B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, pokoj v rokovacej sále.

A. Rakús, poslanec: ...a v konečnom dôsledku môže spochybňovať samotnú demokraciu ako politický systém. Predkladaný návrh deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky chce upozorniť na určité riziká, ktoré v kontexte súčasného vývoja západnej civilizácie môžu ohroziť morálno-kultúrne základy, na ktorých vyrástla. Chce upozorniť, že, povedané slovami Paula Johnsona, ak sa majestát morálky nahradí majestátom práva a justície bez toho, aby sa doňho naplno inkorporoval, máva to zlý koniec. Predkladaný návrh deklarácie naznačuje isté výhrady voči možnému koercívnemu, teda akémusi nátlakovému alebo aspoň manipulatívnemu pôsobeniu určitých inštitúcií Európskej únie, a to špeciálne v kultúrno-etických otázkach. Nie je vyjadrením nášho odmietania Európskej únie alebo nášho nezáujmu o členstvo v nej. Ide skôr o spôsob, ktorým chceme navonok deklarovať, že voči viacerým názorom, postojom, prevládajúcej mentalite a novo sa objavujúcim kultúrno-etickým zvyklostiam existujú závažné i menej závažné dôvody, ktoré by mal starostlivo preskúmať každý jednotlivec i každý štát , ktorý sa nechce riadiť podľa zásady: "Po nás potopa." Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave na vystúpenie pána poslanca trošku neskoro chce reagovať pán poslanec Budaj ako jediný. Nech sa páči, máte slovo.

J. Budaj, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem vyjadriť rešpekt k zaujímavému príspevku, ktorým sa pán poslanec snaží nájsť argumenty, ktorými by vysvetlil túto deklaráciu a jej náležitosti. Eklektizmus, eklektizmus postmoderný je podstatou šance Európy na spolužitie, je podstatou mieru, je podstatou šance celého sveta v dobe, keď sa svet zmenil na globálnu dedinu. No práve preto je len priznaním pravdy o skutočnosti, nie zlou správou. Zbytočné je obracať sa späť k Leninovi, ktorý naozaj nebol vzorom ani tolerancie, ani ochoty vnímať svet v celej jeho rôznosti. Naopak, bol vo svojej podstate sektárom. Leninizmius je výstrahou, ako ľahko môžu byť sektármi tí, ktorí si myslia, že spoločne zdieľané hodnoty sa deklarujú deklaráciami alebo že pravdu o skutočnosti, tej neuveriteľne pohybujúcej sa a meniacej duši sveta majú už oni vopred vo vrecku.

Takto možno na konci minulého storočia hodnotili niektorí pochybné volanie po práve na sebaurčenie národov, a to dokonca aj tak málo znateľných, akým vtedy bol málo znateľný národ slovenský.

Práva a šance ľudí žijúcich na svete nie sú dopredu vymenované a nevymenuje ich ani táto deklarácia.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Rakús, nech sa páči, môžete reagovať.

Ďakujem pekne. Ťažko mi reagovať, pretože, priznám sa, som celkom dobre neporozumel, kam mieril svojou poznámkou pán poslanec, skôr mám taký pocit, že to je už vlastne taká pokračujúca reťaz akejsi samoľúbosti z oponovania tomu, čo sa tu robí. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč, pripraví sa pani poslankyňa Keltošová.

Nech sa páči, pán poslanec.

V. Tkáč, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia predkladatelia, dámy a páni, dovoľte, aby som zaujal stanovisko k dokumentu, ktorý podľa mojej mienky má v istom zmysle slova, aspoň v tejto sále, historický význam. Historický aj preto, že pán poslanec Weiss vystupuje konečne ako socialista, pán poslanec Budaj vystupuje konečne ako liberál, vystupujú tu poslanci v duchu svojho svetonázoru a konečne sa začíname správať ako pravicoví, konzervatívno-stredoví alebo ľavicoví politici.

A teraz som vôbec nechcel byť vtipný, ani som nechcel nič objaviť. Chcem len povedať, že mám svoj archív, dovolil by som si citovať encykliku pápeža Jána XXIII. Materet magistra. Potvrdzuje presne to, čo sa v tejto sále deje. Dovoľte citát: "Nedostatok vzájomnej dôvery nachádza svoje vysvetlenie v skutočnosti, že ľudia, zvlášť zodpovední činitelia," to podčiarkujem aj ja hlasom, "zvlášť zodpovední činitelia pri výkone svojej činnosti vychádzajú z rôznych, i radikálnych, protikladných svetonázorov. V niektorých z nich sa, žiaľ, neuznáva existencia mravného poriadku, ktorý je poriadkom transcendentným, všeobecným, absolútnym a rovnako platným pre všetkých." Myslím si, že Ján XXIII. vo svojej encyklike presne hovoril to, čo sa v tejto sále v súčasnosti deje. Pozitívom tohto dokumentu, to chcem predoslať, že budem hlasovať jednoznačne, bez akýchkoľvek zaváhaní za tento dokument, pozitívom je to, že sa otvára tu aj téma o európskej dimenzii a o etických dimenziách. Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, Pavol Hrušovský tu nie je, na jeseň minulého roku Konferencia biskupov Slovenska usporiadala ekumenickú konferenciu na tému "Etika v prístupovom procese." Mal som česť vystúpiť s prednáškou na tejto ekumenickej konferencii o etike v prístupovom procese do Európy, do Európskej únie, spolu s pánom Hrušovským a s hlavným vyjednávačom pánom Figeľom. Boli tam rozobraté tie otázky, ktoré sú predmetom jednak v podstate jadra tejto deklarácie, to je tých päť alebo šesť hodnôt, ktoré sú tam uvedené ako podstata, o čo tu vlastne ide, a to aj vo väzbe na európske dimenzie. Bolo tu spomenuté, škoda, že tu nie je pán poslanec Šebej, ja by som chcel naozaj podporiť jeho slová a chcem verejne vyhlásiť, že mám dôsledne zmonitorované vystúpenia a konflikt, ktorý vznikol v českom parlamente pri vystúpení pána Klausa. Chcem povedať, že to, čo povedal tuším pán poslanec Budaj, že to vôbec nie je pravda, že pán Klaus je euroskeptik. Dovoľte, aby som to dokázal. Chcem v tejto súvislosti uviesť, že otázka, čo ďalej s Európskou úniou, je otvorený problém a že v tejto súvislosti existujú európske štruktúry, ktoré majú svoj námet v oblasti Európskej demokratickej únie. Európska demokratická únia bola založená 24. apríla 1978 v rakúskom Klessheime pri Salzburgu. Lídri 18 politických strán, medzi nimi dovoľte, aby som citoval mená Helmut Kohl, Margaret Thatcherová, Jacques Chirac, Paul Schlütter a Franz Jozef Strauss vtedy podpísali deklaráciu princípov EDU, známu ako Klessheimská deklarácia. A v tejto Klessheimskej deklarácii sa hovorí o takých hodnotách, ktoré pri vyslovovaní týchto mien, sa akosi opomínajú, napríklad vo vzťahu ku thatcherizmu alebo podobným hodnotám, kde sa evidentne hovorí o sociálne orientovanom trhovom hospodárstve, kde sa vyslovene hovorí napríklad o tom, že zdôrazňujúc morálne záväzky slobodnej a otvorenej spoločnosti, rodinu ako prirodzenú jednotku spoločnosti uznávajú títo signatári, ako aj sociálnu zodpovednosť voči slabším a menej úspešným. Čo je veľmi dôležité, a to by som chcel spomenúť aj vo vzťahu k pánovi poslancovi Kanisovi, akým spôsobom tieto typy politických strán a subjektov európskeho charakteru formujú podstatu národných štátov a otázku národa v tejto súvislosti. Pracujeme v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy v Európskej demokratickej skupine. A táto Európska demokratická skupina pracuje s pojmami národ, tak ako pracuje aj Klessheimská deklarácia. Hovorí o tom, budem citovať, že "táto skupina, alebo Klessheimská deklarácia, hodnotí tieto hodnoty tak, že verí v právo všetkých národov Európy na základné osobné slobody a ľudské práva, tak ako sú uvedené v Európskej konvencii ľudských práv a vo všeobecnej deklarácii ľudských práv a navzájom si sľubujú, že budú pracovať pre prospech skutočne demokratickej a čoraz užšej spolupráce všetkých národov Európy pri dodržiavaní práva každého národa na ochranu svojej identity a ochranu svojich životných záujmov." Osobitne Európska demokratická skupina, ktorá združuje poslancov tých parlamentov, ktorých politické strany, subjekty sú v EDU, upravuje postavenie národov a národných inštitúcií veľmi jednoznačne. Ja to budem pre krátkosť času hovoriť, alebo prekladať z francúzštiny, že táto skupina uvažuje, že Európa zostane kontinentom štátov, národných štátov. A že národné parlamenty budú principiálnym fórom pre národy. Podporuje nie Spojené štáty európske, Vojtech Tkáč pridáva s veľkým S, ale podporujeme Európu spojených štátov, teda s malým s, respektíve podporujeme Európu národných štátov. Na rozdiel od tejto koncepcie, ktorú podpisuje aj podpredseda EDU pán Klaus, pán český prezident Havel vystúpil v kanadskom parlamente s tým, že je koniec éry národných štátov, že je koniec medzinárodného práva, lebo vyššie princípy demokracie vytvárajú podmienky pre to, že demokratické štáty môžu slobodne rozhodovať a že aj končia takéto atribúty medzinárodného práva, ako je princíp nezasahovania do vnútorných záležitostí iných štátov. Hovorí sa tomu inak aj Clintonova doktrína. Ale tá je približne rovnaká s Brežnevovou doktrínou o strate suverenity toho štátu, kde je ohrozený socializmus, že spoločenstvo socialistických štátov má právo zasahovať tam, kde sa domnieva, že socializmus je ohrozený.

Chcem sa vrátiť späť k problematike, a to v tom zmysle, že rozšírenie Európy, Európskej únie by malo byť predmetom slovenskej politiky a že aj v súčasnosti, keď je vrcholným cieľom skončiť tento rok 2002 v prístupovom procese pozitívne, keď sa slovenskí politici a médiá venujú neetickej privatizácii Slovenského plynárenského podniku, kde tu je súboj amerických, nemeckých a ďalších koncernov, je tu súboj privatizácie a osočovania z provízií, hovoríme o etike v politike, chcel by som sa spýtať bez výhrady a bez konkretizácie, kde je etika financovania slovenských politických strán v súčasnosti, kde je etika trezorov slovenských politických strán, akým spôsobom dnes spolupracujú slovenské politické strany pri nadnárodných alebo teda nadčasových témach. V tejto súvislosti treba povedať, že aj Európska únia hľadá svoju etickú dimenziu a je dobre, že práve tento dokument túto fázu a v tomto čase aj priestore zvýrazňuje etiku v čase, keď pristupujeme do Európskej únie a hovoríme o sociálnych dimenziách. Na slovenskej politickej scéne som temer nepočul komentáre k Európskemu sociálnemu programu, ktorý bol prijatý v Nice v decembri 2000. Tento Európsky sociálny program, ktorý je vlastne programom Európskej únie na päť rokov, obsahuje presne to, čo je v tejto deklarácii. Chcem tým povedať, že hovorí o sociálnej ochrane, hovorí o pracovných príležitostiach, hovorí o boji proti chudobe vo všetkých formách vylučovania zo spoločnosti a diskriminácie na podporu sociálnej integrácie, tento program hovorí o problematike týkajúcej sa sociálnej kohézie, o sociálnej kohézii v slovenských podmienkach som ešte nepočul slovenského politika hovoriť. Robíme všetko pre to v Inštitúte Friedricha Eberta (Friedrich Ebert Stitfung), aby sa uskutočnilo jedno stretnutie k problematike sociálnej kohézie nie v intenciách slovenských, ale v intenciách európskych. Súčasťou sociálnej kohézie, súdržnosti, a pritom kohéziu chápu v Európe ako to, čo spája všetky zložky spoločnosti, je to, čo ich drží spolu. A má to úžasný dopad aj na rozmanitosť subjektu, budem citovať z európskych dokumentov, aj rozmanitosť subjektu občianskej spoločnosti, vrátane cirkvi, zdôrazňujem, vrátane politických strán a odborov, je dôležitým faktorom sociálnej kohézie, hoci vo väčšine krajín zaznamenali straty v počte svojich členov alebo príslušníkov. Chcem tým povedať, že v tejto súvislosti v oblasti sociálnej kohézie majú obrovský význam hodnoty, ktoré sú dnes aj predmetom tejto deklarácie. Hovorí sa o tom, a budem citovať: "Niektoré témy týkajúce sa detí a rodín, ktoré špecifikoval výbor ministrov na možné prepojenie s programom pre deti, treba zdôrazniť, pretože vzhľadom na nedostatok zdrojov mali doteraz nižšie zameranie."

Dovoľte, aby som sa vrátil k obsahu tejto deklarácie. Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že v tejto sále som vystúpil pri podpisovaní slovensko-vatikánskej, respektíve zmluvy so Svätou stolicou, a vtedy som sa verejne osvedčil prvýkrát o tom, že som proti potratom, proti ničeniu života. A v tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť to, s čím som aj skončil v tom čase, že som vyslovil presvedčenie, že by nebolo dobre, keby zmluva Slovenskej republiky a Svätej stolice vyvolala konflikty medzi cirkvami. Ale práve naopak, aby aj ostatné cirkvi získali určitú hladinu dosiahnutej úrovne vzťahov pre vysporiadanie si a pre možnosť svojho pôsobenia a keď si spomenieme aj na to, čo tu padlo v súvislosti s kritikou tejto zmluvy, tak sa pýtam, že tie strašidelné hlasy, ako sa naplní, čo sa stalo, akým spôsobom ublížila tejto krajine táto zmluva? Myslím si, že aj vo vzťahu k usporiadaniu iných cirkví, vzťahu štátu a iných cirkví to je vynikajúci model, akým spôsobom dosiahnuť priestor pre pôsobenie. Nehovoriac o tom, že, samozrejme, je to súboj hodnôt a že tu existujú aj snahy zasahovať do cirkevného práva, do cirkevného života. Chcel by som opätovne zdôrazniť, že absolútne nemôžem súhlasiť s nálezom Ústavného súdu, na základe ktorého sa môže ingerovať do práva cirkvi riešiť otázky a právne vzťahy, právne pomery svojich kňazov, kde kanonické právo hovorí jednoznačne o službe Bohu a ľuďom a pracovné právo tam nemôže zasahovať do toho, či cirkevné inštitúcie majú, alebo nemajú právo riešiť si právne vzťahy s kňazmi. Ja to považujem za poruchu vo fungovaní Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Chcel by som v tejto súvislosti povedať aj o niektorých iných skutočnostiach, ktoré dnes hýbu svetom a ako človeku, ktorý sa zaoberá pracovným právom, si myslím, že ubližujú aj cirkvám alebo cirkvi, Konferencii biskupov v súvislosti s pracovným časom v nedeľu, že skôr som očakával, že sa spamätá Konfederácia odborových zväzov a túto problematiku vynesie ako svoju agendu, pretože tak, ako sa porušuje Zákonník práce v týchto obchodných reťazcoch, to je v podstate úroveň 17. storočia a o tom písal aj Dickens.

Chcem tým povedať, že Konferencia biskupov má svätú pravdu v tomto svojom postoji. A to hovorím ako človek, ktorý 32 rokov pracuje v oblasti pracovného práva, pretože o to tu ide. Nehovoriac už o iných hodnotách, o tom, akým spôsobom sa nedeľa chápe, ale chcem povedať, že, samozrejme, majú legitímne právo upozorniť otcovia biskupi na to a chápem aj legitímne právo, ak niekto povie, že to je jeho vec, čo robí v nedeľu. Myslím si, že to je súboj hodnôt a každý sa môže postaviť na tú stranu, ku ktorej inklinuje. Ja inklinujem k tomu, že Konferencia biskupov má plné právo a morálne právo toto povedať.

Chcem v tejto súvislosti zdôrazniť ešte tú skutočnosť, že z hľadiska európskej dimenzie, naozaj sa treba vrátiť, a s tým som aj začal, že si treba už aj uvedomiť, kto čo hovorí. Ak komisár Verheugen kritizuje pána Mečiara a pána Klausa, tak už si treba uvedomiť, že asi má pán Klaus pravdu, keď to odbil jedným slovom, že to je socialista, že tieto funkcie by nemali robiť straníci, podľa mojej mienky, áno, a navyše ešte vo vzťahu k prístupovému procesu. Aj rozdeľovanie, a o tom je tiež etika európskeho charakteru, aj rozdeľovanie štátov do určitých skupín pri vstupe do Európskej únie bol totálny nezmysel. Vymyslela to tá skupina Európskej komisie, ktorá bola neskôr odvolaná pre korupciu, kompletne. A bola to skupina, kde ja môžem dokázať, tie všetky ústia ku kritike vlády HZDS 1994-1998, že táto skupina funkcionárov Európskej komisie pri hodnotení Slovenskej republiky používala lož. Môžem to exaktne dokázať, keď tam boli totálne nezmysly. Ale boli tam totálne lži aj zo strany slovenských reprezentantov, ktorí s nimi rokovali. Konkrétne, napríklad to považujem za jedno absurdné osobné sklamanie z politického života, keď Konfederácia odborových zväzov s nimi rokovala a vyhlásila, že od roku 1990 je najnižší stupeň sociálneho partnerstva v Slovenskej republike. Čo bola absolútna lož, pretože už v tom čase na rozdiel Českého úradu práce rozhodovali o 11 miliardách korún v tripartite o projektoch na verejno-prospešné práce, a tak ďalej. Na rozdiel od českého štátneho úradníka v dôchodkovom zabezpečení rozhodovali v tripartite o 100 miliardách korún v Sociálnej poisťovni, fungoval dialóg, na ministerstve práce boli piati predsedovia odborových zväzov členmi vedenia ministerstva práce. Dostávali komplet materiál, nemuseli ho ilegálne získavať, a tak ďalej, a tak ďalej. To len ako príklad, keď sa lož používa aj v európskej dimenzii a ubližuje.

Chcem povedať len jeden politický dôsledok, ak dovolíte, že ani jedna vláda, ktorá sa dostala do tej prvej trojice, nevydržala v najbližších voľbách. Čiže nebol to politický potenciál, ktorý získavajú z európskej dimenzie, či to už bola vláda česká, poľská alebo maďarská. To nie je voličská hodnota, ak komisári z Európy niekoho pochvália, alebo niekoho negujú. Chcem tým povedať, že vrátim sa k podstate veci, že tie hodnoty, ktoré sú tam formulované, sú európskymi hodnotami, sú obsiahnuté v inej podobe v základných dokumentoch sociálnej Európy, v dokumentoch sociálnej kohézie, sú obsiahnuté aj v politických dokumentoch, v kresťanskej deklarácii a v ďalších dokumentoch Európskej demokratickej únie, ktorej členmi je Kresťansko-demokratické hnutie a Strana maďarskej koalície a kde má aj Hnutie za demokratické Slovensko záujem vstúpiť v budúcich rokoch.

Chcem tým povedať, že toto sú jasné dôkazy, že nemožno súhlasiť v podstate ani s jedným názorom vysloveným kolegom Weissom, ktorý tu prezentoval svoje názory, ale musím dať klobúk dole, že mal odvahu takto vystúpiť a povedať svoj názor. Má právo to tak povedať, ale ja mám takisto právo povedať, že s tým nemôžem súhlasiť, že mám kdesi svoje hodnotové mechanizmy, svoju osobnosť, zameranú iným smerom.

A konečne je to dobré, že v parlamente Slovenskej republiky vystupujeme takýmto spôsobom. Podporujem tento dokument a chcem ešte povedať jednu vecnú poznámku, ale neznamená to, že to staviam na úroveň svojej pozmeňujúcej poznámky.

Hovorí sa tu o ochrane života a dôstojnosti ľudskej bytosti od počatia až po smrť. Je to v podstate to, s čím absolútne nemôžem súhlasiť, ako vystupovala kolegyňa Čižmáriková, že ona má právo na svoje reprodukčné správanie. Mrazilo ma, keď som to počul, pretože je to aj absolútne právo správať sa k svojmu potomstvu, k svojim deťom, ktoré žijú, ako keby som za to, že som ich ja splodil, ja ich môžem potom aj nejakým spôsobom týrať alebo nechcem byť horší, to, absolútne s tým nemôžem súhlasiť. A existuje aj filozofia trestu smrti, že ten, kto zavádza injekciu, smrtiacu injekciu odsúdenému do žily, je z hľadiska prirodzeného práva, ale aj božích zákonov vrahom, ale štát vo forme zákona mu hovorí, že on vrahom nie je, ale on je vrahom, podľa mojej mienky.

Ak sono po bruchu matky sleduje dieťa v tele a blíži sa k hlave, dieťa si dáva ruky na hlavu. Pri sono, pri ultrazvuku. Sú to ľudské bytosti a každé umelé prerušenie tehotenstva je podľa mojej mienky vraždou.

V tejto súvislosti ale by som išiel nad rámec tejto deklarácie a to je tá druhá fáza života, smrť, že mám názor, že ochrana dôstojnosti ľudskej bytosti by mala byť aj po smrti. Dovoľte jeden príklad. Roky, za bývalého režimu, som mal takú oázu slobody názorov v Nižnej Myšli kde spolu so študentmi, ale aj s mojim malým synom sme trávili víkendy pri vykopávkach mykénskej kultúry 1500 rokov pred Kristom a spomínam si na tú úctu archeológa doktora Olexu voči mŕtvym, možno Grékom v tom čase, lebo to boli Mykéni, alebo možno voči pôvodnému živlu, keď sme pracovali s ostatkami a skúmali sme históriu 1500 rokov. A tú úctu, si myslím, že človek má právo na dôstojnosť aj po smrti a že ten spôsob dôstojnosti je ďalej, než je text tejto deklarácie, ale to nechcem ani kritizovať, ani meniť, chcem len upozorniť aj na takúto dimenziu ľudskej dôstojnosti.

Na záver mi dovoľte povedať, že niektoré dni prefičia v tomto parlamente tak, že človek je rád, že ich má za sebou, ale myslím si, že debata na túto tému vďaka tej skupine našich kolegov, ktorí to predložili, obohatila prácu poslanca a moju osobnosť.

Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Hofbauer. Nech sa páči.

R. Hofbauer, poslanec: Pán poslanec Tkáč vyjadril potešenie nad tým, že liberáli sa začali vyjadrovať ako liberáli a socialisti ako socialisti. Ja zase vyjadrujem uspokojenie, aj keď s miernou dávkou začudovania, že kresťanskí demokrati sa začínajú konečne tváriť ako kresťania a ako osoby presadzujúce národno-štátne záujmy a morálku a hodnoty národa. Znelo to veľmi prekvapujúco práve z úst pána poslanca Palka, ktorý sa ešte prednedávnom vyjadril, že HZDS, to sú zločinci, a ich predseda Vladimír Mečiar je medzinárodný zločinec. A takisto jeho politický súkmeňovec pán doktor Rakús toho istého predsedu - Mečiara - a zakladateľa tohto štátu označil za psychiatrického pacienta a odkázal ho do blázinca. Takže som rád, že na tejto úrovni predstavitelia KDH konečne zaujímajú postoje adekvátne kresťanov a demokratov.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Keltošová. Pripraví sa pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči, máte slovo.

O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som po vystúpení pána Tkáča doplnila niektoré jeho myšlienky, ktoré možno budú znieť trochu kriticky, ale neznamená to, že meníme svoj postoj, pokiaľ ide o podporu tejto deklarácie.

Myslím si, že text deklarácie, tak ako je naformulovaný, je veľmi dobrý. Ten text je naozaj iniciatívny, má nielen výpovednú hodnotu, ale rozširuje to, čo my tu hovoríme, o tie určité netradičné pohľady, aj obzor a vzdelanie aj nás poslancov a myslím si, že malo by to tak byť vo vzťahu aj k médiám, aby sa tieto myšlienky dostali medzi čo najširší okruh verejnosti.

Čo si však myslím, a to hovorím teraz navrhovateľom s plnou vážnosťou s predkladateľom, že niektoré formulácie v dôvodovej správe sú nešťastné. A práve tieto formulácie, ktoré tam máte, zrejme vyvolali aj takú búrlivú odozvu medzi ľavicou a budú vyvolávať odozvu, ak sa tento materiál dostane von, pričom text deklarácie o tom vo svojich detailoch ani nehovorí. Zdá sa mi to trochu kontraproduktívne, ide to nad rámec toho textu, ale už je to vonku, takže zrejme bude to predmetom diskusií, nielen pokiaľ ide o SDĽ, ale aj ďalších, možno aj mimoparlamentných strán, ktoré budú mať na dlhý čas svoju agendu práve na takých formuláciách, ktoré uvediem.

Rodina. Stabilná inštitúcia, súhlasíme. Viete, nemyslím si, že štatistiky kriminálnych činov, a tak ďalej, vykazujú, že páchatelia, ktorí nevyrástli v tradičnej rodine, prevažujú nad páchateľmi z takzvaných dobrých, konsolidovaných rodín. Je to subjektívny pohľad predkladateľov, zdá sa mi to naozaj diskriminujúce. Verte mi, že som sa rodinnej a prorodinnej politike venovala dlhé roky. Sledovala som štatistiky a je to diskriminujúce voči neúplným rodinám a mnohé to budú pociťovať ako ujmu, mnohé politické strany budú z toho vytĺkať politický kapitál.

Čiže neviem, či tam táto formulácia musela byť. Zrejme ste ju považovali za nutnú, ale zdá sa mi, že bude kontroverzná vo vzťahu k verejnosti, kde by ste mohli viac bodovať, keby ste tam napríklad tú poslednú vetu neboli dali.

Homosexuálne partnerstvá. Viete, ja už som vystúpila v televízii asi pred dvoma alebo troma mesiacmi s navrhovateľom pánom poslancom Ištvánom, kde som argumentovala vecne, prečo nie. Prečo v tejto etape, v tejto situácii nemôžeme podporiť návrh zákona. Nebudem o tom zoširoka hovoriť, ešte na to máme priestor pri prerokovávaní, myslím, že je to 20. bod - registrované partnerstvá. Vysvetľovala som náš postoj, prečo tento návrh zákona nepodporíme napriek tomu, že sú tu odporúčania nielen Európskeho parlamentu, ale aj Rady Európy, ktorej som členkou, a chcem povedať len techniku, najmä pre ľavicových poslancov, ktorí nemajú skúsenosť z Rady Európy, ako máme my, odporúčania, či už Európskeho parlamentu alebo Rady Európy, sú nezáväzné. Závisí vždy na tej-ktorej vláde členského štátu, na zoskupeniach politických, či prevažujú konzervatívne, alebo stredo-pravé sily, alebo ľavicové sily, či sa tieto odporúčania uvedú do praxe. Pri všetkej úcte k inštitúcii Rady Európy, k Európskemu parlamentu, odporúčania sú naozaj len odporúčania. Ja zase neodporúčam strašiť Európskou úniou alebo Radou Európy radových občanov, poslucháčov a divákov, pretože naozaj tí ľudia nemajú dosť informácií o tom, ako to v týchto inštitúciách prebieha. Ja som bola v Európskom parlamente niekoľkokrát a môžem vám povedať, že keď sa zíde 20 poslancov zo 600, nemajú kvórum, tak si odhlasujú, čo chcú. To isté platí o Rade Európy, rovnako ako v Európskom parlamente v Bruseli. Nechcem tým zľahčovať, znova hovorím, váhu týchto inštitúcií, ale znova to tu uvádzať, že je to určitý druh nátlaku na členské krajiny, nepovažujem za celkom presné.

Stotožňujem sa naopak s tvrdeniami o užívaní mäkkých drog, o škodlivosti užívania, o legalizácii mäkkých drog. Rovnako sa stotožňujem aj s tým, že možnosť klonovania, a to aj ľudských bytostí, to nie je pre nás prijateľné. Takisto podporujem názory, ktoré sa týkajú pôsobenia rodiny, určitého ochranného štítu nad rodinou do budúcnosti, ak hovoríme naozaj spoločnou rečou o nutnosti prorodinnej a propopulačnej politiky. Chcem takisto povedať, že v tomto prípade, pokiaľ ide o dokumenty Európskeho parlamentu, viackrát by ste tam mali zdôrazniť, alebo vo vašich vystúpeniach by malo odznieť, že tieto odporúčania, ako hovoríte, nie sú záväzné a niekedy sa naozaj dostávajú nad rámec kompetencií.

Som rada, že táto debata prebieha, že sa vyčíria názory ľavice, pravice, stredu, liberálov tu, na domácej pôde. Hovorím to so všetkou vážnosťou, pretože si neviem predstaviť trápnejšiu alebo zložitejšiu situáciu pri rokovaniach budúceho Konventu, kde by si naši zástupcovia, ktorých budeme zajtra voliť, riešili potom tieto názory priamo na mieste, v Bruseli alebo v niektorej inej metropole.

Chcem, hej, každý po svojom, nebodaj, áno. Chcem povedať, že tak delegácia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktorej som členkou, je to desať poslancov Národnej rady, rovnako zástupcovia, ktorých zajtra zvolíme do európskeho konventu, by si mali predtým koordinovať svoje vystúpenia, pretože my naozaj, bez rozdielu, či sme z opozície alebo z koalície, my vystupujeme, ako delegácia slovenskej Národnej rady Slovenskej republiky. A tieto názory by sme si mali ujasniť my tu, predovšetkým, ale zaznievajú veľmi kontroverzné názory z radov koalície, takže si myslím, že ak sa v koalícii dohodne, opozícia v tomto prípade bude podporovať tento návrh deklarácie s tými výhradami, o ktorých som hovorila, nie so všetkým súhlasím, nech sa pán doktor Rakús na mňa nehnevá, nedíva, ja si nemyslím, že homosexualita sa dá liečiť, sú aj iné lekárske a odborné názory, ale to už je vecou jednotlivých, možných diskusií do budúcna. Ako celok si myslím, že táto deklarácia prišla o päť minút dvanásť, možno už v hodine dvanástej, a ja som rada, že som mohla k tejto téme vystúpiť, že takýto návrh tu bol predložený. Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sabolová, pripraví sa pán poslanec Budaj.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, táto téma by nemala byť len témou Kresťansko-demokratického hnutia alebo kresťanských demokratov, ako nás nazvali, ale mala by byť premietnutá do celého politického spektra, pretože je to téma, ktorá hovorí, a mnohé politické strany od ľavice po pravicu deklarujú, čo sú ľudské hodnoty. Vieme, že vrcholia prístupové procesy budúcich členských krajín EÚ, v ktorých vlády a politické strany prijali vrcholne praktické rozhodnutie uchádzať sa o toto členstvo. Praktické predovšetkým z ekonomického hľadiska. Otvárajú sa možnosti pôsobiť na podstatne väčšom trhu, hoci kritériá tohto trhu sú veľmi náročné. Zosúlaďovanie štruktúry a úrovne ekonomickej činnosti s týmito nárokmi je však významnou rozvojovou šancou. Praktické, ale aj z politického hľadiska, lebo budúcim členským krajinám sa otvára širšia a plodnejšia, hoci zase náročnejšia spolupráca. Opačnou alternatívou by však bola politická izolácia a strata rozvojových šancí. Ale je tu aj ďalšie hľadisko, ktoré je pre Slovenskú republiku, ako pre každú uchádzačskú krajinu, rovnako dôležité. A je to hľadisko hodnôt, osobných aj všeľudských, ktoré majú podstatný význam pre utváranie klímy v Európskej únii. Práve vďaka hodnotám demokracie a kresťanskej solidarity, na ktorých vyspelé európske krajiny začali už v päťdesiatych rokoch spájať svoje vízie budúcnosti, je Európska únia otvorená aj ostatným členským krajinám.

Samozrejme, zosúlaďovať vlastné ekonomické a politické záujmy a potreby so záujmami a potrebami ďalších členov nie je bez problémov. Je to veľmi náročný proces, veď ide o tvorbu a rozdeľovanie ohraničených zdrojov. Problémy, týkajúce sa ekonomickej a politickej oblasti, pôvodné i budúce členské krajiny Európskej únie nemôžu riešiť ináč, ako dialógom a hľadaním spoločných kompromisných názorov a riešení. Sú však oblasti, v ktorých by kompromisy neboli funkčné. Ide o kultúrne a etické hodnoty, ktoré tvoria duchovné bohatstvo spoločnosti prístupových štátov, ich kultúrnu a duchovnú identitu. Tu si dovolím prečítať len preambulu slovenskej ústavy, ktorá hovorí: "My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti so zápasom o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva," a tak ďalej a tak ďalej, "usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity," čiže nie je možné ani to, čo deklarujeme v ústave, ako prejsť len veľmi pokojne, čiže toto bohatstvo, ku ktorému sa chceme aj my prihlásiť, vlastne tvorí akúsi kultúrnu a duchovnú identitu nás ako prístupovej krajiny. Táto kultúrna, národná, morálna, duchovná identita je práve veľmi potrebná, užitočná pre budúcu kultúrnu spoluprácu v rozmere medzinárodného spoločenstva. Pre plodný dialóg kultúr musí totiž každá krajina priniesť svoje duchovné bohatstvo, ináč by sa stala outsiderom. V období ekonomickej transformácie nám však vnucuje predstavu, že úlohou politikov je na prvom mieste usilovať sa o ekonomickú prosperitu. Na niekoľkých príkladoch si však dokážeme, že politika je nielen o ekonomickej prosperite, ale aj o hodnotách a obidve tieto témy tvoria nevyhnutnú podmienku budúcnosti našej vlasti.

Duchovné hodnoty, kultúrne i mravné, sú pre každého jednotlivca cennou motiváciou pre slobodné rozhodovanie k slobodným činom. Ak by mu chýbala sila hodnôt pre jeho rozhodovanie, potrebuje tlak povinnosti rešpektovať práva druhých, aké si nárokuje aj on sám. Keď to nepomôže, prichádza na pomoc výkonná, sankčná sila zákonov. Tam, kde zákony nedokážu regulovať správanie jednotlivcov, vzniká pokušenie a azda aj reálna potreba nahradiť demokratické nástroje vynucovania pravidiel verejného poriadku násilím. Pokojné spolužitie v rodinách, ochrana detí a mládeže, občianske, susedské spolužitie, majetková bezpečnosť, rešpektovanie dôstojnosti každej ľudskej bytosti, tak spoluobčana ako aj cudzinca, chorého aj starého, samostatného, ale aj závislého či bezmocného v tele matky, to sú všetko hodnotovo podmienené činy. Či vynútené silou zákona a pravidiel verejného poriadku alebo slobodne zvolené, sú základom verejného poriadku. Slobodne zvolené však sľubujú vyššiu pravdepodobnosť verejného poriadku a jeho stabilitu.

Nie nadarmo skúsenosti ekonómov hovoria, že v súčasnosti vedomosti a dôvera v medziľudských vzťahoch patria k dôležitým produktívnym faktorom. Dôkazom a signálom pozitívnych účinkov dôvery je ochota investovať a objem zahraničných investícií do určitých krajín alebo regiónov. Podobné účinky má ochota a schopnosť spolupracovať, vytvárať siete spoločenskej komunikácie. A tieto účinky zvyknú sociológovia nazývať pojmom sociálny kapitál. Sociológovia poznajú a na úrovni celospoločenskej analyzujú aj opak pozitívnych efektov dôvery, komunikácie, spolupráce. Nazývajú ho bezzákonnosťou, anómiou. Zakladateľ tejto sociologickej teórie Emil Druckheim ju chápe ako nedostatočnú sociálnu reguláciu a sociálnu kontrolu. Dôsledky rozporného vývoja v oblasti hodnôt majú podľa slovenského sociológa Petra Ondrejkoviča dvojaké dôsledky. Klesá pripravenosť a ochota riadiť sa normami, ktoré sa v dôsledku plurality stávajú v stále väčšom počte spornými a sťažuje a zmenšuje sa individuálna integrácia do spoločnosti a narastá subjektívna neistota v sociálnom správaní. Tieto prejavy súčasnej plurality v oblasti hodnôt sa azda najvýznamnejšie prejavujú v oblasti rodinných hodnôt. Podľa citovaného autora Ondrejkoviča okrem poklesu funkcie rodiny v oblasti sociálnej kontroly a zmeny jej socializačnej funkcie k znakom anómie patrí i násilie v rodine, zanedbávanie a týranie detí, zmeny v štruktúre rolí muža a ženy v rodine, sociálneho statusu muža a ženy.

Americký autor David Popeno s ľútosťou konštatuje, že rozvinuté spoločnosti sa stále viac vzďaľujú od toho, čo mnohí považujú za vysoko žiadúce výchovné prostredie a stačí len málo, aby to v rodinách fungovalo. Stabilne vybudovaný systém hodnôt, pozitívna sociálna klíma v rodine a všestranná komunikácia medzi členmi rodiny sú určujúcimi činiteľmi pre výchovu detí v rodine a pre stabilitu rodinných vzťahov, hovorí Mária Potočárová, pedagogička Univerzity Komenského v Bratislave. Hodnoty teda vedú k dôveryhodným medziľudským vzťahom, stabilizujú rodinu, chránia ju od bezzákonnosti, podporujú verejný poriadok a vnútornú súdržnosť v spoločnosti, vytvárajú dôveryhodné prostredie pre investície a podnikanie a tak podporujú prosperitu. Tento kruh vzájomnej podmienenosti je podľa môjho názoru dostatočným dôkazom pre oprávnenosť nás, kresťanských demokratov, a oprávnenosť požiadavky, aby budúce členské krajiny Európskej únie mali oblasť kultúrnych a etických hodnôt, v tom osobitne hodnôt rodiny, aj ich legislatívne zakotvenie vo svojej vlastnej, suverénnej kompetencii.

Prosím všetkých pánov poslancov a poslankyne nášho parlamentu, aby zvážili všetky závažné súvislosti medzi hodnotami, prosperitou, stabilitou spoločnosti a našou budúcnosťou. Budeme im vďační, ak sa vyjadria k navrhovanej deklarácii Kresťansko-demokratického hnutia s očami upretými na budúcnosť.

A ešte dve pripomienky. Stanovisko vlády Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov hovorí, že predmetný návrh je problematický z viacerých dôvodov. V jednej odrážke hovorí: "navrhuje prijatie jednoznačného stanoviska Národnej rady v takých otázkach, ktoré v slovenskej spoločnosti nie sú, na ktoré nie sú jednoznačné názory." Myslím si, že je to veľmi spochybniteľné stanovisko, pretože deklarácia neukladá nejaký jednoznačný zákon, ale dáva možnosť, aby sme si vlastnou legislatívou Slovenskej republiky upravili podmienky pre hodnoty, ku ktorým sa Slovenská republika prihlási alebo neprihlási. "Text deklarácie obsahuje výrazy, ktoré môžu vyvolať pochybnosti o úprimnosti akceptovania hodnotového systému Európskej únie zo strany Slovenskej republiky."

Text zo stanoviska vlády: "rešpektovanie princípu zvrchovanosti členských štátov EÚ" a tak ďalej, to snáď nemysleli vážne naši predstavitelia vlády. Veď je tu skôr vklad Slovenska do hodnotového systému Európskej únie. Európska únia alebo Európa má byť spojená na jednote v rôznosti, a nie na jednote v uniformite. A preto si myslím, že každý národ má svoje kultúrne a duchovné hodnoty, ktoré si chráni a odovzdáva ďalším generáciám. A chcem zdôrazniť, že možné prijatie spomínanej deklarácie nezavedie nový právny stav, keďže riešenie uvedených otázok Európskej únie ponecháva v kompetencii členských štátov, ale môže obmedziť možnosti lobistických a nátlakových skupín vytvárať tlak na zmenu národných legislatív cez nadnárodné a medzinárodné organizácie. Prijatie deklarácie o zvrchovanosti v kultúrnych a etických otázkach tiež nevnímam ako zamedzenie diskusie. Naopak, jej prijatie môže vytvoriť veľkú diskusiu o spoločných hodnotách predovšetkým pri tvorbe ústavy Európskej únie.

V kontexte súčasného medzinárodného diania sa ukazuje oveľa viac potreba dialógu a hľadania spoločných hodnôt namiesto riešenia z pozície moci. Nie je ľahké ustúpiť z vybudovaných mocenských pozícií a otvoriť sa realite druhých a slabších, nie je tiež ľahké ísť proti prúdu súčasného konzumného životného štýlu, prijať bezpodmienečné právo na život pre každého človeka. Napriek tomu to budeme musieť urobiť na národnej a medzinárodnej úrovni, ak chceme skutočne budovať civilizáciu otvorenú všetkým ľuďom. K tomu budeme aj u nás potrebovať otvorenú, serióznu a úprimnú diskusiu, očistenú od zavádzajúcich tvrdení, evidentných lží a poloprávd. Ja vás prosím o podporu, pretože ak nezachováme hodnoty, ktoré sme uznávali celé stáročia a ku ktorým sa hlásime aj v Ústave, myslím si, že budúcnosť ďalších generácií bude oveľa ťažšia a náročnejšia a budeme za ňu zodpovední aj my. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Budaj, pripraví sa pán poslanec Mikloško.

J. Budaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, Európska únia vytvára legislatívnu jednotu nielen v ekonomickej, ale aj v ľudskoprávnej oblasti. To úsilie zjednocovania Európskej únie nie je len o peniazoch, je aj o myšlienkach. Práve preto je pre Slovensko zložité prekročiť svoj tieň postkomunistickej krajiny. Aj keď tento proces ešte nie je dokončený, faktom je, že prijala chartu základných práv minulý rok v Nice. Aj keď svojím obsahom táto charta vymedzuje len základné princípy a v mnohom sa odvoláva aj na právne úpravy národných štátov, jej význam je v niečom inom. Je to prvý krok k vytvoreniu ústavy Európskej únie, bez ktorej nie je reálne možná zjednotená Európa. A to zjednotená Európa, naozaj, tak ako tu veľakrát zaznelo, nielen ekonomicky, nielen spoločným eurom, ale aj spoločnou obranou, spoločnými hodnotami a víziami. Pre mnohých to jednoduché nebolo. Povedzme pre Britániu alebo pre Írsko. Napriek tomu, že členmi Európskej únie sú aj štáty s veľmi rozdielnymi tradíciami a minulosťou, boli ochotní prijať túto chartu aj v prospech nás, na východnom okraji súčasnej modernej Európy, ktoré chcú prijať medzi seba. To je prvá poznámka.

Druhú by som chcel venovať deklarácii o kultúrno-etickej zvrchovanosti. Na jednej strane sme v procese hľadania hodnôt, do ktorého by sme nemali vstupovať propagandistickými krokmi. Na druhej strane, celá problematika sa už vlastne dávno odvíja od istého participovania na európskych zákonoch. My predsa kultúrno-etickú zvrchovanosť v plnom rozsahu už dávno nemáme. Na veľmi citlivom mieste ju obmedzila zmluva so Svätou stolicou, ktorú ste práve tí istí, ktorí teraz kritizujete tieto procesy, podporovali. Vzdanie sa určitej časti kultúrnej alebo politickej zvrchovanosti sa udialo aj pri prijímaní iných medzinárodných dokumentov, napríklad pri zákone o cezhraničnej televízii alebo deklarácii ľudských práv, ktorú sme urobili súčasťou nášho právneho poriadku. Všetky tieto zákony a medzinárodné dohovory, ktoré sme v parlamente legislatívne potvrdili, sa stali súčasťou nášho právneho poriadku a my sme sa stali súčasťou európskeho právneho a hodnotového domu. Preto, neurazte sa, keď hovorím, že ide o volebný návrh. KDH má právo pred voľbami dávať volebné návrhy, ale je škoda robiť konfrontačné, izolačné návrhy.

Po tretie by som chcel povedať, že izolačné deklarácie voči Európskej únii nemusíme prijímať aj preto, lebo sa nechystáme vstúpiť do zväzku s nejakými ázijskými krajinami, ktoré by mali odlišnú kultúru a odlišné hodnoty. Slovenská republika vstupuje do postpolitosti európskych národov, ktoré sa oveľa menej duchom aj svojimi hodnotami vzdialili kresťanským a humanistickým hodnotám, než sme sa vzdialili my na Slovensku. My sa nemusíme obávať a odkazovať do Európy svoje výhražné deklarácie o svojej etickej zvrchovanosti adresovať Európe, Európe, od ktorej sa skôr musíme učiť, než by sme chodili my učiť ju.

Na záver by som chcel už iba s istou dávkou nadľahčenia povedať, škoda, že tu nie je pán Kanis, ale aj pánovi Šebejovi, že naozaj pán Cuper mal pravdu, keď im odporučil podrobnejšie štúdium niektorých materiálov. Skutočne, táto diskusia tu už dávno znie. Ctení poslanci Ševej a Kanis ju nájdu na starších stránkach denníka Republika, v dokumentoch Slovenskej ľudovej strany, Pánisovej, alebo trochu v miernejšej podobe, už teraz obrúsenej, na stránkach denníka Nový deň. Pán Cuper ich dobre upozornil, pánovi Mikloškovi to neadresujem, lebo ten to sleduje, ten o tom vie.

Je tu ale aj malá pravdepodobnosť, že KDH svoje návrhy myslí vážne a že nejde len o predvolebnú agitku. Potom však treba pamätať na to, že povedzme írska situácia je skutočne súčasťou maastrichtského dohovoru. Vznikla v dobách , keď sa Európa formovala, a súhlasili s ňou všetky zakladateľské štáty. Ich špeciálna pozícia je, samozrejme, predmetom neustáleho vnútropolitického zápasu. Myslím, že slovenská situácia nie je porovnateľná a navrhovatelia, najmä tí, ktorí sú v rôznych orgánoch Európskej únie alebo sú v integračnom výbore, iste vedia, že vytvorenie takej osobitosti, akú má Írsko, nie je pre Slovensko reálna. Mnohí tu už privítali možnosť otvoriť diskusiu, už nielen na stránkach tlače, ktorá rozsievala občas xenofóbiu a jednostranné názory, že sa táto diskusia, polemická diskusia, otvorila aj v parlamente a ja si myslím, že v tom zmysle je to iste zo strany KDH dobrý krok. Jediný.