B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem za odôvodnenie návrhu zákona. Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Ľudovítovi Macháčkovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch.

Ľ. Macháček, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za slovo. V úvode by som chcel upozorniť, že k prerokovaniu tak návrhu pána poslanca Petra Bohunického, ako aj k návrhu zákona pána Hóku a Pavla Prokopoviča bude spoločná rozprava, ale by som vás informoval o spoločnej správe, ktorá bola prerokovaná vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uznesením predsedu Národnej rady bol predmetný návrh zákona kolegu Bohunického prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, vo Výbore Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a vo Výbore Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý zároveň je gestorským výborom pri prerokúvaní tohto zákona.

Chcem vás informovať, že jednotlivé výbory prijali nasledovné uznesenia. Ústavnoprávny výbor Národnej rady pri svojom prerokovaní poslanecký návrh zákona odporučil schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu odporučil návrh zákona schváliť. Pri prerokovaní vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vznikla diskusia, tak ako hovoril pán predkladateľ, že boli návrhy na spoločné postupy v ďalšom konaní v obidvoch zákonoch, kde by sme očakávali po prvé z dôvodov legislatívnej činnosti a po druhé aj z dôvodov vecnej kompatibility a nadväznosti jednotlivých ďalších ustanovení zákona sme požiadali predkladateľov, aby prišlo k dohode, ale vzhľadom na to, že k dohode neprišlo a pri prerokúvaní vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie bol prijatý názor, že gestorský výbor neodporučí ďalšie pokračovanie v rokovaní o predmetnom návrhu zákona. V ďalšom postupe, vážený pán predsedajúci, by som pri hlasovaní tieto veci uviedol na hlasovanie. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Nakoľko, nech sa páči, áno, samozrejme, vy ostaňte, lebo budete spravodajcom aj k ďalšiemu bodu. Nakoľko sme schválili spoločnú rozpravu o tomto a nasledujúcom bode, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať druhým čítaním o

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1539 a spoločnú správu máte v tlači 1539a. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Hókovi.

Nech sa páči, pán poslanec.

L. Hóka, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní v pomerne veľkej šírke pokrýva subjekty, ktoré sú povinné uplatňovať pri uzatváraní zmlúv metódy a postupy verejného obstarávania. Upravuje štyri metódy verejného obstarávania, z ktorých sa tri povinne zverejňujú a umožňujú neobmedzenému počtu uchádzačov vo verejnej súťaži a neobmedzenému počtu záujemcov vo verejnej súťaži a v rokovacom konaní sa zverejnením zapojiť do procesu verejného obstarávania. Ako už tu pán kolega Bohunický uviedol, legislatívna zmena v znení zákona č. 557/2001 Z. z. trošku komplikovala situáciu a skúsenosti z predchádzajúcich rokoch poukázali na nedostatky zákona. Domnievame sa, že tieto nedostatky vyžadujú potrebu vykonať niektoré opatrenia, zmeny v zákone vo verejnom obstarávaní. Nami predložený návrh zákona reaguje na citované náležitosti, čiže nedostatky zákona. Predovšetkým návrh zákona ruší výkony ako osobitnú kategóriu a zahŕňa ich pod zmluvy na poskytovanie služieb. Zároveň upravuje nové pravidlá pre metódu súťaže návrhov. Určuje sa okruh zmlúv, ktoré sa vyčleňujú z uplatňovania metód a postupov verejného obstarávania v súlade so smernicami Európskej únie. Upravuje definíciu obstarávateľa v súlade s právom Európskej únie tak, že stanovuje základné znaky, ktoré tieto organizácie a podniky musia spĺňať. Definícia je rozdelená na obstarávateľov, ktorí sa vo všeobecnosti zaraďujú do verejného sektora, a na obstarávateľov, ktorí podnikajú v sektoroch vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií a dopĺňajú sa nové právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré môžu pôsobiť na trhu ako prirodzené monopoly. Ďalej upravuje definíciu uchádzača - záujemcu, ktorí pôvodne definovaní cez pojem podnikateľa podľa Obchodného zákonníka, čo bolo vnímané ako diskriminácia voči účastníkom verejného obstarávania z iných krajín. V súlade so smernicami sa definujú verejné zmluvy uzatvárané obstarávateľmi, ktoré umožňujú presnejšiu interpretáciu zmlúv, ktoré podliehajú režimu zákona. Zákon presnejšie v súlade so smernicami určuje pravidlá zamedzujúce obchádzaniu zákona v dôsledku rozdelenia zmluvy alebo predmetu obstarávania. Určuje podmienky účasti vo verejnom obstarávaní a rozširuje ich dôvody, na základe ktorých môže byť uchádzač alebo záujemca vylúčený z metódy verejného obstarávania. Upravuje definíciu pre užšiu súťaž a rokovacie konanie tak, aby zároveň určoval postup obstarávateľa v týchto metódach verejného obstarávania. Už tu bola citovaná podprahová metóda vyššou alebo nižšou pridanou cenou. Zákon reaguje aj na tieto problémy pri uplatňovaní podprahového obstarávania s nižšou cenou tým, že stanovuje pravidlo na dosiahnutie najlepšej hodnoty na vynaložené finančné prostriedky. Ak dovolíte, citoval by som nami navrhovanú úpravu § 56f ods. 1, kde je uvedené, že obstarávateľ postupuje pri rokovacom konaní bez zverejnenia podľa § 56e ods. 2 tak, aby vynaložené náklady na získanie predmetu obstarávania boli primerané jeho kvalite a cene. Obstarávateľ podľa svojich podmienok určí finančný limit alebo vecný limit, pri ktorom nebude vykonávať prieskum trhu. Ako už pán kolega Bohunický spomínal, je tu istý nesúlad s nami. My sme diskutovali, či je možné alebo nie je možné zapracovať návrh pána Bohunického do tohto návrhu zákona. My sa domnievame, že to, čo predkladá pán Bohunický, určitým spôsobom je obsiahnuté v návrhu zákona, ktorý predkladáme my ako poslanci. Totiž obstarávateľ má možnosť stanoviť sám tie limity, ktoré on potrebuje. Na základe toho, ako on aj my sme konzultovali, samozrejme, s odborovými organizáciami, ako aj so stavovskými organizáciami, to znamená Združením miest a obcí Slovenska, kde niektorí primátori alebo starostovia takisto upozornili na to, že majú, samozrejme, rozličné finančné možnosti a boli by veľmi radi, keby mohli sami stanovovať tú hranicu, pod ktorou nebudú uplatňovať verejné obstarávanie. Ja sa domnievam sa, keď nami predložená novela zákona získa dostatočnú podporu v Národnej rade, vyriešime aj tie problémy, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona pána Bohunického. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Macháčkovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch aj v gestorskom výbore.

Nech sa páči.

Ľ. Macháček, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokovaní poslaneckého návrhu zákona pána Lászlóa Hóku a Pavla Prokopoviča, týkajúceho sa novely zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní. Je to tlač 1539. Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením pridelila návrh na prerokovanie nasledujúcim výborom: ústavnoprávnemu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý sa zároveň stal gestorským výborom. Iné výbory Národnej rady návrh zákona neprerokovali. Zároveň vám chcem oznámiť, že gestorskému výboru od začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v uznesení Národnej rady, svoje stanoviská podľa § 85 ods. 2 rokovacieho poriadku. Chcem vás ďalej informovať o výsledku prerokúvania v jednotlivých výboroch. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predložený návrh zákona a odporučil nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh zákona prerokoval a návrh zákona odporúča schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor prerokoval predmetný návrh zákona, prerokoval ho už na základe aj stanovísk jednotlivých výborov a odporučil návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. V ďalšom vás chcem informovať, že k predloženému návrhu zákona pána Prokopoviča a pána Hóku bolo predložených celkom 32 pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli prerokované vo výbore a boli navrhnuté s odporúčaním schváliť ich.

Vážený pán podpredseda, pri hlasovaní by som to potom uviedol. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o týchto dvoch bodoch, ktoré teraz prerokúvame, a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Takže najprv pán poslanec Orosz, potom pán poslanec Bohunický a potom pán poslanec Prokopovič.

Nech sa páči, pán poslanec Orosz.

L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v rámci môjho stručného vystúpenia tak trochu polemizovať s návrhmi gestorského výboru a obhájiť stanoviská ústavnoprávneho výboru. Tie sú zásadne rozdielne. Gestorský výbor odporúča pokračovať v rokovaní o návrhu kolegu poslanca Hóku a Prokopoviča a po schválení 35 pozmeňujúcich návrhov ich schváliť. Naopak, odporúča nepokračovať v rokovaní o návrhu poslanca Bohunického. Ústavnoprávny výbor má presne opačné stanoviská. Chcem v tejto súvislosti, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod povedať, že si vážim prácu oboch navrhovateľov - poslanca Hóku a poslanca Prokopoviča, ale myslím si, že by sme, ak chceme postupovať v legislatíve racionálne, uvážlivo, zodpovedne, nemali brať na seba úlohy, ktoré sú mimoriadne náročné a sú náročné aj pre exekutívu, ktorá má k dispozícii príslušný odborný aparát. Ten poslanecký návrh zákona vykonáva zásadné koncepčné zmeny v platnom zákone o verejnom obstarávaní. Sú to zmeny, ktoré ešte sťažia aplikáciu tohto zákona v praxi. Dnes je veľmi ťažko zrozumiteľný. Dnes sa mapujú problémy, ktoré tento zákon prináša. Vieme, že sme do neho vstúpili niekoľkokrát počas tohto volebného obdobia a tie zmeny, ktoré sme vykonali, sú zložité a ťažko sa aplikujú. Chcem povedať, že tá zmena, ktorú navrhujú kolegovia, nie je z časového hľadiska naliehavá. Ak by bola, tak by tento návrh zákona bol v legislatívnom programe vlády Slovenskej republiky a figuroval by medzi eurozákonmi. Áno, legislatíva Európskej únie vo vzťahu k verejnému obstarávaniu sa v súčasnom období zdokonaľuje, je v pohybe. Bude potrebné na ňu reagovať, ale bude potrebné na ňu reagovať v príslušnom čase a zodpovedne na základe posúdenia všetkých okolností.

Čo sa týka návrhu pána poslanca Bohunického, je jednoduchý, možno také by mali byť všetky poslanecké návrhy zákonov. Možno potom by sme nemali toľko problémov s kvalitou legislatívy, ako máme, a neboli by sme predmetom takej kritiky. Ide o vyriešenie jednej otázky, na ktorú upozorňuje prax. Práve z hľadiska toho ústavnoprávny výbor navrhol schváliť tento návrh zákona s prípadnými zmenami a odporúčal nepokračovať v rokovaní o tom druhom poslaneckom návrhu zákona. Prirodzene práca, ktorá sa vykonala na tomto poslaneckom návrhu, sa určite nestratí. Viem, že na tom spolupracovali aj pracovníci Úradu pre verejné obstarávanie, ale vzhľadom na to, že tento zákon neprešiel pripomienkovým konaním, ktoré je bežné v rámci exekutívy, mám veľké obavy, aký by bol obsah zákona, ktorý je pred nami predložený na schválenie. Z tohto hľadiska by som veľmi apeloval na vás, aby sme sa zase nedopustili závažných chýb v legislatíve, aby sme zase neboli predmetom kritiky. Ja nie som pripravený hlasovať za ten druhý poslanecký návrh zákona, i keď ešte raz opakujem, vážim si tú prácu, ktorú kolegovia na tomto zákone vykonali. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Maxon. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

Nech sa páči, máte slovo.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne. Rokovací poriadok mi umožňuje, aby som sa vyjadril k tomu, čo hovoril predseda ústavnoprávneho výboru pán poslanec Orosz, no viete, som naozaj trošku prekvapený aj trošku šokovaný, keď v takomto zmysle hovoríte o kvalite legislatívneho procesu. Len tak mimochodom, váš kolega podpredseda vlády je zodpovedný za kvalitu legislatívneho procesu. Je paradoxom, že na konci funkčného obdobia začíname o tomto probléme diskutovať. Spoločné správy, ktoré k mnohým zákonom máme, často majú 30, 40 až 80 bodov, kde legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady má predovšetkým legislatívnotechnické pripomienky. Len by som chcel dať do pozornosti všetkým cteným poslancom, že práve za toto je zodpovedný podpredseda vlády pre legislatívu. To, na čo on má komplexne vybudovaný aparát a systém, tak tu potom musí suplovať niekoľko ľudí v Národnej rade v legislatívnom odbore. Takže naozaj, pán poslanec Orosz, prečo ste nemali takú úzkostlivú starostlivosť o kvalitu legislatívneho procesu pri zákone o ochrane prírody. Prečo takáto úzkostlivosť nebola pri zákone o obaloch, sú to nakoniec vládne návrhy a aplikácia týchto návrhov v reálnej praxi spôsobí veľmi vážne, veľmi vážne problémy. Táto poslanecká novela ani v jednom... (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Orosz, nech sa páči, možete reagovať.

L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne, pán poslanec, nebolo zmyslom môjho vystúpenia obhajovať vládnu legislatívu. Tu ide o poslanecký návrh zákona, ktorý je v rukách nás poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a my budeme zodpovedať za to, čo schválime. Vláda mohla zaujať stanovisko k tomuto návrhu. Ja predpokladám, keby ho zaujala, pravdepodobne by bolo negatívne. Vláda nič iné nemôže s takýmito návrhmi robiť. Čo sa týka zákona o ochrane prírody a krajiny, takisto ústavnoprávny výbor upozornil na to, že to je veľmi závažný zákon, že je tam celý rad otvorených otázok. Neuzavreli sme rokovanie o tomto zákone, napriek tomu gestorský výbor schválil spoločnú správu. Ja práve na základe tých vecí, na ktoré upozorňujete aj vy, som nehlasoval za tento zákon napriek tomu, že veľmi fandím ochrancom prírody a krajiny. A bola to pre mňa veľká dilema.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Bohunický a pripraví sa pán poslanec Prokopovič.

P. Bohunický, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada. Kto skúsil legislatívny proces a predkladal návrh zákona, vie, že to je niekoľko desiatok konzultácií, niekoľko hodín strávených nad zákonom a potom overovanie v teréne. Ja si naozaj myslím, že overovanie, ktoré sme robili v teréne, mi dáva za pravdu pri predložení tejto novely. Prirodzene, ja som vtedy, keď som túto novelu dával do legislatívneho procesu, nevedel o iniciatíve pánov Hóku a Prokopoviča a postupoval som viac-menej individuálne. Naozaj predstava, ktorá je mnou predložená, je predstavou odkonzultovanou so ZMOS-om, je predstavou ekonomickej komisie ZMOS-u a predstava bola vyjadrená aj v uznesení snemu ZMOS-u. Ja som na to upozornil, a preto sa očakáva, že určitá novela proste v tejto praxi zložitosti uplatňovania sa očakáva. Ale to nie je len ZMOS, teda najmä malé obce, sú to aj školy s právnou subjektivitou, ktoré teraz budú patriť pod obce, sú to aj menšie organizácie, ktoré z verejných financií robia verejné obstarávanie. A prax naozaj dala za pravdu po mnohých stretnutiach, že zložitosť treba odstrániť. Možno prechodne, možno aj iným spôsobom, ale tento návrh bol naozaj konzultovaný či už s Daňovým úradom a riaditeľstvom v Trnave alebo primátormi miest a starostami obcí. Prirodzene, ten limit je vždy zložitý. Ja osobne som sa prikláňal k ešte menšiemu limitu 20-tisíc Sk a naozaj som smeroval iba k malým obciam a malým, teda drobným verejným obstarávateľom. Je jasné, že iné subjekty - elektrárne alebo veľké mestá primátori žiadali, že minimálne 100-tisíc korún by mala byť tá hranica. Hľadali sme naozaj nejaký limit, ten limit sme stanovili v jednej tretine výšky, čiže 50-tisíc Sk. Pritom túto vec som viackrát konzultoval v Úrade pre verejné obstarávanie, kde či už pani predsedníčka Molnárová, alebo pán Bakay hovorili, že pripravujú novelu, len nevedia, či sa vzhľadom na zložitosť legislatívneho vládneho procesu dostane táto novela ešte do Národnej rady. Preto vidím niektoré veci v predloženej novele pána Prokopoviča a Hóku ako rukopis Úradu pre verejné obstarávanie a je dobré, že aspoň takýmto spôsobom sa pokúšame niektoré veci jednoducho odstrániť. Ja som sa naozaj snažil proste nájsť spoločnú reč najmä pri tom § 56 f). Naozaj, ak si ho prečítate, obstarávateľ podľa svojich podmienok určí finančný limit alebo vecný limit, pri ktorom nebude vykonávať prieskum trhu. Ale ja sa pýtam, čo ak neurčí, čiže naďalej musí obstarávať od nula Sk. Takýmto jednoduchým zavedením proste priamo v zákone limitu sa vlastne vyhýbame tomu, aby obstarávateľ či už obec musel nejakou vnútornou smernicou prijať vecný alebo finančný limit. A znovu hovorím, starosta v malej obci má veľmi veľa iných problémov. Ja ho neospravedlňujem, neznalosť zákona neospravedlňuje, na to, aby sa jednoducho venoval aj takýmto požiadavkám.

Takže automaticky zavedením určitého limitu, znovu hovorím na prechodné obdobie, proste umožňuje a uľahčuje postup pri verejnom obstarávaní. Hovoril som, že sa týka aj iných zákonov, kde sa to jednoducho nedá iným spôsobom urobiť iba takýmto stanovením limitu.

Snažil som sa teda v zmysle odporúčania Legislatívnej rady vlády jednoducho nájsť konsenzus, nenašiel sa. Ja preto opätovne, ak neprejde môj zákon, chcem podať pozmeňujúci návrh, ktorý prečítam, a mám 15 podpisov pri ňom, ktorý vlastne rieši to isté, čo predkladám samostatne. Čiže v článku I odsek 2 návrhu poslancov Lászlóa Hóku a Pavla Prokopoviča odporúčam doplniť písm. p) v tomto znení: p), v ktorých predmetom je obstarávanie prác, tovarov, služieb a výkonov s predpokladanou cenou bez dane z pridanej hodnoty nižšou ako 50-tisíc Sk. Odôvodnenie. Zavedením nového písm. p) je stanovené, že povinnosť obstarávateľa sa nevzťahuje na zmluvy, ktorých predmetom je obstarávanie prác, tovarov, služieb a výkonov s predpokladanou cenou nižšou ako 50-tisíc Sk bez dane z pridanej hodnoty. Po druhé, v článku I § 13 ods. 5 do textu vložiť slová "nad 50-tisíc Sk" a čiže ten text bude potom vyzerať za slová "hodnoty je" vložiť slová "nad 50-tisíc Sk" a pokračovať v texte slovami "je najviac 250-tisíc Sk". Ďalej za slová "zmluvy je" vložiť slová "nad 50-tisíc Sk a" pokračovať v texte slovami "je najviac 500-tisíc Sk", za slová "cien za ne" vložiť slová "nad 50-tisíc Sk" a pokračovať v texte slovami "je najviac 250-tisíc Sk". Odôvodnenie. Uvedeným návrhom sa zavedie možnosť takzvaného jednorazového nákupu, jednorazovej služby alebo jednorazovej práce, ktorej cena bez dane z pridanej hodnoty nepresiahne 50-tisíc Sk. Metóda verejného obstarávania sa označuje ako podprahová s nižšou cenou, ak súčet cien rovnakých druhov tovarov alebo služieb bez DPH je nad 50-tisíc Sk a najviac 250-tisíc Sk, čím sa nahrádza nulová hranica hranicou 50-tisíc Sk.

Odovzdávam návrh spravodajcovi. Nech sa páči.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Prokopovič.

Nech sa páči, máte slovo.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Priveľmi si vážim pána predsedu ústavnoprávneho výboru na to, aby som spochybňoval objektívnosť jeho osobného hodnotenia, hodnotenia ústavnoprávneho výboru v tejto otázke, avšak myslím si, že mám právo nesúhlasiť s jeho názorom z nasledujúcich dôvodov. Ako podpredseda výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie som zároveň aj členom poradného výboru pani predsedníčky Úradu pre verejné obstarávanie, a teda dovolím si tvrdiť, že táto problematika je mi pomerne blízka, možno bližšia ako komukoľvek inému z parlamentu, pretože zúčastňujem sa na tých rokovaniach, a teda viem aj o problémoch, ktoré sú v Úrade pre verejné obstarávanie. A práve to bolo pohnútkou toho, že som súhlasil, keď ma oslovil pán kolega Hóka, aby sme predložili novelu tohto zákona ako poslanecký návrh, kde by sme vyriešili tie veci, ktoré pokladám aj ja, aj odborníci z tejto oblasti za veci, ktoré treba riešiť. Podotýkam a pripomínam, že my sme tieto veci konzultovali s odborníkmi z Úradu pre verejné obstarávanie. Preto tam aj pán predkladateľ druhého zákona vidí rukopis Úradu pre verejné obstarávanie. Áno, je to pravda, ja si myslím, že je dôležitejšie konzultovať s tými ľuďmi, ktorí budú priamo ten zákon vykonávať ako, povedzme, aj keď nespochybňujem úlohu ZMOS-u tam či iných inštitúcií, ktorých sa to tiež týka. Takže v tomto smere nesúhlasím s tvrdením pána predsedu ústavnoprávneho výboru, že zákon bude ťažko realizovateľný v praxi. Je si myslím, že práve tento zákon pomôže mnohých veciam, ktoré teraz spôsobujú v tomto smere komplikácie.

Z tohto dôvodu som aj chcel vystúpiť, prihovoriť sa vám a požiadať vás o podporu návrhu, ktorý sme s pánom kolegom Hókom predložili. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Macháček, nech sa páči.

Ľ. Macháček, poslanec: Pán predsedajúci, ja som chcel vystúpiť ako spravodajca v závere diskusie rozpravy.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, samozrejme, ale to, tak to sa hlásiť nemusíte, to je vaše právo. To vám dám potom slovo.

Takže pán poslanec Maxon, nech sa páči.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Myslím si, že pojem súťaž a súťaživosť je dobrý, ale nemal by sa uplatňovať v legislatívnom procese. Ja považujem teda za trošku chybu, že sa nedokázali tie dva návrhy skoncentrovať potom do jedného, ale nakoniec jeden z predkladateľov vysvetlil dôvody, ktoré k tomu vedú. Treba asi rešpektovať aj to, že jeden z predkladateľov, pán poslanec Prokopovič vo svojom vystúpení mal ambíciu preukázať, že návrh je odkonzultovaný s gestorom uplatňovania tohto zákona a že jeho realizovateľnosť v aplikačnej praxi je preukázaná. Samozrejme, až samotný život ukáže, či to je naozaj tak, ale nemali by sme spochybňovať stanovisko Úradu pre verejné obstarávanie. Trošku sa možno treba ešte zamyslieť nad tým, čo povedal pán poslanec Bohunický, že sa teda tiež intenzívne venoval prieskumu. V aplikačnej praxi to v tomto, čo sa týka tohto zákona, no keď by to bolo do bodky a do dôsledkov, tak pán poslanec Bohunický, asi by sme mali korektne priznať, že by sme mali mať ambíciu tento zákon zrušiť a koncipovať celkom nový. Lebo aplikačná prax v mnohých ustanoveniach tohto zákona je nerealizovateľná a katastrofálna. Na druhej strane treba pozitívne hodnotiť to, že aspoň tým, ktorí s tým majú najväčšie problémy, majú záujem predkladatelia pomôcť, a v tomto prípade sú to predovšetkým obce. (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Orosz.

L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne. Nebudem polemizovať s kolegom poslancom Prokopovičom, pretože ja si ho tiež veľmi vážim a vážim si to jeho chcenie pomôcť veciam aj v oblasti verejného obstarávania. Ale ja som považoval vo svojom vystúpení upozorniť na to, že nebude zodpovedné z našej strany, ak za tento návrh zahlasujeme. Dá sa veľmi reálne predpokladať, aký bude ďalší osud tohto zákona, ak ho schválime v tejto podobe. Som presvedčený, že sa budeme musieť s ním v auguste opätovne zaoberať, keď sa vráti na opätovné prerokovanie na základe rozhodnutia prezidenta republiky. Ja som tiež predkladal v tomto volebnom období jednu novelu zákona o verejnom obstarávaní. Ona bola oveľa užšia, tiež som konzultoval veci so zástupcami Úradu pre verejné obstarávanie. Vo vzťahu k vecným návrhom, ktoré predkladal tento úrad, som nemal nejaké zásadné pripomienky, ale je veľmi zložité ich legislatívne stvárnenie. Ja som chcel vo svojom vystúpení upozorniť na to, že tento zákon neprešiel riadnym pripomienkovým konaním, ktoré je bežné pri vládnych návrhoch zákona. Myslím si, že tento zákon o verejnom obstarávaní je tak závažný a zložitý zákon, že jeho zásadné zmeny mali byť doménou exekutívy, teda vládnej iniciatívy. To som považoval za potrebné povedať. Ešte raz to zdôrazňujem. Je na vás všetkých, ako sa s týmito otázkami vysporiadate pri záverečnom hlasovaní. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Faič. Zapnite mikrofón pánu poslancovi Faičovi.

V. Faič, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nazdávam sa, že všetci poslanci, ktorí majú snahu spracúvať a predkladať návrhy zákonov alebo ich novely, si zasluhujú úctu a v takom postavení som aj ja ku všetkým mojim kolegom. Predsa len ku kolegovi Prokopovičovi pár poznámok. Nazdávam sa, že nie je možné ani z hľadiska procedúry, ani z hľadiska funkčného postavenia, ani z hľadiska istých organizačných postupov hovoriť o kvalite žiadneho predkladaného zákona. Tá kvalita je vyjadrená vecnou a legislatívnou stránkou a nie tým, že s kým sme zákon prerokovali, s kým sme boli a v akých komisiách alebo výboroch pracujeme. Aj keď to je základný a dôležitý predpoklad, určite. Takže ja by som sa skutočne prihováral to, aby sa vecná legislatívna stránka brala do úvahy a nielen to, kto zákon predkladá a čomu sa venuje. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Prokopovič, môžete reagovať na faktické.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Chcem sa poďakovať pánovi kolegovi Maxonovi za podporu, pánovi poslancovi Oroszovi neberiem jeho názor. Prezentoval ho, ja som povedal, že si ho vážim a rešpektujem jeho názor. Má na to právo. Pánovi poslancovi Faičovi len toľko, asi ma dobre nerozumel, keď som vystupoval. Ja som vôbec kvalitu nášho návrhu neprezentoval. Ani raz som nepovedal takýto výraz. Ja som povedal, že jeho realizovateľnosť v praxi si myslím a podporujem to tým, že tieto problémy poznám a poznám ich z toho dôvodu, že som aj v tej komisii. Vôbec som nehovoril o kvalite. Takže, aby tu nedošlo k nejakej zámene, že týmto som to argumentoval. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. O týchto dvoch bodoch, aby sme si rozumeli, za skončenú. Pýtam sa pánov navrhovateľov, či chcú zaujať stanovisko.

Pán poslanec Hóka, nech sa páči.

L. Hóka, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Chcel by som hneď na úvod poďakovať všetkým tým pánom poslancom, ktorí v rozprave vystúpili. Poukázali na to, že ide tu o veľmi vážnu vec. Samozrejme, čo sa týka legislatívnej stránky, odznelo tu - "zo strany Legislatívnej rady vlády sme nedostali stanovisko". Aby to bolo jasné. Jediné stanovisko Legislatívnej rady vlády bolo, že poslanecký návrh treba zúžiť. Ale nakoľko ide o komplexný návrh, nedá sa to jednoducho zúžiť a vynechať z toho niečo a niečo tam ponechať. Na druhej strane chcel by som upozorniť aj pána poslanca Orosza, že keď sme prijímali novelu č. 557, to znamená zákona o verejnom obstarávaní, bol to vládny návrh zákona. Ja som tu ako spravodajca vtedy vystúpil a poukázal som na niektoré nedostatky tohto zákona. Uvádzal som moje vlastné stanovisko, nie gestorského výboru, aby sme odporučili predkladateľovi prepracovať vládny návrh zákona. Keby k tomu vtedy došlo, tak tu tieto poslanecké návrhy nie sú. Tam sa týkali práve tie problémy, ktoré sa vyskytujú v súčasnom zákone, to znamená podprahové obstarávanie nižšou cenou. Čo sa týka pohybu verejného obstarávania v európskych zákonoch, samozrejme, to platí a bude to platiť naďalej. To znamená, verejné obstarávanie to je proces, ktorý sa neustále mení a potrebuje niektoré úpravy. Tu nemôžeme hovoriť o nefunkčnosti zákona, ale o nových skutočnostiach, ktoré sa počas používania jednotlivých zákonov vyskytli. Čo sa týka pána Bohunického, on upozornil na problémy takzvaných malých organizácií, poprípade malých obcí. Čo ak neprijmú zásady, akým spôsobom budú obstarávať. S prepáčením, nezdegradujme ani starostov, ani primátorov, ani malé organizácie. Oni, samozrejme, už teraz využívajú niektoré legislatívne úpravy, či už používajú zásady hospodárenia, používajú účtovníctvo, prijímajú svoje zásady aj v iných oblastiach. Ak sa neprijmú, tak, s prepáčením, je to problém každej obce. Ale my nehovoríme o malých obciach, ale hovoríme o verejnom obstarávaní.

Hádam na záver toľko. A čo sa týka jednotlivých pripomienok Legislatívneho odboru Národnej rady. Prijímame na bežiacom páse eurozákony. Len momentálne zasadnutie má vyše 160 bodov. Mne sa zdá, že spracovateľ stanoviska sa nevie stotožniť so štruktúrou pôvodného znenia zákona a snaží sa tieto problémy preniesť do tejto novely aj v tých oblastiach, ktoré nie sú predmetom tejto novely. Azda len toľko. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca, nech sa páči, keď chcete, môžete mať záverečné slovo.

Ľ. Macháček, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia. Najskôr by som, ak dovolíte, zhrnul diskusiu alebo rozpravu, ktorá bola. Veľmi ma zaujalo vystúpenie pána predsedu ústavnoprávneho výboru pána kolegu Orosza, ktorý sa nám snažil vysvetliť, prečo ústavnoprávny výbor podporil návrh zákona pána Bohunického a prečo nepodporil návrh pána Hóku s Prokopovičom. V tejto súvislosti sa mu nedá uprieť tá snaha, že poslanecké návrhy zákonov by mali byť jednoduché, priehľadné, krátke a účelné, ale na druhej strane ma prekvapuje, že to hovorí práve on, lebo v podstate, pokiaľ si dobre pamätám, bol predkladateľom napríklad ústavného zákona, ktorý spracovali poslanci a ktorý bol podstatne rozsiahlejší, ako je návrh pána Hóku. Čiže tu neviem, či to malo byť účelové, alebo čo tým chcel povedať. Takže toľko poznámka. V každom prípade ma prekvapuje tiež postup pána Bohunického, ktorý mi dal do ruky pozmeňujúci návrh, a na druhej strane mám presne taký istý pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený v našom výbore ako v gestorskom, ktorý predložil náš kolega pán Bartoš, keby som ho odcitoval, tak je presne ten istý, a preto nerozumiem tomu, prečo neprišlo k dohode medzi predkladateľmi. Jednoducho mohlo sa to urobiť a mohla byť legislatívna čistota, čo tak isto by som chcel zvýrazniť pred pánom Oroszom, že snaha nášho výboru bola naozaj dosiahnuť legislatívne čisté riešenie, a to prijať jeden zákon. Čiže pokiaľ to mám chápať tak, že pozmeňujúci návrh, ktorý sa pôvodne týkal, pán kolega, vášho návrhu zákona, návrhu zákona pána Bohunického a v súčasnosti sa má stať pozmeňujúcim návrhom do návrhu zákona, ktorý predkladá pán Hóka s Prokopovičom, tak tomu už teda naozaj nerozumiem. Ale v poriadku. Moja úloha je predložiť to na hlasovanie a, samozrejme, zapracovať do návrhu ďalšieho zákona. Čiže toľko k pánovi Oroszovi.

Chcel by som ďalej reagovať na pána Bohunického. Naozaj chcem poďakovať za to, že sa venoval tejto problematike, lebo som pracoval v štátnej správe a denne som sa stretával so zákonom o verejnom obstarávaní. Mám na to svoj názor, reálne som to musel veľakrát použiť pri mojej praxi a môžem povedať, že naozaj je tam veľa vecí otvorených, ktoré treba riešiť. Naozaj nechápem, prečo neprišlo k dohode medzi predkladateľmi, lebo ide o podprahové obstarávanie a argument, nehnevajte sa tak, ako to pán Hóka povedal, že jednoducho, čo keď niekto si neurobí internú normu. No tak, čo keď. Tak je to jeho problém. Jednoducho bude musieť obstarávať. Takže tam je dostatočný tlak na to, aby si to každý urobil a aby sa každý venoval tomu obstarávaniu v takej miere, ako mu to v podstate umožňuje aj finančná situácia a rozsah jeho spravovaného majetku alebo toku financií, ktoré má. Čiže toľko k pánovi Bohunickému. K pánovi Propokovičovi a k jednotlivým faktickým poznámkam sa v podstate vyjadrovať nebudem.

V závere by som chcel zvýrazniť tú skutočnosť, že ako spravodajca som navštívil Úrad pre verejné obstarávanie. Stretol som sa tak s predsedníčkou, ako aj s pracovníkmi ich legislatívneho a právneho odboru. Viem o tom, že tento návrh zákona, ktorý predložili páni Hóka a Prokopovič, bol konzultovaný s Európskou komisiou, ktorý v podstate pri vzájomných konzultáciách vyústil do stanoviska Európskej komisie, kde boli odporúčania, ktoré sú premietnuté aj v časti pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli odkonzultované s predkladateľmi, boli nimi akceptované a boli premietnuté aj v gestorskej správe nášho výboru. Ďalej by som chcel ešte raz poďakovať všetkým, ktorí aj napriek tomu, že neprišlo k dohode, verím, že tieto novely zákona, tak ako ich Národná rada Slovenskej republiky prijme v konečnom hlasovaní, budú prospešné a uľahčia výkon v činnosti verejného obstarávania. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a nasledujúcim bodom je

Správu ste dostali ako tlač 1573, spoločnú správu výborov máte ako tlač 1573a.

Prosím prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky pána Jozefa Kojdu, aby výročnú správu o činnosti fondu uviedol.

Nech sa páči.

J. Kojda, prezident Prezídia Fondu národného majetku SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada. V zmysle zákona č. 92/1991 Zb. predkladám výročnú správu Fondu národného majetku za rok 2001. Ak dovolíte, uvediem výročnú správu tým, že spomeniem niekoľko najdôležitejších čísiel, ktoré tento materiál obsahuje. Audit Fondu národného majetku po druhýkrát robila firma z veľkej audítorskej päťky, konkrétne ide De loitte and Touche. Výrok, ktorý je súčasťou materiálu, neobsahuje skutočnosti, ktoré by závažným spôsobom namietali tie výsledky, ktoré Fond národného majetku prezentoval tak na rokovaní vlády, ako aj na rokovaní príslušných výborov parlamentu. Portfólio Fondu národného majetku za rok 2001 vzrástlo zo 68 miliárd korún na 124 miliárd korún. Bolo zrealizovaných celkovo 71 predajov a celkový výnos týchto predajov dosiahol 49,9 miliardy korún. Boli vyplatené dlhopisy fyzickým osobám aj časti právnickým osobám a náklady na túto transakciu predstavovali 25 miliárd korún. Zostávajúcich 24 miliárd korún bolo použitých pre potreby štátneho rozpočtu a jednotlivých rezortov. Fiškálny výsledok hospodárenia Fondu národného majetku predstavoval zostatok na účte k 31. 12. minulého roku vo výške 2,9 miliardy korún. Celkovo bolo uspokojených 53 reštitúcií, pričom bol vydaný majetok alebo akcie v hodnote 22 miliónov korún. Bolo zrealizovaných 53 bezodplatných prevodov na obce. Obce a mestá takýmto spôsobom získali majetok v hodnote 473 miliónov Sk. Fond národného majetku pristúpil razantnejšie k vymáhaniu starých pohľadávok. Zrealizovali sme desať odstúpení od zmlúv, pričom sme takto získali majetok v hodnote 90 miliónov korún. Taktiež bolo zrealizovaných 50 exekúcií a bolo podaných viac ako 240 návrhov na konkurz. Celkové pohľadávky fondu po splatnosti predstavovali k 31. decembru 8,7 miliardy korún, z toho 5,5 miliardy fond vymáha cestou konkurzov, 3,4 miliardy vymáha iným spôsobom, predovšetkým cez súdne konania a exekúciami. Fond je aktívny celkovo v 284 súdnych sporoch, pričom v roku 2001 pribudlo ďalších 96 súdnych sporov. Fond národného majetku celkovo pristúpil k oceňovaniu pohľadávok, ktoré dnes eviduje, a máme zámer po príslušnej legislatívnej úprave, ktorú parlament schválil, zrealizovať predaj pohľadávok v nominálnej hodnote približne 3,5 až 4 miliardy korún. Oceňovanie týchto pohľadávok opätovne realizuje audítorská firma z veľkej päťky. Celkove môžeme povedať, že hospodárenie Fondu národného majetku v minulom roku z finančného hľadiska bolo prebytkové a peniaze, ktoré som už spomínal, to znamená 2,9 miliardy korún, boli použité začiatkom roku 2002 na úhradu dlhov, úverov so štátnymi zárukami.

Vážený pán predsedajúci, ak dovolíte, rád odpoviem na ďalšie otázky.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi prezidentovi prezídia fondu. A teraz dávam slovo členovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Pavlovi Prokopovičovi, aby podal správu o výsledku prerokovania výročnej správy o činnosti fondu vo výboroch Národnej rady.

Pán poslanec Prokopovič, čakáme na vás.

Nech sa páči, pán poslanec.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán predseda fondu, vážené kolegyne, kolegovia. Ako spravodajca gestorského výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie konštatujem, že výbor prerokoval správu, ktorú predložil pán predseda Fondu národného majetku. Odporúča ju prerokovať v Národnej rade a po rozprave budem navrhovať uznesenie, aby sme ju schválili.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, ďakujem za krátku správu. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať

Materiál ste dostali ako tlač 1572, spoločnú správu výborov ako tlač 1572a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

Prosím znovu pána prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky pána Jozefa Kojdu, aby návrh uviedol. Nech sa páči.