Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne.
Veľmi rád sa osobne stretnem a najbližšie sa stretneme, keď v tejto snemovni budeme prerokúvať novelu, ktorú už vláda odsúhlasila. Len pre vašu informáciu, od podnikateľskej sféry sa za rok 1998 vybralo 552 848 tis. Sk, štátny príspevok činil 176 mil., takže je to veľmi slušný balík, s ktorým skutočne sa dala robiť dobrá proexportná politika, keby zákon umožňoval širšie inštrumentárium a keby najväčšia časť týchto prostriedkov nebola využitá na budovanie duálnej siete. A preto návrh, ktorý sme my predložili, ktorý predpokladá vytvorenie združenia právnických osôb, v rámci ktorého všetky organizácie, ktoré majú do činenia s propagáciou, so vstupom zahraničných investícií, so zahraničným obchodom, budú koordinovať svoju činnosť tak, aby pôsobili synergicky, a nie konkurenčne, myslím si, že je to veľmi významný krok, ktorý pomôže splniť ciele proexportnej motivácie a propagácie Slovenska ako krajiny vhodnej pre zahraničné investície.
Ale teším sa na rozpravu v tejto snemovni, lebo tam si to všetko povieme.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Šiestu z vyžrebovaných otázok položil opäť pán podpredseda Národnej rady Andel pre pána ministra Harnu. Otázka znie: "Prečo vláda v pripravovanom zákone o verejnom obstarávaní nezmenila definíciu obstarávateľa tak, aby sa počet obstarávateľov znížil zo súčasných asi 6 tisíc na 300 alebo 500, čo je bežné v krajinách Európskej únie, a tým ušetrila štátne prostriedky a zredukovala počet zamestnancov?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister výstavby a verejných prác SR I. Harna:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vážený pán podpredseda Andel,
cieľom pravidiel verejného obstarávania je v prvom rade upraviť postupy obstarávateľov vedúcich k uzatváraniu zmlúv na dodanie tovarov, služieb a verejných prác. Tieto pravidlá musia zabezpečovať princípy, ako transparentnosť procesu verejného obstarávania, rovnakého zaobchádzania s účastníkmi, princíp nediskriminácie, a vytvárať predpoklady na hospodárne a efektívne vynakladanie finančných prostriedkov obstarávateľmi. Musia však rešpektovať súčasný daný právny stav, a preto napríklad zákon o verejnom obstarávaní neupravuje podrobne obsah a typy zmlúv, ktoré vznikajú v procese verejného obstarávania, ale obstarávatelia na formulovanie obsahu zmlúv využívajú Obchodný a Občiansky zákonník, prípadne iné predpisy. Obdobne je to aj s predpismi upravujúcimi právne postavenie obstarávateľov na úrovni štátu alebo obcí. Právne postavenie alebo právnu formu obstarávateľov nie je možné meniť zákonom o verejnom obstarávaní, je riešená inými právnymi predpismi.
Nedá mi však nepripomenúť, že základ decentralizácie obstarávateľov napríklad v školstve až na úroveň základných škôl bol daný v predchádzajúcom období. Štatistické zisťovania o použitých spôsoboch verejného obstarávania, ktoré zabezpečuje naše ministerstvo každý rok a ktorého oficiálne výsledky za rok 1997 sú známe, skutočne potvrdzujú, že v Slovenskej republike pôsobilo na úrovni štátnej správy 1 227 obstarávateľských subjektov, na úrovni miest a obcí 4 697 obstarávateľských subjektov, spolu teda 5 924 obstarávateľov. Prvé výsledky štatistického zisťovania za rok 1998, ktoré sa v súčasnosti spracúvajú, potvrdzujú, že k výraznejším zmenám, čo sa týka počtu obstarávateľov, nedošlo. K zníženiu napríklad v štátnej správe došlo o 72 osôb, t. j. namiesto 1 227 máme 1 155 obstarávateľov.
Pri definovaní okruhu obstarávateľov návrhu nového zákona, ktorý je pripravovaný a o chvíľu by mal prísť do snemovne, ktorým plníme úlohu vyplývajúcu pre oblasť verejného obstarávania z Bielej knihy, a to druhej etapy aproximácie práva s právom Európskej únie, sme vychádzali z požiadaviek smerníc Európskej únie. V navrhovanom zákone sú určené štyri skupiny obstarávateľov. Prvú skupinu obstarávateľov tvoria štátne rozpočtové a príspevkové organizácie a štátne účelové fondy. Druhú skupinu obstarávateľov tvoria obce a ich rozpočtové a príspevkové organizácie. Tretiu skupinu verejnoprávne inštitúcie a zdravotné poisťovne. A konečne štvrtú podniky pôsobiace v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií. Táto posledná skupina právnických osôb podľa dnes platného zákona sa stáva obstarávateľom len vtedy a sporadicky, a to v prípadoch, ak na predmet obstarávania jej boli poskytnuté finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, štátneho fondu, obecného rozpočtu alebo jej bola poskytnutá iná forma pomoci zo spomínaných zdrojov.
Naše ministerstvo ako gestor zákona o verejnom obstarávaní veľmi citlivo vníma všetky problémy, ktoré vznikajú v súvislosti s uplatňovaním tohto zákona a kvalitou obstarávacieho procesu. Osobitný problém vidíme práve vo vysokej decentralizácii obstarávateľov. Máme tu obstarávateľov, ako daňové úrady, ktorých hlavnou činnosťou je výber daní, polikliniky a nemocnice, ktorých hlavným poslaním je starať sa o zdravie všetkých občanov, školy, ktorých prvoradou úlohou je zabezpečiť kvalitný výchovno-vzdelávací proces našej mládeže. Vo všetkých týchto organizáciách prevažuje zabezpečenie hlavného poslania, a to v oblasti personálnej, organizačnej, ale aj mzdovej, pred riešením kvalitnej aplikácie zákona o verejnom obstarávaní.
K riešeniu zvýšenia kvality obstarávacieho procesu pristupuje naše ministerstvo systémovo. Už pred viac ako dvoma rokmi pripravilo podklady pre katalóg pracovných činností, v ktorých sa riešila otázka práce zamestnancov vykonávajúcich obstarávateľské činnosti. Je reálny predpoklad, že zákon, ktorý uvedie tieto činnosti do praxe, bude ešte v tomto roku prijatý.
V novom zákone o verejnom obstarávaní navrhujeme skvalitniť obstarávací proces cestou zvýšenej transparentnosti, keď postupy obstarávateľa budú môcť byť monitorované nielen účastníkmi procesu, ale aj verejnosťou, ale i povinnosťou obstarávateľa vykonávať činnosti súvisiace s verejným obstarávaním prostredníctvom fyzických osôb, ktoré získali odbornú spôsobilosť na verejné obstarávanie. Toto riešenie však nepovažujeme za konečné. Zastávame názor, že kvalitné uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania je možné zabezpečiť inštitucionálnymi a nevyhnutnými legislatívnymi zmenami, a to prostredníctvom odborných, profesionálnych obstarávateľských organizácií typu Slovenská správa ciest Bratislava, ktorá je zriadená za účelom zabezpečovania výstavby diaľnic, ciest, ale i správy zvereného majetku.
Na základe konzultácií s kanadskými partnermi na začiatku tohto roka a z minulého týždňa pripravujeme návrh projektu na vytvorenie projektu vzorovej obstarávateľskej organizácie použiteľnej v rezorte zdravotníctva, školstva či v iných rezortoch. Je reálny predpoklad, že sa nám podarí na základe tohto projektu získať know-how a finančnú podporu kanadských partnerov a kanadskej vlády. Konkrétny výstup z tohto projektu je možné očakávať už v priebehu polovice budúceho roka.
Zníženie administratívnej náročnosti pre obstarávateľské organizácie v zákone navrhujeme zvýšením finančných limitov na povinné aplikovanie pravidiel verejného obstarávania na získanie tovarov, služieb a prác. Od uplatnenia týchto navrhnutých finančných limitov očakávame, že sa zníži počet obchodných prípadov podliehajúcich zákonu cca zo 160 tisíc prípadov v roku 1997 na 15 až 20 tisíc v roku 2000.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda, stačí?
Ďakujem.
Siedmu otázku znova položil podpredseda Národnej rady pán Andel, bol veľmi činorodý, z desať prvých otázok asi sedem je jeho, a položil ju pani ministerke Machovej. Otázka znie: "Čo zamýšľa vláda so štátnymi skúšobňami, aby im štát nemusel prispievať, ale aby odvádzali daň zo zisku?"
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Machová:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy poslankyne, páni poslanci,
keďže táto otázka nespadá príliš do okruhu mojej kompetencie, požiadala som o určité informácie Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky a na položenú otázku môžem odpovedať takto:
Podľa zákona číslo 30/1969 Zb. o štátnom skúšobníctve v znení neskorších predpisov pôsobí dnes na Slovensku 28 štátnych skúšobní, v ktorých vykonáva odbornú činnosť okolo 900 pracovníkov. Štátne skúšobne pôsobia v tzv. regulovanej oblasti, to znamená, že štát určuje výrobky a podmienky, ktoré výrobca a dovozca musí splniť pred uvedením výrobkov na trh. V zákone o štátnom skúšobníctve je táto činnosť definovaná ako povinná certifikácia. Štátne skúšobne podľa zákona vykonávajú povinnú certifikáciu, ale aj nepovinnú, a poskytujú aj iné odborné služby.
Za obdobie rokov 1993 až do konca minulého roku zo štátneho rozpočtu boli týmto skúšobniam poskytnuté prostriedky na rozvoj vo výške necelých 40 mil. Sk, teda priemerne ročne 6,6 mil. Sk, pričom množstvo tých prostriedkov, ktoré plynie zo štátneho rozpočtu do štátnych skúšobní, neustále klesá a napríklad v tomto roku ide do štátnych skúšobní iba suma 2 mil. Sk na celkový počet tých 28 skúšobní. Tieto prostriedky sa využívajú na kontrolu certifikovaných výrobkov na trhu pracovníkmi štátnych skúšobní a rozvoj metodík súvisiacich s prípravou na prechod na nový systém skúšobníctva, ktorý bude kompatibilný so systémom v štátoch Európskej únie.
Okrem toho štátne skúšobne využívajú aj prostriedky PHARE a vlastné prostriedky štátnych skúšobní na prístrojové vybavenie, na výstavbu laboratórií a zvyšovanie kvalifikácie personálu. Výsledkom tejto činnosti je nielen vybudovanie fungujúceho systému skúšobníctva na národnej úrovni, ale aj začlenenie našich štátnych skúšobní do medzinárodných certifikačných systémov.
Poznamenávame, že štátne skúšobníctvo len na správnych poplatkoch odviedlo do štátneho rozpočtu 54 mil. Sk za obdobie rokov 1993 - 1998 a za porušenie zákona o štátnom skúšobníctve, teda za uvedenie necertifikovaných výrobkov na trh odviedli do štátneho rozpočtu sumu 43 mil. Sk. Za obdobie rokov 1993 - 1998 bola priemerná miera zisku štátnych skúšobní v rozsahu od 6 do 10 %, ale niektoré štátne skúšobne vykazovali stratu.
Z toho teda vyplýva, že naozaj množstvo prostriedkov, ktoré plynie do štátnych skúšobní, sa stenčuje a na druhej strane štátne skúšobne prispievajú do rozpočtu, či teda odvodom priamych daní, alebo na správnych poplatkoch.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Iste, pani ministerka, ja si uvedomujem, že to nie je plne vaša oblasť, ale keďže som mal na mysli privatizáciu, tak jedine smerom k vám som si dovolil dať tú otázku, lebo 28 štátnych skúšobní, myslím si, na taký malý počet obyvateľov Slovenska je pomerne veľa. Sú tu skúšobne ako napríklad Technický a skúšobný ústav stavebný, ktorý certifikuje výrobky za cenu oveľa vyššiu napríklad ako v Nemecku a čas trvá päťnásobne dlhšie. Ak by tieto skúšobne boli privatizované, predsa existuje nejaké konkurenčné prostredie a tieto neduhy, ktoré existujú, by boli odstránené.
Tak sa vám ešte raz ospravedlňujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Chcete reagovať, pani ministerka?
Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Machová:
Myslím si, že ospravedlňovať sa netreba. Otázka bola položená. A naozaj máte pravdu, že zrejme ten počet skúšobní na počet obyvateľov je pomerne vysoký a že určite sú rôzne podmienky, za ktorých tieto skúšobne pôsobia a dosahujú rôznu mieru efektivity. Na druhej strane je faktom, že aj táto oblasť musí byť prispôsobovaná požiadavkám približovacieho sa procesu k Európskej únii, a preto aj v súčasnom období v podstate v legislatívnom procese, v tom pripomienkovom, je nový návrh zákona, ktorý sa bude týkať činnosti týchto štátnych skúšobní a realizácia tých požiadaviek, ktoré sú tam, alebo tých predpokladov bude znamenať asi značnú redukciu výkonov týchto skúšobní, pretože predmet ich činnosti sa skôr posunie nie do tej fázy pred, ale až po uvedení výrobku na trh, teda vlastne zúži sa rozsah tých činností, pričom, samozrejme, tá kontrola môže byť oveľa, oveľa dôslednejšia. A sú také predpoklady, že rozsah tej činnosti sa naozaj zúži na 50, niektoré odhadujú až na 80 %. Takže zrejme nielen privatizáciou, ale aj tým prirodzeným predmetom činnosti, ktoré tie štátne skúšobne budú mať, k ich redukcii príde a budú musieť zrejme hľadať inú náplň ich činnosti. Preto aj Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo hľadá určité ekonomické modely, ako naozaj využiť tú kapacitu. Na druhej strane si musíme uvedomiť, že naozaj je veľmi dôležitý aj ten proces certifikácie, proces odskúšavania výrobkov, ktoré sú na trhu, pretože v podstate dennodenne sme svedkami toho, čo to znamená, keď sa uvedie výrobok, ktorý môže byť škodlivý, či to je v oblasti potravinárskej, alebo možno vianočné sviečky na trh. Čiže je tu ten proces, na jednej strane potreba, na druhej strane teda posun trošku do iných činností.
Takže asi toľko.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Ôsmu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Tóthová pre pani ministerku Schmögnerovú. Otázka znie: "Zvýšenie nájomného o 70 % čím bolo motivované a čo sa do štátneho rozpočtu od neho očakáva?"
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Myslím si, že táto otázka je od pani poslankyne veľmi "korektná", čo ma veľmi prekvapilo, že analogickú otázku položil v rozprave k zákonu o dani z pridanej hodnoty pán poslanec Maxon, ktorý nepochybne by mal vedieť, že zvýšenie nájomného neprinesie do štátneho rozpočtu ani halier. Ale dovoľte mi, aby som vám vysvetlila, pretože viem, že vaša odbornosť je trošku odlišná.
K úprave nájomného sa pristúpilo na základe výsledkov analýz, ktoré potvrdili dlhodobo nepriaznivé výsledky hospodárenia v bytovom hospodárstve. Doterajšie príjmy z nájomného plne pokrývajú výdavky spojené so správou a prevádzkovaním bytového fondu. V roku 1996 priemerný mesačný príjem z nájomného na jeden byt predstavoval 312 korún, skutočne vynaložené náklady 826 korún. V roku 1997 priemerné mesačné nájomné predstavovalo 320 korún, náklady na jeden byt 969 korún. V roku 1998 priemerný mesačný príjem z nájomného na jeden byt predstavoval 400 korún a skutočne vynaložené náklady 1 100 korún. Pritom treba zdôrazniť, že údržba a opravy riešia len odstraňovanie havarijných stavov, neodstraňuje sa zanedbanosť opráv a nevyhovujúceho technického stavu bytového domu a sústavne dochádza k jeho ďalšiemu znehodnocovaniu.
Analýzy ďalej preukázali nevyhnutnosť úprav nájomného jednak pre naliehavú potrebu vytvárať zdroje na primeranú údržbu, opravy a zastavenie chátrania tak, aby nevytváralo vlastníkom ekonomické straty, ale jednak i preto, aby prestalo byť rozhodujúcou bariérou pre výstavbu nových bytov. To sa, pravdaže, týka len bytov, ktoré budú stavané do budúcnosti. Úprava nájomného v prvom kroku od 1. 10. 1999 bude čiastočne riešiť nepriaznivé dosahy inflácie na hospodárenie sprácov bytového fondu od poslednej úpravy nájomného, ktorá sa uskutočnila k 1. júlu 1992, ktorá za uvedené obdobie do 30. 9. 1998 predstavuje podľa údajov Štatistického úradu zhruba 73,3 %. To je teda vyčíslená inflácia od toho obdobia až po deň, keď chceme uskutočniť úpravu nájomného. Uvedené zvýšenie by predstavovalo nárast nájomného zhruba o 280 korún na priemerný byt. Znamená to mesačné nájomné 400 korún upravené o 70 %. A priemerné nájomné by sa teda zvýšilo na 680 korún.
Chcem len uviesť, že počet nájomných bytov, samozrejme, za tie ostatné roky sa veľmi výrazne zredukoval vzhľadom na to, že komunálne byty, ale i družstevné byty sa odpredávali do osobného či súkromného vlastníctva. Dnes sa odhaduje, že počet tých, ktorí bývajú v nájomných bytoch, sa pohybuje niekde medzi 10 až 15 %. Vyššie platby z úpravy nájomného, tak ako som naznačila, nie sú príjmom štátneho rozpočtu, ale vyrovnávajú aspoň čiastočne doterajšie straty vlastníkov bytového fondu.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete zadať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán predseda, po týchto odpovediach vrátane pani ministerkinej mám pocit, že hodina otázok by sa mala volať, "my o voze, vy o koze", pretože ja som sa vôbec nepýtala a otázka nesmerovala tam, kde bola odpoveď, otázka smerovala, čo očakávate - prínos nulový. A preto ja považujem tento krok za absolútne neadekvátny pre riešenie nedostatku finančných prostriedkov v rozpočte a myslím, že nie nadarmo predstavenstvo Konfederácie odborových zväzov váš "ozdravovací" program nazvalo, aby som to neskomolila, nazvalo "Programom ožobračovania slovenských občanov", pretože pri takýchto krokoch ešte o 70 % zvýšiť nájomné, nehnevajte sa, to je situácia, ktorú som označila, že súčasná vláda stratila súdnosť, ale úplne. O zodpovednosti už nevraviac.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani ministerka, nech sa páči.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Chcela by som len povedať, pani poslankyňa, že ešte čítať viem, zatiaľ, a otázka znela, čo do štátneho rozpočtu od tohto kroku očakávate. A ja som vám vysvetlila, že... (Reakcia poslankyne Tóthovej z pléna.) No, ale odpovedala som presne na vašu otázku, takže prosím, keby ste reagovali primeraným, a nie neprimeraným spôsobom.
Ale skúste položiť túto otázku aj správcom bytového fondu. A skúste prejsť napríklad po Petržalke, ja neviem, kde vy bývate, ako vyzerajú, v akom stave sa nachádzajú domy. Možnože by stačilo, keby ste sa pozhovárali napríklad s petržalským pánom starostom alebo ktorejkoľvek inej časti Bratislavy, ktorý vám potvrdí, v akom nepriaznivom stave je súčasný stav bytového fondu, či už družstevné byty, alebo ešte stále komunálne byty.
Prečo sa rýchlejšie nepredávajú? Myslím si, že vy ste vládli, pripravovali ste zákon, tak viete zrejme aj veľmi dobre odpoveď dať, aké tempo bolo vlastne založené, pripravené legislatívou aj možnosťami, akými si ľudia môžu zabezpečiť tieto byty. Napríklad aj tým, že vo Fonde národného majetku nie sú prostriedky na to, aby boli preplácané dlhopisy, ktoré mestá a obce mohli zobrať za odpredaj bytov. Takže tá situácia je, samozrejme, už vyzretá na to, aby sa konečne začala riešiť. Len je otázka, kto konečne sa pozrie pravde do očí a bude mať odvahu tie veci riešiť. Vy ste nemali túto odvahu, niekto ju konečne musí mať, lebo budeme čochvíľa prekvapení, keď nám domy budú padať na hlavy.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Končím bod programu - hodina otázok.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v rozprave k vládnemu návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty. Dokončíme bod programu o zákone o dani z pridanej hodnoty a potom by sme pristúpili k interpeláciám.
V rozprave vystúpil pán poslanec Maxon za poslanecký klub HZDS a začali sme faktickými poznámkami. Druhá v poradí bola prihlásená pani poslankyňa Keltošová.
Prosil by som navrhovateľa a spravodajcu, aby zaujali svoje miesto, a budeme pokračovať v rozprave.
Faktická poznámka - pani poslankyňa Keltošová, nech sa páči.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Dovoľte mi, aby som sa vrátila k námetom, ktoré predniesol pán poslanec Maxon. Ja sa pripájam najmä k tej časti jeho vystúpenia, kde hovoril, že určité vízie vlády, tak ako ich predostrela ešte počas prerokovania návrhu zákona o štátnom rozpočte, boli nereálne. Zároveň by som chcela upozorniť, že v týchto nereálnych víziách pokračuje vláda ďalej, pretože dostali sme na stoly správu o sociálnej situácii obyvateľstva za rok 1998 a predpokladaný vývoj, ako uvádza táto správa, v prvom polroku 1999 hovorí, že v prvom polroku 1999 sa uvažuje, že miera evidovanej nezamestnanosti sa bude približovať k 16,5 %. Prosím vás, čo tým chcete povedať, keď už dnes vieme, že nezamestnanosť je okolo 18 %?
Myslím si, že vláda by mala konečne aspoň v takýchto vážnych otázkach počúvať hlasy opozície a najmä tej opozície, ktorá sa zaoberala aj sociálnou politikou a zamestnanosťou. A už keď nie nás brať vážne, tak aspoň údaje, ktoré udáva Štatistický úrad. Takže aj tieto údaje, ktoré sa týkajú nezamestnanosti, ktoré oficiálne proklamuje vláda, sú nepravdivé. Myslím si, že by bolo načase, aby sme sa k týmto údajom vrátili na niektorom našom rokovaní a porovnali si analýzy našich odborníkov s vašimi analýzami. Mohlo by to byť prípadne na septembrovom zasadnutí, pretože sociálna situácia, nezamestnanosť, tak ako sa vyvíja, majú veľmi hrozivú tendenciu.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Prokopovič.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
kolegyne, kolegovia,
mám len niekoľko poznámok k vystúpeniu posledného rečníka v rozprave - pána poslanca Maxona. Dosť ťažko sa teraz reaguje na to, lebo trošku ináč sme už posunutí myšlienkovo po tej hodine otázok a odpovedí, ale pokúsim sa vecne reagovať na niektoré veci z jeho vystúpenia.
Vo vystúpení pán poslanec Maxon dáva zhruba do jednej roviny zníženie, vlastne zvýšenie spodnej hranice DPH a zníženie, preradenie reštauračných, resp. stravovacích služieb, akože tých 300 miliónov, ktoré by sa usporilo tým, že sa nezníži sadzba reštauračných služieb a mohlo by sa posilniť pri tom zvýšení, DPH by bolo nižšie a podobne. Nedá sa to dávať podľa môjho názoru do jednej roviny, pretože v prípade, ak by nešlo to zvýšenie spodnej hranice DPH, prepáčte mi za výraz, ale použijem výraz, že tie peniaze by sa prejedli bez efektu. Ale práve tie peniaze, ktoré relatívne usporíme pri, resp. ktoré sa vynaložia pri znížení sadzby na reštauračné služby, mali by byť nejakým aj takým rozvojovým impulzom pre cestovný a turistický ruch. Ja si pamätám, nedávno jeden predseda vlády povedal, že urobí zo Slovenska Švajčiarsko strednej Európy. Ale pri takomto daňovom zaťažení DPH stravovacích služieb je to ťažko.
Druhá poznámka k dovoznej prirážke, lebo som mal dojem, že tým, že kvantifikoval prínos z dovoznej prirážky od začiatku roka, skoro robil okolo toho gloriolu. Ja si nemyslím, je to len dočasné opatrenie, ktorého efektom nemá byť len finančný efekt, ale aj to, že tá dovozná prirážka by mala poskytnúť našim domácim výrobcom určitú možnosť pripraviť sa na zvýšenú konkurenciu. Nakoniec dvakrát sme ju už mali zavedenú a dvakrát sme tú dovoznú prirážku zrušili. Takže skutočne ju treba brať teraz ako nejaké ozdravné opatrenie, nie ako nejaký systémový krok.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážená snemovňa,
nadväzujem na slová pána poslanca Maxona, kde citoval článok 55 ústavy, že hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálnej a ekologickej orientácie trhovej ekonomiky. Kroky súčasnej vlády vôbec nesprevádzajú sociálne prvky, sociálna orientácia ekonomiky. Boli sľúbené adekvátne kompenzačné opatrenia, ktoré nie sú urobené. Ja si myslím, že to nie je len porušenie sľubu vlády, ktorá prezentovala vo vládnom programe toto nasmerovanie svojich krokov, ale je to zároveň aj porušenie článku 55 ústavy, pretože tieto opatrenia vonkoncom nie sú v zmysle sociálnych princípov našej ekonomiky.
Ja som už v predchádzajúcom vystúpení spomenula, že je to vlastne balíček opatrení na ožobračenie občanov Slovenskej republiky. A čo je veľmi smutné, tento krok sa robí bez toho, že by bola predložená vládou hospodárska stratégia, či už krátkodobá, alebo dlhodobá. Je nezodpovedné, ak vláda preberie riadenie štátu vrátane riadenia hospodárstva, a nemá stratégiu, navyše má štátny rozpočet, ktorý už agentúra MODIS považuje...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej má slovo pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Musím súhlasiť s predrečníkom, že vývoj príjmovej časti štátneho rozpočtu sa nevyvíja tak, ako predpokladala vláda pri zostavovaní štátneho rozpočtu na rok 1999.
My opoziční poslanci sme na to upozorňovali vládu pri prerokúvaní štátneho rozpočtu na tento rok. Upozorňovali sme, že vláda tomuto takému závažnému zákonu, ako je štátny rozpočet, nevenovala potrebnú pozornosť a že 15-miliardový schodok nebude konečný, ale bude niekoľkonásobne väčší. A teraz s niekoľkomesačným odstupom môžeme len konštatovať, že sme mali pravdu. Je to konštatovanie pre nás smutné, lebo teraz vláda musí siahať na tvrdé reštrikčné opatrenia. A kto najviac na to doplatí, tak to budú občania. Tieto reštrikčné opatrenia sú o to horšie, že vláda spolu s nimi nepredkladá východiská na oživenie ekonomiky. Čo to bude znamenať pre občana, to onedlho pocítia. Veď od 1. júla zaplatíme za elektrinu o 35 % viac, za teplo o 40 %, za plyn o 50 %, za nájomné dokonca až o 70 % a za telefón o 20 %. Keď k tomu pripočítame zvýšenie dolnej hranice DPH zo 6 % na 10 %, tak to bude mať veľmi negatívny dosah hlavne na chudobnejšie vrstvy obyvateľstva, ktoré sa dostanú dokonca do veľmi zlej, zúfalej situácie a posunú sa až pod hranicu chudoby. Ak sa zo zvýšenia dolnej hranice dane z pridanej hodnoty nevyčlenia základné druhy potravín, ako sú...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej vystúpi pani poslankyňa Slavkovská s faktickou poznámkou.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Vážená poslanecká snemovňa,
ja by som chcela zareagovať alebo nadviazať na tú časť vystúpenia pána poslanca Maxona, v ktorej sa zaoberal kritikou vlády v súvislosti s balíčkom opatrení, nie preto, že robí tento balíček opatrení, ale preto, že nemá žiadnu stratégiu. Teda v oblasti hospodárstva súhlasím s tým, tu neexistuje žiadna stratégia, či už strednodobá, alebo dlhodobá. Toto sa tu už spomínalo vtedy, keď sme prijímali programové vyhlásenie vlády. Vtedy sa tu veľa o tom hovorilo. Odvtedy prešlo pár mesiacov, ale situácia sa vôbec nezmenila k lepšiemu, ale skôr opačne, stáva sa stále chaotickejšou. Dnešné vládne reštrikcie sú toho dôkazom, pretože spolu s reštrikciami mali ísť naozaj aj adekvátne kompenzačné opatrenia. A tie sú zatiaľ iba prísľubom, čiže budú alebo nebudú, to sa ešte uvidí, občan uverí alebo neuverí, to je jeho problém. Myslím si, že už po týchto reštrikčných balíčkoch uveriť ani nemôže.
Nekoncepčnosť spočíva aj v tom, ak najvyššia predstaviteľka rezortu ministerka financií pred pár týždňami tvrdo odmietala DPH ako krok, ktorý sa tu nemôže uskutočniť, ktorý by nebol vhodný, a zrazu predkladá tento materiál. Ja teda ako laik v oblasti hospodárstva sa musím pýtať. Buď vtedy pani ministerka vystupovala nekompetentne, alebo vystupuje teraz nekompetentne. Čiže kedy sa vlastne zmierila s tým, že musí predložiť? Ako je to možné, že vrcholný predstaviteľ rezortu takto z hodiny na hodinu mení svoje názory a vystupuje tu takto nekompetentne?
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán poslanec Weiss - faktická poznámka.
Poslanec P. Weiss:
Vždy som pána poslanca a exministra Maxona pokladal za jedného z tých serióznejších a racionálnejších ľudí v Hnutí za demokratické Slovensko, a preto som si myslel, že svoje volanie po dialógu podporí uznaním aspoň štipky zodpovednosti vlády HZDS a svojej osobnej zodpovednosti za to, v akom stave zanechal aj on hospodárstvo.
Hospodárstvo vždy má svoju zotrvačnosť. Pred rokom ani pán Maxon nevidel svetielko v tom tuneli, do ktorého vláda doviedla hospodárstvo, respektíve rozpočtové hospodárenie. Keby ho bol býval mal, tak mohol ho pred rokom predložiť. Ani len od tých "rezešovských" praktík nebol schopný pán Maxon dištancovať sa. Preto by tu mal vysvetliť, ako má štát nahradiť 11-miliardovú stratu, ktorú minulý rok urobili Východoslovenské železiarne. Aj pán Maxon, aj ostatní tu vystupujete, že tu bolo Švajčiarsko, že sa tu štyri roky fantasticky vládlo, všetko bolo v poriadku a teraz po siedmich mesiacoch tu niekto zorganizoval hospodársku krízu. Jednoducho to je veľmi neseriózne a pokiaľ pán Maxon tu v tejto snemovni neurobí analýzu toho, aký je podiel vlády HZDS a jeho osobnej na tejto hospodárskej kríze, tak všetky volania po porozumení budú iba propaganda a tieto vystúpenia nebude možné charakterizovať inak, iba ako aroganciu a cynizmus.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda,
balíček ekonomických opatrení, ktorých jediným zmyslom je nejakým spôsobom zohnať peniaze do štátnej kasy, a to aj za cenu ožobračenia miliónov Slovákov, možno zachráni vládu na nejaký mesiac, predĺži agóniu, v ktorej už dnes sa nachádza sedem mesiacov po zvolení, pretože občania už na to prišli, že ste ich hrubo podviedli. Ak tu niekto hovorí o tom, že my sme sľubovali Švajčiarsko, tak my sme sľubovali európske Švajčiarsko. Vy svojimi opatreniami tu robíte "juhoamerické Švajčiarsko".
Áno, pán Mikloš, pokračujete presne v tom, čo som kedysi, keď sa ujal moci štátnym prevratom bývalý premiér Moravčík, že robíte banánovú republiku zo Slovenska. Presne všetky znaky toho juhoamerického banánového štátu vykazuje táto republika, čo sa týka ekonomiky. Servilne prisluhujete cudzím monopolom a snažíte sa im rozdať to, čo ešte na Slovensku má nejakú hodnotu, to znamená strategické podniky. Ožobračujete občanov vysokými daňami, ba ich chcete zdierať teraz, a tých najchudobnejších. No a, samozrejme, posunuli ste moc trom generálom, ktorí terorizujú opozíciu a za každú cenu ju chcú zlikvidovať. Áno, pánovi Pittnerovi, pánovi Ivorovi a nebudem menovať ešte aj ďalších pánov, riaditeľa Slovenskej informačnej služby Mitra.
Takže toto sú znaky toho, čomu sa hovorí juhoamerická banánová republika alebo "juhoamerické Švajčiarsko". Presne také robíte, pani ministerka a pán Weiss. Stačí sa pozrieť do zrkadla, veľký integrátor Weiss. Je len vecou vkusu, či človek môže hovoriť ako člen posledného ÚV KSS takisto predtým ako teraz.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za slovo.
Taká vážna problematika, ako je daň z pridanej hodnoty, si zasluhuje aj veľmi významnú rozpravu, a preto sa pripájam k pánovi poslancovi Maxonovi z toho pohľadu, že skutočne táto snemovňa ani poslanci nie sú dostatočne vybavení na to, aby sme mohli reálne posúdiť, či premiestňovanie sadzby dane z pridanej hodnoty z jednej triedy do druhej, teda jej pritvrdzovanie, je namieste. Či sa nedajú hľadať aj iné východiská, ktoré majú v kontexte na ekonomiku a príjem do štátneho rozpočtu aj iné kanály, ako to zabezpečiť.
Pripájam sa k tomu, že vláda k tomu nedala žiadne podklady, z ktorých môžeme cez takúto analýzu a týmto spôsobom odísť spokojní. Preto je namieste, že vystupujeme a reálne sa búrime proti takémuto lineárnemu postupu, ktorý vláda zvolila, keď už to všetko v rámci svojich ozdravných opatrení robí na margo zrýchleného postupu rokovania v parlamente. Dokonca mne to pripadá tak, že vláda možno pristúpi už aj k tomu, čo sa odvážila aj česká vláda, že preberie určitú, alebo bude chcieť prebrať určitú úlohu poslancov a sama bude schvaľovať svoje zákony, pretože asi ťažko bude chcieť sa tu v snemovni o nich baviť, aby sa došlo k nejakému konsenzu.
A práve si myslím, že by mala byť takáto vôľa, aby sa to nestalo a aby v každom prípade sa aspoň tí odborníci, ktorí tejto problematike rozumejú, mohli k tomu dostatočne vyjadriť. A preto ma neprekvapuje, že je takáto slabá diskusia k týmto opatreniam najmä s podporou z vládnej koalície. Totiž v tých veľa zákonoch, ktoré teraz meníme...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Sitek - faktická poznámka.
Poslanec J. Sitek:
Ďakujem pekne.
Budem reagovať na vystúpenie pána poslanca Maxona, aj keď mal obsiahle vystúpenie a vlastne povedal skoro všetko. Zabudol povedať jednu vec, že pani ministerka v úvodnom slove nás požiadala, aby sme v čo najkratšom čase prijali tento návrh zákona. Ale pritom pani ministerka s pánom vicepremiérom sa dohadujú cez médiá tri mesiace. Pani ministerka hovorí, že sa nebude zvyšovať, a pán vicepremiér Mikloš hovorí, že treba zvyšovať.
Čiže ten čas sme mohli využiť lepšie, a nie tri mesiace sa cez médiá predvádzať. Myslím si, že taký dôležitý zákon ako zvýšenie DPH nemal byť absolútne v skrátenom legislatívnom konaní. Mal byť normálnym spôsobom, a pritom sme mohli všetky riziká a všetky dosahy, ktoré z tohto zákona vlastne plynú, tu seriózne rozobrať.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán poslanec Maxon vo svojom vystúpení naznačil, ale nie celkom dostatočne zdôraznil nekoncepčnosť súčasnej vlády pri pripravovaní zákona o štátnom rozpočte. Teraz sa totiž ukazuje, ako nepripravená išla vládna koalícia do úlohy vládnutia, keď nebola schopná ani po šiestich mesiacoch postaviť reálny štátny rozpočet. Súčasné dodatočné opatrenia ukazujú, že vláda musí korigovať svoje pôvodné rozhodnutia, a dokazujú aj to, že ani do budúcnosti táto vládna garnitúra nevie zadefinovať perspektívu hospodárskeho rozvoja Slovenskej republiky.
Preto sa nazdávam, že by bolo potrebné popri týchto opatreniach, ktoré sa pripravujú a realizujú, vážne sa zaoberať ekonomikou Slovenskej republiky do konca tohto roku a aktualizovať zákon o štátnom rozpočte a potom, samozrejme, vzhľadom na štvorročné volebné obdobie korigovať tie všelijaké utopické vízie, v ktorých sa hovorilo o tom, že sa reálne mzdy občanov Slovenskej republiky zdvojnásobia.
Ďakujem za pozornosť.