Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Posledná do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky,
niekoľko úvah veľmi stručných, stručných preto, že dnes ešte nehovoríme, resp. teraz nehovoríme o vlastnom obsahu zákona, ale hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní.
Ja som ochotná uznať dôvody, že tento zákon je taký prepotrebný, ale nemôžem sa stotožniť so situáciou, ktorá nastala v parlamente Slovenskej republiky, že to, čo malo byť výnimočným stavom presne určeným podmienkami v zákone o rokovacom poriadku, sa stáva obvyklou metódou práce legislatívy súčasnej vlády. A to je zlé, pretože keď som robila legislatívu, dali sme niekoľko návrhov početne oveľa nižších na skrátené legislatívne konanie a už vtedy parlament odôvodnene poukazoval na to, že je to neželateľné, nie dobré. A boli to práve poslanci SDĽ vrátane pána podpredsedu vlády Fogaša, ktorí, keď som prišla do ústavnoprávneho výboru ako podpredsedníčka vlády pre legislatívu, veľmi ostro reagovali a odsudzovali takýto postup. Je mi veľmi smutno, že práve ten, kto odsudzoval takýto postup, je iniciátorom a predkladateľom, resp. má pod palcom legislatívu, ktorá sa v súčasnosti neželateľne takýmto javom akosi prejavuje.
Je to neželateľné hlavne pri tomto zákone, ktorý bol vypracovaný v spolupráci s Európskou asociáciou exekútorov. Pán Gilen, vtedajší prezident, bol osobne na Slovensku a koncepcia tohto zákona bola veľmi vysoko hodnotená. Návrh, ktorý je predložený, odchádza od tejto koncepcie. Návrh má viaceré legislatívne nedostatky. Nie je dopracovaný. Nie sú niektoré veci presne vyšpecifikované. Nie sú prerokované s komorou exekútorov.
Ja sa vyjadrím k týmto otázkam pri druhom čítaní podrobnejšie. Len ako ukážku uvediem § 44, kde sa hovorí, že súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Bude to úkon, ktorý dozaista bude časovo náročný. A ak súd nezistí rozpor, sa hovorí, alebo návrh na vykonanie žiadosti, alebo návrh na vykonanie exekúcie so zákonom, spravidla do pätnásť dní poverí exekútora od doručenia žiadosti. Je len možné sa domnievať, či od doručenia žiadosti občana exekútorovi, alebo žiadosti exekútora na súd. To nie je jasné, pán podpredseda, pretože, pokiaľ to nie je výslovne uvedené, áno, tak to nie je presne vyšpecifikované. A lehoty, to je ten základný inštitút, kde musí byť presne určený začiatok plynutia lehoty, kde nemožno vychádzať zo súvislostí zákona, kde nemožno vychádzať z analógie, kde nemožno vychádzať z rozširujúceho výkladu. Takýchto príkladov uvediem viac, ale teraz hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní, preto len toľko.
Ja si myslím, že treba opätovne uviesť to, čo už uviedla pani poslankyňa Keltošová, že súčasná legislatíva svojimi skrátenými legislatívnymi konaniami ide od tých otázok, ktoré sú prioritami aproximácie práva. Do roku 1998 slovenská aproximácia práva bola veľmi vysoko hodnotená. Viackrát v zahraničí, sú o tom písomné materiály, bol vyslovený kompliment Slovenskej republike za tie výsledky, ktoré dosiahla a ktoré dosiahla za nedostatočného stavu legislatívy.
Nebolo vhodné hovoriť otvorene, ale dnes to už vyplýva z informácií, ktoré boli v našej tlači prevzaté z českej tlače a z informácií, vyjadrení vysokých činiteľov Európskej únie, že slovenská aproximácia legislatívy ďaleko predstihla kroky a výsledky Českej republiky. Dnes však, žiaľ, už toto tempo legislatíva stratila. Neaproximuje tie otázky, ktoré sú prioritami. A pokiaľ legislatíva ide podľa legislatívneho plánu, tak je to v minimálnom počte legislatívnych úloh, ktoré boli vytýčené a ktoré boli schválené vládou.
Tento zákon nie je skutočne dobre legislatívnotechnicky dopracovaný. Bude v čítaní predložených viacej návrhov na spresnenie. Takéto spresnenia má už aj Kancelária Národnej rady. Ba dokonca osobne sa domnievam, že niekde nebude ani súladnosť s ústavou. Dôjde k diskriminácii, a to nie vzhľadom na to, že by nebola možná myšlienka, ktorá je do zákona navrhnutá, ale formulácia, ktorá je volená, nie je vhodná a navádza situáciu diskriminácie, ktorú ústava nepripúšťa.
Preto som veľmi prekvapená, že tento zákon s dosť rozsiahlymi zmenami ide do skráteného legislatívneho konania, čo ak je taká naliehavosť, tak prečo legislatívna predloha nebola postúpená skôr. A mám vôbec obavy, či je tu odôvodnenie na skrátené legislatívne konanie, pretože zákon, ktorý nedávno bol schválený, a to novela zákona číslo 92 bola taktiež daná do skráteného legislatívneho konania a potom ako sa ukázalo, veľké nezhody medzi politickými subjektmi koalície urobili časový priestor, ktorý by bol adekvátny na riadne legislatívne konanie. A mám obavy, že tu dôjde k viacerým nezhodám aj s komorou exekútorov, ktorí, ako mne bolo tlmočené, nemali dostatočný priestor sa oboznámiť a vyjadriť k tomuto legislatívnemu návrhu.
Zo všetkého, čo som uviedla, vyplýva jeden stručný záver, že by som odporúčala, aby tento legislatívny návrh išiel v riadnom legislatívnom konaní.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová bola poslednou prihlásenou do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýta si záverečné slovo pán navrhovateľ? Áno.
Nech sa páči.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
myslím si, že skrátené legislatívne konanie slúži na to, aby sa legislatívny proces na pôde parlamentu začal a pokiaľ je to možné, urýchlil. Ono nemá limitovať čas, v ktorom má byť zákon schválený, ten závisí do značnej miery od vás.
Vítam všetky pozitívne návrhy, ktoré tu odzneli, ktoré súvisia s tým, že je možné návrh meniť, ale v tomto štádiu to, samozrejme, nie je možné, pretože zákon ešte nie je v druhom čítaní a vy nemôžete predkladať pozmeňujúce návrhy. Aby to bolo možné, musíte schváliť skrátené konanie. Ja vás však chcem trošku vyviesť z omylu. Myslím si, že návrh na skrátené legislatívne konanie má byť naozaj výnimkou.
Absolútne potvrdzujem to, čo som tvrdil aj v čase, keď som bol v opozícii, úprimne hovorím aj tu verejne, že ma mrzí, že často sa prichádza so skráteným konaním. Nie je to moje rozhodnutie, je to rozhodnutie vlády a ja ho rešpektujem tak ako v tomto prípade. V mnohých prípadoch by som možno rovnako ako vy hľadal dôvody, či je, alebo nie je naplnený príslušný paragraf rokovacieho poriadku, teda mám na mysli § 89 ods. 1, predovšetkým preto, lebo sú veci, keď je naozaj potrebné dlhodobejšie zákon študovať. V tomto prípade si myslím, že je návrh na skrátené legislatívne konanie podaný oprávnene. Hrozí 13 mld. škôd konkrétne, tých 13 mld. škôd sa dotýka konkrétnych ľudí a môže sa dotknúť konkrétne našich občanov. Myslím si, že to je konkrétne ohrozenie a niet iných zdrojov, než sú rozpočtové, teda nebude môcť prípadné škody, ktoré vzniknú, ak neskrátite legislatívne konanie, napraviť.
Veľmi pozorne som počúval aj stanovisko pána doktora Brňáka, ktorý kultivovaným spôsobom sa snažil naznačiť, v čom môže byť problém. Myslím si, že opozícia z radov notárov v tomto prípade nie je namieste, lebo notári nie sú predmetom kritiky v súvislosti so zmenami, ktoré sú predkladané. Povinnosťou notára, pokiaľ o to požiadajú príslušné subjekty, je spísať zápisnicu a oni ich aj spisovali. Len si kladiem otázku, či problémoví neboli účastníci, ktorí si vyrobili pohľadávky, doslova vyrobili pohľadávky, ktoré si aj uznali a exekútor ich aj zexekvoval. Že boli postihnutí veritelia? Že boli postihnuté banky alebo že boli postihnuté súčasti štátneho rozpočtu? Že bol postihnutý štát? To nikoho akosi nezaujíma. Ale vás, vážení poslanci, to zaujímať musí aj v tejto súvislosti, veď ste predsa zástupcovia ľudu. Myslím si, že o to v tomto zákone ide. Preto sa žiada skrátené legislatívne konanie.
Viete, veľmi ma mrzí, ale musím tu povedať prípad, keď krátko po svojom nástupe do funkcie sa mi tak trochu otvorili oči, keď som dostal do rúk exekučný titul, teda zápisnicu, v ktorej boli uvedené služobné cesty príslušných funkcionárov podniku, ktorý je v správe príslušných súkromných firiem, kde bol vyčíslený dokonca nákup pier, tašiek - a čo ja viem čoho dokonca - za niekoľko miliónov korún a to sa udávalo ako titul na nariadenie exekúcie. Veľmi ma mrzelo, keď súčasťou tej exekúcie za skoro 400 miliónov malo byť aj srdce jednej fabriky, ktorá dodnes je štátnym podnikom. A veľmi ma to mrzelo predovšetkým preto, lebo to nič iné nie je ako páchanie trestného činu poškodzovania veriteľa, pretože to tak je.
A mrzí ma tiež to, a poviem to verejne, že veľmi málo prípadov aj v rámci trestného konania sa sústreďuje práve na takéto prevody, kde zo zadlženého podniku sa vyrobia pohľadávky, uznajú záväzky a zadlžený podnik zostane zadlženým, ale všetky aktíva sa medzitým prevedú do podniku iného. Aj o tom je tento návrh novely zákona, aj preto hrozia škody, aj preto hrozia špeciálne v zdravotníckych zariadenia. Totiž zdravotnícke zariadenia, ako ste si všimli, majú byť vyňaté z exekúcie, pretože je, žiaľbohu, kritický stav v týchto zariadeniach.
To sú teda dôvody, ktorými tentoraz sa snažím aj ja vás presvedčiť. Jednoducho je namieste skrátené konanie. Na druhej strane by som bol rád, aby boli vypočutí i predstavitelia komory exekútorov. Bolo by veľmi dobré, aby aj oni prehodnotili túto novelu. Preto, pán poslanec Engliš, s vami súhlasím, len ma mrzí, že tak už neurobili. Mrzí ma to o to viac, že šesť mesiacov sa pracuje na novele tohto zákona. Tým nechcem povedať, že je dokonalá a nemožno v nej niečo ešte urobiť. Prečo nie? Len komora exekútorov mohla prísť aj s ofenzívou, t. j. s ofenzívou, ktorá by zamedzila tým negatívnym javom, ktoré sa, žiaľbohu, objavili. Hovorím žiaľbohu, pretože si nemyslím, že všetkých treba hádzať do jedného vreca. Ak teraz začína komora zhŕňať poznatky, zbierať poznatky, tak si myslím, že je to, žiaľ, trošku neskoro. Bolo potrebné povedať aj negatívne poznatky, pretože ony existujú.
Ak sa kritizuje zavedenie odvolania, tak všetci právnici určite v tejto Národnej rade, ale aj iní vedia, že odvolanie je jediným opravným prostriedkom a bolo nedôvodne vylúčené práve v konaní podľa Exekučného poriadku, pričom v konaní o výkone súdnych rozhodnutí zostalo toto odvolanie ako jedna z možností obrany a ochrany povinného. Totiž keby to odvolanie existovalo, tak možno exekúcia, v ktorej sa hotoval niekto previesť zo štátnej firmy do súkromných rúk majetok v hodnote 400 miliónov korún proste len tak, by sa určite odvolala a výsledok by bol taký, že by to musel preskúmať nejaký orgán. O toto, prosím, ide.
Ak sa pýta pani poslankyňa Keltošová, či ide o zákon, ktorým sa sleduje i v súvislosti s naším prijímaním do procesu súvisiaceho s integráciou v Európskej únii, musím povedať, že ku dňu, keď bude prebiehať hodnotenie, budú splnené všetky podmienky, ku ktorým ste sa aj vy a neskoršie aj táto vláda zaviazali. Budú splnené, pretože tie právne predpisy práve vy prerokúvate a od vás závisí, len či to bude k tomu náležitému dátumu i schválené. Sedemnásť ekonomických zákonov - budem tlmočiť túto pripomienku príslušným ministrom, ktorí dlhujú predloženie niektorých právnych predpisov, a som hlboko presvedčený, že z nich značná časť neovplyvní naše ďalšie integračné ambície.
Pokiaľ ide o samotnú filozofiu predkladanej novely, áno, je to tak, túto novelu si vynútila súčasná doba. Jednoducho si ju vynútila prax. Filozofia toho zákona, tak ako bol pripravený, naozaj zodpovedala kritériám, ktoré sú kladené na zákony tohto druhu. A zopakujem presne to, čo som povedal pri jeho prijímaní. Ten zákon svojou podstatou, teda Exekučný poriadok svojou podstatou zodpovedá naozaj kritériám, ktoré sa dajú napĺňať. Žiaľ, naša spoločnosť nie je na napĺňanie pripravená a, bývalá pani podpredsedníčka vlády Tóthová, vy to tiež dobre viete. Jednoducho ukázalo sa, že inštitúty, ktoré boli v tomto Exekučnom poriadku, sa zneužívali na neprospech štátu, bánk, na neprospech nás všetkých. Aj preto je potrebné hľadať určité mechanizmy, urobenia nápravy a som rád, že aj vy, panie poslankyne, ste ich privítali.
Myslím si, že netreba robiť z výnimky pravidlo. Aj ja si to myslím. K tomu je však potrebné vzájomne prispieť včasnou aktivitou. Ak sme boli doteraz hodnotení z hľadiska plnenia úloh harmonizácie nášho právneho poriadku vysoko, chcem ubezpečiť Národnú radu, že toto hodnotenie je v súčasnom období veľmi pozitívne, dokonca také pozitívne, že i osobný list, ktorý som dostal od zodpovedného funkcionára Európskej únie, hovorí o jasnom pokroku, dokonca zlepšení koordinácie prác, pokiaľ ide o prípravu právnych predpisov, tak, aby ony zodpovedali príslušným normám Európskej únie.
Záverom vás chcem poprosiť, aby ste chápali dôvody tentoraz ako naozaj dôvody, ktoré sú opodstatnené na skrátené konanie, a vyšli v ústrety diskusii v rámci druhého čítania aj predloženiu eventuálnych pozmeňujúcich návrhov. Ostatné pripomienky, ktoré sa týkajú dĺžky prípravy legislatívneho procesu, v tomto prípade budem tlmočiť pánovi ministrovi Čarnogurskému, ktorý bol zodpovedný osobne za prípravu tohto zákona.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nie. Uveďte, prosím, hlasovanie o tomto návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.
Poslanec A. Ivanko:
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.
V zmysle uznesenia ústavnoprávneho výboru zo dňa 14. 9. 1999 odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby nesúhlasila podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku so skráteným legislatívnym konaním o uvedenom návrhu zákona.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Panie poslankyne, páni poslanci, toto hlasovanie považujem za zmätočné. Pán spoločný spravodajca, vy ste uviedli stanovisko ústavnoprávneho výboru, ktorý odporúča neschváliť skrátené legislatívne konanie. To je návrh uznesenia, ktorý predkladá ústavnoprávny výbor. Teda otázka je postavená negatívne.
Ešte raz. Kto je za to, aby návrh zákona bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, hlasuje proti.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasy a šum v rokovacej sále.)
Nie je to subjektívne, to je pre vysvetlenie poslancom, aby vedeli, ako majú hlasovať.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 11 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
To znamená, pán spoločný spravodajca, že ideme hlasovať teraz o návrhu...
(Hlasy v sále.)
Pán poslanec Brňák, ja viem, že nebol, ale takto postavený návrh znamená, že Národná rada nevyslovila súhlas s tým, aby neschválila návrh vlády na skrátené legislatívne konanie.
Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, uveďte hlasovanie o návrhu vlády.
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie. Prezentujme sa a hlasujme. Je súčasťou materiálu, ktorý predložila vláda.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 66 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Na základe takto schváleného uznesenia Národnej rady pokračujeme prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 344, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 359.
Prosím, aby z poverenia vlády návrh zákona odôvodnil podpredseda vlády Slovenskej republiky Ľubomír Fogaš.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
ďakujem vám za pochopenie potrieb prerokovať návrh zákona v skrátenom konaní. Dovoľte mi, aby som vám predložil sám zákon. Uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 722 z 25 8. 1999 bol schválený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona vám predkladám na prerokovanie a schválenie.
Predložená novela podstatne mení a zefektívňuje výkon štátneho dohľadu nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov a nad činnosťou samotných súdnych exekútorov. Opodstatnenosť dohľadu vyplýva zo skutočností, že štát preniesol na exekútorov časť oprávnení patriacich nezávislej súdnej moci. Do prijatia tohto zákona totiž výkon rozhodnutia, nazývaný tiež exekúcia, mohol uskutočňovať iba súd. Prenesenie časti právomocí je dostatočným dôvodom na to, aby štát súčasne určil, akým spôsobom sa tieto oprávnenia vykonávajú a zároveň mal možnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Na rozdiel od predchádzajúceho ustanovenia o štátnom dohľade, ktoré bolo predmetom rôzneho výkladu, novela vymedzuje a upresňuje, ako sa štátny dohľad vykonáva a v tejto súvislosti ustanovuje, čo sú exekútori pri výkone štátneho dohľadu povinní. Navrhovanou novelizáciou sa rozširuje súdny dozor nad činnosťou súdnych exekútorov a to tým, že sa podstatne rozširuje možnosť podania opravných prostriedkov proti úkonom exekútora, o ktorých má rozhodovať súd. V tom sú aj garancie nezávislosti rozhodovania i preskúmania prípadných nesprávností pri predkladaní návrhov na exekúciu.
V čom tieto zmeny spočívajú.
1. Podstatná zmena oproti predchádzajúcemu platnému právnemu stavu, podľa ktorého platí limitovaný počet exekútorov a sídlo ich exekútorských úradov, je direktívne určené ministrom spravodlivosti, táto zmena spočíva v tom, že podľa novelizovaného ustanovenia sa v záujme vytvorenia podmienok na zdravú konkurenciu umožňuje, aby za exekútora bol vymenovaný každý, kto splní exekučným poriadkom stanovené podmienky na získanie tejto funkcie.
2. Zákon upresňuje aj podmienky vzdelania na vymenovanie za súdneho exekútora. Ide o zvýšenie kvalifikovanosti tohto zboru. U všetkých exekútorov je, vzhľadom na ich postavenie a vysokú mieru zodpovednosti, nutné požadovať od nich vzdelanie, ktoré získali na Právnickej fakulte v Slovenskej republike alebo majú uznaný, teda nostrifikovaný doklad o právnickom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou. Novelizácia zároveň umožňuje exekútorom, ktorí túto podmienku nespĺňajú, získať predpísané právnické vzdelanie v primeranom čase. Nechceme teda likvidovať tých, ktorí zatiaľ nespĺňajú kvalifikačné predpoklady, ale, naopak, vytvárame priestor na to, aby sa kvalifikovali.
3. V novele Exekučného poriadku sa vypúšťajú notárske zápisnice ako exekučný titul. Dôvodom je skutočnosť, že notárske zápisnice sú často zneužívané ako prostriedok na tunelovanie spoločností, na tunelovanie podnikov, keď povinní v notárskej zápisnici uznávajú pohľadávky, ktoré reálne neexistujú, ktoré možno existovali len vo faktúrach a kde peniaze ani vzájomne nepretiekli, prípadne sa existencia týchto pohľadávok javí ako pochybná.
4. Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty povinných, ako aj oprávnených dopĺňa sa Exekučný poriadok novou samostatnou časťou, v ktorej je upravená problematika vybavovania sťažností a disciplinárna zodpovednosť súdneho exekútora. Zavádza sa nový inštitút odvolacej disciplinárnej komisie, ktorá má posilniť štátny dohľad nad represívnym orgánom kontroly exekútorov a zabezpečiť tak objektivitu konania odvolacej disciplinárnej komisie.
5. Ďalšie zmeny Exekučného poriadku spresňujú zákonné ustanovenia, ktoré v doterajšej aplikačnej praxi spôsobujú problémy najmä v dôsledku nejednotného výkladu a zároveň upresňujú a rozširujú procesné postupy, čím sa zvyšuje zákonnosť postupov pri exekúciách, ako aj právna ochrana tak povinných, ako aj oprávnených formou odvolania sa.
Chcem vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ubezpečiť, že návrh zákona predpokladá skvalitnenie tohto procesu a nie jeho znemožnenie. Chceme dosiahnuť, aby vykonateľnosť práva sa stala účinnou, ale aby sa pritom dodržali aj všetky pravidlá hry, ktoré vyplývajú z iných právnych predpisov.
Prosím vás preto o schválenie tohto návrhu zákona do druhého čítania.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za uvedenie návrhu.
Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi výboru pánovi poslancovi Ivankovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o stanovisku.
Poslanec A. Ivanko:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 344).
Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona podstatným spôsobom oproti doterajšiemu stavu vytvára podmienky na zdravú konkurenciu, keďže umožňuje, aby za exekútora bol vymenovaný každý, kto splní Exekučným poriadkom stanovené podmienky pri výkone tejto funkcie.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí predmetný vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 359 z 13. septembra 1999 prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 24. 9. 1999 a gestorský ústavnoprávny výbor ho prerokoval v lehote do 29. 9. 1999.
Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby sa o tomto návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.
Ďakujem za slovo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa neprihlásil nikto z poslancov písomne. Ústne sa hlásia do rozpravy traja páni poslanci. Posledný pán poslanec Orosz. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
kolegyne, kolegovia,
ak ide o skvalitnenie procesu, ako povedal pán podpredseda vlády Fogaš, ktorý v podstate podporil aj moju myšlienku o zohľadnenie názorov aj Slovenskej komory exekútorov, tak si myslím, že komora exekútorov by mala byť účastná ďalšieho prerokúvania. Komora totiž podľa vyjadrenia predstaviteľov komory nemala možnosť zodpovedne sa teda vyjadrovať k tomu, resp. neboli akceptované ich návrhy zodpovedným za spracovanie novely zákona, pánom ministrom Čarnogurským. Som za to, aby poznatky exekútorov z ich doterajšej praxe boli prehodnotené pri prerokúvaní návrhu novely vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky: v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre financie, rozpočet a menu, vo výbore pre hospodárstvo a privatizáciu a výbore pre pôdohospodárstvo.
Môj návrh znie: Návrh uznesenia ukladá povereným výborom Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať novelu zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti za prítomnosti zástupcov Slovenskej komory exekútorov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi poslancovi Englišovi.
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
vážený pán podpredseda vlády,
keďže ide o prvé čítanie, opätovne sa zameriam len na všeobecné otázky, nepôjdem do jednotlivých znení ustanovení tohto predloženého legislatívneho návrhu. Chcem uviesť a nadviazať aj na otázku, ktorú pán podpredseda vlády uviedol vo svojom úvodnom slove, že zdravotnícke zariadenia majú byť vyňaté z exekúcie. Túto myšlienku upravuje § 235.
Vážené plénum, vážený pán podpredseda vlády, mne je jasné, čo sa týmto sleduje. Ale mne je aj jasné, že dochádza tu k diskriminácii subjektov, voči ktorým tento zákon má pôsobiť. A v zmysle Ústavy Slovenskej republiky to nie je možné, pretože tu dochádza k jednoznačnej diskriminácii. Jeden zákon nemôže platiť na množinu subjektov a na jeden-dva subjekty nie. Keby ste sa legislatívne týmto návrhom pohrali, mohli ste povedať, že pohľadávky v oblasti zdravotníctva nemôžu byť predmetom, čo je o niečom inom, ako znenie, ktoré ste predložili. Už aj preto opakujem svoje vystúpenie, ktoré pred chvíľou bolo k skrátenému legislatívnemu konaniu, že tento legislatívny návrh je nekompetentný, neodborne spracovaný, pretože to, čo sa dá spraviť, sa robí takým neohrabaným spôsobom, že dochádza k porušeniu Ústavy Slovenskej republiky, lebo v tomto znení je to jednoznačná diskriminácia, ktorú naša ústava nedovoľuje.
Ďalej by som sa chcela vyjadriť taktiež k vášmu úvodnému slovu, pán podpredseda vlády, že ste povedali, že podľa novej úpravy bude možné, aby exekútorov uskutočňovali len osoby s príslušným vzdelaním, a že nelikvidujete neprávnikov, ktorí dosiaľ vykonávajú funkciu exekútorov a dávate im čas na doplnenie vzdelania. Znovu upozorňujem na nelogickosť tohto koncepčného prístupu, pretože nie je mi jasné, kde si tí neprávnici-exekútori už dnes vymenovaní, majúci svoje kancelárie, majú doplniť právnické vzdelanie, keď ani jedna právnická fakulta na Slovensku nemá a neotvára diaľkové štúdium práva. Neviem, ako si to mienite realizovať, pretože pokiaľ sa zapíšu do denného štúdia, musia zavrieť kanceláriu a 5 rokov byť študentom denného štúdia. Čiže opätovne je tu myšlienka, ktorú ja vidím nerealizovateľnú, a teda chcem vás požiadať, pán podpredseda, vy zrejme máte nejakú predstavu, aby ste ju tu pred touto ctenou snemovňou zverejnili.
A ďalšiu koncepčnú otázku, nezdá sa mi celkom logické, aby sídlo exekútora si určoval sám exekútor. Som ako poslankyňa, pracujem pri výbore pre ľudské práva a národnosti a myslím, že práva občanov na to, aby mali dostupné kancelárie exekútorov, nebudú tu dostatočne chránené, pretože nie som si celkom istá, či na východnom Slovensku v niektorom okrese bude exekútor ochotný mať svoju kanceláriu, či sa exekútori nebudú sústreďovať v sídlach súdov a či teda dostupnosť týchto služieb bude dostatočná.
A posledná poznámka, nie celkom súhlasím s názormi, ktoré vinia exekútorov z toho, že sa určité pohľadávky realizujú, že dochádza k úniku financií a ďalším, teda negatívnym javom, ktoré tu boli prezentované. Vážení uvedomme si, čo robia exekútori. Exekútori vlastne realizujú súdne rozhodnutia. A keď sa realizuje niečo, čo nie je želateľné, potom asi ste chceli povedať, že vecne súdne rozhodnutia nie sú želateľné. No keď ste to nepovedali, tak potom nemôžete zazlievať, že sa niečo realizuje, čo bolo rozhodnuté súdom. Predsa v právnom štáte musí byť prioritná efektívnosť realizácie rozhodnutí, pretože azda nebudeme chcieť situáciu, že súdne rozhodnutia budú vydávané a nebudú realizované. V právnom štáte prioritnou požiadavkou je, aby rozhodnutia tak súdnej moci, ako výkonnej moci, keď boli vyrieknuté, nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, boli aj realizované. Predsa právnym štátom nie je štát, kde sa tieto rozhodnutia nerealizujú. Asi niekde inde bude zakopaný pes a asi nejaké iné súvislosti bude treba ošetriť.
A posledná úplne koncepčná pripomienka, dnes bola schválená novela zákona o bankách. Novela zákona o bankách vo svojich ustanoveniach zahŕňa ustanovenie, ktoré vlastne nadväzuje na súčasný platný zákon o exekútoroch, že exekučným titulom je aj notárska zápisnica. V tomto návrhu, ktorý dávate do skráteného legislatívne návrhu, sa navrhuje, aby notárska zápisnica nebola exekučným titulom.
Vážený pán podpredseda, aká je kvalita dnešnej práce legislatívy, keď pred chvíľou schválime jeden zákon, potvrdíme, čo o chvíľu prídete navrhovať, že to máme vypustiť. Veď to je absolútny chaos. Tak ako máte chaos v politike, v riadení tohto štátu, taký chaos je aj v legislatíve a mne ako bývalej podpredsedníčke vlády pre legislatívu je veľmi smutné, že slovenská legislatíva, ktorá mala a dosiahla určitú úroveň, dnes ide dolu vodou. Pretože nikto ma nepresvedčí o tom, že pred chvíľou schválený zákon nadväzuje na niečo, čo za chvíľu idete rušiť. To proste nevie pravá ruka, čo robí ľavá.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
S faktickou poznámkou k vystúpeniu pani poslankyne Tóthovej sú dvaja páni poslanci: pán poslanec Orosz a pán poslanec Osuský. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Pán poslanec Orosz, máte slovo.
Poslanec L. Orosz:
Ak dovolíte krátku repliku na vystúpenie pani profesorky Tóthovej. O kvalite legislatívy v minulom volebnom období svedčí 18 zákonov, ktoré boli v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Osuský sťahuje svoju faktickú poznámku.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Delinga. Pripraví sa pán poslanec Orosz ako posledný prihlásený ústne.
(Ruch v sále.)
Prosím pokoj, páni poslanci.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predsedajúci,
pán podpredseda vlády,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som sa pripojil do rozpravy v prvom čítaní k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorým sa doplňuje zákon Národnej rady číslo 233/1995, tzv. Exekučný poriadok, ako aj k zmene ďalšími predpismi.
Súhlasím s tými, ktorí hovoria, že tento zákon je nie dobre spracovaný a pôsobí nám v praxi, najmä v poľnohospodárstve, značné problémy. Myslím, že toto bolo zvýraznené a je to treba skutočne brať do úvahy. Mnohé exekúcie, ktoré prebehli v doterajšom období v poľnohospodárskych podnikoch, spôsobili mnohé skutočné škody na majetku, ktoré nemuseli byť, a dostali tak hlavne oprávnené osoby, ktoré majú vydané takzvané podielnické listy, do takého stavu, že vlastne dnes už nemajú žiadny majetok. Z tohto pohľadu bude nutné veľmi dôsledne, kvalifikovane posúdiť navrhovanú novelu. A preto by som chcel požiadať ako predkladateľa, tak aj, pochopiteľne, pána spravodajcu, ktorý navrhol tu v mene rozhodnutia, alebo návrhu pána predsedu, aby sme v termíne, myslím, do 24. tohto mesiaca vo výboroch posúdili túto novelu. Považujem to za veľmi krátky čas. Ja si myslím, že v tom skrátenom legislatívnom konaní je podľa mňa nutné, aby aspoň 15 dní bolo na to, aby sme si mohli skutočne overiť s praxou hlavne výsledky a dôsledky navrhovaných zmien, aby sme mohli preniesť do výborov kvalifikované návrhy.
A preto dávam návrh, aby táto lehota bola upravená a v parlamente schválená v tom zmysle, aby podľa § 74 ods. 2 výbory prerokovali túto novelu do 30. 9. a gestorský výbor do 5. 10. Myslím si, že tieto termíny by nebránili tomu, aby na nasledujúcej schôdzi Národnej rady, ktorá sa plánuje v októbrovom termíne, mohol tento zákon prísť do schválenia a stihol by aj to, čo sa navrhuje v mene vlády, jeho účinnosť od 1. 11. Takže by som chcel skutočne poprosiť a požiadať, aby tieto termíny neboli kvaltom za prijatie akejkoľvek novely, ale aby boli rozumom za prijatie novely, ktorá prinesie takú zmenu, ktorá v tomto konaní bude na prospech štátu, na prospech podnikateľov a na prospech aj exekútorov.
Sú tam mnohé veci, nad ktorými sa treba zamyslieť. Napríklad poviem len v takom § 114a, kde sa hovorí, ktoré veci sa exekúciou u povinného majú postihnúť a ktoré nemajú hlavne a ktoré majú slúžiť na tzv. nevyhnutnú mieru podnikateľskej činnosti. No je to terminus technicus, ktorý, myslím si, aj súdom, ktoré budú rozhodovať, alebo v odvolacích konaniach budú pôsobiť veľké problémy a budú teda závisieť v mnohom od určitých subjektívnych stanovísk. Takže bude treba tu precizovať tieto veci a skutočne sa nad nimi zamýšľať, aby odvolacie konania, proti ktorým už nie je žiadny opravný prostriedok, vychádzali kvalifikovane aj z kvalifikovaného zákona.
Po druhé si myslím, že sa tu vypúšťajú špeciálne veci, ktoré boli v tomto zákone modifikované vo vzťahu k rastlinnej a živočíšnej výrobe a teraz vo vzťahu ku kúpnym a predajným zmluvám tiež budeme musieť toto posúdiť veľmi dôsledne, či teda prijať ten návrh, ktorý v dôvodovej správe odôvodňuje toto vypúšťanie z predmetnej novely, alebo navrhnúť takú modifikáciu, ktorá práve poľnohospodárstvu vyjde z hľadiska budúcnosti viac v ústrety. Takže ešte raz by som chcel požiadať snemovňu, aby prijala tento môj návrh.
Ďakujem pekne.