"1. Zákon Federálního shromáždění
upraví převod majetku práv a povinností
Československého rozhlasu, Československé
televize a Československé tiskové kanceláře
na Českou republiku a Slovenskou republiku.
2. Česká republika upraví právní
poměry majetku práv a povinností Československé
televize, Československého rozhlasu a Československé
tiskové kanceláře, který se nachází
na území České republiky. Slovenská
republika upraví právní poměry majetku
práv a povinností Československé televize,
Československého rozhlasu a Československé
tiskové kanceláře, který se nachází
na území Slovenské republiky.
3. Dosavadní právní předpisy upravující
poměry Československého rozhlasu, Československé
televize a Československé tiskové kanceláře
pozbydou účinnosti dnem přijetí právních
úprav podle odst 1, nejpozději dnem zániku
České a Slovenské Federativní Republiky."
Děkuji. Tento pozměňovací návrh
předám písemně zpravodaji.
Předsedající místopředseda
FS P. Jajtner: Děkuji za tento pozměňovací
návrh. Ptám se, jestli ještě někdo
z poslanců chce vystoupit v rozpravě? Pan poslanec
Mikloško.
Poslanec SL J. Mikloško: Vážené Federálne
zhromaždenie! Navrhujem, aby v článku II §
3 bola vykonaná zmena. Tam totiž dochádza k
určitým problémom, pokiaľ to schválime
tak, ako to je. Navrhujem, aby § 3 znel takto: "Právnické
a fyzické osoby môžu zriaďovať a prevádzkovať:
a) rozhlasové a televízne organizácie na
základe licencie, pridelenej za podmienok, ktoré
stanoví zákon Federálneho zhromaždenia,
b) organizácie, šíriace audiovizuálne
programy a spravodajské agentúry za podmienok, ktoré
stanoví zákon Federálneho zhromaždenia."
Išlo mi o to, že v zákone o televíznom
a rozhlasovom vysielaní, ktorý dnes platí,
sa pre šírenie televízneho a rozhlasového
programu udeľujú licencie, ale pre organizácie,
ktoré šíria audiovizuálne programy a
spravodajské agentúry taký zákon nemáme.
Zákon, o ktorom by mohla byť reč - zákon
o masových komunikačných prostriedkoch, tam
sa toto udeľuje iba na základe registrácie.
Keby sme predpísali agentúram i audiovizuálnym
programom udeľovať licencie, tak pre to nemáme
žiadnu zákonnú úpravu. Návrh
dám písomne.
Předsedající místopředseda
FS P. Jajtner: Děkuji. Pan místopředseda
vlády Baudyš mě požádal o udělení
slova s faktickou poznámkou k vystoupení pana poslance
Plevy.
Místopředseda vlády ČSFR A. Baudyš:
Prosím vás, jenom velice krátce. Federální
shromáždění nemůže přikazovat
žádné z národních rad, jak s
tím majetkem naloží. Jestliže tento majetek
přejde do vlastnictví republik, tak je plně
v kompetencích republik a není třeba dávat
žádné ustanovení.
Pokud ještě jde o vysvětlení k převodu
práv majetku - původně jsme počítali,
že bude zvláštní zákon na převod
majetku těchto federálních médií
do republik, ale když jsme uvážili vývoj
a všechny ty navrhované ústavní zákony,
o rozdělení majetku atd., tak jsme zjistili, že
to není potřeba. To by bylo řešeno v
případě přijetí těmito
zákony. A kdybychom předložili extra zákon
o převodu těchto majetků na republiky, tak
než bude projednán, než vejde v platnost - to
je prostě nesmysl. To by se časově nezvládlo.
Jinak se nedomnívám, že by bylo rozumné
přijímat jakákoliv ustanovení k tomu,
aby ještě po dobu existence federace se tady vydávaly
nějaké licence pro jakékoliv federální
vysílání. Prostě to nevidím
skutečně rozumné. Protože všechny
programy, které by se v budoucnosti měly šířit
takovýmto způsobem na území obou republik,
není problém, aby to bylo dohodou obou republik.
Tomu vůbec nic nebrání. Čili já
tento pozměňovací návrh z mé
strany musím odmítnout.
Předsedající místopředseda
FS P. Jajtner: Děkuji panu ministru Baudyšovi. Ptám
se naposled, zda se ještě někdo z poslanců
chce vyjádřit? Není tomu tak, končím
rozpravu k tomuto bodu. Konstatuji, že písemné
pozměňovací návrhy byly předány
zpravodajům, budou se zpracovávat písemně
a hlasovat se o nich bude zítra.
Nyní můžeme přistoupit k dalšímu
bodu programu. Předávám řízení
schůze panu místopředsedovi Stankovi.
Řízení schůze převzal místopředseda
FS J. Stank.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Vážené poslankyne, vážení
poslanci, milí hostia!.
Ďalším bodom schváleného programu
Federálneho zhromaždenia je vládny návrh
ústavného zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa ústavný zákon č.
143/1968 Zb., o česko-slovenskej federácii, v znení
neskorších ústavných zákonov
a niektoré ďalšie ústavné zákony
(tlač 73) a návrh uznesenia Snemovne ľudu a
Snemovne národov (tlač 100).
Bod programu 12: Vládní návrh ústavního
zákona, kterým se mění a doplňují
ústavní zákon č. 143/1968 Sb., o československé
federaci, ve znění pozdějších
ústavních zákonů, a některé
další ústavní zákony (tisk 73)
a návrh výborů Sněmovny lidu a Sněmovny
národů (tisk 100)
Návrh ústavného zákona predložila
federálna vláda a odôvodní ho podpredseda
federálnej vlády pán akademik Milan Čič.
Skôr ako sa pán podpredseda dostaví, dovoľte
mi, aby som vás informoval, že poludňajšia
prestávka dnešného dňa 4. spoločnej
schôdze bude od 12.30 do 13.30. Zároveň chcem
informovať členov Predsedníctva Federálneho
zhromaždenia, že predseda Federálneho zhromaždenia
zvoláva na dnes o 12.30 schôdzu Pred§ sedníctva
Federálneho zhromaždenia, ktorá sa uskutoční
v miestnosti č. 274. (Poprípade to ešte spresníme.)
Prosím všetkých členov Predsedníctva
Federálneho zhromaždenia, aby sa dostavili na schôdzu
Predsedníctva, ktorá bola pôvodne plánovaná
včera o 12.30.
Súčasne prosím pána podpredsedu vlády,
pána akademika Čiča, aby nám prišiel
odôvodniť tento vládny návrh.
Místopředseda vlády ČSFR M. Čič:
Vážený pán predseda, vážený
pán predsedajúci, vážené kolegyne
a kolegovia! Prosím, ospravedlňte ma, ale mám
akési problémy s očami, tak som bol u lekárky.
Preto som sa oneskoril.
V programovom vyhlásení vlády Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky, schváleného
9. júna 1992, sa vláda okrem iného zaviazala
pripraviť návrh nového vymedzenia pôsobností
medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou
a medzi Českou republikou a Slovenskou republikou. Úmysel
bol a je celkom jednoznačný, aby právomoci,
ktoré nie je navyhnutne nutné vykonávať
na úrovni federácie, sa preniesli na Českú
republiku a Slovenskú republiku. Ďalej sa zaviazala
iniciovať legislatívny proces, zakladajúci
zmenu ústavného zákona o česko-slovenskej
federácii.
Na úvod dovoľte konštatovanie, že predložený
návrh predstavuje rozsiahly posun v oblasti ústavného
práva nielen rozsahom navrhovanej novelizácie ústavného
zákona o federácii, ale i zahrnutím do tohto
návrhu novely (alebo noviel) ďalších štyroch
ústavných zákonov, vrátane novely
ústavy do predloženého návrhu.
Potreba prijať novelizáciu ústavných
zákonov č.100 z roku 1960 Zb., Ústavy ČSFR,
ústavného zákona č. 10/1969 Zb., o
Rade obrany štátu a ústavného zákona
č.155/969 Zb., ktorým sa dopĺňa hlava
VIII Ústavy sa ukázalo potrebné v priebehu
prípravy návrhu, lebo priamo,či úzko
súvisí s problematikou kompetencie federácie
a republík.
Návrh rieši (tiež cestou novely ústavného
zákona č.296/1990 Zb.) zmeny v sústave federálnych
ústredných orgánov štátnej správy,
v ktorých čele stojí člen vlády
ČSFR i redukciu počtu federálnych ústredných
orgánov štátnej správy z doterajších
13 na predpokladaných 5.
Najrozsiahlejšia novelizácia sa týka ústavného
zákona č.143/1968 Zb., o česko-slovenskej
federácii. Navrhovaná novelizácia ústavného
zákona č. 143/1968 Zb., sa týka oblasti zahraničných
vecí, strategického plánovania, bankovníctva,
zahraničného obchodu, hospodárstva, dopravy,
spojov, životného prostredia, práce, miest
a sociálnej politiky, politiky, štátnej štatistiky,
právnej úpravy vlastníctva, podnikania, normalizácie,
skúšobníctva, meteorológie a hospodárskej
súťaže.
Ďalej sa týka zriaďovania, postavenia, oprávnenia
a ostatných pomerov ozbrojených bezpečnostných
zborov s priamou väzbou na Federálnu informačnú
bezpečnostnú službu, predbežného
vypracovávania medzinárodných hospodárskych
zmlúv všeobecnej povahy, právne úpravy
uvedené v článku 37 a spresnenie článku
61, ktorý sa týka prijatia, menovania a odvolávania
vedúcich diplomatických misií.
Konkrétne: Článok 7 predstavuje spresnenie
kompetencie federácie v oblasti zahraničnej politiky
vo svetle medzinárodne právnych subjektivít
republík v budúcnosti. Ďalej vyčleňuje
z pôsobnosti federácie problematiku civilnej ochrany
obyvateľstva. V tomto smere sa tiež rozširujú
oprávnenia republík uzatvárať v súlade
so zahraničnou politikou ČSFR so súčasťami
federatívnych a spolkových štátov dohody
o spolupráci v obchodnej, hospodárskej, kultúrnej,
vedeckej, školskej, zdravotníckej a v ďalších
oblastiach.
Novelou ústavného zákona sa navrhuje vypustiť
z kompetencie federácie problematiku hospodárskej
stratégie a strategického plánovania, pretože
táto oblasť nebola naplnená v uplynulom období,
skôr toto ustanovenie bolo obsoléntne a v súčasnosti
sa nachádza už mimo ekonomickej reformy resp. celej
transformácie ekonomických vzťahov a procesov.
V ustanovení čl. 14 sa predovšetkým
navrhuje doplniť toto ustanovenie ods. 4 o budúcom
rozdelení Štátnej banky česko-slovenskej.
Je to predpoklad a podmienka na vytvorenie emisných bánk
republík.
Ďalej sa v súlade so zákonom č. 22/1992
Zb., o Štátnej banke česko-slovenskej spresňuje
znenie čl. 14 ods. 2 a v súlade so zákonom
č. 21/1991 Zb., o bankách sa spresňuje čl.
14 ods. 3, z ktorého sa vypúšťa slovo
"sporiteľňa".
V článku 16, ktorý sa týka oblasti
zahraničných hospodárskych vzťahov sa
novonavrhované ustanovenie obmedzuje na oblasť nástrojov
zahraničnej politiky, obchodnej politiky, ktorá
zostáva v kompetencii federácie a bude sa uskutočňovať
v súčinnosti s Českou republikou a Slovenskou
republikou.
I naďalej zostáva v kompetencii federácie zákonná
úprava v oblasti hospodárskych vzťahov so zahraničím.
V súlade s postupom plnej medzinárodne právnej
subjektivity republík prechádzajú do jej
pôsobnosti už teraz uzatvárané medzinárodné
dohody o obchodnej a hospodárskej spolupráci v medzinárodných
obchodných vzťahoch.
Do článku 17 sa novo zaradila kompetencia tvorby
a koncepcia bytovej politiky, zatiaľ čo tvorba spoločenských
zásad hospodárskej politiky sa vypúšťa
a problematika ekonomického zabezpečenia obranyschopnosti
ČSFR je systematicky presúvaná do čl.
7, ods. 1. Nedotknutá zostáva kompetencia prijatia
zákonnej úpravy výroby, rozvodu a spotreby
elektriny, plynu a tepla a v záujme komplexnosti riešenia
problematiky v tejto oblasti sa novo navrhuje pôsobnosť
prijať zákonnú úpravu v oblasti energetického
hospodárstva.
Redukované majú byť v budúcnosti podľa
návrhu: Pôsobnosti v oblasti dopravy, upravené
v článku 19 ústavného zákona
o česko-slovenskej federácii, kde sa navrhuje významný
posun radu pôsobností do právomoci republík
a na úrovni federácie sa navrhuje prijatie právnych
úprav vo veciach dopravy a výkone štátnej
správy a štátneho dozoru v námornej
plavbe a leteckej doprave. Ide o jednu z mála oblastí,
kde sa doposiaľ ponecháva výkon štátnej
správy na úrovni federácie.
Podobne, ako v oblasti dopravy, dochádza aj k zúženiu
rozsahu kompetencie federácie i v oblasti spojov, podľa
čl. 20 tohto ústavného zákona, kde
prechádza do pôsobnosti republík emisia poštových
známok a iných poštových cenín,
organizovanie jednotnej sústavy pôšt a organizovanie
a riadenie jednotnej sústavy telekomunikácií.
Federácii by mala v budúcnosti patriť zákonná
úprava vo veci pôšt a telekomunikácií,
určovanie jednotných tarifov poštovej a telekomunikačnej
medzinárodnej prevádzky, rozdeľovanie kmitočtového
spektra medzi republiky a federáciu a výkon štátnej
správy, vyplývajúci z medzinárodných
záväzkov.
V článku 21 sa vypúšťa problematika
životného prostredia, ktorá sa tak stáva
republikovou záležitosťou a bola upresnená
oblasť mierového využívania atómovej
energie, ktorá patrí do kompetencie federácie.
Článok 22, týkajúci sa oblasti práce,
miezd a sociálnej politiky, sa navrhuje vypustiť s
tým, že problematika zákonnej úpravy
pracovných vzťahov, služobných pomerov
zamestnancov v orgánoch ČSFR a v nimi riadených
organizáciách, nemocenského a dôchodkového
poistenia a štátnych dávok sociálneho
zabezpečenia sa presúva do článku
37 ods. 2, ktorý sa týka problematiky právnej
úpravy. Tu chcem zdôrazniť, pretože existovali
otázky jednak v ústavnoprávnych výboroch,
ale i v kuloároch zo strany niektorých poslancov,
či je tu na zreteli aj problematika dôchodkového
zabezpečenia a štátnych dávok sociálneho
zabezpečenia len vo vzťahu k týmto federálnym
orgánom a nimi riadenými organizáciami. Chcem
opäť potvrdiť, áno, má sa na zreteli
táto problematika, pretože všetky ostatné
otázky práce a miezd, sociálneho zabezpečenia
a dôchodkového poistenia, štátnych dávok,
by mali patriť do kompetencie republík.
Návrh spresňuje článok 23 ods. 1,
ktorý sa týka problematiky štátnej štatistiky,
s dôrazom na posílenie postavenia republík
aj v tejto oblasti, predovšetkým ide o medzinárodnoprávne
záväzky.
Žiadaným spôsobom, to je možné tvrdiť
jednoznačne, sa spresnilo znenie v článku
24, kde v oblasti vlastníctva je na základe doterajšej
potreby návrh na kompetencie republík na právnu
úpravu majetku Českej republiky a Slovenskej republiky
a majetku obcí zákonmi národných rád.
Tento posun je nevyhnuteľný alebo žiadúci,
predovšetkým vo vzťahu k majetku obcí.
Chcem zdôrazniť, že základná problematika,
pokiaľ vôbec ide o inštitút vlastníctva,
ak ide (poviem to veľmi jednoducho) o Občiansky zákonník,
v celom rozsahu zostáva v kompetencii federácie,
Federálneho zhromaždenia a tu ide skôr o problematiku
určitej dispozície alebo disponovania s majetkom
republík a s majetkom obcí. Je, myslím, logické,
že táto kompetencia prechádza na národné
rady, na republikové orgány.
V znení doterajšieho písmena d) čl.
24, ktoré bolo prakticky demonštratívnej povahy,
sa spresnilo taxatívnom výpočtom to, čo
je obsahom tohto článku, teda vznikol nový
ods. 2 písmeno b). V oblasti hospodárskej súťaže
sa navrhuje ponechať v pôsobnosti federácie
iba jej zákonná úprava a výkon sústrediť
bez zvyšku na orgány republiky.
V čl. 27 ods. 1 písm. b) sa vypúšťa
problematika bezpečnostných služieb a vytvárajú
sa tak predpoklady pre zrušenie Federálnej bezpečnostnej
informačnej služby.
Je navrhnuté zaradiť do ústavného zákona
nový ods. 3 čl. 27, ktorý by poskytol republikám
právo zriaďovať vlastné bezpečnostné
informačné služby a upraviť ich postavenie,
oprávnenie a ostatné pomery, ktoré vyplývajú
z charakteru tejto inštitúcie.
V článku 28 písm. a) ods. 1 sa spresňuje
doterajšie znenie, ktoré sa týka kontroly pôsobností
ČSFR, s dôrazom na hospodárenie finančnými
a hmotnými prostriedkami federácie.
Článok 36 ods. 3 doplnením vety o predbežnom
vykonávaní medzinárodných hospodárskych
zmlúv všeobecnej povahy, povyšuje doterajšiu
prax, ktorá nemá spoľahlivú ústavnú
oporu na ústavnom princípe.
Ustanovenie článku 36 ods. 4 o právomoci
Federálneho zhromaždenia zrušiť nariadenie
alebo uznesenie vlády alebo všeobecne záväzný
právny predpis ministerstva alebo iného federálneho
ústredného orgánu štátnej správy
a odporuje Ústave alebo inému zákonu Federálneho
zhromaždenia, sa stalo obsoléntnym pri existencii
inštitúcie Ústavného súdu ČSFR,
pretože táto kompetencia patrí výlučne
tomuto orgánu. Preto sa navrhuje toto ustanovenie vypustiť.
Článok 37 ods. 2 obsahuje potrebné spresnenie
v oblasti právnej úpravy určitých
skupín spoločenských vzťahov. Do tohto
článku sa presúva i časť zákonnej
úpravy, týkajúca sa pracovných vzťahov
a ďalších súvisejúcich záležitostí
pracovnoprávnej a sociálnej oblasti.
Podobne je nevyhnutné spresniť i ods. 3 čl.
37, kde sa výslovne stanoví, že výkon
vo veci národnostných a etnických menšín,
církví a náboženských spoločností,
starostlivosť o zdravie ľudu, veterinárna a rastlinolekárska
starostlivosť a sústava základných a
stredných škôl patrí v plnom rozsahu
orgánom republík.
Článok 61 ods. 1 písm. b) by sa mal zmeniť
z hľadiska terminologického, pretože pojem veľvyslanec
sa nahrádza pojmom vedúci diplomatickej misie, ale
aj z hľadiska vecného, pretože zabezpečuje
istú ingerenciu vlád republík v otázkach
poverovania vedúcich diplomatických misií.
V článku 75 sa navrhuje doplniť problematiku
hlasovania vo vláde tak, aby v prípade rovnosti
hlasov členov vlády rozhodoval hlas ich predsedu.
Navrhovaná úprava má prispieť k určitej
akcieschopnosti vlády a odstrániť určité
pochybnosti v prípade rovnosti hlasov ich členov
pri hlasovaní.
Vypustenie článku 85 o povinnosti správnych
orgánov republík riadiť sa pri výkone
pôsobností vo veciach patriacich federácii
smernicami vychádza z toho, že správne orgány
republík nie sú vo vzťahu podriadenosti k orgánom
federácie. Preto tento článok 85 nemá
svoje funkčné, či kompetenčné
opodstatnenie.
Dovoľte teraz prejsť k článkom II a III.
Tieto články novely predstavujú nevyhnutné
prechodné ustanovenia, ktoré sú vyvolané
prechodom pôsobností z federácie na republiky.
Tieto opatrenia sa týkajú Česko-slovenských
štátnych železníc a ďalších
organizácií, založených Federálnym
ministerstvom dopravy, Správy pôšt a telekomunikácií
Praha a Správy pôšt a telekomunikácií
Bratislava a platnosti poštových známok a iných
poštových cenín, vydaných do dňa
prechodu majetku Správy pôšt a telekomunikácií
Praha a Bratislava na novovzniknuté poštové
organizácie republík.
Ešte tam dodám, že z titulu existujúcej
mzdovej politiky zostáva do konca roku 1992 v pôsobnosti
federácie právna úprava regulácie
miezd.
mpř. vl. Čič
V článku III sú obsiahnuté obvyklé
ustanovenia o kompetencii národných rád a
iných ústredných orgánov štátnej
správy republík meniť zákony Federálneho
zhromaždenia a ďalšie všeobecne záväzné
právne predpisy federácie v tých veciach,
ktoré nebudú v budúcnosti (ak bude zákon
schválený) patriť do pôsobnosti federácie.
V súvislosti s navrhovanými úpravami ústavného
zákona č. 143/1968 Zb., o česko-slovenskej
federácii, sa navrhuje rovnako zmena ústavného
zákona č. 100/1960 Zb., Ústavy Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky. Zmena sa týka
článku I, ktorý charakterizuje v návrhu
ČSFR ako federatívny štát, skladajúci
sa z Českej republiky a Slovenskej republiky.
Doporučovaná zmena Ústavy sa ďalej týka
problematiky prokuratúry, ktorú návrh anticipuje
tak uzatvárať, aby prokuratúra ČSFR
a prokuratúry republík boli samostatné uzatvorené
systémy bez vertikálnej podriadenosti v niektorých
otázkach generálnych prokurátorov republík
Generálnemu prokurátorovi ČSFR.
Určité korekcie sa navrhujú aj v ústavnom
zákone č. 10/1969 Zb., o Rade obrany štátu.
Vypúšťa sa ustanovenie § 1, ktoré
sa týka budovania ozbrojených síl a ich riadenia
a zabezpečovania obranyschopnosti krajiny v mieri i vo
vojne, v národnom hospodárstve a na ostatných
úsekoch spoločenského života.
V súlade s koncepciou prechodu problematiky civilnej ochrany
na republiky sa potom spresňuje v tomto ústavnom
zákone aj § 3 ods. 1 písm. b) tak, že
Rada obrany štátu schvaľuje, okrem iného,
základné opatrenia prípravy štátnych
orgánov a hospodárstva ČSFR pre prípad
vojny.
Zo zamýšľaných opatrení v oblasti
justície reflektuje návrh na novelizáciu
ústavného zákona č. 155/1969 Zb.,
ktorým sa dopĺňa ôsma hlava Ústavy.
Túto novelizáciu sprevádza článok
VI predloženého návrhu.
Novým znením § 3 sa upravuje iba činnosť
súdov a právne postavenie sudcov a justičných
čakateľov, zatiaľ čo problematika prokuratúry
je obsiahnutá v navrhovanom článku IV novely
a problematika štátnych notárov je upravovaná
v súvislosti so zrušením štátnych
notárstiev od 1. januára 1993 zákonom č.
265/1992 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa
Občiansky zákonník a ruší sa
zákon o štátnom notárstve a konaní
pred štátnym notárstvom, teda Notársky
poriadok a mení a dopĺňa niektoré ďalšie
zákony.
Teda ide prakticky o odraz týchto zmien, ktoré tu
už boli urobené v zákone, ktorý som
uvádzal - č. 264/1992 Zb.
V článku VII návrhu sa rieši súborným
spôsobom novelizácia ústavného zákona
č. 296/1990 Zb., o zmenách v sústave federálnych
ústredných orgánov štátnej správy,
v čele ktorých stojí člen vlády
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
V návrhu sa odporúča, aby na úrovni
federácie pôsobilo päť ministerstiev a
to aby naďalej pôsobilo: Federálne ministerstvo
financií, Federálne ministerstvo zahraničných
vecí, Federálne ministerstvo obrany, Federálne
ministerstvo vnútra a Federálne ministerstvo hospodárstva.