Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tlači číslo 884. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku po prerokovaní uvedeného návrhu zákona toto:
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 1258 z 1. februára 2001 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal nijaké stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnému návrhu zákona určené výbory v prijatých uzneseniach zaujali tieto stanoviská:
1. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie v prijatom uznesení číslo 294 zo 14. marca 2001 odporúča Národnej rade návrh skupiny poslancov schváliť.
2. Ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport odporúčajú Národnej rade návrh skupiny poslancov schváliť so zmenami a doplnkami, ktoré máte uvedené v spoločnej správe.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať takto: spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 19 a 20 a tieto navrhuje schváliť. Spoločne o bodoch 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18 a tieto neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov, ktoré budú prípadne vyjadrené v rozprave k tomuto návrhu zákona, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov zákona číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov (tlač 884) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a schválených v rozprave schváliť.
Predmetná spoločná správa výborov o návrhu skupiny poslancov bola schválená uznesením výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport číslo 242 z 23. marca 2001.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani poslankyňa, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pani poslankyňa Rusnáková. Uzatváram možnosť podania prihlášok do rozpravy ústne.
Jediná prihlásená, nech sa páči.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi predložiť ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý má len technickoprávnu opodstatnenosť, a to, aby sme upravili bod číslo 2 návrhu v § 2a takto: V odseku 3 písmeno g) sa slová "štatutárneho zástupcu" nahrádzajú slovami "osoby, ktorá je štatutárnym orgánom".
Druhá zmena v tom istom bode 2 návrhu v § 2a v odseku 3 písmeno g) sa slovo "doklad" nahrádza slovami "doklad alebo overený odpis dokladu". Ide len o spresnenie formulácie uvedených ustanovení.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán poslanec Ištván, chcete sa vyjadriť?
Áno.
Nech sa páči.
Poslanec M. Ištván:
V mene skupiny predkladateľov vyslovujem súhlas s predloženým pozmeňujúcim návrhom.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
O tomto návrhu budeme tiež hlasovať zajtra. Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajkyni.
Teraz pristúpime k druhému čítaniu o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Langoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
vážená snemovňa,
pani ministerka,
je mi cťou uchádzať sa o súhlas snemovne so schválením návrhu na zrušenie dane z dedičstva v prvom najbliššom rodinnom okruhu. Nie je to zásadný problém v nadmernom zdanení obyvateľstva, ale tento návrh kladie zásadnú otázku o oprávnenosti štátu svojvoľne zdaňovať ľudí a majetok, ktorý vytvorili. Daň z dedičstva je preto v krajinách, kde sa vedie diskusia o oprávnenosti a opodstatnenosti tejto dane, nazývaná daňou za smrť, lebo je to jedine a výlučne smrť vlastníka, ktorá oprávňuje štát siahnuť daňou na jeho majetok. Syn musí zaplatiť štátu za to, že jeho rodičia výnosy zo svojej práce neprepili, neprehrali v kartách ani neprejedli, ale investovali do majetku, ktorý zveľaďovali spravidla pre svoje deti.
Ministerstvo financií nechalo vytlačiť letáčiky - alebo Ústredné riaditeľstvo správy daní, neviem kto -, ktoré rozdávajú na každom daňovom úrade, a jeden taký letáčik hovorí synovi, ktorému práve umrel jeho otec alebo matka: Stali ste sa dedičom? Nezabudnite na povinnosť voči štátu. Akým právom si štát osobuje intervenovať v takejto chvíli do súkromia ľudí? Čo také zásadné sa z pohľadu štátu deje, keď otec alebo matka odovzdávajú výsledky svojej celoživotnej práce, odriekania a šetrnosti svojim deťom? Prečo by sme my všetci mali štátu platiť daň za dom našich rodičov len kvôli tomu, že zomreli? Neplatili náhodou naši rodičia za materiálne výnosy zo svojej práce a za majetok, ktorý odovzdávajú svojim potomkom, riadne a po celý svoj život už iné dane? Toto sú otázky, ktoré kladie návrh na zrušenie dedičskej dane.
Domnievam sa, že štát nemá oprávnenie dodatočne siahať na náš majetok. Navyše je zrejmé, že dedičstvo a jeho ochrana je veľkou hodnotou. Úcta k dedičstvu so sebou nesie úctu voči iným ľuďom, ich práci a ich slobode. Ochrana dedičstva je aj ochranou tradícií alebo tradície, ktorá je predpokladom stability a rozvoja. A rešpekt vlády k týmto hodnotám je zase úctou k slobode.
Dámy a páni, odporcovia tohto jednoduchého, jasného a dobrého zákona od jesene, keď som ohlásil svoj zámer, hľadajú argumenty o jeho škodlivosti alebo o jeho zlých dôsledkoch. Poviem sedem dobrých dôvodov za jeho prijatie.
Prvý dôvod. Neobstojí argument, že zrušenie dane z dedičstva by bolo nesystémovým opatrením. Naopak, daň z dedičstva je nesystémovo vložená do systému daní z transferu majetku. Daň je spoločensky prijímaná ako účelná vtedy, keď sa spätne spája s poskytovaním určitých služieb alebo verejných statkov zo strany štátu. Napríklad daň z príjmov ako vyčlenenie časti príjmov na tie verejné statky a služby, ktoré sa nedajú zabezpečovať z individuálnych príjmov, ako je cestná daň, verejné komunikácie, obrana, bezpečnosť, štátna správa, súdnictvo.
Ďalej ako odvody zo svojich príjmov v rámci spoločenskej solidarity napríklad na financovanie zdravotníctva alebo daň z nehnuteľnosti ako príspevok občana na zabezpečovanie služieb, ktoré slúžia s infraštruktúrou, ochranou majetku občana, požiarnou službou a podobne.
Druhý dôvod. Oproti tomu daň z dedičstva nepôsobí ako spoločensky účelný prvok, ktorý by sa spätne mohol prejaviť v nejakom priamom alebo nepriamom prospechu pre občanov, resp. pre tých občanov, ktorí túto daň platia, teda pre dedičov. Skôr pôsobí ako trest za to, že rodičia sa usilovali o zväčšenie majetku, ktorý potom prenechali svojim deťom a ony zase ďalej svojim deťom. Zjednodušene možno povedať, že generácie, ktoré zväčšovali svoj majetok z riadne zdaňovaných príjmov, musia ho znovu zdaniť a z tejto dane majú prospech aj vysokopríjmové skupiny občanov, ktoré svoje príjmy používali nie na zvýšenie materiálneho štandardu, ale na okamžitú spotrebu. Ako príklad. Štát daňou z dedičstva nepodporuje rast bohatstva spoločnosti a bohatá spoločnosť je len vtedy, keď sú bohatí občania, ale podporuje okamžitý konzum.
Tretí dôvod. Daň z dedičstva je výlučne fiškálnou záležitosťou. Slúži na to, aby sa zvýšila príjmová stránka štátneho rozpočtu, pretože spätne nesúvisí s nejakou ochranou dedičstva, nestimuluje prechod bohatstva z generácie na generáciu. Naopak, v tejto oblasti pôsobí proti rastu bohatstva, je kontraproduktívnym prvkom v systéme daní.
Údaje o príjmoch z tejto dane a o tejto skupine daňovníkov v minulom roku sa rôznia, od 47 miliónov cez 80 miliónov až okolo, podľa pani ministerky okolo 100 miliónov. Argument, že priami dedičia sa nezaslúžili o majetok, ktorý zdedili, a preto tento majetok treba zdaniť, je naivný. Rodičia, ktorí myslia a konajú aj do budúcnosti, svoj majetok zveľaďujú často a obvykle nie pre seba, ale práve pre svojich potomkov. Robia to aj vďaka rodinnému prostrediu, do ktorého patria aj ich deti. Svojím spôsobom v rodinnom prostredí aj títo dedičia nepriamo prispeli k tomu, že ich predkovia svoje príjmy nemuseli použiť na priamy konzum, ale mohli zveľaďovať svoj majetok. Príspevok dedičov, aj keď nie bezprostredne materiálny, k zdedenému majetku je evidentný, je zjavný. Príspevok štátu k zdedenému majetku je nulový, napriek tomu štát požaduje alebo považuje za morálne tento majetok zdaniť.
Ak niekto argumentuje, že štát predsa len vytváral prostredie na to, aby mohli rodičia vytvoriť majetok, ktorý je predmetom dedičstva, tak tento argument obstojí len do tej miery, že štát toto prostredie vytváral a mal vytvárať z riadne zdaňovaných príjmov rodičov počas ich života.
Piaty dôvod. Občania si uvedomujú nezmyselnosť dane z dedičstva pre najbližších dedičov a jej pôsobenie ako trest. Aj z tohto dôvodu sa táto daň obchádza rôznymi spôsobmi. Predaj, prevod majetku počas života, odovzdávanie majetku a cenností deťom počas života, neuvádzanie majetku a cenností, peňažných úspor a podobne ďalšie spôsoby. Preto nijako neprekvapuje, že táto daň je v rámci príjmov štátneho rozpočtu veľmi nízka. A ani sa nedá očakávať, že sa bude zvyšovať, hoci majetok občanov bude rásť.
Šiesty dôvod. Súčasťou spoločenskej politiky a zdravého racionálneho spoločensko-ekonomického prostredia by mal byť transparentný a uznávaný rast bohatstva z generácie na generáciu, ktorý v sebe zahrňuje materiálne, kultúrne a duchovné statky. Spoločnosť a rodiny v rámci spoločnosti by mali byť hrdé na dedičstvo, ktoré dedia od svojich predkov, aby ho mohli naďalej zveľaďovať. Stimuláciou takejto tendencie sa aj chudobnejšie krajiny, medzi ktoré patrí aj Slovensko, môžu skôr dostať na úroveň bohatších krajín. Ak sa však daňou z dedičstva pôsobí proti tejto tendencii, to je to isté, ako keby štát podporoval život bez budúcnosti. Reštitúciami sa vrátili ľuďom nie malé majetky. Rodiny po desaťročia bez svojich majetkov schudobneli tak, že deti a vnuci, dedičia nemajú na zaplatenie dedičskej dane.
Siedmy dôvod. Otázka dane z dedičstva nie je prvoradou vecou legislatívnou. Má vychádzať z filozofie politického, morálneho a ekonomického zmyslu či nezmyslu tejto dane. Žiaľ, zdá sa, že v poslednom čase ako keby sa zabudlo na princípy morálky, etiky, spoločenskej a individuálnej prospešnosti politiky štátu a všetko sa zveruje do rúk legislatívnych kľučiek, v ktorých sa stráca možno aj úmyselne hodnotový systém. Dá sa tiež nakoniec povedať, že dedičské právo ochraňuje súkromné vlastníctvo a toto právo je omnoho staršie ako dedičská daň, ktorá súkromné vlastníctvo a jeho užívanie a zveľaďovanie ohrozuje.
Dámy a páni, podporte zrušenie dedičskej dane a ľudia vám budú vďační. Slovensko, poviem nakoniec, je krajina veriacich ľudí a vytvárame spoločnosť, kde najsilnejšie vzťahy sú vzťahy rodinné. Sú silnejšie ako akékoľvek iné vzťahy, dokonca aj ako nové trhové vzťahy, ako, myslím si, každý z nás sa presvedčil za 10 rokov.
A preto mi dovoľte, aby som prečítal niekoľko myšlienok, ktoré sa týkajú tejto témy alebo tohto problému a ktoré sú v katolíckej vierouke, ktorá vyšla po slovensky v roku 1998. Tá hovorí: "Rodina je prvotná bunka spoločenského života. Rodina je spoločenstvo, v ktorom si už od detstva možno osvojovať morálne hodnoty, začať uctievať Boha a správne užívať slobodu. Rodinný život je uvádzaním do života spoločnosti. Podľa princípu subsidiarity, teda výpomoci, sa majú väčšie spoločenstvá vyvarovať toho, aby si neoprávnene privlastňovali práva rodiny alebo sa miešali do jej života." "Spravodlivé vzťahy", na inom mieste sa hovorí, "medzi vládnymi činiteľmi a občanmi predpokladajú prirodzenú dobroprajnosť v zhode s dôstojnosťou ľudských osôb, ktorým záleží na spravodlivosti a bratstve." A posledný citát hovorí: "Závisť je jedným z hlavných hriechov. Označuje smútok, ktorý človek pociťuje nad dobrom blížneho a nesmiernu túžbu prisvojiť si toto dobro, hoci aj neoprávnene."
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Nech sa páči, pán poslanec, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo spravodajcovi Petrovi Tatárovi, aby predniesol stanovisko výboru.
Nech sa páči.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené panie poslankyne a poslanci,
dovoľte mi ako členovi výboru pre financie, rozpočet a menu predniesť spoločnú správu výborov (tlač 886a) k uvedenému návrhu zákona.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada svojím uznesením číslo 1260 z 1. februára 2001 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Langoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Langoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 318/1992 Zb., stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcim návrhom - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením 603 zo dňa 14. marca a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 531 tiež zo dňa 14. marca tohto roku.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom predchádzajúcim tejto správy vyplynul tento pozmeňujúci návrh: k článku I bodu 1 znenie bodu 1 upraviť takto: v § 2 ods. 1 sa na konci pripája veta, ktorá znie: "Daňovníkom dane nie je dedič, ak ním je dieťa poručiteľa a jeho potomkovia, manžel poručiteľa, rodičia poručiteľa a ostatní príbuzní v priamom rade."
Gestorský výbor na základe stanoviska výboru k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Langoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach a uvedených v predchádzajúcich bodoch tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tejto správe, v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Langoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 318/1992 Zb. (tlač 886), schváliť s pozmeňujúcim návrhom.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Langoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 318/1992 Zb., bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 611 z 20. marca toho roku. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnej správe ihneď po skončení rozpravy k nej.
Vážený pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Benkovský, Prokeš, Šimko. Uzatváram možnosť. Pani ministerka, potom, áno? Nech sa páči, ešte pán poslanec Šimko ako posledný.
Pani ministerka chce vystúpiť ešte v rozprave.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Benkovský.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená pani ministerka,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
v Národnej rade Slovenskej republiky prerokúvame kontroverzný, skôr treba povedať, že pravicovo-populistický návrh pána poslanca Langoša na zrušenie dane z dedičstva u detí poručiteľa a ich potomkov, rodičov a ostatných príbuzných v priamom rade a manželov. Takéto riešenie by malo v určitom zmysle slova svoju logiku, keď rodinný majetok patrí potomkom bez dane. Poslanec Langoš sa odvoláva na naše tradície, keď ľudia získavajú a zveľaďujú súkromný majetok v rodine, ktorý je podľa navrhovateľa akousi dodatočnou daňou.
Hneď na úvod považuje za potrebné konštatovať, že ak vychádzame zo základnej zásady zdaňovania transferu zmeny vlastníctva vecí a práv, je porušením tejto zásady vyňatie zmeny vlastníctva v navrhovaných prípadoch z predmetu zdanenia. V tejto súvislosti preto nie sú relevantné ekonomické a v konečnom dôsledku ani právne či morálne dôvody na to, aby sa na majetok nadobudnutý dedičstvom nevzťahovali všeobecné pravidlá zdaňovania. Ukazuje sa, že ani sám navrhovateľ, aj napriek jeho úvodnému vystúpeniu, nepresvedčil a nepredložil kvalifikované a vecné argumenty, ktorými by svoj návrh zdôvodnil.
Pochopenie návrhu pána poslanca Langoša na zrušenie dane z dedičstva si v prvom rade vyžaduje zamyslieť sa tiež nad rovnosťou príležitostí. Táto možnosť má nielen svoju morálnu stránku, na ktorú sa tak rád odvoláva, ale aj ekonomický zmysel. Základné dôvody sú preto dva. Po prvé, nikto z nás nevyrastá vo vzduchoprázdne. Naše možnosti ovplyvňuje najmä to, v akej rodine sa narodíme. Je preto legitímne presúvať zdroje od bohatších k chudobnejším, čo pomôže výrazne zmeniť štartovaciu čiaru medzi jednotlivcami. V spoločnosti by mala do určitej miery existovať i určitá solidarita, ak sa v nej nemajú začať vytvárať dedičné kasty.
Často sa však uvádza aj ďalšia príčina. Podľa nej reálne v živote pôsobia aj iné skutočnosti, ktoré obmedzujú rovnaké príležitosti a pravidlá pre všetkých. Mnohí jednotlivci, ktorí sú najmä príjmovo a majetkovo úspešní, nedosiahli svoj úspech schopnosťami a tvrdou prácou, ale porušovaním alebo len obchádzaním zákonov, zneužívaním osobných väzieb a vďaka osobnému alebo skupinovému podielu na politickej moci, a to na Slovensku platí dvojnásobne. Slovensko patrí medzi krajiny s vysokým stupňom korupcie, ktorá v prvom rade ubližuje chudobným a bezmocným. Systémy s nejasnými pravidlami a systémy, ktoré nezabezpečujú rovnováhu medzi dopytom a ponukou, vedú ku korupcii, ale aj k javom, ktoré ťažko priamo nazvať korupciou a pre ktoré používame názov klientelizmus. Môžeme hovoriť nielen o úplatkoch, ale aj o takzvaných konexiách, teda o využívaní moci a vplyvu. V takýchto systémoch najviac trpia chudobní a bezmocní, pretože nemajú ani peniaze a ani vplyv, aby si zabezpečili prístup ku kvalitným verejným službám. Preto je redistribučná politika považovaná za riešenie, ktoré zvyšku spoločnosti vracia časť toho, čomu hovoríme nelegitímne nadobudnutý príjem či majetok.
Ak sa vrátime k dedičskej dani, tak jej zmyslom je zmierniť dôsledky toho, že vďaka dedičstvu vznikajú medzi ľuďmi nerovnosti nie na základe ich schopností, ale v tom lepšom prípade schopností ich predkov. Daň sa snaží zabrániť vzniku dedičských majetkových klanov bez dedičných schopností. Preto je sadzba dane napríklad v Spojených štátoch amerických pomerne vysoká a treba priznať zároveň, že daň platí sa tu až z majetku nad určitú pomerne vysokú hranicu.
Na druhej strane na Slovensku je prah na platenie dane nízky, daň platia takmer všetci, sadzba je však veľmi nízka a vďaka nedokonalosti daňovej správy sa tiež neraz obchádza. Preto prvou otázkou, na ktorú si treba dať odpoveď, je otázka, ako je to u nás v súčasnosti s dedičskou daňou a čo návrh v tejto súvislosti rieši.
Prerozdelenie majetku v rámci rodiny v dôsledku smrti poručiteľa je zvýhodnené už aj v súčasnosti platnom zákone, a to sadzbou dane z dedičstva 1 až 5 %, ďalej odpočítateľnými položkami zo základu dane a v konečnom dôsledku aj ďalších znížení základu dane o 1 až 1,5 mil. Sk pre každého dediča. Je pravdou, že dane z dedičstva, ale i z darovania, prechodu a prevodu nehnuteľností sú kĺzavo progresívne, určené podľa hodnoty majetku, t. j. čím väčší majetok, tým väčšia daň. V praxi to znamená, že napríklad v roku 1999 daň z dedičstva nepresiahla 91 tisíc Sk na jedného dediča a tvorila len 1 % priemernej sadzby dane. Zároveň došlo k oslobodeniu majetku od dane vo výške 612,8 mil. Sk. Daň z dedičstva sa na celkových príjmoch na dani z dedičstva, darovania, prevodu a prechodu nehnuteľností podieľa len 6,4 %, pričom daň z prevodu a prechodu nehnuteľností tvorí až 84,8 % daní.
Z uvedeného je jasné, že zákon nerieši výrazné zníženie dedičských daní u menej majetných občanov, pretože už v súčasnosti platný zákon prakticky minimalizuje ich daňové povinnosti. Skutočným zámerom návrhu pána poslanca Langoša je zrušiť dedičskú daň pre dedičov mimoriadne majetných občanov, zbohatlíkov, privatizérov a tunelárov. V súvislosti s iniciatívou poslanca Langoša sa tiež natíska otázka, kedy v doterajšej histórii práve poslanci Demokratickej strany hájili problémy jednoduchých ľudí. Ja si na to nespomínam. Každý z nás, myslím si, pozná i na túto otázku odpoveď.
Preto sa treba zamyslieť nad tým, čo je za návrhom za zrušenie dane z dedičstva. Myslím si, že je to predovšetkým pokus o legalizáciu obrovských majetkov získaných nekalou cestou privatizácie, aj keď často v rámci, priznávam, v rámci platnej legislatívy, legalizáciu protizákonných nezdanených príjmov z tunelovania bánk, podnikov a prania špinavých peňazí, samozrejme, nie priamo, ale cez kúpu nehnuteľností a ich následné nezdanené dedenie. Typickými príkladmi sú privatizéri z Východoslovenských železiarní, Nafty Gbely, kúpeľov Piešťany a i niektoré ďalšie aktivity takzvaných tiežpodnikateľov.
Tieto závery potvrdzuje i hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky o návrhu poslanca Langoša v prvom čítaní, kde vládla vzácna zhoda populistických a pravicových strán, ktoré si inak neskočia do náruče. Spoločne hlasovali za všetci prítomní poslanci Kresťanskodemokratického hnutia, mimoparlamentnej Demokratickej strany, Hnutia za demokratické Slovensko, Slovenskej národnej strany, Strany občianskeho porozumenia a Strany maďarskej koalície okrem jedného poslanca a polovica poslancov SDK. Naopak, proti hlasovalo desať poslancov SDĽ, jeden SDK, zdržalo sa päť poslancov SDĽ, sedem SDK, jeden Strany maďarskej koalície.
Občan sa má právo preto domnievať, že poslancom hlasujúcim za zrušenie dane z dedičstva nejde o ich záujmy, ale len a len o záujmy majetných, a teda i osobné záujmy časti poslancov Národnej rady. Hlasovanie značnej časti, prevažne pravicových poslancov vládnej koalície je o to zaujímavejšie, že pri rokovaniach sa odvolávajú na stanoviská vlády Slovenskej republiky, ktoré má podľa nich byť pre poslancov vládnej koalície záväzné. Pravda to, zdá sa, platí len vtedy, ak sa to už opakovane ukázalo i pri rokovaniach v Národnej rade, keď im to z osobných, prevažne prospechárskych dôvodov vyhovuje. Potvrdzuje to i tento návrh a najmä negatívne stanovisko vlády Slovenskej republiky, ktorá vo svojom stanovisku vyjadrila k nemu jednoznačný nesúhlas. Dôvody sú uvedené v stanovisku.
Ďalším častým dôvodom na formovanie stanoviska koalície k navrhovaným zákonom je kompatibilita so štátmi Európskej únie a štátmi OECD. V tomto prípade žiaden z uvedených štátov nemá navrhovanú právnu úpravu napriek tomu, že nesporne ide o stabilné západné demokracie, na ktoré sa tak radi odvolávame, kde sa rodinný majetok tvorí a zveľaďuje po celé stáročia. Právna úprava v štátoch Európskej únie nevyníma uvedené skupiny občanov zo zdanenia, len vytvára osobitné podmienky, zohľadňujúce túto formu nadobudnutia majetku dedením tak, ako je to aj v našej súčasne platnej právnej úprave.
V súvislosti s návrhom zákona treba tiež zdôrazniť, že ministerstvo financií už predložilo zámery nového zákona o dani z dedičstva a dani z darovania a dani z prevodu a a prechodu nehnuteľností. V zámeroch sa okrem iného uvádza, že pri osobách, ktoré nadobudnú majetok po poručiteľoch a darcoch, s ktorými sú v príbuzenskom vzťahu v priamom rade alebo sú ich manželia, sa navrhuje celkovú hodnotu zdaňovaného majetku znížiť o sumu 1,5 mil. Sk. Dokonca sa vedú diskusie, či by to nemala byť suma i vyššia napríklad ako 3 mil. Sk. Túto sumu bude možné odpočítať pri každom dedení každému z dedičov. Zavedením tohto nezdaneného minima budú priemerní dediči prvej skupiny osoby prakticky oslobodení od dane, prípadne táto bude minimálna.
Cieľom novej právnej úpravy je vytvorenie tiež podmienok na transparentné zdanenie zmeny vlastníctva veci práva majetkových hodnôt pri súčasnom zohľadnení zmenených a nových ekonomických a spoločenských podmienok ich transferu.
O odstránenie širokého rozsahu oslobodenia od dane a zavedením nezdaniteľného minima prispeje sa spolu s prehodnocovaním platných sadzieb daní, najmä daní z prevodu a prechodu nehnuteľností dosiahnutie prijateľného zdanie majetku z pohľadu záujmov štátu, ale najmä občanov Slovenskej republiky. Dôvody na neprijatie tejto novely zákona sú preto z hľadiska môjho osobného i medzinárodného jednoznačné.
Návrh pána poslanca Langoša je z môjho pohľadu skutočne nemorálny a demagogický, zakladajúci sociálnu nerovnosť občanov, prehlbujúci majetkovú diferenciáciu, vytvárajúci podmienky pre novodobých zbohatlíkov bez vlastných zásluh. Preto poslanci Národnej rady za Stranu demokratickej ľavice tento návrh nepodporia.
Ďakujem za pozornosť a zároveň sa ospravedlňujem, že som vás v týchto večerných, takmer nočných hodinách zdržoval.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Benkovského - dvaja prihlásení, posledný je pán poslanec Bohunický.
Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec, myslím si, že ste vo svojom vystúpení použili v niekoľkých prípadoch veľmi neprimerané, povedala by som, nielen osočenie, ale až urážajúce argumenty, pretože sú ničím nepodložené. Ak vaša otázka znela, kedy DS alebo pravicové strany bránili jednoduchých ľudí, mali sme socializmus, ktorý hovoril o tom, že háji záujmy ľudí, ale, bohužiaľ, dnes vidíme dosah toho, čo sa môže stať, ak sa niekedy nepoužíva aj trošku zdravý rozum a reálne možnosti toho a tých, ktorých sa bezprostredne zákony dotýkajú.
A ešte jedna poznámka. Ak hovoríte o tom, že niekto nadobudol majetok neoprávnene, je tu na to súd, aby mohol rozhodnúť, či majetok bol, alebo nebol oprávnene nadobudnutý a v rámci dedičstva takýto neoprávnený majetok predsa ani nemôže nikto zdediť. Ak tu operujete rezešovskými a neviem akými skupinami, pán poslanec, alebo hovoríte o ľuďoch, ktorí neodôvodnene zbohatli, ešte som nevidela podnet, ktorý by sa niektorej z tejto skupín bol dotýkal ani z vašej strany, ani ako vás osobne, ani z politickej strany. Vieme dobre, že tieto indície sú. Ale pokiaľ tu nie je podnet, neoperujte tým, čo nie ste schopný dnes, bohužiaľ, dokázať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Bohunický.
Poslanec P. Bohunický:
Pekne ďakujem, pán predseda.
Myslím si, že pán Benkovský takisto využil len názory, ktoré počujeme zdola od obyčajných ľudí. Takisto zosobnil zdravý rozum obyčajného človeka. Osobne si myslím, že to nie je len jeho názor, ale aj názor skutočne ľudí, ktorí si za zložitých podmienok proste nadobudli majetok, a ak sa majú porovnať skutočne niekedy s veľkým a neoprávnene nadobudnutým majetkom iných skupín, tak je to nespravodlivé. Bolo by to treba skutočne obmedziť, keď hovorím o časovej hranici stavu roku 1989 napríklad tým, že len majetok, ktorý bol priznaný a ktorý je predmetom zdedenia do roku 1990, tak ten bude oslobodený od dedičskej dane. Alebo by sme mali povedať, že iba majetok, ktorý je do určitej výšky, bude oslobodený od dedičskej dane, keď hovoríme o tom, že teraz je nadobúdaný podľa práva?
A ak sa vláda, v ktorej sme a vystupujeme, či už navrhovateľ, alebo oponent v tomto vystúpení, alebo s faktickými poznámkami všetci poslanci vládnej koalície, dajme jednoducho zamietavé stanovisko a zároveň pripravujme novelu, ktorou to chce riešiť tento problém asi v záujme celej vlády, tak osobne si myslím, že aj podľa politických prísľubov pána Langoša mal byť tento návrh dávno stiahnutý z rokovania a malo sa pokračovať proste v prerokúvaní na úrovni vlády.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave chce reagovať pán poslanec Benkovský.
Nech sa páči.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa Sabolová hovorila viac o politike, ale myslím si, že vracať sa k socializmu nie je celkom namieste. Zároveň by som chcel povedať, že pokiaľ ide o "rezešovské" alebo ďalšie skupiny, ktoré som nie priamo menoval, tak by bolo možno zaujímavé opýtať sa pána ministra Pittnera, prečo tieto veci nerieši a ako váš bývalý člen a dominant vo vláde Slovenskej republiky by sa k tomu mohol akosi inak stavať. Zároveň by som chcel odpoveď, že podpora zrušenia dane z dedičstva môže do určitej miery viesť aj k tomu, že deti či manželia si budú možno želať smrť rodičov či manžela. Pýtam sa, čo je na tomto morálne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Prokeš. A po ňom pán poslanec Šimko Ivan.
Poslanec J. Prokeš:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, neprihlásil som sa s faktickou poznámkou, ale dovoľte mi najprv reagovať na vystúpenie kolegu Benkovského. Už to jedna naša kolegyňa povedala, že vnímať dedičskú daň ako akúsi náhradu za neschopnosť trestať nezákonný, resp. nezdanený príjem nebohého, je naozaj zvláštny prístup a ja verím, že to spôsobila dnešná nočná neskorá hodina, keď sa to takto vníma. Viete, je veľmi zlé, ak o tom, či niekto legálne, alebo nelegálne nadobudol majetok, budú rozhodovať nie nezávislé súdy, ale novinári alebo populistickí politici. A to je jedno, na ktorej je to strane. Pán kolega menoval jednu stranu. Môžeme rovnako menovať druhú stranu. Stačí spomenúť Lodenice Komárno a niektoré banky a podobne. Nepoužívajme toto na populizmus. Pozrime sa radšej, naozaj o čom hovorí tento návrh zákona.
Viem, že tento návrh zákona je, povedal by som, tak trošičku filozoficky rozporuplný v našej dnešnej spoločnosti, v ktorej sa pohybujeme. Za socializmu sa rado hovorilo, že na konci nášho snaženia je človek. Akosi sme zabudli, že to hovorilo, že až na konci. To je vlastne to posledné, čo nás zaujímalo a myslím si, že teraz sa treba trošičku pohnúť dopredu.
Prečo hovorím, že je trošku vnútorne rozporuplný tento návrh zákona. On nenavrhuje nulovú daň, čo by bolo v rade, či je to 10 %, 5 %, alebo 100 %, alebo 0 %, stále je to filozoficky to isté, je to len miera hodnoty. On navrhuje zrušenie tejto dane. A to je trošku iný filozofický prístup k celej záležitosti. Otázka je, ako to bude hrať s legislatívou Európskej únie, kde vieme, že v niektorých štátoch je dedičská daň priam krutá, dalo by sa povedať, ale je tu jeden moment, ktorý si podľa mňa zaslúži trošičku viac pozornosti práve kvôli predloženému zákonu, a preto, že je predkladaný v situácii, v ktorej sa ako spoločnosť dnes nachádzame.
Treba si položiť otázku, aký má vplyv na správanie sa jednotlivca v spoločnosti miera dane z dedičstva. A zistíme, že to nie je taký, povedal by som, nezaujímavý parameter, pretože poďme z extrému. Nech je dedičská daň 100 %. Výsledok toho je, že vlastne nikto nebude mať záujem nadobúdať nejaký majetok a zveľaďovať ho, pretože v podstate aj tak sa stratí. Ináč povedané, je to jasný tlak do konzumácie alebo obyčajnej spotreby svojich príjmov. Inak povedané, daň z dedičstva alebo jej výška určuje vzťah medzi ochotou tvoriť a podliehaním konzumu. Veľmi dobre vieme, že tlak na to, aby sme boli konzumnou spoločnosťou, je beztak veľký. Ak chceme naozaj do nejakej miery tlačiť na to, aby sa začali tvoriť u nás hodnoty, tak asi musíme preto vytvárať aj nejaké predpoklady. Znovu opakujem, že v tejto chvíli nejde o vytváranie miery, ako som povedal, pretože návrh pána poslanca vybočuje z tohto radu, pretože nehovorí o nulovej miere, hovorí o zrušení dane, čiže o diametrálne inom prístupe.
Treba si uvedomiť, že v tomto zmysle slova sa dostávame do trošku inej filozofie. Nie trošku, ale dosť podstatne inej filozofie zákona vo vzťahu následníka k predchodcovi, než v akej miere to bolo doteraz. A s touto filozofiou sa môžeme buď stotožniť, alebo ju odmietnuť. Nemôžeme ostať na nejakej polovičatej ceste. Opakujem znovu, pokiaľ by sme hovorili o 0 % dani, že v priamom rade dedičov je daň 0 %, sme stále v starom filozofickom systéme. Hovoríme, znovu opakujem, o zrušení. Toto je nóvum, ktoré návrh zákona, ktorý predkladá pán poslanec, vlastne prináša do tohto systému.
Veľmi dôrazne protestujem proti tomu, aby sa ktokoľvek pokúšal používať daň z dedičstva ako akúsi náhradu za skúmanie, či majetok bol legálne, alebo nelegálne nadobudnutý. Myslím si, že je to najlepšia cesta k rozkladu akejkoľvek spoločnosti. V konečnom dôsledku si treba uvedomiť, ktorá časť dedičstva je skutočne zdaniteľná. Priamo peniaze nie, pretože tie sa jednoducho dajú previesť alebo použiť také cesty, že sa dostanú k dedičom ešte počas života poručiteľa, že jednoducho sa k tomu, aby boli zdanené, ani nedostanú. Sú to predovšetkým nehnuteľnosti. A potom si položme základnú otázku, povedzme, pri tom stave, v akom sa nehnuteľný majetok v našej krajine nachádza, či chceme, aby sa budoval ďalej, aby sa, trebárs, Banská Štiavnica zachraňovala, alebo či jednoducho budeme vytvárať také podmienky, že každý radšej bude od toho utekať. A tu sa budeme musieť zamyslieť.
V tejto chvíli nebudem hovoriť, že som za zákon ani proti nemu. Chcem len poukázať na to, že prichádza pán poslanec s novou filozofiou alebo vlastne filozofiou tlaku, alebo vytvárania podmienok na to, aby sa tvorili hodnoty.
Ďakujem vám za pozornosť.