P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami traja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Chcela by som, pán Mikloško, na vás zareagovať. Ak dovolíte, vaše múdre filozofické vystúpenie musí s uznaním prijať každý z tu prítomných. Dovolím si iba maličké poznámky. Bohaté Spojené štáty by dávno pripravili podobné tragické divadlo, ak by neboli rakety, o ktorých ste hovorili, namierené z jednej strany na druhú. Bohatstvo nie je však zárukou múdrosti a nedáva nikomu právo, aby sa správal ako pán sveta, diktoval a určoval, ako majú žiť miliardy ľudí na zemeguli. Niet rovnováhy vo svete, najmä vojenskej, a preto Spojené štáty sa prestali báť. A vôbec si nemyslím, že Spojené štáty americké potrebujú našu pomoc. Zaťahujú nás do konfliktu len preto, aby - dovoľte spôsob vášho vyjadrovania napodobniť - aby nezostali v hriechu sami. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Zubo.

S. Zubo, poslanec: Panie kolegyne, vážené pani kolegyne, ak na poslednej schôdzi Národnej rade som vyslovil poďakovanie, obdiv pánovi Figeľovi, dovoľte, aby som tak urobil aj teraz u pána Mikloška. Skutočne, pán Mikloško, vaše vystúpenie bolo jediné a prvé zatiaľ v tomto parlamente pri prerokúvaní tohto programu zo strany vládnej koalície racionálne a obsahoval také prvky, ktoré jedno vystúpenie obsahovať má. Preto si myslím, že skutočne, serióznosť tohto vystúpenia je na zváženie tak opozícii ako koalícii. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán podpredseda Bugár.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Po týchto vystúpeniach by som chcel zablahoželať pánovi poslancovi za ten obdiv, čo získal, teda na strane poslancov KSS, ale... (Potlesk.) ale, pán poslanec, vy ste kládli otázky, ja si myslím, že veľmi dôležité, ale len jednostranne. Vy ste, napríklad, sa pýtali, či je jediná veľmoc, či sa stáva automaticky aj morálnou. Takisto sa môžete však opýtať, a to ste sa nepýtali, či je morálne povedzme zo strany Iraku v tomto prípade používať povedzme chemické, biologické zbrane voči vlastnému ľudu. Či je morálne porušovať a vodiť za nos povedzme OSN a porušovať rezolúciu OSN. Pýtali ste sa, prečo Irak a nie Severná Kórea, lebo v tomto momente ide o Irak, ktorý porušuje desiatky rezolúcií OSN. Pýtali ste sa, či sa máme pridať na stranu veľmoci. Ja si myslím, že nie. My sa máme pridať na stranu, alebo na stranu ochrany demokratických hodnôt. Toto je pre mňa dôležité. Nie strana, či je niekto veľmoc, alebo nie. Ide o hodnoty. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší v poradí, písomne prihlásený do rozpravy, je pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, členovia vlády, dámy a páni. Hneď v úvode mi dovoľte jednu poznámku. V dopoludňajších hodinách som predniesol jeden procedurálny návrh. Paragraf 38 rokovacieho poriadku hovorí o tom, že o procedurálnom návrhu sa hlasuje ihneď. Pani podpredsedníčka Národnej rady odmietla dať hlasovať, tým podľa môjho názoru hrubým spôsobom porušila rokovací poriadok. Čiže ak sme zákonodarcovia, mali by sme si ctiť zákony Slovenskej republiky.

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som začal svoje vystúpenie slovami: "Zahraničnú politiku Georgea Busha pokladám za odpornú a čo je horšie, za nevýslovne nebezpečnú." Dámy a páni, to nie sú moje slová. To sú slová 86-ročného amerického dôstojníka, ktorý bojoval v čase 2. svetovej vojny. Vážené dámy, vážení páni, my dnes v podstate rozhodujeme o tom, či sa Slovenská republika zapojí do pripravovaného vojnového konfliktu, respektíve či nie. Je to veľmi dôležitá, je to veľmi dôležité naše rozhodnutie, pretože to robíme po prvýkrát v histórii, v novodobej histórii Slovenskej republiky.

Dámy a páni, stanovisko Komunistickej strany Slovenska k tejto otázke je jasné. Povedal ho v mene Poslaneckého klubu Komunistickej strany Slovenska predseda strany Jozef Ševc. Ja chcem len povedať, že v nedávnom rozhovore pre stanicu BBC šéf ozbrojených inšpektorov OSN Hans Blix priznal, že pravdepodobne nebude mať dostatok času, aby sa presvedčil, či Irak vlastní zakázané zbrane. Doslova povedal, citujem: "Je možné, že nám jedného krásneho dňa povedia: Chlapci, choďte nám z cesty, teraz je rad na nás." Hans Blix v podstate upozornil, že americká vojenská mašinéria je už natoľko rozbehnutá, že prítomnosť zbraní v Iraku je pre americkú stranu prakticky nepodstatná ako život na Marse. V podstate už oveľa skôr padlo rozhodnutie, že Spojené štáty americké napadnú Irak, než v poslednom období. Podľa amerických novín Washington Post o napadnutí Iraku rozhodol americký prezident ešte 6 dní po útoku na svetové obchodné centrum a Pentagon, keď podpísal dvojstranný dokument, označený ako prísne tajný. Bol to plán vojny s Afganistanom a v závere dokumentu bola poznámka s príkazom pre Pentagon, aby začal prípravu na vpád do Iraku. Ja chcem povedať, že aj v našich slovenských podmienkach nie je to nová záležitosť, pretože ešte v novembri, keď pán predseda vlády cestoval na samit do NATO, zvolal predsedov poslaneckých klubov a pýtal sa, aké budú mať stanovisko, pretože má indície, že v najbližších dňoch bude slovenská strana požiadaná, aby sa zapojila do protiirackej koalície. Chcem povedať, že sa písal november roku 2002. Teda ešte niekoľko týždňov predtým, než boli známe výsledky zbrojných inšpektorov.

Vážené dámy, vážení páni, ministerka spravodlivosti nemeckej Spolkovej republiky svojho času označila Busha za podobného Hitlerovi. Ja sa s tým stanoviskom plne stotožňujem, len dodávam, že Hitler nebol taký rafinovaný, ako bol Bush, alebo ako je, pretože Bush naozaj maskuje svoje skutočné ciele bojom proti terorizmu a nutnosťou preventívnych úderov. A robí to v podstate politikou, že najprv padne obvinenie, potom trest v podobe napadnutia a následne, ak budú nejaké dôkazy, tak sa predložia aj dôkazy. Vývoj udalostí ukazuje, že politici, ktorí uverili americkej zámienke boja proti terorizmu, boli krátkozrakí. Tí, ktorí od začiatku tvrdili, že Spojeným štátnom nejde o boj proti terorizmu ani o ľudské práva, mali úplnú pravdu. Štyridsať rokov používali Spojené štátny nebezpečenstvo komunizmu na presadzovanie svojej nadvlády ako určitého strašiaka. Ich hlúposť teraz tkvie v tom, že strašia bábkami, ktoré buď sami vytvorili, alebo ich používali dlhé roky. Všetci vieme, že to boli Spojené štátny, ktoré vytvorili Al Káidu i Taliban na odstránenie pokrokovej vlády v Afganistane. Všetci vieme, že to boli Spojené štátny, ktoré poskytovali Husajnovi veľkú vojenskú podporu počas jeho vojny s Iránom. Áno, boli to USA, ktoré dali súhlas Husajnovi na jeho inváziu do Kuvajtu, aby ho následne zradili. Boli to USA, ktoré niekoľkoročnou blokádou zbedačujú iracký ľud tak, že 7000 irackých detí zomiera mesačne. Inšpektori OSN dodnes nenašli známky výroby chemických alebo iných zbraní.

Vážené dámy, vážení páni, je naozaj historická chvíľa pre tento parlament, lebo my sa máme rozhodnúť, či zavedieme Slovensko do vojny alebo nie. Povedzme si pravdu. Ak sa pridáme ku koalícii, k Spojeným štátom, stávame sa agresorom, ktorý napadne iný zvrhovaný štát, Irak.

Vážené dámy, vážení páni, aj keď výnimočne, stanovisko Komunistickej strany Slovenska i Poslaneckého klubu KSS je veľmi totožné so stanoviskom pápeža Jána Pavla II., so stanoviskom Konferencie biskupov Slovenska. Svoj odmietavý postoj k vojne vyjadril 1. januára aj kardinál Ján Chryzostom Korec.

Vážené dámy, vážení páni, dopoludnia rozdával tu letáky katolícky kňaz, ktorý bol vyvedený z tejto budovy, z parlamentu, pretože v podstate mal iný názor, než má názor súčasná vládna koalícia. Taká je to demokracia v podaní súčasnej vládnej koalície na Slovensku. Vážené dámy, vážení páni, Komunistická strana Slovenska i Poslanecký klub KSS nepodporí návrh na vyslanie vojenskej jednotky do Iraku. Nepodporíme to z viacerých dôvodov. Nepodporíme to preto, lebo je to v rozpore s medzinárodným právom, nepodporíme to preto, že drvivá občanov Slovenskej republiky je zásadne proti tomu, aby naši vojaci boli zatiahnutí do vojnového dobrodružstva niekoľko tisíc kilometrov mimo územia Slovenskej republiky. A nepodporíme to aj preto, že ak krajina, ktorá nemá peniaze na to, aby zabezpečila základné potreby v zdravotníctve, v školstve, v kultúre, v sociálnych otázkach, nájde finančné prostriedky na to, aby sa zaplietla do vojnového dobrodružstva, tak táto vláda nie je vládou zvrchovanou, nie je vládou slovenskou.

Vážené dámy, vážení páni, ja si dovolím tvrdiť, že ak by Husajn vládol niekde v Afrike, kde nie je ropa, tak žiadna vojna by sa nekonala. Táto vojna nie je o ľudských právach, táto vojna nie je o terorizme, táto vojna je o rope. Vážené dámy, vážení páni, aj preto Komunistická strana Slovenska nepodporí tento návrh. Ďakujem vám za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Vavrík a Muránsky s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Hoptu. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Vavrík.

R. Vavrík, poslanec: Pán poslanec Hopta, v úvode ste opätovne spomenuli, že predsedajúca pani podpredsedníčka Martináková nedala hlasovať o vašom procedurálnom návrhu. Ak by sme preštudovali § 27 a 28 rokovacieho poriadku, tak by sme zistili, kto môže v rozprave vôbec vystúpiť. V týchto ustanoveniach sa určuje, kto má právo zúčastniť sa a kto môže so súhlasom Národnej rady vystúpiť na rokovaní Národnej rady v rozprave. Takáto osoba, akú vy ste navrhli, nie je uvedená v rokovacom poriadku, pravdepodobne preto pani podpredsedníčka ani nemohla dať hlasovať o vašom procedurálnom návrhu. (Hlasy v rokovacej sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Muránsky.

P. Muránsky, poslanec: Pán poslanec Hopta, to, že sa v súčasnosti dejú aktuálne teroristické útoky islamských radikálov vo svete, a to od Izraela cez Európu až po úder na USA, to je podľa vás rafinovanosť Busha a Spojených štátov. To, čo sa dialo za Stalina, o tom neradi hovoríte. To by ste dokonca najradšej zamlčovali. Prekáža vám údajná nadradenosť, alebo proste nadvláda USA ako jedinej veľmoci. V prípade Sovietskeho zväzu v minulosti vám to neprekážalo a v mene rozširovania tak vašej komunistickej revolúcie krvou a zbraňou v afrických a iných krajinách, ázijských, tak o tom taktiež nehovoríte, čo sa vtedy dialo. A to, že stále si beriete do úst vyjadrenia pápeža a stanoviská katolíckej cirkvi, prepáčte, začína to byť nie smiešne, ale už trápne z vašej strany.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Predovšetkým, pán Vavrík, myslím si, že pani podpredsedníčka naozaj mala dať hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu ihneď a bez rozpravy. Ste už dosť dlho v parlamente, aby ste si to preštudovali. A po ďalšie, pán Muránsky, ja neviem, o čom by ste rozprávali, ak by tu nebol Stalin, respektíve iný predstaviteľ, ktorých tak radi kritizujete. Tak nabudúce, ak chcete rozprávať, tak rozprávajte o tom, čo ste počas 13 rokov vlády, ktorá tu existuje od roku 1989, urobili pre tento národ. Ako ste mu zabezpečili živobytie, aké ste mu stavali byty, ako ste mu dávali zdravotnícke potreby, ako ste mu zabezpečovali kultúru a iné záležitosti. Žiaľ, o tom nemôžete hovoriť, pretože 13 rokov nič iné nerobíte, len rozpredávate majetok, ktorý sa tu vybudoval počas socializmu. Vážení páni, vážené dámy, vy keď chcete kritizovať, mali by ste začať tým, že ďakujem komunistom, že niečo tu vybudovali, lebo by sme nemali čo rozpredávať a nemali by sme si robiť ako pri tom rozpredaji kšefty. Vážené dámy, vážení páni, o tom je celá vaša politika. Politika o tom, že nemyslíte na ľudí, ale myslíte na svoje vlastné ekonomické záujmy. A žiaľ, v záujme svojich vlastných zištných dôvodov chcete zaviesť Slovenskú republiku do vojny. Do vojny, ktorá nepomôže tejto krajine, nepomôže ľuďom tejto krajiny, ale pomôže možno niektorým jednotlivcom, lebo dostanú pozitívnu čiarku v Spojených štátoch amerických. Takže si uvedomte, že ste svojprávni poslanci Národnej rady a nie bábky niektorých veľvyslancov, respektíve jedného veľvyslanca, a skôr, než sa chodíte k nemu poradiť, ako máte hlasovať, poraďte sa so svojím svedomím, poraďte sa sami so sebou a potom hlasujte na prospech občanov Slovenskej republiky, a nie na prospech cudzej mocnosti. Ďakujem vám.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hopta, odporúčam vám naozaj, aby ste sa trošku viac venovali rokovaciemu poriadku. Ak dávate nejaké návrhy, aby ste ich dávali v súlade s ním. Poopravím pána poslanca Vavríka, musím sa zastať pani podpredsedníčky parlamentu, a pozrite si § 21 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí o tom, kto v Národnej rade môže a za akých podmienok, vystúpiť. Váš návrh na to, aby niekto iný ako ten, kto je z rokovacieho poriadku oprávnený v Národnej rade vystúpiť, vystúpiť nemôže. Takže pridržiavajme sa naozaj rokovacieho poriadku a v súlade s ním podávajme pozmeňujúce návrhy.

Ďalší do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Cabaj. Ešte predtým pán minister Lipšic.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda, tak potom treba upozorniť pani podpredsedníčku, keď bude viesť schôdzu, nemôže ani skonštatovať, že dám hlasovať vtedy alebo vtedy. Alebo mala vedieť, že nemôže o tom dať hlasovať, ale nemôže povedať, že dá hlasovať neskôr.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister Lipšic.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda, vážený pán predseda vlády, vážené pani poslankyne, ctení páni poslanci. Dnes rozhodujete o vyslaní slovenských jednotiek do možnej preventívnej vojny proti Iraku. Je to vážne rozhodnutie a je to jedno z najťažších a najdôležitejších rozhodnutí, ktoré prijmete ako poslanci tohto parlamentu. Sú to práve rozhodnutia, ako je to dnešné, ktoré z vás robia nielen zákonodarcov, ale štátnikov v pravom význame tohto slova. Akokoľvek sa rozhodnete, bude to rozhodnutie, za ktoré ponesiete zodpovednosť pred našimi občanmi aj pred Bohom.

Moja strana, Kresťanskodemokratické hnutie, prijala odporúčanie, aby sa každý jej poslanec a minister rozhodol sám, po vlastnom morálnom úsudku a podľa svojho svedomia aj hlasoval. Som presvedčený, že je to správne rozhodnutie, a verím, že aj poslanci ostatných strán sa rozhodnú predovšetkým v súlade s vlastnou morálkou, podľa vlastného úsudku a v záujme spoločného dobra. Nemýľme sa, KDH je jednotné v definícii princípov spravodlivej vojny. Odlišnosti máme v tom, či v tomto konkrétnom prípade už sú alebo nie sú splnené podmienky pre vedenie spravodlivej vojny. Aj preto KDH umožnilo svojim ministrom a poslancom hlasovať podľa svojho svedomia. Je to prejav rozvážnosti, vnútornej sily a štátnického úsudku. Osobne sa domnievam, že vedenie vojny proti režimu Saddáma Husajna je nielen oprávnené, ale predovšetkým spravodlivé, a preto som vo vláde hlasoval za vyslanie našich jednotiek do regiónu Blízkeho východu.

Dovoľte, aby som začal citátom svätého Augustína: "Ktokoľvek by o vojne a jej strašných zlách uvažoval bez bolesti srdca, je tým hodnejší poľutovania, ak sa aj tak pokladá za blaženého, lebo taký už stratil všetok ľudský cit." Toľko svätý Augustín. Vojna je zlo. Zomierajú v nej ľudia v uniformách aj bez nich. Ničí a plieni sa majetok. O tom niet pochýb. Niet rozumného a spravodlivého človeka či politika, ktorý by sa do vojny hrnul dobrovoľne, z rozmaru či bezstarostne. Takou krajinou nie je ani Slovensko, ani naši spojenci v Amerike a západnej Európe. Naším ideálom je mier. Sme však realisti, a preto vieme, že tak ako existuje hriech, teda zlo, existujú a budú existovať aj vojny. Vojny sú dôsledkom hriechu, alebo ak chcete, zla. Poznáme to aj z našich dejín. Mongolov, Tatárov, ani Turkov sme nikdy ničím neohrozovali, napriek tomu sem prišli a plienili. Rovnako tak sme ničím nehrozili nacistom ani boľševikom. Vo všetkých vojnách na našom území sme však bojovali, pretože sme museli bojovať, nemali sme na výber, nebola to naša voľba, ale nevyhnutnosť, do ktorej nás postavil nepriateľ. A preto sa musíme predovšetkým modliť a všemožne pričiniť o to, aby sa všetky národy Zeme vyvarovali úmyselnému ničeniu a zlu vojny. Ak ale chceme byť zodpovední, musíme sa pripraviť aj na to, že sa vo svojich životoch stretneme s úmyselnou nenávisťou, nepriateľským hnevom a stelesneným zlom. Musíme byť preto pripravení aj na vojnu.

A teraz mi dovoľte, aby som prešiel k Iraku. Irak je dnes jednou z najsmutnejších krajín pre život. Oplýva síce bohatstvom ropy a jeho ľud je dedičom starých a slávnych čias, ale napriek tomu žijú tamojší ľudia v chudobe, strachu či dokonca na úteku. Myslím, že by sme im mohli rozumieť. Veď aj my si z vlastných dejín, a nie tak dávnych pamätáme, aké je to žiť v štáte, kde sa moci chopia zločinci. Na slobodný svet sme sa vtedy pozerali s nádejou, že to bude práve on, kto bude chrániť aj naše záujmy aj naše práva a najmä pred našimi vlastnými vládcami. Podarilo sa a vďaka našej vlastnej vôli, ale aj za pomoci našich dnešných spojencov sme dnes slobodnou krajinou. Myslím, že stojí za to si to pripomínať.

Saddám Husajn však nie je nepriateľom iba svojho ľudu, a preto jeho osud nie je iba problémom tamojšieho ľudu. Saddám Husajn je problémom aj pre svoj región. Viedol vojnu proti Iránu, napadol Kuvajt. To všetko pred viac ako desiatimi rokmi. Lenže on ani potom neprestal, len vymenil zbrane a zmenil bojiská. Saddám Husajn osobne podporoval terorizmus Palestínčanov, ktorý stál mnoho nevinných ľudských životov. Saddám Husajn tiež podporoval terorizmus na Západe. Bol to on, kto stál za útokom proti svetovému obchodnému centru v roku 1993 a podľa dodnes nevyjasnených okolností pravdepodobne aj proti federálnej budove Murray v roku 1995 v Oklahome. Ďalších podozrení je, samozrejme, nespočetné množstvo, ale tak ako sme sa o mnohých zločinoch Štátnej bezpečnosti a komunistickej strany dozvedeli až po páde komunizmu, ani tu dnes nemôžeme vedieť všetko. Okrem podozrení však máme aj istotu, že Saddám Husajn spolupracuje s teroristami. Táto skutočnosť je natoľko závažná, že sme sa ako slobodné krajiny a medzinárodné spoločenstvo museli prestať len pozerať a začať konať. Od roku 1991 sme aj konali. OSN prijalo 35 rezolúcií, ktoré sa priamo alebo nepriamo týkali Iraku. Niektoré z nich boli o odzbrojení, iné o bezletových zónach, ďalšie sa týkali inšpektorov, civilistov, riešenia následkov vojny, exportu ropy, programu výmeny ropy za potraviny, situácie kurdskej menšiny a podobne. Je dobré si pripomenúť, že zatiaľ čo prvá rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN mala číslo 686, tá posledná má číslo 1441. Uvádzam to preto, že po tomto úsilí nemôže nikto, ale naozaj nikto povedať, že sme to so Saddámom Husajnom neskúšali po dobrom aj po zlom. Veď o tom bola všetka tá diplomacia, všetky inšpekcie, izolácie, sankcie, embargo, ale aj bezletové zóny a občasné bombardovanie vojenských cieľov. To všetko nestačilo. Saddám Husajn sa nezmenil. Prečo teda neodzbrojí, prečo to neurobí tak transparentne ako Ukrajina, Kazachstan či Bielorusko? Odpoveď sa ponúka sama. Pretože to tak nechce a so svojimi zbraňami má iný úmysel. Ak sme realisti, musíme s tým počítať. Je však dobré vedieť, že mraky vojny nezvolávame my, ale Saddám Husajn.

Čo však môžeme spraviť? Na výber máme len dve možnosti. Buď budeme čakať, kým si Saddám Husajn nevyberie čas a miesto, kde zaútočí priamo, alebo s využitím jeho zbraní teroristické skupiny, alebo mu v tom zabránime a v rámci medzinárodnej koalície sa budeme podieľať na zásahu v Iraku. Tá prvá možnosť je v dejinách rozšírenejšia, tá druhá sa vyskytuje zriedkavejšie. Ak však vopred poznáme obidve tieto možnosti, morálna je aj druhá z nich. Nie je to svojvôľa, nie je to pomsta, nie je to nenávisť. Naším úmyslom nie je dobyť, plieniť ani vraždiť. Naším úmyslom je tomu všetkému predísť. Na našej strane je právo medzinárodné aj prirodzené. Medzinárodné preto, že Saddám Husajn vedome porušuje rezolúcie OSN. A ten, kto porušuje právo, koná proti nemu. Saddám Husajn však koná aj proti právu prirodzenému, na ktorom je písané právo založené a z ktorého budete vychádzať aj vy, ctené poslankyne a poslanci, keď budete hlasovať.

Som presvedčený, že civilizovaný svet je ohrozený tým, že režim Saddáma Husajna vlastní zbrane hromadného ničenia. Svoju argumentáciu skúsim zhrnúť do jednoduchého sylogizmu. Hlavnou premisou tohto sylogizmu je tvrdenie: Diktátorský režim vlastní zbrane hromadného ničenia, ktoré v minulosti viackrát použil proti cudziemu aj vlastnému obyvateľstvu. Vedľajšou premisou sylogizmu je tvrdenie: Diktátorský režim v Iraku podporuje teroristické skupiny a spolupracuje s nimi. Záver sylogizmu je: Diktátorský režim v Iraku vážne ohrozuje bezpečnosť civilizovaného sveta. Sylogizmus je pravdivý, ak sú správne obidve jeho premisy a ak záver logicky z týchto dvoch premís vyplýva. Myslím, že v tomto prípade, aj po včerajšom vystúpení ministra zahraničných vecí Spojených štátov Colina Powella je tento fakt len ťažko spochybniteľný.

Do akej miery je hrozba irackého režimu bezprostredná, je skôr akademickou diskusiou. Dovolím si však v tejto súvislosti odcitovať slová slávneho sudcu Najvyššieho súdu Spojených štátov Roberta Jacksona vo veci Dennis verzus Spojené štáty, v ktorej najvyšší súd rozhodoval v roku 1951 o hrozbe komunistického spolčenia pre slobodnú spoločnosť. Sudca Jackson vo svojom rozhodnutí napísal: "Ak by sme prišli k názoru, že komunistické sprisahanie je chránené počas svojho vzniku, že prvotné štádiá organizácie a prípravy sú takisto nepostihnuteľné, tak by sme museli prísť k záveru, že vláda môže konať až v okamihu, kedy je hrozba bezprostredného konania úplne zjavná, kedy by, samozrejme, už bolo príliš neskoro."

Téma vojny a prirodzeného zákona je najlepšie spracovaná v takzvanej doktríne spravodlivej vojny, ktorej autormi sú najmä už citovaný svätý Augustín a potom svätý Tomáš Akvinský. Pripravovaný zásah v Iraku podľa mojej mienky spĺňa všetky podmienky spravodlivej vojny. Po prvé, je tu existencia spravodlivej príčiny. Irak vlastní zbrane hromadného ničenia, nedošlo k jeho odzbrojeniu, iba k ich ukrytiu. Irak financuje teroristické útoky proti našej civilizácii a je pripravený na ďalšie útoky. Irak spĺňa hneď dve podmienky spravodlivej príčiny - potrestanie zla a obrana pred pripravovaným či vedeným útokom. Druhou podmienkou je právoplatná autorita, ktorá iniciuje použitie sily. Takou autoritou je slobodný režim garantujúci ľudské práva bez územných nárokov. Teda Spojené štáty, Británia a aj Slovensko. Treťou podmienkou je správny zámer strany používajúcej silu. Tento zámer existuje, je ním snaha o zmenu režimu, liberalizáciu, prípadne demokratizáciu režimu, oslobodenie irackého ľudu a rovnaké úsilie pre región Blízkeho východu. Štvrtou podmienkou je vyvážené použitie sily, aby nespôsobovalo viac zla než dobra. Je zabezpečené. Naši spojenci už dlhší čas zhadzujú letáky, ktoré nabádajú k dezercii, k vzbure proti režimu a nebojovaniu v prípade vojny. Iracká opozícia už dnes stojí na našej strane. Navyše cieľom bombardovania budú výlučne strategické ciele vojenského charakteru. Piatou podmienkou je, aby išlo o poslednú možnosť. Neexistuje preukázateľne viac splnená podmienka. Viac ako desať rokov diplomacie, sankcií, embargá ako aj kontroly bezletových zón a selektívneho odvetvového bombardovania k ničomu neviedlo. Režim sa vnútorne neliberalizoval, ale ďalej sa správal tyransky. Problém zbraní hromadného ničenia je navyše známy skôr vďaka dezertérom, a nie inšpekciám OSN. Šiestou podmienkou je, aby bola vojenská sila použitá za účelom mieru. Je to jasný cieľ útoku, navyše v ideálnom prípade prekračujúci hranice Iraku, keďže cieľom je zmena statusu quo a nastolenie nových predpokladov pre mier na celom Blízkom východe.

A siedmou, poslednou podmienkou je, aby vojenský zásah mal primeranú nádej na úspech. Verím, že spolu so spojencami sme schopní režim zmeniť a problémy tyranie premeniť na problémy transformácie režimu.

Som presvedčený, že potenciálna vojna, o ktorej budete vyslaním našich vojakov hlasovať, je teda vojnou spravodlivou. A tiež som presvedčený, že ak budete hlasovať štátnicky, to znamená s rozvahou v mysli a spravodlivosťou v srdci, podporíte účasť našich ozbrojených síl v zásahu proti režimu v Iraku. Nech vám vo vašom rozhodnutí Pán Boh pomáha. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Belohorská s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Ja som dosť nepochopila, pán minister, záver vášho vystúpenia, lebo som predpokladala, že nám dáte exkurz do medzinárodného práva, možno, a že nám budete hovoriť napríklad o tej drobnej chybe, ktorú musel odstraňovať náš výbor, ale myslím, si, že dnes nerokujeme o vyhlásení vojny voči Iraku. Dnes tu rokujeme o vyslaní jednotky. To sú dve veci. Lebo tú vojnu bude asi vyhlasovať niekto druhý, a nie my.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič, ďalší prihlásený do rozpravy.

D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, ctené dámy, vážení páni, vážená Národná rada. Dnes stojíme pred vážnym rozhodnutím. Pre mňa je to doslovne historická situácia, v ktorej stanovisko každého z nás v tomto parlamente má nielen morálny, ako to bolo často opakované, ale doslova dlhodobo osudový rozmer. Naše stanovisko k návrhu na vyslanie slovenskej vojenskej jednotky do bojových akcií v Iraku bude mať zásadný význam pre nastávajúcu orientáciu Slovenskej republiky v medzinárodnom spoločenstve štátov a pre náš civilizačný a názorový prínos.

Vážení prítomní, stotožňujem sa s názorom, že bojovať proti medzinárodnému terorizmu a vojnovému nebezpečenstvu nie je možné armádami a kobercovým bombardovaním štátu, ktorý je členom Organizácie Spojených národov. Tragédia irackého civilného obyvateľstva, najmä detí a žien, v dôsledku diktátorského režimu a medzinárodného embarga, tak ako skonštatovali nedávno poslanci Európskej únie, ktorí navštívili Irak, by bola krvavo znásobená takýmto vojenským atakom. Mojím východiskom nie je populárna téza o zrážke civilizácií, ktorá rozdeľuje ľudstvo a vedie k neeurópskemu zbožňovaniu jedinej, unifikovanej a diktovanej takzvanej modernosti a jediného politického náboženstva. Mojím východiskom je dialóg. Tak ako upozornili napríklad Zbigniew Brzezinsky alebo Hillary Clintonová, že v duchu nových perspektív nemôže ísť o vyhlasovanú vojnu, ale o dialóg, pretože sme čoraz od seba závislejší a svet sa musí konečne dohodnúť. Aj preto bude moje stanovisko k vyslaniu vojenskej jednotky slovenskej armády do bojových akcií v Iraku negatívne. Predovšetkým sa však domnievam, že dnešným naším rozhodnutím naznačíme odpovede Slovenska na tri základné aktuálne otázky svetovej a aj európskej politiky.

Po a, prvú otázku kladiem ministrovi obrany, či akceptujeme novo sa formujúcu doktrínu preventívnych útočných vojen v prípade, že veľmoci usúdia, ktorákoľvek veľmoc, že z hľadiska potenciálneho budúceho nebezpečenstva je nutné napadnúť nejaký iný štát. Ide doslova o prelom v medzinárodnom práve, ktorý dáva veľmociam právo na vedenie akejkoľvek vojny, pokiaľ ju zabalia do dobre presvedčivých propagandistických fráz. Toto môže mať nedozerné následky pre celý svet. V tomto smere sa plne zhodujem s nedávno publikovaným názorom Henri Kissingera, ktorý povedal: "Nemôže sa stať ani kvôli národnému záujmu, ani kvôli celosvetovému záujmu, že sa budú živiť princípy, ktoré udelia ktorémukoľvek národu neobmedzené právo uskutočňovať preventívne útoky proti ohrozeniu vlastnej bezpečnosti." Toľko citát.

Po b, druhú otázku kladiem ministrovi zahraničných vecí. Aký bude náš vzťah k Organizácii Spojených národov? Budeme ju naďalej rešpektovať ako garanta medzinárodného práva a v tomto zmysle pre nás budú záväzné aj jej rozhodnutia, predovšetkým Bezpečnostnej rady? Alebo budeme bagatelizovať jej činnosť a tak prispejeme k návratu do medzivojnového obdobia minulého storočia, keď bola jediným štátom alebo jedným štátom a jeho satelitmi spochybňovaná Spoločnosť národov, čo napokon viedlo k najväčšej vojenskej katastrofe v dejinách ľudstva. Tá druhá možnosť môže napokon viesť aj k opakovanému porušovaniu nedotknuteľnosti štátnej zvrchovanosti.

Po c, tretiu otázku kladiem pánovi premiérovi a celej vláde. Či je pre nás šťastné delenie Európy na starú a novú. Uvedomme si, že tu sa hrá o dlhodobý trend Európy. Či bude čoraz jednotnejšia, alebo bude rozdeľovaná a oslabovaná. A niekomu na tom oslabovaní Európy a rozdeľovaní veľmi záleží. Som presvedčený, že slovenským strategickým záujmom je silná Európa a do takej patríme z hľadiska histórie, ale aj z hľadiska budúcnosti. V tomto zmysle ma prekvapuje, že tí slovenskí vládni politici, predovšetkým vlády, ktorí doteraz najhlasnejšie hovorili o európskej integrácii, ju začínajú nepriamo podrývať tým, že sa ľahkovážne pridávajú k účelovým zoskupeniam takzvanej, hovorím takzvanej, novej Európy. Najmä premiérovi Mikulášovi Dzurindovi by som chcel pripomenúť, že aj tie najväčšie investície k nám prišli a prichádzajú práve z tej takzvanej starej Európy, nad ktorú sa on už zrejme cíti byť povýšený.

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, som proti vojne, a preto opakovane odmietam vyslanie vojenskej jednotky do bojových akcií v Iraku, ale taktiež poskytnutie vzdušného priestoru pre prelety vojenských lietadiel, letísk na území Slovenskej republiky, pretože aj to je už, buďme úprimní, podiel a účasť na bojových operáciách. V tomto zmysle vám chcem pripomenúť aj varovanie zavraždeného prezidenta Spojených štátov amerických Johna Fitzgeralda Kennedyho, ktorý povedal: "Ak ľudstvo neskoncuje s vojnou, skoncuje vojna s ľudstvom." Nezabúdajme ani na stanoviská významných osobností kresťanského, humanistického a demokratického svetového ducha. Osobností vedy a kultúry, cirkví a náboženských spoločenstiev, ktorí odmietajú tak terorizmus na jednej strane, ako aj hrozbu vojny s tým, že jestvujú, citujem "...morálne jednoznačné silnejšie a účinnejšie prostriedky v zápase so zlom a pri presadzovaní spravodlivosti vo svete, že múdrosť politikov a štátnikov, na ktorých sa tu často dovolávame, alebo na ktorých sa odvolávame, sa môže prejaviť len v odvahe riešiť aj tento konflikt bez použitia zbraní".

Vážený pán premiér, vážená vláda, malý omyl na začiatku sa stáva veľkým na konci. Vraví sa, že mýliť sa je ľudské, ale zotrvávať v omyle je diabolské. Aj o tom nás učí naša história, nielen svetová, európska, ale aj slovenská. Položil som vám tri otázky, na základe ktorých trvám na tom, že vyslanie našich vojakov do akejkoľvek vojny mimo územia Slovenskej republiky musí byť v súlade s rozhodnutím Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov. Toto svoje stanovisko chápem ako uprednostnenie dialógu a riešenia konfliktu bez použitia zbraní pred uplatnením vojenskej sily z pozície akýchkoľvek, a to podčiarkujem, akýchkoľvek veľmocenských cieľov.

Vážení poslanci, vážené poslankyne, sú medzi nami mnohí, ktorí sú stúpencami dialógu, tolerancie a ľudskosti, ale aj takí, ktorí prednostne obhajujú vojenské strety, silu moci a násilia. A sú aj takí, ktorí za peniaze, za podiel na moci predajú svoje vlastné svedomie, svoj hlas. Dnes sa aj v Národnej rade Slovenskej republiky budú lámať charaktery. Preto dokážme práve dnes a práve dnes odmietnuť hrozbu novej jazvy na našej tvári, opakujem, novej jazvy na našej tvári, správajme sa suverénne a európsky, a nie opäť, po koľkýkrát v tejto zemi, vazalsky. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ondriaš, pripraví sa pán poslanec Hanzel.

K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán premiér, dámy a páni. K predkladanej správe návrhu uznesenia o vyslaní našej jednotky do Irackej republiky sa píše: "Súčasné zmenené bezpečnostné prostredie vo svete bezprostredne vyvolá potrebu reagovania a prispôsobovania sa jednotlivých štátov." Aké je to zmenené bezpečnostné prostredie vo svete? V súčasnom svete je jedna miliarda bohatých a štyri miliardy chudobných. Rozdiel medzi bohatými a chudobnými sa za posledných 50 rokov zvyšuje ako výsledok vlády kapitalistickej demokracie. Štatistiky OSN uvádzajú, že priemerná národná produkcia týchto štyroch miliárd chudobných je len 7 % národnej produkcie jednej miliardy bohatých. Štatistiky ďalej uvádzajú, že štyri miliardy chudobných žijúcich v sto štátoch sveta splácajú každoročne dlh a úroky jednej miliarde bohatých. Pre zaujímavosť uvediem, koľko spláca Slovensko, za posledných 7 rokov splatilo dlh a úroky v hodnote 12 mld. USD a náš dlh počas tohto obdobia stúpol na 12 mld. US dolárov. Ako sa prispôsobujú jednotlivé chudobné štáty na túto situáciu. Jednoducho sa snažia vymaniť z ekonomickej a politickej závislosti od bohatých štátov.

Ako sa prispôsobujú jednotlivé bohaté štáty? Jednoducho snažia sa, aby mali trvalý a bezpečný ekonomický a politický vplyv v chudobných štátoch. Vzťah vládcov tohoto sveta k Iraku to jasne dokumentuje. Z čoho je Saddám Husajn a Irak obvinený? Že vyrába a vlastní zbrane hromadného ničenia a nechce to priznať. Obvinený je aj napriek tomu, že inšpektori OSN o tom žiadne dôkazy v Iraku nenašli.

Prečo Spojené štáty a západná Európa predpokladá, že Irak musí mať zbrane hromadného ničenia? Predpokladajú to z jednoduchého dôvodu. Lebo komponenty na výrobu týchto zbraní mu sami predali. Ako zistila komisia Wisconsin Project on Arms Control v 80. rokoch nemecké, švajčiarske, britské, francúzske, talianske a firmy z USA predávali zbrane a dôležité zbraňové komponenty na výrobu raketových a atómových zbraní Iraku. Zaujímavé, že sú to štáty s najvyššou formou slobody a demokracie a strážcovia dodržiavaní ľudských práv na svete. Talianska technológia dovoľovala Iraku extrahovať plutónium, Švajčiari dodali komponenty na jadrové zbrane, Nemecko dodalo zariadenie, aby sa zvýšil dolet sovietskych rakiet Skot, takže mohli zasiahnuť aj Izrael. Podobná situácia sa opakovala aj decembri 2002, keď vláda Spojených štátov scenzurovala dvanásťtisícstránkovú správu, ktorú vypracoval Irak o svojich zbraniach hromadného ničenia. Podľa Spojených štátov správa obsahovala citlivý materiál, a preto odstránili informácie o 150 amerických, britských a ďalších zahraničných firmách, ktoré predávali Iraku jadrové, chemické a raketové komponenty zbraní hromadného ničenia. Z uvedeného vyplýva, že namiesto rezolúcie vyzývajúcej odzbrojiť Irak by mala Bezpečnostná rada OSN prijať rezolúciu, ktorá by zakazovala, aby vyspelé demokratické krajiny predávali zbrane hromadného ničenia nedemokratickým krajinám. V správe k návrhu uznesenia sa uvádza, že Irak predstavuje dlhodobú hrozbu pre regionálnu a svetovú bezpečnosť i pre svojich ľudí. Ako príklad sa uvádza, že Irak napadol Irán v roku 1980, Kuvajt v roku 1990, pričom z týchto zločinov je obviňovaný hlavne Spojenými štátmi a západnou Európou, ktoré od roku 1945 napadli alebo bombardovali Kóreu, Guatemalu, Kongo, Laos, Peru, Vietnam, Kambodžu, Salvador, Nikaraguu, Panamu, Juhosláviu, Irak, Afganistan. Len vo Vietname bolo zabitých viac ako jeden milión ľudí. Saddám Husajn je určite nebezpečný pre svojich susedov, ale je menej nebezpečný ako napríklad Izrael, ktorý má výkonnú armádu a okupuje od roku 1969 časť palestínskeho územia. Irak v súčasnosti nemôže okupovať žiadne cudzie územie, lebo by to dalo zámienku na vojenskú inváziu do Iraku. Irak dokonca ani vo vojne v roku 1990 nepoužil žiadne zbrane hromadného ničenia a to neviem, či ich mal, alebo nemal. Irak je obvinený z podpory terorizmu. Za čias studenej vojny Spojené štáty a ich západní spojenci zasahovali vo svete, aby presadzovali svoje ekonomické a politické záujmy. Robili to v mene boja proti zlému komunizmu, čím sa dalo všeličo ospravedlniť. Po roku 1990 museli nájsť niečo, čo by ďalej ospravedlňovalo ich činy presadzujúce ďalej ich ekonomické a politické záujmy. Terorizmus je na to veľmi vhodný. V mene boja proti zlému terorizmu sa dá ospravedlniť veľmi veľa. Súčasný vývoj vo svete je toho dôkazom. Preto aj Saddám Husajn a Irak je obvinený z podpory terorizmu a je jedno, či dôkazy existujú, alebo nie. Saddám Husajn a Irak je obvinený, že použil chemické zbrane. Je to pravda. Použil ich vo vojne s Iránom za tichej podpory USA, použil ich aj proti Kurdom, pričom zahynulo 50 až 100 000 ľudí. Rozhodne takéto činy je potrebné odsúdiť nielen v Iraku, ale aj všade vo svete. Rovnako treba odsúdiť aj použitie chemických látok Spojenými štátmi vo vojne vo Vietname, ktoré spôsobili poruchy vo vývoji u pol milióna detí. Rovnako treba odsúdiť použitie jedného milióna bômb a granátov, ktoré obsahovali 300 ton ochudobneného uránu vo vojne v Iraku alebo v Juhoslávii. Podobne treba odsúdiť sankcie OSN proti Iraku po roku 1990, ktoré podľa štúdie UNICEF spôsobili smrť pol milióna deťom.

Ja viem, že nie je jednoduché byť humanistom a demokratom v dnešnej dobe, ale skúsme to. V správe k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky sa píše: Zahraničná bezpečnostná politika v Slovenskej republike vychádza z toho, že Slovenská republika chce byť aktívnym účastníkom posilňovania stability vo svete, v prípade potreby aj účasťou na akciách smerujúcich k presadzovaniu a udržaniu mieru v krízových oblastiach. Okolo Iraku je už sústredených niekoľko desiatok tisícov vojakov, lietadlové lode, stovky lietadiel a ďalších zbraní. Čo sa týka udržania mieru v Iraku, Pentagon vo Washingtone oznámil, že plánuje rozbiť Irak fyzicky, emocionálne a psychicky spŕškou 800 riadených rakiet na jeho obyvateľov za dva dni. Je to viac ako dvojnásobok riadených rakiet použitých za celých 40 dní v golfskej vojne v Iraku v roku 1991. Dokonca podľa súčasnej šesťstranovej doktríny USA s názvom Národná stratégia boja proti zbraniam hromadného ničenia je možné preventívne zaútočiť na potenciálneho nepriateľa s možnosťou použiť jadrové zbrane v prípade, že nepriateľ ohrozuje sily USA zbraňami hromadného ničenia.

Vrátim sa k návrhu uznesenia. Naši vojaci budú udržiavať mier v krízových oblastiach. Čo k tomu dodať? Ostáva mi len veriť, že našich 75 vojakov v Iraku mier v tejto krízovej oblasti udržia, a verím, že to nebudú mať ľahké.

Čo je praktický dôvod uplatňovania rezolúcie 1441 Bezpečnostnej rady OSN? O čo ide vo vojne v Iraku? Ja si myslím, že väčšina to vie a väčšina to už aj vyjadrila. V prípade Iraku ide o zabezpečenie si maximálneho zisku z irackej ropy a zabezpečenie energetickej základne pre 21. storočie. Vláda USA oznámila, že do roku 2025 USA budú dovážať až 70 % ropy, pričom pred dvoma rokmi dovážali len 55 %. 70 % svetových zásob ropy je v oblasti Blízkeho východu a ako som prečítal, pri súčasnom objeme ťažby zásoby USA sa vyčerpajú za 10 rokov, Nórska za 10 rokov, v Kanade za 8 rokov, v Iráne za 53 rokov, v Saudskej Arábii za 55 rokov, v Spojených arabských emirátoch za 75 rokov, v Kuvajte za 116 rokov a v Iraku za 526 rokov.

Podľa vyhlásenia svetových odborníkov oblasť Kaspického mora a Perzského zálivu sú najväčším zdrojom energie 21. storočia. Ten, kto kontroluje ťažbu a dopravu ropy z týchto zdrojov, bude ovládať tok obrovských ziskov. Napríklad súčasne podpísaná dohoda o výstavbe ropovodu cez Turkmenistan, Afganistan a Pakistan má distribuovať na trh naftu a plyn z kaspickej oblasti v hodnote 5 triliónov dolárov. To bol hlavný dôvod vojny v Afganistane. V oblasti sa už usadili naftárske firmy ako Chevron, Texaco, Exxon, Mobil, BP, Halibarton. Predstavitelia týchto firiem majú veľmi blízko k vládnym činiteľom v USA.

Svetové zásoby ropy sú zhruba tisíc miliárd barelov. Z toho Irak má druhé najväčšie zásoby na svete. Cena výroby jedného barelu ropy v Severnom mori je 3 - 4 doláre. V Iraku je to 97 centov za barel, ktorý sa v súčasnosti predáva za 30 dolárov. To znamená, že 97 % z predajnej ceny ropy by bol zisk. Keby sa skončili sankcie OSN v Iraku, tak tam začnú ťažiť hlavne Rusi, Francúzi a Číňania, ktorí už podpísali zmluvy o ťažbe. Nie Spojené štáty. Len kontrakt Ruska na ťažbu ropy v Iraku je za 40 mld. dolárov.

V roku 1973 Irak znárodnil majetok západných naftových firiem a vyplatil im tento majetok. V prípade víťaznej vojny USA v Iraku by zmluva o znárodnení majetku týchto firiem bola zrušená, pretože vraj znárodnenie bolo urobené pod tlakom. Čo by to znamenalo? Irak by musel vyplatiť firmám ako BP, Shell, Exxon, Mobil kompenzácie strát za 30 rokov, ktoré utrpeli v znárodnení. Aká je tá hodnota? Neviem, ale odhadujem, že obrovská. Aký bude podiel Slovenska na zisku irackej ropy, to tiež neviem.

Irak je obvinený, že nespĺňa požiadavky rezolúcie 1441 OSN. Vlády Spojených štátov, západných krajín aj Slovenskej republiky zdôraznili, že treba posilniť prestíž OSN a zabezpečovať, aby sa plnili jej rezolúcie. S tým treba len súhlasiť.

Tieto vlády asi nevedia, ale možno nechcú vedieť, že mnohé rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN sa nielenže nesplnili, ale ich nikto ani nespomína. Napríklad rezolúcia 242 Bezpečnostnej rady OSN z roku 1967 o bezpodmienečnom stiahnutí Izraela z okupovaných území Palestíny. Neviem, prečo sa nerozpúta mediálna kampaň odsudzujúca Izrael podobne ako v prípade Iraku po okupácii Kuvajtu. Neviem, prečo koalície demokratických krajín vojensky nevytlačili Izrael z okupovaného územia Palestíny podobne, ako vojensky vytlačili Irak z Kuvajtu. Je Bezpečnostná rada OSN nezávislá? Mali by sme veriť, že je. Ale niektoré indikácie naznačujú niečo iné. Všetky krajiny Bezpečnostnej rady OSN sú rovnoprávne, okrem piatich, ktoré majú právo veta. Tie sú rovnoprávnejšie. Z publikovaných správ sa dozvedám, že USA ponúkli Rusku 8 mld. dolárov, aby nevetovali v Bezpečnostnej rade OSN prvý návrh rezolúcie o Iraku. Ako uviedli The Financial Times v januári 2003, ruský prezident Putin požaduje časť irackej ropy, čo indikuje, že podpora vojny v Iraku, hlasovanie Bezpečnostnej rady OSN sa môže jednoducho kupovať.

Z týchto dôvodov KSS nepodporí návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyslaní vojenskej jednotky do krízovej oblasti Iraku bez ohľadu na uznesenie Bezpečnostnej rady OSN. Navrhujeme, aby namiesto vojny inšpektori OSN pracovali v Iraku dlhodobo a zabezpečovali tak, aby Irak nevyrábal zbrane hromadného ničenia. Taktiež navrhujeme, aby potom OSN zrušila sankcie proti Iraku a Irak sa stal normálnym štátom nášho spoločenstva. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)