/2/ Ak v čase podania návrhu jeden z manželov
je štátnym občanom jednej zmluvnej strany a
druhý štátnym občanom druhej zmluvnej
strany, ich osobné a majetkové vzťahy sa spravujú
právnym poriadkom zmluvnej strany, na ktorej území
majú spoločné bydlisko. Ak jeden z manželov
má bydlisko na území jednej zmluvnej strany
a druhý na území druhej zmluvne strany, použije
sa právny poriadok zmluvnej strany, pred ktorej súdom
sa uskutočňuje konanie.
/3/ Na rozhodovanie o osobných a majetkových vzťahoch
manželov podľa ods. 1 je daná právomoc
súdu tej zmluvnej strany, ktorej štátnymi občanmi
sú manželia v čase podania návrhu.
/4/ Na rozhodovanie o osobných a majetkových vzťahoch
manželov podľa ods. 2 je daná právomoc
súdu tej zmluvnej strany, na ktorej území
majú obaja manželia bydlisko. Ak jeden z manželov
má bydlisko na území jednej zmluvnej strany
a druhý na území druhej zmluvnej strany,
právomoc je daná súdom oboch zmluvných
strán.
/1/ Rozvod manželstva sa spravuje právnym poriadkom
zmluvnej strany, ktorej štátnymi občanmi sú
manželia v čase začatia konania.
/2/ Ak v čase začatia konania jeden z manželov
je štátnym občanom jednej zmluvnej strany a
druhý štátnym občanom druhej zmluvnej
strany, rozvod manželstva sa spravuje právnym poriadkom
zmluvnej strany, na území ktorej majú spoločné
bydlisko. Ak jeden z manželov má bydlisko na území
jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej
zmluvnej strany, použije sa právny poriadok zmluvnej
strany, pred súdom ktorej sa uskutočňuje
konanie.
/3/ Právomoc na konanie o rozvode podľa ods. 1 je
daná súdu tej zmluvnej strany, ktorej štátnymi
občanmi si manželia v čase začatia konania.
/4/ Právomoc na konanie o rozvode podľa ods. 2 je
daná súdu tej zmluvnej strany, na území
ktorej majú obaja manželia spoločné
bydlisko. Ak jeden z manželov má bydlisko na území
jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej
zmluvnej strany, právomoc na konanie je daná súdom
oboch zmluvných strán.
/5/ Súd, ktorý má právomoc na konanie
o rozvode manželstva rodičov, má právomoc
aj na konanie o výchove a výžive maloletých
detí.
/1/ Určenie, či tu je alebo nie je manželstvo
alebo určenie neplatnosti manželstva sa spravuje právnym
poriadkom tej zmluvnej strany, podľa ktorej treba posudzovať
uzavretie manželstva.
/2/ Na určenie právomoci súdu sa obdobne
použije článok 27.
/1/ Právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi,
vrátane výživy dieťaťa, sa spravujú
právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym
občanom je dieťa; ak štátne občianstvo
dieťaťa nie je známe, spravujú sa právnym
poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej má
dieťa bydlisko.
/2/ Určenie a zapretie rodičovstva určitej
osoby, ako aj uznanie rodičovstva sa spravuje právnym
poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom
je matka dieťaťa v čase jeho narodenia; ak štátne
občianstvo matky nie je známe, spravuje sa právnym
poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa dieťa
narodilo. Pokiaľ ide o formu uznania otcovstva, postačí,
ak sa postupuje podľa právneho poriadku zmluvnej strany,
na zemí ktorej k uznaniu došlo.
/3/ Vo veciach uvedených v ods. 1 a 2 je daná právomoc
orgánov oboch zmluvných strán; to sa vzťahuje
aj na uznávanie rodičovstva.
/1/ Ostatné druhy vyživovacej povinnosti podľa
rodinného práva sa spravujú právnym
poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej má
bydlisko osoba, ktorá uplatňuje nárok na
výživné.
/2/ Právomoc vo veciach uvedených v ods. 1 je daná
súdu zmluvnej strany, na území ktorej má
bydlisko osoba, ktorá uplatňuje nárok na
výživné.
/1/ Osvojenie sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany,
ktorej štátnym občanom je osvojiteľ v
čase podania návrhu na osvojenie.
/2/ Na osvojenie musí dať súhlas osvojované
dieťa, ako aj jeho zákonný zástupca
a štátne orgány tejto zmluvnej strany, ak to
vyžadujú právne predpisy zmluvnej strany, ktorej
štátnym občanom je osvojované dieťa.
/3/ Ak dieťa osvojujú manželia, z ktorých
jeden je štátnym občanom jednej zmluvnej strany
a druhý štátnym občanom druhej zmluvnej
strany, musia by splnené podmienky ustanovené právnymi
poriadkami oboch zmluvných strán.
/4/ Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa obdobne
vzťahujú na premenu a zrušenie osvojenia.
/5/ Na konanie o osvojení, jeho premene alebo o zrušení
osvojenia je daná právomoc súdu zmluvnej
strany, ktorej štátnym občanom je osvojiteľ
v čase podania návrhu; v prípade uvedenom
v ods. 3 je daná právomoc súdu zmluvnej strany,
na ktorej území manželia majú alebo
naposledy mali spoločné bydlisko.
/1/ Ak táto zmluva neustanovuje inak, vznik a zánik
opatrovníctva sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej
strany, ktorej štátnym občanom je osoba, ktorej
je alebo sa má ustanoviť opatrovník.
/2/ Právne vzťahy medzi opatrovníkom a opatrovancom
sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej
sád ustanovil opatrovníka.
/3/ Povinnosť prijať funkciu opatrovníka sa spravuje
právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym
občanom je osoba, ktorá má by ustanovená
za opatrovníka.
/4/ Ak štátny občan, ktorému má
by ustanovený opatrovník, má bydlisko na
území jednej zmluvnej strany, za opatrovníka
sa môže ustanoviť aj štátny občan
druhej zmluvnej strany za predpokladu, že má bydlisko
na území zmluvnej strany, kde sa má opatrovníctvo
vykonáva, a že jeho ustanovenie najlepšie vyhovuje
záujmom opatrovanca.
/5/ Na konanie o opatrovníctve je daná právomoc
súdu zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom
je opatrovanec.
/1/ Ak sú na ochranu záujmov štátneho
občana jednej zmluvnej strany, ktorého bydlisko,
pobyt alebo majetok je na území druhej zmluvnej
strany, potrebné opatrenia, súd tejto zmluvnej strany
bez odkladu o tom upovedomí súd uvedený v
článku 32 ods. 5.
/2/ V neodkladných prípadoch môže súd
druhej zmluvnej strany vykonať primerané dočasné
opatrenia podľa právneho poriadku svojho štátu,
musí však o tom bez odkladu upovedomiť súd
uvedený v článku 32 ods. 5. Dočasné
opatrenia zostanú v platnosti až do iného rozhodnutia
tohto súdu.
/1/ Súd uvedený v článku 32 ods. 5
môže preniesť vedenie opatrovníctva na
súd druhej zmluvnej strany, ak opatrovanec má bydlisko
alebo majetok na území tejto zmluvnej strany. Prenesenie
sa stane účinné, ak dožiadaný
súd vedenie opatrovníctva prevezme a upovedomí
o tom dožadujúci súd.
/2/ Súd, na ktorý bola prenesená právomoc
podať ods. 1, rozhoduje podať právneho poriadku
svojho štátu.
/1/ Forma právneho úkonu sa spravuje právnym
poriadkom zmluvnej strany, ktorým sa spravuje samotný
právny úkon. Stačí však, ak sa
postupuje podľa právneho poriadku zmluvnej strany,
na území ktorej sa právny úkon urobil.
/2/ Forma právneho úkonu týkajúceho
sa nehnuteľnosti sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej
strany, na území ktorej je nehnuteľnosť.
Právne vzťahy k nehnuteľnostiam sa spravujú
právnym poriadkom zmluvnej strany, na území
ktorej je nehnuteľnosť a na konanie o nich je daná
právomoc orgánu tejto zmluvnej strany.
/1/ Zmluvné záväzkové vzťahy sa
spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území
ktorej bola uzavretá dohoda, ak sa jej účastníci
nedohodli na použití iného právneho
poriadku, ktorý sa týka záväzkov.
/2/ Vo veciach uvedených v ods. 1 je daná právomoc
súdu zmluvnej strany, na území ktorej má
odporca bydlisko alebo sídlo. Právomoc je daná
aj súdu zmluvnej strany, na území ktorej
má bydlisko alebo sídlo navrhovateľ, za predpokladu,
že na tomto území je predmet sporu alebo majetok
odporcu.
/3/ Právomoc uvedenú v ods. 2 môžu účastníci
zmluvného záväzkového vzťahu zmení
dohodou.
/1/ Zodpovednosť za spôsobenú škodu nevyplývajúcu
zo zmluvných záväzkov /porušenia právnych
povinností/ sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej
strany, na území ktorej došlo ku konaniu alebo
udalosti zakladajúcej nárok. Ak škodca aj poškodený
je štátnym občanom tej istej zmluvnej strany,
nárok na náhradu škody sa spravuje právnym
poriadkom tejto zmluvnej strany.
/2/ Na konanie o náhrade škody je daná právomoc
súdu zmluvnej strany, na území ktorej došlo
k vzniku škody, alebo na území ktorej má
škodca bydlisko. Právomoc je daná aj súdu
zmluvnej strany, na území ktorej má poškodený
bydlisko, ak na tomto území je škodcov majetok.
/1/ Štátni občania jednej zmluvnej strany môžu
nadobúda majetok alebo práva na území
druhej zmluvnej strany dedením zo zákona alebo zo
závetu za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu
ako jej vlastní štátni občania.
/2/ Štátni občania jednej zmluvnej strany môžu
v závete nakladať so svojím majetkom nachádzajúcim
sa na území druhej zmluvnej strany.
/1/ Dedenie hnuteľnosti sa spravuje právnym poriadkom
zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom bol
poručiteľ v čase smrti.
/2/ Dedenie nehnuteľností sa spravuje právnym
poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa nehnuteľnosť
nachádza.
/3/ Posúdenie otázky, či ide o hnuteľnosť
alebo nehnuteľnosť, sa spravuje právnym poriadkom
zmluvnej strany, na území ktorej sa tento majetok
nachádza.
Ak podľa právneho poriadku zmluvnej strany určeného
v článku 40 nie sú dedičia, hnuteľnosti
nadobudne zmluvná strana, ktorej štátnym občanom
bol poručiteľ v čase smrti a nehnuteľnosti
zmluvná strana, na území ktorej sa nachádzajú.
/1/ Spôsobilosť zriadiť alebo zrušiť
závet, ako aj právne účinky vád
prejavu vôle, sa spravujú právnym poriadkom
zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom bol
poručiteľ v čase zriadenia alebo zrušenia
závetu.
/2/ Forma zriadenia alebo zrušenia závetu sa spravuje
právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym
občanom bol poručiteľ v čase právneho
úkonu, ktorým sa zriadi 1 alebo zrušil závet.
Stačí však, ak sa postupovalo podľa právneho
poriadku zmluvnej strany, na území ktorej bol zriadený
alebo zrušený závet.
/3/ Ustanovenia ods. 1 a 2 sa obdobne použijú na vydedenie,
ak je upravené právnym poriadkom zmluvnej strany.
/1/ Na prerokovanie hnuteľného dedičstva je
daná právomoc justičného orgánu
zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom bol
poručiteľ v čase smrti.
/2/ Na prerokovanie nehnuteľného dedičstva
je daná právomoc justičného orgánu
zmluvnej strany, na území ktorej sa nehnuteľnosť
nachádza.
/3/ Ak predmetom dedičstva sú len hnuteľnosti,
ktoré zostali po smrti štátneho občana
jednej zmluvnej strany na území druhej zmluvnej
strany, prejedná celé dedičstvo na návrh
dediča príslušný justičný
orgán tejto zmluvnej strany, ak s tým súhlasia
všetci známi dedičia.
Na vyhlásenie závetu je daná právomoc
justičného orgánu zmluvnej strany, na území
ktorej je závet. Justičnému orgánu
príslušnému na prejednanie dedičstva
treba zaslať overený odpis závetu a zápisnice
o jeho vyhlásení.
/1/ Účastníci sa môžu dohodnú,
že pracovný pomer sa spravuje právnym poriadkom,
ktorý si zvolia.
/2/ Ak nedošlo k dohode podľa ods. 1, vznik, zmena a
zánik pracovného pomeru, ako aj nároky z
neho vyplývajúce sa spravujú právnym
poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej pracovník
vykonáva, vykonával alebo mal vykonávať
prácu. Ak pracovník vykonáva prácu
na zemí jednej zmluvnej strany na základe pracovného
pomeru s organizáciou, ktorá má sídlo
na území druhej zmluvnej strany, vznik, zmena a
zánik pracovného pomeru, ako aj nároky z
neho vyplývajúce sa spravujú právnym
poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej má
organizácia sídlo.
/3/ Vo veciach uvedených v ods. 2 je daná právomoc
súdu zmluvnej strany, na území ktorej pracovník
vykonáva, vykonával alebo mal vykonáva prácu.
Rovnako je daná právomoc súdu zmluvnej strany,
na území ktorej má odporca bydlisko /sídlo/,
ako aj na území ktorej má navrhovateľ
bydlisko /sídlo/, ak sa na tomto území nachádza
predmet sporu alebo majetok odporcu.
/4/ Právomoc určenú v ods. 3 môžu
účastníci pracovno právnych vzťahov
zmeniť dohodou.