B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kozlík, s tým telefónom vás poprosím.

Ľ. Mušková, poslankyňa: ... nie, je to jasný znak diskriminácie Slovákov, ktorý Ústavný súd, verím, vyrieši veľmi striktne.

Dovoľte mi, aby som svoje vystúpenie ukončila výzvou k vláde. Vláda Slovenskej republiky by si mala uvedomiť, pán predseda vlády, že najväčšie bohatstvo, ktoré máme, je v mladých ľuďoch a už vôbec by nemala hazardovať s perspektívnym tvorivým potenciálom tejto krajiny. Treba si pripomenúť, že v predchádzajúcom období si vláda v programovom vyhlásení stanovila školstvo ako svoju prioritu a zaviazala sa zvyšovať podiel financovania celého školstva s vytvorením lepších podmienok pre štúdium čo najväčšieho počtu mladých ľudí. Čo síce, žiaľ, nesplnila, no v dnešnom programovom vyhlásení takáto priorita ani neexistuje. Ak chceme ísť do Európskej únie, potom nemôžeme znižovať financie na školstvo. Ak to myslíme s týmto národom vážne, nemôžeme znižovať financie na školstvo, pán predseda vlády. Pri dnešnom demografickom vývoji sa nám celkom ľahko môže stať, že v tomto štáte zostanú po istej dobe už iba ľudia v dôchodkovom veku a široká škála občanov patriacich do sociálnej siete. Po takejto rošáde sa otvorí priestor pre nové osídľovanie vyľudnených priestorov a to, predpokladám, nechce ani táto vláda a opozícia už vôbec nie. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Žiak a pripraví sa pán poslanec Baška.

R. Žiak, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé dámy, vážení páni. Na výbore, zahraničnom, pán minister pri prerokovávaní tohto návrhu vládneho programu poďakoval koalícii za podporu, čo sa týka programu. Dzurindovej vlády bývalej, ale aj terajšej v týchto dňoch, dá sa povedať tiež programu, čo sa týka zahraničnej politiky, áno, poslanci za HZDS ale aj strana HZDS podporovala a podporuje zahraničný program, týkajúci sa hlavne integrácie Slovenska do Európskej únie a do NATO a podporuje všetky kroky, ktoré sú v záujme Slovenskej republiky a podľa nášho programu práve integrácia do EÚ a NATO v záujme Slovenska je. Zároveň som však ja povedal pánovi ministrovi, že, bohužiaľ, po prečítaní tohto návrhu vládneho programu nebudem môcť podporiť, aspoň ja osobne, tento vládny program. A teraz mi dovoľte zdôvodniť prečo.

Pri prvom čítaní sa mi zdalo, že práve časť týkajúca sa zahraničnej politiky je oproti celému obsahu veľmi stručná, a to bolo ozaj len pri tom prvom čítaní, pretože keď som si prečítal návrh vládneho programu podrobne, zistil som, že celý vládny program je vlastne o integrácii. Zvlášť o integrácii Slovenska do Európskej únie. Dokonca až mi chýba, že nie je jasné, aká vláda napísala tento program. Chýba mi zmienka o tom, že ide o slovenské záujmy, o záujmy Slovenskej republiky, teda že písala tento program vláda Slovenskej republiky. Z tohto pohľadu sa mi nezdá veľmi vyvážený tento program, pretože je tu zámena cieľov a prostriedkov v tom, že jediný cieľ je tam stanovený integrácia a málo sa hovorí jednak o tom, aké kroky je potrebné urobiť v rámci tejto integrácie Slovenska do Európskej únie a do NATO, ale aj ako budeme brániť naše záujmy, záujmy Slovenskej republiky. Už bolo viacerými predrečníkmi povedané, že tento program je veľmi všeobecný, nekonkrétny, ja by som dokonca povedal, z tohto pohľadu až anonymný. Niektoré časti sú takmer autentické s programom vlády 1998, čo možno svedčí o kontinuite Dzurindovej vlády, ale zároveň sa dá povedať, že nedal si možno ten tím, ktorý pripravoval tento program, veľa práce s obmenou alebo aktualizáciou. Pozitívne by som hodnotil v úvodnej časti to, že oproti roku 1998, keď vláda Mikuláša Dzurindu predstúpila so svojím programom pred Národnú radu Slovenskej republiky a pred svojich voličov, dnes, citujem "predstupuje so svojím programom - programovým vyhlásením - pred všetkých občanov." V tom je pozitívny posun. Vláda ďalej hovorí o odhodlaní a pripravenosti urobiť rozhodujúce kroky pre vstup Slovenska do NATO a do Európskej únie a zabezpečiť Slovensku jeho občanom európsku budúcnosť. Je to ambiciózny cieľ, ale ako som už povedal, v programe i napriek tomu, že Európska únia je spomenutá na každej strane možno štyri- až päťkrát, sa takmer nič nehovorí o konkrétnych krokoch, ktoré preto chce táto vláda urobiť a vlastne o akej európskej budúcnosti hovoríme. V časti demokratický štát sa píše: "Vláda chce byť efektívnou, realistickou a program je plánom na riešenie problémov Slovenska." Vážení poslanci, už dnes sme svedkami, že táto vláda, skôr ako dostala dôveru tohto parlamentu, predložila novelu zákonov, ktoré vytvárajú nové problémy občanom Slovenska. Základným problémom občanov sa momentálne stáva prežiť.

V časti ekonomická politika sa píše, citujem: "Všetky opatrenia vláda vykoná, aby Slovensko plnilo podmienky pre vstup do Európskej menovej únie do roku 2006." Všetci kandidáti musia splniť takzvané maastrichtské kritériá zamerané na dosiahnutie synchronizácie ich ekonomík a finančných trhov so súčasnými krajinami Európskej únie. Chcem upozorniť, to sú veľmi tvrdé kritériá a ja veľmi fandím tejto vláde, aby dokázala dostať Slovensko do Európskej menovej únie v roku 2006, čo je možno ambícia, ktorá je, až by som povedal nereálna, pretože tie kritériá sú napríklad, že deficit rozpočtu bude maximálne 3 % HDP, dlh verejných financií maximálne 60 % HDP a podobne. A ja myslím, že ani česká vláda, ani iné, ktoré sú minimálne na tejto úrovni ekonomiky ako naša, takú silnú ambíciu nemajú.

Mám výhrady aj k nejasne formulovanému zámeru otvorenia reštitučného zákona. Obnovením lehoty na uplatňovanie nárokov podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému majetku v znení neskorších predpisov sa umožní náprava krívd spáchaných pred rokom 1989 vo vzťahu k poľnohospodárskej pôde.

Vážení, ak vláda chce otvoriť opätovne otázku povojnového usporiadania, bojím sa, že naruší tým status quo v Európe. Môže sa narušiť stabilita v stredoeurópskom priestore a môže to skomplikovať aj situáciu niektorých našich susedov.

V časti sociálna oblasť sa píše jedna veľmi zaujímavá vec, ináč sociálnu oblasť nechám odborníkom, len ako perličku by som povedal, že pod nadpisom Propagácia slovenskej kultúry v zahraničí je text: "Na základe dohôd o kultúrnej spolupráci a ostatných medzinárodných záväzkov vláda zabezpečí prezentáciu zahraničnej kultúry na Slovensku, takže tam je asi opačné garde, je to asi nepochopenie, o čo tam vlastne ide.

V štvrtej časti týkajúcej sa bezpečného afektívneho štátu sa v kapitole obrana štátu objavila jedna formulácia, ktorá ma pobavila, dá sa povedať, kde sa píše: "Úroveň ohrozenia novými hrozbami nie je vyššia, ale ani nižšia než je ohrozenie väčšiny členských štátov NATO."

Je to taká formulácia, viete ako sa na Slovensku hovorí, je taká, aká je. Asi takto vyznie, ale nič nám nepovie, aká vlastne je tá úroveň ohrozenia. To je ako doloženie toho, čo som povedal na úvod, že je veľmi všeobecne formulovaná nielen táto časť, ale aj ostatné.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa podrobnejšie zaoberal teraz aj zahraničnou politikou. Predošlá Dzurindova vláda chcela vykonávať "... modernú, dôveryhodnú a presvedčivú zahraničnú politiku." To je citát z ich programového vyhlásenia z roku 1998. Táto súčasná nám predkladá návrh, kde píše, že chce vykonávať "... primeranú a realistickú zahraničnú politiku." Pýtam sa, aká je to primeraná zahraničná politika? A prečo už nechceme vykonávať dôveryhodnú a presvedčivú zahraničnú politiku? Je to množstvo prívlastkov, ktoré sa bojím, nám nič nepovedia, pokiaľ nie sú podložené niečím konkrétnym a nebudú objasnené. Celý program, ako som povedal, je o integrácii Slovenska do Európskej únie, ale veľmi nejasné sú formulované ciele, konkrétne kroky, ktoré treba urobiť a zvlášť nemám tu nikde odpoveď na to, čo chceme, keď budeme v Európskej únii.

Je tu taká zaujímavá veta, že vláda považuje za kľúčové priority slovenskej zahraničnej politiky dosiahnutie členstva a následne efektívne pôsobenie v Európskej únii a NATO. Nie je tu však povedané, čo sa myslí tým "efektívnym pôsobením". Verím, že tým sa myslí aj presadzovanie záujmov Slovenskej republiky, a to nie na druhom mieste, ako to uvádza text, ale na prvom mieste. Je tam totiž veta, že sa bude snažiť o presadzovanie priorít a národných záujmov Slovenskej republiky. Integrácia, ako už všetci viete, a je to viackrát povedané, nie je cieľom, ale prostriedkom dosiahnutia stability, bezpečnosti a prosperity Slovenska. Takisto nerozumiem, čo je myslené formuláciou, citujem: "Po vstupe do Európskej únie sa bude vláda zasadzovať za reformy a opatrenia, ktoré budú v primeranej miere zohľadňovať vplyv členských krajín nezávisle na ich veľkosti, ako aj za zachovanie národnej identity v kultúrno-etnických záležitostiach, pristúpenie Slovenska k menovej únii". Je to zaujímavá veta, ale pýtam sa, kto vypracuje tieto reformy a opatrenia, o čom budú tieto reformy a opatrenia, o akom vplyve sa tu hovorí, aký vplyv chce presadzovať slovenská vláda a čo vlastne urobí táto vláda na zachovanie národnej identity. Z tohto textu mi to nie je jasné. Slovensko sa už dnes zúčastňuje na diskusii o budúcom ústavnom právnom usporiadaní Európskej únie, a preto veta, že budeme sa zúčastňovať, je, myslím, nepresná. Skôr mi tu chýba, ako som povedal, niečo o tom, čo chceme presadzovať v rámci tejto diskusie. Aká bude naša pozícia, stanovisko. Akú Európu chceme podporovať? Bude tu unitárný štát, federácia, konfederácia?

Vážení, za pár mesiacov tu máme referendum a bude veľmi zaujímavé, ako chceme osloviť našich občanov, čo im predložíme, aby rozhodli, o akú Európu nám ide! V texte o referende sa vláda zaväzuje alebo píše, že toto referendum by malo dokumentovať udržanie širokej podpory verejnosti. Ja si myslím, že vláda by nemala usporiadať referendum o tom, aby dokumentovala udržanie širokej podpory. Naopak, ja som tu očakával, že v tejto kapitole o referende bude niečo o tom, čo chce vláda vykonať pre úspešnosť tohto referenda, to znamená, aké konkrétne kroky, aktívne chce vykonať, aby bolo úspešné toto referendum a zároveň by som chcel upozorniť vládu, aby v tomto čase nevzbudzovala u občanov falošné nádeje a očakávania, aby ozaj otvorene hovorila v rámci tejto diskusie, pretože občan, zdá sa, nie vždy je informovaný o tom, čo nás čaká. Zároveň chcem upozorniť vládu, aby nespájala svoje negatívne kroky, a často nekompetentné, ktoré majú dopad na sociálnu situáciu občanov, s otázkou integrácie do Európskej únie, najmä terajšia liberalizácia cien, zvyšovanie cien a znižovanie alebo zmrazenie platov sa často vysvetľuje, že je to potreba pre úspešnú integráciu. Ja si myslím, že je to iba čiastočne pravda.

V časti vzťahy so susednými štátmi a cezhraničná spolupráca sa vláda zámerne vyhýba zásadným otázkam, ako sú implementácia rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu vo veci sústava vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros, prípadne aj otázka zákona o zahraničných Maďaroch, ktorý je stále zásahom do suverenity Slovenska. Vláda vôbec nedefinuje vzťahy napríklad s Ruskou federáciou, pričom práve vo vzťahu k Rusku je tu niekoľko tém, ktoré majú pre Slovensko strategický význam. Stále pretrvávajúca závislosť od dodávky energetických surovín, vysoký deficit zahraničného obchodu, deblokácie ruského dlhu, je tam stále vyše 1 mld. USD a podobne. Pri menovaní krajín, s ktorými chce rozvíjať svoje vzťahy, myslím, pozabudla na niektoré, napríklad na Austráliu.

V časti venovanej krajanom, ktorá je veľmi stručná a nekonkrétna v súvislosti so zahraničnou politikou Slovenskej republiky, mi chýba ambícia tejto vlády zlepšiť vzťahy so Slovákmi v zahraničí. Ja veľmi pozitívne vnímam, že aj pod gestorstvom vlády vzniklo Združenie Slovákov v zahraničí a začalo pracovať, ale v tomto programe mi chýba zmienka o tom, čo vláda chce konkrétne v tejto oblasti urobiť, pretože je potrebné zlepšiť tieto vzťahy, nielen vzťahy Slovenska k týmto Slovákom v zahraničí, ale spätne, aby tí Slováci cítili, že majú svoju vlasť.

Rozvoj spolupráce v rámci Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode po vstupe do Európskej únie bude takisto potrebné definovať nanovo. O tom sa tu nepíše nič. Ide o nové vzťahy so štátmi, ktoré nebudú členskými štátmi Európskej únie na jednej strane a o definovanie vzťahu so štátmi v rámci regionálneho záujmového zoskupenia vo vnútri Európskej únie. Programové vyhlásenie nevenuje pozornosť ani zoskupeniu Višegrádska štvorka. Ja si myslím, že aj po vstupe do NATO a Európskej únie je potrebné zachovať V 4 ako formu regionálneho a konzultačného zoskupenia. V časti optimalizácia zahraničnej služby sa deklaruje staro-nová úloha ekonomizácie diplomacie s tým, že pre plnenie tejto úlohy sa vytvoria náležité administratívno-organizačné predpoklady a systémové opatrenia zamerané na zjednotenie pôsobenia zahraničnej služby v tejto dôležitej oblasti.

Vážení, neviem, čo sa tým myslí, viem, čo sa hovorí o tom, že má byť zmena kompetencií medzi ministerstvom hospodárstva a zahraničných vecí v tom, že niektoré činnosti prejdú opätovne pod ministerstvo zahraničných vecí, aby bola zjednotená zahraničná služba. Tu sa o tom nepíše nič. To znamená, je to všeobecné konštatovanie a je to veľmi aj pikantné v spojení s ďalším textom, kde sa hovorí, že sa odmieta štátny paternalizmus, ktorý je zdrojom korupcie a klientelizmu. No neviem, čo sa tým myslelo v súvislosti s ekonomizáciou a so zahraničnou službou. Hovorí sa veľa o realizácii kvalitnej personálnej politiky v rezorte zahraničných vecí, ale ja si myslím, že je tu hlavne potreba, aby bol prijatý kvalitný zákon o zahraničnej službe. Čo sa týka týchto personálnych vecí, ja by som chcel podotknúť, že už to bolo aj dnes spomenuté, treba sa nám vyvarovať straníckosti v zahraničnej službe, v zahraničnej politike. Sama skúsenosť z minulosti, nechcem spomínať len poľskú šifru, viete asi, o čo ide, ale aj konkrétne vystúpenia diplomatov v zahraničí, ktorí často negovali vystúpenia predstaviteľov politických strán, ktorí nepatrili do vládnej koalície, dokonca zverejnili obsahy rozhovorov a podobne, čo, myslím, nesvedčí o profesionalite týchto ľudí a vôbec to nepomohlo ani menu Slovenska v zahraničí.

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, mohol by som takto pokračovať vo výpočte možno nedostatkov programového vyhlásenia tejto vlády alebo tohto návrhu. Ako bolo povedané, každý program by mal obsahovať konkrétne ciele, merateľné úlohy s upresnením času, kvality, kvantity. Ak sa nemýlim, vo dvoch prípadoch je tu konkrétne napísaný aj termín, dokedy by stanovená úloha mala byť splnená. Je to, ako som spomínal, pri otázke vstupu do Európskej menovej únie, je tam rok 2006 a ďalej pri otázke týkajúcej sa, citujem: "preklenutia rozdielov vo vzdelanostnej úrovni a štruktúre, kde sa vláda v prvom roku volebného obdobia zaväzuje k vytvoreniu univerzity pre vysokoškolskú prípravu občanov maďarskej národnosti". To znamená, vidíme priority, kde sme si dokázali stanoviť aj termín a je to tá maďarská univerzita. Ja sa jej nebránim, tejto univerzite, ale na rozdiel od iných dôležitých priorít, by som povedal, je tu daný termín a inde nie, tak preto to takto spomínam.

Bohužiaľ, chcem povedať, že ako som na úvod povedal, tento program sa mi nezdá ako program alebo návrh programu slovenskej vlády.

Dovoľte mi možno netradične na záver citovať z vystúpenia poľského premiéra na porovnanie, poľského premiéra Leszeka Müllera k programovému vyhláseniu poľskej vlády z 25. októbra 2001. "Úlohy, pred ktoré je postavený parlament a vláda, sú ohromné. Musíme ich splniť tak, aby sme o štyri roky mohli povedať: Dobre sme slúžili Poľsku, lebo len preto nás zvolili, len preto sme tu. Sme tu preto, aby sme budovali silné Poľsko. Poľsko ľudí, ktorí sú pyšní na seba a na svoju vlasť. Ľudí, ktorí majú dobrý pocit zo svoje práce a spokojných so svojou životnou úrovňou. Ľudí využívajúcich možnosti, ktoré im poskytuje členstvo v NATO, v Európskej únii." Ja by som bol rád, keby aj my sme k tomu tak pristupovali a hlásili sa k tomu, že sme občania Slovenska, som za dôsledné dodržanie občianskeho princípu, ale bohužiaľ, ako hovorím, nie je to tak. Na základe tohto návrhu, ktorý som niektorými poznámkami takto chcel pripomienkovať, musím povedať, že nepodporím tento návrh a budem hlasovať proti. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Jaroslav Baška, pripraví sa pán poslanec Kondrót.

J. Baška, poslanec: Vážený pán predseda vlády, členovia vlády, vážení podpredsedovia Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci. Tak ako tu už dnes viackrát zaznelo, niektoré časti programového vyhlásenia vlády sú formulované vo všeobecnej rovine. Vyznieva to tak, ako keby sa vláda bála nasledujúce štyri roky robiť vôbec nejaké kroky. Obávam sa, či už vláda urobí nejaké kroky alebo nie, programové vyhlásenie bude splnené. Inými slovami, aké povinnosti vyplývajú vláde z tohto programového vyhlásenia? Predsa každý dobrý hospodár si dáva kvantifikovateľné úlohy s cieľom dosiahnuť čo najlepší hospodársky výsledok.

V mojom príspevku do rozpravy sa chcem dotknúť len jednej časti programového vyhlásenia, a to rozvoja informačnej spoločnosti. Aj tejto časti chýbajú konkrétne kroky, ktoré by mala vláda vykonať. Je pekné, že vláda si uvedomuje výzvy informačného veku, ale je potrebné tieto výzvy aj nejakým spôsobom podporiť a uviesť do reálu aj na Slovensku.

V programovom vyhlásení by sa nemali nachádzať vety typu, citujem: "Vláda bude presadzovať čo najširšie informovanie verejnosti o činnosti orgánov štátnej správy prostredníctvom internetu". Sú to len holé konštatovania, z ktorých nie je známa žiadna pridaná hodnota. Z vlastných skúseností a pôsobenia v podnikovej sfére viem, čo obnáša získať relevantné informácie, a aké dôležité sú, či už pri zostavovaní strategického alebo podnikateľského plánu, jeho realizácii, vyhodnotení a kontrole. Podnik, v ktorom som pôsobil, investuje značné množstvo finančných prostriedkov práve do oblasti informačných technológií, ktoré potrebnú údajovú základňu dokážu zabezpečiť. Veľmi dobre si uvedomuje, že len tak môže prežiť v silnom konkurenčnom prostredí a dokonca využívaním informačných systémov a technológii získať konkurenčnú výhodu.

Toto by si mala uvedomiť aj vláda, ak chce efektívne vládnuť tomuto štátu. Štát podobne ako iné spoločnosti môže v praxi len ťažiť zo zavádzania a následného využívania informačných technológií a systémov. Zoberme si len celosvetový trend informatizácie, každá krajina, ktorá sa venuje podpore IT, je na vysokej ekonomickej a hospodárskej úrovni. Ďalším príkladom je TOP 10 najbohatších spoločností na svete, medzi ktoré patria aj spoločnosti z IT priemyslu. Aj Európska únia si uvedomuje svoju slabú stránku práve v oblasti informačných technológií a zaostáva aj za Spojenými štátmi.

Veľmi dôležitým prvkom, na ktorý sa v programovom vyhlásení zabudlo, je prijatie národnej stratégie rozvoja informačnej spoločnosti a následne podpora takejto stratégie vytvorením, prijatím a zavádzaním projektov akčných plánov, ktoré zabezpečujú ich uvedenie do praxe. V takejto stratégii musia byť prijaté základné ciele, smery, právne predpisy a zadania realizačných programov a projektov rozvoja informačnej spoločnosti v nadväznosti na pristúpenie Slovenskej republiky k spoločnému akčnému plánu e-Europe+ kandidátskych krajín EÚ, ktorého cieľom je pripojenie sa k budovaniu informačnej spoločnosti Európskej únie, v ktorom sa okrem iného hovorí, že treba urýchliť poskytovanie primeraných komunikačných služieb pre všetkých, poskytovať lacnejší internet, vychovávať mládež v digitálnom veku, zakladať na znalostnej ekonomike, podporovať e-obchod a s ním spojený elektronický podpis. Zavádzať inteligentné dopravné systémy a sprístupniť celú verejnú správu on-line.

V programovom vyhlásení nie je vôbec zmienka o tom, ako bude vláda postupovať v dobudovaní štátnej siete Govnet. Nie je ujasnená cieľová predstava a koncepcia štátneho informačného systému. Pri výberoch informačných systémov a technológií neexistuje prakticky žiadna koordinácia rezortov, čo spôsobuje medzi iným aj roztrieštenosť finančných prostriedkov. Naskytá sa otázka, či vláda bude mať tú silu a vytvorí orgán štátnej správy, ktorý bude koordinovať všetky aktivity súvisiace so zavádzaním a podporou informačných technológií a nielenže, ako sa konštatuje v programovom vyhlásení, pripraví podmienky pre vznik takéhoto regulačného orgánu.

Ďalším opomenutým bodom je rozvoj a skvalitnenie verejnej správy pomocou informačných systémov. Základným cieľom je pomocou informačných technológií zlepšiť služby občanom poskytovaných verejnou správou a tiež zefektívniť ekonomické procesy vo verejnej správe. Výhodami potom je, zlepšenie rozhodovacích procesov, lepšie prepojenie medzi rezortmi, zvýšená prístupnosť verejných informácií občanom, úradom, prepojenie verejnej správy so samosprávou, VÚC, mestami a obcami, transparentné nakladanie s verejnými financiami, nemalé zníženie nákladov na prevádzku verejnej správy, zvýšenie informačnej gramotnosti, poriadok vo verejnom obstarávaní.

Pri nedostatočnom a pomalom zavádzaní informačných technológií dochádza k veľkým hospodárskym stratám. Spomeniem len taký IACS, ako dlho sa už vyberá. Pýtam sa, má vôbec štát záujem na sledovaní a kontrole dotácií z európskych fondov do poľnohospodárstva? Je to zámer vlády, nemať takéto záležitosti pod kontrolou? Vie vláda, ako je nakladané s takýmito prostriedkami?

Neoddeliteľnou súčasťou rozvoja informačných technológií je aj transparentné, liberalizované telekomunikačné prostredie, ktoré bude musieť vláda podporiť zmenou telekomunikačného zákona, napríklad sprístupní poslednú míľu takzvaného local loop unbundling, ako to už spomínal dnes pán Jasovský, tento zákon neprešiel prednedávnom v parlamente. Sprístupniť túto poslednú míľu alternatívnym poskytovateľom telekomunikačných služieb a tým umožniť výber lacnejších služieb, čo v konečnom dôsledku znamená zvýšenú penetráciu prístupu obyvateľstva na internet.

Čo sa týka rozvoja informačnej gramotnosti, toto bolo už dnes niekoľkokrát spomínané, spomenul to aj môj kolega Dušan Čaplovič, vôbec nie je v programovom vyhlásení spomenutý projekt Infovek. Pre tento projekt, vláda by mala urobiť všetko pre to, aby bol skončený do konca roku 2004. Samozrejme, vláda by mala riešiť a zamedziť odchodu mladých, ale vedomostne zdatných, vzdelaných ľudí do zahraničia.

Vláda by mala ďalej podporiť zapojenie súkromného sektora do informačných programov Európskej únie a ukázať, že aj Slovensko má spoločnosti a odborníkov z takejto oblasti s pridanou hodnotou. Ďalej by mala podporiť aktivity tých spoločností, ktoré dokážu prispieť k rastu ekonomiky exportom informačných technológií. Podporiť podnikateľské prostredie IT konkrétnymi legislatívnymi a ekonomickými opatreniami. Z príkladov, ktoré by sa mohli realizovať ihneď, spomeniem snáď vytvorenie jednotnej štruktúrovanej prezentácie Slovenskej republiky ako celku pomocou informačných technológií, vytvorenie národného informačného systému cestovného ruchu Slovenskej republiky s podporou štátu. Všetky takéto a podobné kroky majú pozitívny vplyv na rast HDP, rast exportu, zvýšený príjem do štátneho rozpočtu, zníženie nezamestnanosti, rozvoj regiónov a v nemalej miere prezentáciu Slovenskej republiky v zahraničí a zvýšenie jej kredibility. Zavádzaním informačných systémov a technológií môže vláda tomuto štátu významným spôsobom ušetriť financie vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu a nešetriť takým spôsobom, o akom sa v súčasnosti diskutuje, že sa siaha na platy štátnych úradníkov.

Nakoniec vyzývam vládu, aby sa začala vážnejšie a vo vyššej miere venovať rozvoju a podpore informačných technológií, pretože na Slovensku sa dá pre ne vytvoriť skutočne veľký priestor, z ktorého môže v budúcnosti profitovať každý občan tejto republiky. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Maroš Kondrót, pripraví sa pán poslanec Urbáni. Nech sa páči.

M. Kondrót, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Programové vyhlásenie vlády má hovoriť o zámeroch a ambíciách vlády na celé volebné obdobie. Má obsahovať nielen vízie, ale aj konkrétne ciele, má byť formulované tak, aby jeho plnenie bolo kontrolovateľné a samozrejme má byť vnútorne konzistentné. Toto programové vyhlásenie je však také nekonkrétne a všeobecné a vnútorné protirečivé, že v skutočnosti nie je ničím iným ako kompilátom vzájomne si odporujúcich téz, respektíve k ničomu nezaväzujúcou slohovou úlohou. Tento sloh sa svojím duchom, frázami a alibizmom hodí skôr do obdobia zjazdov štátu strany. Predložený text, ktorým sa vláda uchádza o dôveru Národnej rady Slovenskej republiky, je taký povrchný a nekompetentný, že len dokresľuje biedu súčasnej koalície, ktorá predložením takéhoto programového vyhlásenia do Národnej rady nehovorí nič viac ako to, že politické špičky koaličných strán chápu parlamentnú demokraciu tak, že parlament je vo vzťahu k vláde druhoradého významu. Podľa môjho názoru prijatie takéhoto, nazvime to programového vyhlásenia vlády, je nielen ponížením parlamentu ako najvyššieho zákonodarného orgánu, ale i podcenením voličov a vystavením bianko zmenky na všetko a nič, podľa toho, ako si to vláda vyloží. I napriek deklarovanej jednoliatosti koalície táto vláda nepredkladá žiadne konkrétne riešenia, jednak preto, že jej chýba odvaha, a jednak preto, že zaskočená výsledkami volieb ani žiadne riešenie nemá. Jedno predsa, reformy budú a zaplatia ich občania a fatálne znehodnotenie majetku štátu. Už teraz je zrejmé, že hlavnou riadiacou metódou tejto vlády bude nedostatok koncepcií a nadbytok improvizácie. Za hlavné kritériá úspešnosti každej vlády možno považovať rast majetku štátu občanov, prístup k vzdelanosti a rast kvality života občanov v najvšeobecnejšom slova zmysle. Nevyhnutnými podmienkami na splnenie týchto troch faktorov je rast priemernej mzdy, rast HDP a efektívnej správe štátu. Efektívna správa štátu znamená pomer nákladov na štátnu správu v rozsahu a kvalite služieb, ktoré štát občanom poskytuje.

Vo svojom programovom vyhlásení ako keby vláda konštatovala, a prvé kroky k tomu i nasvedčujú, že ona vidí zmysel svojho vládnutia v niečom inom. V prvom rade sa vláda správa tak, že za zbabranú transformáciu direktívnej ekonomiky na trhovú nesie zodpovednosť občan, a nie politici, ponevierajúci sa bezcieľne desať rokov na politickej scéne. Na Slovensku chýba stredná vrstva, doterajšie vlády stihli vybudovať len dve - chudobných a extrémne bohatých. Vzhľadom na to, že vláda respektíve minister financií má v úmysle, i keď za súčasnej štruktúry príjmu obyvateľstva úplne nezmyselne, zvyšovať úroveň nepriamych daní, dalo by sa očakávať, že to bude kompenzovať masívnou podporou stredného stavu. To znamená, že podporíme živnostníkov, malých a stredných podnikateľov a rozvoj služieb vrátane cestovného ruchu. Navyše prijme také opatrenia v štátnom rozpočte, ktoré pomôžu zaradiť sa do tejto skupiny i učiteľom. Budovanie strednej vrstvy ako jedného z kľúčových pilierov politicko-ekonomickej stability s priaznivým účinkom i na spoločenskú stabilitu vôbec, vláda vo svojom vyhlásení odbila v časti B dvoma vetami, citujem: "Vláda prehodnotí doterajší spôsob podpory malého a stredného podnikania s akcentom na územnú samosprávu a prihraničnú spoluprácu. Vláda zabezpečí zlepšenie koordinácie podporných programov a inštitúcií." To je koniec citátu. Takýmito pasívnymi a alibistickými formuláciami je husto popretkávané celé programové vyhlásenie. V skutočnosti už teraz je zrejmé, že vláda má zámer uviesť do života také opatrenia v daňovej, dotačnej i legislatívnej oblasti, ktoré na jednej strane existenciu stredného stavu na Slovensku ešte viac skomplikujú a na strane druhej sa neodrazia v očakávanom rozsahu v príjmoch štátneho rozpočtu.

Najhoršie z týchto opatrení sa ukazuje účelová manipulácia s daňou z pridanej hodnoty, ktorá sa obyvateľstvu v rozpore so skutočnosťou podsúva ako požiadavka akcentovaná z Európskej únie či iných nadnárodných inštitúcií. Pritom rast DPH o proklamovaných 10 % v stavebnej výrobe bude mať veľmi nepriaznivý dopad nielen na investičnú výstavbu, ale vyvolá aj tlak na rast nezamestnanosti, sťaží dostupnosť bývania mladým rodinám, spôsobí starnutie bytového fondu a súčasne spôsobí pre nedostatok bytov nových neprimeraný rast cien bytov starých, čo negatívne ovplyvniť populačné správanie sa obyvateľstva.

Minister financií má pritom zámer redukovať podporu štátu ako stavebnému sporeniu, tak i hypotékam. Tieto opatrenia v kombinácii s rastom DPH za poskytovanie reštauračných služieb sú likvidačné nielen pre reštaurácie samotné, ale i pre celý cestovný ruch.

Presúvať daňové zaťaženie smerom k nepriamym daniam má na rast príjmu štátneho rozpočtu kladný vplyv, najmä vtedy, keď je majetok medzi občanmi rozdelený rovnomernejšie, ako je to u nás a súčasne existuje rozvinutá stredná vrstva, ktorá je hlavným konzumentom služieb, pri ktorých DPH rastie. To však musí ísť ruka v ruke s poklesom daňového zaťaženia tejto skupiny obyvateľstva a tak sa táto skutočnosť nemusí prejaviť poklesom HDP. Na druhej strane však treba povedať, že pri takej slabej ekonomike ako ekonomika Slovenskej republiky, s veľmi krehkou rovnováhou udržiavanú za cenu rapídneho poklesu majetku štátu, sú úvahy o rovnej dani v programovom vyhlásení neopodstatnené, povedal by som až nezodpovedné.

V oblasti bytovej politiky sa vláda priamo zbavuje zodpovednosti konštatovaním, že, citujem: "Decentralizáciou kompetencií sa presunula podstatná časť zodpovednosti za rozvoj bývania na obce." Ale na druhej strane tvrdí, že bude naďalej podporovať rozvoja bývania vytváraním legislatívnych, inštitucionálnych a finančných podmienok. Ako? Žeby krátením štátnej podpory a štátnych príspevkov? Predchádzajúce vlády, ako aj vláda súčasná, mali v podstate skôr voľne regulované ceny energií, ale predtým boli zdroje znehodnotené prostredníctvom dotácie energií potrebnej použiť na investície do zateplenia budov a rodinných domov, a nie umelo udržiavať nízko cenovú úroveň energií. Zdroje minuté na takéto dotácie sa mohli takto použiť nielen do poklesu nákladov na vykurovanie, a tým na zvýšenie úžitkovosti budov, ale znamenali by i rozvoj stredného stavu a to nielen priamo v oblasti stavebnej výroby. Túto povrchnosť a nekoncepčnosť vlády, predchádzajúcej, kopíruje vláda súčasná, ale účet za to vystaví obyvateľstvu v podobe prudkého rastu regulovaných cien, k čomu sa hrdo hlási už v programovom vyhlásení. K týmto antisociálnym zámerom vlády treba prirátať jej ochotu zaviesť poplatky za vysoké školy, hoci na druhej strane nevytvorila dostatočný rámec pre študentov z ekonomicky slabších vrstiev, možnosť financovať si štúdium prostredníctvom prepracovaného modelu študentských pôžičiek. Ak uvážime, že jediné zdroje, ktoré táto krajina má, sú v prvom rade kvalitné ľudské zdroje, tak potom takéto opatrenia, nielen čiastočné, ale robí deti zodpovedné za to, že ich rodičia sú ekonomicky neúspešní a zbavuje ich šance zapojiť sa rovnocenne do súťaže na trhu práce.

Študentské pôžičky by štát nemal vykrývať rastom DPH, ale napríklad úsporami v štátnej správe, ktorej rozsah je jednou z príčin deficitov, pretože nielen parazituje na štátnom rozpočte, ale je dlhodobou brzdou reforiem, samozrejme, popri politikoch, ktorí trinásť rokov udržiavali v obyvateľstve dojem sociálneho štátu pri postupnom poklese zdravotnej starostlivosti, sociálnej úrovne a kvality školského systému. Rovnako úspešne korumpovala obyvateľstvo sociálne ladenými zákonmi i podstatná časť súčasnej koalície a súčasne zastierala biedu, v akej sa nachádzajú verejné financie. Hneď po voľbách tieto zákony v skrátenom legislatívnom konaní ide rušiť, čo nemožno nazvať inak ako vykalkulovaný podvod na voličoch. Navyše vláda podľa programového vyhlásenia má zámer novelizovať aj Zákonník práce, ktorý pravicová časť vlády v minulom období sama presadila a pri čítaní programového vyhlásenia vlády človek nadobúda dojem, že to je hlavná prekážka pri zvyšovaní zamestnanosti a dokonca má byť príčinou nepružnosti trhu práce. Takéto závery sú zvlášť absurdné pri devätnásťpercentnej nezamestnanosti, iba ak by vláda chcela tvrdiť, že lenivosť je obyvateľstvu Slovenska vrodená.

Vyzerá to tak, že tento štát spravuje veľmi zlá vláda a v dôsledku jej vládnutia bude rast biedy, útek mladých, vzdelaných a zdravých do rozvinutých krajín, o dôchodcoch ani nehovoriac. Podľa tejto vlády a správania sa členov koalície sa navyše javí, že ako prví pochopili, že problém rómskej väčšiny ani neexistuje, a keď áno, tak len v kultúrnej rovine. Nepomáhajú pri tom ani protesty veľkého európskeho brata, ktorý je zjavne iného názoru. Takéto programové vyhlásenie vlády sa nemalo uchádzať o podporu v parlamente, preto ho s čistým svedomím nepodporím.

Podpora informatizácie v spoločnosti sa vyskytuje v prvom vyhlásení na viacerých miestach, ale je nekonzistentná, obsahuje vzájomné rozpory a vidno, že vláda nemá ani v tejto oblasti ucelenú stratégiu. Vláda sa zaväzuje napríklad k zavedeniu elektronického obstarávania. Pokladám to v tomto čase za pomerne samoúčelné a je to dôkaz chýbajúcej koncepcie, pretože predpokladám, že novela zákona o verejnom obstarávaní umožní elektronickú formu obstarávania metódami a prostriedkami automatizovaného spracovania dát. Nemyslím tým iba výmenu dokumentov v elektronickej forme, ale realizáciu celého procesu vrátane rozhodovania. Je potrebné dotiahnuť legislatívu pre používanie elektronických dokumentov v obchodnom a verejnom styku. Zavedenie elektronického podpisu a následne zrovnoprávnenie elektronických dokumentov v obchodnom styku a komunikácie so štátnou správou umožňuje podávanie elektronických dokumentov označených elektronickým podpisom, čiže aj daňových priznaní. Takto vypichovanie jednotlivých dokumentov, ako sú daňové priznania, majetkové priznania a podobne a ich vymenovanie v programovom vyhlásení vlády pokladám za banalitu a lacný populizmus. To isté platí pre vypichnutie zefektívnenia práce obchodného registra a možnosti podávania návrhov v elektronickej forme, pretože nejde iba o obchodný register, ale ide o vytvorenie predpokladu pre komunikáciu občana so štátom, so štátnou správou všeobecne a v celom rozsahu a ide o odstránenie šikanovania občana štátom.

Informatizácia nie je všeliekom. Informatizácia neporiadku je informatizovaný neporiadok a počítače samy osebe neodstránia duplicity. Je potrebné najskôr zefektívniť rozhodovacie a riadiace procesy a znížiť administratívnu náročnosť, rušenie nepotrebných, viacnásobne vykonávaných neefektívnych riadiacich a správnych činností a až potom tieto činnosti informatizovať.

Vláda si vraj uvedomuje výzvy informačného veku, chce prijať účinné opatrenia na podporu informatizácie spoločnosti doriešením akejsi inštitucionálnej podpory. Čo to má byť? Takáto definícia je veľmi vágna, nekonkrétna. Takáto inštitúcia, v Čechách je to napríklad ministerstvo, musí prevziať zodpovednosť za definovanie vízie, stratégie krokov, legislatívnych návrhov, určenie náplne práce a koordináciu aktivít. U nás sme zatiaľ svedkom toho, že každá inštitúcia má svojich odborníkov rozličných úrovní, mnohokrát proti sebe idúcich. Vláda chce urýchliť proces informatizácie školstva. Je to opäť všeobsahujúci a nič nekonkretizujúci pojem. Znamená to len napojenie škôl na internet? Znamená to aj zmenu osnov smerom k získaniu počítačovej gramotnosti a zaradenie výpočtovej techniky do procesu vzdelávania tak, aby žiaci získali rutinné návyky pre prácu s výpočtovou technikou? Je potrebné presnejšie definovať pojem informatizácie školstva takisto ako ostatné už spomenuté pojmy. Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Milan Urbáni, pripraví sa pán poslanec Jarjabek.

M. Urbáni, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda vlády, vážený pán minister... Sa nám zoštíhlila vláda, to je fajn. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja chcem povedať len pár slov ohľadom programu o zdravotníctve. Na začiatku je potrebné zdôrazniť, že zdravotnícka starostlivosť na Slovensku nie je až taká zlá, i keď sa vyskytnú individuálne niektoré negatívne javy. Je však rozpor na Slovensku medzi legislatívnymi garanciami poskytovania zdravotníckej starostlivosti a schopnosťou ju ekonomicky pokryť. Zdravotnícky manažment na Slovensku je veľmi insuficientný. Narastá nespokojnosť poskytovateľov, čo sa v budúcnosti môže prejaviť na nenaplnení cieľa celého snaženia spokojnosti pacienta, spokojnosti občana. Stále nie je dostatočný rešpekt pre hodnotu pacientov, chýba koordinácia zdravotníckej starostlivosti. Je potrebné myslieť a hovoriť o zdravotníctve 21. storočia, kedy sa bude zvýrazňovať sociálno-medicínsky jav starnutia populácie. Prinesie to zvýšenie nákladov pri zabezpečovaní zdravotníckych služieb a bude sa musieť zmeniť aj medicínsky postoj. Tento epidemiologický posun bude mať vplyv na zdravotníctvo. Už dnes 50 % nákladov na zdravotníctvo ide na populáciu nad 65 rokov. Ostatných 50 %, lebo peňazí nie je nikdy dosť, bude treba veľmi citlivo prehodnotiť. Musíme začať s kvalitnou starostlivosťou o matku a dieťa a starať sa o občana počas celého života. V niektorých krajinách už starobu dnes berú ako onemocnenie. Je pozitívne, že sa konečne začína hovoriť viac o zdravotníctve na Slovensku. Je to vďaka hlavne zdravotníckemu klubu za HZDS ako i doktorovi Zajacovi, ktorý potom svoj program preniesol do ANO. Nechcem tým znevažovať prácu iných zdravotníckych klubov v iných politických stranách, ale ani jednej okrem týchto dvoch subjektov sa nepodarilo pripraviť celkovú koncepciu zdravotníctva na Slovensku. Na Slovensku je stále zlý, socialistický zdravotnícky systém. Zlý systém sa nedá reformovať, preto treba pripraviť nový zdravotnícky systém, apolitický zdravotnícky systém, neexistuje HZDS zdravotníctvo, KDH zdravotníctvo a tak ďalej, existuje len dobré zdravotníctvo Slovenska! Na tom sa budeme musieť podieľať všetci.

Ja s potešením z tohto krátkeho pôsobenia v parlamente musím povedať, že zdravotnícky klub je zložený z profesionálov, ľudí, ktorí rozumejú problematike, a verím, že môžeme aktívne prispieť k tomu, aby sme konečne na Slovensku pripravili dobrý zdravotnícky systém a dobrý program. Zdravie sa nezabezpečuje budovaním viac nemocníc iba, viac doktormi, je to výsledok celej spoločnosti. Zdravie je aj produkt aj zdroj ekonomicko-sociálneho rozvoja. Očakávania občanov od zdravotníctva sú hlavne kvalita života a kvantita práv.

Na Slovensku sa tvárime, keď máme článok 40 našej ústavy, že sa nás to netýka a v zdravotníctve je všetko v poriadku a ten článok nejako automaticky sám všetky problémy vyrieši. Dnes máme vyše 93 % verejných zdrojov, ktoré ja skôr by som nazval spoločnými zdrojmi, pretože verejné to mi pripadá ako, že z niekadiaľ len tak prišli a môžeme ich rozhadzovať, sú to spoločné zdroje, ktoré sa zbierajú, aj príjmová zložka, aj výdavková zložka, na základe ekonomických pravidiel. Máme v programe aj my a budeme podporovať to, aby sa verejné zdroje znížili a dosiahli sme európsku úroveň 75 % verejných zdrojov pre zdravotníctvo. Mám ďaleko od ľavicového politika, ale znižovanie týchto verejných zdrojov nesmie ísť na úkor najslabšej sociálnej populácie na Slovensku. Je potrebné v prvom rade zlepšiť ekonomiku v štáte, zvýšiť zamestnanosť, treba konečne nielen hovoriť, ako tu počúvame dvanásť rokov, malé a stredné podnikanie, ale ho zreálniť v živote, zaviesť rovnú daň, nepáči sa mi, že vo vládnom vyhlásení je napísané: "... budeme analyzovať, či ju budeme môcť zaviesť." Dokedy? Už konečne by sme mali realizovať aj niečo z toho, čo hovoríme.

A samozrejme, čo je veľmi dôležité, treba si uvedomiť, že zdravotníctvo je ako hociktorý iný ekonomický rezort. Má svoju cenu, má svoje vstupy a má svoje výstupy. Dnes s pribúdaním zdravotníckych technológií, ktoré sú ekonomicky veľmi náročné, s pribúdaním nových liekov, ktoré nie sú lacné a nebudú lacnejšie, nerobme si ilúzie, všetko bude, tieto vstupy budú narastať, je potrebné, aby sme o tom začali hovoriť, ako to budeme organizovať, ako v samotnom zdravotníctve zracionalizujeme našu prácu, týka sa to organizátorov, manažerov v zdravotníctve.

Vo vládnom vyhlásení sa hovorí, že: "Vláda deklaruje zámer zvyšovať akcieschopnosť systému poskytovania zdravotnej starostlivosti zodpovedajúcej potrebám obyvateľov." Potiaľ dobre, ale ďalšia časť: "... pri zohľadnení reálnych finančných zdrojov". Ako tomu mám rozumieť? Keď náhodou vláde nepôjde, tak v zdravotníctve nebudú peniaze? Je to absolútne proti tomu, čo som hovoril pred chvíľou.

V ďalšej časti ohľadom prevencie. Je spomenuté, že bude sa prevenciou zaoberať vláda a bude zohľadňovať aj kardiovaskulárny a onkologický program. Ja by som očakával, že ohľadom prevencie, ktorú pokladám za veľmi dôležitú v zdravotníctve, bude venovaná väčšia pasáž vo všetkých troch častiach, ktorá prevencia obsahuje, a nielen v onkologickom a vaskulárnom programe, ale pre každého aj zdravého pacienta je to potrebné.

Čo sa týka antikorupčných opatrení, ktoré by mala byť spoluúčasť občana pri úhrade určitých výkonov alebo spoluúčasť pri úhrade služieb súvisiacich s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou. Áno, bude mať svoj efekt, nie som proti nej, ale nie v terajšej dobe. Ale o tom budeme, myslím, hovoriť neskoršie pri realizovaní zákonov. Najlepším antikorupčným opatrením je dobrý systém, fungujúci systém a čo je veľmi dôležité, je informovanosť občanov. Absolútne chýba informácia zdravotníckych pracovníkov prenesená na občanov, nehovoriac o chýbajúcej zdravotnej výchove. Musíme vedieť, napríklad v Amerike je 2,3 - 3,5 % chýb, medicínskych, ktorým sa dalo predísť. Z toho 14 % zomiera, čo tvorí 98 000 úmrtí. Na Slovensku, žiaľ, tieto štatistiky nemáme, nemôžem vás informovať o nich. Zomiera viac ľudí v Amerike na medicínske chyby, ktoré sa stali, ktoré končili v nemocnici úmrtím, ale väčšinou sa stali v ambulantnej sfére. Je to viac úmrtí ako pri autohaváriách, ako pri ochorení na aids, ako pri ochorení, pri rakovine prsníka. O tomto musíme hovoriť a musíme sa tým zaoberať pri robení programu pre zdravotníctvo.

Čo sa týka zdravotných poisťovní. My sme za pluralitu zdravotných poisťovní, nebudem to bližšie rozoberať, lebo moji kolegovia niektorí budú o tom viac hovoriť, sme aj za doplnkové poistenie. Definitívne a podľa jasne stanovených pravidiel. Rozhodne, ale v tejto fáze, v ekonomickej, ako sa nachádzajú zdravotné poisťovne, nemá absolútne logiku, keď vyhlásime vo vládnom programe, že toto doplnkové poistenie budú momentálne realizovať komerčné poisťovne. Je potrebné, aby ich realizovali zdravotné poisťovne. V budúcnosti, keď sa ekonomická situácia v štáte a v zdravotníctve vylepší, niet absolútne námietok, aby sa realizovalo aj cez komerčné formy.

Vláda sa zároveň zaväzuje presadiť v zdravotníctve tvrdé rozpočtové obmedzenia. Tomu nerozumiem. To už tu skúšal doktor Šagát svojho času za minulej vlády a vieme, ako tieto tvrdé rozpočtové obmedzenia dopadli.

Čo je dôležité a čo vláda musí robiť, musí sa zaujímať aj o príjem do zdravotných poisťovní, spomínal som to pred chvíľou. A nielen o tvrdé rozpočtové obmedzenia. Nejde o rozpočtové obmedzenia, ide o kontrolu tokov, kontrolu príjmov a kontrolu výdavkov v zdravotníctve.

Ďalej. "Vláda zriadi úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a zriadi úrad pre finančný trh." Tomuto nerozumiem. Čo bude potom robiť ministerstvo zdravotníctva? Ja si myslím, že to ono by malo robiť stratégiu a malo by robiť aj kontrolu, samozrejme, aj legislatívu. Čiže toto nie je správne, čo ja považujem za správne a budem navrhovať, už to poviem dnes, celá činnosť v zdravotníctve sa musí monitorovať od obvodného lekára, cez poskytovateľov, zdravotné poisťovne až po ministerstvo centrálnym elektronickým informačným systémom. V nemocniciach absolútne nemáme monitorovaný systém, koľko minieme a prečo minieme. Nemonitorujeme absolútne kvalitu zdravotnícky služieb, nemonitorujeme absolútne následnú starostlivosť, pacient u nás je prepustený z nemocnice, ide domov a nevieme, čo sa s ním deje, či zomrel, alebo mu niekto poskytol lieky. Keď nemáme tento informačný systém, dochádza, alebo nemôžeme naplniť takzvaný linking, kde toho pacienta sledujeme od narodenia, kde vieme, že nebude mať interakcie, dostane lieky, ktoré môžu mať interakcie, môžeme poškodiť jeho zdravie, nebudeme robiť duplicitné vyšetrenia a tak ďalej. Čiže toto je monitorovanie a sledovanie a nevytváranie úradov, zásadne s tým nesúhlasím.

Chýba mi vo vládnom programe viac prepojenia na sociálnu medicínu a na rezort práce, sociálnych vecí a rodiny. Sú tam spoločné činnosti medicínsko-sociálne a sociálno-medicínske, ktoré keby boli dobre rozpracované a pripravené, mohli by priniesť značnú úsporu a značnú úľavu pre mnohých ľudí na Slovensku. Na Slovensku je dnes sedemtisíc čakateľov na domovy dôchodcov, tritisíc čakateľov na špeciálne ústavy, rôzne a my chceme zatvárať nemocnice, my nepotrebujeme zdravotníckych pracovníkov, skrátka, nebudem sa o tom zmieňovať dlhšie, bude, myslím, priestor pri predkladaní zákonov o tom viac a detailnejšie hovoriť.

V liekovej politike treba urobiť, samozrejme, poriadok v celom liekovom reťazci. Dnes výroba liekov, nových, je veľmi nákladná, predražuje sa. V roku 1976 napríklad výroba jedného lieku stála 50 miliónov dolárov, dnes už stojí 800 miliónov dolárov. Treba si uvedomiť, že je to proces, ktorý trvá 10 až 14 rokov. Firmy vyrábajú a skúšajú lieky 4, 5, 6. Možno sa ujme jeden na trhu, čiže tá cena sa musí premietnuť. Zaoberajú sa, našťastie, tým ľudia už aj v Spojených štátoch, rôzne asociácie, pretože ja si myslím, že tu je základná chyba, základná chyba je v liekovej politike u výrobcov v tom, že každý robí, my tu takzvane, aj ja viem vyrábať, keď niekto vyrába. Dnes by sa mali vyrábať lieky na choroby, na ktoré nie sú lieky, a mali by sa vyrábať lieky s vysokou pridanou terapeutickou hodnotou. Tie môžeme akceptovať, tie môžeme zaplatiť aj u nás v zdravotníctve.

Veľmi pozitívne hodnotím v programovom vyhlásení vlády v časti zdravotníctvo, že cenotvorba v liekovej politike konečne prejde na ministerstvo zdravotníctva. Nie je mysliteľné, aby gazdovi niekto iný dával ceny a on si sám gazduje na ministerstve so svojím rozpočtom a nemá do toho čo hovoriť, alebo veľmi málo. Čiže toto pokladám za pozitívum a držím palce, aby sa to podarilo tejto vláde.

Čo mi chýba v programovom vyhlásení vlády pre zdravotníctvo. Chceme ísť do Európy a absolútne nejako nevidím tam náznak, aby sme spolupracovali s WHO, aby sme spolupracovali s OECD, s OSN, s inými inštitúciami, so samotnou Európskou úniou, čiže to by tam podľa mňa dnes malo byť.

Veľmi mi chýba v celom programe nielen pre zdravotníctvo, intersektorálne prepojenie a v tomto zdravotníctve zvlášť, s inými rezortmi. Hovoril som na začiatku, že zdravotníctvo sa nedá oddeliť od celkového fungovania ekonomiky štátu, čiže to by tu malo byť. V minulom programe vlády, ktorý, môžem povedať, že bol pre zdravotníctvo veľmi dobrý, žiaľ nerealizovalo sa z neho nič. Tento program, ktorý predkladá terajšia vláda, pre zdravotníctvo je heslovitý, veľmi je tam málo vecí, detailnejšieho o reforme, nechcem tam mať čísla, nechcem tam detailné rozoberanie, ale mali by tam nejaké ciele a eventuálne terminovanie nejaké by som bol prijal, ale chcem veriť, že keď je takto krátky, možno bude lepší výsledok, pretože mám záujem na tom, aby bolo zdravotníctvo na Slovensku lepšie.

Verím aj v to, že spoločne s ministrom zdravotníctva a so zdravotníckym výborom sa nám podarí, keď bude predkladať zákony, hlavne najdôležitejšie zákony, 277, sedem trojku, deväťdesiatosmičku o zdravotnej starostlivosti, ktoré musia byť predložené naraz, že si ich riadne prediskutujeme predtým a ponúkame pomocnú ruku preto, aby sa nám podarilo na Slovensku vytvoriť dobré zdravotníctvo. Ešte bude musieť pán minister zdôvodniť pred istou skupinou zdravotníckych pracovníkov aj pred obyvateľmi, že je strašne málo v tomto zdravotníckom programe o takzvanom verejnom zdravotníctve, o ochrane zdravia na Slovensku, čo by si zaslúžilo také vládne vyhlásenie, trošku viacej. Ale ja si myslím, že pri dobrej chuti, keď spojíme sily, doladíme to, ale celkovo ako vládny program, žiaľ, nesplnil moje očakávania, takže ho nebudem môcť podporiť, ale ponúkame spoluprácu v ďalšom pripravovaní a realizovaní zákonov pre zdravotníctvo. Ďakujem pekne. (Potlesk.)