Na základe poznatkov získaných z politicko-právnej
analýzy účinnosti zákona o. výkone
trestu odňatia slobody a
zo zhodnotenia došlých pripomienok navrhujú
sa vykonať zmeny vyjadrené v nasledujúcich
zásadách.
K základným ustanoveniam
1. Trest odňatia slobody sa vykonáva v nápravnovýchovných
ústavoch, v nápravnovýchovných ústavoch
pre mladistvých, vo vojenských nápravných
útvaroch a v ústavoch na výkon väzby
/väzniciach/.
Nápravnovýchovné ústavy, nápravnovýchovné
ústavy pre mladistvých a väznice /ďalej
len "ústavy"/, ako príspevkové
organizácie zriaďuje minister spravodlivosti, ktorý
má súčasne právo ich zrušiť.
Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona rieši výkon
trestu odňatia slobody len v nápravnovýchovných
ústavoch. Podľa § 53 ods. 1 a § 71 ods.
1 sa trest odňatia slobody vykonáva alebo môže
vykonávať i v nápravnovýchovných
ústavoch pre mladistvých a vo vojenských
nápravných útvaroch. Popri nich trest odňatia
slobody sa vykonáva aj v ústavoch pre výkon
väzby /väzniciach/, a to v tých nápravno-výchovných
skupinách, do ktorých boli odsúdení
zaradení rozhodnutím súdu. Výkon trestu
v týchto zariadeniach, je odôvodnený potrebou
sústrediť odsúdených s rozdielnym režimom
pri diferenciácii výkonu trestu, ale aj potrebou
miestneho /krajového/ výkonu trestu a priblíženia
miesta výkonu trestu k pracoviskám odsúdených.
Výkonom trestu vo väzniciach sleduje sa tiež
oddelený výkon trestu osôb odsúdených
za delikty spáchané z nedbanlivosti, oddelený
výkon krátkodobých trestov a prevažne
aj oddelenie prvotrestaných od ostatných odsúdených.
Výkon trestu odňatia slobody vo väzniciach
vyžaduje aj ich prevádzka. Vo väznici sú
potrební napr. kuchári, údržbári,
kuriči, pomocní robotníci a pod., ktorých
práce účelne vykonávajú spravidla
odsúdení.
Právomoc ministra spravodlivosti zriaďovať' a
zrušovať' ústavy, je daná ustanovením
§ 3 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia
slobody ako špeciálnym predpisom. Takto zriadené
ústavy majú právnu subjektivitu a ako subjekty
práv a právnych povinností vystupujú
často v hospodárskych, občianskoprávnych,
pracovnoprávnych a administratívnoprávnych
vzťahoch.
Zásada sa premietne do § 3 ods. 1 zákona.
K diferenciácii výkonu trestu
2. Trest sa vykonáva oddelene podľa pohlavia a oddelene
na dospelých a mladistvých. Na prehĺbenie
výchovného vplyvu výkonu trestu odňatia
slobody sa odsúdení rozdeľujú do ústavov
podľa nápravnovýchovných skupín,
do ktorých ich súd zaradil.
V ústavoch v rámci nápravnovýchovných
skupín sa odsúdení zaraďujú do
kolektívov, ktoré spravidla spoločne pracujú
a sú spoločne ubytované. V nich sa odsúdení
hlbšie diferencujú podľa veku, osobnosti, správania
sa a vzťahu k nápravnovýchovnej činnosti,
podľa zdravotného stavu a pracovných schopností,
druhu a závažnosti spáchaného činu,
recidívy a výšky trestu tak, aby boli oddelení
páchatelia odsúdení za činy spáchané
z nedbanlivosti a menej narušení odsúdení
od ostatných odsúdených.
V záujme zvýšenia účinnosti nápravnovýchovnej
činnosti s prihliadnutím na závažnosť
trestnej činnosti, na stupeň a povahu narušenia
páchateľa možno odsúdených zaradiť
do zariadení ústavov prvej nápravnovýchovnej
skupiny so zmierneným režimom nápravnovýchovného
procesu a s rozšírenými možnosťami
samosprávy.
Prvé základné členenie odsúdených
na výkon trestu do ústavov sa uskutočňuje
podľa nápravnovýchovných skupín.
Hlbšie diferencovanie odsúdených vo výkone
trestu v ústavoch uskutočňuje sa ich zaradením
do kolektívov, a to - ako ustanovuje zákon najmä
s prihliadnutím na stupeň a povahu ich narušenia
a na dosiahnutý stupeň ich nápravy. Jedným
z predpokladov dosiahnutia ešte lepších výsledkov
v nápravnovýchovnej činnosti je správne
a hlbšie členená diferenciácia medzi
odsúdenými. Preto podľa poznatkov nápravnovýchovnej,
činnosti, aj s použitím poznatkov z ostatných
európskych socialistických štátov, treba
určiť kritériá pre hlbšiu diferenciáciu
odsúdených vo výkone trestu do kolektívov
v ústavoch. Navrhované kritériá pre
začleňovanie odsúdených tej istej
nápravnovýchovnej skupiny do kolektívov v
ústavoch sleduje ciel' oddeliť od ostatných
odsúdených tých odsúdených,
ktorí sú skôr ovplyvniteľní nápravnovýchovnou
činnosťou. Ide predovšetkým o oddelenie
odsúdených za delikty spáchané z nedbanlivosti,
prvotrestaných odsúdených za menej závažné
trestné činy a prečiny od recidivistov, hlboko
narušených odsúdených, osôb odsúdených
za obzvlášť ťažké úmyselné
trestné činy a agresívnych jedincov. Odsúdení,
u ktorých sa prejavujú vo väčšej
miere psychopatické poruchy, alkoholizmus alebo iné
toxikománie sa umiestňujú do osobitne na
tento účel zriadeného oddelenia v určenom
ústave.
Podľa ustanovenia § 72 zákona minister spravodlivosti
je splnomocnený dávať súhlas na overovanie
nových, od tohto zákona odchylných metód
nápravnovýchovnej činnosti, ak uplatnenie
týchto metód a odsúdených znamená
zmiernenie obmedzenia, ich občianskych práv. Rozšírením
práv a zúžením obmedzení odsúdených,
v súlade so zásadami individualizácie a diferenciácie
výkonu trestu odňatia slobody, umožňuje
sa ministrovi spravodlivosti uplatniť výchovný
vplyv ústavného penitenciárneho procesu v
podmienkach, ktoré sa veľmi priblížia
bežnému občianskemu životu.
V záujme individuálnej nápravy, resp. prevýchovy
odsúdeného hľadali sa nové účinné
spôsoby výkonu trestu.
Na overovanie týchto nových metód zaviedol
sa už v roku 1969 vo vybraných zariadeniach pri odsúdených
I. nápravnovýchovnej skupiny zmiernený režim
nápravnovýchovného procesu s rozšírenými
možnosťami samosprávy, ktorý sa od spôsobu
výkonu trestu odňatia slobody v bežných
nápravnovýchovných ústavoch odlišuje
podstatným obmedzením stráženia a dozoru
ozbrojenými príslušníkmi tak v ústave,
ako aj na pracoviskách, zjednodušeným, úplným
alebo čiastočným vylúčením
bezpečnostno-technických opatrení, rozšírením
práv odsúdených a oprávnení
samospráv. Poznatky o tomto zmiernenom režime nápravnovýchovného
procesu, najmä o dodržiavaní ústavného
poriadku a disciplíny, využívaní inštitútu
podmienečného prepustenia a o práci samospráv
odsúdených potvrdzujú pozitívne výsledky
tohto spôsobu výkonu trestu. Dobré výsledky
treba tiež vidieť v splnení účelu
trestu a v dosiahnutí individuálnej nápravy
odsúdeného. Nie je zanedbateľná ani
ekonomická efektívnosť jeho výkonu -
podstatne nižšie náklady na bezpečnostno-technické
a iné opatrenia a na personálne zabezpečenie
výkonu trestu, lepšie pracovné výsledky,
ako aj ďalšie pozitívne skutočnosti.
Treba preto po získaných poznatkoch zmiernený
režim, ako ďalší spôsob diferenciácie,
zakotviť aj v zákone.
Zásada je rozvedením zásad o diferenciácii
vo výkone trestu.
Zásada sa premietne do § 8 zákona.
K právam a povinnostiam odsúdených vo výkone
trestu
3. Ak sa proti odsúdenému vo výkone trestu
vedie trestné konanie a sú splnené dôvody
podľa § 67 Tr. por. na jeho vzatie do väzby, uplatnia
sa proti nemu primerane obmedzenia, ktoré by si vyžadoval
dôvod väzby.
Rozhodnutie o dôvodoch, obsahu a trvaní týchto
obmedzení zašle ústavu prokurátor alebo
súd, ktorý by bol príslušný rozhodovať
o väzbe. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustný
opravný prostriedok. Pre konanie o obmedzeniach platia
primerane ustanovenia Trestného poriadku o rozhodovaní
o väzbe.
Ak sa proti odsúdenému, na ktorom sa vykonáva
trest odňatia slobody, vedie trestné konanie pre
iný čin, než za ktorý je vo výkone
trestu a sú splnené dôvody na jeho vzatie
do väzby podľa § 67 Tr. por., na dosiahnutie účelu
väzby treba proti odsúdenému aj vo výkone
trestu uplatniť obmedzenie, ktoré vyžadujú
účel väzby. Preto rozhodnutie o obmedzeniach,
ktoré treba uplatniť proti odsúdenému
a na aký čas, zašle ústavu prokurátor
alebo súd, ktorý by bol príslušný
rozhodnúť o väzbe. Príde tu do úvahy
najmä odlúčenie odsúdeného od
spolupáchateľov trestného činu, ak sú
vo výkone trestu v tom istom ústave, kontrola jeho
korešpondencie a návštev. Ostatné obmedzenia
sú pokryté obmedzeniami, ktoré sú
vo výkone trestu. Obmedzenia odsúdeného vo
výkone trestu z dôvodu väzby budú mat'
niekedy za následok, že odsúdeného nebude
možné zaradiť do práce, najmä mimo
ústavu. Vychádza sa z toho, že výkon
trestu sa má uplatniť pred väzbou a zo základného
obmedzenia odňatia slobody vo výkone trestu. Navrhnutou
zásadou sa splnomocňujú orgány, ktoré
by boli príslušné rozhodovať o väzbe,
aby určili obsah a trvanie obmedzení, ktoré
vyžadujú účel väzby.
Zásada sa premietne do § 10 zákona.
4. Ustanovenie § 12 zákona sa upraví tak, aby
popri vykonávaní cenzúry listov odsúdeného
oprávňovalo príslušných funkcionárov
Zboru nápravnej výchovy nahliadnuť aj do inej
korešpondencie odsúdených.
Doterajšie znenie citovaného ustanovenia zákona
nevystihuje ním sledovaný cieľ. Nemožno
vylúčiť, že aj obsahom inej ako listovej
korešpondencie by odsúdený mohol byt' podnietený
k nerozvážnemu konaniu, napr. k úteku pri doručení
návrhu na rozvod. Cieľom tejto úpravy je včas
zistiť takéto a podobné skutočnosti
a na základe ich zistenia vykonať primerané
preventívne opatrenia, aby prevýchovný proces
odsúdeného nebol narušovaný.
Zásada sa premietne do § 12 zákona.
5. Samospráva sa zriaďuje, okrem III. nápravnovýchovnej
skupiny, v kolektíve odsúdených, ktorý
dáva predpoklady spolupráce na dosiahnutie cieľov
nápravnovýchovnej činnosti.
Podľa poznatkov výkonu nápravnovýchovnej
činnosti v ústavoch samosprávu odsúdených
nie je vhodné a niekde ani možné zriadiť
pre odsúdených v tretej a niekedy ani v druhej nápravnovýchovnej
skupine. Nie je vhodné ju zriadiť v kolektívoch,
ktoré nedávajú predpoklady pôsobenia
samosprávy v zhode so zámermi nápravnej výchovy;
v takom kolektíve sa samospráva nezriadi. Preto
treba upraviť znenie zákona, ktoré direktívne
ustanovuje zriadiť' samosprávu odsúdených
v každom kolektíve.
Zásada sa premietne do § 16 zákona.
6. Medzi nákladné povinnosti odsúdených
patrí aj povinnosť dodržiavať opatrenia
a pokyny na zaisťovanie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci podľa ustanovenia § 135 ods. 2 písm.
a/, b/, d/ Zákonníka práce.
Odsúdeným, ktorí vo výkone trestu
vykonávajú práce, treba určiť
pri výkone práce rovnaké povinnosti pre bezpečnosť
a ochranu zdravia pri práci, ako majú pracovníci
podľa § 135 ods. 2 písm. a/, b/, d/ Zákonníka
práce. Dodržiavanie ostatných povinností
uložených pracovníkom v záujme bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci podľa § 135 ods.
2 písm. c/ a e/ Zákonníka práce zabezpečujú
u odsúdených príslušné útvary
Zboru nápravnej výchovy.
Výslovné uvedenie povinností odsúdených
dodržiavať' opatrenia a pokyny na bezpečnosť
a ochranu zdravia pri práci je potrebné vo vzťahu
zodpovednosti organizácie za škodu v zmysle §
187 a nasl. Zákonníka práce (ôsma hlava,
tretí oddiel). Povinnosť odsúdených
dodržiavať opatrenia a pokyny na bezpečnosť
a ochranu zdravia pri práci predpokladá, že
odsúdení boli v konkrétnych prípadoch
s nimi oboznámení. Zásada je rozšírením
základných povinností odsúdených
vo výkone trestu pri plnení pracovných úloh.
Zásada sa premietne do § 17, resp. § 28 zákona.
K pracovnej výchove odsúdených
7. Hospodárske organizácie poskytujú ústavom
za prácu odsúdených rovnaké plnenia,
ako poskytujú pracovníkom za rovnakú prácu.
Mzdu a náhradu mzdy poskytujú podľa ustanovení
Zákonníka práce a mzdových predpisov
(§ 26 ods. 3).
V oddieli o pracovnej výchove odsúdených
nie je vyjadrená základná zásada,
že za prácu vykonanú odsúdenými
treba poskytovať ústavom rovnakú odmenu, ako
je mzda a všetky jej náležitosti, vrátane
náhrad mzdy pre pracovníkov v pracovnom pomere (náhrada
mzdy a štátom uznané sviatky, náhrada
za dovolenku, prestoje a pod.). Pri náhrade za dovolenku
vychádza sa z globálu pracujúcich odsúdených
v závode, ako by tí istí odsúdení
pracovali v závode po celý rok. Ide o to, aby práca
odsúdených bola dôsledne odmeňovaná
obdobne, ako sú odmeňovaní pracovníci
v pracovnom pomere, vrátane všetkých ich nárokov
z pracovného pomeru. Úprava sleduje aj to, aby hospodárske
organizácie (rozumejú sa nimi aj iné socialistické
organizácie v zmysle ustanovenia § 64 ods. 2 zákona)
z práce odsúdených neboli zvýhodnené
v porovnaní s prácou pracovníkov v pracovnom
pomere, ktorí na rozdiel od odsúdených požívaj
aj všetky výhody plynúce z plnenia sociálneho
programu organizácie.
Zásada sa premietne do § 26, resp. § 29 zákona.
K zodpovednosti za škodu
8. Za škodu spôsobenú odsúdenému
vo výkone trestu pri plnení pracovných úloh
v hospodárskej organizácii alebo v priamej súvislosti
s plnením týchto úloh zodpovedá hospodárska
organizácia za podmienok a podľa ustanovení
§ 187 a nasl. Zákonníka práce a za škodu
vzniknutú pracovným úrazom alebo chorobou
z povolania za podmienok a podľa ustanovení §
190 a nasl. Zákonníka práce. Hospodárska
organizácia, ktorá nahradila poškodenému
škodu na základe niektorých z citovaných
ustanovení, má nárok na náhradu podľa
ustanovení § 201 ods. 1, 2 Zákonníka
práce. Za podmienok § 204 a 205 Zákonníka
práce hospodárska organizácia zodpovedá
odsúdeným aj za škodu na odložených
veciach a pri odvracaní škody. Obdobne zodpovedá
ústav za škodu spôsobenú odsúdenému
pri plnení pracovných úloh v ústave.
Platná úprava rieši len zodpovednosť za
škodu, ktorú spôsobil odsúdený
zavinene ústavu alebo hospodárskej organizácii.
Nerieši otázku zodpovednosti za škodu spôsobenú
odsúdenému pri práci v hospodárskej
organizácii alebo pri práci v nápravnovýchovnom
ústave. Keďže tu nemožno použiť
ustanovenia Zákonníka práce, lebo nejde o
pracovný pomer, treba podobnými ustanoveniami ako
v Zákonníku práce upraviť uvedené
právne vzťahy. Súčasná prax zodpovedá
navrhnutému doplneniu zákona. Stav po novelizácii,
porovnávajúc ho s terajším stavom, si
nevyžiada zvýšené náklady z rozpočtu.
Zásada sa premietne do zákona ako § 34a.
9. Disciplinárne sankcie sa rozšíria o disciplinárny
trest prepadnutia veci, ktorý možno uložiť,
ak vec patrí páchateľovi disciplinárneho
priestupku a bola použitá na jeho spáchanie
alebo bola ním získaná alebo ju páchateľ
nadobudol za vec získanú disciplinárnym priestupkom
a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb, majetku
alebo iný všeobecný záujem.
Trest prepadnutia veci nemožno vysloví, ak hodnota
veci je v nápadnom nepomere k povahe disciplinárneho
priestupku. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva
štát. Trest možno uložiť samostatne
alebo s iným trestom.
Zhabanie veci sa vysloví, ak sú splnené podmienky
uloženia trestu prepadnutia veci, ale páchateľa
nemožno za disciplinárny priestupok stíhať
alebo mu vec nepatrí. vlastníkom zhabanej veci sa
stáva štát.
V praxi sa vyskytujú ťažkosti pri riešení
otázky ako naložiť s vecou, ktorú odsúdený
získal počas výkonu trestu disciplinárnym
priestupkom, alebo ju na jeho spáchanie použil alebo
vec inak so spáchaním disciplinárneho priestupku
súvisí.
Účelom úpravy je uľahčiť
postup orgánov Zboru nápravnej výchovy v
týchto prípadoch a umožniť odňať
páchateľovi vec použitú na spáchanie
disciplinárneho priestupku alebo získanú
v súvislosti s uvedenou protiprávnou činnosťou.
Vyrieši sa tým tiež problém, ako s takou
vecou naložiť. Disciplinárny trest tohto druhu
s uvedením, že vlastníkom prepadnutej veci
stáva sa štát, je logickým dovŕšením
všeobecne uznávaného princípu v trestnom
i priestupkovom práve, že uloženou sankciou možno
zároveň odňať páchateľovi
vec, ktorú získal v súvislosti s protiprávnym
konaním.
Ak nebol vyslovený trest prepadnutia veci, ktorá
je vo vzťahu k disciplinárnemu priestupku uvedenému
v zásade a vyžaduje to bezpečnosť' osôb,
majetku alebo všeobecný záujem, vysloví
sa zhabanie veci.
Zásada sa premietne do § 20a § 56 ods. 1 zákona.
Povinná školská dochádzka
10. Ak do výkonu trestu odňatia slobody nastúpi
osoba, ktorá má plniť povinnú školskú
dochádzku, ústav jej zabezpečí plnenie
tejto povinnosti, a to vyučovaním v pracovnom čase
namiesto výkonu práce.
Podľa § 34 ods. 2 zák. č. 29/1934 7b.
o sústave základných a stredných škôl,
povinná školská dochádzka trvá
10 rokov. Povinnú školskú dochádzku
splnia žiaci skončením obdobia školského
vyučovania školského roka, v ktorom dovŕšia
posledný rok povinnej školskej dochádzky.
Trestná zodpovednosť podľa § 10 Tr. zák.
začína dovŕšením 15. roku veku
mladistvého páchateľa. Nemožno preto vylúčiť,
že vo výkone trestu odňatia slobody sa ocitne
osoba, ktorá nedokončila povinnú školskú
dochádzku a nedovŕšila 16 rokov svojho veku.
Treba preto týmto mladistvým páchateľom
umožniť' ukončenie povinnej školskej dochádzky
počas výkonu trestu odňatia slobody. Nakoľko
vyučovaním v rámci povinnej školskej
dochádzky sa plní zákonná povinnosť,
bude sa vyučovanie vykonávať v pracovnom čase.
Všetky ostatné vyučovania sú v mimopracovnom
čase.
Zásada sa premietne do § 52 zákona.
11. V ústavoch pre mladistvých sa mladiství
rozdeľujú do kolektívov podľa povahových
vlastností, správania sa o vzťahu k nápravnovýchovnej
činnosti, pracovných schopností, druhu a
závažnosti spáchaného deliktu, recidívy
a výšky trestu tak, aby boli oddelení najmä
mladiství s kladným vzťahom k rodine, práci
a spoločnosti, odsúdení za prečiny,
trestné činy spáchané z nedbanlivosti
a trestné činy menšej spoločenskej nebezpečnosti
a prvotrestaní mladiství vôbec od mladistvých
narušených, odsúdených za obzvlášť'
závažné trestné činy, organizátorov
a vedúcich skupinovej trestnej činnosti a mladistvých
agresívnych, s negatívnym vzťahom k nápravnovýchovnej
činnosti a tých, ktorí z výkonu trestu
predtým ušli.
Diferenciačné kritériá pre výkon
trestu na mladistvých zákon určuje len rámcovo,
vo vzťahu k osobnosti mladistvých. Podrobnejšie
kritériá na diferenciáciu odsúdených
mladistvých vo výkone trestu sú potrebné
v záujme úspešnosti nápravnovýchovnej
činnosti rovnako ako u plnoletých odsúdených.
Členenie odsúdených do kolektívov
v ústavoch pre mladistvých podľa diferenciačných
kritérií je o to závažnejšie, že
trest odňatia slobody sa mladistvým ukladá
bez diferenciácie podľa nápravnovýchovných
skupín. Ide však o kritériá, ktoré
sa v praxi používajú s dôrazom na prísnu
individualizáciu.
Zásada sa premietne do § 54 zákona.
K Zboru nápravnej výchovy
12. Príslušníci Zboru nápravnej výchovy
sú oprávnení v nebezpečenstve pri
plnení služobnej úlohy, požiadať
každého o pomoc. Kto bol požiadaný o pomoc,
je povinný ju poskytnúť; nemusí tak
urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá
okolnosť alebo ak by tým vydal vážnemu
ohrozeniu seba alebo blízku osobu.
Oprávnenie nadväzuje na znenie § 62a ods. 3 zákona
a je rozšírením tohto ustanovenia. Pri výkone
služby príslušníkov Zboru nápravnej
výchovy nebezpečné situácie môžu
vzniknúť nielen pri prenasledovaní odsúdených
pri úteku z ústavu, ale aj pri úteku z pracoviska
mimo ústavu, pri prevážaní odsúdených
do práce, ich eskorte a pod. Pomocou je prípadne
aj podanie správy o vzniknutej nebezpečnej situácii
a privolanie pomoci. Keďže ide o povinnosť občanov
vo vzťahu k príslušníkom Zboru nápravnej
výchovy pri ich služobných výkonoch,
treba povinnosť občanov výslovne uviesť
v zákone obdobne, ako je táto povinnosť občanov
uvedená vo vzťahu k príslušníkom
Zboru národnej bezpečnosti v § 49 zák.
č. 40/1974 Zb. Zásada súvisí s ustanovením
§ 62a zákona.
K spoločným, prechodným a záverečným
ustanoveniam
13. /1/ Odsúdený je povinný nahradiť
trovy výkonu trestu aj v prípadoch, keď nepracoval
preto, že trval na predvedení k niektorému
z orgánov činných v trestnom konaní
alebo na súd ako účastník v občianskoprávnom
konaní, prípadne na ten účel bol prechodne
premiestňovaný do iného ústavu, keď
bol príslušným orgánom poučený,
že jeho účasť na určitom úkone
alebo pojednávaní nie je nutná. V týchto
prípadoch je odsúdený povinný nahradiť
aj náklady prevedenia úhrnná výška
náhrady nákladov jedného predvedenia však
nemôže byt' vyššia ako 300,- Kčs;
toto obmedzenie sa nevzťahuje na náhradu nákladov
vzniklých v súvislosti s neúspešným
návrhom odsúdeného na povolenie obnovy konania.
/2/ Odsúdení je povinný nahradiť náklady
výkonu trestu aj po dobu liečebno-preventívnej
starostlivosti, ktorá bola potrebná, pretože
si úmyselne spôsobil alebo inému dovolil spôsobiť
ujmu na zdraví v zámere vyhnúť sa riadnemu
výkonu trestu odňatia slobody, ak sa tieto náklady
nemohli uhradiť zrážkami z jeho pracovnej odmeny.
V týchto prípadoch je odsúdený povinný
nahradiť aj náklady ochrany a dopravy do zdravotníckych
zariadení.
/3/ Rozhodnutie o náhrade podľa odsekov 1 a 2% vydá
náčelník ústavu.
V trestnom konaní otázka náhrady trov predvedenia
nie je riešená osobitným predpisom. Právoplatne
odsúdený podľa § 152 Tr. por. je povinný
nahradiť štátu trovy spojené s výkonom
väzby a trestu odňatia slobody a paušálnou
sumou ostatné trovy, ktoré znáša štát.
K nim treba počítať trovy, ktoré sú
priamym dôsledkom spoločenskej reakcie na trestnú
činnosť obvineného a ktoré vznikajú
v súlade s pravidlami trestného procesu pri riadnom
priebehu konania.
Ako priamy dôsledok spoločenskej reakcie na trestnú
činnosť páchateľa nemožno však
považovať trovy, ktoré vznikli predvádzaním
odsúdeného počas výkonu trestu odňatia
slobody, teda po právoplatnom skončení trestného
konania k orgánom činným v trestnom konaní
alebo na súd v konaní občianskoprávnom.
V praxi sú totiž veľmi časté prípady,
že odsúdení vo výkone trestu odňatia
slobody trvajú na predvedení aj vtedy, keď
ich účasť na určitom úkone alebo
pojednávaní nie je povinná a nevyhnutná.
- nemalej miere prispieva k tomu skutočnosť, že
náhrada trov predvedenia ich nezaťažuje. Dostávajú
sa tak - napriek tomu, že svojou trestnou činnosťou
privodili situáciu, v ktorej ich treba predviesť -
do výhodnejšieho postavenia ako občania na
slobode, ktorí musia znášať náklady
spojené s ich účasťou v trestnom alebo
občianskoprávnom konaní.
Určenie náhrady trov jedného predvedenia
do maximálnej výšky 300,- Kčs je preto
odôvodnené požiadavkou aspoň čiastočného
krytia -vzniklých výdavkov. Náhrada nákladov
bez tohto obmedzenia má byt' prostriedkom nielen na krytie
vzniklých výdavkov, ale aj prostriedkom nútiacim
odsúdených uvažovať o opodstatnenosti
návrhu na povolenie obnovy konania.
Zároveň je potrebné doplniť súčasnú
úpravu tiež o povinnosť odsúdeného
hradiť náklady výkonu trestu, ktoré
vznikli v dôsledku sebapoškodenia pri liečebno-preventívnej
starostlivosti, vrátane nákladov ochrany a dopravy
do zariadení štátnej zdravotníckej starostlivosti.
Zásada sa premietne do § 65 zákona.
14. Na základe rozhodnutí náčelníka
ústavu o neuhradených nákladoch vymáhajú
sa trovy spojené s výkonom väzby /§ 152
ods. 1 písm. a/ Tr. por./, s výkonom trestu odňatia
slobody /§ 152 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a § 65
zák. č. 59/1965 Zb./ s predvedením podľa
zásady č. 14 ods. 1, s ochranou a dopravou do zariadení
zdravotníckej starostlivosti podľa zásady č.
14 ods. 2 a náhradu škody podľa § 32 zákona
aj tak, že náčelník ústavu, ktorý
rozhodnutie vydal, sám uskutoční výkon
tohto rozhodnutia zrážkami zo mzdy a lebo prikázaním
pohľadávky podľa predpisov o výkone rozhodnutia
v správnom konaní.
Obžalovaný právoplatne uznaný za vinného
je povinný nahradiť štátu trovy spojené
s výkonom väzby (§ 152 ods. 1 Tr. por.) a trovy
spojené s výkonom trestu odňatia slobody
(§ 152 odst. 1 písm. b) Tr. por. a § 65 zák.
č. 59/1965 Zb.) a podľa zásady č. 14
nahradiť tiež náklady predvedenia, ochrany a
dopravy. Ak odsúdený počas výkonu
trestu odňatia slobody spôsobí svojim zavinením
na majetku ústavu škodu, ktorá neprevyšuje
500.- Kčs, môže mu náčelník
ústavu rozhodnutím podľa ustanovenia §
32 zákona uložiť povinnosť nahradiť
ju.
Na úhradu trov výkonu trestu a úhradu ďalších
pohľadávok vykoná ústav odsúdenému
zrážky z jeho pracovnej odmeny podľa vyhlášky
MS ČSR č. 1/1977 Zb., ktorú mení a
dopĺňa vyhláška č. 113/1983 Zb.
a podľa vyhlášky MS SSR č. 25/1977 Zb.,
ktorú mení a dopĺňa vyhláška
č. 137/1983 Zb.
Ak odsúdený počas výkonu trestu neuhradil
všetky trovy spojené s výkonom väzby a
trestu odňatia slobody, predvedenia, ochrany a dopravy,
ako aj škodu ním spôsobenú, alebo svojím
zavinením spôsobil, že tieto sa zrážkami
z jeho pracovnej odmeny počas výkonu trestu nemohli
uhradiť, vydá náčelník ústavu
rozhodnutie o výške neuhradenej škody a neuhradených
trov a o povinnosti obvineného po prepustení na
slobodu uhradiť ich zvyšok. O odvolaní proti
rozhodnutiam náčelníka ústavu rozhoduje
ministerstvo spravodlivosti - Správa Zboru nápravnej
výchovy.
Podľa § 73 ods. 2 Správneho poriadku zákona
č. 71/1967 Zb. výkon rozhodnutí iných
správnych orgánov uskutočňuje podľa
povahy veci príslušný odbor ONV, ak osobitný
predpis neustanovuje, že ho uskutočňuje správny
orgán sám. Citované znenie zákona
teda umožňuje osobitným právnym predpisom
ustanoviť, aby každý správny orgán,
ktorý má vytvorené predpoklady nielen vydával,
ale aj vykonával svoje rozhodnutia.
Na základe platného právneho stavu, ak odsúdený
neuhradí po prepustení na slobodu nedoplatok na
trovách väzby, výkonu trestu odňatia
slobody, prípadných nákladov predvedenia,
ochrany a dopravy a nezaplatí náhradu škody,
mali by sa tieto sumy vymáhať výkonom rozhodnutia
v správnom konaní a to prostredníctvom príslušného
odboru ONV, podľa ust. § 73 ods. 2 zák. č.
71/1967 Zb. alebo súdu podľa ustanovenia § 274
písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku. Takýto
postup by zbytočne zvyšoval administratívnu
náročnosť, predlžoval konanie a zbytočne
zaťažoval tieto orgány s takou agendou, ktorá
svojím charakterom od začatia zrážok
z pracovnej odmeny odsúdeného počas výkonu
odňatia slobody až do úplnej úhrady
vzniklých trov a náhrady škody zrážkami
zo mzdy alebo prikázaním požiadavky, je súčasťou
správnej činnosti náčelníka
ústavu.
Rozhodnutie náčelníka ústavu, a ktorého
zákonom (§ 65) bola prenesená rozhodovacia
právomoc, je rozhodnutím vecne príslušného
správneho orgánu v zmysle ustanovenia § 5 zákona
č: 71/1967 Zb. Navrhnutým znením sa chce
využiť možnosť daná ustanovením
§ 73 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. a v zákone
zakotviť, že rozhodnutie náčelníka
ústavu o nedoplatkoch vykoná priamo náčelník,'
ktorý rozhodnutie vydal. Výkon rozhodnutia bude
tak prevádzať sám správny orgán
a súčasne sa umožní, aby o prípadnom
odvolaní nemusel rozhodovať priamo minister spravodlivosti.
Zásada sa premietne do § 32 a § 65 zákona.
15. (1) Ak utrpel poškodenie na zdraví alebo smrť
občan v súvislosti s pomocou, ktorú poskytol
Zboru nápravnej výchovy alebo jeho príslušníkom
na žiadosť alebo s ich vedomím (podľa zásady
č. 12), vzniknutú škodu uhradí štát
obdobne podľa predpisov o odškodňovaní
pracovných úrazov pracovníkov. Vláda
Československej socialistickej republiky môže
nariadením určiť
a) v ktorých prípadoch a v akom rozsahu patrí
občanovi, ktorý poskytol pomoc a pracovníkovi,
ktorý utrpel poškodenie na zdraví pri strážení
alebo v súvislosti s ním podľa § 67 zákona
jednorázové mimoriadne odškodnenie,
b) v ktorých prípadoch a ako sa zvyšuje jednorázové
odškodnenie patriace podľa pracovnoprávnych predpisov
pozostalým po pracovníkovi usmrtenom pri strážení
alebo v súvislosti s ním podľa § 67 zákona
alebo po občanovi, ktorý poskytol pomoc a kedy možno
takéto odškodnenie priznať osobám, ktoré
boli na neho odkázané výživou.
(2) Pri úhrade vecnej škody sa poškodenému
môže priznať úhrada nákladov spojených
s obstaraním novej veci ako za poškodenú vec,
to platí i v prípade, že náhrada za
vecnú škodu sa poskytuje pracovníkovi, ktorému
škoda vznikla pri strážení alebo v súvislosti
s ním.
(3) Škodu, ktorú spôsobil občan v súvislosti
s pomocou poskytnutou Zboru nápravnej výchovy alebo
jeho príslušníkom, uhrádza štát.
(4) Právo na náhradu za poskytnuté plnenie
voči tomu, kto za ňu zodpovedá poškodenému
podľa Občianskeho zákonníka, nie je
predchádzajúcimi ustanoveniami dotknuté.
(5) Náhradu škody (podľa odsekov 1 až 3)
poskytuje v zastúpení štátu príslušné
ministerstvo spravodlivosti.
Ide o úpravu nadväzujúcu na návrh doplnenia
ustanovení v § 62a zákona a na ustanovenia
§ 67 zákona. Návrh preberá obdobné
ustanovenia § 59 zákona č. 40/1974 Zb. o ZNB
a aplikuje ich aj na členov závodnej stráže,
ktorí strážia odsúdených pri
práci v hospodárskej organizácii podľa
§ 67 zákona a na občanov, ktorí poskytli
na žiadosť pomoc príslušníkom Zboru
nápravnej výchovy podľa zásady 13. podmienkach
plnenia úloh Zboru nápravnej výchovy prichádzajú
do úvahy najmä prípady poskytnutia pomoci pri
prenasledovaní a zadržaní ušlých
odsúdených alebo obvinených, pri likvidácii
mimoriadnych udalostí, ako napr. vzbúr, napadnutia
príslušníka ZNV, požiaru a pod.
Zásada sa premietne ako § 67a zákona.
17. Ak bol odsúdený, ktorý vykonáva
trest odňatia slobody vo vojenskom nápravnom útvare,
uznaný príslušnou prieskumnou komisiou neschopným
výkonu základnej vojenskej služby zo zdravotných
dôvodov a nespĺňa podmienky, aby mu bol zvyšok
takého trestu odpustený, rozhodne súd, že
zvyšok trestu sa vykoná v ústave; zároveň
rozhodne, do ktorej nápravnovýchovnej skupiny sa
odsúdený zaradí.
Doterajšie ustanovenie zákona /§ 71 ods. 3/ rieši
spôsobom, ako sa v zásade navrhuje len prípady,
ak odsúdený vo vojenskom nápravnom útvare
sústavne a závažným spôsobom porušuje
ustanovený poriadok alebo disciplínu pri výkone
trestu alebo ak spácha pri výkone trestu trestný
čin.
Prípad, keď odsúdený vykonávajúci
trest odňatia slobody vo vojenskom nápravnom útvare
zo zdravotných dôvodov má byť zaradený
do ústavu v príslušnej nápravnovýchovnej
skupine, zákon dosial neupravoval. Je preto účelné
v tomto smere zákon doplniť.
Zásada sa premietne do § 71 zákona.
18. Zákon upraviť tak, aby bol v súlade s novelami
Trestného zákona, Trestného poriadku a zákonom
o priestupkoch, najmä pokiaľ ide o druhy trestov.
Pripravované novely Trestného zákona, Trestného
poriadku a zákona o priestupkoch sa dotýkajú
terajšieho zákona aj nad rámec navrhnutých
zásad, preto ho bude potrebné upraviť tak,
aby bol s nimi v súlade.
Prijatie zásady zákona o priestupkoch, podľa
ktorej sa za priestupky, o ktorých sa koná v disciplinárnom
a kárnom konaní podľa zvláštnych
predpisov bude možné uložiť i tresty prepadnutia
veci a zákaz činnosti, s výnimkou zákazu
výkonu povolania, si vyžiada okrem už navrhovanej
úpravy v zásade č. 10 ďalej doplniť
§ 20 zákona.
Navrhovaná zásada novely Trestného zákona,
podľa ktorej sa bude môcť upustiť od zvyšku
odňatia slobody vykonávaného vo vojenskom
nápravnom ústave, keď bol odsúdený
zo zdravotných dôvodov uznaný neschopným
výkonu základnej vojenskej služby a svojím
vzorným chovaným preukázal, že i naďalej
povedie riadny život pracujúceho človeka si
vyžiada primeranú úpravu § 41 zákona.
19. Minister spravodlivosti ČSR a minister spravodlivosti
SSR sa splnomocňujú po dohode s ministrom zdravotníctva
a sociálnych vecí ČSR a ministrom zdravotníctva
a sociálnych vecí SSR vydať predpis na zamedzenie
vzniku a rozšírenia zvlášť nebezpečných
prenosných chorôb v ústavoch.
Všeobecná požiadavka rozhodného boja proti
zvlášť nebezpečným prenosným
chorobám napr. AIDS si v nápravnovýchovných
ústavoch a väzniciach vyžaduje osobitný
prístup, ktorý v zhode so všeobecnými
zdravotníckymi opatreniami bude rešpektovať osobitosti
výkonu účelu väzby a výkonu trestu
odňatia slobody. Preto je potrebné prijať opatrenia
na zamedzenie vzniku a rozšírenia uvedených
chorôb v ústavoch a splnomocniť ministrov spravodlivosti,
aby po dohode s ministrami zdravotníctva upravili najmä
vstupné prehliadky odsúdených a v spolupráci
s civilnými lekárskymi zariadeniami izoláciu
a liečenie odsúdených chorých na zvlášť
nebezpečnú prenosnú chorobu.
Zo záverov XV. a XVI. zjazdu Komunistickej strany Československa
vyplývajúca požiadavka zdokonaľovať
socialistické zákonodarstvo v záujme upevňovania
socialistickej zákonností sa v celom rozsahu vzťahuje
aj na právne predpisy, ktorými sa zabezpečujú
podmienky pre riadny výkon trestu odňatia slobody.
Zákon o výkone trestu odňatia slobody (č.
59/1965 Zb. v znení ústav. zákona č.
143/1968 Zb., zák. č. 173/1968 Zb., zák.
SNR č. 207/1968 Zb. a zák. 47/1973 Zb.) platí
od augusta 1965 doteraz. Novelou z roku 1968 sa upravilo postavenie
Zboru nápravnej výchovy a jej príslušníkov.
Posledná novela z r. 1973 doplnila zákon v niektorých
otázkach výkonu trestu, nadčasovej práce
a nových metód nápravnovýchovnej činnosti.
Z výsledkov politicko-právnej analýzy účinnosti
zákona vyplynulo, že zákon v podstate vyhovuje,
ale v záujme zvýšenia účinnosti
boja proti kriminalite treba prehodnotiť stav a úroveň
úpravy výkonu trestu odňatia slobody s cieľom
nápravnovýchovnú činnosť ďalej
skvalitniť a doteraz uplatňované formy a metódy
pri realizovaní výkonu trestu odňatia slobody
ďalej rozvíjať.
Základnou funkciou výkonu trestu, konečným
cieľom a zmyslom socialistickej penitenciárnej politiky
je prispieť k boju so zločinnosťou, k ochrane
spoločnosti pred trestnými činmi, k odvracaniu
trestných činov smerujúcich proti právam
a slobodám našich pracujúcich, k zabraňovaniu
páchateľom v ďalšej trestnej činnosti,
k ich vychovávaniu na riadnych pracujúcich občanov,
k ich náprave a k výchovnému pôsobeniu
aj na ostatných členov spoločnosti.
Splnenie cieľa nápravy, resp. výchovy odsúdeného,
a tým aj zabezpečenie ochrany spoločnosti
pred trestnou činnosťou závisí predovšetkým
od dôsledného uplatnenia zásad zákonnosti
a individuálnosti trestu tak pri ukladaní, ako aj
pri jeho výkone, od správnej miery represie a vhodne
volených nápravnovýchovných prostriedkov,
foriem a metód v konkrétnom prípade a od
premietnutia týchto zásad do výkonu trestu.
Predložený návrh zásad novelizácie
zákona o výkone trestu odňatia slobody je
súčasťou trestnej politiky, ktorá vychádza
zo súčasných dosiahnutých výsledkov
v rozvoji spoločnosti, lebo ani najdokonalejší
trestnoprávny systém bez zodpovedajúcich
represívnych opatrení nie je schopný v plnej
miere zabezpečiť dosiahnutie zjazdmi KSČ určených
úloh trestnej politiky.
V návrhu zásad sa v prvom rade rieši prehĺbenie
individualizácie trestu a ďalšia diferenciácia
jeho výkonu. Pri overovaní nápravnovýchovného
režimu v pobočkách, resp. v oddeleniach ústavov
prvej nápravnovýchovnej skupiny so zmierneným
režimom trestno-výchovného procesu sa dosiahli
veľmi pozitívne výsledky pri dodržiavaní
ústavného poriadku a disciplíny, využívaním
inštitútu podmienečného prepustenia,
pri práci samospráv odsúdených a tiež
aj pri ekonomickej efektívnosti výkonu trestu. Uvedené
a ďalšie pozitívne skutočnosti odôvodňujú
zakotviť tento v zákone a ešte dôslednejšie
prehĺbiť individualizáciu a diferenciáciu
výkonu trestu odňatia slobody so zreteľom najmä
na stupeň nebezpečnosti a povahu trestnej činnosti
odsúdeného, mieru jeho narušenia a požiadavku
zabrániť negatívnym vplyvom ústavného
spolužitia s viac narušenými osobami na menej
narušené.
Medzi prostriedkami, ktorými sa pôsobí na
nápravu a prevýchovu odsúdeného, dominuje
výchova prácou, zapojenie odsúdených
do spoločensky užitočného pracovného
procesu v organizáciách. Právne vzťahy
vznikajúce v tomto procese zákon dosial neupravoval.
Preto sa navrhuje upraviť práva a povinnosti odsúdených,
ich odmeňovanie a odškodňovanie prípadných
úrazov v práci.
Podľa školského zákona povinná
školská dochádzka trvá 10 rokov. V nadväznosti
na nový školský zákon navrhuje sa upraviť
skončenie povinnej školskej dochádzky odsúdených
mladistvých vyučovaním v pracovnom čase.
Ak sa proti odsúdenému počas výkonu
trestu vedie trestné konanie pre iný čin,
než za ktorý je vo výkone trestu a sú
plne splnené dôvody pre väzbu, musia sa prispôsobiť
podmienky výkonu trestu tak, aby odsúdený
nemohol mariť' objasňovanie trestnej činnosti.
Tento účel sa dosiahne tým, že prokurátor
alebo súd rozhodne o obmedzeniach odsúdeného
vo výkone trestu.
Upraviť zákonom výkon trestu odňatia
slobody vo väzniciach je odôvodnené potrebou
sústrediť odsúdených s rozdielnym režimom
pri diferenciácii výkonu trestu, ako aj požiadavkami
zabezpečiť prevádzku týchto ústavov
a umožniť pracovať odsúdeným v miestnych
alebo blízkych organizáciách.
Na základe poznatkov výkonu nápravnovýchovnej
činnosti v ústavoch, v záujme plynulosti
prevýchovného procesu je odôvodnené
upraviť v zákone popri existujúcej cenzúre
listov aj nahliadnutie do inej korešpondencie odsúdených
a zriaďovanie samosprávy odsúdených.
Zakotvením disciplinárneho trestu prepadnutia vecí,
ktoré odsúdený získal protiprávnou
činnosťou počas výkonu trestu, sleduje
sa popri zvýšení disciplíny odsúdených
uzákonenie možnosti odňať im protiprávne
nadobudnuté veci.
V záujme urýchlenia zaplatenia trov výkonu
väzby a trestu ako aj predvedenia, nákladov ochrany
a dopravy a náhrady škody, navrhuje sa zaviesť
výkon rozhodnutia náčelníka ústavu
priamo správnym orgánom, ktorý rozhodnutie
vydal. Umožňuje to ustanovenie § 73 zák.
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Vymáhanie
týchto trov v konaní prostredníctvom príslušného
odboru ONV alebo súdu je zbytočnou záťažou
týchto orgánov takou agendou, ktorá svojim
charakterom je súčasťou správnej činnosti
náčelníka ústavu.
Na odškodnenie občanov, ktorým vznikla ujma
pri poskytovaní pomoci príslušníkom
Zboru nápravnej výchovy, zavádza sa v zákone
podobné ustanovenie,. ako je v zákone o Zbore národnej,
bezpečnosti (zák. č. 40/1974 ZB.). Rovnako
to platí aj pre členov závodnej stráže,
ktorí strážia odsúdených.
Požiadavka jednoty československého právneho
poriadku vyžaduje zákon uviesť do súladu
aj s pripravovanými novelami Trestného zákona,
Trestného poriadku a zákonom o priestupkoch.
Všeobecná požiadavka boja proti zvlášť
nebezpečným prenosným chorobám vyžaduje
pridať opatrenia na zamedzenie vzniku a rozšírenia
týchto chorôb do väzníc a nápravnovýchovných
ústavov.
Navrhnuté zásady novelizácie zákona
o výkone trestu odňatia slobody dotvárajú
právnu reguláciu práv a povinností
odsúdených. Realizuje sa takto požiadavka,
aby aj pri výkone trest odňatia slobody v socialistickej
spoločnosti sa ešte účinnejšie
presadzovala a dodržiavala socialistická zákonnosť
a humanizmus, pritom základnej štruktúry a
systematiky zákona sa nedotýkajú. Vykonanie
navrhnutých zmien a doplnení zákona môže
sa preto realizovať novelizáciou.
Navrhnutá novelizácia zákona si nevyžiada
zvýšenie plánovaného počtu príslušníkov
Zboru nápravnej výchovy, am zvýšenie
doterajších výdavkov štátneho rozpočtu.
Zakotvenie nároku občana, ktorý pri poskytovaní
pomoci Zboru nápravnej výchovy utrpel škodu,
ako prejavu zadosťučinenia a vyjadrenia záujmu
spoločnosti na odstránení alebo aspoň
výraznom zmiernení negatívneho ekonomického
dopadu v prípade, práceneschopnosti alebo smrti
občana sa spája s finančnými požiadavkami
v rámci rozpočtu.
Prípady útoku na príslušníkov
Zboru nápravné výchovy sú však
veľmi zriedkavé. V dôsledku toho možno
rátať, že aj škoda, ktorá vznikne
občanom pri poskytovaní pomoci, bude len ojedinelá
a jej úhradu bude možné zabezpečiť
z doterajších rozpočtových prostriedkov
bez nároku na ich zvýšenie z tohto titulu.
Naproti tomu výhodnosť uzákonenia novelizácie
zákona z hľadiska ekonomického sa prejaví:
a) zavedením inštitútu náhrady nákladov
spojených s predvádzaním odsúdeného
k výkonu úkonu, pri ktorých jeho účasť
nie je nevyhnutná,
b) uložením povinnosti odsúdenému nahradiť
trovy výkonu trestu; ktoré vznikli v dôsledku
sebapoškodenia pri liečebno-preventívnej starostlivosti,
vrátane nákladov ochrany a dopravy do zariadení
zdravotníckej starostlivosti,
c) vykonaním rozhodnutí náčelníka
ústavu samotným správnym orgánom ktorý
rozhodnutie vydal, čím sa tento postup zrýchli
a zracionalizuje ročne priemerne ohľadom vymáhania
2 mil. Kčs,
d) uprednostnením výkonu trestu odňatia slobody
pred výkonom väzby zlepšením návratnosti
trov výkonu trestu tým, že odsúdený
nemusí byt vytrhnutý z pracovného procesu
a
e) znížením nákladov spojených
s obmedzenými bezpečnostno-technickými a
personálnymi opatreniami na zabezpečenie výkonu
trestu pri odsúdených prvej nápravnovýchovnej
skupiny so zmierneným režimom nápravnovýchovného
procesu.