Po druhé - parlament zákon neprijme
a vráti ho vláde na prepracovanie (získame
čas).
Po tretie - parlament zákon prijme, ale s platnosťou
len pre poľnohospodárske družstvá a bytové
družstvá. Výrobné družstvá
a spotrebné družstvá odloží na
ďalšie obdobie (neviem aké - získame čas),
ale môže zablokovať majetok družstiev, čo
neumožní perzonifikáciu tam, kde sa ešte
neuskutočnila.
Po štvrté - môže schváliť zaradenie
výrobných družstiev a spotrebných družstiev
do privatizácie. To je málo pravdepodobné.
Nám naklonení poslanci, hlavne v slovenskej časti
Snemovne národov, zablokujú toto rozhodnutie. Musím
však upozorniť, že poslanci ODÚ-VPN a značná
časť poslancov KDH je skôr za riešenie
podľa obdobného názoru ministra Dlouhého
ako pre nás prijateľný vládny návrh.
Je preto potrebné, aby ste naďalej, kto má
možnosť, získavali a presvedčovali poslancov
hnutí (aj cez politické grémiá) pre
pre nás prijateľné stanoviská. Samozrejme
aj Družstevná únia a zväzy túto
možnosť naplno využijú.
Podpísaný ing. Marián Rybár, predseda
Slovenského zväzu výrobných družstiev,
Bratislava.
Dnes sme dostali do lavíc ďalší list.
A z neho čítam, pre zmenu je to Celoštátny
roľnícky zväz, návrh na vysporiadanie
družstiev. Má politický charakter, neodráža
potreby modernej poľnohospodárskej potreby a ohrozuje
existujúce poľnohospodárske družstevníctvo
u nás.
Vážení kolegovia, dnes prerokúvame jeden
z najdôležitejších zákonov, v podstate
posledný zo zákonov majetkovoprávneho vysporiadania.
Uvažujeme v rovinách, v ktorých uvažujeme,
myslím, že rozlišovanie politickej situácie,
ktoré predniesol ing. Hacaj za poslanecký klub ODÚ-VPN
bolo dosť jasné, ale aby som tu nečítal
len listy, navrhujem vám pozmeňovací návrh
v § 26.
Súčasné znenie označiť ako odsek
1 a doplniť nový odsek 2 tohto znenia:
"Dňom schválenia transformačného
projektu zaniká kolektívne členstvo družstva
v záujmových organizáciách a zväzoch."
Týmto mojím pozmeňovacím návrhom
vôbec nie je dotknutá možnosť novozaložených
družstiev, novozaložených podnikateľských
subjektov, aby sa opäť zlučovali, ale je vytvorený
priestor, aby sa zlučovali vo zväzoch, ktoré
zastupujú jednotlivci, ktoré zastupujú skutočne
ich záujmy.
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Děkuji panu poslanci Roubalovi, poslanec Borguľa tu
ještě není, uděluji slovo poslanci Čičovi,
dále je přihlášen poslanec Valtr.
Poslanec SL M. Čič: Vážený pán
predseda, vážené kolegyne a kolegovia, predložená,
podstatne zmenená aj vystúpením pána
ministra Dlouhého, je verzia vládneho návrhu
zákona o úprave a vysporiadaní majetkových
vzťahov družstva, je podľa mojej mienky prinajmenšom
problematická z mnohých dôvodov.
Po prvé - miesto doteraz zákonne a demokraticky
zvolených orgánov družstva sa navrhuje, aby
o spôsobe transformácie rozhodovali aj nečlenovia
družstva a transformačná rada. Dovolím
si povedať, že v postavení akéhosi revolučného
výboru so širokou rozhodovacou právomocou voči
riadnym orgánom družstva. (Potlesk.)
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Prosím, zachovejte klid.
Poslanec SL M. Čič: Ďakujem za potlesk.
Taký postup nie je nič iné, ako pokus zaviesť
typický administratívny zásah štátu
do medzinárodne uznávaných zásad družstevníctva
a vnútorného života družstva. (Rozruch
v sále.)
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Pane poslanče, nenechte se vyrušovat, sněmovny
prosím o zachování klidu.
Poslanec SL M. Čič: Mám pocit, že vyrušujem
kolegov. (Předsedající předseda SL
R. Battěk: Je to nepříjemné, to si
dovedu představit.) (Smích v sále.)
Áno, musím povedať, že vlastne tieto návrhy,
ktoré sú aj v spoločných správach,
sa dostávajú do kolízie s ústavne
zaručenými právami družstevníkov.
Pritom sa v dôvodovej správe proklamuje, že
"ide o právnu úpravu družstevníctva
tak, aby sa obnovili pôvodné demokratické
družstevné princípy a aby sa družstvá
mohli prispôsobiť prahovým podmienkam pri zachovaní
družstevných zásad".
Návrhy teda evidentne vychádzajú z koncepcie,
že naše družstvá treba považovať
za štátne podniky a že štát má
právo administratívne určiť, ako sa
bude nakladať s majetkom členov a nečlenov
družstva.
Po druhé - návrh zákona neupravuje teda len
vonkajšie majetkové vzťahy družstiev, ale
zameriava sa hlavne na úpravu vnútorných
majetkových vzťahov, odlišne od Obchodného
zákonníka. Takáto koncepcia jednoznačne
vyplýva z úsilia transformácie družstiev
na majetkovo-podielnické subjekty, na rozdelenie majetku
družstiev hlavne vlastníkom pôdy nečlenom.
Znamená to zavedenie nových reštitučných
nárokov na princípe, ktorý sa v doteraz zákonnej
úprave reštitúcií týmto parlamentom
neprijali. Napr. ušlý zisk, resp. renta z užívaného
majetku, pôdy.
Navrhuje sa teda konštituovať novú kategóriu
vlastníkov. Návrh zákona tak zakladá
neoprávnene nároky vlastníkov pôdy.
Navrhovaná úprava má povahu direktívnu,
administratívnej reglementácie transformácie
družstiev aj pokiaľ ide o spôsob prípravy
a realizácie, hlavne v tom, že nariaďuje nielen
vypracovať transformačný projekt, ale podrobne
určuje aj jeho náležitosti. O niektorých
sa zmienil pán minister Dlouhý. Navodzuje zámer
začlenenia družstva tým, že družstvám,
ktoré sa majú premeniť na viac podnikateľských
subjektov, ukladá predložiť návrh na fyzické
rozdelenie majetku družstiev na najmenšie samostatné
prevádzkovateľné podnikateľské
jednotky - farmy, strediská, objekty atď.
Návrh neberie do úvahy reálne možnosti
praktického zvládnutia stanovenej procedúry
oprávnených osôb a ich reálnej účasti
na celom procese.
Už niektorí poslanci poukázali na tento problém,
hlavne pokiaľ ide o kartografiu, geodéziu, ale dá
sa to povedať aj o štátnom notárstve a
iných inštitúciách, ktoré budú
mať mimoriadne zložitú situáciu.
Nie je možné akceptovať ustanovenie o váhe
hlasu. Je to typický príklad porušenia rovnoprávnosti
a rovnosti občanov pred zákonom.
Nie je možné ani akceptovať retroaktivitu v §
24 ods. 2.
K výrobným a spotrebným družstvám
jednu pripomienku. Nevidím ani najmenší dôvod,
aby sa pre transformáciu týchto družstiev vytváral,
konštituoval nový orgán. Možno využiť
existujúce nepriame zastúpenie členov delegátov.
Je to riešiteľné novým ustanovením,
napr. tohto znenia: "Pokiaľ sú oprávnenými
osobami v spotrebných a výrobných družstvách
len členovia družstva, rozhodujú o transformácii
orgány družstva podľa stanov. Funkciu transformačnej
rady plní predstavenstvo, funkciu valnej hromady plní
členská schôdza."
Na záver toho názoru, že by bolo vhodnejšie
prijať pôvodný vládny návrh doplnený
o rozumné pozmeňujúce návrhy, ktoré
by okrem iného uznali doterajšiu transformáciu
poľnohospodárskych družstiev tam, kde sa vykonala
v súlade so zákonom č. 162/90 Zb. Alebo pokiaľ
by náhodou nedošlo ku konsensu v tejto otázke
a v tejto podobe, bolo by možné problém riešiť
doplnením, t.j. novelizáciou § 765 Obchodného
zákonníka. Ďakujem vám za pozornosť.
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Děkujeme panu poslanci Čičovi. Nyní
má slovo poslanec Valtr, připraví se poslanec
Serenčéš. Poslanec Valtr zde není, slovo
má poslanec Serenčéš.
Poslanec SN P. Serenčéš: Vážený
pán predsedajúci, vážené Federálne
zhromaždenie. Pred nami stojí mimoriadne významná
úloha, a to upraviť definitívnu podobu družstevníctva.
Keďže dnešné družstvá sú
bez systému podieľníctva, pokiaľ si to
neupravili vo svojich stanovách podľa zákona
162/90 Zb., predkladá vláda Federálnemu zhromaždeniu
návrh samostatného transformačného
zákona. Predložený návrh je kompromisom,
ktorý si kladie za cieľ vyriešiť neriešiteľné
a protichodné stanoviská medzi stúpencami
obhajujúcimi záujmy vlastníkov a záujmy
členov súčasných družstiev. Vo
svojej koncepcii sa dopúšťa niektorých
omylov a nepresností. Základným nedostatkom
je, že s konštrukciou zákona je obchádzaná
skutočnosť, a to že súčasné
družstvá sú reálnymi a samostatnými
subjektmi hospodárskeho práva. Toto stanovisko je
podporené Ústavou ČSFR, zákonom č.
162/90 Zb., o poľnohospodárskom družstevníctve,
zákonom č. 176/90 Zb. o bytovom, spotrebnom a inom
družstevníctve a zákonom č. 229/91 Zb.
o úprave vlastníckych vzťahov k pôde
a inému majetku.
Pri riešení zásad transformácie družstiev
sa nepostupuje v duchu právnych zásad družstevníctva.
Zákon o transformácii družstiev nemôže
byť predsa zákonom o likvidácii a privatizácii
družstiev, ale zákonom o spôsobe ich premeny
z družstevných verejno-právnych subjektov v
zmysle doteraz platného Hospodárskeho zákonníku
na družstevné subjekty súkromného práva
v zmysle Obchodného zákonníka.
Jedná sa predovšetkým o transformáciu
jedného typu družstva na iný typ družstva.
Porušením družstevného práva je
vymedzenie takzvaných oprávnených osôb
v § 10, 14, 17 a 21 v pôvodnom vládnom návrhu
- tlač 1047. Oprávnené osoby je pojem relevantný
len pre reštitučné a rehabilitačné
konanie, a nie pre transformáciu družstiev. Na rozhodovaní
družstiev sa môžu zúčastňovať
plnoprávni členovia družstiev, a nie nečlenovia,
ako sú vlastníci pôdy a iného majetku,
ktoré družstvo užíva. Pre tieto fyzické
osoby nárok na navrátenie majetku, resp. na odškodnenie,
bol už upravený inými legislatívnymi
normami, ako je zákon č. 87/91 Zb., o mimosúdnych
rehabilitáciách a zákon č. 221/91
Zb., o vlastníckych vzťahoch k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku.
Tieto normy poskytujú spolu s ďalšími
široké možnosti upraviť vzťah vlastníkov
a družstva aj za týchto podmienok, pokiaľ bude
ich majetok aj naďalej družstvu využívať.
Nemôžem však mať zákonné právo
rozhodovať o družstve, pokiaľ k nemu nenadobudnem
členský vzťah. Definovaný inštitút
oprávnených osôb sa tak stáva gordickým
uzlom prevodu majetku družstva ako verejnoprávneho
subjektu na členov družstva ako fyzické osoby,
nositeľa súkromnovlastníckeho vzťahu k
tejto časti majetku, ktorá predstavuje členské
podiely.
Zákon však pripúšťa prevod časti
družstevného majetku na nedružstevníkov,
teda nečlenov družstva, a to podľa § 10,
bodu c) a d). Týmto sa vyznačuje návrh zákona
vzťahov k poľnohospodárskym družstvám.
V prípade výrobných, spotrebných a
bytových družstiev sa to nevyžaduje. Výklad
toho samého organizačno-právneho pojmu pri
takomto neopakovateľnom akte je viac ako problematický
a neposkytuje pocit objektivity. Pritom pripustiť účasť
vlastníkov pôdy na rozdeľovaní majetku
družstva, ku ktorému nemajú žiaden ekonomický
vzťah, znamená vyvlastnenie družstevného
majetku cudzími fyzickými osobami, a to bez ekonomickej
náhrady.
Táto filozofia samozrejme potvrdzuje aj skutočnosti,
ako je politika cien potravín, v ktorých nebolo
zakalkulované nájomné z pozemkov alebo ušlý
zisk, resp. nájomné za zoštátnené
výrobné prostriedky, podľa platných
predpisov sa nehradí ani remeselníkom, obchodníkom
a ďalším živnostníkom.
Ďalšou kľúčovou otázkou predloženého
návrhu zákona je riešenie postavenia družstevníctva
v demokratickej spoločnosti pri rôznych formách
vlastníctva a pri konkurencii trhu. Chcel by som sa niekoľkými
vetami zmieniť o neoddeliteľnom fonde družstva,
o vysporiadaní majetkových podielov členov
družstva, ktorí sa po schválení transformačného
projektu nestanú členmi družstva. Vzhľadom
na súčasný stav v československom
poľnohospodárstve, úrovni jeho ekonomiky, v
organizáciách, v riadení a vzťahu k
vyspelému svetu, predpokladáme, že družstvá
ostanú rozhodujúcimi základnými kameňmi
vo výrobe potravín a službách obyvateľstvu.
Družstvá majú svoju nezastupiteľnú
funkciu v rozvoji vidieka, zamestnanosti obyvateľstva, pri
pomoci zakladateľom rodinných fariem, rôznych
foriem spolupráce medzi poľnohospodármi, spracovateľmi
surovín, obchodníkmi a pri transfere vedecko-technického
pokroku. Z týchto dôvodov sa stotožňujem
s vládnym návrhom § 6 bod 4 písm. f)
o výške nedeliteľného fondu družstva
s tým, aby nedeliteľný fond bol minimálne
50 % pri majetku poľnohospodárskeho družstva,
pri ostatných družstvách minimálne 70
%. Tento fakt má nesporné ekonomické dôsledky
pre ďalší rozvoj a použitie finančných
prostriedkov na reguláciu zo zisku. S touto otázkou
je spojená manipulácia s majetkovým podielom
s tým, že pokiaľ sa nestane člen družstva
po transformácii členom, môže byť
vydanie majetkového podielu v plnej výške týmto
osobám najneskôr do 5 rokov podľa vypracovanej
dôchodkovej situácie družstiev.
Ďalej chcem vo svojom vystúpeniu zaujať stanovisko
k § 13, ktorý sa dotýka obmedzenia používania
majetku družstva. Už princíp zákazu je
pre reálne a samostatné subjekty hospodárskeho
práva sporný. Iniciatíva, aby vláda
predložila program rozvoja poľnohospodárstva
a výživy, nebola samoúčelná.
Poľnohospodári sa musia nutne prispôsobiť
dotačnej a subvenčnej politike vlády, vypracovať
program reštrukturalizácie výroby, prispôsobiť
sa požiadavkám trhu čo najrýchlejšie.
Zo zákona zakázať predaj nepotrebných,
v mnohých prípadoch zastaralých výrobných
prostriedkov zvyšuje nákladovosť výroby,
znižuje disponobilné finančné prostriedky
a síce udržujú evidenčný stav
majetku družstva, ale neadekvátne novým smerom
podnikania.
K predloženému návrhu zákona, tlač
1047, odporúčam na spoločnej schôdzi
prijať tieto pozmeňujúce návrhy.
Po prvé - z časti tretej "poľnohospodárske
družstvá" v § 10 vypustiť bod c) a
d).
Po druhé - zmeniť v názve oprávnené
osoby na členov v § 10, 14, 17 a 21.
Po tretie - vypustiť § 13 - obmedzenie používania
majetku družstva.
A po štvrté - v § 6 v písm. g) upraviť
vetu: "Keď trvá oprávnená osoba
atď., musí byť vydaný podiel do 5 rokov,
keď nebolo skôr dohodnuté ináč."
Na záver som presvedčený, že poslanci
Federálneho zhromaždenia podporia úsilie družstevníkov,
aby sa mohli slobodne rozhodnúť o vlastnej budúcnosti
prostredníctvom svojich členov. Stanovisko som konzultoval
so širokým okruhom odborníkov z celého
politického spektra. V prípade mojich pozmeňujúcich
návrhov budem podporovať vládny návrh
zákona - tlač 1047. Ďakujem za pozornosť.
(Poslanec z pléna: Pane kolego, prosím vás,
neodcházejte ještě, já mám na
vás dotaz.)
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Pane kolego, okamžik, já jsem vám neudělil
slovo. Vy jste u mikrofonu, a tím jste mě zaskočil,
nicméně máte slovo.
Poslanec SL K. Novosád: Pane poslanče, mám
na vás dotaz, připusťme tedy, že odstraníme
z toho okruhu oprávněných osob všechny
osoby s majetkovou účastí a ponecháme
tam pouze členy družstev. Co se stane, pane kolego,
v případě, že se tito členové
družstev rozhodnou družstvo transformovat podle obchodního
zákoníku na veřejnou společnost, která
ručí neomezeně? Jakým způsobem
budou vlastníci, kteří tam např. sedm
let majetek ponechají, ručit za rozhodnutí
družstevníků? Jak to uděláme?
Uvědomte si, že družstvo se transformuje podle
občanského zákoníku na veřejnou
obchodní společnost rozhodnutím svých
členů. A v této společnosti každý
její člen nebo každý, kdo v ní
má uložen majetek, ručí svým
jměním. Jakým způsobem to budeme dělat?
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Pánové, já vás upozorňuji,
že poslanecká sněmovna není seminář.
Takže pokud pan poslanec Serenčéš nechce
odpovídat, není povinen. Jestli se nemýlím,
tak chtěl vystoupit pan poslanec Valtr.
Ještě než, pane poslanče, budete mluvit,
chtěl bych upozornit, že jsme se dohovořili,
že těsně po vyhlášení polední
přestávky budeme volit devátého člena
prezídia a předsedu prezídia Federálního
fondu národního majetku. Předtím krátce
vystoupí s uvedením tisku 1143 pan poslanec Jurečka.
Jsou vám rozdávány hlasovací lístky.
Současně bych rád upozornil členy
volební komise sněmoven, aby se ujali pak své
funkce. Jde o tyto poslance: za Sněmovnu národů
Edita Belušová, Jaroslav Cuhra, Jaromír Patočka,
Jan Štern, Oľga Pavúková, František
Kubíček. Za Sněmovnu lidu Michal Bláha,
Ladislav Niedoba, Ivan Šimko, Miroslav Jansta, Aleš
Kladivo, Erich Kříž, předseda komise.
Pokud zde nejsou, prosím, upozorněte kolegy.
Pan poslanec chce vystoupit s krátkou poznámkou.
Poslanec SN M. Roubal: Vážený pán predsedajúci,
majú prebiehať určité voľby. Chcel
by som sa opýtať, či je to v súlade
s Rokovacím poriadkom, pokiaľ sa prelínajú
dva body nášho programu. V súčasnej
dobe prerokúvame transformačný zákon
a v rámci toho majú prebiehať voľby. Celý
tento postup sa mi nezdá a z toho dôvodu navrhujem,
aby táto voľba bola uskutočnená ako
prvý bod zajtra ráno.
Předseda SL R. Battěk: Na vaší poznámce,
pane poslanče, jistě mnoho smysluplného a
racionálního je. Já v podstatě nepřerušuji
rozpravu. To bylo jen sdělení, které se týká
volby, o které jsme se dohodli a která proběhne
o polední přestávce. Domnívám
se, že je to účelné využití
času. Pokud nebudou samozřejmě nějaké
zásadní procedurální námitky,
takže v této poloze bychom mohli snad pokračovat.
Těsně před přestávkou přeruším
rozpravu, vystoupí pan poslanec Jurečka, pak bude
vyhlášena přestávka a současně
také volba, která proběhne po zahájení
polední přestávky.
Prosím, pane kolego, máte slovo.
Poslanec SN V. Valtr: Pane předsedající,
dámy a pánové, náš čas
je velmi vzácný, a chci být proto maximálně
věcný.
Vládní návrh zákona považuji
za dobrý základ, který si však realisticky
vzato, vyžaduje úpravy. Zpravodajská zpráva
výborů hospodářských je pokusem
o tyto úpravy, byť více z pravé strany.
Přesto bychom se neměli této možnosti
uzavírat.
K tisku 1144 mám tyto připomínky:
Paragraf 4 a) odst. 1: Vypustit druhou větu o technice
doručení pozvánek, neboť tento zákon
nemusí být Informatoriem školy mateřské.
Paragraf 4 b): Z pasáže o transformační
radě vyplývá, že má kontrolní,
dohlížecí funkci. Tomu odst. d) odporuje, a
podle mého názoru je nepřípustným
zásahem do pravomoci představenstva.
Navrhuji ponechat jen první část věty
a čárku za slovem "družstva" změnit
na tečku.
V odst. f) dvě nahradit slovo "řídí"
za "spoluřídí".
V odst. f) tři za slovo "úhradu" vložit
"předem dohodnutých prostředků".
V § 4 odst. b) před stávající
text vložit slova "spolu s představenstvem",
čímž by mohl být možná eliminován
i nesouhlas vlády.
Další připomínku mám k §
12 - rozdělení čistého jmění
na majetkové podíly. Naše národní
hospodářství je devastované ve všech
ohledech, a to i pokud jde o kvalitu pracovní síly.
Na druhé straně možno paradoxně říci,
že kvalita pracovní síly je naše jediné
bohatství vůči ostatním postsocialistickým
zemím. Také současného majetku družstev
bylo dosaženo především díky pracovnímu
výkonu v přidružených výrobách.
Proto doporučuji zrovnoprávnit práci a majetek
úpravou, rozdělení 50 % půda, 25 %
majetek, 25 % práce.
Pokud jde o § 12 a) a tolik citovanou váhu hlasů,
již zde zazněly všechny argumenty pro dodržení
základní družstevní zásady: jedna
osoba - jeden hlas. Návrh na další hlas za
každých 50 000 Kčs majetku může
negativně ovlivnit jak stabilitu současných
družstev, tak jejich transformaci, neboť dává
nadměrně velkou pravomoc těm, z nichž
většina zemědělství nerozumí,
v družstvech nepracovala, půdu nikdy nevlastnila a
k družstevnictví může mít negativní
vztah.
Domnívám se, že by bylo vhodné omezit
celkový počet hlasů jedné oprávněné
osoby na tři: jeden za členství, jeden za
půdu nad výměru 1 ha a 1 za majetek nad 25
000 Kčs.
Domnívám se, že doporučené návrhy
smiřují nesmiřitelné a přispějí
k zdárnému dopracování a přijetí
zákona a tím napomohou k odstranění
nejistot, kterými naše družstevnictví
a zemědělství především
trpí a ochromují ho, což je stav, který
musíme rychle změnit. Děkuji vám za
pozornost.