Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Děkuji panu poslanci
Ševčíkovi, nyní má slovo pan
poslanec Világi. Prosím poslance, kteří
se budou hlásit do diskuse, aby podali své přihlášky
písemně.
Společný zpravodaj SL O. Világi: Vážené
Federálne zhromaždenie, ako spravodajca ústavnoprávneho
výboru Snemovne ľudu predkladám spravodajskú
správu k novele zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa Občiansky súdny poriadok a
Notársky poriadok.
Dovoľte mi, aby som vám priblížil najpodstatnejšie
zmeny, ktoré ústavnoprávne výbory
vo svojom spoločnom uznesení navrhujú.
Pod bodom 5 navrhujem v § 9 odst. 3 písmeno a) zvýšiť
čiastku 20 tisíc Kčs na 50 tisíc Kčs.
Navrhovaná zmena vládneho návrhu čiastočne
obmedzuje rozhodovanie krajských súdov, ako súdov
prvej inštancie vo veciach obchodných, pričom
zvýšenie čiastky znamená pravdepodobne
aj zvýšenie počtu prípadov, kedy budú
kompetentné okresné súdy.
Ústavnoprávne výbory ďalej navrhujú,
aby na rozdiel od vládneho návrhu, pôsobnosť
viesť obchodný register zostala na úrovni okresného
súdu.
Rozdielne stanoviská zaujali ústavnoprávne
výbory i ohľadom postavenia prokuratúry v občianskom
procesnom práve. Sú toho názoru, že
v prípade spôsobilosti k právnym úkonom
prehlásenie za mŕtveho a zápisu do Obchodného
registra, musí byť súčasne zachovaná
ingerencia prokurátora, ktorý je v týchto
prípadoch oprávnený vykonať, až
na určité výnimky všetky úkony,
ktoré môže vykonať účastník
konania.
Pokiaľ ide o § 120 bod č. 21 ústavnoprávne
výbory navrhujú rozšíriť znenie
paragrafu. Tieto návrhy sledujú nové chápanie
úloh súdu pri vyhodnotení dôkazov.
Zásada povinnosti zistenia materiálnej pravdy súdmi
bola prelomená v prípadoch zhodnosti tvrdenia účastníkov.
V tomto prípade súd sa môže obmedziť
pri zistení skutkového stavu na tieto nesprávne
tvrdenia účastníkov.
Pod bodom 27 tlače zvýšenie čiastky
na 100 000 Kčs, pokiaľ ide o zaplatenie peňažnej
čiastky vo veciach obchodných, kde je možné
vydať platobný rozkaz, výbory sledovali zvýšenie
pružnosti uspokojenia požiadavky.
Pod bodom 30 ústavnoprávne výbory stanovili
lehotu pre zápis do Obchodného registra a s tým
posilnenie právnej istoty účastníkov
obchodných spoločností voči možným
administratívnym prieťahom zo strany súdov.
To boli všetky, podľa môjho názoru, najzávažnejšie
zmeny, navrhované ústavnoprávnymi výbormi.
Som toho názoru, že ústavnoprávne výbory
aj vzhľadom k časovej tiesni splnili úlohu,
ktorým im bol predsedníctvom Federálneho
zhromaždenia zverený. Prerokovali návrh zákona
a prijali pozmeňujúce návrhy, ktoré
boli väčšinou hlasov vo výboroch prijaté.
Nemohli a ani nebolo ich úmyslom zasahovať do konštrukcie
občianskeho súdneho poriadku, pretože vzhľadom
k významnej úlohe, ktorú zohrá Občiansky
súdny poriadok v právnom systéme spoločnosti,
bol by to nezodpovedný krok. Avšak na druhej strane
musíme konštatovať, že argumentácia
smerom k dočasnému charakteru tohto návrhu
nemôže celkom ospravedlniť príliš
jednostranné uprednostňovanie povahovo skôr
praktických pred možnými komplexne filozofickými
zmenami občianskeho súdneho poriadku.
Pokiaľ sa jedná o Notársky poriadok, tak zmena
v postavení notárstva, musí v budúcnosti
samozrejme viesť k zásadným zmenám tohto
procesného predpisu. Som toho názoru, že aj
keď zo strany vlády, ale aj iných predstaviteľov
justície pre mňa z celkom nepochopiteľných
dôvodov sa prejavuje permanentný odpor voči
odštátneniu štátnych notárstiev,
spoločenská potreba prinúti aj vládu,
aby v tomto smere vyvíjala aspoň minimálnu
aktivitu. Uvedomujem si však, že v tomto prípade
chýbajúca aktivita vlády musí byť
nahradená úsilím poslancov, aby odstránili
európsky unikát našeho právneho poriadku,
a to štátne notárstvo.
Na záver ešte pripomienky legislatívno technického
charakteru. Prijaté zmeny v Obchodnom a Občianskom
zákonníku prinúti nás, aby sme navrhli
ako spravodajcovia zmeny, ktoré sú bezpodmienečne
nutné k tomu, aby sa mohli zosúladiť znenia
Občianskeho a Obchodného zákonníka
s týmto predpisom. Preto dávam na uváženie
snemovni nasledujúce zmeny. Navrhujem v § 9 odst.
4 nové znenie: písm. a) v § 36b ods. 2 sa slová
"o vedení Obchodného registra" vypúšťajú.
Písmeno b) v čl. III. bodu 8, vypustiť ustanovenie
pod písmenom a).
Pokiaľ ide o zmeny v Obchodnom zákonníku, navrhujem
nové znenie § 200 d):
(1) Obchodný register vedie okresný súd v
sídle krajského súdu (ďalej len "registrový
súd") pre podnikateľov, ktorí majú
svoje sídlo v obvode tohto krajského súdu.
Keď nemajú svoje sídlo, je príslušný
súd podľa miesta podnikania: keď nemá
podnikateľ ani miesto podnikania, je k vedeniu obchodného
registra príslušný súd podľa miesta
bydliska podnikateľa.
(2) Obchodný register pre zahraničné osoby
(§ 21 ods. 2 obchod. zák.), vedie súd, v ktorého
obvode je umiestnený jej podnik, alebo jeho organizačná
zložka (§ 21 ods. 3 obchod. zák.). b) V §
85 ods. 4 sa vypustí slovo "trvalé".
c) V § 87 písm. c) sa upravuje takto: "c) je
umiestnená organizačná zložka právnickej
osoby, ktorá je odporcom, keď sa týka spor
tejto zložky."
Zo znenia Občianskeho zákonníka vyplývajú
tieto nutné úpravy: - v čl. I. v § 337
a ods. 1 sa slová "vespolným zástavným
právom (podľa § 151 a Občianskeho zákonníka)"
nahradzujú slovami "zástavným právom
podľa § 151 a Občianskeho zákonníka
pre tú istú pohľadávku (ďalej len
"vespolné zástavné právo").
Zmeny, ktoré budem teraz čítať sa týkajú
Notárskeho poriadku: V § 39 ods. 2 sa slová
"alebo záujmu spoločnosti" nahradzujú
slovami "alebo dobrým mravom".
§ 39 ods. 3 znie:
"(3) Keď nedošlo k dohode, alebo keď nebola
štátnym notárstvom schválená,
štátne notárstvo potvrdí nadobudnutie
dedičstva podľa dedičských podielov."
V § 39 sa ods. 4 vypúšťa.
V § 40 ods. 1 písm. d) znie:
"(d) potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa
dedičských podielov, keď nedojde medzi dedičom
k dohode."
V § 40 ods. 3 znie:
"(3) Pokiaľ štátne notárstvo dohodu
o vysporiadaní dedičstva neschváli, potvrdí
nadobudnutie dedičstva podľa dedičských
podielov po právnej moci rozhodnutie, ktorým dohoda
nebola schválená."
- V čl. III bod 6 sa slovo "opatrenie" nahradzuje
slovom "poskytnutia" a pred slovo "náhrada"
sa vkladá slovo "bytová".
- V čl. III. bod 10 sa doterajší text označuje
ako písmeno a), a pripája sa nové písmeno
b), ktoré znie: "(b) Pre konanie o dedičstve
po tých, ktorý zomreli pred účinnosťou
tohto zákona, užije sa doterajších predpisov."
Ďalej sú tu ešte nejaké legislatívne
zmeny, resp. tlačové nepresnosti, a to na strane
9 tlači. V bode 31 musí byť za citáciou
§ 201 uvedené "prvej vete" a nie "ods.
1."
V bode 35, kde je návrh na doplnenie písmena h),
toto doplnenie nemôže prísť až na
koniec ustanovenia, ale až za slovo "zborov" v
texte ustanovenia. Zároveň je treba v tomto bode
škrtnúť slová "študijného
alebo obdobného".
Tieto zmeny sú veľmi obsiahle a komplikované
na počúvanie, to znamená, že tieto zmeny
budú rozdané poslancom do lavíc a môžu
si ich posúdiť pred hlasovaním. Tieto zmeny
vyplývajú nie z toho, že by sme chceli vecné
zmeny občianskeho súdneho poriadku, ale z toho,
že boli prerokované hmotno právne novely, a
z toho potom vyplýva, že musíme k tomz prispôsobiť
i súčasný právny predpis, v tomto
prípade Občiansky súdny poriadok a Notársky
poriadok.
Na koniec mi dovoľte ako spravodajcovi, aby som odporučil
prijatie tohto návrhu zákona v znení, ako
to predkladá vláda, so zmenami, ktoré navrhujú
ústavnoprávne výbory vo svojej správe.
Ďakujem za pozornosť.
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Děkuji zpravodajovi
ústavně právního výboru Sněmovny
lidu panu poslanci Világimu za jeho zpravodajskou zprávu.
Zahajuji rozpravu, jako první je připraven poslanec
Šamalík. Uděluji mu slovo a prosím o
další přihlášky do diskuse.
Poslanec SN F. Šamalík: Dámy a pánové,
chtěl bych reagovat jak na vládní návrh
novely občanského soudního řádu,
tak i na návrh výborů ústavně
právních k tomuto návrhu, a to ve specifické
otázce rejstříkových soudů.
Vládní návrh požaduje vedení
obchodních rejstříků krajskými
soudy. Důvody byly pochopitelné. Krajské
soudy budou rozhodovat převážnou většinu
obchodních sporů a je v zájmu rychlého
rozhodování, aby měly v dosahu základní
údaje pro posouzení právní subjektivity
účastníků. Cílem je také
zkvalitnit řízení a rozhodování,
neboť u krajského soudu působí soudci
již s určitou praxí.
Vládní návrh novely občanského
soudního řádu v tomto směru navazuje
na úpravu sídla rejstříkových
soudů z první republiky, kdy rovněž
tuto agendu vyřizoval Krajský obchodní soud.
Z těchto důvodů se domnívám,
že vládní návrh úpravy sídla
rejstříkových soudů je vhodnější.
Chybí v něm však podle mého názoru
ještě ustanovení, které by stanovilo
příslušnost rejstříkového
soudu pro zahraniční osoby. Je proto nutné,
pokud bude schváleno, znění novely občanského
soudního řádu předložené
vládou, vložit k § 200 písm. d) druhý
odstavec, který by zněl takto:
Rejstříkovým soudem pro zahraniční
osoby (§ 21 odst. 2 obchodního zákoníku)
je soud, do jehož obvodu tato osoba umístila sídlo
podniku na území České a Slovenské
Federativní Republiky nebo jeho organizační
složku (§ 21 odst.3 obchodního zákoníku).
Je zde však i druhý návrh na úpravu
sídla rejstříkového soudu, návrh
výborů ústavně právních.
Požaduje pod bodem 5 na straně 3 vypuštění
písmena b) v odstavci 4 § 9 vládního
návrhu zákona.
Dále se pod bodem 30 na straně 8 navrhuje v §
200d upravit větu tak, aby obchodní rejstřík
vedl okresní soud v sídle krajského soudu
pro podnikatele, kteří mají v obvodu tohoto
krajského soudu své sídlo.
Pro případ, že by tento návrh Federálním
shromážděním byl přijat, je třeba
si uvědomit, že situace je v současnosti již
jiná než asi předpokládaly ústavně
právní výbory. U některých
velkých měst totiž došlo k rozdělení
původních obvodů okresních soudů
na menší obvody. Tak je tomu nejen v Praze, ale i
v Plzni, Brně a Bratislavě.
Pokud bychom připustili, že rejstříkovým
soudem bude okresní soud v sídle krajského
soudu, potom musíme říci, který již
z existujících okresních soudů v sídle
krajského soudu bude rejstříkovým
soudem ve smyslu návrhu ústavně právních
výborů.
V Praze je tato situace navíc komplikována i tím,
že Obvodní soud pro Prahu 1 je rejstříkovým
soudem nejen pro Městský soud v Praze, ale též
pro Krajský soud v Praze.
Ústavně právní výbory by měly
vzít v úvahu tyto důsledky. Jinak se obávám,
že nastane chaos. V případě Prahy, by
musel být dosavadní rejstříkový
soud u Obvodního soudu pro Prahu 1 rozdělen a část
jeho agendy by musela být přenesena někam
jinam, kde by měl sídlo rejstříkový
soud pro Krajský soud v Praze. To by znamenalo rozdělit
obrovskou existující agendu, která je u tohoto
soudu vedena, vznikl by zmatek v rejstřících,
požadavky na nové místnosti, nové pracovní
síly, nové investice atd. Nevím, jestli jsme
tohle všechno v ústavně právních
výborech vzali v úvahu.
Považuji za nutné zdůraznit, že úprava
sídel rejstříkových soudů není
možná podle zákona č. 335/91 Sb. o soudech
a soudcích ani zákony národních rad.
Dámy a pánové, prosím o to, aby v
případě, bude-li schválen návrh
úpravy rejstříkových soudů
ve znění předloženém ústavně
právními výbory, aby bylo přihlédnuto
k těmto návrhům. Domnívám se,
že minimálně bude třeba doplnit paragraf
200 d vládního návrhu zákona ve znění
upraveném ve zprávě ústavně
právních výborů tak, aby v dalších
odstavcích tohoto ustanovení bylo stanoveno, že
pro obvod Krajského soudu v Plzni je rejstříkovým
soudem Okresní soud Plzeň-město, pro obvod
Krajského soudu v Brně je rejstříkovým
soudem Městský soud v Brně, pro obvod Krajského
soudu v Bratislavě je rejstříkovým
soudem Městský soud v Bratislavě. I v tomto
případě bude třeba, aby byl v úpravě
stanoven rejstříkový soud pro zahraniční
osoby. Zde odkazuji na návrh znění tohoto
ustanovení, jak jsem ho navrhl k doplnění.
Závěrem ještě jednu poznámku
k textu vládního návrhu zákona. V
§ 337 písm. a) odst. 1 strana 63 vládního
návrhu zákona je použit termín "vespolné
zástavní právo". V návrhu novely
občanského zákoníku tento termín
nikde není použit. Nemůžeme zavádět
procesním předpisem hmotně právní
ustanovení. Proto se domnívám, že je
nutné tento termín vypustit a za slova "zástavní
právo" vložit slova "pro tutéž
pohledávku". Domnívám se, že v
praxi se tento pojem v těchto souvislostech začne
užívat a při rekodifikaci se objeví
pojem vespolného zástavního práva
v občanském zákoníku. Děkuji
za pozornost.
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Děkuji poslanci panu
Šamalíkovi, nyní má slovo poslanec Michal
Kováč. Prosím další přihlášky
do diskuse.
Poslanec SN Michal Kováč: Vážený
pán predsedajúci, vážené Federálne
zhromaždenie, pokúsim sa tu v stručnosti odcitovať
jedno odborné stanovisko k tomuto problému Občianskeho
súdneho poriadku. Pokiaľ sa vám bude zdať
niečo nezrozumiteľné, tak by som to potom dodatočne
vysvetlil. Mám tu nejaké pozmeňujúce
návrhy.
Začal by som asi orgánom štátu, ktorý
iniciuje ochranu a právo občanov v záujme
štátu na dodržiavanie zákonov, ktoré
štát prijíma. Je to špecifický
orgán k tomuto účelu konštituovaný,
a to je prokuratúra. Orgán, ktorý rozhoduje
spor, je potom nezávislý súd.
Novela súdneho poriadku zostáva takémuto
pojatiu úlohy štátu v tomto smere dosť
dlžná. Vypúšťa zo systému
zákonností všetky kompetencie prokuratúry
a to bez toho, aby ich nahradzovala iným rovnoprávnym
a účinným inštitútom. V tejto
súvislosti mám na mysli body, pod číslom
22 a 99 návrhu novely, podľa ktorých sa vypúšťajú
vstupové a návrhové opatrenia prokuratúry
v jednaní pred súdmi a štátnymi notárstvami,
ako aj možnosť odstránenia nezákonných
právoplatných rozhodnutí podaním sťažností
pre porušovanie zákona. Trochu to skrátim.
Mám tu ešte ďalšie vysvetlenie.
S argumentáciou dôvodovej správy a s vypustením
ustanovenia § 35 občianskeho súdneho poriadku
nie je možné súhlasiť. Toľko len
v krátkosti.
Prokuratúry ako také sú jednou z garancií
záruk zákonnosti. Nie je možné prehliadnuť
skutočnosť, že sa navrhuje vypustiť aj doterajšia
účasť správneho orgánu starostlivosť
o deti v súdnom konaní, vrátane odvolania
tohto orgánu vo veci starostlivosti o maloleté deti.
Znamená to, že nebude existovať orgán,
ktorý by uplatňoval u súdu záujmy
maloletých detí. Myslím, že vieme o
čo ide. Štát sa nesmie zbavovať určitých
vecí, na ktoré musí dohliadať v záujme
detí a ľudí, ktorí sa v podstate ani
nemôžu brániť. Ani to nevedia.
Návrh zákona v ustanovení § 236 nahradzuje
doterajšia sťažnosť pre porušenie zákona
novým inštitútom dovolávania, ktorého
uplatnenie je ponechané na vôli účastníkov
jednania. To je problém, o ktorom som pred chvíľou
hovoril. Je to na vôli účastníkov.
Ani tu nemôže obstáť tvrdenie z dôvodovej
správy, pretože je možné sa presvedčiť
o jeho nesprávnosti zo zápisu súdov a z rozhodnutí
súdov, ktoré boli napadnuté sťažnosťou
pre porušenia zákona, ako aj zo spisov Najvyššieho
súdu a ich rozhodnutie v sťažnostiach pre porušovanie
zákona.
Navrhovaná úprava dovolania, ako je v návrhu
ustanovenia § 237 a § 239, znamená evidentné
zúženie procesných práv fyzických
a právnických osôb vo veciach prerokúvaných
súdmi a štátnmi notárstvami, a to v
porovnaní rozsahu procesných možností
pre podanie sťažností pre porušenie zákona.
Demokratizácia našej spoločnosti objektívne
musí znamenať aj prehlbovanie práv a slobôd
občanov v súvislosti s procesnými právami
účastníkov konania pred súdmi a štátnymi
notárstvami. To vyžaduje rozšírenie prípustnosti
mimoriadnych opravných prostriedkov proti rozhodnutiu týchto
orgánov.
Z dôvodovej správy vyplýva, že táto
cesta je pre súdnictvo neprijateľná, pretože
by sa najvyššie súdy stali treťou inštitúciou
a boli by skutočne zavalené takým množstvom
odvolaní, ktoré by neboli schopné vybaviť.
Ročne - podľa vedomostí prokuratúry
by sa išlo o 11 až 12 tisíc vecí. Táto
skutočnosť by však mala viesť k tomu, aby
na úkor zabezpečenia práv občanov
bol vykonaný výber vecí takého úzkeho
rozsahu, ktorý by najvyššie súdy stačili
vybaviť. Tento zámer z dôvodovej správy
je možné zistiť.
Nepovažujem za únosné uplatnenie takéhoto
hľadiska pre vymedzenie procesných práv od
členov demokratickej spoločnosti. Štatistické
údaje by som radšej vynechal, aby to nebolo dlhé.
Sú údaje, ktoré to dokazujú. Dôvody
prípustnosti dovolania podľa návrhu §
238 a § 239 síce nie je možné so sťažnosťami
pre porušenie zákona celkom porovnávať,
nepochybne však z návrhu týchto ustanovení
vyplýva záver, že dovolania nebudú pokryté
rozhodnutiami súdov druhého stupňa, hlavne
pre neúplnosť zistenia skutkového stavu veci.
Práve z tohto dôvodu dochádza najčastejšie
k odvolaniu sťažností pre porušenie zákona
- a zase tu sú štatistické údaje, ktoré
pre krátkosť času vynechám. Pretože
dovolanie nie je prípustné proti právoplatným
rozhodnutiam prvého stupňa a štátnych
notárstiev, vzniká ďalšie rozsiahle vákuum
možnosti uplatnenia práv účastníkov,
ale aj možnosti odstránenia nezákonných
rozhodnutí. Je známe, že veľa rozhodnutí
prvostupňových súdov zostáva právoplatných,
že pri tom ide o rozhodnutie chybné. Opäť
na štatistike je možné dokumentovať - je
tu 50 %, ale to by som musel o tom hovoriť podrobnejšie,
takže to vynechám.
Teraz záverom uvádzam, že z dôvodov uvedených
v tomto stanovisku mám vážne pochybnosti o
správnosti návrhu k bodu č. 22 a k bodu č.
99 zákona, ktorým sa mení a dopĺňa
Občiansky súdny poriadok a Notársky poriadok.
Odporúčam, aby ste si pre posúdenie vzali
tu uvedné informácie a posúdili návrh
na zmenu bodu č. 22 a č. 99 návrhu zákona,
ktorý vám predkladá.(Předsedající
první místopředseda FS Z.
Jičínský:Písemné návrhy
dáváte?) Samozrejme dám, ale musím
ich prečítať. Nie je toho už veľa,
možno to zvládneme pri trpezlivosti parlamentu.
K bodu č. 22 - § 32: Prokurátor je oprávnený
podávať návrh na zahájenie konania,
keď je daný na úprave právnych vzťahov
dôležitý verejný záujem, alebo
keď to stanoví zákon. V konaní má
prokurátor postavenie účastníka konania.
Návrh nemôže podať, keď podľa
zákona je k jeho podaniu oprávnená výlučne
určitá osoba.
K § 33: Prokurátor môže, keď to vyžaduje
dôležitý verejný záujem, do už
zahájeného konania vstúpiť. Konanie
vo veciach podľa časti 3 hlava 5 - s výnimkou
konania o povolení uzatvorenia manželstva. Konanie
vo veciach podľa časti 5, t.j. b) a c),- tam, kde
to stanoví zvláštný zákon.
K bodu č. 99: Za § 243 d) sa vkladá hlava 4
- mala by názov: Sťažnosť pre porušovanie
zákona - § 243 e).
Bod č. 11: Generálny prokurátor Českej
a Sloven-kej Federatívnej Republiky a - keď ide o
rozhodnutie Najvyššieho súdu republiky, krajského
súdu a okresného súdu alebo štátneho
notárstva - tiež Generálny prokurátor
príslušnej republiky sú oprávnení
po dvoch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia podať
sťažnosť pre porušenie zákona proti:
a) nezákonným rozhodnutiam súdov vydaným
v konaní podľa časti 5 Občianskeho súdneho
poriadku, keď to vyžaduje záujem na jednom z
uplatnených zákonov, b) nezákonným
rozhodnutím súdov vo veciach, kde zákon nepripúšťa
dovolanie, za druhé - kde oprávnený účastník
z vážnych dôvodov nemohol dovolanie podať
a z nezákonného rozhodnutia vznikla škoda,
c) nezákonným rozhodnutím o registrácii
zmluvy o prevedení nemovitosti. Doterajšie body 99
a nasledujúce sa prečíslujú na body
100 a nasledujúce.