M. Kadlečíková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.

Vážený pán poslanec, na otázku, ktorú ste mi položili, som už v rámci hodiny otázok odpovedal dňa 23. mája 2002. Pripomeniem preto len, čo som vtedy povedal. A síce, že som bol prvý predseda strany, ktorý vystúpil pred verejnosťou, aj pred inteligenciou, pred médiami, pred predstaviteľmi kultúrnej a akademickej obce. Dvakrát som osobne, ale aj mnohí členovia alebo funkcionári mojej strany v mene novej politickej kultúry skladal účty a odpočty z plnenia volebného programu.

Vážený pán poslanec, povedal som však tiež, že takýto dôsledný ucelený odpočet nepochybne urobí i vláda Slovenskej republiky. A záleží od vás, od časových možností Národnej rady, aby, ak zaznie takáto politická vôľa, sme sa ako vláda Slovenskej republiky do jedného sem prišli a rokovali o odpočte úloh dovtedy, kým si to poslanecká snemovňa bude želať, teda nielen v krátkom časovom limite vymedzenom rámcom hodiny otázok. Toľko stanovisko predsedu vlády Slovenskej republiky.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Klemens, chcete mať doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

J. Klemens, poslanec: Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka vlády, chcem sa vám veľmi pekne poďakovať za odpoveď a pre vás nemám doplňujúcu otázku. Počkám si, až tu bude premiér tejto krajiny. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi. Štvrtú otázku položila pani poslankyňa Michalovová: "V koľkých komisiách pre výber firiem na ŽSR bol predsedom, prípadne členom váš brat Miroslav Dzurinda?" Nech sa páči, môžete odpovedať.

M. Kadlečíková, podpredsedníčka vlády SR: Pani poslankyňa, odpovedám zo stanoviska, nemám takúto informáciu a nevidím ani dôvod, kvôli ktorému by som sa mal o to zaujímať. Toľko zo stanoviska.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, môžete položiť otázku. Nech sa páči.

J. Michalovová, poslankyňa: Pani podpredsedníčka, predpokladám, že vy mi odpoveď nedáte, ale spýtajte sa pána premiéra, či je etické a morálne, aby v takýchto dôležitých komisiách reprezentoval vládu jeho brat. Len obyčajný občan tejto republiky v jednotlivých orgánoch štátnej správy, keď vidí rodinného príslušníka v takých dôležitých funkciách, hovorí tomu rodinkárstvo a korupcia. Bola by som veľmi rada, keby ste nechali tento odkaz pánu premiérovi a osobne, že by odpovedal písomne na tieto otázky, ktoré som mu dala.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani podpredsedníčka, nech sa páči, môžete odpovedať.

M. Kadlečíková, podpredsedníčka vlády SR: Pani poslankyňa Michalovová, ubezpečujem vás, že prednesiem tieto otázky, vlastne jednu otázku, ktorú ste dali, ak som pozorne vnímala, počúvala, pánu premiérovi a odpoveď dostanete písomnou formou.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalšiu, piatu otázku tiež položila pani poslankyňa Michalovová tohto znenia: "Koľko, na aké účely a v akom finančnom vyjadrení sa realizovali na Železnice Slovenskej republiky tendre (priame zadania, verejné súťaže a podobne) počas vášho vládnutia od roku 1998 po súčasnosť?" Nech sa páči, máte dve minúty, pani podpredsedníčka.

M. Kadlečíková, podpredsedníčka vlády SR: Pani poslankyňa, Železnice Slovenskej republiky pri zabezpečovaní materiálov, služieb a prác od začiatku roku 1999 po súčasnosť sa riadia zákonom o verejnom obstarávaní. Na opravné a udržiavacie práce vykonávané kapacitami železníc sa materiál zabezpečoval v zmysle zákona o verejnom obstarávaní odborom zásobovania Železníc Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že ide o nespočetné množstvo druhov materiálov na opravu koľajových vozidiel, železničného zvršku a spodku zabezpečovacích zariadení, ako aj zariadení elektrotechniky a energetiky, je možné dodávateľov zistiť nahliadnutím na Železniciach Slovenskej republiky. Údržba a opravy na zariadeniach koľajových vozidiel, železničných tratí, zabezpečovacích zariadení a elektronických zariadení dodávateľským spôsobom bol výber dodávateľov realizovaný taktiež v zmysle zákona o verejnom obstarávaní.

Celkom určite ale vás zaujíma investičná výstavba. V rámci investičnej výstavby v rokoch 1998, 1999, 2000 a 2001 boli realizované tieto tendre: rok 1998 dva tendre vo výške 15 mil. Sk, rok 1999 13 tendrov vo výške 1 mld. 250 mil. Sk, rok 2000 15 tendrov vo výške 1 mld. 800 mil. Sk, rok 2001 24 tendrov vo výške 2 mld. Sk, rok 2000 Tatravagónka vo výške 7 mil. a ešte rok 2001 ŽOS Zvolen 110 mil. 700 tis. Sk. (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pani podpredsedníčke vlády. Čas vyhradený na otázky poslancov predsedovi vlády uplynul.

Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.

Prvú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Mária Sabolová. Pýta sa pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj Pála Csákyho: "Ako vidíte riešenie rómskej osady v Letanovciach. Poznáte projekt Správy Národného parku Slovenský raj?" Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážená pani poslankyňa, ďakujem za vašu otázku. Dovoľte mi, aby som stručne zrekapituloval celý proces. Miestne zastupiteľstvo prijalo nie celkom šťastné rozhodnutie. Na základe tohto rozhodnutia konala pani splnomocnenkyňa vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity. Podala podnet na preskúmanie zákonnosti predmetného uznesenia na Generálnu prokuratúru. Generálna prokuratúra túto vec postúpila okresnému prokurátorovi a okresný prokurátor podal podnet vzhľadom na nezákonnosť tohto rozhodnutia. Na základe toho obecné zastupiteľstvo opakovane prerokovalo túto tému, ale nezrušilo predmetné uznesenie. Okresný prokurátor na to využil svoje oprávnenie obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie nezákonného uznesenia a uloženia pokuty pre obec a v súčasnosti prebieha súdny proces. Vážená pani poslankyňa, toto je dôvod, prečo sa teraz musím ospravedlniť vám a verejne nezaujať stanovisko k tejto kauze, pretože prebieha súdny proces a nerád by som prejudikoval výsledok súdneho procesu. Chcem ale povedať, že sledujeme celú túto situáciu, sme ochotní zasahovať, ak nám umožní zákon. Chceli sme a chceme pomôcť tejto obci. Túto obec sme zaradili do projektu PHARE Infraštruktúra pre rómske osady. Vzhľadom na prebiehajúci súdny proces sme zatiaľ na základe dohody s Európskou komisiou prerušili proces riešenia tohto projektu a zdá sa, že budeme musieť počkať na súdne rozhodnutie.

Ďakujem pekne, toľko na úvod.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte možnosť.

M. Sabolová, poslankyňa: Vlastne, pán podpredseda, dala by som teraz presne tú otázku, o ktorej som si myslela, že budete na ňu odpovedať, ako budeme riešiť problém osady. Vy ste odpovedali na moju podotázku, ako sa dorieši súdny spor alebo či je doriešený súdny spor. Vy zrejme poznáte, aj pani splnomocnenkyňa, projekt Správy Národného parku na presťahovanie osady do Mečedeloviec. Podľa môjho názoru a podľa toho, ako sme už aj s výborom práve kvôli ochrane Národného parku Slovenský raj boli na výjazde, že toto nie je najideálnejšie a najlepšie riešenie, pretože takú veľkú komunitu, ktorá je na jednom mieste, presťahovať na iné miesto, nerieši problém. A či je v rámci vášho rezortu alebo splnomocnenkyne pripravený návrh alebo či sa rokuje a komunikuje, ako je možné túto celú komunitu presťahovať, ale nielen na jedno miesto, ale nájsť riešenie. Pretože ich môžeme skúsiť presťahovať do Bratislavy, ale toto zrejme nepôjde, čiže ostanú na Spiši. Aké kroky pripravuje vláda, aké kroky pripravuje splnomocnenec na to, aby sme problém ako-taký riešili? Nielen to, či budú mať trvalé bydlisko v Letanovciach alebo v Spišských Tomašovciach, ale myslím si, že problém takej veľkej komunity sa nevyrieši presťahovaním. Obávam sa, že môže skončiť ako komunita na Luníku 9, kde boli najkrajšie a najlepšie byty v Košiciach a dnes vieme, že bez záujmu a nejakej pomoci trošku sa im dostať, inkulturovať sa do prostredia, ktoré im je prirodzené, ale zároveň je aj súčasné, je bez pomoci niekoho iného, kto s nimi bude žiť, nemožné.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete odpovedať.

P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, ďakujem pekne za doplňujúcu otázku a chcem vám povedať, že som pozorne počúval vaše stanovisko. Vy ste naznačili určité možné riešenie, určité nie celkom šťastné riešenie. Chcem vám povedať úprimne na rovinu, že vaše stanovisko, vaše názory sú mi blízke. Ale ešte raz, vzhľadom na to, že ešte je to neuzavretý proces a prebieha súdny spor, dovoľte mi, aby som verejne nezaujal k tomu stanovisko, ale aby som navrhol určité medziriešenie. Mám na štyroch stranách presne popísané možné eventuality a prípadné kroky aj vlády Slovenskej republiky. Ak súhlasíte, po hodine otázok by som vám odovzdal túto odpoveď v písomnej forme. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalšiu otázku položila znovu pani poslankyňa Sabolová. Pýta sa pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Petra Magvašiho: "Aký metodický pokyn vydalo ministerstvo na posudzovanie "príjmu a majetku občana", ktorý je v sociálnej núdzi?"

Odpovedať, samozrejme, bude pán minister Hajnovič, nech sa páči.

F. Hajnovič, minister financií SR: Ďakujem za položenú otázku.

Odpovedal by som vám v podstate v dvoch častiach na tú prvú položenú otázku a to najprv tak, že prakticky doslova prečítam podklad, ktorý pripravil pán minister, a potom by som možno k tomu dodal nejaký menej formálny dodatok.

V súlade s § 10 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov sociálna núdza je stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, starostlivosť o svoju domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so spoločenským prostredím, najmä vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobenosť alebo stratu zamestnania. Za sociálnu núdzu sa na účely zákona o sociálnej pomoci považuje aj stav, keď občan s ťažkým zdravotným postihnutím potrebuje zmierniť sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia alebo ich prekonať za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Formy riešenia sociálnej núdze sú sociálne poradenstvo, sociálno-právna ochrana, sociálne služby, peňažné príspevky, peňažný príspevok za opatrovanie. Posudzovanie príjmu a majetku občana, ktorý je v sociálnej núdzi, je relevantné len na účely platenia úhrady za poskytnutú sociálnu službu, a to za opatrovateľskú službu, prepravnú službu a starostlivosť zariadenia sociálnych služieb a na účely posudzovania vzniku nároku na peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Občan nie je v súlade s § 40 ods. 1 zákona o sociálnej pomoci povinný platiť úhradu za sociálnu prevenciu, ktorú vykonávajú príslušné orgány podľa tohto zákona, za sociálne poradenstvo a za sociálno-právnu ochranu, ktorú poskytujú príslušné orgány podľa tohto zákona.

Paragrafy 40 a 46 zákona o sociálnej pomoci upravujú úhradu za sociálnu pomoc poskytnutú príslušným orgánom, obcou, samosprávnym krajom a zariadením sociálnych služieb zriadeným ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, obsahujú právnu ochranu platiteľa úhrady za sociálnu službu pred platením úhrady neprimeranej jeho príjmu, majetku alebo rodinným pomerom. Ide o garanciu zostatku z príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu vo väzbe na príslušné sumy životného minima, v dôsledku čoho za ustanovených podmienok občanovi nevznikne povinnosť platiť úhradu za poskytnutú sociálnu službu, resp. vznikne povinnosť platiť len časť tejto úhrady. Týmto nie je dotknutá možnosť požadovania nezaplatenej úhrady alebo jej časti postupne od manžela, manželky, detí alebo rodičov za ustanovených podmienok.

Metodický pokyn na posudzovanie príjmu a majetku občana, ktorý je v sociálnej núdzi, na účely platenia úhrady na poskytnutú sociálnu službu, ani na účely posudzovania nároku na peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia tunajšie ministerstvo nevydalo, nakoľko posudzovanie príjmu a majetku občana na účely sociálnej pomoci obsahuje explicitne zákonná právna úprava.

Príjem na účely platenia úhrady za poskytnutú sociálnu službu sa posudzuje podľa § 3 a 4 zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime, teda zákona o životnom minime a ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení zákona č. 439/2000 Z. z. Špeciálna právna úprava je obsiahnutá na účely úhrady za sociálnu službu, pokiaľ ide o zápočet a odpočet vymedzených plnení z príjmu v § 40 ods. 5 a 6 zákona o sociálnej pomoci.

Spôsob zisťovania príjmu na účely poskytovania sociálnej pomoci generálne ustanovuje § 7 ods. 2 zákona o sociálnej pomoci a spôsob výpočtu príjmu občana na účely sociálnej pomoci § 7 ods. 3 tohto zákona. Na použitie majetku, na platenie úhrad za poskytnutú sociálnu službu s poukazom na § 40 ods. 2 zákona o sociálnej pomoci ustanovenie § 9 ods. 3 zákona o sociálnej pomoci platí rovnako.

Vážená pani poslankyňa, dovoľte mi, aby som pripojil dve, tri menej formálne možno poznámky.

Z textu a z toho, čo som zistil, vyplýva, že po prvé, na určenie príjmu je rozhodujúci § 3 a 4 zákona o životnom minime. Ten určuje, ktoré príjmy sa započítavajú a ktoré výdavky sa odpočítavajú. Ďalej na účely zistenia majetkových pomerov je rozhodujúci § 9 ods. 3 zákona o sociálnej pomoci. Ten určuje, ktorý majetok je relevantný na určenie majetkových pomerov, povedané inakšie, ktorý majetok nie je možné predať na zlepšenie alebo požadovať predať na zlepšenie príjmovej situácie. Pre peňažné dávky v prípade hmotnej núdze potom je dôležité posudzovanie príjmu domácností vo vzťahu k životnému minimu určenému pre určitý typ domácnosti. Toľko z mojej strany ako odpoveď na vaše otázky.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte slovo.

M. Sabolová, poslankyňa: Mrzí ma, že aj napriek tomu, že pán minister Magvaši je v Bratislave, nezúčastňuje sa na rokovaní o hodine otázok, pretože na tieto dve alebo tri otázky, ktoré som položila jemu, veľmi ťažko odpovie pán minister financií napriek tomu, že sa to týka poskytovania príspevkov. (Ruch v pléne.) Poprosila by som kolegov, keby sme trošku mohli byť tichšie.

Pán minister, ja vás chcem len ubezpečiť, že to, čo ste prečítali, áno, sú to citácie zo zákona. Ja mám k dispozícii jeden, nazvem to, pamflet z ministerstva práce, sociálnych vecí, ktorý nie je nikým podpísaný, bol normálne odfaxovaný na inštitúciu, ktorá požadovala nejaký výklad toho, prečo žiadajú tieto navýšenia alebo tieto posudzovania. Mám tu potom list, ktorý vznikol až v máji 29. mája, mám pocit, že vznikol oveľa neskôr na ministerstve, ktorý je podobného razenia. Ale, pán minister, chcem len povedať, že príjem a majetok, tak ako ste ho prečítali, sa posudzuje pre hmotnú núdzu a nie pre sociálnu núdzu. A to je podstatný rozdiel zákona o sociálnej pomoci - poskytovať služby v sociálnej núdzi a hmotnej núdzi. A preto si myslím, že požiadavky Krajského úradu v Žiline ako jediného z krajských úradov na preukazovanie, a, dovolím si povedať, možno niekedy až trošku šikanovanie inštitúcií, ktoré v neštátnych subjektoch poskytujú tieto služby, je neprimerané. Pretože ak v Košickom kraji, kde som si zistila náležitosti takisto ako v Žilinskom, je dostatok aj prostriedkov na poskytovanie financií pre štátne a neštátne subjekty, ak tieto podklady nevyžadujú, pretože ak dajú 50 % a korunu, posudzovať príjem a majetok nie je potrebné, ale Žilinský kraj to požaduje napriek tomu, že minulého roku podpísal pre tých istých klientov zmluvy na ten istý majetok a príjem, je to neprimerané.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.

F. Hajnovič, minister financií SR: Podľa môjho názoru, ak môžem, to, čo som prečítal z podkladu vypracovaného ministerstvom práce, bola odpoveď na posudzovanie sociálnej núdze v tom chápaní, ako ste to povedali. Ja som dodal iba svoju vlastnú poznámku k posudzovaniu hmotnej núdze. Mám dojem, že som to nedostatočne zdôraznil. A rozumiem tomu, o čom hovoríte, tak, že bol poskytnutý výklad k posudzovaniu príjmu a majetku občana. V odpovedi na inú vašu otázku sa priamo k tejto veci vyjadruje minister práce tak, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nie je kompetentné podávať výklady k právnym predpisom, ale len v súlade s § 66 písm. c) zákona o sociálnej pomoci právne stanoviská v rámci jeho riadiacej a kontrolnej pôsobnosti.

Predpokladám, že toto malo byť to, čo je oprávnené ministerstvo robiť nad výkonom štátnej správy v oblasti sociálnej pomoci uskutočňovaním krajskými a okresnými úradmi.

Nakoľko s posudzovaním príjmu a majetku na účely sociálnej pomoci v praxi výkonu štátnej správy v oblasti sociálnej pomoci nevznikli pochybnosti pri aplikácii zákonnej právnej úpravy, tunajšie ministerstvo právne stanovisko k predmetnej veci nevydalo.

Čiže rozumiem tomu tak, že vznikla situácia, že sa podal nejaký výklad, ktorý viedol k dvojznačnému posudzovaniu tej situácie. Rozumiem dobre?

B. Bugár, podpredseda NR SR: Tretiu otázku položila tiež pani poslankyňa. Nemôžete doplniť, už nemôžete reagovať. (Hlasy z pléna.) Ešte raz. Na druhú otázku pán minister odpovedal, vy ste dali otázku doplňujúcu, pán minister odpovedal. S druhou otázkou už nič nebudeme robiť, pani poslankyňa. Či tu budete hovoriť do mikrofónu, alebo nie.

Takže tretiu otázku ste znovu položili vy a znovu pánu ministrovi Magvašimu podobného znenia. Pýtam sa, či chcete, aby pán minister na to odpovedal. Áno?

Tak ju prečítam: "Na základe akej právnej normy (rezortnej) posudzujú sociálne odbory okresných úradov "príjem a majetok" občanov v sociálnej núdzi?"

Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.

F. Hajnovič, minister financií SR: Ďakujem. Podľa môjho názoru odpoveď je obsiahnutá už v odpovedi na otázku č. 2 pani poslankyne, nakoľko s ňou obsahovo súvisí. Posudzovanie príjmu a majetku ustanovuje zákonná právna úprava. Príjem na účely platenia úhrady za poskytovanú sociálnu službu sa poskytuje podľa § 3 a 4 zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime na ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení zákona č. 439/2000 Z. z. Špeciálna právna úprava je obsiahnutá na účely úhrady za sociálnu službu, pokiaľ ide o zápočet a odpočet vymedzených plnení z príjmu v § 40 ods. 5 a 6 zákona o sociálnej pomoci. Sumy životného minima sú ustanovené § 2 zákona č. 125/1998 Z. z. v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 232/2001 Z. z. o úprave súm životného minima. Spôsob zisťovania príjmu na účely poskytnutia sociálnej pomoci vo všeobecnosti ustanovuje § 7 ods. 2 zákona o sociálnej pomoci a spôsob výpočtu príjmu občana na účely sociálnej pomoci § 7 ods. 3 tohto zákona. Na použitie majetku, na platenie úhrady za poskytnutú sociálnu službu s poukazom na § 40 ods. 2 zákona o sociálnej pomoci ustanovenie § 9 ods. 3 zákona o sociálnej pomoci platí rovnako.

Ja tomu rozumiem tak, že je tu § 3 a 4 zákona č. 125 o životnom minime, ktorý určuje príjmy. A je tu § 7, pardon, prepáčte, je tu § 9 ods. 3 zákona o sociálnej pomoci, ktorý hovorí o majetku. Ja som tak pochopil podklad, ktorý mám vypracovaný.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. V tejto otázke vlastne pán minister, ktorý pripravoval odpoveď, neodpovedá, na základe akej právnej normy robia výklad, pretože tak ako ste povedali aj v predošlom, nie je možné robiť výklad prostredníctvom rezortov. To už zaznelo počas hodiny otázok od pána podpredsedu Fogaša, a preto je veľmi zaujímavé, že Krajský úrad v Žiline operuje nejakým výkladom rezortu ministerstva a podľa toho posudzuje a žiada dokladovať príjmy a majetok od klientov, ktorí boli posúdení minulého roku, na ktorých vyplatil prostriedky. A dá sa povedať, klienti sa nezmenili. Čiže ak spĺňali náležitosti zákona minulého roku, tak na základe nejakých iných metodických pokynov a stanovísk pani Tomanovej z ministerstva sociálnych vecí, ani nejakých listov, ktoré sa posielajú na príslušné úrady, len ktoré si to žiadajú, nie je možné. A preto by som vás chcela poprosiť, aby ste tlmočili pánu ministrovi, aby nezavádzali pracovníci krajských úradov a príslušní pracovníci sociálnych odborov. Ak chcú komplikovať život, tak aspoň nech sa neoháňajú nejakými výkladovými normami ministerstva sociálnych vecí, pretože nie je možné dávať výklad k zákonu. A my sme tento nesúlad s novelou minulý týždeň odstránili a dnes už v zákone príjmy a majetok, ak dávame nižšiu čiastku, nebudeme preukazovať, pretože sa nedá posúdiť v sociálnej núdzi tento príjem a majetok klienta, ktorý je odkázaný na pomoc. Čiže toto je len moja poznámka. Ak raz nie je možný výklad, aby sme nezavádzali občanov, inštitúcie, neštátne subjekty aj poslancov Národnej rady, že takýto výklad ministerstvo vydalo.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.

F. Hajnovič, minister financií SR: Musím odpovedať, pretože v odpovedi na tretiu vami položenú otázku práve mám napísané, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nie je kompetentné podávať výklady k právnym predpisom, iba v súlade s § 66 písm. c) zákona o sociálnej pomoci právne stanoviská v rámci jeho riadiacej a kontrolnej pôsobnosti nad výkonom štátnej správy v oblasti sociálnej pomoci uskutočňovanej krajskými a okresnými úradmi. Rozumiem tomu tak, že to, čo ministerstvo práce urobilo, urobilo v súlade so zákonom a je to právne stanovisko v rámci jeho riadiacej a kontrolnej činnosti. Ak sa stalo, že to neviedlo k jednoznačnému posudzovaniu situácie, je to problém, samozrejme. Ale ministerstvo konalo v súlade s týmto zákonom.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi.

V poradí štvrtú vyžrebovanú otázku položila pani poslankyňa Sabolová ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja Istvánovi Harnovi: "Aké kritériá použilo ministerstvo pri výbere subjektov pre podporu zo štátnej pomoci?"

Za pána ministra Harnu bude odpovedať pán minister Miklós. Nech sa páči, máte slovo.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som prečítal odpoveď pána ministra Harnu.

Proces výberu a schvaľovania projektov žiadateľov, uchádzajúcich sa o štátnu pomoc, sa riadi kritériami na realizáciu programu štátnej pomoci na rozvoj okresov s vysokou mierou nezamestnanosti na rok 2002, vydaných Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v novembri 2001, ďalej len kritériá. Kritériá boli vydané ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja vo Vestníku č. 3 - 4 v decembri 2001 a zverejnené na internetovej stránke www.mvrrsr.

V zmysle vyššie uvedených kritérií sa štátna pomoc poskytuje malým podnikateľom na obstaranie investičného majetku potrebného na začatie výroby alebo na rozšírenie výroby, ako aj na činnosti, ktoré vyžadujú zmeny vyrábaných tovarov, resp. služieb alebo výrobného procesu podnikateľa. V zmysle článku 7, bod 1 kritérií minister výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky určí každoročne limit dotácie pre každý vybraný okres a oznámi ho písomne príslušnému okresnému úradu. Podľa článku 7, bod 4 kritérií žiadosť o poskytnutie štátnej pomoci spolu s projektom sa predkladá, predkladá ju žiadateľ o štátnu pomoc okresnému úradu podľa miesta realizácie projektu, sídla prevádzky do 15. februára bežného roka.

Podľa bodu 5 uvedeného článku na posúdenie žiadosti okresný úrad zriadi najmenej päťčlennú komisiu. V súlade s princípom partnerstva pri uplatnení regionálnej politiky členmi komisie sú: zástupca okresného úradu, zástupca podnikateľov, zástupca Národného úradu práce, zástupca mimovládneho sektora, zástupca obecných samospráv a podobne. Komisia zriadená okresným úradom posúdi žiadosti a prílohy podľa kritérií na posúdenie a schvaľovanie projektu a vo svojom stanovisku vždy uvedie prínos realizácie projektu pre daný okres.

Podľa článku 7, bod 6 kritérií okresný úrad zašle posúdené a odporučené žiadosti spolu s projektmi a prílohami a so svojím stanoviskom do 15. marca bežného roka ministerstvu zoradené podľa výsledkov hodnotenia komisie spolu so zdôvodnením výberu. Súčasne okresný úrad zašle aj žiadosti spolu s projektmi a prílohami, na ktoré nebola štátna pomoc okresnou komisiou odporučená, aj so svojím zdôvodnením.

Podľa bodu 7 uvedeného článku odbor programov regionálneho rozvoja a koordinácie štrukturálnych nástrojov ministerstva posúdi súlad predložených žiadostí a ich príloh so zákonom a kritériami a predloží ich na posúdenie medzirezortnému poradnému orgánu ministra.

V zmysle článku 7, bod 8 kritérií medzirezortný poradný orgán ministra je sedemčlenná komisia, ďalej len komisia. Komisia je vytvorená ministrom v súlade s princípom partnerstva. Členmi komisie sú zástupca ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, zástupca ministerstva životného prostredia, zástupca ministerstva financií, zástupca ministerstva vnútra, zástupca ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, zástupca grémia tretieho sektora a zástupca Združenia podnikateľov Slovenska, pričom zástupcu deleguje každý rezort osobitne na základe výzvy z ministerstva.

Podľa bodu 9 uvedeného článku komisia, vychádzajúc z odborného stanoviska odboru programov regionálneho rozvoja a koordinácie štrukturálnych nástrojov ministerstva, posúdi žiadosti z pohľadu štátnej regionálnej politiky. Po posúdení predloží žiadosti spolu so svojím stanoviskom ministrovi na rozhodnutie.

V zmysle článku 7, bod 10 minister rozhodne o poskytnutí štátnej pomoci jednotlivým žiadateľom, a to do výšky určeného limitu pre okres. Prehľad o poskytnutej štátnej pomoci je zverejnený na internetovej stránke ministerstva. Minister pri svojom rozhodnutí vychádza z výsledkov hodnotenia a odporučení medzirezortnej komisie, ktorá vychádza z hodnotení okresnej komisie a odborného stanoviska odboru programov regionálneho rozvoja a koordinácie štrukturálnych nástrojov MVRR SR. Podpísaný István Harna, minister.

B. Bugár, podpredseda NR SR: A osobne? Ďakujem, pán minister. Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Myslím si, že je také paradoxné, že to práve predkladá pán minister, pretože moja otázka aj na pána ministra výstavby by bola v doplňujúcej znela v súvislosti na rezort životného prostredia. To, čo ste prečítali, pán minister, všetci všeobecne vieme. A ide len o to, ako sa robí záverečné posúdenie. V jednom z okresov, kde bolo poradie tých, ktorým odporúčame a tých, ktorým sme neodporučili príspevky, sa stalo, že ministerstvo vybralo niekoľko z odporúčaných, a potom vybralo z neodporúčaných. Ešte ani to by som nepovažovala za taký veľký problém, ak by to bol nejaký skvelý projekt. Ale, bohužiaľ, sa stalo, že boli vybrané projekty, ktoré poskytovali zamestnanosť oveľa nižšiemu počtu pracovných síl, ktorý v tomto regióne je, kde je vysoká miera nezamestnanosti, je to okres Trebišov. A druhá vec je tá, že príspevok, ktorý nebol odporúčaný, vlastne dostal finančné prostriedky a s paradoxom, že to bola technológia na výrobu PET fliaš, kde práve odpadové a obalové zákony, ktoré sme schvaľovali v Národnej rade, minimalizujú používanie týchto materiálov, ktoré sú ťažko likvidovateľné a my podporíme zo štátnej pomoci projekt, ktorý je na podporu technológie na výrobu PET fliaš, pričom tento materiál a tieto technológie vlastne na Slovensku, alebo fľaše z tohto materiálu nevyrábame, je to väčšinou dovozový materiál. Čiže pre mňa je tento prípad trošku absurdný, a preto vlastne zrejme asi priamo listom požiadam pána ministra, aby prehodnotil tento jeden konkrétny prípad, možno je ich viac, pretože toto je jeden okresný úrad, ale informácie mám z mnohých okresných úradov, že nikdy komisia ministerstva nevyzve okresný úrad na spoluprácu. Ak nesúhlasí s niektorými projektmi, je to v poriadku, ale tie druhé by mala posudzovať spolu s okresom.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pokiaľ dobre viem, samozrejme, pán minister, ja vám dám slovo, aby ste odpovedali, ale za PET fľaše bude musieť výrobca prispievať do fondu. Nech sa páči, pán minister.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Áno, ja len toľko by som k tomu chcel dodať, že v tej komisii je aj zástupca ministerstva životného prostredia, tak sa podrobne poinformujem, ako to vlastne s tými PET fľašami je. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalšiu otázku, v poradí piatu, položil pán poslanec Jozef Klemens pánu ministrovi obrany Slovenskej republiky Jozefovi Stankovi, a to tohto znenia: "Pán minister, zhodnoťte dosiahnuté úspechy, ale i nedostatky rezortu obrany za obdobie pod vaším vedením."

Nech sa páči, pán minister.

J. Stank, minister obrany SR: Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec,

vítam túto príležitosť aspoň stručne informovať z môjho pohľadu Národnú radu Slovenskej republiky o posunoch, pokroku a zmenách, ktoré sme na ministerstve obrany dosiahli za ostatných 18 mesiacov. Predovšetkým, nezačali sme na zelenej lúke, ale pokračovali hlavne v oblastiach, posúvajúcich Slovensko k získaniu plnohodnotného členstva v NATO v práci mojich predchodcov podľa programového vyhlásenia vlády, dôrazne koncepčne, ale najmä s vami, poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Všetko, čo sme dosiahli, všetko, čo robí naše kroky dôveryhodnými, ale i nezvratnými, je priamo alebo nepriamo spojené so slovenským parlamentom.

Skutočne považujem za úspech, že sa podarilo vybudovať efektívny vzťah medzi ministerstvom obrany, vládou, poslancami Národnej rady a občanmi. Viac ako kedykoľvek v minulosti ste sa, vážené pani poslankyne, páni poslanci, zaoberali dokumentmi ministerstva obrany, stratégiami, koncepciami i zákonmi, ale aj vysielaním vojsk do zahraničných misií. Vytvorila sa atmosféra spolupráce v otázkach bezpečnosti, obrany a ozbrojených síl, ktorá bez akýchkoľvek pochybností našla odraz i vo verejnosti, či už vo zvýšení dôveryhodnosti Armády Slovenskej republiky ako inštitúcie, alebo v podpore nášho úsilia o integráciu do aliancie o 10 až 13 %.

Záujem o bezpečnosť štátu, o bojaschopné ozbrojené sily, záujem o zapojenie sa do obranných štruktúr v rámci aliancie bol veľakrát silnejší ako úzky straníckopolitický záujem a prejavil sa v skutočne konsenzuálnom prijímaní dokumentov, predkladaných ministerstvom obrany. Myslím si, že je to silný zahraničnopolitický signál, ktorý okrem iného presvedčivo hovorí o pokračovaní zahraničnej a bezpečnostnej politiky po voľbách. Je úspechom, že máme definované prvýkrát v histórii Slovenska naše životné záujmy v bezpečnostnej stratégii, definovanú obrannú politiku, stratégiu obrany, ale i spôsobilosti ozbrojených síl vo vzťahu k možným vojenským i nevojenským ohrozeniam a akceptovateľné riziko v stratégii vojenskej. Schválili ste ich ešte v minulom roku konsenzuálne a stali sa pre nás podkladom na vypracovanie modelu ozbrojených síl, ktorý sme po prerokovaní vo vláde predložili do Národnej rady ešte v novembri minulého roku. Často ho charakterizujeme ako vyvážený a komplexný, pretože celkom presne definuje, čo sú to relatívne malé mobilné primerane vyzbrojené a dobre vycvičené ozbrojené sily Slovenskej republiky, zodpovedajúce reálnym možnostiam slovenskej ekonomiky a zdrojov vôbec.

Dlhodobý plán štruktúry a rozvoja ozbrojených síl, ktorý už tiež schválil výbor pre obranu a bezpečnosť, stanovuje postup k takým zásadným zmenám, ako je profesionalizácia armády do roku 2006, redislokácia posádok, modernizácia, prezbrojenie, ale i minimálne prostriedky v čiastke 2 % z hrubého domáceho produktu od roku 2003 na obranu.

Za úspech, samozrejme, považujem nadväzujúce prijatie zákonov, ktoré na novo upravujú vzťahy medzi relevantnými účastníkmi štátu v oblasti bezpečnosti, obrany i ozbrojených síl. Svojimi skúsenosťami a poznatkami ste sa zúčastnili na ich tvorbe a ja sa domnievam, že je to tak správne. Mám na mysli predovšetkým ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, ale i zákon o obrane, ozbrojených silách a brannej povinnosti. Podmienky na zásadnú reformu našich ozbrojených síl ste vytvorili na návrh vlády prijatím zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ale i rozsiahlych noviel o vojenskej službe a peňažných náležitostiach vojakov, ktoré sú v programe vášho zasadnutia dnes popoludní. Až teraz sa stáva reforma reálnou a myslím si, že i nezvratnou.

Ďalším naším spoločným úspechom, vážené pani poslankyne, páni poslanci, je určite pochopenie potreby zúčastňovať sa na mierových misiách pri eliminovaní konfliktov v rôznych častiach sveta. Za obdobie, o ktorom hovorím, sa viac ako zdvojnásobil počet našich príslušníkov v mierových misiách. Je ich 714. Máme vojakov na Golanských výšinách, na Cypre, vo Východnom Timore, v Eritrei, v Kosove a s vaším súhlasom pripravujeme jednotku do Afganistanu i do Bosny. Okrem toho pôsobia naši vojaci v 8 pozorovateľských misiách.

Tento prístup, ktorý zrozumiteľne vyjadruje našu zodpovednosť za bezpečnosť vo svete, i to, že nechceme byť len jej pasívnymi konzumentmi, nám okrem iného umožňuje, aby sa účasť mierových misií stala súčasťou kariérneho rastu profesionálneho vojaka, súčasťou jeho profesionality a vzdelania.

S radosťou i pri tejto príležitosti konštatujem, že Národná rada schválila vytvorenie mnohonárodnej brigády poľsko-česko-slovenskej na štandardoch NATO s určením pre mierové misie, ktorej veliteľstvo a štáb sme nedávno otvorili v Topoľčanoch a ďalšie, ale i ďalšie naše regionálne iniciatívy. Dnes už môžem hovoriť o realizácii viacerých týchto plánov, napríklad aj o často spochybňovanej profesionalizácii, kde iba v tomto roku bolo prijatých od začiatku roka 978 profesionálnych vojakov do najnižších poddôstojníckych funkcií. Pokračuje plnenie úloh v oblasti výcviku doma i na medzinárodných cvičeniach. V tomto roku je plánovaných 15 rotných a 1 práporové cvičenie s bojovou streľbou u pozemných síl a nálet takmer 60 hodín na jedného pilota u vzdušných síl. Plníme 55 partnerských cieľov v rámci akčného plánu členstva dohodnutými s alianciou.

Všetky úlohy v roku 2001 a 2002 v tomto programe sú finančne zabezpečené. Celý proces reforiem je ťažký, bolestivý a často konfliktný. Nie všetko sa nám darí presadiť podľa vlastných predstáv. Je mi ľúto, že nemôžu ešte v tomto roku zmeniť napríklad organizačnú štruktúru vojenské správy. Stretávame sa stále s rôznymi tlakmi, záujmami v oblasti obstarávania akvizícií, ale i personálu. Nie sme spokojní celkovo s disciplínou a niekedy vzťahom k práci. Zmeny v myslení v smere získania intelektuálnej myšlienkovej interoperability s členskými krajinami tiež postupujú pomaly. Na záver však zdôrazňujem v súlade s vyjadreniami mnohých vojenských odborníkov členských krajín Aliancie, ale i krajín kandidátskych, že sme na dobrej ceste, že ministerstvo obrany zohráva pozitívnu úlohu pri posudzovaní pripravenosti Slovenska na členstvo v Severoatlantickej aliancii, tejto jedinečnej vojensko-politickej inštitúcie. Informujem vás takto nie preto, že to je mojím želaním, i keď aj to je pravda, ale preto, lebo naše úsilie mimoriadne ocenili, napríklad generálny tajomník NATO Lord Robertson, veliteľ ozbrojených síl NATO v Európe generál Ralston pri návštevách na Slovensku, ale aj námestník ministra obrany Spojených štátov, ako aj prezident Bush pri nedávnom stretnutí s naším prezidentom.

Ďakujem vám za vynikajúcu spoluprácu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujeme aj my, pán minister. Pýtam sa pána poslanca, či chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

J. Klemens, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán minister, za odpoveď. Spomenuli ste, pán minister, úspechy v rezorte obrany a podľa toho, čo ste prezentovali, nebolo ich málo. Ale pýtam sa, neboli v rezorte obrany aj nedostatky, proste, čo sa vám za tých 18 mesiacov nepodarilo splniť. Tie ste nespomenuli. Prosím o odpoveď. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: To je vlastnosť každého, že len dobré veci spomína. Pán minister, nech sa páči, skúste aj nejaké negatíva.

J. Stank, minister obrany SR: No musím, pán poslanec, troška oponovať v tomto prípade, spomenul som ich, ale na menšej ploche. Predovšetkým som spomenul to, že mi je ľúto, že nemôžem realizovať reformu okresných vojenských správ. To považujem za neúspech, že som nepresvedčil Národnú radu, aby napríklad v zákone o obrane akceptovala našu predstavu o reforme okresných vojenských správ. Skutočne sa nám nedarí tak, ako si predstavujem aj ja osobne, aby sa upevnila disciplína na ministerstve obrany. Nedarí sa nám tak, ako si predstavujeme, účinnejšie a efektívnejšie postupovať v oblasti akvizícií a obstarávania materiálu.

Ďalej sú tu niektoré veci, ktoré súvisia vôbec s ponímaním alebo s celkovým myslením, ktoré, samozrejme, musí byť také, aby bolo interoperabilné s tými krajinami, do ktorých klubu sa hlásime. Takže ja nehovorím, že všetko je v poriadku. Je to cesta ťažká, tŕnistá, bolestivá, skutočne konfliktná, ale domnievam sa, asi ani inak nemôžem povedať, že tie úspechy výrazne prevyšujú nedostatky, ktoré, samozrejme, existujú a s ktorými každý deň zápasíme.