M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Keďže s faktickou poznámkou nechce vystúpiť žiadny poslanec, budeme pokračovať v rozprave. Slovo má pán poslanec Mikloško. Pán poslanec Mikloško, nech sa páči, máte slovo.

F. Mikloško, poslanec: Slovenský liberalizmus je na postupe, lebo má krátke vystúpenia a nemá odozvu. (Smiech v sále.)

Vážení prítomní, nerád by som išiel do priveľmi filozofickej polohy zjednocovania Európy, ale chcem povedať, že v novodobých dejinách bol zatiaľ dvakrát pokus zjednocovať Európu na základe jednotnej myšlienky alebo jednotnej ideológie. Bola to ideológia nacizmu a bola to ideológia komunizmu. Tieto dve ideológie mali tendenciu zjednotiť všetky národy a zjednotiť ten kontinent, ktorý práve vyrástol v rôznosti na základe akejsi jednej myšlienky. Nebudem sa vôbec zaoberať myšlienkou nacizmu, pretože som nebol žiadnym spôsobom svedkom toho obdobia, ale dvoma vetami by som chcel povedať predsa niečo o období komunizmu. A síce, akým spôsobom sa môžu brániť malé národy a malé štáty voči odrazu jednému vlaku, ktorý sa rúti a zmetie všetko, čo je navôkol. Ja si myslím, že táto skúsenosť, ako sme sa my dokázali brániť ako národ, ako Slováci, komunizmu, tá je stále v nás a tá by predsa nejakým spôsobom mala byť príkladom našej diskusie, akým spôsobom chceme mať svoj zástoj v inej, teda znovu sa budujúcej, zjednocujúcej Európe, aj keď, samozrejme, vonkoncom nemožno porovnávať myšlienku komunizmu s myšlienkou terajšej zjednocujúcej sa Európy. Chcem len podotknúť, že národy ako Litovci, Lotyši a podobne boli na tom omnoho horšie ako Slováci, pretože boli bezprostredne pod vplyvom Sovietskeho zväzu a na hranici s ním. Polovicu z nich vyviezli na Sibír, nevrátili sa nikdy naspäť. No to sú malé, ale hrdinské národy, pretože za to, aby si uchovali svoju vlastnú tvár a svoju vlastnú dušu, boli ochotní obetovať všetko. A hocako sa bude vyvíjať zjednocujúca Európa, z tejto, by som povedal extrapolácie do minulosti možno vyvodiť, ak by chcela byť jednotná v nejakej myšlienke, je znovu odsúdená na zánik. Tá myšlienka je znovu odsúdená na zánik, pretože Európa vo svojej vnútornej bytosti toto jednoducho neznesie, aby jej bol vnucovaný nejaký jednotný myšlienkový rámec.

Ak KDH s tým vystupuje, samozrejme, že to nesie v sebe aj stranícky rozmer, ale uvedomme si, že Konvent, ktorý sa teraz zriaďuje, pripravuje ústavu Európy a táto ústava Európy, ak raz už bude prijatá, tak potom ju môžete prijať alebo nie, ale už nikto s vami nebude diskutovať o tom, či tam možno niečo zmeniť alebo nie. Ak existuje ešte čas na to, aby sme zaujali svoj postoj v rámci tejto zjednocujúcej sa Európy a tejto vznikajúcej ústavy, tak to je teraz! A ak si myslím, že taký malý národ alebo taký štát, ako je Slovensko, chce v celom v tomto obrovskom molochu a, teraz to hovorím v dobrom slova zmysle, pretože západná Európa je usporiadaná, je čistá, platia tam jasné vzťahy, a chce obstáť, tak potom jednoducho musí mať v prvom rade svoju vnútornú tvár, a to je kultúra a vzdelanosť. Ekonomike sa nikto z nás už nebude môcť ubrániť, stane sa nadnárodnou, staneme sa súčasťou bez toho, aby sme akýmkoľvek spôsobom mohli o tom rozhodovať. A z tohto dôvodu si myslím, a KDH je možno práve preto také citlivé, lebo ústava Európy nie je vecou, ktorá by vychádzala z nejakých tradícií Európy. Ústava Európy, ktorá sa teraz chystá, môže byť pokojne otázkou momentálneho zoskupenia politických síl v Európe. Ak dnes prevládajú ľavicové politické sily, tak tým pádom prevládajú aj tieto viac liberálne tendencie, pretože ľavica je v súčasnosti nositeľom týchto liberálnych myšlienok. A Európa môže byť o desať rokov celkom iná, môže byť politicky, ale už tu bude pripravený ideový základ, ktorý pripravil niekto iný. A kresťanské strany sú citlivé na tieto veci. Poviem len jeden príklad.

Podľa mňa nie spravodlivo a nie pravdivo sa snažia mnohí zatlačiť KDH do polohy, že sa zaoberáme priveľmi sexuálnymi orientáciami ľudí a hovoríme do ich osobných vecí. KDH sa týmto nezaoberá a tieto veci nechce riešiť. To je vec každého človeka. Ale KDH bráni 3 600 rokov starú myšlienku rodiny. 1 600 rokov pred Kristom bolo dané desatoro, kde sa hovorí vo štvrtom prikázaní: "Cti otca svojho a matku svoju." Tam nebolo povedané: Cti otca svojho a otca svojho alebo cti matku svoju a matku svoju. Tam bolo povedané to, čo tam je napísané. A celá táto civilizácia vyrástla cez týchto 3 600 rokov z tejto židovsko-kresťanskej tradície. A KDH vie, že ak by tu nejakým spôsobom došlo k zmene zmýšľania, tak nastáva rozvrat v základoch celej tejto našej štruktúry. A koniec celej tejto kultúry a celému tomu, čo sa tu stáročia budovalo. A preto je to pre nás niečo, prosto, na čo citlivo reagujeme, na čo citlivo nereagujú súčasné ľavicové strany v Európe, ani liberálne, ani na Slovensku, ale my to niekde v sebe nosíme. Tak ako predpokladám, že to nosia v sebe všetci tí, ktorí tento rozmer majú a dnes budú hlasovať za túto deklaráciu. Preto nepodceňme celkom túto diskusiu. Nie sme a nemusíme byť vždy len objektom dejín, môžeme sa dať nejakým spôsobom do zápasu aj o tvár tejto krajiny. A znovu pripomínam, malý dvaapolmiliónový litovský národ, ktorý sa z polovice nechal vykynožiť, aby tvárou v tvár komunizmu, teda niečomu, čo mohol pokojne kapitulovať a povedať, že nemá zmysel, aby ubránil svoju identitu. A je to malý, ale hrdinský národ.

Vážení prítomní, dávam ešte jeden návrh uznesenia. Ak táto deklarácia bude prijatá, tak prosím, aby sme zároveň poverili predsedu parlamentu, aby ju odovzdal, doručil predsedovi Európskeho parlamentu. Preto dávam návrh uznesenia: "Národná rada Slovenskej republiky poveruje predsedu NR SR, aby text deklarácie o zvrchovanosti," a tak ďalej, "doručil predsedovi Európskeho parlamentu. Žiada, nie poveruje, ale žiada." Ďakujem pekne.

(Potlesk.) A prosím aspoň jedného, aby bola odozva, pretože v opačnom prípade dopadnem ako liberáli.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Odozva tu je. S faktickou pripomienkou chce vystúpiť jeden poslanec. Končím možnosť podávania ďalších pripomienok. Pán Števček, nech sa páči, máte slovo.

P. Števček, poslanec: Priznám sa, že som tlačidlo stlačil ešte pred tou výzvou, pán Mikloško, takže je to len moja iniciatíva. Vy ste jednoducho filozof, aj keď nechcete, aj keď sa tomu bránite. Myslím si, že máte pravdu v tom, že dvakrát sa chcela zjednotiť Európa, raz na fašistický spôsob a druhý raz na komunistický. Poradie možno obrátiť, samozrejme. Ale nemyslím si na tejto úrovni, že rezíduá, konzekvencie v ľuďoch, v národoch, vo vzťahoch prestali tým alebo ukončili sa tým, že komunizmus a fašizmus prestali existovať. Tieto rezíduá sa len modifikovali. Globalizácie sa chytá opäť jedna silná veľmoc a chce do područia všetko. Z tohto hľadiska, aby som teda prešiel na parlamentnú pôdu, samozrejme, je asi dobré, asi východiskové, ak sa malý, päťmiliónový, vyše päťmiliónový národ ozýva a hovorí o svojej identite cez kultúru, cez náboženstvo, cez kresťanskú civilizáciu, ktorá, mimochodom, je tiež globalizačným faktorom, no nemá tieto mocenské páky, čo je istá výhoda, ale možno aj nevýhoda. Takže je dobré, že slovenský národ cez návrh tejto deklarácie vstupuje do úvah, ktoré sa iba začínajú.

Ja si myslím, že zjednotenie Európy ako problém nastane až potom, po zjednotení.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Na svojho predrečníka chce reagovať pán poslanec Mikloško. Nech sa páči.

F. Mikloško, poslanec: Pán poslanec Števček, mrzí ma, že moje vystúpenie bolo také zlé, lebo ja som to myslel tak, ako vy hovoríte. Teda ak som to ináč hovoril, tak to svedčí o mojej momentálnej indispozícii.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Osuský. A týmto zároveň vyzývam aj poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, pretože po vystúpení navrhovateľa a spravodajcu budeme hlasovať.

Pán poslanec Osuský, nech sa páči, máte slovo.

P. Osuský, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená snemovňa, keď som bol od pádu totality do svojho zvolenia do parlamentu človekom na ulici a ľudia, s ktorými som sa stretával, sa niekedy hnevali na to, ako vyzerá jeho snemovňa, hanili vlastne možno ľud svoj, teda seba. Vtedy som odpovedal slovami básnika: "Nehaňme ľud svoj." Dnes som členom snemovne a často ju hájim, od jedného až po druhé krídlo citátom Nikolaja Vasiljeviča Gogoľa: "Nehnevaj sa na zrkadlo, ak je huba krivá." Musím povedať, že dojem, ktorý vo mne zanechali hodiny tejto rozpravy, je dobrý, a budem túto snemovňu hájiť od jedného okraja po druhý ešte viac. Musím povedať, že občas tu zaznievali výzvy, želania alebo možno potlačované túžby, aby sa táto snemovňa okrem nevyhnutnej, povinnej práce venovala niekedy aj politickým rozpravám. Je pravda, že toho, čo cez tú snemovňu muselo prejsť, niekedy i s reparátmi, bolo veľa a nebolo priveľa času na rozpravy. Je volebný rok, ale odmietam podozrenie, že to, čo vyvolalo dnešnú rozpravu, bolo bezpodmienečne a výlučne vyprovokované týmto faktom. Musím povedať, že veľmi oceňujem to, čo v tejto snemovni v posledných hodinách zaznelo. Bola to dobrá rozprava, kde mohol každý, ako sa napokon na parlament patrí, povedať svoj názor na niečo, na čo môžu existovať rozličné pohľady, ale jej zmysluplnosť by mal uznať každý, kto vytrval tieto hodiny v snemovni. Sú to pohľady legitímne a to, že sme mali bázu, na ktorej sme sa takto mohli v názoroch stretnúť, ma vedie k potrebe poďakovať sa predkladateľom.

Bolo dobré, že sme túto rozpravu absolvovali. Dostalo sa mi tej cti vystúpiť v nej posledný, a tak musím konštatovať, že takmer všetko už zaznelo. Sám za seba môžem povedať, že každý má právo na názor, má ho i vláda. Keď čítam návrh deklarácie, nevidím v nej nič, čo by prejudikovalo akékoľvek záväzné postoje akokoľvek zloženého parlamentu po ďalších, ďalších alebo akýchkoľvek iných voľbách.

Vysoko oceňujem to, ako je deklarácia napísaná, pretože spĺňa moje očakávanie od takéhoto materiálu, i keď, a k tomu sa celkom bez bázne a hany priznávam, s niečím, čo je v dôvodovej správe, súhlasím, voči niečomu by som mohol mať výhrady a s niečím by som nesúhlasil. Ale musím uznať, že predkladatelia deklarácie, tak ako ju vnímam, chcú hlavne, a to je pre mňa kostra tohto textu, aby sa o istých veciach hlasovalo v tomto parlamente, aby o ňom hlasovali legitímne zvolení zástupcovia občanov SR, či teraz, či o rok, či o dvadsať rokov. Hlasovať podľa vedomia a svedomia, aké budú zástupcovia občanov mať. Inými slovami, použijúc slová pána premiéra, postavili deklaráciu tak, že im je jasné, že konkrétne hlasovania budú končiť: "Padni, komu padni," a možno inak, ako by si predkladatelia deklarácie priali.

A preto som ochotný brániť autorov deklarácie pred obvinením, že niečo chcú niekomu vnútiť alebo podsunúť. Oni zrejme vedia, že to, na čom im veľmi záleží, by v tomto parlamente v hlasovaní neprešlo. Nielen v tomto, ale možno ani v budúcom, ani v tom ďalšom. Možno niečo prejde, ale to, že to takto postavili, znamená, že vyslovili pevný názor, aby o veci hlasovali tí, ktorí o tom hlasovať podľa mňa majú. Dostalo sa mi cti, že som v tomto volebnom období zastupoval svoj parlament v niektorých medzinárodných štruktúrach. Nie, nebola to Rada Európy. Parlamentné zhromaždenie OBSE a Medziparlamentná únia sú z viacerých hľadísk o poschodie menej významné štruktúry ako Rada Európy. Každopádne, i tam má človek možnosť stretnúť sa za tie roky s delegátmi, ktorí reprezentujú parlamenty, a to i tých krajín, do rodiny ktorých si myslíme, že historicky patríme, ale do ktorých reálne zatiaľ len smerujeme. A i tam som mal možnosť vidieť, aké rôzne sú názory týchto ľudí. To je nepochybne primerané a legitímne, ale viedlo ma to nie k tomu, že som sa stal z euronadšenca euroskeptikom, pretože som nebol ani prvým a nie som ani tým druhým. Chcel by som povedať, že skutočne nie je namieste obviňovať konzervatívcov akéhokoľvek zafarbenia apriórne z euroskepticizmu alebo z čohokoľvek podobného.

Kolega Šebej sa zmienil o Monnetovi a Schumanovi, ja by som sa mohol zmieniť o Konradovi Adenauerovi a Charlesovi de Gauleovi. Boli to v minulosti veľmi často práve konzervatívci, ktorí výraznou mierou prispeli k tomu, z čoho by raz mohla byť, verme tomu, autentická, ak môžem použiť tento pojem, autentická, funkčná, spoločná Európa. I v tejto spoločnej Európe je primerané, aby sa právomoci odovzdávali v istej logickej línii a s istým nábojom odovzdávania toho, čo sa má odovzdať a s ponechaním si toho, čo odovzdať netreba, inými slovami podľa princípu subsidiarity.

Ďakujem všetkým vystupujúcim a neosobujem si právo hodnotiť. Bolo potešením vypočuť si, a teraz nechcem nikomu lichotiť, kultivovanú debatu, ktorá nebola zneužitá. Priznám sa, že som túto obavu pôvodne mal.

Verme, že i v budúcnosti tu budú prebiehať rozpravy aj o iných veciach ako o zákonoch, pozmeňujúcich návrhoch či o rozpočte. Lebo čo iné ako parlament má byť fórom formovania názorov tých, ktorí by ich mali artikulovať i tvárou v tvár Európe náš postoj.

Ďakujem teda predkladateľom a bolo mi cťou vystúpiť v tejto rozprave v jednom šíku s koalíciou a opozíciou. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem vám, pán kolega, za vaše vystúpenie. S faktickou poznámkou sa prihlásila jedna poslankyňa. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

Pani kolegyňa, máte slovo.

A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja len jednu celkom krátku poznámku, myslím, že pán poslanec Osuský, vystihol to, že konzervativizmus nie je ani skostnatenosť, ani spiatočníctvo. História aj tradícia Európy dokázala, že konzervativizmus, ku ktorému sa hlási aj Kresťansko-demokratické hnutie, je odvaha meniť veci tak, aby dobro zostalo zachované. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, dámy a páni. Uzatváram rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Pýtam sa, pán predseda Palko, ako navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Áno. Ešte predtým upozorňujem poslancov, že po vystúpení pána navrhovateľa a spoločného spravodajcu budeme hlasovať, preto ich žiadam, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti. Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.

V. Palko, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa najprv v mene všetkých predkladateľov tejto deklarácie Národnej rady poďakoval všetkým poslancom Národnej rady, ktorí vystúpili v rozprave k tomuto bodu, či už tu od rečníckeho pultu alebo vo faktických poznámkach. Musím povedať, že podľa môjho názoru tu neodznelo ani jedno vystúpenie, ktoré by nejakým spôsobom tú diskusiu poškodilo alebo ju znevažovalo, a to napriek tomu, že došlo aj k istej zrážke názorov, ale na úrovni, ktorá je hodná parlamentu jednej krajiny. Obzvlášť ďakujem aj poslancom opozície, ktorí ukázali, že netrpia nejakým komplexom podporiť návrh, ktorý prichádza od poslancov vládnej koalície. Možno je to trošku neskromné, ale táto diskusia snáď trošku posunula Slovenskú republiku pri sebapochopení svojho vlastného postavenia v zjednocujúcej sa Európe. Dovoľte, aby som reagoval na vystúpenia jednotlivých rečníkov. Zásadné vystúpenie mal predseda zahraničného výboru pán Peter Weiss. Myslím si, že svojim vystúpením tiež naznačil jasne, aký význam prisudzuje tejto diskusii o kultúrno-etických otázkach v Európskej únii. Dovolím si, samozrejme, polemizovať s niektorými jeho tvrdeniami, najprv polemizujem s tvrdením, že KDH s týmto názorom presadzuje svoje vlastné ultrakonzervatívne predstavy o odpovediach na kultúrno-etické otázky, akými sú ochrana ľudského života, rodiny, ochrana dôstojnosti ľudskej osoby.

Pán predseda Weiss, tento názor musím pokojne a zdvorilo, ale zásadne odmietnuť. Každý, kto má oči, kto vie čítať, a to tu dokáže každý, keď si prečíta text deklarácie, tak vidí, že o tom to nie je. Text deklarácie nie je o tom, ako sa má odpovedať na kultúrno-etické otázky. Je to o tom, že o týchto otázkach má rozhodovať tento parlament. Nič viac, nič menej. Pán predseda Weiss tiež tvrdil, že tento návrh deklarácie je zbytočný, pretože vraj nič nám nebráni, aby sme v tomto parlamente naďalej formulovali naše vlastné odpovede na kultúrno-etické otázky. Ale zároveň si trošku odporuje, keď hovorí, že KDH chce týmto brániť Slovensko pred určitými trendmi. To znamená, že priznáva, že v Európskej únii takéto trendy sú. A áno, je to presne tak. Keď čítate dôvodovú správu, tak tie formulácie Európskeho parlamentu sú veľmi jasné. Európsky parlament hovorí: splňte to, splňte tamto, splňte toto. Nie je to síce záväzné, ale na inom mieste hovorí, ak to nesplníte, potom možno nebudete členmi Európskej únie, a tak ďalej. Pán predseda Weiss, o niekoľko dní tu budú vaši kolegovia zo strany prezentovať návrh zákona o registrovanom partnerstve a som presvedčený, a tak to doteraz bolo, že vo svojej argumentácii v každej druhej vete budú používať argument, toto od nás žiada Európska únia. Tak to je ale v rozpore s tým, čo hovoríte, že návrh tejto deklarácie je zbytočný. Áno, v súčasnosti to, čo v deklarácii žiadame, je v súlade so súčasným právnym stavom Európskej únie. Na druhej strane v tej Európskej únii prebieha proces a prebieha veľmi rýchlo. To, čo je zatiaľ nezáväzné, to už môže byť zajtra záväzné ako súčasť zmlúv o Európskej únii.

Rád by som ocenil vystúpenie pána poslanca Šebeja, ktorý hovoril naozaj k meritu veci a upozorňoval na to, že toto je vlastne diskusia ani nie tak o nejakej našej predstave, o prijatí nejakého nášho etického dokumentu, ako odpovedať na tie otázky, ale to je debata zahraničnopolitického charakteru. Je to debata o tom, že máme dodržiavať princíp subsidiarity. To je vlastne princípom samosprávy, ku ktorému sa všetky hlásime. Pán poslanec Šebej správne poznamenal, že treba hovoriť nielen o týchto kultúrno-etických otázkach a o zvrchovanosti nášho parlamentu v nich, ale aj o zvrchovanosti nášho parlamentu ako budúcej členskej krajiny Európskej únie aj v iných veciach. Vo veciach ekonomického charakteru, daňového charakteru a tak ďalej. Tu by som si len dovolil upozorniť, že návrh deklarácie vychádza aj jemu v ústrety v tejto veci, pretože on sa síce zameriava na kultúrno-etické otázky, ale v závere hovorí aj o iných veciach. Hovorí, že princíp subsidiarity je osvedčenou zásadou rozdeľovania kompetencií medzi Európskou úniou a členskými štátmi, ktorý má byť rešpektovaný pri kompetenciách, pri rozdelení kompetencií medzi EÚ a členskými štátmi vo všetkých oblastiach politiky ako je ekonomika, justícia, vnútorné záležitosti a spoločná zahraničná bezpečnostná politika. Teda všetky tri piliere Európskej únie.

Panie poslankyne, páni poslanci, s potešením oceňujem vystúpenie pána poslanca Kanisa. Z jeho vystúpenia je jasné, že on pochopil, že ten materiál, ktorý tu predkladáme na schválenie, nepredstavuje žiadny spor medzi ľavicou a pravicou! A že vlastne, naopak, je to možnosť, ako sa môže aj ľavica, aj pravica, aj ktorýkoľvek iný smer zjednotiť na presadzovaní istého národno-štátneho záujmu Slovenskej republiky. Pán poslanec Kanis povedal veľmi správne, že je to deklarácia, ktorá bude adresovaná členom a aj kandidujúcim členom do Európskej únie. Áno, je to tak, ale nad tým sa predsa nemusíme znepokojovať! Na to máme plné právo! Veď presne nato vznikol Konvent Európskej únie. Vznikol za tým účelom, aby sme takéto naše predstavy hovorili a tam nanášali. Otázku postavil pán poslanec Kanis, či to nie je predčasné. No tak návrh tejto deklarácie je v parlamente už niekoľko mesiacov, to znamená, že bolo dosť času na diskusiu, každý kto chcel, mohol diskutovať. Ako správne povedal pán poslanec Kanis, veď táto téma, formulovať národno-štátny záujem Slovenskej republiky v zjednocujúcej sa Európe, to je vlastne téma aktuálna počas celej existencie Slovenskej republiky od roku 1993! To znamená, kedy sa máme k tomu zásadným spôsobom vyjadriť? Poznáte to heslo: "Kto, keď nie my, kedy, keď nie dnes!" Opäť zdôrazňujem, že my sme iba vypichli a zdôraznili tie kultúrno-etické otázky preto, lebo sú to existenciálne otázky. Podľa toho, ako sa k nim spoločnosť postaví, od toho závisí jej budúci vývoj v oblasti demografie, vývoj v oblasti problémov sociálneho zabezpečenia, dôchodkového zabezpečenia občanov, ekonomického blahobytu. A sú to témy, sú to politické témy 21. storočia. O tom si nerobme žiadne ilúzie. Ale nehovoríme iba o nich, to opäť zdôrazňujem, zmieňujeme sa aj o udržiavaní istého stupňa zvrchovanosti vo všetkých iných oblastiach politiky, ktorých sa Európska únia týka.

K vystúpeniu pani poslankyne Keltošovej. Taktiež ďakujem za podporu deklarácie. Mala výhrady voči dôvodovej správe. Prosím, to pripúšťam. Chcel by som zdôrazniť, že tá výhrada k formulácii, teda že sa tam tvrdí, že v nekompletných rodinách alebo teda že nemanželské deti majú väčšiu tendenciu stať sa potom páchateľmi kriminálnych činov. Chcem povedať, že to tam nie je uvedené ako názor predkladateľov, ale ako názor tých, ktorí zastávajú tradičný pohľad na kultúrno-etické otázky. Pani poslankyňa Keltošová tiež správne pripomenula, že deklarácie môžu vznikať v európskom parlamente aj takým spôsobom, že zíde sa nejaká ad hoc väčšina a využije, že má väčšinu, alebo aj menšina, a využije, že tam má väčšinu prítomných a odhlasuje potom nejaký dokument, ktorý nie je záväzný. Ale to nás nemôže uspokojovať, že tie dokumenty nie sú záväzné, pretože tlak, ktorý vytvárajú napriek tomu, je obrovský. Spomeňme si na diskusie v tomto parlamente, napríklad keď sme preberali zákony o verejnej správe, zákony o štátnej správe, keď pán minister Magvaši, minister práce a sociálnych vecí, hovoril, že aj tak niektoré zmeny, keďže sa to týkalo sexuálnej orientácie, bude musieť Slovenská republika prijať, pretože to Európska únia žiada.

Pán poslanec Budaj, vy ste argumentovali tým, že je tu spor predkladateľov, ktorí žiadajú zvrchovanosť v kultúrno-etických otázkach s tým, že hlasovali za zmluvu so Svätou stolicou, ktorá našu zvrchovanosť obmedzuje. Ale v tom je obrovský rozdiel! Zmluva so Svätou stolicou vznikla tak, že Slovenská republika s ňou dobrovoľne súhlasila. Ale keď nebude platiť princíp etickej zvrchovanosti, to znamená, že či budeme súhlasiť, alebo nebudeme súhlasiť, tak v týchto veciach nás niekto v Bruseli bude môcť prehlasovať. V tom je ten zásadný rozdiel.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Peter Weiss vtedy vo svojom vystúpení položil takú dramatickú otázku. Zamyslime sa, čo sa stane, ak Národná rada Slovenskej republiky prijme túto deklaráciu. No myslím si, že nič dramaticky negatívne sa nestane. Možno to bude dramatické, ale iba v pozitívnom zmysle. Slovenská republika tým iba ukáže, že si dokáže udržiavať istý odstup, pokoj a sebavedomie aj vo vzťahu k veľkej autorite. Takouto veľkou autoritou je aj Európska únia! A Slovenská republika dokáže, že je schopná pokojne zhodnotiť hlasy, ktoré z Európskej únie prichádzajú, že je schopná odlíšiť tie hlasy, ktoré idú od koreňov zjednocovania Európy, od tých hlasov, ktoré sú len dobovým nánosom, ktorý raz bude odplavený, ktoré pominú a ktoré sú len výsledkom istého ideologizovania na pôde Európskej únie. Slovenská republika tým ukáže, že je zvrchovaný, sebavedomý, kultúrny európsky štát. Ďakujem za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Chcem sa spýtať pána spoločného spravodajcu, chce sa vyjadriť k rozprave?

Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. Ja len v krátkosti chcem pripomenúť, že neľahkou úlohou gestorského výboru bolo vlastne naformulovať rozhodnutie, lebo keby sme sa bavili o teórii väčšiny, tak vlastne tri ku piatim by prehral návrh schváliť. Napriek tomu gestorský výbor na základe ducha a idey predloženého návrhu odporúča toto riešenie schváliť. Osobne si myslím, že príspevok Slovenska do Európskej únie nebude ani príspevkom ekonomickým, neposilní Európsku úniu ani vojensky, ale skôr môže vniesť tohto kresťanského ducha do, povedzme si, z trošku viac skomercionalizovanej západnej Európy. Čiže beriem toto ako veľký vklad Slovenska a vec na diskusiu. Z tohto dôvodu vám prečítam návrh uznesenia, ktorý spracoval gestorský výbor a pri schválení by som si potom dovolil trošku poopraviť návrh, ktorý predložil kolega Mikloško po konzultácii so zamestnancami Národnej rady, kde by sme s jeho súhlasom vymenili slová "žiada predsedu" za "poveruje predsedu". Takže návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa na prijatie Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o zvrchovanosti členských štátov Európskej únie a štátov kandidujúcich na členstvo v Európskej únii v kultúrno-etických otázkach, tlač 1175:

"Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje Deklaráciu Národnej rady Slovenskej republiky o zvrchovanosti členských štátov Európskej únie a štátov kandidujúcich na členstvo v Európskej únii v kultúrno-etických otázkach."

Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať.

M. Andel, podpredseda NR SR: Prosím poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti.

Dámy a páni, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorého prílohou je Deklarácia Národnej rady Slovenskej republiky o zvrchovanosti členských štátov Európskej únie a štátov kandidujúcich na členstvo v Európskej únii v kultúrno-etických otázkach.

Prosím, prezentujte sa a zároveň hlasujte. Janko, zmeškáš.

(Hlasovanie.) Ďakujem. Prezentovalo sa 101 poslancov, 59 bolo za, (Potlesk.) 15 bolo proti, 20 sa hlasovania zdržalo a 7 nehlasovalo. Prosím, pán spoločný spravodajca, môžete ďalej uvádzať hlasovanie.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem. Prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu kolegu Mikloška: "poveruje predsedu Národnej rady..."

M. Andel, podpredseda NR SR: Žiada predsedu Národnej rady, tak bolo!

Ja som dal návrh na základe konzultácie s legisla... (Ruch v sále.) Dobre, ďakujem. "Žiada predsedu Národnej rady, aby text deklarácie doručil predsedovi Európskeho parlamentu."

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prosím, kolegyne, kolegovia, prezentujme sa a zároveň hlasujme.(Ruch v sále.)

(Hlasovanie.) Ďakujem. Prezentovalo sa 99 poslancov, za hlasovalo 60, proti 13, hlasovania sa zdržali 15, nehlasovali 11.

Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

Ďakujem, všetko.

Áno, dámy a páni,

Pán predseda, chcete mať slovo?

V. Palko, poslanec: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem v mene predkladateľov za podporu tejto deklarácie.

M. Andel, podpredseda NR SR: Priatelia, budeme pokračovať v rokovaní, ale ešte predtým by som vyzval všetkých predsedov poslaneckých klubov, aby sa dostavili na rokovanie do zasadacej miestnosti predsedu parlamentu, prípadne, ak tu nie je predseda poslaneckého klubu, tak zástupca poslaneckého klubu. Ďakujem. Ďalším bodom nášho programu je

Návrh ste dostali ako tlač 1205 a správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky ako tlač číslo 1205a. Dámy a páni, prosím o ticho v rokovacej miestnosti!

Dávam slovo poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky Robertovi Ficovi a prosím ho, aby návrh uviedol.

Pán kolega, ale ešte raz by som, kým vám dám slovo, chcel dôrazne požiadať poslancov, aby sa upokojili.

Ďakujem, máte slovo.

R. Fico, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, po duchovnom príde teraz na rad materiálne, pretože budeme hovoriť o privatizácii strategických podnikov, predovšetkým Slovenského plynárenského priemyslu a v tejto súvislosti mi dovoľte, aby som predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, na základe ktorého by sa Národná rada mohla rozhodnúť vyhlásiť referendum, ktoré by sa týkalo dvoch otázok, ktoré sú súčasťou tohto návrhu uznesenia.

Dovoľte mi teraz, aby som predniesol zdôvodnenie tohto návrhu, pretože samotné otázky a krátka dôvodová správa, ktorá je súčasťou tohto návrhu, určite nie sú dostačujúce na odôvodnenie takého závažného kroku, ako je referendum o privatizácii strategických podnikov.

Vážené dámy a páni, strategické podniky predstavujú hodnoty, ktoré nevytvorila ani súčasná, ani predchádzajúca vláda. Sú výsledkom dlhodobého procesu, na ktorom sa zúčastnili viaceré generácie ľudí, ktorí z už prebehnutej privatizácie nemajú nič a vyzerá to tak, že z privatizácie, ktorá prebehne, takisto nič mať nebudú.

Ústava Slovenskej republiky zveruje právomoc rozhodovať o závažných hospodárskych otázkach, teda aj o privatizácii, vláde Slovenskej republiky. Takáto právomoc má svoju logiku vtedy, ak ide o vládu, ktorá požíva širokú podporu verejnosti a ktorá má jednotný názor na spôsob a rozsah privatizácie najcennejšieho majetku. Tieto podmienky, žiaľ, pokiaľ ide o Slovenskú republiku, splnené nie sú. S činnosťou vlády Slovenskej republiky nesúhlasí väčšina slovenskej verejnosti a ešte aj medzi vládnymi stranami existujú diametrálne odlišné názory, napríklad na privatizáciu 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu. Vzhľadom na tieto skutočnosti je pre Slovensko životne dôležité zmeniť mechanizmus rozhodovania o privatizácii strategických podnikov. Keďže ide o spoločný štátny majetok, k zmene by sa mali vyjadriť najmä voliči. Preto predkladám návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda, v ktorom by mali voliči odpovedať na dve otázky.

Toto považujem za najčestnejší a najpriamejší spôsob, ako požiadať verejnosť o vyslovenie názoru na mimoriadne dôležité otázky týkajúce sa celej spoločnosti. Kým predseda vlády Mikuláš Dzurinda a podpredseda vlády pán Mikloš sa chodia vypytovať do zahraničia, ako sa má na Slovensku privatizovať, my sa chceme spýtať Slovákov, slovenskej verejnosti, ako aj ďalších občanov Slovenskej republiky inej národnosti, ako si predstavujú nakladanie s tým, čo je naozaj pre nás najdôležitejšie. Ak by referendum nebolo úspešné, to jest, ak by sa ho nezúčastnil potrebný počet voličov alebo ak by vyslovili v platnom referende nesúhlas s postavenými otázkami, nikto by už nemal spochybňovať právo 9 alebo 10 ministrov vo vláde, zväčša veľmi neobľúbených a bez akejkoľvek podpory, aby rozhodli o zmene vlastníctva miliardových majetkov.

Pokiaľ ide o prvú otázku, prvá otázka znie, či občania súhlasia s rozhodnutím vlády Slovenskej republiky o privatizácii 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu, a. s. Dovoľte mi teraz uviesť niekoľko dôvodov, prečo je takto postavená otázka a prečo žiadame verejnosť, ak rozhodneme o vyslovení súhlasu s takýmto uznesením, o vyjadrenie názoru. Predovšetkým chcem s úplnou vážnosťou povedať, že vláda Slovenskej republiky dostatočne nevysvetlila, prečo máme privatizovať práve 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu. Je to preto, že to zákon umožňuje? Pretože zákonná úprava hovorí o maximálnom podiele na privatizácii strategických podnikov 49 %. Alebo sú tu nejaké iné, racionálne dôvody, ktoré nám kážu priamo sa pustiť do privatizácie toho balíka, ktorý umožňuje zákon o privatizácii strategických podnikov? Na túto otázku vláda neodpovedala a zdá sa, že ani nepozná presnú odpoveď, pretože keby ju poznala, tak by ju dávno poskytla verejnosti.

Nie je pravda, čo hovorí vláda, že menší balík ako 49 % nie je zaujímavý pre zahraničných investorov. Nie je to pravda preto, lebo pri stretnutiach so strategickými firmami, ako je Ruhrgaz, Gazprom, ale aj ďalšie, potvrdzujú, že by mali záujem kúpiť aj podstatne menší balík, ako je 49 %. Aj preto sa zdá byť podstatne logickejšie, keby sme pristúpili k privatizácii priamo 15 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu, umožnili vstúpiť strategickému partnerovi, zabezpečiť zvýšenie bonity akcií Slovenského plynárenského podniku a v určitom časovom horizonte uvažovať o predaji ďalšieho balíka. Ale potom už nie priamo, ale cez zahraničný kapitálový trh. Nie cez slovenský, lebo ešte aj slovenský kapitálový trh by sme dokázali skorumpovať - typickým príkladom je predaj akcií Transpetrolu, ako sme to nakoniec videli naposledy.

Ďalší, druhý dôvod, pokiaľ ide o nedobrý návrh vlády Slovenskej republiky privatizovať 49 %, sa týka súhlasu vlády s tým, že okrem 49 % akcií SPP vláda odovzdá novému minoritnému vlastníkovi aj manažérske právomoci. Vážené dámy a páni, pripravuje sa akcionárska zmluva, v rámci ktorej vláda Slovenskej republiky chce odovzdať minoritnému vlastníkovi právo riadiť tento podnik. My úplne strácame kontrolu nad najvýznamnejším podnikom. Aj preto by bolo veľmi dobré, keby vláda dala k dispozícii návrh tejto akcionárskej zmluvy, aby sme vedeli, ako ďaleko sa ide, aký je rozsah týchto právomocí a či naozaj sa naplní to, čoho sa všetci obávame, že Slovenská republika, hoci bude mať 51 %, nebude schopná v každodennej činnosti kontrolovať chod tohto gigantického podniku. Chcem v tejto súvislosti vyhlásiť, že ak vláda Slovenskej republiky predá 49 % akcií a súčasne podpíše akcionársku zmluvu, ktorá umožní kontrolu nad podnikom menšinovému vlastníkovi, využijeme všetky právne cesty, aby sme takúto zmluvu napadli. Dôvodom je, že ak sme prijímali v parlamente zákon, že štát si má zachovať 51-percentnú väčšinu, úmyslom zákonodarcu bolo zachovať kontrolu štátu nad SPP. Ak však vláda Slovenskej republiky účelovo obíde úmysel zákonodarcu, ktorý hovorí o kontrole štátu nad SPP, budeme považovať takúto zmluvu za zmluvu obchádzajúcu a porušujúcu zákon o privatizácii strategických podnikov a budeme žiadať súdnou cestou jej zrušenie. Hovoríme to včas, hovoríme to ešte v okamihu, keď prebieha rozhodovanie o tom, kto by mal privatizovať, aby každý investor, ktorý pôjde do takejto pozície, vedel, že takéto riziko postupu tu naozaj je.

Rovnako chcem povedať, že ak odovzdáme riadiace právomoci minoritnému vlastníkovi, zbavujeme sa suverenity nad strategickým fenoménom s mimoriadnym geopolitickým dosahom. Pravdepodobne nie všetci si uvedomujú, že na území Slovenskej republiky máme rúru, cez ktorú ide plyn z Ruskej federácie do západnej Európy, že máme v rukách strategický podnik, ktorého sa ľahkomyseľne zbavujeme. Keby mali iné štáty na svojom území takýto dôležitý strategický podnik, úplne inak by uvažovali o privatizácii a úplne inak by uvažovali o vplyve štátu nad týmto podnikom.

Ako tretí dôvod, prečo nemôžeme súhlasiť a prečo sa pýtame verejnosti ohľadom privatizácie SPP, chcem uviesť netransparentnosť tohto procesu. Ako verejnosť vie, boli vytvorené dve komisie. Jednu komisiu vedie pani ministerka Machová. Varia tam výbornú kávu a ukazujú tam farebné obrázky. Táto komisia nemá absolútne žiadne právomoci, o ničom nerozhodla a o ničom nerozhodne! Z pani ministerky Machovej urobili poštárku. Čo jej pripravia vo vláde, to jej donesú, aby to potom predložila naspäť do vlády, pretože kompetencia predkladať návrhy patrí ministerke pre privatizáciu a správu národného majetku.

Pokiaľ ide o druhú komisiu, druhú komisiu vedie podpredseda vlády Slovenskej republiky pre ekonomiku pán Mikloš. Táto komisia bude rozhodovať o všetkých veciach, ktoré sa týkajú privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu. Možno ste sledovali v nedeľu v priamom televíznom prenose - pán premiér Dzurinda ponúkol účasť v tejto komisii aj predstaviteľom opozície, osobitne mne. Dokonca súhlasil s tým, že budem mať právo informovať médiá a opozičné strany o tom, čo je predmetom rokovania tejto komisie. Chcem vám povedať, akým netradičným spôsobom som bol pozvaný na túto komisiu. O štvrť na jednu ráno z pondelka na utorok po skončení jednej relácie v rozhlase mi pán Mikloš povedal, joj, zabudol som, pán Fico, dnes rokuje komisia o privatizácii SPP o 14.00 hodine. Samozrejme, v ten deň som mal zahraničnú cestu do Poľska, kde som sa stretol s poľským prezidentom Kvašniewskym, tak sme vyslali zástupcu do tejto komisie, generálneho manažéra Federiča, ktorému však odmietli, aby sa zúčastnil na tejto komisii, pretože chcel informovať médiá a chcel informovať opozičné strany, čo je obsahom rokovania tejto komisie. Komisia hlasovala a súhlasila s ním, ako s osobou, ktorá tam môže sedieť, ale keď povedal zástupca, že bude informovať médiá a opozičné strany, v tom okamihu mu neumožnili zúčastniť sa na rokovaní komisie. Čiže nešlo o to, či tam mal byť alebo nemal byť, lebo komisia s jeho účasťou súhlasila. Za týchto podmienok, musím povedať, že proces je absolútne netransparentný a za tejto situácie chcem povedať, že sa v podnikateľských kruhoch hovorí o provízii vo výške 1 % až 1,5 % nie pre poradcu, hovoríme o provízii pre politických sprostredkovateľov tohto biznisu. Ak teda nebude umožnený transparentný proces privatizácie SPP, bude tu naďalej hlboké podozrenie z toho, že takáto provízia môže byť tým, čo sprostredkujú politicky takýto biznis, aj vyplatená.

Zarážajúce v tomto je aj to, že premiér Dzurinda v poslednom čase sám hovorí, že z celého boja proti korupcii sa stala iba hŕba papierov. Nuž ak toto hovorí premiér a najmä ak je zodpovedný za privatizáciu SPP človek, ktorý zodpovedá aj za koordináciu boja proti korupcii, to znamená pán Mikloš, vidíme tu obrovský stret záujmov, ktorý treba v každom prípade odstrániť. Buď teda musí odísť pán Mikloš z postu predsedu komisie pre privatizáciu SPP, alebo odíde z postu osoby, ktorá koordinuje boj s korupciou, ale nie je možné súčasne vykonávať takéto nezlučiteľné posty.

Ak mi bude umožnené vstúpiť do tejto komisie, chcem vám oznámiť, vážené dámy a páni, že vždy budem informovať aj médiá, aj opozičné strany o tom, čo v tejto komisii bolo. Samozrejme, neposkytneme informácie, ktoré by mohli ohroziť hospodárske alebo obchodné tajomstvo, ale všetky informácie, ktoré budeme môcť povedať, určite povieme.

Ako štvrtý dôvod by som uviedol, že nie je isté, či sa pri privatizácii SPP rešpektujú národno-štátne záujmy Slovenskej republiky. Máme historickú šancu zabezpečiť, že cez Slovenskú republiku pôjde ďalšia vetva plynovodu, Jamalská vetva, pretože na základe dohody medzi ruským prezidentom a západnou Európou má dôjsť k navýšeniu objemu dodávok zemného plynu z Ruska do západnej Európy. Aj pri stretnutí v Poľsku včera som bol svedkom toho, ako Poľsko tvrdo bojuje o svoje pozície a predovšetkým o to, aby časť Jamalského plynovodu išla aj cez Poľskú republiku, pretože každá krajina, ktorá bude mať takéto strategické plynovody, bude mať z toho nielen veľké príjmy, ale predovšetkým bude mať to obrovskú hodnotu z hľadiska strategického a geopolitického.

Počúvame všetko možné v súvislosti s privatizáciou SPP, už počúvame o tom, že veľkú pravdepodobnosť výhry majú nejaké americké investorské spoločnosti. Ak vstúpi do tohto projektu iná spoločnosť, iné konzorcium ako európske, ako konzorcium, ktoré, na začiatku rúry a na konci rúry, zabudnime na Jamalu. Toto bolo jednoducho jasne povedané aj pri návšteve v Ruskej federácii, kde predstavitelia Ruskej federácie povedali, ak bude účasť firiem, ktoré momentálne pôsobia v Európe na privatizácii SPP, môžeme hovoriť o Jamale, ak to bude niekto iný, nebude žiadny záujem stavať Jamalskú vetvu cez Slovenskú republiku.

Dovoľte mi uviesť piaty dôvod, a to je otázka poradcu pre privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu. Týmto poradcom, a to nie je žiadne tajomstvo, je Credit Suisse First Boston, a mňa veľmi mrzí, že pán podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš odmietol uviesť legálnu províziu, to znamená odmenu, ktorú dostane tento poradca za svoju prácu. Veď je to informácia, je niekde napísaná, je súčasťou nejakej dohody! Mám taký pocit, že táto odmena bude taká veľká, že sa boja vysloviť ju. Mám taký pocit, že ak bola odmena pri privatizácii Slovenských telekomunikácií 500 miliónov korún, pri privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu to bude obludná suma. V poriadku, je to legitímne, ak to bolo podpísané, ale povedzme to verejnosti! Toto je poradca a za svoju prácu dostane toľko a toľko. Žiaľ, ako keby tu bola určitá obava z posúvania takýchto druhov údajov pred verejnú mienku.

Chcem súčasne upozorniť aj na určitý stret záujmu, pokiaľ ide o tohto poradcu. Máme informácie, že Credit Suisse First Boston vlastnil obrovské množstvo dlhopisov, dlhopisov, ktoré už mali byť vyplatené z Fondu národného majetku. Ako mohol byť vybraný poradca pre privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu, ak v tom čase vlastnil možno 100 000 až 200 000. dlhopisov, jednoducho obrovský konflikt záujmov, obrovský stret. Opäť, pravdepodobne, výber bol ovplyvnený inými okolnosťami ako tým, či je to objektívny alebo neobjektívny poradca.

Ako šiesty dôvod chcem uviesť znižovanie ceny Slovenského plynárenského priemyslu. Nie je pre nás dostačujúce vysvetlenie, že vďaka pohybu cien plynu na svetových trhoch a vďaka určitým stratám, ktoré má Slovenský plynárenský priemysel, keďže nakupuje za vyššie ceny, ako predáva, došlo k takému katastrofálnemu hospodárskemu výsledku. V roku 1999 Slovenský plynárenský priemysel vykazoval zisk pred zdanením 12,4 miliardy korún. V roku 2001 stratu okolo mínus 2 alebo mínus 3 miliardy korún, a to pri narastajúcich výnosoch Slovenského plynárenského priemyslu. Prosím, časť môžeme pripísať nepriaznivým tendenciám na svetových trhoch a možno aj rozdielom v cenách. Ale obávam sa, že tu môže byť umelá tendencia znižovať cenu Slovenského plynárenského priemyslu. Už nehovoriac o Duckého zmenkách, kde sa čím ďalej, tým viac objavujú informácie, že podstatná časť podpisov bola falošná, ukazuje sa dokonca, že existujú aj určité analýzy, expertízy, ktoré tento fakt potvrdzujú.

Ďalej chcem povedať ako siedmy dôvod, že odmietame argument, ktorý často používa predovšetkým pán premiér Dzurinda a pán podpredseda vlády Mikloš, že štát je zlý vlastník. Nuž ale predsa v roku 1998 to bolo SDK, dnes je to SDKÚ, čo kontroluje Slovenský plynárenský priemysel. Nanominovali si tam pána Kinčeša, ktorý tam šafáril v rokoch 1998 až do roku 2001, keď bol odvolaný! Ak teda hovoria, že štát je zlý vlastník, mali nájsť manažéra, nie stranícky orientovaného poradcu, ale skutočného manažéra, buď z domu alebo zo zahraničia, ktorý by tento podnik primerane riadil. Okrem toho sami znevažujeme a podceňujeme, ak tvrdíme, že nie sme schopní riadiť podniky takéhoto charakteru.

Rovnako si myslím, že takéto argumenty nepatria do diskusie o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, pretože sami dobre vieme, že existujú štátne spoločnosti, ktoré sú veľmi úspešné. Nakoniec, o čom hovoríme, keď Deutsche Telekom privatizovalo Slovenské telekomunikácie, predsa Deutsche Telekom je firma, kde štát zohráva, nemecký štát, dôležitú úlohu. O čom hovoríme v súvislosti s Gaz de France, o čom hovoríme v súvislosti s ďalšími spoločnosťami, kde štát sa zdá byť veľmi dobrý správca takéhoto majetku.

Obávame sa pri privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu aj toho, že prebehne rovnaký proces, aký prebehol v Slovenských telekomunikáciách. Povedzme si, čo sa všetko stalo. Bola nízka cena, dochádza k zvyšovaniu služieb, ktoré Slovenské telekomunikácie poskytujú verejnosti, dokonca vláda Slovenskej republiky sa dobrovoľne vzdala dividend, ktoré mali prísť zo Slovenských telekomunikácií na prospech nemeckého investora. A už nehovorím o tom, v akom stave sme nechali Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu. Slovenský rozhlas má dnes za rok 2001 dlžobu 120 mil. Sk, Slovenská televízia 400 mil. Sk a čaká sa, že tieto peniaze budú z privatizácie SPP nahradené, ale čo budeme robiť ďalej? Opätovne bude Slovenská televízia, Slovenský rozhlas vyrábať tie isté dlžoby. Pre nás je absolútne neprijateľné, ak je rýchla privatizácia Slovenského plynárenského priemyslu zdôvodňovaná ako nevyhnutná, lebo výnosy z nej sú zarátané do príjmovej časti štátneho rozpočtu. Čiže ekonomika, štát, sú priamo závislé na výpredaji národného majetku! To je koniec ekonomiky, to je koniec štátu. Ak takto niekto definuje vzťah privatizácie a štátneho rozpočtu, jednoducho toto sa ešte snáď nikde nestalo, aby niekto rátal výdavky spojené s privatizáciou.

Mohli by sme hovoriť o ďalších a ďalších argumentoch, ale myslíme si, že niekoľko ministrov, niekoľko politických strán, ktoré kolíšu na hranici zvoliteľnosti do parlamentu, nemôžu v tomto okamihu rozhodovať o privatizácii majetku, ktorý vznikol v období niekoľkých desaťročí, môžeme už hovoriť o storočí, pokiaľ ide o Slovenský plynárenský priemysel. Preto treba postaviť ľuďom otázku, či súhlasia alebo nesúhlasia s návrhom, ktorý predložila vláda Slovenskej republiky.

Pokiaľ ide o druhú otázku, druhá otázka smeruje k tomu, aby o privatizácii strategických podnikov nerozhodovala vláda Slovenskej republiky, ale Národná rada Slovenskej republiky kvalifikovanou väčšinou. Tu chcem povedať, že pokiaľ ide o privatizáciu, sú krajiny ako napríklad Írsko alebo Fínsko, kde to bol parlament, ktorý rozhodoval o privatizácii najcennejšieho majetku. To nie je v rozpore s Ústavou, pretože ak by aj referendum bolo úspešné, bolo by treba prijať ústavný zákon a na základe ústavného zákona túto právomoc preniesť z vlády na Národnú radu Slovenskej republiky, čiže druhá otázka smeruje k tomuto.

Chcem vás ešte poprosiť, keďže tento návrh na referendum bol predložený ešte v októbri 2001 a medzi tým došlo k privatizácii Transpetrolu, tak nie je možné potom použiť písmeno h), ktoré je v druhej otázke, ale myslím si, že tá úprava by automaticky nastala podľa skutočného stavu.

Vážené dámy a páni, toľko k predloženému návrhu uznesenia. Návrh uznesenia je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a príslušnými zákonmi, ktoré upravujú spôsob vykonania referenda. V tomto referende navrhujeme rozhodnúť o otázkach, ktoré nie sú Ústavou Slovenskej republiky priamo vylúčené a ktoré sú jasne sformulované. Pokiaľ ide o náklady na vykonanie takéhoto referenda, sú všeobecné známe a sú v porovnaní so škodami spôsobenými zlou privatizáciou alebo v porovnaní s výnosmi z rozumne uskutočnenej privatizácie absolútne zanedbateľné.

Vážené dámy a páni, prosím vás o podporu tohto návrhu. V prípade, že by Národná rada uznesenie schválila, prezident Slovenskej republiky by musel referendum o privatizácii SPP, ako aj o spôsobe privatizácie strategických podnikov, vyhlásiť. Ďakujem pekne.