Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem, ešte raz by som rád uviedol svoj výrok
na správnu mieru. Ja som opravu pani poslankyne Sahligerovej
prepočul a reagoval som na jej prvú vetu, ktorú
som nepokladal za správnu. Zdá sa, že naše
zariadenie toho má dosť, pretože posledné
dva dni sa nám stále častejšie kazí.
Stalo sa to tak aj v túto chvíľu. Bol by som
rád, keby si panie poslankyne a páni poslanci sadli
do lavíc, aby sme mali aspoň približnú
predstavu, či sme uznášaniaschopní alebo
nie.
Vážení kolegovia, dostal som správu
z réžie, že porucha je takého rázu,
že si vyžiada výmenu celej jednej debne - ako
mi povedali - čo potrvá okolo 20 až 30 minút.
Znamená to, že v tejto chvíli hlasovať
nemôžeme, ale nie je nám bránené,
aby sme začali rokovať o novom bode.
Pripravíme sa na rokovanie o ďalšom bode, pretože
máme možnosť využiť prítomnosť
ministra Langoša vo Federálnom zhromaždení.
Prosím, aby som dostal materiál. Ide o zákon,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon
334/1991 Zb., o služobnom pomere policistov Federálneho
policajného zboru a Hradnej polície.
Bod programu 38: Návrh zákona, kterým se
mění a doplňuje zákon č. 334/1991
Sb., o služebním poměru policistů Federálního
policejního sboru a Sboru hradní policie (tisk 1422)
a návrh usnesení Sněmovny lidu a Sněmovny
národů (tisk 1458).
Prosím pána ministra Langoša, aby sa dostavil
do sály.
Mám dať odhlasovať celým Federálnym
zhromaždením, či smiem viesť tento bod
programu, ale pretože hlasovacie zariadenie zlyhalo, pýtam
sa, či sú námietky proti tomu, aby som mohol
viesť tento bod programu. Má niekto opačný
názor? (Nikdo se nehlásil.) Dobre. Tak budem viesť
k tomuto bodu schôdzu.
Bohužiaľ, nevidím pani poslankyňu Petrovú,
ktorá by mala návrh za iniciatívnu skupinu
poslancov odôvodniť. Je tu niekto, kto by mohol v tejto
funkcii pani poslankyňu Petrovú zastúpiť?
(Nikdo se nehlásil.) Je mi ľúto, ale zdá
sa, že ani k tomuto bodu pristúpiť nemôžeme.
Pokúsim sa vyhľadať ďalší z
možných bodov programu. V prípade, že
by boli prítomní poslanci Zdeněk Malina,
Tomáš Kopřiva a Michal Čverčko,
mohli by sme začať rokovať o návrhu zákona
o informačných systémoch a ochrane informácií,
s ktorými tieto systémy nakladajú - tlač
1390 a 1465.
Pýtam sa, či je prítomný pán
poslanec Malina, Kopřiva, prípadne pán poslanec
Čverčko. Jeden z nich tu je, dvaja tu nie sú.
Čakáme na pána poslanca Malinu.
Konštatujem, že ani jeden z predkladateľov zákonov
ako iniciatívnych, tak vládnych, nie je prítomný
v sále, že nie je prítomný takmer ani
jeden zo spravodajcov. Pokladám za zbytočné,
aby sme tu sedeli a pozerali sa na seba.
Končím dnešný deň rokovania tejto
22. spoločnej schôdze.
Poslanec SL I. Rynda: Vážený pane předsedající,
když dovolíte, někteří členové
iniciativní skupiny poslanců, která předkládá
návrh zákona o informačních systémech
a ochraně informací, přítomni jsou.
Je přítomen rovněž pan zpravodaj Kopřiva,
nevidím pana zpravodaje Čverčka. Je tady
také, promiňte. V takovém případě
se domnívám, že tento návrh zákona
jsme schopni projednat.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Nie je prítomný zástupca predkladateľa,
pán poslanec Malina.
Poslanec SL I. Rynda: Zástupcem předkladatele jsem
já.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Dobre, opravujem - 22. spoločná schôdza môže
pokračovať rokovaním o tomto bode.
Bod programu 42 : Návrh zákona o informačních
systémech a ochraně informácí, se
kterými tyto systémy nakládají (tisk
1319) a návrh usnesení Sněmovny lidu a Sněmovny
národů (tisk 1465).
Konštatujem ale, že hlasovať nemôžeme,
pretože nefunguje príslušná tabuľa.
Prikročíme k prerokovávaniu tohto bodu programu.
Prosím navrhovateľa pána poslanca Ivanu Ryndu,
pána poslanca Čverčka ako spravodajcu za
výbory Snemovne národov a pána poslanca Tomáša
Kopřivu ako spravodajcu za výbory Snemovne ľudu,
aby zaujali svoje miesta pri rečníckom pulte.
Pán poslanec Rynda nám odôvodní návrh
zákona o informačných systémoch a
ochrane informácií, s ktorými tieto systémy
nakladajú. Ide o tlač 1319 a návrh uznesenia
1465.
Poslanec SL I. Rynda: Vážený pane předsedající,
vážené kolegyně a kolegové, je
mi ctí vám jménem iniciativní skupiny
poslanců i jménem svým a zejména jménem
momentálně nepřítomného kolegy
Zdeňka Maliny, který má na návrhu
tohoto zákona lví podíl, předložit
návrh zákona, jehož cílem je upravit
ochranu osobních údajů při provozování
informačních systémů.
Článek 10 Listiny základních práv
a svobod ve svém třetím odstavci zaručuje
právo na ochranu před neoprávněným
shromažďováním, zveřejňováním
nebo jiným zneužíváním osobních
údajů. Třináctý článek
Listiny zakazuje porušování tajemství
písemností a záznamů. Její
sedmnáctý článek zaručuje společně
se svobodou projevu i právo na informace. Právo
vyhledávat a šířit informace může
být omezeno pouze zákonem, jde-li o opatření
v demokratické společnosti nezbytná pro ochranu
práv a svobod druhých, bezpečnost státu,
veřejnou bezpečnost, ochranu veřejného
zdraví a mravnosti. Tolik Listina.
S rozvojem moderní techniky, pomocí které
je zejména pro potřeby státních institucí
shromažďováno, zpracováváno a ukládáno
rostoucí množství údajů o jednotlivých
občanech, stoupá nebezpečí, které
občanovi z vyzrazení údajů o jeho
osobě hrozí.
Údaje, které administrativa o občanovi pomocí
sítě automatizovaných informačních
systémů shromažďuje, jsou jednak informace
statusové - jméno, datum narození, sňatku
apod., informace o bydlišti, zaměstnání,
zdravotním stavu, majetku, zachovalosti (zda, případně
kolikrát, a za co byl trestán), zda je vlastníkem
motorového vozidla či nemovitosti, zda a proti čemu
je pojištěn, jaké má vklady v peněžních
ústavech apod.
Dále přistupují informace podávané
ve formě zpráv o občanovi, jeho projevech
psaných či mluvených, jeho podobě
a mnohé jiné. S rozvojem moderních metod
bezhotovostního placení elektronickými kartami
se objevuje nebezpečí skládání
obrazu osobnosti z jakýchsi dílčích,
na sobě původně vzájemně nezávislých
informačních stop.
Na 11. Mezinárodním kongresu srovnávacího
práva uvedl P. Bellet k tématu Ochrana veřejných
svobod a informatika, že, cituji: "Občan je pod
hrozbou
ztráty různých výhod neustále
nucen vyplňovat množství nejrůznějších
dotazníků, přičemž morálně
není s to odmítnout odpověď a právo
mu to rovněž neumožňuje. Administrativě
poté stačí soustředit takto získané
údaje a vytisknout je v novém uspořádání
a státní moc uzavře občany do sítě
tak úplně, že z ní není úniku.
Občan je popsán, zaznamenán, zaregistrován
a vydán na milost bezprávné diskriminaci,
perzekuci a inkvizici." Konec jistě velmi razantního
citátu.
Dostáváme se vlastně k základnímu
problému vztahů jednotlivce a společnosti.
V diskusi o právní regulaci ochrany osobních
údajů se objevují krajně individualistické
i extrémně kolektivistické názory.
Potřeba stanovení pravidel utajení informací
o občanovi vykrystalizovala po dlouhých diskusích
nakonec v jakousi standardní koncepci, která je
běžně ve vyspělých západních
demokraciích uplatňována. Jejím východiskem
je zásada ochrany určité informační
autonomie člověka, právo disponovat informacemi,
jež se ho týkají. Tyto informace musí
být chráněny před nekontrolovatelným
shromažďováním, uchováváním,
přetvářením, poskytováním,
poškozením či zničením, i před
jakýmkoliv způsobem jejich využití,
který by byl v rozporu s vůlí či zájmy
toho, jehož se informace týkají.
Právní regulace zřizování a
využívání informačních
systémů stanovuje podmínky přípustné
ingerence do soukromí jednotlivce. Informační
systémy lze jednotlivě využívat pouze
pro účely, pro které byly zřízeny.
Slučování těchto systémů
pak povoluje zvláštní nezávislá
organizace.
Důležitou zásadou ochrany údajů
jsou ta ustanovení právních předpisů,
která stanovují povinnost informovat veřejnost
o zřízení a činnosti informačních
systémů, shromažďujících
osobní údaje, o charakteru těchto údajů,
o účelu a způsobu využití. Občan
má právo být seznámen s informacemi,
které jsou o něm v informačních systémech
uchovávány.
Rada Evropy předložila v roce 1981 svým členským
státům k podpisu Konvenci o ochraně osobních
dat v souvislosti s jejich automatizovaným zpracováním,
která se vztahuje na soukromý i veřejný
sektor. Konvence zavazuje signatářské státy,
aby přistoupily k právní úpravě
v této oblasti. Paralelně s mezinárodně
právní regulací v této oblasti se
rozvíjí zákonodárství v jednotlivých
zemích, přičemž v některých
se přistoupilo k právní úpravě
ještě před přijetím konvence
a leckde národní zákon rámec doporučení
konvence dokonce překračuje.
Předložený zákon je vypracován
na základě doporučení v Konvenci obsažených.
K problematice ochrany osobních údajů se
uskutečnilo několik seminářů.
Expertní porady k problematice předloženého
zákona se vedle československých odborníků
zúčastnili i inspektoři ochrany dat ze SRN,
Holandska a Švédska a rovněž činovník
legislativní Rady Evropy, který se touto problematikou
zabývá. Na základě doporučení
expertní porady byly předloženy při
projednávání návrhu zákona
ve výborech Federálního shromáždění
pozměňovací návrhy. Po schválení
usnesení jednotlivých výborů byly
zapracovány do textu návrhu zákona, jak ho
máte před sebou, za aktivní účasti
zpravodajů. Byl podstatně zúžen záběr
zákona. Posun je výstižně charakterizován
změnou, kterou doznal jeho název. Místo zákona
o informačních systémech a ochraně
informací, se kterými tyto systémy nakládají,
zní nový název: O ochraně osobních
údajů v informačních systémech.
Společně s námi, předkladateli zákona,
se prací na jeho návrhu významnou měrou
podíleli legislativci ministerstva hospodářství
České republiky a federálního ministerstva
vnitra.
Problematika ochrany informací vztahujících
se k občanovi totiž velice úzce souvisí
s právními normami, které jsou v těchto
resortech připravovány. Jedná se např.
o zákon o státním informačním
systému, který je zákonem národních
rad a zákon o přihlašování a
evidenci občanů, jehož zásady jsme již
obdrželi.
Důvodem pro přijetí zákona je i fakt,
že povede k většímu pohodlí nejen
úřadů, ale především samotného
občana při přihlašování
např. pobytu, motorového vozidla, nemovitostí
a k podstatně větší operativnosti, např.
v kritických situacích při ohrožení
zdraví nebo dokonce života občana.
Přesvědčení o potřebě
přijetí zákona spolu s přesvědčením,
že námitky, které zazněly při
jednání výborů ústavně
právních, jsou vyvratitelné, nás přimělo
k rozhodnutí nevyhovět žádosti tohoto
výboru. Rozhodli jsme se návrh nestáhnout
a po konzultaci se zpravodaji jsme trvali na projednání
návrhu sněmovnami.
Při jednání výborů ústavně
právních byla zpochybněna kompetence federace
k přijetí zákona. Myslíme, že
musíme trvat na stanovisku, že cíle tohoto
zákona se kryjí s cíli federální
Listiny základních práv a svobod, ze které
návrh zákona vychází. Diskuse ve výboru
se dále soustředily na otázku definic pojmů,
se kterými zákon pracuje. Nesoulad definice pojmů
pro potřeby tohoto zákona s jejich odbornou definicí
pokládáme však nejen za přípustný,
ale dokonce za nezbytný, neboť právně
účelová definice nemá a nemůže
odpovídat přírodovědné. Např.
definic systému jako takového je možné
v odborné literatuře vyhledat na čtyřicet
a některé z nich se velmi podstatně liší.
Předkladatelé se domnívali, že tento
problém jsme si již na tomto místě vyjasnili
v souvislosti se zákonem o životním prostředí,
kde jsme rovněž museli pro účely zákona
některé pojmy definovat. Přesto jsme se v
závěru své práce, jak už jsem
se o tom několikrát zmínil, pokusili alespoň
částečně po jednání
výborů ústavně právních
konstrukci zmíněných definic upravit.
Ze všech výše zmíněných
důvodů vás prosím o pozornost předkládanému
návrhu zákona a o podporu pro tento návrh.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem pánu poslancovi Ryndovi. Zo spravodajcov vystúpi
ako prvý pán poslanec Čverčko.
Společný zpravodaj výborů SN M. Čverčko:
Vážený pán predsedajúci, kolegyne
a kolegovia! Dovoľte mi, aby sme najskôr prečítali
uznesenie ústavnoprávnych výborov k návrhu
zákona o informačných systémoch a
ochrane informácií.
Výbory ústavnoprávne Snemovne ľudu a
Snemovne národov v zmysle § 39 ods. 4 zákona
č. 56/1991 Zb., o Rokovacom poriadku Federálneho
zhromaždenia konštatovali, že v priebehu rokovania
ústavnoprávnych výborov sa ukázalo,
že výbory majú proti návrhu zákona
zásadné námietky. Odporúčam
preto prostredníctvom snemovní požiadať
predsedu Federálneho zhromaždenia, aby informoval
o tomto stave navrhovateľa a odporúčal mu,
aby návrh zákona vzal späť.
Výbory hospodárske, sociálne a kultúrne,
branné a bezpečnostné Snemovne ľudu
a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia
návrh zákona odporučili snemovniam ku schváleniu.
K niektorým ustanoveniam mali pripomienky. Vláda
ČSFR návrh zákona odporúča
schváliť, avšak tiež k niektorým
ustanoveniam mala pripomienky. Česká národná
rada odporúča zákon obmedziť len na
zabezpečenie osobných dát a ochranu osobnosti.
Slovenská národná rada odporúča
zákon prijať s pripomienkami.
V návrhu zákona, ktorý je uvedený
v prílohe, sú spracované pripomienky výborov
Federálneho zhromaždenia, vlády ČSFR,
Slovenskej národnej rady a je uskutočnené
obmedzenie účinku zákona len na zabezpečenie
osobných dát a zabezpečenie ochrany osobnosti,
ako to požadovala Česká národná
rada. Toľko z uznesenia výborov ústavnoprávnych
Snemovne ľudu a Snemovne národov.
Pán predseda Federálneho zhromaždenia si povolal
navrhovateľa. Na toto stretnutie som prišiel aj ja a
bol som svedkom takého dohovoru, že predkladatelia
nestiahnu návrh zákona a ja som prisľúbil,
že s nimi prejdem ešte paragrafované znenie zákona
v takej podobe, akú ste vy dostali do svojich lavíc
ako poslednú verziu.
My sme vo výboroch fakticky neprebrali všetky paragrafy
tohto zákona kriticky, pretože v druhej časti,
kde sa uvádzajú definície používaných
pojmov, sme sa nechceli zmieriť so skutočnosťou,
že niektoré pomenovania pojmov môžu byť
odlišné v zákone v porovnaní s učebnicami,
ktoré používali školy rôznych stupňov.
Keď je však možné tento princíp súladu
názvov porušiť v tomto prípade, tak ako
navrhovateľ vo svojom slove vysvetlil, v takom prípade
ja ako spravodajca za Snemovňu národov sa môžem
vyjadriť súhlasne k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem, pán poslanec Čverčko. Teraz
poslanec Tomáš Kopřiva zo Snemovne ľudu.
Společný zpravodaj výborů SL T. Kopřiva:
Pane předsedající, milé kolegyně,
vážení kolegové, k přijetí
zákona o informačních systémech a
ochraně informací, se kterými tyto systémy
nakládají, nebo nověji zákona o ochraně
osobních údajů v informačních
systémech, morálně zavazují Federální
shromáždění jako instituci, tedy ne
nutně toto Federální shromáždění,
ale Federální shromáždění
jako takové, dvě normy, a to Listina základních
práv a svobod, hlavně články 10, 13
a 17, a potom druhý důležitý dokument
- Konvence Rady Evropy o ochraně osobních dat.
Domnívám se proto, že je správné,
aby se FS touto zákonnou úpravou zabývalo
a v tomto smyslu se domnívám, že je chvályhodná
iniciativa poslanecké skupiny, která předmětný
návrh předložila.
Ústavně právní výbory, které
jako garanční byly pověřeny shrnutím
výsledků projednávání v ČNR
a SNR a v ostatních výborech Federálního
shromáždění, měly obavu z nedotažení,
z nedostatečného propracování a právního
vyladění normy. Z těchto důvodů
vzešlo doporučení navrhovateli, aby vzal návrh
zákona zpět. Nebyl to tedy zásadní
odpor a zásadní výhrady proti návrhu
zákona. Po tomto jednání ústavně
právních výborů skupina podle naznačených
výhrad na návrhu zákona pracovala a výsledek
její práce vidíme v příloze
tisku 1465.
Výbory hospodářské, sociální
a kulturní a branně bezpečnostní SL
doporučily přijetí normy, vláda také
s připomínkami doporučila a o ČNR
a SNR a jejich projednávání hovořil
kolega zpravodaj Sněmovny národů.
Já jako zpravodaj výboru ústavně právního
SL jsem vázán rozhodnutím výboru,
to znamená nedoporučit původní tisk
1319. Ovšem mohu udělat jinou věc a navrhnout
jiný postup. Čili doporučuji tento postup:
Vzít za základ našeho projednávání
přílohu tisku 1465, tuto přílohu prodiskutovat
a k výslednému textu se vyjádřit hlasováním.
Domnívám se, že po diskusi a přijetí
eventuálních upřesňujících
pozměňujících návrhů
budu moci konečný text doporučit ke schválení.
Děkuji.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem. To bol spravodajca za výbory Snemovne ľudu,
pán poslanec Tomáš Kopřiva.
Návrh bol pridelený k prerokovávaniu výborom
ústavnoprávnym, branným a bezpečnostným,
výborom hospodárskym a sociálnym a kultúrnym.
Vypočuli sme si slovo navrhovateľa aj slovo spravodajcov.
Teraz otváram rozpravu. Kto sa do nej hlási? Pani
poslankyňa Sándorová.
Poslankyně SN E. Sándorová: Vážený
pán predsedajúci, vážené kolegyne,
vážení kolegovia! Z hľadiska spoločenskej
potrebnosti tohto zákona protiargumenty ústavnoprávnych
výborov sú pre mňa absolútne nepresvedčivé.
Konečná podoba, ktorú sme dostali v tlači
1465, síce zďaleka nie je dokonalá v porovnávaní
s podobnými zákonnými úpravami v západnej
Európe. Ja som mala možnosť porovnať to
so zákonom o údajocch vo Švédsku, a
to v tom zmysle, že v podstate tento zákon je, takpovediac,
oveľa mäkší než zákony obdobného
charakteru v západnej Európe.
Predovšetkým mi tam chýba prísnejšie
ustanovenie v § 15, kde za zverejnenie sa považuje len
zverejnenie informácie prostredníctvom hromadných
oznamovacích prostriedkov. Ďalej si myslím,
že by bolo potrebné dotiahnuť podmienky registrácie
a súčasťou tohto zákona by mala byť
aj podrobnejšia charakteristika dozorného orgánu,
ktorý by kontroloval registráciu týchto informačných
systémov.
I keď táto problematika sa vyskytovala pri schvaľovaní
rôznych zákonov, ako zákona o FBIS, o zásadách
o centrálnej evidencii obyvateľstva a podobných
príležitostiach, aj v tejto oklieštenej podobe
je tento zákon nesmierne závažný. Dúfam,
že aj cez odporúčanie ústavnoprávnych
výborov vziať túto predlohu späť,
bude odsúhlasená. Je to skutočne veľmi
potrebná norma a myslím, že patrí poďakovanie
tej iniciatívnej skupine, ktorá sa ujala tejto úlohy.