B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hoffmann, môžete reagovať na faktickú poznámku. Nech sa páči.

A. Hoffmann, poslanec: Pán kolega Maxon, nepočúvali ste ma pozorne. Nehovoril som o vystavení účtu. Hovoril som, že všetci budeme skladať účet. V tom je zásadný rozdiel. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Prokopovič za SDK. Pripraví sa pán poslanec Maxon.

(Hlasy v rokovacej sile.) Páni poslanci, ticho. Nech sa páči pán poslanec, máte slovo.

P. Prokopovič, poslanec: Vážený pán predseda vlády, vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážená pani podpredsedníčka, pardon, vážené kolegyne, kolegovia, rád by som mal také ambície, aby som vyvolal takú vlnu nadšenia a potlesk ako môj predrečník, ale obávam sa, že moje vystúpenie navodí trošku inú atmosféru, pretože ja si nemôžem pomôcť, ale mne celé to divadlo, nemôžem to ináč nazvať, považujem to za ďalší pokus o destabilizáciu našej politickej scény, čo, a to dávam do pozornosti, aj keď pokrikujete, môže mať veľmi negatívny vplyv na náš obraz v zahraničí (Hlas v rokovacej sále.) a že to môže ovplyvniť naše integračné ambície. Nečudujem sa, že pán Kotian s pánom Oberhauserom protestujú, pretože oni o integračných ambíciách nič nehovoria ani nič nevedia, takže niet čo o tom hovoriť. To je, myslím si, každému triezvo uvažujúcemu človeku, hádam jasné. (Ruch v rokovacej sále.) Počkám chvíľku. (Výkriky v rokovacej sále.)

Nebudem reagovať na uvádzaciu správu pána poslanca Jasovského. U nás na východe máme jedno porekadlo, ktoré hovorí, že "Co še babe zachcelo, to še babe prišnilo." Pre tých, ktorí sú menej jazykovo zdatní, preložím, že to, čo baba chcela, aby sa jej chcelo...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Maďari tomu rozumeli!

P. Prokopovič, poslanec: ...tak sa jej aj prisnilo. To je porekadlo, to len parafrázujem. Čiže tým chcem povedať, že bez ohľadu na to, o akej téme by sme rozprávali, koho by sme odvolávali alebo čo by sme robili, to, čo chcel pán kolega Jasovský v mene vás, kolegovia z opozície, povedať, to povedal, ale nemá to absolútne žiadny reálny základ.

Dôvody. Teraz poviem o tých dôvodoch. Dôvody, ktoré sú uvedené v návrhu poslancov, ktoré sme dostali do lavíc ako tlač 1633, sú, mierne povedané, detinské, bez akejkoľvek racionálnej podstaty. Nebudem komentovať všetky výhrady, ktoré sú uvádzané v spomínanom návrhu. Povedal som, aké sú. Je ich celkom sedem odrážok, aby ste si nemysleli, že som ich nečítal. Odrážok. (Hlasy z pléna.) Aj podrážok možno. Chcem sa vyjadriť iba k tým bodom odôvodnenia, ktoré sú podľa môjho názoru absolútne nenáležité a vonkoncom nekorektné, ako aj k niektorým iným skutočnostiam, ktoré sú (Hlasy z pléna.), za chvíľu poviem, pánovi premiérovi často a neprávom vyčítané. Treba vydržať! (Ruch v rokovacej sále.)

Po prvé, vláda pod vedením Mikuláša Dzurindu vraj nerieši životné otázky spoločnosti. Myslím, že nebudeme sa navzájom presviedčať, že aj podnikateľská sféra patrí medzi tie životné otázky spoločnosti. A teraz poprosím trošku o pokoj a možno vašu reakciu potom na to. Budem hovoriť o podnikateľoch, o podnikateľskom prostredí, a poviem vám jedno, o legislatíve pre podnikateľov. Za roky 1995 -1998 ste neprijali jeden jediný zákon v prospech malých a stredných podnikateľov. Jeden jediný! (Výkriky s sále.) A ak ho viete, ak ho viete, tak ho povedzte! Ja vám tvrdím, že ste neprijali jeden jediný pozitívny krok pre malých a stredných podnikateľov. Ak, samozrejme, nemyslíte to, že ste v roku 1996 urobili novelu zákona o dani z príjmu, kde ste svojim kamarátom, ktorým ste za zlomok ceny dali majetok z Fondu národného majetku, ešte ste im umožnili dať si to priamo do nákladov! (Výkriky z rokovacej sály.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, pokoj. Môžete potom reagovať.

P. Prokopovič, poslanec: Áno, takže ešte raz hovorím, žiadny legislatívny predpis. Ak viete o nejakom, veľmi rád si to od vás vypočujem. Len tak pre ilustráciu aj pre ostatných kolegov, aby to nebolo pre nich nudné, aká bola situácia v tom čase. Daň z príjmu fyzických osôb bola od 15 do 42 % so spodnou hranicou najnižšia sadzba 60 000 korún, daň z príjmu právnických 40 %, to pre tých, ktorí tomu rozumejú. Zákon o živnostenskom podnikaní bol veľmi komplikovaný, s množstvom koncesovaných živností a nezmyselným spôsobom preukazovania odbornej spôsobilosti. Úrokové miery v bankách 22 - 24 %. To len niektoré také body som vypichol, aby to bolo trošku zaujímavé. (Výkriky z rokovacej sály.) A teraz poviem, ako je to dnes. Vy nepodnikáte v tomto, vy ste veľkopodnikatelia väčšinou, ale aby ste vedeli, ako to dnes je. (Potlesk.) Okrem iného aj poslanci, ale v prvom rade veľkopodnikatelia. Daň z príjmu fyzických osôb je dnes od 10 do 38 %, od 10 do 38, so spodnou hranicou pre najnižšiu sadzbu nie 60, ale 90 000. Daň z príjmu právnických osôb 25 %. Zákon o živnostenskom podnikaní, čo hovoril pán kolega Cuper, že či ja som ho novelizoval, nie, aj s tvojou pomocou, aj ty si zaňho hlasoval. Ale je novelizovaný a mohli ste ho novelizovať aj predtým. Je novelizovaný tak, že podstatne znížil licencované živnosti. Podstatne! Je iba niekoľko licencovaných, väčšinou je administratíva veľmi jednoduchá. Dnes získať živnostenský list alebo rozšírenie trvá niekoľko dní, niekedy niekoľko hodín. Nie mesiac a viac. Prijali sme v tomto období zákon o živnostenskej komore ako zákonom zriadenej inštitúcie živnostníkov a malých a stredných podnikateľov. Tiež ste to mohli urobiť. Tri roky bol návrh na ministerstve vnútra. Nebola na to odvaha. Prijali sme ďalšie zákony v prospech podnikateľského prostredia, ako sú zákon o konkurze a vyrovnaní, zákon o investičných stimuloch a podobne. A čo je dôležité, úrokové miery v bankách dnes nie sú 22 %, sú 9 až 12 %. (Hlas v rokovacej sále.)

Takže myslím si, že to sú dostatočne jasné fakty na to, aby nebola nejaká mimoriadna diskusia o tom, ako to bolo aj v tom. ako vy uvádzate - životné otázky spoločnosti z hľadiska podnikateľskej sféry, ako to bolo vtedy, ako to je teraz.

Idem teraz k ďalšiemu bodu. Výberové konania na privatizáciu atď., čo tam bolo. Tak porovnajme si, aký spôsob privatizácií ste robili vy a aký je ten dnešný, ktorý tak veľmi kritizujete. Privatizácia v rokoch 1995 - 1998 bola väčšinou predajom vopred určenému vlastníkovi. Čo to znamená v praxi? V praxi to znamená, že skupina ôsmich ľudí Prezídia Fondu národného majetku sa dohodla, že ten podnik dáme tomu za toľko a za toľko, bez toho, aby sa brala do úvahy ďalšia ponuka, ďalšie ponuky, cena a podobne. Iba tak sa potom mohlo stať... (Hlas v rokovacej sály.) Môžem dohovoriť? Budete mať, pán Húska, možnosť vyjadriť sa vo faktickej alebo vo vystúpení. Iba tak sa potom mohlo stať, že za roky privatizácie ste sprivatizovali majetok za 28 % účtovnej hodnoty. Účtovnej, podotýkam, nie trhovej. Účtovnej, 28 %. Dnes tá privatizácia, ktorú tak kritizujete, privatizácia aj strategických podnikov, sa robí formou výberovej súťaže, výberovým konaním a robí sa cez poradcu, ktorý je opäť vyberaný z renomovaných firiem. (Hlas v sále.) Tak sa pýtam teraz, pýtam sa teraz, prostredníctvom novinárov sa pýtam aj občanov Slovenskej republiky, ktorých toľko spomínate, čo je transparentnejšie, keď sa privatizuje cez poradcu výberovým konaním z viacero ponúk, alebo keď sa partia ľudí z dvoch - troch strán na Fonde národného majetku dohodne, že dáme to tomu za 10 % ceny. Myslím si, že odpoveď na to netreba. Vaša reakcia svedčí o tom, že asi čosi na tom bude.

Ďalej. Ďalší bod, pre podozrenie z vlády a podobne bolo vymenených toľko a toľko ministrov. Ja sa pýtam, za vašej vlády nebol žiadny minister, neodišiel, či to bolo iné niečo? Áno, to bolo iné, keď odišiel Černák, to bolo iné, keď odišiel váš pán minister, to bolo zase niečo iné. Ja tvrdím, že odvolaný bol iba jeden a som presvedčený, že aj orgány činné v trestnom konaní, aj teraz situácia ukazuje, že to bolo správne rozhodnutie pána premiéra, ostatní odišli sami! A povedzte mi, či sa jeden jediný prípad z nich dnes dokázal! (Hlasy v sále.) A dokázal sa jeden jediný prípad? Ani jeden sa nedokázal, takže takisto toto musím považovať za absolútne irelevantné. A v prípade obstarania vagónov, čo tam spomínate, ako dôvod na odvolanie premiéra, že brat premiéra je predseda výberovej komisie, a teda je tam možné podozrenie z klientelizmu. Ja sa pýtam teraz jedno, to vaši príbuzní nie sú nikde vo funkciách? Ja viem napríklad, že brat poslanca z vášho hnutia je napríklad riaditeľ nemocnice v jednom okresnom meste. A nikdy sme nespochybňovali, ja ho nikdy nebudem spochybňovať, že by tu mohlo ísť o nejaký klientelizmus! To znamená teraz, že už rodinný príslušník nikoho z funkcionárov nikde nemôže robiť, pretože okamžite je podozrievaný z klientelizmu. Ja len chcem jedno podotknúť, že rok a pol je pán Miroslav Dzurinda predsedom výberovej komisie, rok a pol, a bolo všetko v poriadku, až keď sa ozvala firma, ktorá prehrala, a začali sa tie ťahy, odrazu ste zistili, že je čosi zlé, že už to zavádza klientelizmus. Takže tiež to je také trošku smiešne, že dôvodom na odvolanie premiéra je fakt, že jeho brat je predsedom výberovej komisie. Tak ste to napísali, pán kolega Cuper, tak to máte napísané ako jeden z bodov na odvolanie! (Hlas z rokovacej sály.) Chcem ešte pritom odôvodňovaní, uviedol pán kolega Jasovský, škoda, že nie je tu, ale verím, že ma počuje, že nákup bol robený, som rád, že je tu, že nákup bol robený len kvôli provízii a koľko provízií pritom nákupe tých ľahkých motorových jednotiek bolo. Ja sa pýtam, za tvojho ministrovania nebol žiadny tender v organizáciách riadených ministerstvom dopravy? Tiež sa robil? Žiadny tender? Nikdy sa nič nenakupovalo, žiadna verejná súťaž, tomu neverím a som presvedčený, že boli, len zdá sa mi, že vy ste slovo provízia objavili až teraz.

Takže ešte jedno, skutočne úzkostlivo som sledoval, pán kolega Jasovský, ako si v súvislosti s touto aférou obhajoval predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ale myslím si, že si si neprečítal... (Hlas v rokovacej sále.) Áno, myslím si, že si si neprečítal stanovisko Kancelárie Národnej rady, ktoré jasne hovorí, že okrem kontroly nemôže Najvyšší kontrolný úrad vykonávať nič iné. A pán predseda NKÚ tu na tomto mieste povedal, že on kontrolu nekonal. Takže viac to nebudem komentovať. Ja to hodnotím len tak, že keď je možnosť kopnúť si do premiéra, kopnúť si do SDKÚ, tak každý, kto ho nemá rád, tak to rád využije. Mrzí ma, že ty si to práve tiež využil.

Takže, vážení kolegovia, vážené dámy a páni, to len tak stručne som sa vyjadril k niektorým bodom tej obžaloby, ak to mám tak povedať, ktoré sa mi zdali úplne smiešne a irelevantné, pretože nakoniec predkladacia správa predkladateľa pána kolegu Jasovského bola úplne o niečom inom, ako sú tie body, ktoré máte zoštylizované v takzvanom návrhu.

A teraz mi dovoľte na záver iba niekoľko slov už na záver o politickom pozadí tohto návrhu. Chcem vám dať všetkým, opozičným, ale aj koaličným poslancom do pozornosti jedno slovo. To slovo znie: Zodpovednosť. (Výkrik z rokovacej sály: "Nie!") Začnem tým, čím som začal. Uvedomte si všetci pri hlasovaní, že hlasujete aj o tom, aký bude obraz Slovenska vyzerať aj po tejto schôdzi. Či zostaneme politicky stabilnou krajinou, skôr sa to týka kolegov z tejto strany, či zostaneme politicky stabilnou krajinou alebo či ukážeme svetu svoju nestabilitu. Napriek tomu, že všetci vrátane vás máme plné ústa EÚ, NATO, hlasovanie ukáže, kto ako úprimne to myslí, z opozičných, ale aj koaličných poslancov. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem vám, pán poslanec, za využitie vášho hlasového fondu, že som nemusel každú chvíľku upozorňovať poslancov. Takže na vaše vystúpenie s faktickými poznámkami ôsmi páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Jarjabek je posledný. Áno, tak som to pochopil, pán poslanec, takže pán poslanec Jarjabek je posledný vo faktických poznámkach. Nech sa páči, pán poslanec Oberhauser, máte slovo.

V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja si vážim slov pána poslanca Prokopoviča, ktorý, samozrejme, obhajuje vládu, ktorej je reprezentantom, a snaží sa však obhájiť neobhájiteľné. Ja by som len chcel upozorniť, že včera bolo také historické stretnutie zväzov, podnikateľských zväzov Slovenska, Asociácie zamestnávateľských zväzov, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, živnostenských zväzov, priemyselných zväzov, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, kde sa s politickými stranami diskutovalo o hospodárskej stratégii Slovenska do budúcna a tam padli veľmi vážne výhrady voči tejto vláde, kde sa jednoznačne povedalo, že vláda jednoducho nedokázala za štvorročné obdobie práve v hospodárskej oblasti urobiť to, čo treba, nezrealizovala reformy, spôsobila, že sú obrovské výdavky zo štátneho rozpočtu a nie je tvorba zdrojov. A preto keď hovoril o hospodárskych otázkach a chcel hovoriť, že sa niečo urobilo pozitívneho, by som mu chcel povedať, že aj živnostenské zväzy veľmi kritizovali vývoj. Pán Sirotka napríklad na jednej z konferencií skonštatoval, že za celé štvorročné obdobie, ak sa niekde ubralo, tak inde sa pridalo, ale v podstate tie grafy nákladov, odvodových a daňových povinností práve u tých malých, drobných podnikateľov vlastne boli rovnaké, lebo hovorím, vždy, keď sa niekde ubralo, inde sa pridalo. A myslím si, že pán inžinier Sirotka vie, o čom hovorí, keď to takto konštatoval ako šéf účtovníkov, živnostníkov na Slovensku. A ďalšia taká vec, ktorú by som chcel povedať, že Slovenská národná strana naozaj nie je tá, ktorá by mala problémy s integráciou, chcel by som iba povedať, že minulý týždeň sa naša delegácia vrátila z Bruselu, kde rokovala s ostatnými politickými stranami, ktoré sú v Únii národov v Európskom parlamente a práve naši partneri budú tí, ktorí budú rozhodovať, budú tou krajinou, ktorá bude pripravovať vstup Slovenska do EÚ, lebo jednou z vládnucich strán je dánska strana, ľudová strana, ktorá je naším partnerov v Dánsku a nasledujúca krajina, Taliansko, zase Alianzia nazionale, je podpredseda vlády pán Fini, tiež náš partner, čiže by som chcel vyviesť pána Prokopoviča z omylu, že Slovenská národná strana by mala problémy s integráciami. S integráciou má problémy táto vládna koalícia kvôli korupcii, a to je vážna vec. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Húska, nech sa páči, máte slovo.

A. M. Húska, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec Prokopovič jednoducho tu miešal veci, ktoré sú spolu nezmiešateľné. Predovšetkým aj pre potrebu malých a stredných podnikateľov treba takzvané prorastové, priaznivé ekonomické prostredie. Toto nemôže žiadna stagnačná politika vyriešiť! Naopak, práve malí a strední podnikatelia, ak nemajú impulz širokej spotreby vyvolávanej urýchľovaním pomocou verejných investícií do infraštruktúry, tak sa nemôžu pohnúť z miesta! A tie rošády, ktoré sa robili medzi priamymi a nepriamymi daňami, a v nich sa budilo zdanie, že sa pomáha ľuďom, to nie je jednoducho pravda! Daňové zaťaženie je stále ukrutné a v podstate všetko viaže. Hovorenie napríklad o tom, že za 28 % účtovnej ceny sa privatizovalo za Mečiara, ale vážení, veď ste tu kričali, že nie účtovná cena, ale trhová cena je určujúca a ja vám môžem povedať, že napríklad Slovenskú sporiteľňu ste nepredali ani za trhovú, ani za netrhovú, ale za bazárovú cenu 17 miliárd, hoci mala prinajlepšom alebo prinajhoršom hodnotu aspoň dvakrát toľko!

Takto sa veci majú, tieto skutočnosti jednoducho nemôžete zakrývať prehláseniami, ktoré sú absolútne nemožné. Veď rýchly rast hrubého domáceho produktu, ktorý práve uznávala aj európska centrála, bol za Mečiarovej vlády! (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Benčat.

J. Benčat, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja mám dojem, že sa tu odvoláva niekto iný. Stále sa vytýkajú nejaké chyby našej vláde pred štyrmi rokmi. My chceme odvolať pána premiéra, ktorý tu vládol posledné volebné obdobie! A myslím si, že je to relevantné z našej strany, pretože ak si zoberieme fakty, ktoré tu už boli povedané, tak máme pravdu. My sme posudzovaní alebo bolo vytýkané, že ohrozujeme našu politickú stabilitu, ohrozujeme náš vstup do EÚ a podobne. Ak niekto ohrozuje vstup do EÚ a NATO, tak je to táto vláda, táto vláda neplní hlavne ekonomické kritériá. Kodanské kritériá, možno, že neboli plnené pred štyrmi rokmi, ako ste to tam vy naservírovali, ale ekonomické kritériá dnes nespĺňame a budeme mať veľké problémy, aby sme ich splnili. Takže ak sa niekto do NATO ponáhľa, mal by predovšetkým zvážiť našu ekonomickú situáciu, našu spôsobilosť konkurovať alebo sa aspoň zaradiť do tohto trhu, do ktorého chceme ísť ekonomicky. To ostatné potom už príde. Druhý bod je administratíva a tretí bod je legislatíva. Tieto veci, ak budeme plniť, budeme akceptovateľní. A nehovorme tu o nejakých hlúpostiach, ktoré sa tu možnože prezentujú, ktoré tu boli pred štyrmi rokmi. Ja si myslím, že všetko, čo ste postavili pred štyrmi rokmi, bolo postavené na klamstve. Dnes klamete už aj EÚ, tým, čo im udávate, aké čísla máte. To je všetko.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer.

R. Hofbauer, poslanec: Pán Prokopovič, nerád používam silné slová, ale to, čo ste tu predviedli, to bola exhibícia hlúpostí a klamstiev. Iné slová na to nemám. A čo sa týka privatizácie za Mečiarovej vlády, toho viem podstatne viac ako vy. Bol som predseda výboru pre hospodárstvo a privatizáciu. Neprivatizovalo sa tak, ako ste tu popisovali, a to nikdy, pretože na Fond národného majetku sa schádzali ponuky od viacerých partnerov na ten istý podnik a z týchto ponúk potom Fond národného majetku hodnotil a vyberal. Čiže to nebolo vopred, ale hodnotenie a vyberanie z tých ponúk, ktoré tam prišli. A zvažovali sa aj kritériá o schopnosti riadenia toho podniku, o schopnosti rozvoja podniku a prezraďte mi, kde sa privatizovalo za účtovnú hodnotu? To ste čo tárali za nezmysly? Za účtovnú hodnotu sa nikde na svete neprivatizovalo, ale za trhovú cenu a za reálnu cenu trhovú, z ktorej sa odpočítavali sumy, ktoré sa nový majiteľ zaviazal dať na modernizácie a rozvoja podniku. Ak vás zaujíma podrobnejšie, aký bol stav hospodárstva za Mečiarovej vlády, tak si zoberte The Economist alebo Wall Street Journal, ročník 1997 a 1998, to nie sú periodiká vydávané Horizontom Slovakia a Dzurindovou koalíciou. Tam je hodnotenie ekonomiky Slovenska v týchto rokoch ako najúspešnejšie zo všetkých tranzitívnych, transformujúcich sa štátov strednej a východnej Európy, to som si nevymyslel. Nalistujte si tieto periodiká a tam sa to dočítate, a to vo všetkých parametroch - hrubý domáci produkt, inflácia, zamestnanosť, rast produktivity. Samozrejme, boli aj problémy, ale v týchto zásadných kritériách tieto renomované západné časopisy jednoznačne hodnotili postup Slovenska ako najúspešnejší.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lackovič.

Ľ. Lackovič, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja by som sa chcel svojmu kolegovi pánovi poslancovi Prokopovičovi prihovoriť trošku s empatiou, pretože mi je sympatické, že má rovnakú koncovku priezviska ako ja a okrem toho je aj jazykovo vybavený, ako som počul, a to je iste vec hodná uznania. Chcem len povedať, že pokiaľ ide o politiku Mečiarovej vlády voči živnostníkom a malým podnikateľom, ja som do roku 1994 pracoval v štátnej správe, odvtedy osem rokov pracujem v samospráve, zastupujem mesto v orgánoch, ako sú úrady práce, správne výbory a podobne, mám dokonalý prehľad o štatistikách a mám ho aj odvtedy, od tých rokov, ako spomínam a chcem vám povedať s úplnou vážnosťou, že počas celých štyroch rokov rástol počet živnostníkov a počet malých podnikateľov, ktorým boli pridelené živnosti a licencie, inými slovami, vždy bol väčší prítok ako odtok z evidencie, to si môžete veľmi ľahko overiť z oficiálnych štatistík. Samozrejme, že v tom čase priame dane boli možno väčšie, ako sú dnes, ale bolo oveľa menšie nepriame daňové zaťaženie týchto malých a drobných podnikateľov a preto aj mali z čoho daň zaplatiť a mali z čoho žiť, čo je v príkrom rozpore s dneškom.

Za zásadný problém, ktorý ja však vidím v tomto, je absencia protikorupčného správania sa, v prvom rade predsedu vlády. Keby totiž pán predseda vlády mal zmysel pre protikorupčné správanie, nikdy by sa po jeho nástupe do kresla predsedu vlády jeho brat nestal vysokým funkcionárom v štátom riadenom podniku, nikdy by sa jeho brat nestal predsedom tendrovej komisie, ktorá posudzuje miliardové zákazky, a chcem vás len upozorniť, že ani Gabo, ani pisateľ listu, ani predseda tendrovej komisie, ani minister dopravy, ani nikto nebol z HZDS, ale len z SDKÚ. Vážení, my sme si túto kauzu nevymysleli a ak dnes Markíza oznámila, že riaditeľ železníc Egyed, podozrivý (Zaznel zvuk časomiery.) z tunelovania 75 miliónov, ani to nie je náš...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Po vystúpení nášho kolegu ja môžem len s uznaním konštatovať, že bolo veľmi dobré, že tento návrh na vyslovenie nedôvery Dzurindovi sme predložili. Čo mňa najviac trápi, že to nebolo v priamom prenose, totižto Dzurinda už by nemusel ani kampaň robiť, keď ľudia zistia, že takíto kolegovia z nášho parlamentu vystupujú v parlamente tak, ako vystúpil kolega Prokopovič. Samozrejme, pán Dzurinda aj teraz prikyvuje, aj vtedy mu chcel povedať, rastieme, súdruhovia, rastieme. Len neviem prečo až toľko tej zdvorilosti voči svojmu šéfovi, pretože či sa vám to páči alebo nie, tým, že je predstaviteľom tejto skorumpovanej vlády, vás všetkých do toho zaťahuje, ale o tom bude priestor, aby vám to ľudia potom spočítali a patrične povedali. Ale neodpustím si jednu osobnú poznámku, pán kolega Prokopovič, aké ty máš morálne právo, keď štyri roky sedíš v tomto parlamente, doteraz neovládaš rokovací poriadok, keď ty si sa stal signatárom vízií za lepšiu prácu v parlamente len preto, že neovládaš rokovací poriadok a veľmi málokedy sedíš v parlamente. Samotní tvoji kolegovia mali toho plné zuby v koalícii a neboli ochotní hlasovať. Koľkokrát tu bol zatrhnutý parlament práve tvojimi signatárskymi výzvami a spasiteľskými návrhmi, ako treba veci riešiť. Niekedy by bolo lepšie, keby si tie ústa nebol otvoril a ticho sedel a poctivo hlasoval, aby bol Dzurinda spokojný.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný s faktickou poznámkou pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nedá mi, aby som nezareagoval takto, ak dovolíš, pán podpredseda, chcel by som upresniť, pani Podhradská sa vymenila so mnou, ale bola takisto na tabuli napísaná.

B. Bugár, podpredseda NR SR: V poriadku, ja som to nezbadal, ale niekto vás ruší a nie som to ja.

D. Jarjabek, poslanec: Ja mám počítač zapnutý, tak pardon. (Hlasy v sále.) Nie, telefón nie, ale počítač mám zapnutý.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, vráťte dve minúty pánovi poslancovi.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne. Ja ich ani možno nevyčerpám, ja len chcem reagovať na slová cteného kolegu pána poslanca Prokopoviča, keď hovoril o zodpovednosti. No zodpovednosť áno, ale ako sa to vezme. Ja môžem protirečiť. Kde bola zodpovednosť tejto vlády pri privatizácii telekomunikácií, keď bolo nad slnko jasnejšie, že privatizáciou telekomunikácií pred prijatím zákona o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase sa tieto verejnoprávne inštitúcie budú deštruovať. Kde bola vtedy zodpovednosť vlády? Kde bola zodpovednosť vlády, keď sa v rámci kultúry, keď sa v rámci ministerstva kultúry rušili inštitúcie, ktoré fungovali za mizivé finančné prostriedky. Spomeniem jednu inštitúciu: Komorná opera. Možno sa vám to zdá maličkosť, ale v rámci zrušenia Komornej opery ste zrušili celý žáner, zrušili ste žáner, ktorý v celom civilizovanom svete existuje úplne normálnym spôsobom a nie za také lacné peniaze. Komorná opera mala rozpočet 12 miliónov korún. Kde bola zodpovednosť tejto vlády, keď sa devastoval Slovenský ľudový umelecký kolektív? Kde bola zodpovednosť tejto vlády, keď sa zrušila Nová scéna a rušia sa ďalšie a ďalšie kultúrne inštitúcie! Takto by som mohol hovoriť o každom rezorte! Kde bola zodpovednosť tejto vlády? Veď toto je, dámy a páni, likvidácia štátnosti! Likvidácia štátnosti a likvidácia štátu! A to je zodpovednosť, na ktorú my sa musíme ďalej pozerať len preto, že je to akýsi váš deformovaný pohľad na štát? Veď vy ničíte sami seba a tým pádom aj nás preto, lebo ste momentálne pri moci. Veď my likvidujeme sami seba prostredníctvom vás. A to je zodpovednosť tejto vlády? Nehnevajte sa, to je hlboké nedorozumenie!

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolega Jarjabek hovoril o zodpovednosti, ja sa dotknem iného výroku pána poslanca Prokopoviča. Hovorili ste, obvinili ste nás, že máme plné ústa Európskej únie a robíme všetko pre to, aj dnešný krok, na to, aby sme poškodili Slovenskú republiku v zahraničí. Pán kolega, naozaj len trpko sa pousmejem nad týmto vaším konštatovaním, lebo sa vlastne dosvedčujete, že jednoducho pravda je na opačnej strane. Vy máte plné ústa Európskej únie a už vidím, ako sa Európska únia trasie, ako sa štát s vyše 20-percentnou nezamestnanosťou, s vysokým deficitom štátneho rozpočtu, s obrovskou zahraničnou zadlženosťou, ktorú sa podarilo Dzurindovej vláde vytiahnuť až na 531 miliárd korún, ako sa trasú, kedy už budeme členmi Európskej únie. Bude to naozaj krásny dar pre nich.

Ešte jednu poznámku si dovolím povedať. Keď už toľko hovoríte, čo urobila Mečiarova vláda. Mečiarova vláda udelila v rokoch 1995 - 1998 štátne záruky za 74 miliárd korún, ale bolo aj vidieť robotu, za tých 74 mikuárd korún sa stavali diaľnice, dokončilo sa vodné dielo v Gabčíkove, postavila atómka v Mochovciach. Dzurindova vláda, naopak, v rokoch 1999 - 2001 rozdala záruky za 139 miliárd korún a aký je výsledok? Dnes sme sa dozvedeli napríklad, že za tieto peniaze so štátnou zárukou vo výške 75 miliónov išlo na ten zaujímavý obchod, ktorý tu spomínal pred chvíľou pán Lackovič. Tá podarená železničná spoločnosť, kde k vysokému manažmentu patrí aj brat pána Dzurindu, odkúpila od istej košickej firmy pohľadávky vo výške 75 mililónov, firma skrachovala po štyroch dňoch a tie peniaze zaplatili zo štátnej záruky. Aj tomu sa hovorí zodpovednosť! (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Prokopovič, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Nebudem reagovať na každého, pretože za dve minúty by som to nestihol, len všeobecne k tomu, čo bolo povedané. Na úvod jednu vetu. Reakcie mi opäť potvrdili, že som trafil do niečoho, čo sa veľmi zle počúva. Povedzte mi jeden jediný údaj z toho, čo som povedal, ktorý nie je pravdivý, či o daňovom zaťažení, či aj tých 28 % z účtovnej hodnoty, vy ho môžete interpretovať ináč, ale prosím vás, netvrďte, že používam, že klamem, že uvádzam nepresné čísla. Nikto z vás neuviedol jeden údaj, ktorý by bol nepravdivý. Pýtal som sa vás, povedzte mi jednu jedinú legislatívnu normu, ktorú ste urobili na prospech malého a stredného podnikania. Som očakával, že mi poviete v tých deviatich faktických poznámkach aspoň jednu. Zase nič, takže asi niečo na tom je.

Pán kolega Lackovič hovoril tu, priame dane boli síce vysoké, ale nepriame nízke. Pán kolega Lackovič, pán kolega Maxon, váš, vám vysvetlí, kto platí nepriame dane a kto platí priame dane. Nepriame dane neplatí podnikateľ, to platia občania, on ich len odvádza, na tom, že to je trošku iný. Stav živnostníkov možnože stúpal, možno vo vašom regióne, ale celkové štatistiky sú jednoznačné, hovoria o tom, v rámci Slovenska klesal. A teraz k pánovi Cabajovi, nie je tu, škoda, lepšie by sa mi hovorilo, keby som ho videl pred sebou. (Výkriky v sále.) Neviem...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, hovorte, lebo ide vám čas.

P. Prokopovič, poslanec: Ospravedlňujem sa, neviem, čo myslel tým, že by sa hanbil takto vystúpiť, a neviem, čo nekultivované v mojom vystúpení bolo a myslím si, že moje vystúpenie bolo kultivovanejšie ako vystúpenie mnohých vašich kolegov, pán Cabaj, a niekedy aj vaše, keď sme pri tom. Som signatárom a že málo sedím v parlamente? Nech sa páči, treba si dať predložiť štatistiky, máme lepšiu štatistiku v hlasovaní ako vy a mám lepšiu štatistiku ako drvivá väčšina, ak nie všetci, z HZDS, včítane účasti a včítane hlasovania. Takže, nemýľme si pojmy a dojmy a ešte horšie, ak by sme si mýlili pojem a "prújem". (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper, nech sa páči, ako spravodajca.

J. Cuper, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni mini... pardon, vážená pani podpredsedníčka vlády, vážení páni ministri, vážené dámy, vážení páni.

Pán kolega Prokopovič. Veci sa majú tak, že ty si síce naozaj signatárom racionalizácie práce v parlamente, ale namiesto toho, aby si tú svoju výzvu napĺňal, tak ju napĺňaš tým, že pozývaš pána ministerského predsedu do svojej cukrárne v Stropkove. Za ten čas, čo my tu držíme uznášaniaschopnosť parlamentu pre vládnu koalíciu (Potlesk.) a občanom demagogicky vyhlasuješ, že my sme navine, že parlament racionálne nepracuje. Pán kolega Prokopovič, ja sa tomu nečudujem, že jedným šmahom povieš, že to, že pán premiér dosadí do funkcie vedúceho alebo riaditeľa, ktorý má dozerať na výberové konania na ministerstve, na takom ministerstve, kde sa rozhoduje o miliardových investíciách "bajočko", že to nie je klientelizmus! Ale veď aj v tvojom prípade išlo o politický klientelizmus. Pozýval si pána ministerského predsedu na zmrzlinu a dostal si za to nejaké siedme miesto na kandidátke! Možno desiate, ale ja ti ho nezávidím, naozaj nie, pretože ty si si ho možno zaslúžil.

Pokiaľ ide o tie racionalizačné opatrenia na prospech drobných a stredných podnikateľov, tie jednoriadkové zákony, ktoré si tu dával, teda novely zákonov, lebo boli prijaté základné zákony za našej vlády, prosím, vždy sme ti s nimi pomohli, niekedy na rozdiel od tvojich kolegov. A ďaleko lepšie ako oni, aby prešli, pretože záleží nám na tom naozaj, aby drobné a stredné podnikanie na Slovensku išlo. Takže v danom prípade si tiež nehovoril pravdu.

Pokiaľ ide o tú privatizáciu, nie som ekonóm, ale toľko ekonomických kníh si kupujem, aby som vedel robiť základné ekonomické explikácie, pretože to patrí k výbave každého politika. Pán kolega Prokopovič, ako môžeš tvrdiť, že za našej vlády sa privatizovali podniky, ktoré skrachovali. Veď oni museli skrachovať, zákonite, pretože išlo o výrobné podniky, na ktoré treba dlhý kapitál, prevádzkový kapitál, ktoré, samozrejme, na ktoré si požičali tí, ktorí ich privatizovali, peniaze z bánk za 30-percentný úrok. Samozrejme, že my sme tie banky neoddlžovali na úkor občanov tohto štátu. Vy ste ich oddlžili a požičiavate vašim privatizérom za desať-, možno sedempercentný úrok, šesť-percentný úrok, ale zvyšok zaplatia občania tohto štátu, teda my všetci, pán Prokopovič. O tom je tá vaša privatizácia. Možno preto vaše podniky, ktoré dávate do privatizácie, nekrachujú, povedal som ti, ide o strategické podniky, ktoré nová francúzska vláda nechce privatizovať, ale chce privatizovať naše, aby si udržala strategickú kontrolu, aby mohla riešiť svoje sociálne problémy. Také podniky, pán Prokopovič, nekrachujú, pretože naozaj je potrebné, každý potrebuje kúriť, svietiť a každý mesiac musí zaplatiť. Ak nie, tak mu tie spotrebiče vypnú. O tom je tá privatizácia, takže treba rozlišovať, neklamať!

Samozrejme, takéto primitívne explikácie trieska štyri roky pán premiér, aby klamal občanov tohto štátu. Ale ak sa na to seriózne pozrieme, tak tá privatizácia pre Slovensko nie je dobrá. Jeden konkrétny prípad, keď už profesor Húska tu spomínal jednu banku, tak poďme k Slovenskej poisťovni. Len účtovná hodnota majetku, nehnuteľného, je 67 miliárd, 20 miliárd na úložkách. Vy ste to strelili Alianzu za sedem, či šesť miliárd? Ani nie. Za čo ste to predali? (Hlasy v sále.) Vy ste to darovali Alianzu! K tomu ste ešte, samozrejme, vytvorili monopol. Darovali ste im príjmy, ktoré my musíme každý rok zaplatiť za prevádzku motorového vozidla, za zákonné poistenie, teda znova to isté. Takúto privatizáciu, pán Prokopovič, zobral by som si aj ja, pretože by som z tých úložiek, ktoré sú tam, v Slovenskej poisťovni, zaplatil to, čo som zaplatil za privatizáciu, a ostalo by mi 67 miliárd hodnoty účtovného. O čom to rozprávate? To môžete rozprávať naozaj len tým, ktorí si nedali tú námahu, aby si prečítali Engliša alebo niektorých ďalších ekonómov, aby si mohli robiť základné explikácie. Tieto rozprávky môžeš rozprávať v Stropkove, keď prídu tetky do cukrárne s deťmi alebo vnúčencami, (Hlas z rokovacej sály.) ale ani tie už neprídu, ako mi tu hovorí správne pán Jasovský, lebo nemajú ani pre vnúčence na zmrzlinu.

Vy ste doviedli túto krajinu do krachu. Vy ste ju doviedli do područia, pod kontrolu štátnych podnikov, energetických alebo iných, ktoré sa zaoberajú tým, čo je životne dôležité, to znamená terciálna sféra. Vy ste dali pod kontrolu žily tejto krajiny, tým ste vystavili sebe účet aj tomuto občianstvu tejto krajiny. Jednoducho, môžu si s nami robiť do budúcnosti, čo chcú. Ktorá vláda môže robiť akú sociálnu politiku ešte v tomto štáte? A to by som mohol pokračovať. Veď tu pán riaditeľ Slovenskej informačnej služby povedal jasne, že ste predali za 130 miliárd SPP, že samo osebe tá cena je minimálne nad 200 miliárd! Samozrejme, že to podozrenie z korupcie a z klientelizmu musí byť jednoznačné, pretože už samotný rozdiel v reálnej cene a za to, za čo ste ju predali, musí vyvolávať u každého súdneho človeka fakt, že jednoducho tie úplatky museli byť neuveriteľné.

A mohol by som pokračovať, pán kolega Prokopovič, necíťte sa láskavo urazený a nehovor stále, že si hovoril len pravdu. Nehovoril si, hovoril si veľmi zjednodušené ekonomické explikácie a podľa toho aj takto slovenská ekonomika vyzerá, ak ty sa o ňu máš starať ako hlavný ekonóm politickej strany, ktorá sa volá SDKÚ! (Potlesk.)

M. Andel, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou chcú vystúpiť 2 poslanci. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok. Pán kolega Mikloško, nech sa páči, máte slovo.

F. Mikloško, poslanec: Pán kolega Cuper, dovoľ, aby som vyslovil svoju najväčšiu úctu a uznanie vedeniu HZDS, že počas štvorročného odvolávania ministrov až na konci tohto volebného obdobia urobili teba spravodajcom, (Smiech.) pretože stále vystupuješ, predlžuješ čas a v prípade, že by som sa už nezúčastnil hlasovania, je to preto, že už nevládzem počúvať tieto tvoje stále vstupy. Ale chcem verejne vyhlásiť, aby to nebolo nejakým alibizmom, že v prípade, že by som hlasoval, hlasoval by som proti odvolaniu, aby to bolo jasné, ale zdá sa, že to už nevydržím, lebo stále vystupuješ a vieš, nemá to konca.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec Tkáč.

V. Tkáč, poslanec: Pán poslanec Cuper komentoval v podstate vystúpenie pána poslanca Prokopoviča, ja sa nechcem zapájať do diskusie mimo odbornú rovinu, ale chcem povedať, že tu odzneli veci, na ktoré aj predchodca pána Cupera má samozrejme väčšie schopnosti a nepovedal tu prvýkrát takéto tvrdenia, ktoré komentoval aj pán poslanec Cuper, že povedzte mi jednu vec, ktorá sa urobila pre malých a stredných podnikateľov, je absolútne nekompetentná a je to výrok hluchého a slepého. Pri všetkej úcte k pánovi poslancovi Prokopovičovi, chcel by som upozorniť, nechcem robiť inventúru a nemám na to ako, pán poslanec Mikloško, ani chuť, ale stačilo by poukázať na vývoj živnostenského podnikania v jeho právnej úprave a zostanem pri svojej parkete, ak sa do roku 1992 - 1993 a dodnes v Českej republike rozhoduje o finančných prostriedkoch v oblasti zamestnanosti cez štátneho úradníka, zaviedli sme samostatný tripartitný systém v oblasti zamestnanosti, kde cez asociáciu zamestnávateľov a zamestnávateľských zväzov a združení môže samozrejme aj malý a stredný stav vstupovať do tripartity, pre rozhodovanie o projektoch, čiže nerozhoduje to už štátny úradník a rozhoduje to... Pánovi poslancovi Mikloškovi venujem 15 sekúnd svojho dvojminútového času a želám mu dobrú noc bez televízora. Chcel by som upozorniť, že v oblasti sociálnej sme zavádzali fakultatívne nemocenské poistenie napríklad osobám samostatne zárobkovo činným a tá inventúra by bola samozrejme bohatá, takže takéto tvrdenie, že povedzte mi jednu vec, ktorú ste urobili, ja považujem za vrchol nekompetentnosti, máte na viac, pán kolega.

M. Andel, podpredseda NR SR: Na svojich predrečníkov chce reagovať pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Pán kolega Mikloško, po prvé, patrilo by sa hovoriť pravdu v tvojom veku, keď už si prekročil tú päťdesiatpäťku, už som bol raz dokonca predkladateľom návrhu na odvolanie ministra, takže nehovoríš celkom pravdu, to je po prvé. Po druhé, ja osobne som navrhoval za spravodajcu tvojho bývalého kolegu z KDH pána poslanca Kresánka, no keďže nemal odvahu si tu sadnúť, tak výbor určil mňa, dokonca v neprítomnosti, to je po druhé. A po tretie, vystupujem, ak si si všimol, zásadne len vtedy, keď poslanci vládnej koalície klamú. Nikdy som nevystupoval, keď naši poslanci vystupujú, pretože hovoria pravdu. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. O slovo požiadal pán navrhovateľ. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

J. Jasovský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Páni ministri, vážené dámy a vážení páni. Pán poslanec Prokopovič, ja som sa neprekvapil, ako bude vyzerať tvoje vystúpenie. Je mi ľúto, ale musím to povedať, ty si tvoje vystúpenie ladil tak, ako si vystúpil z tejto Národnej rady a odobral si sa na nie poslanecký, ale poslancov prieskum na Najvyšší kontrolný úrad a tak ako si inicioval aj stretnutie a prácu výboru pred dvomi dňami, keď jednoznačne výbor hospodársky, obvinil predsedu NKÚ z toho, že on je hádam ten korupčník a on zbabral tender a on sa mieša do tendra a vyberá spoločnosť, ktorá má doniesť tie vlakové súpravy. Takže ani som sa neprekvapil v tom vystúpení. Takisto hovoríš niečo o populizme. Ja som znovu hovoril v reči čísiel tak ako všetky štyri roky, čo som bol tu v parlamente. A takisto otázka, spomeň si, ktoré kauzy súviseli s tendrami na našich ministerstvách. Keď som bol ministrom boli tiež Železnice Slovenskej republiky, skús nájsť jeden tender, ktorý organizovalo naše ministerstvo, alebo na telekomunikáciách, alebo na pošte. Všetko sú samostatné právne subjekty. Ja doteraz neviem pochopiť, čo robia vedúci úradov v tendroch. Doteraz to neviem pochopiť. Vedúci úradov za našich čias mali na starosti papier do počítača, upratovačky, autá, ale iste nie tendre, čo sa nedá povedať o súčasných vedúcich úradov alebo nejaké iné názvy, ktoré majú, ale tak to na Slovensku dnes je. A je to za fungovania tejto vlády a fungovania a vedenia vlády súčasným predsedom vlády.

A na to, čo si ty povedal a čím si začal svoje vystúpenie, ja poviem tiež niekoľko slovenských porekadiel. Dovoľ mi. Hovorí, čo mu slina na jazyk donesie, Rozpráva rýchlejšie, ako premýšľa, Dvakrát meraj a raz rež, Vodu káže, víno pije, Ja na bráchu, brácha na mně, to je myslím dobré, (Potlesk.) Ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili, Straka strake oko nevykole alebo strana strane oko nevykole, Kto chce psa biť, palicu si nájde, Klame, až sa mu z huby práši a ty si hovoril, Čo sa babe zachcelo, to sa babe prisnilo, na to ti ja poviem, Každá líška svoj chvost chváli. A ja nie som baba, ale či ty nemáš problémy s niečím, s nejakým chvostom, to je tvoj problém. (Smiech.) (Potlesk.)