I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu podpredsedovi za jeho vystúpenie v rozprave.

Zatiaľ sú dvaja poslanci a poslankyňa prihlásená do faktických poznámok. Áno, sú to faktické poznámky, pani poslankyňa Keltošová? Pán poslanec Tkáč nie.

Takže jedna faktická poznámka. Dávam slovo pani poslankyni Keltošovej a uzatváram možnosť prihlásiť sa s ďalšími faktickými poznámkami.

Nech sa páči.

O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pozorne som si vypočula vystúpenie predsedu KDH a podpredsedu tejto snemovne. Ja by som chcela v tej súvislosti len apelovať aj na vás, pán Hrušovský, a na ďalších lídrov koaličných politických strán, aby sme tieto problémy riešili tu doma, aby táto diskusia prebiehala predovšetkým tu doma. A prvým krokom, pán podpredseda Hrušovský, by malo byť jednoznačné, podčiarkujem, jednoznačné rozhodnutie koaličnej rady o zastúpení koalície v Konvente. Bola by som nerada, keby sa otváral menoslov ľudí, ktorí sú navrhnutí do Konventu, pretože opozícia sa dohodla, my máme splnomocnenie našich politických orgánov. Ale pokiaľ mám informácie, na vašej strane nie je dohoda, a bol by to veľmi nedôstojný priebeh zajtrajšieho hlasovania, keby sme si vzájomne začali kádrovať svoje návrhy. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Weiss. Bol písomne prihlásený. Nech sa páči.

P. Weiss, poslanec: Vážené dámy, vážení páni...

I. Presperín, podpredseda NR SR: Prepáč, pán poslanec, ďalej potom pán poslanec Šebej.

P. Weiss, poslanec: Pozorne som si prečítal nielen návrh deklarácie, ale aj dôvodovú správu a vystúpenia predstaviteľov Kresťansko-demokratického hnutia na tlačovej konferencii ešte v lete minulého roku, keď sa predkladal tento návrh.

Na úvod chcem povedať, že nemôže súhlasiť s pánom predkladateľom Palkom, že na Slovensku neprebieha diskusia o budúcnosti Európy. Veď predsa už zasadal, myslím dvakrát, Národný konvent o európskej budúcnosti Slovenska a nie je pravda, že sa tam nepredkladajú návrhy a predstavy o tejto budúcnosti. Sám som predložil pohľad na celkový vývoj Európy z hľadiska istého posunu od Európy medzivládnej spolupráce k užšej kooperácii a taktiež som predložil, je to aj na ministerstve zahraničných vecí, ucelenú predstavu o tom, ako by sme mali pristupovať k reformám európskych inštitúcií.

K samotnej deklarácii, ako bola predložená, by som chcel, po prvé, uviesť, že tento návrh deklarácie je zbytočný. Lebo legislatíva Európskej únie nebráni žiadnej členskej ani kandidátskej krajine, aby si otázky, menovite uvádzané Kresťansko-demokratickým hnutím v návrhu deklarácie, upravovala samostatne. Svedčí o tom príklad Poľskej republiky či Írskej republiky, ktoré majú oveľa prísnejšiu legislatívnu úpravu umelého prerušenia tehotenstva, než je to bežné v krajinách Európskej únie. Avšak nielen KDH uvádzané otázky sú v jurisdikcii národných štátov. Týka sa to aj celej širokej oblasti kultúrnej a národnej identity. Kresťanskí demokrati pred občanmi Slovenskej republiky zamlčujú, že charta základných práv Európskej únie, schválená na samite Európskej únie v Nice aj hlasmi kresťanských demokratov, európskych kresťanských demokratov, jednoznačne chráni národné tradície a identitu. V preambule charty sa uvádza, citujem: "Súc si vedomí duchovného, náboženského a mravného dedičstva zakladá sa únia na nedeliteľných a univerzálnych hodnotách ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti a solidarity. Spočíva na zásadách demokracie a právneho štátu. Stavia jednotlivca do stredu svojho konania tým, že zakladá občianstvo únie a vytvára priestor slobody, istoty a práva. Únia prispieva k udržiavaniu a k rozvoju týchto hodnôt pri rešpektovaní mnohotvárnosti kultúr a tradícií národov Európy ako aj národnej identity členských štátov a organizácií štátnej moci na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni. Táto charta potvrdzuje pri rešpektovaní príslušnosti a úloh spoločenstiev a únie a princípov subsidiarity práva, ktoré vyplývajú predovšetkým zo spoločných ústavných tradícií a zo spoločných medzinárodných záväzkov členských štátov, zo zmluvy o Európskej únii a zmlúv spoločenstiev z Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zo sociálnej charty uzatvorenej spoločenstvom a Radou Európy, ako aj z judikatúry súdneho dvora európskych spoločenstiev a Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva." Koniec citátu. Charta teda rešpektuje princípy subsidiarity a je postavená na takom chápaní ľudských práv a základných slobôd a sociálnych práv, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala svojim členstvom v Rade Európy.

Slovenskej republike sa teda vstupom do Európskej únie nenanúti nič, čo by bolo zásadne nové voči záväzkom, ktoré už na seba vzala. Charta základných práv Európskej únie v čl. 22 navyše verbis expressis uvádza: Únia rešpektuje mnohotvárnosť kultúr, náboženstiev a jazykov.

Po druhé by som chcel uviesť, že KDH sa návrhom deklarácie pokúša využiť autoritu Národnej rady Slovenskej republiky na posvätenie a presadenie vlastnej ultrakonzervatívnej predstavy o rodine, o reprodukčnom správaní sa človeka, o umelom prerušení tehotenstva, o sexuálnej výchove, o vzťahu spoločnosti k menšinám s inou sexuálnou orientáciou a na jej povýšenie na neodškriepiteľnú súčasť slovenskej národnej identity.

A s tým jednoducho nemôžeme v pluralitnej spoločnosti súhlasiť. Hoci predstavitelia kresťanských demokratov pri prezentácii deklarácie na tlačovej konferencii tvrdili, že táto deklarácia nie je o tom, či na Slovensku má byť umelé prerušenie tehotenstva, alebo má byť stopercentná ochrana ľudskej bytosti, či má byť registrované partnerstvo osôb rovnakého pohlavia, či rodina alebo manželstvo je postavené zákonmi na úroveň nemanželského súžitia, ale je to len o tom, že o týchto veciach má Slovenská republika rozhodovať sama. V skutočnosti je návrh deklarácie priehľadným pokusom to, čo v Národnej rade Slovenskej republiky neprešlo pri prerokovaní novely Ústavy Slovenskej republiky, vrátiť na program jej rokovania pod pláštikom obhajoby zvrchovanosti Slovenska ako budúceho člena Európskej únie v kultúrno-etických otázkach. Inak povedané, ideologická agenda jednej parlamentnej strany, ku ktorej mám všetok rešpekt a úctu, sa tu ponúka ako veľký zápas o národnú identitu a zvrchovanosť Slovenska po vstupe do Európskej únie. Svoju ideologickú predstavu sa Kresťansko-demokratické hnutie pokúša v návrhu deklarácie stotožniť s koreňmi, tradičnými predstavami a princípmi európskej civilizácie a súčasné chápanie a uplatňovanie ľudských práv v oblasti reprodukčného správania sa, ktoré sa artikuluje v dokumentoch Európskeho parlamentu, sa vykladá ako nebezpečenstvo spochybňovania a relativizovania tých hodnôt a princípov tak v Európskej únii, ako aj na Slovensku. Teda Európsky parlament sa tu predsúva občanom Slovenskej republiky ako nejaká hrozba pre Slovensko a pre jeho národnú identitu.

Po tretie by som chcel povedať, že návrh deklarácie širokú oblasť kultúry a etiky zužuje, fakticky zužuje na sexuálne správanie sa ľudí. Jasne to vyplýva z textu deklarácie aj z dôvodovej správy k nej. Je to neprofesionálny a verejnosť zavádzajúci prístup. Poskytuje ďalšie svedectvo, že sa tu manipuluje s pojmami národná identita, zvrchovanosť a štátny záujem. Prečo by sa mal úzko stranícky a vyhranene ideologický názor na výklad a praktické uplatňovanie niektorých ľudských práv, týkajúcich sa sexuálneho správania, ktorý evidentne naráža vo veľkej časti slovenskej spoločnosti na silný odpor, vydávať za hodný ochrany zavedením princípu zvrchovanosti členských štátov Európskej únie v kultúrno-etických otázkach? Prečo by sa ideologický názor KDH na umelé prerušenie tehotenstva a registrované partnerstvo mal prezentovať ako všeobecné slovenské stanovisko či prejav slovenskej kultúrnej identity? To je, vážené kolegyne, vážení kolegovia, mätenie pojmov. Príkladom môže byť vystúpenie predsedu Kresťansko-demokratického hnutia na spomínanej tlačovej konferencii pri predstavovaní tohto návrhu deklarácie, ktorý spomínanú ideologickú agendu zaradil do principiálnej diskusie o deľbe kompetencií medzi členské štáty a úniu a požaduje, ako to urobil aj v predchádzajúcom vystúpení, záruky, že členstvo v budúcej, zmenenej Európskej únii neohrozí národnú identitu európskych národov, hoci ohrozená môže byť nanajvýš jedna ideologická predstava jednej slovenskej strany.

Po štvrté, návrh deklarácie je priam manifestom izolacionizmu a xenofóbie. Analýza vystúpení predstaviteľov KDH na tlačovej konferencii a dôvodovej správy k návrhu deklarácie ukazuje, že predkladatelia sa cieľavedome usilujú izolovať Slovensko od niektorých trendov niektorých oblastí ľudsko-právnej praxe, ktorá sa široko, a treba povedať, že konsenzuálne, presadzuje v členských krajinách Európskej únie. Tým sa vytvára nový základ pre delenie Slovákov na dobrých a zlých, na tých, ktorí sú za tradičné hodnoty a na tých, ktorí sú za hodnoty, ktoré presadzuje ten "zlý" Európsky parlament. Ak sa tu ideologický pohľad jednej politickej strany vydáva za tradičný a zhodný s národnou identitou či štátnym záujmom, potom ten istý, napríklad sociálno-demokratický, ktorý sa presadil aj v uzneseniach Európskeho parlamentu a presadzuje sa v členských krajinách Európskej únie, je vlastne v rozpore s národnou identitou a jeho nositelia by potom vlastne nemali byť "dobrí" Slováci? Pôjdeme takouto cestou?

Pán predkladateľ rozdelil pohľady na kultúrno-etické otázky, ako je ochrana ľudského života, ochrana rodiny, ochrana ľudskej dôstojnosti na tradičné a netradičné a konštatuje, že zápas týchto dvoch pohľadov sa presúva z úrovne štátov, respektíve národov na medzinárodnú úroveň a konštatuje, že Európsky parlament sa prikláňa k netradičnému pohľadu na kultúrno-etické otázky. A hoci rezolúcie Európskeho parlamentu nemajú právne záväzný charakter, pán predkladateľ pokladá za potrebné chrániť Slovákov pred názormi Európskeho parlamentu. Hovorí, že netreba čakať, kým sa nezáväzné stane záväzným, a tvrdí, že je v záujme Slovenska, aby si ponechalo aj po vstupe do Európskej únie rozhodovanie o týchto kultúrno-etických otázkach, čo nazýva princípom zvrchovanosti členských krajín Európskej únie v kultúrno-etických otázkach a tvrdo sa pri predkladaní, v tom prvom predkladaní návrhu deklarácie povedalo: Ak teda časť Európskeho parlamentu presadzuje, aj presadí netradičný pohľad na kultúrno-etické otázky, tak potom je vhodné, aby partner Európskeho parlamentu na Slovensku na takýto pohľad tiež odpovedal svojím pohľadom. Inak povedané, väčšinový názor poslancov Európskeho parlamentu predstavuje niečo netradičné, na čo by mal slovenský parlament v mene tradičných názorov odpovedať namiesto toho, aby sa v Európskom parlamente, keď tam, keď už budeme členmi Európskej únie, o týchto otázkach viedla demokratická diskusia.

Pritom v súčasnom období poslanci Európskej ľudovej strany, v ktorej má Kresťansko-demokratické hnutie asociované členstvo, tvoria najsilnejšiu politickú skupinu v Európskom parlamente a bez ich podpory kľúčové rezolúcie Európskeho parlamentu sotva môžu prejsť. A všetky tieto kľúčové rezolúcie sú obyčajne predmetom politických dohôd medzi sociálnymi demokratmi, kresťanskými demokratmi a liberálmi. Bolo by preto zaujímavé zistiť, ako hlasovali poslanci Európskeho parlamentu pri dokumentoch, ktoré Kresťansko-demokratické hnutie tak evidentne dráždia. Predkladatelia síce v dôvodovej správe k deklarácii konštatujú, že do zmlúv o Európskej únii zápas medzi tradičným a netradičným pohľadom na kultúrno-etické otázky viac-menej nezasiahol, čo dokazuje, že otázky, o ktoré im ide, sú v jurisdikcii národných parlamentov, ale predkladatelia si neodpustili pomenovať jediný právne záväzný dokument, ktorý je namierený proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie. Ide o článok 13 zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v amsterdamskom znení. A tiež sa pýtam, je možné, aby bol tento článok európskej zmluvy prijatý bez súhlasu ministerských predsedov, ktorí sú členmi kresťansko-demokratických strán? Odpovedám: Tento článok bol prijatý konsenzom, pretože bez konsenzu sa v Európskej únii neprijíma nič. To znamená, že slovenskí kresťanskí demokrati postupujú tak, že tvrdo kritizujú európskych kresťanských demokratov za to, že niečo aj s ich súhlasom sa dostalo do európskej dohody. (Hlasy v sále.)

Predkladatelia ďalej spochybňujú ako netradičné odporúčanie 1474 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, v ktorom sedí desať poslancov tohto parlamentu a v tomto Parlamentnom zhromaždení sa odporúča členským krajinám Rady Európy prijať v ich zákonodarstve registrované partnerstvo osôb rovnakého pohlavia, kritizujú rezolúciu Európskeho parlamentu k rešpektovaniu ľudských práv v Európskej únii v roku 2000 a rezolúciu Európskeho parlamentu o ľudských právach v Európskej únii z roku 2001. Názory Európskeho parlamentu sú teda niečo, pred čím treba Slovensko chrániť. Treba stavať hrádzu pred demokraticky vyslovenými názormi Európskeho parlamentu, ako keby to bol nejaký extrémistický názor. Ja si myslím, že to je prejav izolacionizmu a xenofóbie, Izolovať sa od trendov v Európe je jednoducho nekultúrne.

Po piate by som chcel povedať, že návrh deklarácie podporuje, jednoznačne podporuje diskriminačné prístupy. KDH otvorene namieta voči odporúčaniu Európskeho parlamentu zahrnúť sexuálnu orientáciu medzi zakázané dôvody pre diskrimináciu. Ide to až tak ďaleko, že namieta proti 13. článku zmluvy o založení európskeho spoločenstva, ktorý pripúšťa prijatie opatrení proti diskriminácii kvôli sexuálnej orientácii. Ochranu rodiny a inštitúcie manželstva si KDH predstavuje tak, že namieta proti výzve Európskeho parlamentu, voči členským krajinám, citujem: "...zaručiť rodinám s jedným rodičom a nezosobášeným párom..." až potom sa dodáva, že aj párom rovnakého pohlavia "...rovnaké práva, aké používajú tradičné páry a rodiny, čo sa týka daňových zákonov, peňažných a sociálnych práv." Inak povedané, predkladatelia tohoto návrhu deklarácie v záujme upevnenia tradičnej inštitúcie manželstva neváhajú spochybniť výzvu Európskeho parlamentu zaviesť takú legislatívu, ktorá by zakázala akúkoľvek diskrimináciu dlhodobo spolužijúcich a zabezpečila by im rovnakú právnu ochranu ako legálne zosobášeným párom. Inak povedané, presadzujú diskriminačný prístup voči tým ľuďom, ktorí nežijú v tradičnom manželskom zväzku a voči deťom, ktoré sa zrodia z takýchto zväzkov.

KDH sa tak nepriamo hlási k zasahovaniu štátu do najintímnejších oblastí ľudského života a k deleniu občanov na ľudí prvej a druhej kategórie, podľa toho, či vzišli alebo nevzišli z tradičného manželského zväzku.

Inak povedané, v mene upevnenia tradičnej rodiny majú byť na Slovensku ľudia, ktorí nežijú v klasickom manželskom zväzku, ako aj ich deti, radšej v sociálne a ekonomicky v nevýhodnejšom postavení, než dnes zabezpečuje prax vo väčšine členských krajín Európskej únie. Pod zámienkou zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach predkladatelia tohoto návrhu odmietajú tiež rezolúciu Európskeho parlamentu k dodržiavaniu reprodukčných práv, v ktorej sa členským krajinám pripomína, citujem: "...že rovnosť medzi mužmi a ženami spočíva v úplnej kontrole ich sexuálneho zdravia a reprodukčného zdravia a práv, oslobodeného od akéhokoľvek donucovania, diskriminácie, násilia a s prístupom k informáciám a službám, ktoré to vyžaduje." Koniec citátu. Teda slovenským kresťanským demokratom sa nepáči, že v Európskej únii sa všeobecne uznáva právo ženy rozhodovať o svojom materstve, potreba koncepčnej a kvalitnej sexuálnej výchovy na školách, užitočnosť širokej informovanosti o antikoncepčných prostriedkoch a ich všeobecnej dostupnosti. To, čo sa v krajinách Európskej únie stalo bežnou súčasťou života, sa predkladatelia návrhu deklarácie pokúšajú slovenským ľuďom predostrieť ako netradičný, a teda nebezpečný pohľad na ľudské práva, ohrozujúci našu národnú identitu, pred ktorým ich treba chrániť zavedením princípu zvrchovanosti členských štátov Európskej únie v kultúrno-etických otázkach.

Teda mali by sme sa na jednej strane stať súčasťou Európskej únie, ale na druhej strane by sme mali byť akýmsi ideologickým skanzenom, v ktorom sa budú uplatňovať iba tieto presne vymedzené ultrakonzervatívne predstavy o obsahu a výkone niektorých ľudských práv. Myslím si, že takéto manipulovanie s pojmom slovenskej národnej identity a takúto európsku víziu Slovenskej republiky tu mnoho z vás nepodporí.

Čo povedať na záver? Vážené dámy a páni, skutočným cieľom tejto deklarácie je totiž s využitím autority Národnej rady Slovenskej republiky povýšiť krajne konzervatívne ideologické predstavy KDH o rodine a o reprodukčnom procese, o reprodukčnom správaní sa človeka, o umelom prerušení tehotenstva, o sexuálnej výchove a tak ďalej, na neodškriepiteľnú súčasť slovenskej národnej identity, ktorú vraj treba chrániť pred údajnými nebezpečnými názormi Európskeho parlamentu. Myslím si, že by sme mali odmietnuť túto manipuláciu s pojmami národná identita a zvrchovanosť, lebo sa za ňou skrýva iba obyčajný izolacionizmus a xenofóbia. Chcel by som zdôrazniť, že podľa Ústavy Slovenskej republiky sa Slovenská republika neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo, a preto nie je možné akceptovať ďalší pokus povýšiť ideologické predstavy jednej strany na štátny záujem a nanucovať ich všetkým občanom Slovenskej republiky prostredníctvom takéhoto uznesenia. Koncepcia ľudských práv a rodiny, ktorú prostredníctvom návrhu deklarácie ponúka Kresťansko-demokratické hnutie, by znamenala zasahovanie štátu do najsúkromnejších sfér života občanov a obmedzovanie osobnej slobody v intímnych oblastiach ľudského života, ktoré súvisia s výberom partnera a s plodením a výchovou detí. A to je, myslím si, neakceptovateľné. Rovnako by sme mali odmietnuť, vážené dámy a páni, akýkoľvek náznak diskriminácie iných foriem rodiny, nemanželských rodín, rodín s jedným rodičom a podobne, ku ktorým by viedlo uplatňovanie uvedených predstáv v praxi. A mali by sme tiež odmietnuť, aby sa kultúrno-etické otázky stotožňovali výlučne s reprodukčným správaním sa slovenských ľudí. Je evidentné, že k zložitým otázkam kultúry a etiky treba pristupovať profesionálnejšie. Zamyslime sa, vážené kolegyne a vážení kolegovia, čo sa na Slovensku stane, ak sa tieto ideologické predstavy stanú, ak by sa zmenili mocenské pomery, súčasťou slovenskej legislatívy. Ďakujem vám za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave. Pýtam sa, či sú všetci prihlásení s faktickými poznámkami. Sedem poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, pardon, do faktických poznámok, pán poslanec Húska do rozpravy. Pán poslanec Cuper, do faktických? Nech sa páči. Máš...

J. Cuper, poslanec: Jaj, ďakujem pekne. Chcem pánovi Weissovi povedať, že civilizovaná Európa vychádzala vždy z nejakej hierarchie hodnôt. Tak to učinila už filozofia starogrécka. Tak to učinili v stredoveku aj v novoveku. Aj na úsvite slovenských dejín v 18. roku bolo jasne konštatované ústami Andreja Hlinku, že Slovensko nesmie byť červené. Všade na Slovensko, všade prišiel komunizmus z východu, iba na Slovensko zo západu z Čiech. Teraz ho tu chce pán Weiss priniesť naspäť z Bruselu? Ja sa pýtam, existuje istá hierarchia hodnôt, ktoré každý musí uznávať - rodina, teda jednotlivec, rodiny, národ, Európske spoločenstvo. Globálne svetové inštitúcie, pán Weiss, ešte vytvorené neboli a ešte dlho nebudú vytvorené. Takisto ako Európa ešte nie je inštitucionalizovaná do takej miery, aby sme mohli hovoriť o európskom občianstve a zmeny vo vedomí európskych národov sa budú diať iba postupne. To znamená, že ten, kto je za to, aby sa tradičné hodnoty rešpektovali, ešte nemusí byť spiatočnícky. Iba, pán Weiss, robíme hierarchiu hodnôt, usporadúvame ich vo vlastnom vedomí. Takže to, čo tu tradične bolo uznávané ako dobré hodnoty, nie je jednoducho potrebné v záujme toho, aby sme sa začali cítiť európskymi občanmi, odhadzovať. Už ste nám raz vnucovali, aby sme sa cítili byť všetci československými občanmi, potom všetci mali sme byť členmi svetového spoločenstva a robotníckych tried a ja neviem čoho všetkého.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Muránsky, Peter, máš slovo.

P. Muránsky, poslanec: Chcem povedať pánovi poslancovi Weissovi, že som veľmi rád, že voľba do Konventu nebola ráno, pretože mnohí z poslancov v tejto sále by sa boli zrejme veľmi pomýlili. Chcem vám povedať pán, alebo lepšie, súdruh Weiss, že predovšetkým vy ste tu ideologický skanzen. Vy ste tu ideologický skanzen ako bývalý komunista a vaša cesta do modernej európskej ľavicovej a neviemakej strany bude ešte veľmi, veľmi dlhá. Podstatou vzniku Európskej únie bola práve myšlienka európskych národných štátov alebo spojenectvo federácie a národných štátov s ich tradičnými národnými, morálnymi, etickými, kultúrnymi hodnotami, ktorú tvorili vtedy kresťanskí demokrati, ale vy zamlčujete to, že podstata, ktorá tu bola, to jest kresťanstvo a kresťanská civilizácia sa práve z rôznych smerníc a rôznych prijatí Európskeho parlamentu jednoducho vytráca. Samozrejme, že vy nechcete, aby súčasťou národnej identity Slovenska bol tradičný pohľad na rodinu a ľudský život a tak ďalej, pretože vy už máte národnú identitu Slovenska vybratú alebo čo má byť súčasťou slovenskej národnej identity, a to je napríklad vaše registrované partnerstvo.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikloško, nech sa páči, máš slovo.

F. Mikloško, poslanec: Pán poslanec Weiss na jednej strane hovorí, že to, čo my chceme, že to vlastne už je, že citoval tam pasáže z Nice a podobne a na druhej strane v druhej časti svojho prejavu povedal, že sa vyhýbame novým trendom. A teda tie nové trendy sú práve tie, ktoré, o čo nám ide, teda vlastne čo platí? To, že máme tú zvrchovanosť alebo to, že by sme mali prijať tie iné hodnoty, ktoré, hovorí, že sú novými a takzvanými novými a netradičnými trendmi. Veď presne si podporil myšlienku tej zvrchovanosti. Áno, my sa vyhýbame tým novým trendom. Ty sa ich zastávaš. Hovoríš, že náš prístup je ideologický. Prepáč, pán poslanec, ale tvoj prístup je ideologický. Veď toto je agenda ľavicových strán v Európe v súčasnosti. A ak by sa aj niektoré kresťanské strany chceli v Európe k tomuto pridať, my sa na rozdiel od teba nebojíme aj voči týmto kresťanským stranám ohlásiť. Ale najviac ma zaujalo, že tento postoj zo strany KDH si nazval nekultúrnym. O čo ty opieraš pojem kultúrnosti? My v KDH ho opierame o dvetisícročnú tradíciu kresťanstva. O čo ty, o nejaké nové trendy, ktoré teraz vnášajú ľavicové strany alebo o čo sa opiera tvoj pojem kultúrnosti? O desaťročia nejakého ľavicového myslenia alebo komunistickej strany alebo čoho?

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Drobný.

M. Drobný, poslanec: Nakoniec je správna diskusia, filozofická a, samozrejme, neviem, či si kolegu nenajali kádeháci k tomu, čo predniesol, pretože to je obrovská obhajoba vašej pozície. Musím povedať jednu skúsenosť kolegovi Weissovi, že moji kamaráti zo Švédska, Dánska ma stále považovali za xenofobistu a izolacionalistu vo vzťahu k rôznym veciam životným, dokiaľ som nepreveril ich deti, ktoré splodili z nemanželských vzťahov a deti, ktoré boli intelektuálne nad priemer našich detí, ale citovo boli také debilné a také ploché, že sa nedalo s nimi komunikovať. Vtedy som si myslel, tak on neobhajuje rodinu a tieto tradičné veci, ktoré tu dvetisíc rokov žili. Tak ten naozaj vnáša chaos do Európskeho spoločenstva a ten chaos vyústi do sodomy a gomory a to musíme naozaj ľuďom povedať, pretože to ich super liberálne správanie sa a toto obhajovanie tohoto správania sa má potlačiť naše kresťanské cítenie, dvetisíc rokov používané, overené? Ja si myslím si, že to musíme brániť pri vstupe do Európskej únie, lebo vždy na pozadí toho môjho odsúdenia alebo ich odsúdenia mňa ako izolacionistu a xenofobistu bolo to, že oni počítajú snáď s tým, že Európska únia zmaže všetky tie národné charakteristiky a všetci budeme rovnakí. Tak som si to vždy ja myslel z toho, čo povedali. Implicitne, náhodne, vzrušene, emocionálne. V pozadí vždy mysleli, veď my zmažeme národné cítenie a bude tu jednotné európske cítenie. To bolo moje percipovanie, len keď som im videl deti, som im povedal, páni, to sú chudáci. To sú naozaj emocionálne paškvily, ako ste ich mohli takto vychovať! Vychovali ste ich vďaka tomu, že ste liberáli, že nemáte rodinu, nemáte k nej vzťah a tieto hodnoty musí nielen KDH, všetci ich musíme hájiť, pretože to keď nebudeme hájiť, tak budeme zle myslieť aj s Európskou úniou. Tu sa nedá nič robiť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Prokeš.

J. Prokeš, poslanec: Ďakujem pán predsedajúci. Ja som si veľmi pozorne a so záujmom vypočul vystúpenie pána poslanca Weissa a musím konštatovať, že to bolo vynikajúce rétorické cvičenie a pri všetkej úcte, pán poslanec Weiss, musím aj to povedať, že keď ste si tvorili tento svoj prejav, tak ste asi nemali pred očami dokument, o ktorom teraz rokujeme. Pretože ten je trošku o niečom inom. A ja ho vnímam skutočne ináč, ako bola vaša analýza, ja ho vnímam ako istý pokus KDH o ospravedlnenie sa či prejavenie ľútosti a o svoju vlastnú rehabilitáciu za postoj v roku 1992-1993. A musím konštatovať, pán poslanec, že som nesmierne rád, že KDH sa vydalo týmto smerom, a preto aj vítam toto stanovisko, ktoré pripravilo KDH. Samozrejme, že má ich stranícku rétoriku, že je zafarbené jazykom ich strany, ale presne tak isto ako aj vaše vystúpenie, zase tam sa odrážala vaša orientácia. Myslím si, že Európa bude stabilná práve vtedy, keď to bude multietnická kultúra a keď každý jeden národ bude mať právo, pán poslanec, tu sa hovorí o práve, nie o konkrétnom vyjadrení toho práva, bude môcť zachovať to svoje a tú svoju identitu v tejto oblasti. Je mi veľmi ľúto, pán poslanec, ja sa obávam, že ste nepochopili predložený dokument. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Čižmáriková ako posledná.

K. Čižmáriková, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Plne sa stotožňujem s vystúpením pána poslanca Weissa a najmä s tou časťou, v ktorej charakterizoval návrh deklarácie ako priehľadný pokus vrátiť na program rokovania Národnej rady to, čo neprešlo pri prerokovávaní novely Ústavy Slovenskej republiky. Aj ja vnímam návrh deklarácie a jej text okrem iného ako znovuotvorenie takej citlivej témy, ako je ochrana života pred narodením či od počatia. Vieme, aké sú na ňu rôzne pohľady, a keď patríme k európskej civilizácii, tá by nemala byť postavená na zákazoch, príkazoch a tvrdom presadzovaní názorov vlastných iba jednej časti našej spoločnosti. Ja vôbec nemám záujem, aby mi niekto z morálno-etických dôvodov prikazoval, ako sa mám reprodukčne správať. Myslím si, že u nás by mala mať dôležité slovo aj tolerancia k iným. Zrejme podľa dôvodovej správy patrím k zástancom takzvaného netradičného pohľadu, a preto túto deklaráciu nepodporím.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Reagovať bude pán poslanec Weiss, nech sa páči.

P. Weiss, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, na veľmi vyhranené stanovisko odznelo iné vyhranené stanovisko, ktoré má korene nielen v Európe, ale má korene aj doma. Európsky parlament jednoducho odráža isté zmeny, ktoré sa dejú v spôsobe života, v správaní ľudí, a reaguje na ne svojimi uzneseniami. Urážať sa na to, že tu vznikajú isté nové trendy a že sa premietajú do ľudskoprávnej oblasti a tváriť sa, že tento postup môžeme zastaviť tým, že našu krajinu izolujeme, je, myslím si, nesprávne. Chcel by som zdôrazniť to, že to, čo jedni uznávajú ako dobré, nemusia uznávať iní a, pán Muránsky, mne prekáža najmä to, aby sme tú vašu predstavu, ku ktorej ja môžem mať rešpekt ako k istému svetonázoru, chcete ponúknuť Slovenskej republike ako jedinú možnú a jedinú správnu. A práve z toho, keď sa niečo povyšuje na štátnu ideológiu, máme dve skúsenosti z totalitných režimov aj z 40-tych rokov, aj potom z tých ďalších 40 nasledujúcich rokov. Práve takéto pokusy narobia v spoločnosti najväčšie zlo.

Viete, strašiť tu komunistami, keď v súčasnosti Európsky parlament je vlastne dominantne ovládaný kresťanskými demokratmi a liberálmi, je smiešne a naivné. Zastávam názor, aby sme nediskriminovali v tejto krajine ľudí na základe toho, či pochádzajú z takej alebo onakej rodiny, či vyrastali v rodine, ktorá bola klasickým zväzkom uzavretým v kostole, alebo či ide o nejaké voľné spolužitie. Je to moderný trend. Myslieť si, že deti, ktoré vzišli z nejakých iných vzťahov, sú nejaké menejcenné alebo debilné, je skutočne veľmi, veľmi scestné.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Páni poslanci, panie poslankyne, predtým ako vyhlásim obedňajšiu prestávku, požiadal pán minister Stank o minútu trpezlivosti. Chcel by vás pozvať zajtra na jednu akciu, ku ktorej dostanete v priebehu niekoľkých minút dokument pod názvom Ozbrojené sily Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán minister.

J. Stank, minister obrany SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v schválenom programe Národnej rady, ktorá práve prebieha, na zasadnutí, ktoré prebieha, je tiež dokument Ozbrojené sily Slovenskej republiky - model 2010. Keďže je to zásadná, rozhodujúca koncepcia Armády Slovenskej republiky a ozbrojených síl, ktorú prerokoval výbor pre obranu a bezpečnosť, tak tých sa netýka to, čo ďalej poviem, ale predovšetkým vás ostatných, ktorí máte záujem zoznámiť sa s touto koncepciu. Zorganizovali sme už nadnes, ale zisťujem, že neviete o tom, už nadnes sme zorganizovali prezentáciu tejto koncepcie počas obedňajšej prestávky. Vzhľadom na to, že ste o tom neboli informovaní, túto prezentáciu prekladáme na zajtra na 12.30 hod., teda tiež počas obedňajšej prestávky. Každému, kto má záujem, by sme podali detailnejšie informácie o tejto koncepcii. Okrem toho na vašu e-mailovú adresu dostane každý túto prezentáciu v priebehu dnešného dňa, teda do počítačov, dostávate ju práve v tejto chvíli i v písomnej podobe. Prosím, každý, kto má záujem, zajtra o 12.30 v kinosále Národnej rady Slovenskej republiky, teda v tejto budove. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Páni poslanci, panie poslankyne, vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hod. Po nej ako prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Šebej a po ňom pán poslanec Kanis. To sú všetci písomne prihlásení. Potom je možné prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prajem vám dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 11.59 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.02 hodine.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, mali by sme pokračovať. Prosím pána poslanca Palka a pána poslanca Kužmu, aby si sadli na svoje miesta ako navrhovateľ a spravodajca. A, samozrejme, vyzývam všetkých poslancov a poslankyne, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru, budeme pokračovať. Ešte predtým, čo by sme začali, chcel by som privítať na balkóne pána Andrea Cellina, zástupcu generálneho tajomníka NATO pre politickú koordináciu. Buďte vítaný na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. (Potlesk.)

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Šebej ako predseda výboru pre integráciu a posledný písomne prihlásený je pán poslanec Kanis.

Nech sa páči, pán poslanec Šebej, máte slovo.

F. Šebej, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, na úvod môjho krátkeho príspevku by som chcel poznamenať, že tá diskusia, teraz ako sme ju zažili, miestami skĺzla do riešenia tém, ktoré sú síce legitímnymi politickými témami, ale ktoré v skutočnosti nie sú ani implicitne obsiahnuté v návrhu deklarácie, tak ako ju predložilo Kresťansko-demokratické hnutie. To, o čom hovoria kresťanskí demokrati, nie je riešenie spomenutých otázok, ale je otázka, kto má k tomu riešeniu dospieť. Má to byť národný parlament, supranacionálna národná vláda alebo majú to byť supranacionálne európske inštitúcie. Deklarácia, ktorú navrhlo KDH, treba povedať, že sa fakticky iba hlási k tomu, ako sú právomoci rozhodovať v rôznych oblastiach života momentálne štrukturované v Európskej únii. Potvrdzuje súčasný stav a fakt je tiež ten, že niektoré inštitúcie Európskej únie prejavujú ambíciu, tak ako všetky inštitúcie, rozširovať svoje právomoci, siahnuť aj na ďalšie a ďalšie oblasti života a domnievam sa, že snaha nedovoliť im to a zachovať Európsku úniu, by som povedal v istých medziach, je rovnako legitímna ako snaha Európsku úniu centralizovať a odovzdávať jej stále viac a viac suverenity od národných štátov. Iste si spomínate, že nedávno vystúpil s istou kritikou procesov v Európskej únii, takých procesov, ktoré znamenajú postupné, nebadané splývanie Európskej únie do akéhosi nadštátu, Václav Klaus, a zožal za to miestami až iracionálne a veľmi prudké reakcie. Vtedy som si dovolil s niektorými bodmi toho, čo povedal, súhlasiť. Povedal som, že jedným zo zdrojov tých prudkých reakcií na to, čo povedal Václav Klaus, je všeobecný nedostatok - možno aj celoeurópsky, nielen celoslovenský alebo celočeský - pochopenia vzťahu medzi slobodou, legitimitou inštitúcií a rozhodovania, vládou zákona a prosperitou. To, čo Václav Klaus hovoril vtedy, bolo, že treba zvážiť, a to nie mimo Európskej únie, ale v jej rámci, vo vnútri Európskej únie, kde sa dúfam ocitneme, pretože chcem, aby sme sa tam ocitli, treba v rámci Európskej únie zvážiť, či je dobré pre občanov únie a pre - povedal by som pre slobodu, ľudskú slobodu ako takú - prenášať bezmyšlienkovite a automaticky stále viac rozhodnutí z pôvodnej medzivládnej úrovne, kde sa zachováva istá suverenita národných orgánov, na úroveň nadnárodných inštitúcií, teda Európskej komisie a parlamentu. Či je to dobré bez toho, aby Európa mala v rukách výsledok Konventu, teda výsledok istého spoločného uvažovania o konečnej podobe, do ktorej sa má Európska únia dostať. Treba najprv takúto predstavu formulovať. A tiež, či je dobré v priveľa veciach opúšťať princíp konsenzu, teda to, že sa rozhoduje jednomyseľne a že všetci, aj tí najmenší, a chcem vám pripomenúť, že Slovensko je veľmi malá krajina v porovnaní s tými väčšími krajinami v Európskej únii, všetci, aj tí najmenší môžu povedať Nie pri niektorých rozhodnutiach, ak je to proti ich záujmom a presvedčeniu. Či je dobré odovzdávať priveľa vecí priveľmi vážnych do rúk väčšinového rozhodovania. Pretože pravda a dobro sa nie vždy prejavujú ako väčšinový názor. Ostatne, chcem vám pripomenúť, že možné zneužitie diktátu väčšiny v ústavných inštitúciách robilo starosti už aj otcom, zakladateľom Spojených štátov amerických, a každý, kto pozná trošku listy federalistov, čo sú základné diskurzy okolo americkej ústavy a okolo vzniku Spojených štátov amerických, tak zneužitie väčšiny robilo už aj im tie najväčšie starosti a najviac času venovali vytvoreniu istého systému bŕzd a protiváh proti tyranii väčšiny. Thomas Jefferson, Hamilton, Madison, všetci tí, ktorí sa zaslúžili o súčasnú podobu Spojených štátov. Spojené štáty pripomínam preto, lebo v Európe, v Európskej únii sa deje čosi, čo ako keby v mysliach niektorých politikov malo viesť k vytvoreniu nadnárodného štátu, federácie, konfederácie, prosto čohosi, čo má charakter čohosi viac, ako je rovnocenné partnerstvo národných štátov.

Chcem vám pripomenúť, že väčšinové rozhodovanie v mnohých veciach je neliberálne, nelegitímne a v podstate veľmi často aj také, z ktorého vyjdú víťazi a porazení, a teda nielen zlá príchuť v ústach, ale aj potenciálny, omnoho prudší konflikt v budúcnosti. Chcem pripomenúť, že existuje rozdiel medzi legitimitou európskych inštitúcií a legitimitou národných parlamentov. Ono sa to nezdá, ale legitimita národného parlamentu - a teda aj národnej vlády - ako je náš, alebo nemecký, alebo francúzsky, alebo britský vzniká vo veľmi intímnej a priamej interakcii politického spektra spoločnosti s vlastným obyvateľstvom. To je legitimita odvodená v podstate od každodenného spolužitia politickej reprezentácie s tými, ktorí tú krajinu obývajú a ktorým ten štát patrí. Takáto miera legitimity nie je dosiahnuteľná u žiadnych supranárodných inštitúcií, teda ani u Európskej komisie, ani u Európskeho parlamentu, ani u Európskej rady.

Ja viem, náš parlament, naša vláda, iné parlamenty, iné vlády nie sú často dôvodom na nadšený obdiv obyvateľov, ale nedá sa jednoducho ujsť pred nekvalitou vlastného národného zastúpenia, teda toho, ktoré vzniká z vôle všetkých obyvateľov krajiny, k nejakým vyšším nadnárodným inštitúciám len preto, že nie sme spokojní s tým, čo nás reprezentuje teraz. Ak hovorím o legitimite, nechcem tým povedať, že nadnárodné inštitúcie, ktoré si Európska únia zakladá, nemajú legitimitu, ale nemajú ten typ legitimity, ktorý vzniká priamo z volieb parlamentných, ktoré sú výsledkom, by som povedal každodenného života populácie so svojimi politikmi - v dobrom i v zlom. A tá legitimita má ešte jednu vlastnosť. Slovenský parlament, český parlament, slovenská vláda, česká vláda, maďarský parlament, maďarská vláda, tie všetky sú z vôle ľudu odvolateľné, vymeniteľné. Nadnárodné inštitúcie, aj v prípade stopercentnej nespokojnosti tej-ktorej populácie s tou vládou, to schopné nie sú. Preto je absolútne legitímna snaha odovzdať nadnárodným inštitúciám aj Európskej únii len toľko právomocí, koľko je nevyhnutné, a to chcem povedať, že platí univerzálne. Áno, je to moje konzervatívne politické presvedčenie, centrálne orgány majú mať len tie právomoci, ktoré nevyhnutne potrebujú na to, aby slúžili dobru obyvateľov, ktoré reprezentujú všetko ostatné. Všetko iné slúži len na kumuláciu moci úradníkov, ktorí nenesú žiadnu zodpovednosť.

Chcem povedať, že nielenže chápem, ale aj podporujem snahu kresťanských demokratov presne kvôli tomu, že si myslím, že kultúrne a etické otázky sú tie, ktoré by mali zostať v rukách národných parlamentov. Áno, mali by zostať. V čích iných rukách, kto je kompetentnejší, kto je legitímnejší rozhodovať o takých dôležitých veciach, ako sú tieto, ako priamo reprezentácia, tá, ktorá vzíde z priameho kontaktu s vlastnou populáciou. Iste nie nejaká inštitúcia, o ktorej aj tí najväčší zástancovia európskej integrácie hovoria, že má istý demokratický deficit a chýba jej transparentnosť.

Toto všetko vám hovorím ako nadšenec Európskej únie, ako človek, ktorý verí tomu, že Európska únia je tá dobrá správa pre Európu, pretože predstavuje v poradí tretí pokus o istý univerzalizmus. Potom ako tu bol rímsky mier, pax romana, a potom ako tu bol ako pokračovanie pokus o univerzalizmus európsky v podobe pax cristiania, keď tu existoval štátny útvar nazvaný Svätá rímska ríša národa nemeckého, tak toto je tretí pokus postaviť spoločne európsky dom na nejakých univerzálne platných hodnotách. To ale neznamená, že ten dom je možné postaviť na neobmedzenej a stále sa rozširujúcej moci centrálnych inštitúcií a úradníkov. Som hlboko presvedčený, že všetky ciele, ktoré si môže integrovaná Európa klásť, je možné zabezpečiť v podstate dvoma vecami. Tá jedna je obsiahnutá v tých štyroch slobodách, ktoré tvoria ideový základ Európskej únie. To znamená v slobodnom pohybe osôb, v slobodnom pohybe tovaru, v slobodnom pohybe služieb a v slobodnom pohybe kapitálu. O čo sa musia centrálne orgány ešte postarať, je právna istota, vymožiteľnosť práva a isté ďalšie spoločné záležitosti. Napríklad, už som si nie istý, a teraz odbočujem od témy kultúrnych a etických otázok, či je možné zveriť do suverénnej moci nadnárodných inštitúcií zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Aj dohoda v Nice sa neopovážila toto posunúť na inú ako na medzivládnu úroveň. Pred pár dňami tu bol francúzsky minister pre európske záležitosti Pierre Moscovici a ten tiež zdôraznil, že si nevie predstaviť obmedzenie suverenity francúzskeho parlamentu, britského parlamentu, nemeckého parlamentu vo veciach definovania zahranično-politických záujmov a bezpečnostných záujmov toho-ktorého národa alebo štátu. Čiže aj toto je jedna z oblastí, o ktorých by som si trúfal tvrdiť, že je v záujme občanov jednotlivých štátov a Európskej únie ponechať to na medzivládnej úrovni a neodovzdávať to do vyšších kompetencií. Chcem pripomenúť, že na počiatku, pri zrode Európskej únie stáli dvaja konzervatívci, Jean Monnet, ktorý stanovil princípy, ktorý mal víziu, a Robert Schuman, ktorý bol vtedy francúzskym ministrom zahraničných vecí a ktorý mal zároveň tú silu presadiť ich do života. Ale tie princípy neobsahovali nekonečné právomoci pre úradníkov, obsahovali iba snahu, aby sa v Európe vytvoril priestor, v ktorom si Európske národy budú riešiť svoje záujmy, svoje potreby a svoje problémy za rokovacím stolom, a nie vojnami.

Chcel by som dodať, že to, čo pomenoval Vladimír Palko aj Pavol Hrušovský vo svojich príspevkoch, nie je akési paranoidné vnímanie toho, čo robí európsky parlament alebo niektorí európski politici. Ja sám som počul poslanca Európskeho parlamentu z Rakúska za zelených, pána Fokenhubera, ktorý je, mimochodom, nominovaný medzi 16 zástupcami Európskeho parlamentu do Konventu Európskej únie, že je nám všetkým jasné, že národné vlády už nedokážu zodpovedne riešiť daňovú a sociálnu politiku. Mne teda prešiel mráz po chrbte a nasledovali, samozrejme, búrlivé protesty z úst viacerých európskych poslancov, ale aj daňová a sociálna politika sú napríklad veci, ktoré by som nerád videl v moci nejakých iných inštitúcií, ako je reprezentácia, ktorá vzišla z volieb. Neobstojí tvrdenie, že aj európsky parlament vzišiel z volieb, pretože ten európsky parlament nespĺňa tú základnú podmienku, o ktorej som pri popisovaní toho, čo je legitimita národných parlamentov, hovoril, ten každodenný intímny kontakt politickej scény s celým obyvateľstvom. Slovensko je krajina, ktorá je vo svojich politických preferenciách rozdelená. Ale dá sa povedať, že je rozdelená na základe osobných skúseností a znalostí. Slovenských politikov, teda nás, ľudia majú alebo nemajú radi, lebo vedia, kto sme. Na rozdiel od celej tej množiny poslancov v Európskom parlamente a celej tej množiny politických subjektov, ktoré sú zastúpené v Európskom parlamente, z ktorých tá-ktorá populácia, ktorá volí, vždy pozná len zlomok. To je legitimita, ktorá má iný charakter, inú mieru spoľahlivosti ako tá, ktorú majú národné vlády a národné parlamenty. Preto sa domnievam, že nielen kultúrne a etické, ale aj napríklad zahraničnopolitické, bezpečnostné, obranné, daňové a iné záležitosti majú zostať v čo najväčšej miere v rukách národných vlád a národných parlamentov a preto sa domnievam, že pre Európsku úniu a pre občanov Európskej únie je lepšie, keď sa na väčšinové hlasovanie v orgánoch, z medzivládnej úrovne na väčšinové hlasovanie posunú len veci, ktoré bezprostredne súvisia s fungovaním európskych inštitúcií.

Chcel by som vám ešte pripomenúť, že všetko to, čo sa spomínalo na adresu Európskeho parlamentu, sa mohlo stať len preto, že Európsky parlament, keďže nemá v skutočnosti významnejšie legislatívne právomoci (je to paradoxné, ale je to parlament, ktorý nemá legislatívne právomoci, pretože európske právo vzniká tak, že je iniciované Európskou komisiou, ako by som povedal, istým zdrojom legislatívy, a je posväcované na medzivládnej úrovni, čiže Európskou radou), tak v Európskom parlamente vďaka tomu je aj možné prijímať rozhodnutia rezolúcie a vyhlásenia, na ktorých sa z tých 660 členov Európskeho parlamentu povedzme podieľajú 20 alebo 50, alebo 130. Európsky parlament, presne tak ako každá iná inštitúcia, si hľadá právo na svoju existenciu. Hľadá si svoje miesto pod slnkom. To je absolútne logické a legitímne. Treba ale aj povedať, že pre dobro budúcej Európy je dôležité, aby isté veci, a to nie nevýznamné, zostali v rukách národných vlád a parlamentov. A teraz poviem posledný argument, prečo si to myslím. Veľmi mi záleží na tom, aby sa Európska únia zachovala ako projekt, ktorý je naozaj pozoruhodný, idealistický, nasledovaniahodný a vznešený. Preto nechcem, aby hneď od počiatku do organizmu, do tkaniva Európskej únie boli zamontované veci, ktoré môžu spôsobiť odstredivé tendencie. Snahu niektorých národov a štátov sa z Európskej únie sa opäť odtrhnúť, pretože sa budú cítiť zviazané rozhodovaním v inštitúciách, na ktoré nemajú žiadny vplyv. V tomto prípade je menej viac.

Dovoľte teda, aby som vyjadril presvedčenie, že návrh KDH nesmeruje k tomu, aby sa bezprostredne na Slovensku hneď zajtra zakázali interupcie alebo aby v slovenskom parlamente neprešli, ja neviem, registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia. Ja by som rád návrh KDH podporil ako snahu zachovať v rukách tohto parlamentu právomoc o tom rozhodnúť. A nielen právomoc v tomto, ale aj právomoc aj v ďalších veciach. Ja som presvedčený, že keď budeme ako členovia slovenského parlamentu mať možnosť sledovať diskurz o budúcnosti Európskej únie, tak to bude práve diskurz o tomto, koľko právomocí a týkajúcich sa čoho má zostať v rukách národných vlád a parlamentov, koľko sa má posunúť na supranárodné európske inštitúcie, aké to majú byť právomoci, aký má byť spôsob rozhodovania. O tom to celé je. Nie sú to otázky, ktoré sa vyčerpajú tým, že či ten ktorý štát bude mať práve zástupcu v Európskej komisii alebo nebude. To sú podružné veci. Tie otázky sa týkajú skôr toho, čo všetko si tá Európska komisia môže dovoliť a čo všetko si ten Európsky parlament bude môcť dovoliť. Chcel by som vám pripomenúť, že na pôde Európskej únie táto diskusia beží plnou silou a pravdu mal Vladimír Palko, keď povedal, že u nás nebeží. Nikto sa tej témy neodvažuje dotknúť s plnou zodpovednosťou, lebo sa bojí, že by sme si mohli, eventuálne, by som povedal, zmariť naše ambície byť členmi Európskej únie. Chcem vás ubezpečiť, že tak to nie je. Naopak, my potrebujeme byť členmi Európskej únie, aby sme do tejto diskusie mohli zasiahnuť, ale bolo by strašnou chybou, keby sme prichádzali do Európskej únie bez toho, aby sme si my samy medzi sebou nevydiskutovali, do akej Európskej únie chceme vstúpiť a čo všetko tá Európska únia môže a čo nemôže za nás riešiť. Tým by som rád skončil. Ďakujem za pozornosť.