Federální shromáždění ČSFR, 1990 – 1992 Společné schůze SL a SN

Předsedající předseda SL R. Battěk: Zahájíme odpolední jednání. Byla provedena užší volba Generálního inspektora ozbrojených sil ČSFR. Žádám teď předsedy volebních komisí, pány poslance Kontru a Kakačku, aby nám sdělili výsledky volby.

Poslanec SN M. Kontra: Zápis o voľbe Generálneho inšpektora ozbrojených síl: Komisia poslancov Federálneho zhromaždenia, ktorú snemovňa národov zvolila pre voľbu Generálneho inšpektora oznamuje, že poslancom Snemovne národov bolo odovzdaných 113 hlasovacích lístkov. Po skončení hlasovania komisia zistila: Hlasovania sa zúčastnilo 89 poslancov Snemovne národov, hlasovania sa zdržalo 24 poslancov Snemovne národov, odovzdaných bolo celkom 89 platných hlasovacích lístkov, ani jeden lístok pre navrhnutých kandidátov nebol neplatný. Za pána Ing. Bronislava Longbauera bolo odovzdaných 37 hlasov, za pána JUDr. Karola Stomeho 11 hlasov, 41 poslancov neodovzdalo svoj hlasovací lístok žiadnemu z navrhovaných poslancov.

Volebná komisia zistila, že Generálnym inšpektorom ozbrojených síl nebol zvolený ani jeden z navrhovaných kandidátov.

Předsedající předseda SL R. Battěk: Děkuji poslanci Kontrovi. Prosím poslance Kakačku.

Poslanec SL J. Kakačka: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, komisia poslancov Federálneho zhromaždenia, ktorú Snemovňa ľudu zvolila pre tajnú voľbu Generálneho inšpektora ozbrojených síl oznamuje, že poslancom Snemovne ľudu bolo odovzdaných 106 hlasovacích lístkov. Po skončení hlasovania komisia zistila: Hlasovania sa zúčastnilo 88 poslancov Snemovne ľudu, hlasovania sa zdržalo 18 poslancov Snemovne ľudu, odovzdaných bolo celkom 88 platných hlasovacích lístkov, neplatný hlasovací lístok nebol ani jeden. Za pána Ing. Bronislava Longbauera bolo odovzdaných len 24 hlasov.

Předsedající předseda SL R. Battěk: Děkuji předsedům volebních komisí. V konstatování jste slyšeli, že se nám opět nepodařilo zvolit generálního inspektora. S největší pravděpodobností bude volba přesunuta na l8. společnou schůzi sněmoven.

Abychom dokončili předchozí bod jednání, žádám, aby se poslanci Sněmovny národů dostavili do síně, abychom měli dostatečný počet. Sněmovna není usnášení schopná.

S technickou připomínkou se hlásí kolega Mandler.

Poslanec SL E. Mandler: Já má jenom dotaz k programu. Prosím o omluvení, protože jsem tu l4 dní nebyl a vím toho tedy o programu tohoto a následujícího dne ještě méně než ostatní kolegové. Chtěl bych se zeptat: Je počítáno, nebo je na programu této schůze stanovisko Federálního shromáždění k situaci k Jugoslávii nebo ne?

Předsedající předseda SL R. Battěk: Ano, je to na programu, na zítřejší schůzi. Stále ještě v obou sněmovnách schází... ne, už ne. Měli bychom přistoupit k hlasování o dvou usneseních, týkajících se předchozích bodů našeho jednání.

Jedno usnesení zde podal kolega poslanec Suchánek a já vám ho přečtu, pokud budu schopen to z rukopisu správně přečíst. Kolega Sokol mne upozornil, že slovenská část Sněmovny národů ještě nemá 28 poslanců, takže se pokusíme vyzvánět a prosím o chvíli strpení. Žádám poslance Sněmovny národů, aby se dostavili do sněmovny.

Nyní jsou obě sněmovny schopné usnášení. Dovolte, abych vám přečetl návrh usnesení podané kolegou Suchánkem ke Zprávě vlády o realizaci ústavních zákonů o navrácení majetku KSČ a SSM lidu ČSFR. Usnesení je formulováno takto: "Federální shromáždění ČSFR žádá federální vládu, aby neprodleně zahájila jednání se švýcarskou a dalšími vládami ve věci zjištění existence a stavu devizových kont KSČ, KSS, KSČM, případně SSM a jejich čelných představitelů a ze zjištěných informací vyvodila příslušné důsledky."

Vyslechli jste návrh usnesení. Dávám tedy hlasovat prostou většinou v obou sněmovnách. Věnujte pozornost tomuto hlasování.

(14.23 hodin)

Táži se poslanců obou sněmoven. Kdo je pro přijetí tohoto návrhu usnesení, nechť hlasuje.

(SN 80, SL 77.) Děkuji.

Kdo je proti?

(SN 0, SL 0.) Děkuji.

Kdo se zdržel hlasování?

(SN 3, SL 6.) Děkuji.

Návrh usnesení byl přijat prostou většinou hlasů ve Sněmovně lidu i ve Sněmovně národů. Nikdo nebyl proti, ve Sněmovně národů se zdrželi tři poslanců, šest ve Sněmovně lidu, pět poslanců ve Sněmovně národů ignorovalo, ve Sněmovně lidu dva. Návrh usnesení byl přijat.

Ještě zde je jedno usnesení. Pan poslanec Lux ve svém příspěvku v rozpravě vyslovil tento názor. Žádal, aby Federální shromáždění vyslovilo nesouhlas s postupem vlády ve věci realizace ústavních zákonů č.496 a č.497 o navrácení majetku KSČ lidu ČSFR. Jsem povinen o tomto návrhu dát hlasovat, protože má zásadní povahu. My jsme ve svém obecném hlasování vzali pouze na vědomí zprávu, kterou zde federální vláda podala.

Dávám hlasovat o tomto návrhu. Ještě jednou ho přečtu: Poslanci se mají vyslovit, zda nesouhlasí s postupem vlády ve věci realizace příslušných ústavních zákonů o majetku KSČ a SSM.

(14.26 hodin)

Táži se poslanců obou sněmoven. Kdo je pro vyslovení nesouhlasu s postupem vlády v této věci, nechť hlasuje.

(SN 34, SL 23.) Děkuji.

Kdo je proti?

(SN 18, SL 12.) Děkuji.

Kdo se zdržel hlasování? (SN 34, SL 55.) Děkuji.

Konstatuji, že návrh žádosti poslance Luxe o hla-

sování v této záležitosti nebyl Federálním shromážděním schválen. Získal pouze 34 hlasů ve Sněmovně národů, 23 hlasů ve Sněmovně lidu. Tento návrh tedy neprošel.

Považuji jednání o tomto bodu dnešního našeho pořadu za ukončené.

Dovolte, abych přešel k dalšímu bodu dnešního jednání, kterým má být:

Zpráva generálního prokurátora ČSFR o stavu trestního řízení a výsledcích postihu funkcionářů bývalého režimu - tisk 892

Zprávu přednese generální prokurátor ČSFR pan Ivan Gašparovič. Uděluji mu tímto slovo.

Generální prokurátor ČSFR I. Gašparovič: Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, rozhodli ste sa na 17. spoločnej schôdzi Snenovne ľudu a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia prerokovať informáciu Generálneho prokurátora ČSFR o stave trestného konania a výsledkoch postihu funkcionárov a prominentov bývalého režimu.

Rozsiahla písomná správa bola pre vás pripravená a máte ju k dispozícii. Dovoľte, aby som ju vo svojom úvodnom vystúpení stručne uviedol s tým, že nepovažujem za racionálne ani nutné, aby som prednášal jej celý obsah, pretože by to bolo nielen neúmerné, časovo náročné, ale aj neúčelné so zreteľom na to, že s podrobnosťami a obsahom sa môžete oboznámiť aj iným spôsobom, keď ste pre to doteraz nemali dostatok príležitosti.

Jednou z úloh, ktoré je prokuratúra povinná zabezpečovať, je trestné stíhanie osôb, ktoré sa dopustili trestných činov, vykonávať dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní, teda v konaní, ktoré prebieha väčšinou pred inými orgánmi, ako je prokuratúra, predovšetkým pred orgánmi policajných zborov a nakoniec aj zúčastniť sa a uplatňovať svoje oprávnenia a jednaniach pred súdmi podľa zvláštnych zákonov.

V súlade so svojim ustanovením a povinnosťami, vyplývajúcimi z ústavy, zákon o prokuratúre, prípadne ďalších zákonov, orientovala československá prokuratúra v období revolučných zmien v spoločnosti po 17. novembri 1989 svoju pozornosť celkom samozrejme a ciaľavedome na riešenie tých otázok, ktoré úzko súvisejú s budovaním právneho štátu založeného na demokratických princípoch a dodržiavaní práv a slobôd občanov. Vychádzala pritom z toho, že prísne dodržiavanie a presadzovanie zákonnosti zostáva aj naďalej jedným zo základných predpokladov posilňovania základov právneho štátu, prehlbovania demokracie a ochrany ľudských práv, bez ktorých nie je možné bezporuchovo fungovať v žiadnej civilizovanej spoločnosti.

Za jednu z významných úloh považovala prokuratúra dôsledné vyvodzovanie zákonných dôsledkov z porušovania zákonov, ak k nim dochádzalo v minulosti, a to bez ohľadu na osoby, ktoré sa porušovania zákona dopustili. Zvlášť - a to najmä so zreteľom na predchádzajúce dlhé roky trvajúcu faktickú nedotknuteľnosť exponentov predchádzajúceho totalitného režimu - na odhaľovanie nezákonných činov a praktík a ich postihov v rámci platných zákonov.

Pozornosť prokuratúry bola celoštátne orientovaná nielen na zisťovanie a postihy prípadov trestnej činnosti, ale vo veľkej a veľmi širokej miere aj na zisťovanie prípadov neoprávneného obohacovania sa a v tejto súvisloti na odčerpávanie neoprávneného majetkového prospechu, pokiaľ k nemu došlo, rovnako ako na nápravu nezákonných rozhodnutí správnych a ďalších orgánov, ktorými boli často vytvárané podmienky pre neoprávnený prospech alebo iné výhody, nemajúce oporu v existujúcom právnom poriadku.

Výsledky tejto činnosti, v rámci ktorej boli preskúmané v obidvoch republikách tisícky prípadov, v tejto správe nie sú obsiahnuté. Ale považujem za nevyhnutné sa o nich aspoň trochu zmieniť, pretože dokresľujú celkový obraz úsilia, ktoré prokuratúra vynaložila a ďalej vynakladá na to, aby okrem zvládnutia úloh, vyplývajúcich z hrozivého nárastu kriminality, splnila so cťou aj tie povinnosti, ktoré jej zo zákona vyplývajú na vysporiadanie sa s minulosťou, a to nielen vlastnou, ale aj s trestnou činnosťou tých, ktorí sa v minulosti dopustili trestnej činnosti a ich postih nezabraňuje niektorá zo závažných prekážok.

Nie vo všetkých prípadoch však by bolo možné trestné stíhanie otvoriť. Najčastejšie tomu bránili tie skutočnosti: premlčanie podľa § 67 Trestného zákona činí maximálna premlčacia lehota trestného činu, za ktorých je podľa terajších predpisov možné uložiť vynimočný trest odňatia slobody na doživotie, dvadsať rokov. Výnimku z premlčania ustanovuje zákon len na presne vymedzené trestné činy, ktoré boli spáchané za takých okolností, že zakladajú vojnový

zločin alebo zločin proti ľudskosti podľa medzinárodného práva na trestný čin podľa § 1 zákona č. 165/1950 Zb., na ochranu mieru. Chcem tu povedať, že budeme posudzovať každý skutok podľa tohto ustanovenia individuálne.

V mnohých prípadoch je však premlčacia doba oveľa kratšia. To sa týka hlavne majetkových deliktov, preto prakticky v niektorých prípadoch neprichádzajú do úvahy postihy za trestné činy spáchané v dobe najväčšieho porušovania zákonnosti v päťdesiatych rokoch, v mnohých prípadoch aj za činy v neskoršej dobe, pokiaľ by sme to nevedeli dať do súladu s § 1, ktorý som pred chvíľou citoval.

Druhým je amnestia. Za dobu od roku 1945 bolo vyhlásených celkom 19 amnestií prezidenta republiky, posledná a najrozsiahlejšia 1. januára 1990. V mnohých prípadoch tieto amnestie bránia začatiu trestného stíhania aj za menej závažné trestné činy. Novela trestného zákona č. 175/90 Zb., smerovala k dekriminalizácii, to je k omedzeniu rozsahu trestnej represie používanej štátom. Z trestného zákona boli vypustené predovšetkým trestné činy s majetkovou škodou spáchanou z nedbalosti, porušovania príslušných hospodárskych predpisov, ktorých aplikácia by prichádzala do úvahy v mnohých hospodárskych deliktov za platnosti Trestného zákona pred novelou.

K týmto faktorom, ktoré komplikujú vyšetrovanie trestnej činnosti bývalých prominentov režimu, objektívne pristupujú aj ďalšie faktory s prvkami subjektívnej povahy. V tomto roku bolo Federálne zhromaždenie informované o stave zákonnosti a činnosti prokuratúry a justície. Zo správy vyplynuli znepokojivé údaje o enornmnom náraste trestnej činnosti.

Súčasne odchádza veľa skúsených pracovníkov polície, prokuratúry a justície do súkromnej sféry, a to nielen v rámci nevyhnutnej očisty týchto orgánov od pracovníkov, ktorí sa spreneverili svojim povinnostiam, ale aj z dôvodu, že mnohí z nich v nej hľadajú a nachádzajú priaznivejšie materiálne prostredie.

V súčasnej dobe, po prijatí zákona o lustráciach, dôjde v prokuratúre opäť k pomerne veľmi zlému stavu. Len pre vašu informáciu - federálnu generálnu prokuratúru, kde chýba asi 39 percent pracovníkov, bude musieť opustiť skoro jeden celý odbor. Českú generálnu prokuratúru bude musieť opustiť asi 18 pracovníkov. To sú skutočne informácie len pre vás. Z toho vyplýva mimoriadne preťaženie zotrvávajúcich pacovníkov. Tlak verejnosti, aj praktický zmysel pre zodpovednosť ich núti stanoviť poradie naliehavosti pracovných problémov tak, že uprednostňujú pátranie po páchateľoch a vyšetrovanie trestnej činnosti tých páchateľov, ktorých pobyt na slobode je aktuálne nebezpečný a u ktorých hrozí reálne nebezpečenstvo, že v trestnej činnosti budú pokračovať.

Na okraj by som chcel povedať, že vo verejnosti panuje mienka, že orgány činné v trestnom konaní zrejme nepracujú tak, ako pracovali predtým, pretože kriminalita (hlavne tá pouličná) stále rastie. Chcem oponovať tomuto názoru. Nie je to pravda. K dnešnému dňu sa nachádza vo väzbe viac obvinených ako pred 17. novembrom 1989. To znamená, že tieto orgány skutočne nie sú nečinné, ale príčina je zrejme niekde inde. Dochádza k situáciam, že náčelník väznice prosí prokurátora, aby neuvaľoval väzbu, pretože nebude mať kde toho človeka dať.

To ale neznamená, že je podceňovaná žiadosť nastoliť spravodlivé potrestanie všetkých vinníkov. Vinníci trestných činov bývalého režimu boli politickou cestou, revolúciou 17. novembra a slobodnými voľbami v prevažnej miere zbavení fakticky možnosti dopúšťať sa trestných činov, hlavne tí, ku ktorým im poksytovalo príležitosť minulé postavenie.

V tomto svetle požiadaviek abstraktnej spravodlivosti čiastočne ustupuje naliehavej potrebe chrániť spoločnosť pre súčasnými kriminálnymi živlami. Inými slovami, na vyšetrovanie trestných činov bývalých prominentov môže byť pri nedostatočnom personálnom obsadení polície, prokuratúr a súdov, pri potrebe rehabilitácií a pri narastajúcej vlne kriminality, vyčlenených práve len toľko prostriedkov a síl, aby neboli ohrozené iné úlohy, ktoré pred orgánmi v trestnom konaní stoja. To je jeden z problémov, ktorý komplikuje hlavne rýchlosť trestného konania v takých veciach.

Ďalší problém spočíva v tom, že vyšetrovanie týchto veci je mimoriadne náročné aj vzhľadom na ťažkosti pri získavaní dôkazov. Celý rad písomných dokladov bol v období krátko po revolúcii zničený alebo zámerne zašantročený. Obvinení, v súlade so zákonmi, využívali svojho práva obhajovať sa spôsobom, aký uznajú za vhodný a rozhodne sa nedá povedať, že by sa na objasnení svojej trestnej činnosti podieľali. To isté môžem povedať o postoji celého radu svedkov, u ktorých skresľovanie faktov musí byť dané len oslabením pamäti v dôsledku plynutia času.

Je známou skutočnosťou, že práca ktoréhokoľvek orgánu je poslancami aj verejnosťou hodnotená nie podľa vynaloženej námahy, ale podľa výsledkov. V prípade postihu bývalých prominentov je však treba zdôrazniť skutočnosť, že každý výsledok bol dosiahnutý s oveľa väčšou námahou, než výsledok v inej oblasti trestného konania. Naviac, trestné stíhanie a jeho výsledok zo súhrnu činnosti celého radu orgánov kontrolným začínajúc cez políciu, prokuratúru, až po súdy, ktoré sú na sebe presne závislé a vybavené vlastnými rozhodovacími právomocami. Jedine vtedy, keď sa podarí docieliť optimálnu súhru všetkých zložiek orgánov činných v trestnom konaní, je možné očakávať, že aj výsledok ich činností, ktorým by malo byť nielen odhalenie, ale aj usvedčenie a dôsledný postih páchateľa trestného činu, bude priaznivý.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi ešte raz niekoľko slov k dosť často nastolenej otázke zásadnej povahy. Volanie verejnosti po dôslednom vyvodení zodpovednosti, vrátane zodpovednosti trestnej voči všetkým, ktorí porušujú zákony v súčasnej dobe aj tým, ktorí ich porušovali v minulosti, zaznieva stále veľmi silno. Je dokladom naďalej vysokej úrovne právneho vedomia a právnej citlivosti prevažnej časti našej verejnosti.

Medzi týmito hlasmi veľmi silne zaznieva volanie po trestnom postihu všetkých tých (hlavne predstaviteľov a prominentov predchádzajúceho totalitného režimu), ktorí sa v minulosti podieľali na hospodárskom a morálnom úpadku našej spoločnosti.

V období prvej polovice roku 1990, neskôr potom s menšou intenzitou, dochádzali Generálnej prokuratúre ČSFR, aj nižším zložkám prokuratúry, desiatky podaní od jednotlivých občanov i skupín občanov, žiadajúcich masový postih funkcionárov alebo aj všetkých členov KSČ, trestné stíhanie členov predchádzajúcich vlád, v mnohých prípadoch aj postih bývalého prezidenta republiky alebo poslancov zákonodarných zborov za ich zodpovednosť za katastrofálny, morálny a hospodársky úpadok našej spoločnosti.

Mnohé z týchto podaní boli písané formou otvorených listov alebo bola o podaní daná informácia v tlači. Najznámejším takým oznámením bolo oznámenie pána Dolejšího, ktorý žiadal trestné stíhanie prakticky každého člena KSČ. Len malá časť podaní obsahovala konkrétne údaje o porušovaní zákonnosti konkrétnou osobou, Väčšina týchto podaní poukazovala vo všeobecnej polohe na komunistické represálie, potlačovanie ľudských práv a slobôd a ďalšie skutočnosti všeobecnej povahy, ktoré podľa názoru pisateľov mali byť dostatočným podkladom pre trestné stíhanie.

Prokuratúra, ako celok, musela tendencii vyvodzovania kolektívnej trestnej zodpovednosti čeliť. Vychádza z toho, že jedným z predpokladov pre vybudovanie právneho štátu je dôsledné dodržiavanie právneho princípu prezumpcie dobrej viery, z ktorej pre oblasť trestného konania vyplýva jednoznačne i zásada prezumpcie neviny. Vychádzala z kontinuity československého právneho poriadku a z princípov, ktoré boli neskôr zakotvené aj v Listine základných ľudských práv a slobôd, predovšetkým z princípu individuálnej trestnej zodpovednosti za porušovanie právnej povinnosti a z princípu zákazu retroaktivity trestných zákonov. Tento princíp je zakotvený v čl. 40 ods. 6 Listiny, podľa ktorého nikto nemôže byť stíhaný za konanie, ktoré v dobe, kedy k nemu došlo, zákon za trestné nepovažoval. V tomto zmysle boli všetci oznamovatelia o prijatí svojho oznámenia informovaní a poučení o nemožnosti vyvodzovania kolektívnej zodpovednosti.

Dámy a páni, správa, resp. informácia, ktorá vám bola predložená, obsahuje obsiahly výpočet výkladov, ktorými sa prokuratúra v Českej republike a v Slovenskej republike aj na úrovni federálnych zaoberala a ďalej zaoberá, v súčasnosti aj orgány kontroly, polícia i občania a to aj v konaní pred súdmi. Tento výpočet nie je zďaleka úplny. Boli tam len prípady, svojim spôsobom významnejšie a charakteristickejšie, obzvlášť tie, ktoré vzbudili oprávnenú pozornosť či už celoštátnu alebo regionalnu. Z predloženej správy vyplýva, že trestné stíhanie bolo, alebo doteraz je vedené, proti najmenej 170 konkrétnym osobám vrátane tých, u ktorých bolo podozrenie z trestnej činnosti bez vznesenia obvinenia a bez trestného stíhania. Súčasne išlo aj o trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa, prípadne o trestné činy majetkové a o podozrenie zo získania neoprávneného majetkového prospechu. V mnohých prípadoch, kde došlo oznámenie z podozrenia na trestnú činnosť, prebieha doteraz vyšetrovanie, aj keď nebolo doteraz vznesené obvinenie proti konkrétnym osobám, prípadne sa oznámenie preveruje a zisťuje sa, či nie sú dané podmienky pre vyvodenie trestnej zodpovednosti.

V tejto informácii nie sú obsiahnuté ani všetky prípady, kde už v minulosti došlo k ukončeniu trestného stíhania a k podaniu obžaloby súdu, ako napríklad bývalý náčelník hl. m. Prahy a Stredočeského kraja, kde nedávno bola podaná obžaloba.

Pokiaľ by ste považovali za potrebné položiť mi nejaké otázky, som pripravený na ne odpovedať, poprípade na ne budem odpovedať písomne, pretože táto problematika je taká široká, že ju musí spracovať celý kolektív.

Na záver považujem za potrebné upozorniť vás, že správa je určená len pre vás, páni poslanci Fedrálneho zhromaždenia, a na to, že obsahuje veľa údajov dôvernej povahy a že pri nešetrnom zaobchádzaní s nimi by mohlo dôjsť k závažným zásahom do ľudských práv slobôd. Tieto osoby sú zatiaľ v pozícii obvinených a pokiaľ nebudú odsúdené súdom, pozerá sa na nich ako keby odsúdené neboli. Verím, že túto skutočnosť budete mať na zreteli pri zaobchádzaní s týmito informáciami. Ďakujem pekne.