Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto, ktoré je určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Jeden pán poslanec Gajdoš. Uzatváram možnosť ďalších prihlásení sa do rozpravy ústne a dávam slovo pánu poslancovi Jozefovi Gajdošovi.
Poslanec J. Gajdoš:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
kolegyne, kolegovia,
táto novela zákona o sociálnom zabezpečení vojakov je veľmi stručná, veľmi pragmatická. Jednak zabraňuje špekulácii potenciálnych poberateľov výsluhového dôchodku a invalidného dôchodku v ochrannej lehote poberať i dávky z fondu sociálneho zabezpečenia, ale ten druhý problém, ktorý rieši, vytvoriť si možnosť včas reagovať na zvyšovanie životných nákladov cez valorizáciu, valorizáciu dôchodkov pre vojakov z povolania, ktorí odchádzajú zo služobného pomeru. Ministerstvo obrany v tomto smere vždy chytalo mačku za chvost a teraz, samozrejme, vďaka operatívnejšiemu prístupu si vytvára vhodné podmienky na to, aby mohlo včas reagovať na zmeny podmienok v oblasti životného zabezpečenia. Takže odporúčal by som všetkým kolegyniam a kolegom, aby túto krátku a veľmi potrebnú novelu z hľadiska správnej motivácie pre službu v Armáde Slovenskej republiky podporili.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.
Konštatujem, že faktické poznámky nie sú žiadne. Nikto ďalší nebol prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem teda rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či chcete vystúpiť, pán minister, k tomu, čo bolo povedané. Nie.
Pán spoločný spravodajca? Nie.
Ďakujem vám pekne, pán minister aj pán spoločný spravodajca.
Prejdeme k ďalšiemu bodu programu, ktorým je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 967 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 967a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister kultúry Slovenskej republiky Milan Kňažko.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
pred niekoľkými mesiacmi ste na pôde tohto parlamentu prijali deklaráciu Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva. Aby sa reálna ochrana kultúrnych hodnôt preniesla z deklaratívnej roviny do roviny právnej, je potrebné upraviť podmienky a spôsob záchrany uchovávania a prezentácie jednotlivých druhov a súčastí kultúrneho dedičstva v osobitných zákonoch.
Predkladaná novela zákona číslo 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách je jedným z nich. Ich zámerom je legislatívne zabezpečiť taký režim tvorby správy a využívania múzejných a galerijných zbierok, ktorý umožní vo verejnom záujme ich potrebnú ochranu. Existenciu osobitného zákona na nakladanie so zbierkami predpokladal už zákon o majetku obcí v roku 1991, v doteraz platnom znení však ustanovenia tohto typu chýbali. Novelou sa zavádzajú rovnaké dispozície pre múzeá a galérie zriaďované v prostredí verejnej správy, teda financované prevažne z verejných zdrojov, pričom navrhované ustanovenia nestratia platnosť ani po reforme verejnej správy. Zníženie frekvencie pravidelnej inventarizácie zbierok v závislosti od ich množstva, čo bola jedna z hlavných požiadaviek múzejnej obce v súvislosti s novelou zákona, rieši článok II predloženého návrhu zákona, teda doplnenie zákona o účtovníctve. Je zrejmé, že zďaleka nie je možné zachovávať všetko hnuteľné kultúrne bohatstvo v zbierkotvorných inštitúciách. Novelou sme preto nenarušili jednu z hlavných téz pôvodného zákona, t. j. ochraňovať aj kultúrne dedičstvo vo forme predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty mimo múzeí a galérií.
Vzhľadom na rôzne formy vlastníctva takýchto predmetov majú ustanovenia predloženého návrhu zákona vo verejnom záujme zabrániť jej nekontrolovanému vývozu do zahraničia. Práve táto časť úpravy je najrozsiahlejšia a kvôli zrozumiteľnosti pre občana si vynútila aj spracovanie niekoľkých príloh.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona bol predmetom rokovania štyroch výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Členovia týchto výborov nemali k návrhu zákona pripomienky.
Pripomienky legislatívnotechnického charakteru, ktoré nám predložil legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady, akceptujeme.
Verím, že prijatie tohto zákona popri zákone o knižniciach, zákone o archívnictve a zákone o ochrane pamiatkového fondu, ktorý bude Národnej rade Slovenskej republiky predložený onedlho, sa vytvorí účinný systém na to, aby sme boli schopní zachovať a budúcim generáciám odovzdať autentické posolstvo minulosti a súčasnosti.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán minister, za odôvodnenie vládneho návrhu zákona, a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam teraz slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá poslancovi Jozefovi Kužmovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
A ešte vám poviem jednu informáciu, ktorá sa týka hlasovania. Rokovať budeme o jednotlivých bodoch do 21.00 hodiny a o tých návrhoch zákonov, ktoré preberieme dnes, budeme hlasovať zajtra o 10.00 hodine.
Pán poslanec, máte slovo, nech sa páči.
Poslanec J. Kužma:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som prečítal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov muzeálnej a galerijnej hodnoty a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý máte predložený ako tlač 967.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 1380 z 11. mája roku 2001 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 115/1998 Z. z. o ochrane predmetov muzeálnej hodnoty, galerijnej hodnoty, o múzeách a galériách, ktorý máte predložený ako tlač 967, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Určené výbory Národnej rady prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 72 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.
K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s týmito pozmeňujúcimi návrhmi. Máte ich predložené ako tlač 967a v rozsahu bodov 1 až 14 s tým, že o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s návrhom na hlasovanie schváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov muzeálnej hodnoty a galerijnej hodnoty a doplnenie zákona Slovenskej národnej rady číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (tlač 967) vyjadrených v ich uzneseniach uverejnených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh schváliť.
Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili k tomuto bodu rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nie je prihlásený nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Konštatujem, že nie.
Končím, teda vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem, pán minister, ďakujem, pán spravodajca.
Hlasovať nebudeme dnes.
(Hlasy v sále.)
No ale nemôžeme hlasovať o ďalšom bode. Budeme hlasovať podľa dohody o 10.00 hodine zajtra, o desiatej.
Pokračujeme druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona o Železničnej spoločnosti akciovej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení zákona číslo 152/1997 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvý čítaním ako tlač 970 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 970a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Jozef Macejko.
Pán minister, prosím, ujmite sa slova.
Konštatujem, že pán minister nie je tu, teda v rokovacej sále.
Vyhlasujem päťminútovú prestávku, páni poslanci, panie poslankyne.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona o Železničnej spoločnosti akciovej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení zákona číslo 152/1997 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 970 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 970a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Jozef Macejko.
Pán minister, prosím, aby ste sa ujali slova.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
hneď na úvod by som sa chcel ospravedlniť, že som vám spôsobil časovú ujmu, takže, ale už čo teraz urobím, tak ešte raz sa ospravedlňujem.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám na vaše dnešné rokovanie v druhom čítaní vládny návrh zákona o Železničnej spoločnosti akciovej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona Národnej rady číslo 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení zákona číslo 152/1997 Z. z.
Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 830 zo dňa 18. októbra minulého roku schválila projekt transformácie a reštrukturalizácie Železníc Slovenskej republiky, ktorého hlavným cieľom je dosiahnuť ekonomickú efektívnosť železníc a prispôsobiť ich organizáciu požiadavkám Európskej únie pri minimalizácii sociálnych dôsledkov vyplývajúcich z transformácie.
Vzhľadom na zložitosť a špecifický charakter danej problematiky nebolo možné pri transformácii a reštrukturalizácii železníc postupovať podľa zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ako aj Obchodného zákonníka, a preto bolo potrebné vypracovať návrh osobitného zákona.
Predkladaný vládny návrh zákona o Železničnej spoločnosti akciovej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení zákona číslo 152/1997 Z. z. legislatívne zabezpečuje realizáciu zámerov projektu transformácie a reštrukturalizácie Železníc Slovenskej republiky.
Účelom tohto návrhu zákona je vytvorenie podmienok na založenie, vznik a fungovanie Železničnej spoločnosti ako akciovej spoločnosti na vykonávanie dopravných a obchodných činností.
Zakladateľom a stopercentným akcionárom tejto spoločnosti bude Slovenská republika, v mene ktorej koná ministerstvo. Doterajšie Železnice Slovenskej republiky budú prevádzkovať Železničné dráhy, takzvanú železničnú dopravnú cestu, ktoré naďalej zostávajú vo vlastníctve štátu, budú vykonávať súvisiace a doplnkové činnosti a spravovať zverený majetok štátu.
V procese transformácie a reštrukturalizácie železníc na dva samostatné subjekty je potrebné vytvárať ekonomicky obojstranne výhodné a právne vyvážené vzťahy, ktoré vytvoria predpoklady na ich harmonický rozvoj.
Predkladaná právna úprava umožní vytvoriť zo Železníc fungujúci mechanizmus, ktorý bude krokom k ich úspešnému začleneniu do európskych štruktúr a prínosom k sociálnemu a hospodárskemu ozdraveniu železničnej dopravy.
Predkladaný návrh zákona umožní jednotne usmerňovať a riadiť proces transformácie a reštrukturalizácie železníc. Zodpovednosť za priebeh a úspech transformácie musí prevziať výkonná moc štátu, teda vláda Slovenskej republiky reprezentovaná ministerstvom.
K vzneseným otázkam vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky týkajúcich sa riešenia ekonomickej situácie Železníc a jej oddlženia uvádzam, že týmto problémom sa vláda Slovenskej republiky niekoľkokrát zaoberala a bude naďalej zaoberať.
V uznesení číslo 830 zo spomínaného 18. októbra minulého roku sú prijaté kroky na úhradu straty za predchádzajúce roky, kde je prijaté uznesenie v rámci oddlžovania, a to po dobu piatich rokov uhrádzať železniciam po dve miliardy korún ročne.
K otázkam riešenia uvoľňovaných pracovníkov uvádzam, že táto oblasť je riešená v samostatnom projekte transformácie a následne boli vypracované materiály, ktoré boli prerokované na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a vo vláde Slovenskej republiky.
Uvádzané materiály boli zaslané aj Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.
Z hľadiska predkladateľa k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky nemáme výhrady a s jej odporúčaniami pre hlasovanie pléna sa stotožňujeme a plne ich akceptujeme.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
žiadam vás o podporu a schválenie predloženého vládneho návrhu v druhom čítaní.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán minister, za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Jaroslavovi Volfovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Prosím.
Poslanec J. Volf:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy a páni,
predkladám, predkladám za gestorský výbor nasledujúce stanovisko. Národná rada pridelila tento návrh zákona piatim výborom Národnej rady - ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý súčasne poverila ako výbor gestorský.
Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi príslušných výborov, svoje stanoviská k tomuto vládnemu návrhu. Výbory zaujali k návrhu nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor prerokoval vládny návrh a uznesením odporúča Národnej rade tento vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Rovnako tak Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre verejnú správu prerokovali tento vládny návrh zákona a odporúčajú Národnej rade ho schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie prerokoval tento vládny návrh a odporúča Národnej rade tento vládny návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh a odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.
Po rozprave v rámci spoločnej správy gestorský výbor potom odporúča hlasovanie o návrhoch výborov v rámci spoločnej správy nasledovne. O bodoch 2, 3, 4, 6, 7, 8, 9 a 10 spoločne s odporúčaním schváliť ich a o bodoch 1 a 5 s odporúčaním neschváliť ich. Súčasne gestorský výbor odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o Železničnej spoločnosti akciovej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona Národnej rady o Železniciach Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe.
Chcem súčasne uviesť, že gestorský výbor ma poveril oprávneniami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku, to znamená, hlasovať alebo dať návrh na hlasovanie Národnej rade prerokovať tento návrh zákona okamžite v treťom čítaní. Prosím vás, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne bol prihlásený pán poslanec Jasovský, ale odišiel z rokovania Národnej rady. Pýtam sa, kto sa chce ústne prihlásiť. Pán poslanec Bauer. Ešte niekto? Nie. Končím možnosť ďalších ústnych prihlásení do rozpravy.
Dávam slovo pánu poslancovi Bauerovi, aby vystúpil v rozprave k tomuto bodu programu.
Poslanec R. Bauer:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
vážený pán minister,
Železnice Slovenskej republiky hospodárili za posledné roky so stratou a jednou z príčin, prečo, prečo tomu tak bolo, boli aj nevýhodne uzatvorené zmluvy, kde dochádzalo k závažným porušeniam zákonov, interných predpisov, nariadení generálneho riaditeľa a pri plnení záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy niektorých ustanovení zmlúv. Najčastejšie išlo o porušenie zákona o verejnom obstarávaní tovarov, služieb, verejných prác, Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, zákona o DPH a tak ďalej. Previerkou v roku 1999 bolo zistené, že viaceré zmluvy boli neopodstatnene uzatvorené. Z 23 preverovaných zmlúv len 9 bolo opodstatnených.
Schválením, navyše schválením tejto novely bude umožnené používať dopravnú cestu viacerým dopravcom. Postavenie generálneho inšpektora, a tým aj Generálnej inšpekcie je od riadenia Železníc Slovenskej republiky postavením kontrolného orgánu pri správnej rade Železníc Slovenskej republiky. Z dôvodu posilnenia postavenia a zvýšenia nezávislosti Generálnej inšpekcie navrhujem, aby Generálna inšpekcia, a tým pádom aj inštitút generálneho inšpektora bol povýšený na úroveň orgánu Železníc Slovenskej republiky a aby teda novela definovala práva a povinnosti a spôsob vymenovania v novonavrhovanom § 8a.
Preto navrhujem: Po prvé, v § 4 ods. 1 vložiť odsek 1 v tomto znení: Orgánmi železníc sú správna rada, generálny riaditeľ a generálny inšpektor. Po druhé, za § 8 vložiť nový § 8a, ktorý znie takto: Nadpis - generálny inšpektor, prvá zarážka, generálny inšpektor je dozorným a kontrolným orgánom železníc, druhá zarážka, generálny inšpektor riadi činnosť Generálnej inšpekcie podľa štatútu a organizačného poriadku Železníc, po tretie, generálneho inšpektora vymenúva a odvoláva správna rada, po štvrté, generálny inšpektor je na žiadosť správnej rady povinný poskytnúť všetky svoje informácie a zistenia o činnosti železníc.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi Bauerovi za jeho vystúpenie v rozprave. Konštatujem, že nie sú žiadne faktické poznámky.
Vyhlasujem teda rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, pýtam sa, či chcete vystúpiť a zaujať stanovisko k rozprave.
Minister dopravy, pôšt s telekomunikácií SR J. Macejko:
Ďakujem pekne.
Chcem vystúpiť, aby sme odstránili snáď nezrovnalosť. Práve tu diskutujeme, že tento pozmeňujúci návrh, ktorý pán poslanec predniesol, je s najväčšou pravdepodobnosťou k ďalšiemu zákonu, ktorý nasleduje, a to k zákonu o dráhach.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec musí vedieť sám, k čomu vystupuje. Pán poslanec Bauer sa musí k tomu vyjadriť aj so spoločným spravodajcom. Nebudeme hádať, k čomu vystúpil pán poslanec Bauer.
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave?
Nech sa páči.
Poslanec J. Volf:
Ďakujem pekne.
Tento návrh zákona, samozrejme, reaguje na súčasnú situáciu železníc. Ako už povedal môj predrečník i pán minister, súčasný stav železníc je charakterizovaný vysokou zadlženosťou, ktorá, pochopiteľne, nevyplýva z toho, že by železnice hospodárili neefektívne, ale vyplýva z celkovej situácie, ktorá tu z hľadiska železníc tu dnes existuje.
Pochopiteľne, že charakteristikou tejto situácie je aj nedostatok investičných prostriedkov. To vedie k tomu, že jednoducho dnes železnice sú v neporovnateľnej situácii z hľadiska technického zabezpečenia, modernizácie železníc v porovnaní s ostatnými vyspelými krajinami a hrozí jedna vec, o ktorej sa tu síce málo hovorí, pevne verím, že sa ju podarí aj odstrániť, že by v budúcnosti napríklad aj nová akciová spoločnosť sa mohla dostať do situácie, že v rámci konkurencie neobstojí.
Chcem povedať, že tento návrh zákona má, samozrejme, opodstatnenie do tej miery, že reaguje na existujúce smernice Európskej únie a v podstate sa snaží realizovať to, čo zatiaľ absentuje v rámci Slovenska, a to je oddelenie účtovné, minimálne dopravnej cesty a dopravy samotnej, aj keď smernica Európskej únie dnes ide už o trocha ďalej a oddeľuje v podstate alebo, alebo viac-menej žiada oddelenie účtovné aj nákladnej a osobnej dopravy.
Do tej miery je, samozrejme, otázka návrhu tohto zákona a tých kľúčových vecí, ktoré sú v zákone obsiahnuté, relevantná a dôležitá. Treba povedať, že skúsenosti európskych krajín potvrdzujú, že podmienkami úspešného rozdelenia železníc sú prakticky minimálne tieto: Je to otázka prevzatia zodpovednosti štátu za modernizáciu a prevádzku železničnej infraštruktúry. Treba povedať, že aj v gestorskom výbore sme hovorili o tom, že by bolo dobré, keby nielen páni poslanci, ktorých je tu dnes pravdu povediac menej ako málo, ale najmä verejnosť, aby vedeli, aká je dnes konkrétna reálna situácia z hľadiska oddlžovania železníc a z hľadiska poskytovania záruk za ďalšie investície do železníc. Je to kľúčová vec. O tom nakoniec hovoril aj pán minister, hovoria o tom aj vedúci predstavitelia Železníc Slovenskej republiky, že otázka financovania, oddlženia je vlastne kľúčová a predstavuje základnú podmienku transformácie.
Samozrejme, že veľmi dôležité bude, o tom sa tu zatiaľ málo hovorí, aby popri transformácii železníc boli zabezpečené rovnaké podmienky pôsobenia na dopravnom trhu. To znamená pre dopravcov v železničnej, ale aj v cestnej doprave. Dnes sme v takej dosť absurdnej situácii, že na prvý pohľad vyzerá cestná doprava lacnejšia ako doprava železničná, ale jednoducho je to dané len tým, že je troška odlišný spôsob zabezpečenia financií pre obidva typy dopravy. A konečne, a to je to dôležité, tou základnou podmienkou je pochopiteľne technicky vyspelá a finančne výkonná železnica.
Myslím si, že tento návrh zákona reaguje na súčasnú situáciu, aj keď povedzme si úprimne, vzniká v situácii, keď ešte neboli prijaté nové smernice Európskej únie. Ja by som len chcel upozorniť, že v tom ďalšom štádiu bude veľmi potrebné, aby sme reagovali aj na novú skutočnosť nie vo všetkých prípadoch, ale určite aspoň v niektorých aspektoch, ktoré tieto nové smernice Európskej únie dávajú.
Tou prvou otázkou je rozširovanie liberalizácie v železničnej doprave, to znamená otázka prístupu železničných dopravcov na železničnú infraštruktúru. Viem, že vlastne aj doterajší zákon umožňuje v podstate liberalizáciu v tejto oblasti. To znamená prístup iných dopravcov. Tento návrh, táto smernica v podstate určuje, že bez ohľadu na predmet licencie alebo na ten štát, ktorý licenciu udeľuje, v budúcnosti by vlastne všetky krajiny, všetci dopravcovia mali mať rovnaký prístup. Samozrejme, tento termín je posunutý, pretože to vyžaduje určité opatrenia, až na 15. marec 2003.
Rovnako tak bude veľmi dôležitá otázka zvýšenej pozornosti bezpečnosti. Musím povedať, že v tejto oblasti je tento návrh zákona veľmi ústretový, pretože dáva z hľadiska prideľovania licencií na túto oblasť dosť značný dôraz. V smernici sa ukazuje aj nový faktor, ktorý zatiaľ, samozrejme, nebol akceptovateľný, pretože je nový, a to je takzvaný inštitút výkazu siete, ktorý vlastne umožňuje liberalizáciu z hľadiska prístupu dopravcov, pretože jednoducho stanovuje, čo prevádzkovateľ železničnej infraštruktúry musí zverejniť, čo musí, aké údaje musí dať k dispozícii pre verejnosť a pre potenciálneho záujemcu.
A konečne to, čo už som spomenul, bude veľmi dôležité vyriešiť otázku účtovného rozdeľovania prevádzkovania osobnej a nákladnej dopravy, na čo možno doteraz taký dôraz nebol kladený, ale bude to zrejme veľmi potrebné v budúcnosti.
Myslím si, že tento návrh zákona si vyžiada ďalšie dopracovanie. Chcem zdôrazniť, že bude potrebné to ťažisko smerovať najmä na vytvorenie právomoci a pôsobnosti regulátora dopravného trhu. Je to otázka, na ktorú súčasné smernice Európskej únie dávajú veľký dôraz - otázka nezávislosti takéhoto regulátora, ktorým, samozrejme, môže byť aj ministerstvo alebo inštitút, inštitúcia, ktorú jednoducho ministerstvo tým alebo vláda tým poverí. A pochopiteľne aj to, čo som už spomenul, a to sú záväzné opatrenia na zabezpečenie liberalizácie a rovnakých podmienok na dopravnom trhu.
Ja by som asi nebol objektívny, keby som okrem týchto vecí, ktoré považujem za vysoko pozitívne a jednoducho vysoko relevantné, nespomenul aj to, že na toto opatrenie sú aj iné názory. Tieto názory dnes predovšetkým predstavuje Odborový zväz železničiarov a myslím si, že z hľadiska objektívnosti by bolo potrebné spomenúť aspoň štyri otázky alebo štyri opatrenia, ktoré jednoducho, nazvime to určití oponenti tohto návrhu dávajú do pléna. Samozrejme, že argumentujú tým, čo je známa skutočnosť, že inštitucionálne rozdeľovanie železníc nie je paušálnou záležitosťou v rámci Európskej únie a záleží vždy na určitých národných podmienkach, ako sa uskutoční. Aj najnovšia smernica Európskej únie vlastne ponecháva voľnosť tejto otázke a viac-menej argumentuje tým, že otázka, či rozdelenie organizačné, teda povedzme si divizionálne, alebo v rámci holdingu, alebo rozdelenie inštitucionálne je vždy rozhodnutím z hľadiska národnej situácie, národnej ekonomiky a konkrétnej situácie príslušných železníc.
Myslím si, že aj z toho vyplýva určitá predstava oponentov tohto návrhu, ktorí hovoria o tom, že jednoducho tieto transformačné kroky a zmeny by sa dali realizovať aj na základe len organizačného rozdelenia železníc, teda na základe divízií, ktoré by, samozrejme, mali účtovné oddelenie. Oponenti ďalej hovoria o tom, že by sa nemala podceňovať otázka legislatívneho riešenia a prípravy regulátora železničného dopravného trhu. Myslím si, že v tejto veci sú v podstate zajedno s ministerstvom. Možno, že len majú troška inú predstavu o postupnosti jednotlivých etáp. Musím tu upozorniť, že napríklad podobná problematika je aj z hľadiska elektroenergetiky, kde tiež názory napríklad výrobcov smerujú k určitej zmene postupnosti jednotlivých krokov.
Tou treťou určitou výhradou je otázka, na ktorú by sme nemali zabúdať najmä z hľadiska koncepcie dopravnej politiky. A to znamená, aby sme jednoducho zabezpečili rovnocenné postavenie na domácom dopravnom trhu aj pre železničnú dopravu, aj pre cestnú dopravu. Ja chápem, že priamo táto problematika nesúvisí s pripravovaným návrhom zákona, ale minimálne by bolo potrebné, aby rezort, ale možno aj vláda v zmysle programového vyhlásenia vlády veľmi jasne uvažovali o určitej rovnoprávnosti týchto dvoch segmentov. Najmä keď si uvedomíme, že predchádzajúca vláda veľmi výrazné ťažisko dávala práve na rozvoj diaľničnej siete a boli sme to práve my, keď hovorím za vládnu koalíciu, ktorí sme zdôrazňovali, že bude veľmi dôležité vyrovnať tento určitý handicap z hľadiska rozvoja železničnej siete.
No a konečne, a to si myslím, že tiež je celkom jednoznačné, bolo by potrebné napriek tomu, že tu máme terajšie návrhy zákona, postupne pripravovať a zrejme aj začať realizovať zmeny, ktoré súvisia už s novými smernicami a normami Európskej únie, aj keď ich cieľový termín je 15. marca 2003, pretože jednoducho ten čas nepustí a bolo by potrebné tieto veci začať realizovať už teraz.
Na záver chcem teda povedať jedno. Ako spravodajca by som nemal zaujať len postoj jednoznačný. Mojou úlohou bolo hľadať postoje a názory v celom tom diapazóne, ktorý tu existuje v rámci Slovenskej republiky, konzultovať tieto veci aj z hľadiska situácie, ktorá je v iných krajinách nielen Európskej únie, ale aj v krajinách susedných.
Ja by som vás prosil, pán predsedajúci, po mojom vystúpení, aby sme pristúpili k hlasovaniu.
(Ruch v sále.)
Áno. Myslel som z hľadiska normálnej situácie v Národnej rade. Takže beriem späť. Za normálnej situácie, keď sa prerokúva zákon o železniciach, tak by som predpokladal, že bude nasledovať veľký záujem poslancov a môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Ale za tejto situácie to necháme na lepšie časy, predpokladám.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďakujem aj pánovi ministrovi. K tomuto bodu aj pánovi poslancovi Volfovi ako spravodajcovi výborov.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, ja som pred necelou polhodinou vyhlásil, že hlasovanie o jednotlivých návrhoch zákonov, ktoré dnes preberieme, bude o 10.00 hodine zajtra. Vzhľadom na skutočnosť, že postupujeme rýchlo a ani prax, ktorú sme zaviedli asi tento týždeň, že o šiestej budeme hlasovať, sa neosvedčila, tak zajtra je program nasledovný: O 9.00 hodine bude zasadnutie výborov z dôvodu, aby boli pripravené a predrokované materiály, ktoré idú v riadnom poradí tejto schôdze. O 14.00 hodine bude hodina otázok a odpovedí členov vlády a poslancov a po nej budú interpelácie. To je program na zajtra.
Pokiaľ skončíme interpelácie skôr a budeme mať prirodzene pripravené jednotlivé správy výborov, tak budeme pokračovať ďalej v rokovaní, tak ako sme sa uzniesli do 21.00 hodiny, pretože zatiaľ nikto hlasovaním toto nezmenil. Prosím, aby ste akceptovali tieto skutočnosti a aby ste oznámili, predovšetkým predsedovia výborov, hodinu, kedy sa poslanci majú zísť na jednotlivých stretnutiach, ako aj svojim členom, predovšetkým predsedovia poslaneckých klubov, aby, aby o 14.00 hodine prišli na hodinu otázok a odpovedí a interpelácie.
Ďakujem pekne za vypočutie tejto zmeny.
Budeme pokračovať teraz v rokovaní druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona číslo 58/1997 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 971 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 971a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Jozef Macejko.
Prosím vás, pán minister, aby ste sa ujali slova.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií J. Macejko:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
z poverenia vlády Slovenskej republiky vám predkladám na rokovanie Národnej rady v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení zákona číslo 58/1997 Z. z.
Predkladaný návrh zákona odráža zmenu štátnej dopravnej politiky v súlade s podmienkami vyplývajúcimi zo smerníc Európskej únie a úzko súvisí s predkladaným návrhom zákona o Železničnej spoločnosti akciovej spoločnosti. Predmetný návrh zákona vzhľadom na čiastočnú transpozíciu predpisov Európskej únie je len čiastočne harmonizovaný s právom Európskej únie. V súčasnosti je parlamentom Európskej únie, ako aj radou schválený takzvaný balík novej legislatívy EÚ v oblasti železničnej dopravy, ktoré zatiaľ nie sú ešte záväzné, ale ktoré bude potrebné postupne transformovať do právneho poriadku Slovenskej republiky, ako v predchádzajúcom vystúpení už naznačil pán spravodajca.
Okrem týchto predpisov Európskej únie došlo v marci tohto roku k zrušeniu smernice Rady číslo 95/19 Európskeho spoločenstva o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry a stanovení poplatkov za infraštruktúru a jej nahradeniu smernicou 2001/14 o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, jej spoplatňovaní a bezpečnostnej certifikácii, ktorú ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií plánuje aproximovať až ku dňu nášho vstupu do Európskej únie. Slovenská republika si totiž v súčasnom období nemôže dovoliť otvoriť svoj trh z dôvodu vytvorenia optimálnych podmienok novozakladanej Železničnej spoločnosti a. s. a zabezpečenia adekvátnych verejných služieb. Tento postoj Slovenskej republiky je akceptovaný aj expertmi Európskej únie. Obdobne nebolo výhľadovo vhodné aproximovať čiastočne transformované nariadenie Rady číslo 1191/69 Európskeho hospodárskeho spoločenstva o akciách členských štátov týkajúcich sa záväzkov v rámci koncepcie verejnej služby v železničnej, cestnej a vnútrozemskej vodnej doprave, ako aj smernicu Rady 95/18 Európskeho spoločenstva o licenciách železničných podnikov z dôvodu ich pripravovanej novelizácie v krátkom čase.
V predkladanej novele je zapracovaná v zmysle legislatívy Európskej únie požiadavka finančnej spôsobilosti dopravcu, povinného poistenia zodpovednosti za škodu sprevádzkovania dopravy na dráhe a bezpečnostného osvedčenia dopravcu, ako aj spresnenie spôsobu a modelu alokácie voľnej kapacity dopravnej cesty pre jednotlivých dopravcov tak, aby bol nediskriminačný a aby sa existujúca kapacita optimálne využívala. Návrh špecifikuje najmä zabezpečenie požiadaviek prevádzkových a technických, požiadaviek bezpečnosti osôb a dopravných prostriedkov, ktoré musia dopravcovia spĺňať v súvislosti s liberalizovaným prístupom k železničnej dopravnej ceste. Záväzok verejnej služby zapracovaný v predkladanom návrhu zákona reaguje na potrebnú zmenu financovania železničnej dopravy v súlade so smernicou Rady Európskeho spoločenstva o rozvoji železníc spoločenstva. Novo upravené ustanovenia týkajúce sa zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme oddeľujú zmluvu o výkonoch vo verejnom záujme pri prevádzkovaní dopravy na dráhe, ktorú bude s dopravcami uzatvárať štát alebo región, od zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme pri prevádzkovaní dráhy, ktorú bude uzatvárať štát len so Železnicami Slovenskej republiky.
Túto úpravu si vyžiadalo inštitucionálne oddelenie infraštruktúry od prevádzky a je predpokladom zabezpečenia harmonizácie financovania dopravy na dráhe s financovaním cestnej dopravy. Z hľadiska predkladateľa musím povedať, že súhlasíme s odporúčaniami gestorského výboru na hlasovanie tak, ako je to uvedené v spoločnej správe výborov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o vyjadrenie súhlasu s predloženým vládnym návrhom v druhom čítaní a ďakujem vám za pozornosť.