Středa 30. ledna 2002

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

A. Juriš, poslanec: V rozprave vystúpili 5 poslanci, dá sa povedať, že so všetkým sa dá súhlasiť. Len chcem pripomenúť, že zo spoločnej správy bod 5, ktorý je vyňatý na samostatné hlasovanie, by sme mali prijať, to je ten limit pre tých dodávateľov motorovej nafty, farbenej, pre tých menších, ktorí nemajú zabezpečené zariadenia, aby mohli čerpať. Pokiaľ sa v minulosti čerpala nafta aj na čerpacích staniciach, tak teraz to nebude možné, tá farebná nafta, tak preto treba, aby distribútori boli rozložení rovnomerne po celom území a najmä tam, kde sú tí malí odberatelia, súkromne hospodáriaci roľníci. Preto je potrebné znížiť ten limit a tento bod, aby sme prijali. Všetky ostatné pozmeňujúce návrhy podľa spoločnej správy, súhlasíme, ako sú odporúčané výborom. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť.

P. Farkas, poslanec: Áno, veľmi krátko, iba k tej časti vystúpenia pánov kolegov, ktoré smerovali k určitej kritike práce gestorského výboru. Tá kritika bola mierená dvoma smermi, ten prvý smer bol mierený na prácu nášho výboru vo vzťahu k neodporúčaniam niektorých prijatých pozmeňujúcich návrhov vo výbore pre pôdohospodárstvo. V dvoch prípadoch prijal takéto stanovisko náš výbor, v bode č. 2 a v bode č. 5. Pokiaľ ide o bod č. 2, kvôli tomu sme neodporúčali, lebo tam chýba slovo lesná produkcia, vedeli sme o tom a počítali sme s tým, že to bude ošetrené v pléne Národnej rady, ba dokonca sme sa vyjadrili, že budeme podporiť takýto pozmeňujúci návrh, keď bude sformulovaný. Pokiaľ ide o bod č. 5, musím uznať určitú maličkú chybu, ide o prepis, lebo prakticky gestorský výbor ten bod č. 5 odporúčal schváliť a tu to vidím, že je neschváliť. Chcel som vám pred hlasovaním to oznámiť, že tam nastala určitá chyba. Dlho sa o tom diskutovalo v našom výbore a nakoniec sme sa zhodli v tom, že ideme podporiť aj bod č. 5 a ten kolega, ktorý až tak vehementne bojoval proti tomuto bodu, potom sa nezúčastnil hlasovania, teda podporili sme aj bod č. 5. Ja som to považoval za potrebné, toto ozrejmiť a vysvetliť túto problematiku, aby som obhájil stanovisko nášho výboru. Pokiaľ ide o ten druhý smer, že sme tam navrhli niektoré nové ustanovenia, áno, museli sme to urobiť v záujme vylepšenia poslaneckého návrhu alebo výboru pre pôdohospodárstvo a je zrejmé, že sme vedeli o niektorých nedostatkoch v zákone, ktoré bolo potrebné ošetriť takým spôsobom, ako sme to navrhli a s týmito návrhmi predkladatelia súhlasili, za čo im ďakujem aj touto cestou.

Vážený pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu?

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Áno, pán spoločný spravodajca.

P. Farkas, poslanec: Najskôr budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy. Spoločne budeme hlasovať o všetkých bodoch, okrem bodu 2 a 5. Teda budeme hlasovať o bodoch 1, 3, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14 a 15, spoločne o všetkých bodoch, okrem bodu 2 a 5 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 82, za návrh 78, zdržal sa 1, nehlasovali 3.

Návrhy sme schválili.

P. Farkas, poslanec: Áno, teraz budeme hlasovať osobitne o bodoch č. 2 a 5. Teraz odporúčam hlasovať o bode č. 2. Chcem vás informovať o tom, že túto problematiku rieši aj návrh pána kolegu Klemensa, ktorý je komplexnejší.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných 94, za 5, proti 69, zdržali sa 18, nehlasovali 2.

Návrh sme neschválili.

P. Farkas, poslanec: Teraz budeme hlasovať o bode č. 5 a gestorský výbor pôvodne odporučil schváliť tento bod 5.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme o bode 5 zo spoločnej správy.

(Hlasovanie.) Prítomných 97, za 92, proti 2, zdržal sa 1, nehlasovali 2.

Návrh sme schválili.

Ďalší návrh.

P. Farkas, poslanec: V rozprave vystúpil jeden pán poslanec s pozmeňujúcim návrhom, pán poslanec Klemens, ostatní ho podporili. Teraz budeme hlasovať o jeho návrhu. Odporúčam schváliť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme o návrhu, ktorý v rozprave podal pán poslanec Klemens.

(Hlasovanie.) Prítomných 98, za 90 za, proti 3, zdržali sa 4, nehlasoval 1.

Návrh sme schválili.

P. Farkas, poslanec: Pán predsedajúci, podľa príslušného ustanovenia nášho rokovacieho poriadku mám poverenie výboru navrhnúť Národnej rade, aby sme prešli do tretieho čítania.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, počuli ste návrh gestorského výboru, ktorý odporúča prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 99, za 95, zdržali sa 2, nehlasovali 2.

Návrh sme schválili.

Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku prihlásiť v treťom čítaní niekto do rozpravy. Nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a poprosím pána spoločného spravodajcu, aby predniesol návrh na záverečné hlasovanie.

P. Farkas, poslanec: Podľa § 83 ods. 4 a ods. 2 teraz odporúčam hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov ako o celku s odporúčaním gestorského výboru tento návrh zákona schváliť.

(Hlasovanie.) Prítomných 99, za 86, proti 1, zdržali sa 5, nehlasovali 7.

Konštatujem, že návrh sme schválili.

Nasledujúcim bodom programu je

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o zvrchovanosti členských štátov Európskej únie a štátov kandidujúcich na členstvo v Európskej únii v kultúrno-etických otázkach.

Návrh deklarácie ste dostali ako tlač 1175 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 1175a, ku ktorej je pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady. Poprosím teraz pána poslanca Palka, aby za skupinu poslancov návrh deklarácie uviedol a odôvodnil v Národnej rade Slovenskej republiky.

Nech sa páči, pán poslanec Palko.

V. Palko, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je to niekoľko mesiacov, keď sa zišli na samite Európskej únie v belgickom Lakene hlavy členských štátov Európskej únie a dohodli sa, že vytvoria Konvent Európskej únie. V tomto Konvente budú zastúpené nielen členské štáty, ale budú tam zastúpené aj štáty, ktoré kandidujú na členstvo v Európskej únii. Aj my sa o chvíľu budeme zaoberať voľbou zástupcov slovenského parlamentu v Konvente Európskej únie. Úlohou Konventu má byť navrhnúť, zamyslieť sa nad budúcou štruktúrou Európskej únie, nad jej politickou architektúrou. A teraz aj v súvislosti s tým, že budeme voliť našich zástupcov, vzniká jedna zaujímavá otázka, či títo naši zástupcovia budú vedieť, aké názory Slovenskej republiky majú v Konvente Európskej únie zastávať, aké názory majú presadzovať. Či vie Slovenská republika, čo majú jej zástupcovia v Konvente Európskej únie prezentovať. Či má Slovenská republika predstavu o tom, ako by mala Európska únia vyzerať. Je tu otázka, či vôbec na Slovensku prebehla diskusia o tom, ako si my predstavujeme naše nažívanie, našu existenciu v Európskej únii. Odpoveď je jednoznačná, takáto diskusia na Slovensku neprebehla. Neexistencia tejto diskusie je trošku smutný fakt, pretože Európska únia sa mení, mení sa búrlivo a Európska únia, do ktorej vstúpime, bude úplne iná ako tá, do ktorej sme sa prihlásili. O tom, aká bude, môžeme rozhodnúť aj my, ale musíme vedieť, čo chceme. Zriadením Konventu po prvýkrát Európska únia aj celkom oficiálne začína načúvať hlasu kandidujúcich krajín. To je zmyslom toho, že aj my sme v Konvente zastúpení. Po prvýkrát načúva a pýta sa a hovorí aj nám, Slovensku, povedzte, aké sú vaše názory na budúcnosť Európskej únie? S ľútosťou konštatujem, že zatiaľ odpoveďou na túto výzvu je iba naše mlčanie. KDH prichádza s námetom do takejto diskusie o budúcnosti EÚ, o budúcnosti Slovenska v EÚ. Prichádza s námetom na agendu, ktorú môžu naši zástupcovia v Konvente Európskej únie presadzovať. Prichádzame s návrhom deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o zvrchovanosti členských štátov Európskej únie a štátov kandidujúcich na členstvo v Európskej únii, v kultúrno-etických otázkach. Pojem zvrchovanosť v kultúrno-etických otázkach je pojem, ktorý treba náležite vysvetliť. Keď sledujeme diskusie v iných štátoch o integrácii do Európskej únie, tak vidíme, že dôležitou položkou v tejto diskusii bolo vždy hľadanie záruk, že členstvo v budúcej, zmenenej Európskej únii neohrozí národnú identitu európskych národov. Tam, kde je obava z ohrozenia tejto národnej identity, tam sa stretáva aj integrácia do EÚ s istým odporom a s istými komplikáciami. Pozrime sa na dejiny Európy v 20. storočí. Vidíme, že máloktoré otázky sa týkajú ľudí viac, a to vrátane otázok ekonomických, máloktoré sa ich týkajú viac ako otázky národnej identity. Národná identita je mnohovrstevný pojem, ale jedna súčasť národnej identity, to sú kultúrne a etické hodnoty v tom národe, jeho kultúrno-etický pohľad na ľudský život, jeho ochranu, na ľudskú rodinu, v ktorej človek žije, do ktorej sa narodí, na dôstojnosť ľudskej bytosti, na mieru spoločenskej aj právnej ochrany, ktorú si tieto hodnoty vyžadujú. Európa vyrástla na princípoch istej kresťanskej civilizácie. Treba však povedať, že dejiny 20. storočia sú aj dejinami istého zásadného európskeho rozchádzania sa v pohľadoch na kultúrno-etické hodnoty. Aj keď zastupujem stranu, ktorá má úplne jasné odpovede na kultúrno-etické otázky, tak chcem sa teraz v kontexte tohto vystúpenia, tohto návrhu vyhnúť tomu, ktorý pohľad je správny a ktorý je nesprávny, a označme a hovorme teda iba o tradičnom pohľade na kultúrno-etické otázky a o pohľade netradičnom.

V Európe sa vedú búrlivé diskusie o miere nedotknuteľnosti a ochrany ľudského života. Tradičný etický pohľad hovorí o nedotknuteľnosti ľudského života od počatia až po smrť, po prirodzenú smrť. Potom je tu netradičný pohľad, ktorý hovorí o práve ženy, alebo o takzvanom práve ženy rozhodovať o ukončení svojho tehotenstva a hovorí tiež o práve dobrovoľne ukončiť ľudský život eutanáziou. V niektorých krajinách EÚ je umelé ukončenie tehotenstva bežnou praxou, inde zase vládne až stav faktického zákazu ako napríklad v Írsku. V kandidátskych krajinách EÚ je situácia podobná. Niekde sú zákony liberálne, ale napríklad v Poľsku došlo k návratu k tradičnému pohľadu na ochranu ľudského života od počatia. S ochranou ľudského života súvisí aj ochrana jeho zdravia. Užívanie drog je už desaťročia hrozbou pre zdravie. Donedávna bolo preto v Európe akékoľvek distribuovanie a užívanie drog považované za neetické a priečiace sa princípu ochrany ľudského života, dnes sa však už vyskytujú aj iné etické pohľady aj na tento problém. V mnohých krajinách sa diskutuje o legalizácii takzvaných mäkkých drog a táto je už napríklad skutočnosťou v Holandsku, kde v Amsterdame hocikde na ulici v takzvaných kofišopoch si môžete kúpiť marihuanu a užívať ju. Legalizáciu mäkkých drog podporujú i niektoré politické strany na Slovensku. V posledných desaťročiach sa začínajú dramaticky rozchádzať i pohľady na takú stabilnú inštitúciu, akou bola po stáročia rodina. Tradičný pohľad na rodinu spočíva v tom, že zákonnou jednotkou je zákonné manželstvo muža a ženy a cez toto spolužitie potom vyrastajú ich deti. Pri tomto videní sa takáto rodina považuje za hodnú zvláštnej právnej ochrany. Chráni sa zákonmi, chráni sa aj ekonomickými zákonmi, sociálnymi zákonmi a tak ďalej. Pri takomto tradičnom videní rodiny sa povedzme rozvodovosť považuje za problém, s ktorým sa treba zapodievať, alebo vyrastanie, alebo rodenie sa detí mimo manželstva sa považuje za problém, s ktorým sa hodno zapodievať.

Potom je tu však i netradičný pohľad, ktorý sa od tohto tradičného modelu odchyľuje v dvoch zásadných smeroch. Prvým odklonom je uznanie homosexuálneho vzťahu ako rovnocenného vzťahu so vzťahom heterosexuálnym. Toto sa potom prejavuje v snahe o schvaľovanie takzvaného registrovaného partnerstva homosexuálov, ktoré bolo už uzákonené napríklad v Holandsku, vo Francúzsku, Dánsku, Švédsku, Nórsku a v ďalších krajinách. Ešte významnejším odklonom, pretože sa týka podstatne väčšieho počtu ľudí od tohto tradičného pohľadu, je však to, je však snaha postaviť manželstvo muža a ženy na úroveň nemanželského súžitia. Tým, že manželské i nemanželské páry majú mať rovnaké zákonné práva, sociálne a práva finančného charakteru. Teda pri takomto videní nie je manželstvo a tradičná rodina hodna žiadnej zvláštnej právnej ochrany.

Ďalší problém vystupuje v súvislosti s pokrokom v lekárskej technike. Novým javom je možnosť klonovania, a to i ľudských bytostí. Keď sme pred pár mesiacmi pripravovali túto dôvodovú správu, tak klonovanie človeka ešte nebolo možné, ale odvtedy sa to už zmenilo, vývoj ide búrlivo dopredu. Na jeseň americká firma Advanced Technology už uskutočnila klonovanie ľudskej bytosti s tým, že tá umelo vytvorená zygota začala prebiehať procesom delenia. A tu vystupuje otázka, či je klonovanie eticky prípustné alebo neprípustné. Tradičné chápanie dôstojnosti človeka vidí právo človeka prísť na svet ako dieťa muža a ženy, splynutím ich pohlavných buniek. Pri takomto chápaní, zároveň v spojení s tradičným princípom ochrany ľudského života od počatia, je akékoľvek klonovanie ľudskej bytosti neprípustné už na úrovni pokusov. Ale je tu aj netradičný pohľad, ktorý vidí rozdiely medzi takzvaným reprodukčným klonovaním, teda takým, ktoré má viesť až k vytvoreniu klonovaného, úplne vyvinutého človeka, a takzvaným terapeutickým klonovaním, ktoré pripúšťa klonovať zárodky, ľudské zárodky s tým, že ich časti budú používané v medicíne. Napríklad britský parlament ju schválil uznesením o prípustnosti takzvaného terapeutického klonovania.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, súboj medzi týmito dvomi pohľadmi - tradičným a netradičným - sa deje na ihrisku ľudských práv. Každá zo strán, ktorá zastáva niektorý z týchto pohľadov, argumentuje ľudskými právami. Ten trik spočíva však v tom, že každá z tých strán ide nad rámec tej sumy ľudských práv, ktorá je všeobecne uznávaná. Takouto všeobecne uznávanou sumou ľudských práv je napríklad všeobecná deklarácia ľudských práv, ku ktorej sa hlásia všetci a kde niet sporu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prečo hovoríme o súboji týchto tradičných a netradičných pohľadov na kultúrno-etické otázky v súvislosti s Európskou integráciou? To je zásadná otázka. Hovoríme o tom preto, pretože výrazným trendom posledného desaťročia je presúvanie zápasu tých dvoch pohľadov z členských štátov na úroveň nadnárodných zoskupení, aj na úroveň Európskej únie, čo, mimochodom, nemá nič spoločné s pôvodnými myšlienkami, na ktorých Európska únia vznikla. Opakujem, je to trend posledného desaťročia. Z hľadiska integračných ambícií Slovenskej republiky je teda dôležité, aký pohľad na uvedené kultúrno-etické otázky by si mala Slovenská republika osvojiť, ak sa má stať členskou krajinou Európskej únie. Pre členskú krajinu Európskej únie je predovšetkým dôležité dodržiavať zmluvy o Európskej únii. Tu možno povedať, že do zmlúv o Európskej únii zápas medzi tradičným a netradičným pohľadom na kultúrno-etické otázky zatiaľ viac-menej nezasiahol, aj keď ten trend je jasný, aby sa tie zmluvy upravovali aj v tomto smere. Takou prvou lastovičkou je článok 13 zmluvy o založení Európskeho spoločenstva z amsterdamského znenia tejto zmluvy. Ale v zásade možno povedať, že stále ešte ten zápas do týchto zmlúv nezasiahol. Problém však nastáva v súvislosti s iniciatívami, ktoré vyvíja Európsky parlament. Európsky parlament je iniciatívnym orgánom Európskej únie, ktorý navrhuje a schvaľuje svoje vlastné dokumenty. Mnohé z nich sú odporúčaniami pre členské štáty a kandidátske krajiny pre zmeny ich národnej legislatívy. Tieto odporúčania zatiaľ nie sú záväzné. Ale treba povedať, že Európsky parlament má svoju politickú váhu, a preto tieto odporúčania vytvárajú veľký tlak na členské krajiny i na kandidátske krajiny. Treba povedať aj to, že tieto odporúčania Európskeho parlamentu sú nad rámec kompetencií, ktoré zatiaľ členské krajiny odovzdali Európskej únii. S ľútosťou konštatujem, že v týchto kultúrno-etických otázkach ochrany ľudského života, ochrany rodiny, ochrany ľudskej dôstojnosti, sa Európsky parlament vo svojich dokumentoch opakovane a výrazne prikláňa k tomu netradičnému kultúrno-etickému pohľadu a takýto pohľad odporúča členským aj kandidátskym štátom. Ako príklad môže poslúžiť napríklad Rezolúcia Európskeho parlamentu o rešpektovaní ľudských práv v EÚ z roku 2000, ďalej Rezolúcia o ľudských právach v Európskej únii z roku 2001, aj mnoho ďalších dokumentov Európskeho parlamentu. Netradičný pohľad na ochranu života sa nachádza v týchto rezolúciách v rámci vízie o dodržiavaní takzvaných reprodukčných práv. Pod týmto pojmom sa však rozumie popri mnohých právach, kde niet sporu, i to sporné, takzvané právo na umelé ukončenie tehotenstva. Európsky parlament sa vždy snažil za posledné roky postaviť homosexuálny vzťah na úroveň heterosexuálneho vzťahu a naopak, nesúhlas s takýmto zrovnoprávnením označoval za homofóbiu, teda za jav, ktorý sa netoleruje, podobne ako rasizmus. Európsky parlament tiež odporúča členským krajinám prijať zákon o registrovanom partnerstve osôb rovnakého pohlavia. A tiež, čo je šokujúce, opakovane odporúča, aby sa z každej stránky - právnej, finančnej, sociálnej a tak ďalej - postavilo manželstvo na rovnakú úroveň s nemanželským spôsobom súžitia, trebárs aj muža a ženy.

Nebudem citovať presne citácie z týchto dokumentov - každý, kto má záujem, nájde ich v dôvodovej správe - niektoré z nich sú naozaj šokujúce. Problém je aj to, že Európsky parlament pri formulovaní tohto svojho netradičného pohľadu na kultúrno-etické otázky zreteľne dáva najavo, že osvojenie takéhoto pohľadu očakáva i od kandidátskych krajín. V rezolúcii z roku 2000 v časti situácia ohľadne ľudských práv v kandidátskych krajinách v bode 74 sa uvádza: "Európsky parlament," citujem, "vyzýva k ochrane ľudských práv a rešpektovaniu menšín v kandidátskych krajinách, ktoré," teda ochrana a rešpektovanie, "by mali byť chápané ako priorita počas prebiehajúcich rokovaní s kandidátskymi krajinami a ak to bude potrebné, chápané i ako striktná podmienka na pokračovanie finančných programov pre tieto krajiny." Následne v bode 77 sa uvádza: "Európsky parlament potvrdzuje, že Európska únia odmietne prijatie každej kandidátskej krajiny, ktorá v legislatíve alebo v praxi zlyhá v garantovaní a rešpektovaní ľudských práv." Toľko citát.

Dámy a páni, ten problém je v tom, ako som už povedal, že z kontextu je zrejmé, že ide o taký sumár ľudských práv, ktoré chápe ako ľudské práva Európsky parlament, ktoré si tam sám tak definoval. A ide o sumár ľudských práv, ktoré sú nad rámec všeobecne akceptovaných ľudských práv obsiahnutých vo všeobecnej deklarácii ľudských práv. Niet div, že pri takejto konfrontácii dvoch pohľadov na úrovni Európskej únie dochádza ku konfliktom. Rád by som sa zmienil o probléme, s ktorým sa stretla delegácia Poľskej republiky na medzinárodnej konferencii v roku 2000 v New Yorku. Bola to konferencia Peking plus päť, ako následná konferencia po 5 rokoch od medzinárodnej konferencie o ženách, ktorá sa konala v roku 1995 v Pekingu. Na tejto konferencii v New Yorku sa zúčastnila aj delegácia Európskej únie. Delegácia Európskej únie samozrejme prezentovala svoj, ten, ako som povedal, netradičný pohľad na kultúrno-etické otázky, a poľská delegácia prezentovala svoj názor. Po tom, ako bolo vidno, že je tam rozdiel, tak delegácia Európskej únie si pozvala Poliakov doslova na koberec a vyzývala ich, aby zmenili svoj názor v tejto veci, aby podporili stanovisko Európskej únie. Používali pri tom dosť nevyberaný jazyk typu, že Európska únia dokáže eliminovať tých, ktorí sa sami eliminujú tým, že neustupujú zo svojich stanovísk. Poliaci neustúpili a dohrou tohto incidentu bola korešpondencia medzi ministrom, ktorý viedol poľskú delegáciu, Jerzym Kopriwnickym, a predsedníčkou Európskeho parlamentu Nicole Fontaineovou. Treba povedať, že niekedy ide nad rámec svojich kompetencií v Európskej únii aj Európska komisia. Napríklad pred rokom, keď prezident USA Goerg Bush rozhodol o zastavení americkej finančnej pomoci medzinárodným organizáciám, ktoré podporujú politiku umelého prerušenia tehotenstva, tak za toto rozhodnutie bol verejne kritizovaný komisárkou Európskej únie pre zamestnanosť a sociálne otázky Annou Diamontopouolouovou, pričom však treba jasne povedať, že zmluvy o Európskej únii jasne hovoria, že členovia komisie vykonávajú svoje funkcie vo všeobecnom záujme spoločenstva. A čo je všeobecný záujme spoločenstva, to zasa len vyplýva zo zmlúv o Európskej únii. A zmluvy o Európskej únii nedávajú členom Európskej komisie žiadne právomoci venovať sa takýmto problémom.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z uvedeného je zrejmé, že tie diskusie o odpovediach na kultúrno-etické otázky sa prehlbujú, ich politický význam vzrastá a je zrejmé, že sa stávajú predmetom sporov na úrovni Európskej únie a priamo ovplyvňujú, a to negatívne, proces integrácie ďalších krajín do Európskej únie. Riešením tohto problému je jednoduchý princíp zvrchovanosti členských krajín v týchto kultúrno-etických otázkach, ktorý spočíva v tom, že, jednoducho, o otázkach kultúrno-etických, ako sú ochrana ľudského života, ochrana ľudskej dôstojnosti, ochrana rodiny, budú naďalej rozhodovať iba členské štáty Európskej únie a Európska únia bude túto kompetenciu členských štátov rešpektovať. Národná rada Slovenskej republiky sa v deklarácii, ktorú vám predkladáme, hlási k identite Slovenskej republiky ako krajiny, ktorá svojou históriou, kultúrou a hodnotami patrí k európskej civilizácii. Národná rada v deklarácii oceňuje významný prínos Európskej únie k mierovému spolunažívaniu, demokracii a prosperite Európy a tiež zdôrazňuje úprimnú snahu Slovenskej republiky stať sa členskou krajinou Európskej únie. A tiež sa hlási k rešpektovaniu a ochrane ľudských práv, tých, ktoré sú obsiahnuté vo všeobecnej deklarácii ľudských práv. Zároveň sa však Národná rada týmto dokumentom hlási ku koreňom, tradičným hodnotám a etickým princípom Európskej civilizácie, ktoré prispeli k duchovnej jednote Európy, pretože si uvedomuje nebezpečenstvo spochybňovania a relativizovania týchto hodnôt a princípov.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi teraz v závere uviesť argumenty, pre ktoré by sme mali podporiť túto deklaráciu.

Po prvé, princíp zvrchovanosti členských štátov EÚ v kultúrno-etických otázkach chráni Európsku úniu pred zbytočnými spormi. Poznáte emotívnosť týchto diskusií. Viete, ako to tu vyzeralo pred rokom, keď KDH navrhovalo zmenu ústavy a navrhovalo zmeniť článok o ochrane života. Je úplne zbytočné, aby takéto emotívne diskusie zaznievali aj na pôde Európskej únie. Nemyslím si, že by bolo dobré, keby so Slovenskou republikou hovoril Európsky parlament takým tónom, ako som citoval vo svojom vystúpení. Nemyslím si, že by bolo dobré, keby sa so Slovenskou republikou zaobchádzalo takým spôsobom, ako sa zaobchádzalo s poľskou delegáciou v roku 2000 v New Yorku.

Druhý argument, prečo by mal platiť princíp zvrchovanosti v etických otázkach, spočíva v tom, že on je v súlade so zásadou subsidiarity, ktorá je základom Európskej únie od počiatku. Táto zásada hovorí, že to, čo sa môže riešiť na nižšej úrovni, v tomto prípade na úrovni členského štátu, to sa na tej úrovni aj riešiť má. Okrem toho ten princíp je morálne indiferentný. Ak aj máme rôzne názory na tieto kultúrno-etické otázky, deklarácia a tento princíp nehovorí o tom, aká má byť odpoveď na tieto otázky. Hovorí o tom, že na tieto otázky má odpovedať Slovenská republika, a nie Európska únia.

Ďalší argument, prečo by mal platiť takýto princíp je tento: Ak teda nebude platiť v Európskej únii princíp zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach, to vlastne znamená, že Európska únia si bude osobovať, ona sama možno aj proti vôli členských štátov, koncipovať svoju vlastnú koncepciu občianskych a ľudských práv a slobôd. Keď si otvoríte ústavu ktoréhokoľvek štátu, keď si otvoríte Ústavu Slovenskej republiky, tak po prvej veľmi krátkej hlave, kde sa iba definuje Slovenská republika, nasleduje hlava Základné ľudské práva a slobody. Proste formulovať koncepciu ľudských a občianskych práv a slobôd, to je jeden z hlavných, ak nie najhlavnejší, atribút štátnosti. Ak by sme sa tohto vzdali, tak je otázka, že koľko zvrchovanosti by vlastne Slovenskej republike ostalo.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak Národná rada Slovenskej republiky schváli túto deklaráciu, tak sa predstaví Európe ako jeden kultúrny, sebavedomý štát, ktorý vie a chce spolupracovať v rámci Európskej únie a ktorý zároveň vie obhajovať a formulovať svoje národno-štátne záujmy. Prosím vás v mene všetkých predkladateľov, aby ste túto deklaráciu podporili. Ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá, poslancovi Jozefovi Kužmovi a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch. Žiadam pána poslanca Kužmu.

Pán poslanec Budaj, poprosím ťa, keby si mohol na sekundu prísť. Pán poslanec Budaj.

Páni poslanci, preruším rokovanie na päť minút. Prosím pána spravodajcu, aby sa dostavil do rokovacej sály, alebo pán predseda, aby určil náhradného. Tu je, pán poslanec Kužma je tu. Páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá poslancovi Jozefovi Kužmovi a prosím, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch. Máte slovo, pán poslanec.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem sa ospravedlniť za neprítomnosť. Spoločnú správu máte predloženú ako tlač 1175a. Návrh bol predložený na prerokovanie v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre sociálne veci a bývanie, vo výbore pre zdravotníctvo, v zahraničnom výbore, vo výbore pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, vo výbore pre ľudské práva a národnosti a vo výbore pre integráciu, kultúru a médiá. Výsledky prerokovania návrhu máte predložené písomne s odporúčaním deklarácie Národnej rady tento návrh schváliť. Schváliť odporučili výbory pre sociálne veci a bývanie, pre zdravotníctvo, kultúru a médiá. Ústavnoprávny výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, výbor pre národnosti a výbor pre európsku integráciu odporúča Národnej rade predloženú deklaráciu neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk poslancov vyjadrených k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predloženú deklaráciu schváliť. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec, najprv musíme otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu. Potom budeme hlasovať. Ďakujem pekne. Prosím, aby ste sa posadili na miesto pre spravodajcov výborov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásili pán poslanec Weiss, Hrušovský, Šebej a Kanis. Prosím zatiaľ, aby sa ostatní vymazali z tabule. Tie prihlášky do rozpravy ústne pustíme až po tomto kole rozpravy. Pán poslanec Hrušovský má podľa rokovacieho poriadku právo vystúpiť ako prvý v rozprave, keďže sa prihlásil do rozpravy aj on. Nech sa páči pán podpredseda, máte slovo.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na Slovensku ešte stále hovoríme omnoho častejšie o tom, že chceme vstúpiť do spoločenstva štátov Európskej únie, než o mnohých dôsledkoch, ktoré tento krok pre nás budú mať. Je to pochopiteľné. Na jednej strane je nám všetkým jasné, že voči európskej integrácii neexistuje alternatíva. Na druhej strane sme sa možno až príliš sústredili na ekonomický aspekt integrácie, ktorá sa nám spojila s vidinou blahobytu a materiálneho úspechu. Navrhnutá deklarácia nám dáva možnosť hovoriť o otázkach, ktoré sa len málokedy dostanú do pozornosti širokej verejnosti. Tieto otázky sa týkajú samotnej podstaty integračného procesu. Ak hovoríme o politike vo vzťahu k európskej integrácii, máme na mysli schopnosť či dokonca umenie obhájiť záujem národa a štátu v zložitom procese, ktorý zahŕňa prípravu na členstvo v únii, ale neskôr aj samotné členstvo. Doterajší vývoj únie totiž nenecháva nikoho na pochybách, že aj samotné členstvo v nej je dynamickým procesom. Záujem, ktorý by sme mali našou politikou obhajovať, vychádza z hodnôt, ktoré sú národu vlastné, ktoré štát rešpektuje a ktoré chceme aj v budúcnosti rozvíjať a chrániť. Proces integrácie je preto príležitosťou položiť si dve otázky. Tá prvá znie: Aké sú hodnoty a morálka, ktorú chceme pre náš národ zachovať a rozvíjať? Na túto otázku nadväzuje druhá: Aké politické prostriedky máme pre dosiahnutie tohto cieľa aj po pričlenení sa do užšieho spoločenstva s ostatnými národmi Európy? Zamyslime sa teda najprv nad hodnotami a pravidlami, ktorými podriaďujeme svoje konanie. Zamyslime sa, čo považujeme za správne a dobré a naopak, čo vnímame ako nesprávne a zlé. Slovensko sa formovalo na kresťanských základoch. Niť, ktorá nás viaže k dobrej zvesti evanjelia, siaha cez spolupatrónov Európy Cyrila a Metoda do Solúnu a odtiaľ cez svätého Pavla do Jeruzalema. Zachovať toto vzácne dedičstvo je náš dlh voči generáciám našich otcov, ktoré ho zachovali pre nás. Preto by sme sa mali usilovať žiť podľa božieho zákona a podľa tohto zákona usporiadať aj každé širšie spoločenstvo, ktorého sme súčasťou - obec, národ či štát. Nie preto, že tento zákon je starý, ale preto, že je dobrý a že je od Boha. O aké hodnoty nám teda ide? Predovšetkým o pochopenie, že skutočnou hodnotou môže byť iba to, čo presahuje hranice materiálneho sveta. Takýmito hodnotami sú pre nás ľudský život, ľudská osoba a jej dôstojnosť, rodina ako prirodzené spoločenstvo ľudí, princíp subsidiarity uplatnený v sociálnej spravodlivosti, zodpovednosť a v neposlednom rade tiež osobná zodpovednosť. Spolu so zákonom sme však dostali aj slobodu. Na každom z nás je, aby sme sa slobodne rozhodli, či budeme rešpektovať zjavený zákon alebo nie. Bez tejto slobody by sme neboli ľuďmi. Nebola by ani morálka, pretože bez slobodnej vôle nie je dobro ani zlo. Našou povinnosťou je preto brániť slobodu s rovnakým odhodlaním ako zjavené hodnoty. Tu narážame na zdanlivý paradox medzi obhajobou hodnôt a slobodou ľudskej osoby. Nie je ochrana aj rozvíjanie hodnôt, o ktoré nám ide, vlastne zasahovaním do osobnej slobody tých, ktorí tieto hodnoty odmietajú? Nie je obhajoba určitých hodnôt ako politický cieľ nezlučiteľná s modernou demokraciou, v ktorej je určujúci názor väčšiny, a zároveň vytvára priestor pre menšinové názory? Ide iba o zdanlivý paradox. Našou povinnosťou je chrániť slobodu, nie vyzdvihovať ju nad ostatné hodnoty. Ak by niekto povýšil rodinu nad všetky ostatné hodnoty, ak by v mene rodiny obmedzoval ľudskú slobodu a páchal násilie na druhých, zdalo by sa nám to právom absurdné a odsúdeniahodné. Ale rovnako absurdné a odsúdeniahodné je aj absolutizovanie slobody. Sloboda, ktorá spochybňuje ostatné hodnoty, vedie k morálnemu relativizmu. Práve z takéhoto chápania slobody sa rodia tie najhoršie tyranie.

Prejdime teraz od morálky k politike. Aké prostriedky máme dnes k dispozícii, aby sme chránili a rozvíjali pravú slobodu a zjavené hodnoty? Z politického hľadiska je to predovšetkým legislatíva, za ktorou stojí štátna moc. Európsky kultúrno-etický pohľad na zjavené hodnoty nie je jednotný. Trendom najmä v posledných rokoch je čoraz väčší odklon od tradičného chápania týchto hodnôt, ktorý sa po stáročia formoval pod vplyvom kresťanstva a ktorý stál pri zrode európskej civilizácie. Tento trend je najzjavnejší v otázkach ľudského života, rodiny a dôstojnosti ľudskej osoby. Prejavuje sa tiež už nielen v diskusiách, ale aj v legislatíve jednotlivých členských štátov Európskej únie, pričom si hľadá cestičky aj do právneho poriadku únie. Pre Slovensko ako kandidáta na členstvo v Európskej únii je preto dôležité nielen poznať súčasný stav legislatívy záväznej pre dnešné členské štáty, ale tiež perspektíva budúceho vývoja a otázka, aký pohľad si má Slovensko osvojiť, ak sa má stať členským štátom únie. Aký je teda súčasný stav európskej legislatívy v oblasti chápania a prijímania zjavených hodnôt? Aký pohľad by si malo Slovensko osvojiť do budúcnosti, aby bolo akceptované za člena Európskej únie? Aké sú perspektívy do budúcnosti?

Partnerskou inštitúciou pre Národnú radu Slovenskej republiky a zároveň iniciatívnym orgánom Európskej únie je Európsky parlament, ktorý navrhuje a schvaľuje svoje vlastné dokumenty. Mnohé z nich obsahujú odporúčania pre členské štáty a kandidátske krajiny pre zmeny ich národnej legislatívy. Tieto odporúčania nie sú záväzné a niekedy sa dostávajú nad rámec kompetencií, ktoré členské štáty odovzdali únii.

Vzhľadom na rastúci vplyv Európskeho parlamentu však majú svoj politický význam a vytvárajú tlak na členské štáty a kandidátske krajiny. Možno konštatovať, že v otázkach rodiny a ochrany ľudského života sa časť Európskeho parlamentu vo svojich dokumentoch opakovane výrazne prikláňa k netradičnému kultúrno-etickému pohľadu a takýto pohľad odporúča a členským a kandidátskym štátom.

Netradičný pohľad na ochranu života sa nachádza v niektorých rezolúciách Európskeho parlamentu v rámci výziev k dodržiavaniu takzvaných reprodukčných práv. Pod pojmom reprodukčného práva sa rozumie popri mnohých právach, kde niet sporu, i sporné právo takzvaného umelého prerušenia tehotenstva.

Ako príklad môžu poslúžiť Rezolúcia Európskeho parlamentu k rešpektovaniu ľudských práv v Európskej únii z roku 2000 a Rezolúcia Európskeho parlamentu o ľudských právach v Európskej únii z roku 2001. Rezolúcia 2000 hovorí v bode 54: "Európsky parlament pripomína členským štátom, že rovnosť medzi mužmi a ženami spočíva v úplnej kontrole ich sexuálneho zdravia a reprodukčného zdravia a práva, oslobodeného od akéhokoľvek donucovania, diskriminácie a násilia a s prístupom k informáciám a službám, ktoré toto vyžaduje." Veľkú pozornosť venuje Európsky parlament aj snahe postaviť homosexuálnu orientáciu na rovnocennú úroveň s heterosexuálnou. Naopak, nesúhlas s takýmto zrovnoprávnením označuje za homofóbiu, jav, ktorý sa netoleruje podobne ako rasizmus.

Európsky parlament tiež odporúča členským krajinám prijať zákon o registrovanom partnerstve osôb rovnakého pohlavia. Tiež opakovane odporúča, aby sa po každej právnej stránke - finančnej, sociálnej, a tak ďalej, postavilo manželstvo na rovnakú úroveň s nemanželským spôsobom súžitia. Európsky parlament vyzýva členské štáty zaručiť rodinám s jedným rodičom, nezosobášeným párom a párom rovnakého pohlavia rovnaké práva, aké užívajú tradičné páry a rodiny čo sa týka daňových zákonov, peňažných a sociálnych práv.

V nasledujúcom bode tejto rezolúcie sa uvádza: "Európsky parlament konštatuje s uspokojením, že vo veľkom počte členských štátoch rastie zákonné uznanie mimomanželského súžitia bez rozdielu pohlavia." Vyzýva členské štáty, aby - ak tak ešte neurobili - aby prijali v ich legislatíve uznanie registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia a priznali im rovnaké práva a povinnosti, aké existujú pre registrované partnerstvá mužov a žien.

Z tejto formulácie jednoznačne vyplýva, že párom rovnakého pohlavia sa má priznať i právo adoptovať a vychovávať deti.

V rezolúcii 2001 v časti Nemanželské vzťahy sa uvádza: "Európsky parlament odporúča členským štátom zmeniť ich legislatívu za účelom uznania nemanželských vzťahov medzi osobami rovnakého alebo opačného pohlavia a priznania im rovnakých práv."

Európsky parlament pri formovaní netradičného pohľadu na kultúrno-etické otázky zreteľne dáva najavo, že osvojenie si takéhoto pohľadu očakáva i od kandidátskych štátov.

Európsky parlament vyzýva k ochrane ľudských práv a k rešpektovaniu menšín v kandidátskych krajinách, ktoré by mali byť chápané ako priorita počas prebiehajúcich rokovaní s kandidátskymi krajinami. A ak to bude potrebné, chápané i ako striktná podmienka pre pokračovanie finančných programov pre tieto krajiny.

Európsky parlament v bode 77 uvádza, že potvrdzuje, že Európska únia odmietne prijatie každej kandidátskej krajiny, ktorá v legislatíve alebo v praxi zlyhá v garantovaní rešpektovania ľudských práv. Pritom z kontextu je zrejmé, že ide o ľudské práva v poňatí Eeurópskeho parlamentu.

Panie poslankyne, páni poslanci, vo výpočte rezolúcií Európskeho parlamentu, ktoré sa dotýkajú ochrany ľudských práv, ale aj tých oblastí, ktoré som doteraz vo svojom vystúpení spomenul, by som mohol pokračovať.

Na záver by som chcel vrátiť späť pohľad na samotný začiatok v etike a politike. Európska integrácia je dnes možná len vďaka spoločnej histórii európskych národov, vďaka kultúrnej blízkosti, ktorá sa po stáročia prehlbovala pôsobením kresťanstva a hodnôt, ktoré hlása. Kresťanská etika a kresťanská morálka je to, čo zbližovalo nespočetné generácie celého starého kontinentu a vytvorilo z množstva národov jednu civilizáciu.

Dnes sme svedkami toho, ako je táto etika a morálka relativizovaná. Je to celoeurópsky jav, ktorý začína silnieť už aj na Slovensku. Nie som si istý, či tento trend dokážeme zastaviť. Je to vec slobodného rozhodnutia jednotlivcov a ja túto slobodu rešpektujem. Je však v možnostiach politiky, aby vytvorila priestor pre takéto rozhodovanie. Preto som odhodlaný obhajovať právo občanov Slovenskej republiky, aby o kultúrno-etických otázkach mohli rozhodovať sami aj po vstupe do Európskej únie.

Ďakujem. Ďakujem pekne.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP