Společný zpravodaj výborů SN P. Brodský:
Dalším návrhem je návrh poslance Mynáře
v § 6 odst. 1 písm. b) doplnit za slovo "republiky"
slova "zejména na investiční činnost
poplatky za agenturní zpravodajství, náklady
na síť zahraničních zpravodajů,
náklady na rozhlasové vysílání
do zahraničí". Tento doplňující
návrh doporučujeme přijmout. Předkladatel
rovněž souhlasí.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Kto súhlasí s predloženým pozmeňujúcim
návrhom, ako bol citovaný, nech zdvihne ruku a stlačí
tlačidlo!
(Hlasování: 14.18)
(SN-ČR 34, SN-SR 30, SL 63)
Kto je proti?
(SN-ČR 1, SN-SR 3, SL 1)
Kto sa zdržal hlasovania?
(SN-ČR 4, SN-SR 17, SL 18)
Snemovňa národov - Česká republika:
tridsaťštyri, jeden, štyri, Snemovňa národov
- Slovenská republika: tridsať, tri, sedemnásť,
Snemovňa ľudu: šesťdesiattri, jeden, osemnásť.
Návrh nebol prijatý v Snemovni národov. Návrh
nebol prijatý.
Společný zpravodaj výborů SL P. Čičmanec:
Prikročíme k hlasovaniu o variantoch. Otvorte si,
prosím, návrh zákona, tlač 1484, na
strane 5.
Máme tu odporúčania. Variant 1 je jednoduchší,
zatiaľ čo variant 2 lepšie vyhovuje národným
rozhlasom a televíziam. Bol obsiahnutý v tlači
1420. Preto budeme hlasovať najskôr o variante č.
1, a keď to neprejde, bude platiť variant č.
2.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Návrh je zrozumiteľný. Ide o text na strane
5 a 6 tlače 1484. Budeme hlasovať o prvom variante.
Společný zpravodaj výborů SL P. Čičmanec:
Hlasujeme o páde variantu 1. Pokiaľ to neprejde, bude
platiť variant 2. Necháme rozhodnúť snemovne.
Opakujem, že variant 1 je jednoduchší z hľadiska
prevádzky a variant 2 lepšie vyhovuje národným
rozhlasovým a televíznym organizáciám.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Je to zrozumiteľné. Budeme hlasovať.
Kto súhlasí s ponechaním variantu I, nech
zdvihne ruku a stlačí tlačidlo!
(Hlasování: 14.20 )
(SN-ČR 32, SN-SR 11, SL 39)
Kto je proti?
(SN ČR 1, SN-SR 11, SL 1)
Kto sa zdržal hlasovania?
(SN-ČR 8, SN-SR 28, SL 36)
Ďakujem. Snemovňa národov - Česká
republika: tridsaťdva, jeden, osem, Snemovňa národov
- Slovenská republika: jedenásť, jedenásť,
dvadsaťosem, Snemovňa ľudu: tridsaťdeväť,
jeden, tridsaťšesť.
Návrh nebol prijatý v ani jednej snemovni. To znamená,
že predbežne platí variant II.
Společný zpravodaj výborů SN P. Brodský:
Poslední návrh poslance Mornára, v §
10 doplnit nový odstavec 6 tohoto znění:
"Ve vztahu k zahraničí se používá
název CS. FORT." Tam by neměl být ten
háček. Souhlasíme a doporučujeme tento
návrh k přijetí. Navrhovatel také
souhlasí.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Áno, ide o presnejšiu identifikáciu firmy.
Kto súhlasí s pozmeňujúcim návrhom
pána poslanca Mornára, ako tu odznel, nech zdvihne
ruku a stlačí tlačidlo!
(Hlasování: 14.22)
(SN-ČR 34, SN-SR 37, SL 69)
Kto je proti?
(SN-ČR 0, SN-SR 0, SL 0)
Kto sa zdržal hlasovania?
(SN-ČR 3, SN-SR 14, SL 8)
Ďakujem. Snemovňa národov - Česká
republika: tridsaťštyri, nula, tri, Snemovňa
národov - Slovenská republika: tridsaťsedem,
nula, štrnásť a Snemovňa ľudu: šesťdesiatdeväť,
nula, osem.
Návrh bol zamietnutý v Snemovni národov.
Návrh bol zamietnutý.
Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako celku. Ešte
raz zdôrazňujem, že schválenie tohto
zákona podlieha zákazu majorizácie. To znamená,
že je potrebných 38 kladných hlasov v každej
časti Snemovni národov a nadpolovičná
väčšina hlasov v Snemovni ľudu. Žiadam
všetkých poslancov, ktorí sa nachádzajú
mimo rokovaciu sieň, aby do nej vstúpili, zaujali
svoje miesta a zúčastnili sa hlasovania.
Zisťujem, že obidve snemovne sú schopné
uznášať sa. V Snemovni ľudu je prítomných
86 poslancov a v Snemovni národov je prítomných
47 poslancov zvolených v ČR a 54 poslancov zvolených
v SR.
Kto súhlasí s návrhom, ako je uvedený
v parlamentnej tlači 1420 a v uznesení tlač
1484 v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich
návrhov, ktoré sme tu schválili, nech zdvihne
ruku a stisne tlačidlo!
(Hlasování: 14.25)
(SN-ČR 38, SN-SR 24, SL 65)
Kto je proti?
(SN-ČR 1, SN-SR 14, SL 7)
Kto sa zdržal hlasovania?
(SN-ČR 9, SN-SR 15, SL 13)
Ďakujem. Snemovňa národov - Česká
republika: tridsaťosem, jeden, deväť, Snemovňa
- národov Slovenská republika: dvadsaťštyri,
štrnásť, pätnásť a Snemovňa
ľudu: šesťdesiatpäť, sedem, trinásť.
Návrh nebol prijatý v Snemovni národov. Návrh
teda snemovňami nebol schválený. Ďakujem
spravodajcom a ďakujem zástupcovi predkladateľa.
Ďalším bodom nášho rokovania bude
vládny návrh zákona o policajných
vysokých školách a o zriadení Policajnej
akadémie, čo je tlač 1375, príslušný
návrh uznesenia snemovní má číslo
tlače 1456.
Bod programu 39: Vládní návrh zákona
o policejních vysokých školách a o zřízení
Policejní akademie (tisk 1375) a návrh usnesení
Sněmovny lidu a Sněmovny národů (tisk
1456).
Návrh odôvodní člen federálnej
vlády, pán minister Ján Langoš, ktorého
tým vítam a pozývam k rečníckemu
pultu. Prepáčte, pán minister, chcel by som
povedať jedno oznámenie.
Dohodovací výbor k zákonu o dani z príjmu
sa stretne dnes o 14.30 hodine v miestnosti 026, to znamená
zrejme po dobu výkladu pána ministra a spravodajských
správ, v zložení páni poslanci Schneider,
Kudláček, Veverka, Molnár, Šilhán,
Čičmanec, Motyčka, Vild, Maštálka,
Kostya, Senjuk. Prosím, pán minister.
Ministr vnitra ČSFR J. Langoš: Ďakujem za slovo.
Pán predsedajúci, dámy a páni! Predkladaný
vládny návrh zákona o policajných
vysokých školách a o Policajnej akadémii
je súčasťou snáh smerujúcich
k naplneniu ideí profesionálne schopnej a kultivovanej
polície právneho štátu. Táto
myšlienka mala podporu poslancov FZ už pri prerokúvaní
zákona o vysokých školách v roku 1990.
Navrhovaným zákonom o policajných vysokých
školách sa uvedená myšlienka naplňuje
a súčasne dotvára aj odborová skladba
už fungujúcich vysokých škôl. (V
sále je hluk. Předsedající přítomné
napomíná.)
Nutnosť vysokoškolskej prípravy policajtov vychádza
predovšetkým zo zásadného rastu nárokov
na kvalifikovanosť boja so zločinom a z potreby profesionálnej
rekonštrukcie policajného zboru. Súčasne
je však potrebné zobrať do úvahy aj nedostatočný
záujem absolventov právnických fakúlt,
event. iných vysokých škôl v našom
štáte, nastupovať na dráhu policajných
dôstojníkov.
O potrebe profesionálnej prípravy policajtov na
úrovni vysokoškolského štúdia nás
tiež utvrdzuje vzorová prax SRN, Francúzska
a ďalších krajín Európskeho spoločenstva,
kde má vysokoškolská príprava dlhoročné
tradície.
Navrhovaná právna úprava vo svojej prvej
časti obsahuje všeobecné podmienky vzniku a
postavenia policajných vysokých škôl
a niektoré výnimky zo základnej právnej
úpravy obsiahnutej v zákone o vysokých školách,
ktorú inak predkladaný návrh dôsledne
recipuje.
Prístup k štúdiu je otvorený a demokratizovaný,
samostatné princípy vzniku a činnosti orgánov
škôl sú obmedzené len v prípadoch,
keď je treba rešpektovať napojenie policajných
vysokých škôl na rozpočet Ministerstva
vnútra a na niektoré princípy služobného
pomeru policajtov. Dôsledné oddelenie kompetencie
federácie a obidvoch republík v oblasti vnútorného
poriadku a bezpečnosti bolo treba rešpektovať
tiež v oblasti rezortne spravovaného školstva.
Policajné vysoké školy v pôsobnosti republík
sa majú zriaďovať zákonom príslušnej
národnej rady a majú byť v nevyhnuteľnej
správnej a rozpočtovej starostlivosti Ministerstva
vnútra ČR a SR. Policajná vysoká škola
v pôsobnosti v ČSFR je zriaďovaná zákonom
Federálneho zhromaždenia a rezortne patrí do
starostlivosti Federálneho ministerstva vnútra.
V druhej,záverečnej časti návrhu,
sa zriaďuje prvá konkrétna policajná
vysoká škola - Policajná akadémia, v
pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra
a so sídlom v Prahe. Policajná akadémia sa
pripravuje pre prvú fázu svojej pôsobnosti
ako trojročné zariadenie, teda bakalárske
štúdium odboru bezpečnostnej služby. Štúdium
nenapodobňuje právny, pedagogický alebo iný
odbor, má byť štúdiom autentickým,
policajným, s výrazným interdisciplinárnym
chápaním. Vyučovať sa budú predmety
policajnej odbornosti, nevyhnutný rozsah právnych
znalostí, aplikovaná psy chológia, pedagogika
a podobne.
Vlastná vysoká škola nemá mať veľkú
kapacitu, má pripravovať policajných dôstojníkov
pre stredný a vyšší stupeň riadenia
a policajných špecialistov.
Vládny návrh zákona o policajných
vysokých školách vznikal ako spoločné
úsilie Federálneho ministerstva vnútra, Ministerstva
vnútra ČR a SR so súbežnou a súhlasnou
iniciatívou predovšetkým branných a
bezpečnostných výborov obidvoch snemovní
FZ. Vo fáze prerokúvania vládneho návrhu
zákona vo výboroch obidvoch snemovní FZ vzniesli
poslanci kultúrnych a sociálnych výborov,
ústavnoprávnych výborov a branných
a bezpečnostných výborov celý rad
pripomienok, ktoré sa javia ako jednoznačne prospešné
ako z obsahového, tak aj z legislatívno-technického
hľadiska. Pripomienky k návrhu zhrnuté v uznesení
gesčných branných a bezpečnostných
výborov preto z pozície navrhovateľa oceňujem
a prijímam. Ďakujem uvedeným výborom
a jednotlivým poslancom za priaznivý postoj k predkladanému
vládnemu návrhu zákona, ako sa prejavil v
jeho doterajšom prerokúvaní.
Na záver chcem len pripomenúť, že vláda
Slovenskej republiky predložila SNR návrh zákona,
ktorým sa má riadiť Akadémia policajného
zboru Slovenskej republiky. Prijatie tohto návrhu zákona,
ktorý dnes predkladá vláda, čaká
na rozhodnutie Federálneho zhromaždenia. Ďakujem
za pozornosť.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem pánu ministrovi Langošovi. Konštatujem,
že návrh zákona prikázali predsedovia
snemovní ústavnoprávnym výborom, branným
a bezpečnostným výborom, sociálnym
a kultúrnym výborom obidvoch snemovní. Výbory
branné a bezpečnostné pripravili spravodajské
správy, ktoré prednesú páni poslanci
Jedinák a Klokner. Pozývam ich do spravodajských
lavíc. Ako prvý vystúpi pán poslanec
Klokner.
Společný zpravodaj výborů SN J. Klokner:
Vážený pán predsedajúci, vážení
kolegovia a kolegyne! Máme pred sebou návrh zákona
o policajných vysokých školách a o zriadení
Policajnej akadémie, tlač číslo 1375,
a uznesenie branných a bezpečnostných výborov
Snemovne ľudu a Snemovne národov, tlač 1456
s tým istým názvom. Samotný zákon
je po formálnej stránke pomerne neveľký,
ale obsahovo je pomerne závažný.
Zákon, ako už pán minister povedal, je možno
rozdeliť do dvoch častí.
Prvá časť zákona nám umožní
vznik policajných vysokých škôl, ktoré
by mali zaistiť modernú prípravu policajných
odborníkov v základných smeroch policajnej
činnosti. Tieto policajné vysoké školy
môžu vznikať v pôsobnosti Slovenskej republiky,
Českej republiky a federácie podľa zákona
príslušného zákonodarného zboru.
Z dôvodu špecifík určenia policajných
vysokých škôl a tiež aj z charakteru služobného
pomeru policajtov vyplýva, že zriaďovanie, zlučovanie
aj rozdeľovanie fakúlt sa bude diať len so súhlasom
príslušného Ministerstva vnútra, avšak
na návrh akademického senátu.
Príslušné Ministerstvo vnútra, resp.
príslušný minister vnútra, vykonáva
tiež pôsobnosť pri vzdelávaní miesto
Ministerstva školstva, mládeže a športu,
resp. ministra školstva, mládeže a športu.
V druhej časti návrhu zákona sa konkrétne
zriaďuje policajná vysoká škola v pôsobnosti
Federálneho ministerstva vnútra s názvom
Policajná akadémia so sídlom v Prahe. Možno
povedať, že samotný návrh zákona
je dôsledne koncipovaný podľa zákona
č. 172/1990 Zb., o vysokých školách.
Kolegyne a kolegovia! Nastolené spoločenské
zmeny a vývoj v ČSFR, starostlivosť o bezpečnosť
osôb a majetok, starostlivosť o demokraciu a právo
občanov nás vedú k tomu, aby sme zaistili
bezpečnostné služby tak, aby tieto služby
boli profesne pripravené a efektívne zaistili všetky
požiadavky, ktoré vyplývajú z právneho
štátu.
Jedným z predpokladov tohto cieľa je kvalitné
a kvalifikované vzdelávanie policajtov. Nielen tých
vrcholne riadiacich, ale aj špecialistov pre rôzne
oblasti bezpečnostných služieb. A práve
za týmto účelom sa zriaďuje Policajná
akadémia v pôsobnosti Federálneho ministerstva
vnútra, ktorá bude vrcholnou a vzdelávacou
inštitúciou v študijnom obore "bezpečnostná
služba".
V rámci tohto odboru bude Policajná akadémia
poskytovať vzdelávanie v štyroch študijných
smeroch:
a) policajné služby
b) bezpečnostné služby
c) pohraničná a cudzinecká a pasová
služba
d) obecná polícia a civilná bezpečnostná
služba
V prípade potreby je možné zriadiť aj
ďalšie zameranie.
Forma štúdia bude denná, ktorá bude
trojročná a diaľková, ktorá bude
štvorročná. Ukončí sa bakalárskou
skúškou. Ako koncepcia štúdia sa predpokladá
"princíp otvorenosti" štúdia Policajnej
akadémie, to znamená odtajnenie študijných
programov.
Policajná akadémia bude zriadená ako samostatne
hospodáriaca rozpočtová organizácia.
Model vzdelávania bude podobný ako v Spolkovej republike
Nemecko a vo Francúzsku, teda v krajinách, kde má
vzdelávací systém policajtov dlhodobú
tradíciu a vysokú úroveň.
Na základe už povedaného, ale aj v záujme
riešenia naliehavej potreby urýchlenej personálnej
obnovy a doplnenia policajného zboru a služieb vysokoškolsky
vzdelanými a profesne špecializovanými pracovníkmi,
vám odporúčam predmetný návrh
zákona v zmysle tlače číslo 1456 prijať
a schváliť.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem pánu poslancovi Kloknerovi a teraz prosím
pána spravodajcu Jedináka, aby sa ujal slova.
Společný zpravodaj výborů SL Z. Jedinák:
Pane předsedající, dámy a pánové,
vážení hosté, zásadní
změny společenských poměrů
v ČSFR vyvolaly potřebu generální
rekonstrukce systému státní péče
o bezpečnost osob a majetku a ochranu práv a svobod
občanů v demokraticky uspořádané
společnosti. Zároveň vznikla potřeba
kvalifikované odpovědi státu a jeho policie
na změny ve struktuře a stavu kriminality, na přítomnost
mezinárodní organizované zločinnosti,
konfliktů ze skupinové nesnášenlivosti
obyvatel.
Nezbytným se jeví soustavné formování
policie jako služby působící přísně
v intencích požadavku právního státu.
Specifické požadavky na komplexní teoretickou
a praktickou profesní přípravu specialistů
a řídících pracovníků
policejních sborů a služeb, jež by odpovídala
naznačeným potřebám, nelze v současné
době efektivně zajistit, než novým přijetím
zákona.
Na přípravě zákona se podíleli
více než jeden rok poslanci, mezi nimi také
poslanec Karol Stome. Výsledkem závěrečného
jednání je tisk 1456, který zpracovávaly
gesční výbory, to jest branně bezpečnostní
výbory Federálního shromáždění.
Předkládaný návrh zákona vychází
z předpokladu, že Policejní akademie bude v
souladu se zákonem o vysokých školách,
s působností federálního ministerstva
vnitra, a bude vrcholnou vzdělávací a vědeckou
institucí ve studijním oboru bezpečnostní
služba.
Na řízení a kontrole Policejní akademie
se budou podílet zejména činností
v akademických senátech i představitelé
národních ministerstev vnitra, představitelé
oborově příbuzných vysokých
škol a zástupci národních ministerstev
školství. Mechanismus této účasti
bude konkretizován statutem Policejní akademie.
V rámci studijního oboru "bezpečnostní
služba" bude Policejní akademie poskytovat vzdělání
v základních čtyřech oborech. Studium
na Policejní akademii bude ve formě denního
studia tříleté a ve formě dálkového
studia čtyřleté. Bude ukončeno závěrečnou
bakalářskou zkouškou. Přiznaným
titulem bude bakalář. Přijatá koncepce
studia chápe policejní a další bezpečnostní
a jim podobné služby především
jako služby občanům a právnímu
státu.
Za významný posun oproti minulosti je třeba
pokládat princip otevřenosti studia Policejní
akademie. Studium bude přístupné nejen členům
policejních složek, ale také širší
veřejnosti.
V souladu s návrhem na zřízení Policejní
akademie projednaném a schváleném akreditační
komisí, se bude vědeckovýzkumná profilace
a výzkumný program Policejní akademie orientovat
přednostně na rozvoj oborů, které
souvisí s kriminalistikou, a to na obory kriminalistika,
kriminologie, správní a policejní právo,
forenzní a kriminalistická psychologie.
Po finanční stránce je Policejní akademie
zřízena jako samostatná hospodařící
organizace. Vynakládané finanční prostředky
na její činnost budou srovnatelné náklady
na současný Institut federálního ministerstva
vnitra pro výchovu a vzdělávání
a budou hrazeny z rozpočtové kapitoly resortu ministerstva
vnitra. Místa učitelů a vědeckých
pracovníků Policejní akademie budou obsazena
výhradně formou konkursního řízení
před komisemi, jejímiž členy budou pracovníci
ministerstva školství, vysokých škol,
poslanci a zástupci národních ministerstev
vnitra. Pedagogický sbor, jehož základ takto
vznikne, se bude dále dotvářet. Předpokládá
se široké využití externích učitelů
z řad středních specialistů civilních
vysokých škol, výzkumných ústavů,
policejní a bezpečnostní praxe, včetně
zahraničních expertů.
Návrh zákona o Policejní akademii byl projednán
v České národní radě ve výboru
pro vědu, vzdělávání a kulturu.
Výbor ústavně právní České
národní rady z časových důvodů
se předkládaným návrhem zákona
nezabýval. Ve Slovenské národní radě
byl návrh zákona projednán ve výboru
pro vzdělávání, vědu, kulturu
a sport, ve výboru branně bezpečnostním,
dále byl projednáván ve výboru sociálním
a kulturním, ve výboru ústavně právním
a výborech branných a bezpečnostních
Federálního shromáždění.
Výbory pro vědu, vzdělávání
a kulturu České národní rady, výbor
pro vzdělání, vědu, kulturu a sport
Slovenské národní rady, výbor sociální
a kulturní, ústavně právní
a branně bezpečnostní výbor Federálního
shromáždění, jako gesční
výbor, doporučily s předkládaným
návrhem souhlasit.
Připomínky výborů branně bezpečnostních
jsou zahrnuty v tisku 1456. Nejzávažnější
připomínky, které byly zapracovány,
byly připomínky výborů k tomu, aby
byly po legislativní stránce vyčištěny
§ 2 a 3, a to z toho důvodu, že výjimky
ze zákona o vysokých školách č.
172/1990 Sb. jsou obsaženy v současném textu
tisku 1456 v § 3 a 4.
Dále to byly připomínky k paragrafu 6, který
byl nově koncipován v tomto tisku, takže příslušnost
akreditační komise se řídí
sídlem policejní vysoké školy a její
fakulty.
Vážení poslanci a poslankyně, doporučuji
vám navržený tisk 1456, tedy společnou
zprávu výborů branně bezpečnostních
Federálního shromáždění
schválit.

