B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hanzel, pripraví sa pán poslanec Hrdlička.

B. Hanzel, poslanec: Vážený pán predsedajúci, členovia vlády, pani poslankyne a páni poslanci. Dnešné rozhodovanie nie je rozhodovaním o politickej príslušnosti a lojalite k stranám. Dnes rozhodujeme oficiálne o vyslaní vojenskej jednotky do vojny. Dnes rozhodujeme o tom, či bude opäť vojna a či sa opäť budú zabíjať ľudia. Nikto z nás nepochybuje, že režim Saddáma Husajna je diktátorský, nehumánny, krutý a militantný. Všetci však vieme, že bomby sa nedajú zhadzovať len na hŕstku Husajnových verných, ale že budú zabíjať nemilosrdne všetko, čo sa im pripletie do cesty, a to budú nielen Husajnovci, ale i vojaci z rozkazu, z donútenia a taktiež civilné obyvateľstvo, starí ľudia, ženy a deti. Bude sa ničiť krajina, hospodárstvo a nie sú vylúčené ani veľké ekologické katastrofy obrovského rozsahu.

Vážené kolegyne a kolegovia, som za riešenie problému Iraku. Som za zmenu systému na demokratický systém. Som za pomoc irackému ľudu, ale vojna nie je pomocou. Vojna je vždy prehrou ľudstva. Vojna nikdy nič nerieši. Vojna znamená len ďalšie ohromné utrpenie, hrôzu, slzy, matky bez detí a deti bez otcov. Nemáme morálne právo ako morálni ľudia rozhodnúť o začiatku vojny kdekoľvek na svete. Máme právo rozhodnúť o sankciách, o odpore, o podpore opozície v krajine, ale nie o zabíjaní. A my dnes nerozhodujeme len o vyslaní vojakov do Iraku, my dávame súčasne súhlas vojne. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som apeloval na váš zdravý rozum a humánne cítenie. Nie je ľudské riadiť sa matematickým výpočtom, čo nám to prinesie, i keď chápem počin vlády aj to, prečo koná, ako koná. Predstavte si však, že by takto z nejakého dôvodu rozhodovali iní o nás a niekto niekde na svete by rozhodol, aby nás, naše rodiny zasypali bombami, pretože... Nejaký dôvod by sa už našiel. Preto vás žiadam, panie kolegyne a kolegovia, aby ste v tomto hlasovaní hlasovali tak, ako máte, podľa svojej cti a svojho svedomia, za život, za mierové riešenie nielen tohto problému, ale i problémov budúcich na našej zemeguli, lebo verte, toto nie je posledná vojna pod pláštikom antiterorizmu, toto je len začiatok nového prerozdelenia sveta. Akokoľvek sa rozhodnete, hlasujte tak, aby ste sa vždy mohli pozrieť do očí svojim spoluobčanom a svojim deťom. Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hrdlička a pripraví sa pani poslankyňa Bollová.

J. Hrdlička, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, okrem toho čo tu už bolo dnes spomenuté, bolo povedané a čo zrejme ešte povedané bude, potrebujem za potrebné starostlivo zvážiť, aký vplyv môže a bude mať účasť slovenských vojakov vo vojne s Irakom na myslenie mladých ľudí, na ich postoje a celkovú výchovu a osobnostný rozvoj. Je všeobecne známe, že značná časť mladých mužov sa, v úvodzovkách, nehrnie na výkon základnej vojenskej služby, kde sa majú pripravovať na zachovanie mieru, bezpečnosti, zvrchovanosti územia, celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc Slovenskej republiky, ako to vyplýva zo zákona o obrane Slovenskej republiky č. 319/2002. Ako chceme motivovať mladých vojenských profesionálov a tých, ktorých chceme, aby sa stali profesionálnymi vojakmi, aby šli plniť uvedené vlastenecké poslanie kdesi tisícky kilometrov od svojej vlasti? Áno, tento istý zákon 319/2002 hovorí o obrane štátu aj o vykonávaní opatrení, ktorými sa plnia záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu a z ďalších medzinárodných zmlúv vojenskej povahy. Pýtam sa, máme takéto zmluvy a záväzky podpísané? Chcem podčiarknuť, že vieme, že ani výsledky činnosti inšpekcie v Iraku, ani iné medzinárodné organizácie nemajú fakty, ktoré by svedčili o tom, že Irak, respektíve Saddám Husajn sa pripravuje napadnúť niektorý zo štátov vo svete, tým viac našich spojencov. Budeme našim mladým ľuďom i vojakom klamať, že takéto argumenty sú a dôvod pre vojnu proti Iraku tu je? Chceme, aby sa mladý človek stotožnil s účelovým klamstvom a pripustil možnosť jeho použitia v živote? Dámy a páni, sme tu ľudia z rôznych politických strán, s rozdielnymi programami, nábožensky založení i ateisti, s rôznym svetonázorom, však určite sa stotožňujeme v tom, že morálka, morálne hodnoty a výchova občanov spoločnosti sú veľmi dôležité pre ďalšie napredovanie Slovenskej republiky i celej civilizácie.

Môžeme si dovoliť tvrdenie, že ideme do spravodlivej vojny len na základe dohadov, domnienok, podozrení a predpokladov? Myslím si, že je to nemorálne voči tým ľuďom, ktorých tam pošleme, i voči tým, ktorí ich vysielanie podporujú. Tým viac, že naši mladí ľudia nie sú hlúpi a budú sa pýtať, prečo sa rovnako netrestajú iní politici či štáty, ktoré sa správajú horšie ako Saddám Husajn? Môžeme prijať dvojitú morálku, ale to už potom nie je tá morálka, ktorú chceme, aby sa v živote uplatňovala, alebo možno je nám to jedno, pretože zavádzanie či skôr nepravdivé tvrdenia sa stali súčasťou vystúpení našich politikov, politických predstaviteľov i väčšiny médií. Dôkazom toho sú vyjadrenia, že naša jednotka bude plniť humanitné poslanie, že nebude nasadená v zostave vojsk a podobne. Sú to len snahy presvedčiť našich občanov, že slovenskí vojaci tam vlastne bojovať nebudú, ale aj snaha zmierniť obavy z toho, že by mohlo dôjsť aj k stratám na životoch našich vojakov.

Budeme schopní klamať i vtedy, ak budú obete i na našej strane, a tvrdiť, že obete boli v mene spravodlivej vojny? Mnohí politici i publicisti vo vyspelých demokratických krajinách do tejto chvíle nie sú tak jednoznačne presvedčení ako naši, že vojna je nevyhnutná, že sa pripravuje v mene humanitných cieľov a v mene ochrany irackého obyvateľstva, alebo z dôvodu zastavenia terorizmu vo svete. Premiér i minister obrany Slovenskej republiky sa niekoľkokrát vyjadrili, že v jednotke, ktorá má byť nasadená do akcie v Iraku, budú len dobrovoľníci z radov profesionálnych vojakov. Áno, toto je pravda. Je však potrebné si otvorene povedať, že prevažná väčšina týchto dobrovoľníkov sa do jednotiek hlási len a len z dôvodov získania finančných prostriedkov, ktoré majú možnosť v zahraničí získať. Netreba im to zazlievať, pretože mnoho, mnoho z nich to berie ako východisko z neutešenej sociálnej situácie. Avšak je potrebné si uvedomiť, že z týchto ľudí sa jednoznačne stávajú žoldnieri, ktorí sa potenciálne zaradia medzi ľudí s vyššou toleranciou k násiliu a riešeniu problémov silou. Kedy a v akých situáciách sa to v ich živote prejaví, je nepredvídateľné. Takto si nepredstavujem výchovu našej mladej generácie. Nielen na verejnosti, ale ani v kruhoch ozbrojených síl sa dnes otvorene nehovorí o problémoch, ktoré majú niektorí naši vojaci po návrate z misií vo svete. Ide o takzvané posttraumatické stavy, kedy sa niektorí jednotlivci po návrate do civilného života, proste z misie, nevedia vrátiť do bežného, normálneho života. Nastávajú rodinné problémy i osobné, psychické problémy. Niektorí z nich unikajú od týchto skutočností, opäť snahou vrátiť sa do zahraničnej misie, ktorá je pre nich cestou sebarealizácie. Otvorenejšie o daných skutočnostiach hovoria odborníci z niektorých krajín, ako je Nemecko, Holandsko, Kanada. Pán minister určite dobre pozná fakt, že v kanadských podmienkach sa medzi takýchto ľudí, ktorí trpia posttraumatickými stavmi, zaraďuje okolo 20 % účastníkov bojových akcií v zahraničí, a možno tvrdiť, že práve v samotnej Kanade existuje 8 inštitúcií, 8 ústavov, približne 8 ústavov, ktoré sa zaoberajú liečením týchto traumatických stavov. Musíme si teda uvedomiť aj riziká, ktoré vyplývajú z účasti našich vojakov, mladých ľudí, mladých chlapcov vo vojenských operáciách v zahraničí. Kvôli lákavým možnostiam prilepšiť si materiálne sa niektorí môžu stať nešťastnými, ale i trpiacimi v ďalšej časti svojho života.

Poukážem ešte na jeden paradox. Ak má byť prípustné a ospravedlniteľné použitie legálne držanej zbrane na obranu svojej osoby alebo majetku občanom, musí byť preukázateľne, že sa bráni proti zjavnému napadnutiu a že charakter obrany je primeraný útoku. V prípade zásahu proti Iraku je prípustné použiť takzvanú obranu, respektíve útok pred domnelým napadnutím popri použití najmodernejších zbraní. Opäť sa vrátim k otázke, čo urobí takýto postup vo vedomí mladých ľudí? Nemôže i v mysli niektorých z nich sa objaviť myšlienka, ospravedlnenie, že svoje práva môžu presadzovať podľa pravidiel, ktoré chcú použiť Spojené štáty americké so spojencami?

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pri rozhodovaní sa ako dnes hlasovať vás žiadam, aby ste zvážili vážnosť i vplyv tohto rozhodnutia i na výchovu a formovanie osobnosti mladého človeka. Žiadam vás, aby ste povedali svoje zásadné Nie pre účasť našich chlapcova a teda celej našej spoločnosti na účasti pripravovanej barbarskej akcie nič a nikoho nerešpektujúcich Spojených štátov amerických. Ja som presvedčený, že ani premiér, ani ministri našej vlády sami neveria tomu, čo v Národnej rade presadzujú, tomu, čo je uvedené v uznesení, ktoré sme dostali. Žiaľ, je taká situácia, ja to plne chápem, že musia poslúchať a rešpektovať priania strýčka Toma spoza mora. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Bollová, pripraví sa pán poslanec Arvay.

D. Bollová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, členovia vlády, kolegyne a kolegovia poslanci, vážení hostia. Na úvod mi dovoľte podať krátku informáciu. V noci 22. januára bola prvýkrát ostreľovaná raketami a automatickými zbraňami základňa Bahram v Afganistane, kde sú prítomní i naši vojaci. Po podaní tejto informácie som sa obrátila na pána ministra na zasadnutí výboru o podrobnejšiu správu, nevedel o tom pán minister. Dnes však chcem vystúpiť, aby som podala stručný výklad k stanovisku Klubu poslancov za Komunistickú stranu, ktoré znie: Nepodporíme vládny návrh uznesenia o vyslaní našej vojenskej jednotky do Iraku, a to bez ohľadu na stanovisko Bezpečnostnej rady OSN. K spomenutým dôvodom. Od vzniku OSN a jej Bezpečnostnej rady sa ich účasť pri podpore mierového riešenia konfliktov v mnohých regiónoch sveta rigorózne vzdialila pôvodnej charte. Bez dôsledkov pre agresora zostali nespočetné vojenské intervencie Spojených štátov amerických, mám pripravené vymenovanie 20 krajín, niektoré z nich už odzneli. Na porovnanie uvádzam, pán minister obrany uviedol, že Irak sa dopustil piatich agresií. Nepovedal však, že Irak bol v tom čase spojencom Spojených štátov amerických, respektíve bol agresorom s podporou Spojených štátov amerických. Bezpečnostná rada znevážila svoje postavenie pri riešení viacerých medzinárodných vojensko-politických káuz. Napríklad spomeňte si, ako rozhodovala na základe sfalšovaného audiozáznamu o zostrelenom kórejskom lietadle a bagatelizovala údajný omyl pri zostrelení irackého civilného lietadla americkým vojenským námorníctvom. V súčasnosti podsúva Pentagon Bezpečnostnej rade skreslené informácie alebo spravodajstvá, ktoré dodáva Achmad Challábi, "pretendujúci" na prezidentské kreslo po Saddámovi Husajnovi. Pri posudzovaní stavu irackej výzbroje týkajúcej sa biologických zbraní nebude Bezpečnostná rada zohľadňovať skutočnosť, tak ako tu bolo spomenuté, že v rokoch 1985 až 1988 dodávali do Iraku Spojené štáty americké komponenty patogénne nebezpečných biologických materiálov práve pre výrobu teraz sledovaných zbraní. Bezpečnostná rada tiež nebude brať do úvahy, že najväčšie predaje zbraní USA od roku 1988 mali cieľ na Blízkom východe, najmä v Iraku. Zisky z predaja zbraní sú hlavným motívom pre zbrojárske giganty, aby riadili politiku Bieleho domu, ktorý rozhodujúcou mierou ovplyvňuje OSN i jej radu bezpečnosti.

Vážení kolegovia, kolegyne, moment, keď bolo možné zastaviť vojnovú mašinériu USA a spojencov proti Iraku, už uplynul. Preto akékoľvek vyjadrenia o možnosti mierového či diplomatického riešenia konfliktu sú farizejské. Ešte v októbri minulého roku Pentagon informoval, že v prvých hodinách vojny zhodia Spojené štáty na Bagdad 500 bômb. Neskôr pridal 400 striel s plochou dráhou letu. Podľa tajnej informácie najvyššie vojensko-politické vedenie USA potvrdilo konečný variant plánu silovej akcie proti Iraku, ktorá bola s pátosom nazvaná Šok a chvenie. Naplánovalo vojenské operácie na 3 roky a predkladá preto do Kongresu projekt zákona o povinnej vojenskej službe pre mužov i ženy, vrátane študentov, od 18 do 26 rokov a už rozdelilo rozbitý Irak na zóny pôsobenia pre jednotlivých účastníkov agresie. Je nepochybné, že názov operácie má slúžiť nie iba na zastrašenie a rozbitie Iraku, ale všetkých potenciálnych odporcov Spojených štátov amerických.

Veľa spravodajských príznakov dáva dôvod na úsudok, že začiatok Šoku a chvenia príde v najbližších dňoch. O čom chce rokovať Bezpečnostná rada, ak sa do krízovej zóny dislokujú prvá tanková a prvá pešia divízia armády USA z 5. armádneho zboru v Európe, prvá delostrelecká divízia zo základne v Texase, 101. divízia útočného letectva zo základne Port Cambell v štáte Kentucky, 3. a 4. mechanizovaná divízia z Texasu, Georgie a Colorada, dve brigády námornej pechoty z Kalifornie a Severnej Karolíny. A ak pri hraniciach Iraku je zoskupených 125 až 130 000 amerických vojakov, ktorých počet s posádkami lodí, lietadiel, zabezpečovacími jednotkami, štábmi, má dosiahnuť celkovo okolo milióna. O akom diplomatickom riešení konfliktu môže byť reč, ak na mieste operujú atómové lietadlové lode Spojených štátov amerických predstavujúce základnú údernú silu Pentagonu? V Perzskom zálive sa nachádza lietadlová loď Constallation, vo východnej časti Stredozemného mora manévruje Harry Truman, v Arabskom mori Abraham Lincoln, na ceste je pripravený Theodore Roosewelt, z Japonského mora prichádza posledná z 5 lietadlových lodí, ktoré majú zabezpečiť ničivý úder na Saddáma Husejna. Celkové zoskupenie vojenského námorníctva USA a spojencov v krízovej zóne 4. februára predstavovalo 5 ponoriek a 70 bojových lodí. Z nich 15 sú nosiče 430 okrídlených rakiet, poznamenávam, že v celej operácii Púštna búrka v roku 1991 bolo vypustených 273 takýchto rakiet. A ešte jeden údaj, 4. februára prešlo Suezským prieplavom sedem výsadkových lodí. Vojenské letectvo tu má k tomuto istému dňu 500 bojových lietadiel. V najbližšom čase sa k nim pridá 12 strategickým bombardérov B52H z leteckej základne Diego Garcia a 8 bombardérov B1B z Ománu. Práve tieto lietadlá používajú atómovú muníciu a dávajú predpoklad vzniku svetovej nukleárnej katastrofy. Svedectvom skorého vypuknutia vojny je i zvyšujúci sa počet výzvedných letov lietadiel Avacs. V pondelok 3. februára anglické masovokomunikačné prostriedky, odvolávajúc na vojenské zdroje v Londýne, zverejnili, že Veľká Británia tento týždeň vyšle do zálivu 40 bojových lietadiel, 12 stíhacích bombardérov Tornádo, 12 Jaguárov, 20 lodí, 1 ponorku a 35 000 vojakov. Súčasne včera 5. februára kolégium právnikov Veľkej Británie, prosím, aby ste to vnímali, vydalo vyhlásenie, že len čo Tony Blair vydá rozkaz svojim vojskám na zapojenie sa do bojových akcií, podávajú naňho žalobu ako na vojnového zločinca.

Ďalší výpočet vojenských leteckých, námorných a pozemných síl pripravených v krátkom čase začať vojnu nie je potrebný. Uvedené je iste dostatočným dôvodom, aby svet vopred poznal rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN. Štátny tajomník Colin Powell priznal, že USA nemajú presvedčivé dôkazy proti Bagdadu. Predstaviteľ irackej vlády generál Mohamed Amin vyhlásil, že Washington je pripravený vyfabrikovať dôkazy o irackých zbraniach hromadného ničenia na základe fotografií urobených zo špionážnych satelitov a lietadiel.

USA a Veľká Británia rozohrávajú pred svetom divadlo o boji proti terorizmu. Možno ich podporí aj Bezpečnostná rada OSN, ale zničenie newyorského obchodného centra má na svedomí Al-Káida. Jedovatý ricýn v Londýne vyrábali Alžírčania. Čo to má, prosím, spoločné s Irakom? Hlavná vina Iraku sú jeho bohaté zásoby roby a tak, prepáčte, situácia pripomína Krylovovu bájku o tom, ako vlk obviňuje jahňa z toho, že je hladný.

Dámy a páni, uvedomme si, prosím, že Európa sa postupne stáva zázemím americkej politiky, ktorej front sa posunul do hĺbky centrálnej Euroázie, kde sa dnes nachádza nové geopolitické centrum sveta. Na východ od neho je Čína, na západ naftový giganti Irán, Irak, Saudská Arábia, na juhu jadrové mocnosti, ľudnatá India, Pakistan. Objektívne z vojenského hľadiska Európa nie je schopná pomôcť Američanom v tejto časti sveta. V skutočnosti môže hrať len pomocnú úlohu v amerických globálno-strategických snahách zabezpečiť si prítomnosť na tomto kontinente nie iba vojenskú, ale i politickú a ekonomickú. S úžitkom pre Slovensko sa v týchto snahách neráta. Nevyslúžime si, pán premiér, ostatní členovia vlády, ani vrtné veže, ani mimoriadne dotácie a nádejať sa, že budeme profitovať na obnove zničenej krajiny, ako povedal pán minister Kukan v televíznej besede, je, prepáčte za výraz, morbídne. Za pomoc, ktorú vy nazývate humanitárnou, nás odsúdia minimálne štyria z piatich Európanov. Prosím vás, páni poslanci, pani poslankyne, aby ste sa tejto hanbe odmietli podieľať. Poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska bude hlasovať proti vyslaniu našich vojsk do Iraku. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Arvay. S faktickou poznámkou, síce neskoro, sa hlási pani poslankyňa Navrátilová. Končím možnosť sa prihlásiť do faktickej poznámky. Nech sa páči, máte slovo.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, nebudem zdržiavať, len by som chcela požiadať pána ministra Šimka, aby po tomto vystúpení upozornil pána veľvyslanca Spojených štátov, že pravdepodobne CIA spolupracuje s Komunistickou stranou Slovenska vzhľadom na to, že sa tu objavili informácie o tajných dokumentoch. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Takže v rozprave vystúpi pán poslanec Arvay a pripraví sa pán poslanec Juščík. Nech sa páči, máte slovo.

H. Arvay, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia. Predpokladám, že niet pochyb o tom, že právo na život je základné ľudské právo. Mali by sme žiť, konať a správať sa tak, aby mohli plnohodnotne žiť aj iní. Fakt je taký, že sú chvíle v našom živote, ako dnes a tu, kedy musíme rozhodnúť o vyslaní našich vojakov nie do mierovej, ale vojenskej agresívnej misie na Blízky východ. Každý vie, že vojna totiž životy berie, nedáva. Ak mám byť trochu vulgárny, neprekážalo by mi, keby tam títo vojaci išli ako dobrovoľníci, žoldnieri platení vládou USA, bola by to ich osobná vec. Priznám sa, neviem prečo by sa naša malá krajina mala podieľať na spolufinancovaní tohto amerického dobrodružstva. Vyhodíme do vetra vraj 300 miliónov korún, ktoré by sme mohli pri dnešnej zlej ekonomickej situácii aj lepšie využiť. Verejná mienka na celom svete je proti vojenskému riešeniu situácie v Iraku. Aj verejná mienka na Slovensku. Naša vláda sa však chce hrať na hrdinov a poslať našich vojakov do veľmi rizikovej akcie. Nedá mi pri tejto príležitosti neodcitovať niektoré zverejnené a medializované postoje k danej téme. Napríklad agentúra SITA vydala správu 4. februára, že predseda Zahraničného výboru Národnej rady Ján Figeľ si myslí, že irackú krízu treba vyriešiť mierovou cestou. Povedal to na stretnutí s francúzskym veľvyslancom. Vraj zodpovednosť Bezpečnostnej rady OSN pri udržiavaní medzinárodného mieru a bezpečnosti musí byť rešpektovaná. Ja sa pýtam, či dnešné naše rokovanie je o udržaní mieru, alebo o podporení vojny. Mimochodom, francúzsky veľvyslanec podľa správy potvrdil, že Paríž vníma použitie vojenskej sily ako krajný prostriedok a zasadzuje sa za jednotu medzinárodného spoločenstva a za pokračovanie inšpekcií OSN. V tomto prípade vieme byť dokonca zajedno aj so Zväzom protikomunistického odboja, ktorý vyzýva zodpovedných predstaviteľov USA a ostatných štátov, aby nezačali útočnú vojnu proti Iraku, ale pokračovali v hľadaní riešenia sporných otázok výlučne mierovým spôsobom. Podľa nás len takéto riešenie dôstojné civilizovaného sveta a základom medzinárodnej dôvery, bez ktorej nie je možná vzájomná spolupráca národov sveta pri riešení lokálnych i globálnych problémov. Pripomínam, že útočná vojna môže prerásť do tragédie nepredstaviteľných rozmerov. Podobné stanoviská prezentovali v médiách viaceré mimovládne organizácie. Upozorňujeme našich najvyšších ústavných činiteľov, že prípadná vojna môže mať nepredvídateľné negatívne dôsledky pre civilné obyvateľstvo Iraku ako aj pre celý svet vrátane našej krajiny. Úrad vysokého komisára pre utečencov pri OSN v tejto súvislosti informoval, že predpokladajú ešte pred prípadnou vojnou USA proti Iraku migráciu zhruba 600 000 Iračanov do okolitých krajín, najmä do Iránu a Turecka. Peniaze na pomoc týmto ľuďom zatiaľ žiadna členská krajina OSN vraj neposkytla. Čo keby bolo Slovensko aspoň v tomto prvé? Namiesto vysielania vojakov pomôžme utečencom. To, že som proti vyslaniu našich vojakov za naše peniaze do Iraku, to, že som proti vojne ako takej, neznamená, že nie som za dodržiavanie ľudských práv v Iraku. Myslím si však, že existujú aj iné politické a ekonomické metódy, ako sa to dá dosiahnuť. Prípadný vojenský zákrok by bol podľa mnohých právnych expertov porušením medzinárodného práva a musel by som ho označiť za agresiu. O potrebe zmeny vlády a spôsobu vládnutia v Iraku sa musia rozhodnúť jeho samotní obyvatelia. Stále je tu priestor aj pre našu diplomaciu, nie pre naše zbrane. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili pred chvíľočkou ešte dvaja, pán poslanec Lintner a pán poslanec Galbavý. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec Lintner, nech sa páči, máte slovo.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nechcel som sa pôvodne hlásiť do faktických poznámok, lebo ma čaká ešte vystúpenie, chcel som v rámci toho reagovať, ale toto mi už nedá. Viete, keď sa operuje verejnou mienkou, áno, ja si uvedomujem na jednej strane, že sme zástupcovia občanov, ale na druhej strane, a o tom potom bude aj to moje vystúpenie, sme politici. Politici, ktorí v každej chvíli musia situáciu posudzovať v širších súvislostiach. Viete, aj v 2. svetovej vojne, keby sa išlo podľa verejnej mienky, tak 80 % vtedy bola verejná mienka proti vylodeniu spojencov. Keby sa neboli vylodili, tak nikdy 2. svetová vojna neskončí tak, ako sa skončila. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Galbavý.

T. Galbavý, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel zareagovať na pána poslanca, nechcel by som sa ani tak venovať obsahu jeho vystúpenia, ale skôr by som ho chcel upozorniť na to, aby sa nepomýlil pri hlasovaní, pretože v tomto prípade by mu nepomohol ani asi Saddám Husajn.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Juščík, pripraví sa pán poslanec Kubovič.

M. Juščík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, poslanci. Dovoľte mi, kým začnem, aby som reagoval na jeden telefonát, ktorý som dostal asi pred hodinou. To, keď moji kolegovia vystavili leták alebo teda heslo o rope a krvi, vyjadril sa pán predseda Hrušovský, že krv do parlamentu nepatrí. Krv nie, ale pritom sa vyjadril, a to ma strašne mrzí, lebo vždy som ho považoval za tolerantného, a to terajšieho podpredsedu a riadiaceho tohto parlamentu pána Bugára, ktorý k tomu dodal, že ani oni do parlamentu nepatria. 185 000 hlasov pre komunistickú stranu nás tu dalo a mňa to trápi, pán podpredseda, že takéto vyjadrenie bolo.

Keď hovoríme dnes o tejto vážnej situácii, viete, myslím si jednoznačne, orchester vojnovej mašinérie hrá. A hrá na plné obrátky. Pod taktovkou amerických mocných, pod taktovkou amerického prezidenta, no a my malí, aby sme prišli na pomoc. Vlastne prečo je to potrebné? Potrebné preto, aby sme podporili túto veľmoc, ich, tie obrovské chúťky po celosvetovej vláde a po celosvetovom kapitáli, aby potom oni sa mohli zakryť aj nami malými a svoju vinu skryť za kolektívnu. Kolektívna vina - žiadna vina. Na sklonku minulého roka náš minister obrany pán Šimko uverejnil v denníku Sme článok pod názvom Pokoj ľuďom dobrej vôle. Chvályhodný to názov, nemajúci však nič spoločného s jeho obsahom. Bol iba predzvesťou toho, čo všetko sa pripravuje s požehnaním vlády Slovenskej republiky, čo prispeje k narušeniu pokoja, a teda aj mieru ďaleko za hranicami našej vlasti. Poslanec Hopta pripomenul výrok predsedu vlády, ktorý hovoril, že indície majú o tom, že vojna bude. Novodobá filozofia predsedu našej vlády pána Dzurindu je, že kresťanstvo umožňuje aj použitie sily, teda vojny proti inej krajine. Je farizejská a v tomto prípade i neľudská. A to už len z toho dôvodu, že protirečí samotnému postoju a výroku pápeža Jána Pavla II., biskupov celého sveta, samotnej cirkvi. Verte, panie poslankyne, páni poslanci, predsedovi nášho parlamentu z hľadiska jeho triezvejšieho, morálneho a ľudského pohľadu na túto závažnú situáciu alebo predsedovi vlády a jeho družine. Vo vyjadrení predsedu vlády v denníku Sme z 31. januára 2003, kde sa fakty prekrúcajú spôsobom jemu vlastným, je aj táto ponižujúca veta, citujem: "Ten, kto rozpráva, že sa nás Irak netýka, tomu nerozumie a je zbabelý." Výrok hodný zápisu. Ako ponížiť či zosmiešniť tých, ktorí poznajú a vážia si skutočnú pravdu o princípe tejto nebezpečnej hry. Sú to nielen naši vedci, poprední, lekári, umelci, ale aj nositelia Nobelovej ceny v samotných Spojených štátoch amerických. Mimochodom, pán predseda vlády, deň pred zverejnením týchto vašich poľutovaniahodných slov v tom istom denníku a na tej istej strane bol uverejnený článok profesora ekonómie a riaditeľa inštitútu Kolumbijskej univerzity pod názvom: Americkým vojnovým motívom je ropa. Aj v tomto článku si každý triezvo zmýšľajúci človek dá do súvislosti to, v čom je príčina hrozby, prípadnej tragédie nevinných ľudí, ba možno aj po desaťročia zamoreného životného prostredia. Táto časť našej zemegule je skutočne zaťažená v životnom prostredí mimoriadne. Iba v poslednej vojne americkí a anglickí vojaci použili 900 000 striel s ochudobneným uránom. Výrok amerického ministra obrany Rumsfelda nasvedčuje o jednom, že Američania nebudú váhať použiť jadrové zbrane proti Iraku. Ako to zaťaží našu zemeguľu!

Vážené dámy, vážení páni, zabudli sme na haváriu Černobyľu? Zabudli sme na bombardovanie Hirošimy, Nagasaki? Zabudli sme na to všetko, čo v nesprávnych rukách atómová energia spôsobuje? Je to výhražné a je to zdvihnutý prst pre celé ľudstvo. Vyjadrujúc svoje názory, pocity i obavy chcem upozorniť na to, že stojíme pred ťažkým rozhodnutím vo vážnej historickej chvíli. Buď po našom rozhodnutí vojdeme do dejín tohto obdobia ako zástancovia pravdy a odporu proti agresívnej vojne, alebo synovia slovenských matiek budú prelievať krv v cudzej zemi za záujmy inej krajiny. Áno, minister obrany v televízii prehlásil, že budú v druhom slede, v druhom... (Hlas v rokovacej sále.) Tak v prvom, na tom už nezáleží. Mám 35 rokov od vojenskej služby, za sebou a už vtedy nám odborníci dôstojníci hovorili, že žiadny sled v súčasnej vojne neexistuje. Teda budú naši mladí chlapci v tejto vojne klásť svoje životy? Alebo nedajbože brať aj iným to najcennejšie, čo majú? Áno, oháňame sa aj tým, že hovoríme, veď idú dobrovoľníci, hlásia sa, dokonca nemáme ani toľko miest, koľko by chcelo ísť. Viete, vidina kapitálu, že si donesie výplatu v objeme možno dvoch, troch tisícok dolárov, ktoré u nás nemôže vojak zarobiť, ho ženie snáď asi tam. Ale nie je to tak. Predstava týchto možno mladých chlapov, že prídu, dvakrát, trikrát si vystrelia a vrátia sa domov, nie je taká jednoduchá. Tam je kniha, ktorú má môj kolega, stručný úryvok som čítal, áno, vrátili sa aj z predošlej vojny proti Iraku, ale umierajú na zvláštny druh rakoviny. Verte mi, nikdy som nebol, ani nebudem obdivovateľ či zástanca žiadneho diktátora a jeho režimu. Nemôžem sa však zmieriť s propagandou, v mene ktorej musia byť obetované tisíce nevinných detí, starcov, žien, ktorí sú vinní len tým, že sa narodili v krajine, ktorú príroda obdarila čiernym zlatom. Kladiem si otázku a pýtam sa našich vládnych predstaviteľov: Ktorá krajina bude následne hrozbou pre americkú demokraciu a jej záujmy? Koho budeme počuť z úst našich politikov, že je hrozbou pre svetový mier? Už tu spomínaná, bude to Severná Kórea, Kuba, či znovu Vietnam? Kde bude hranica našej ľudskej dôstojnosti. Ponížime svoje city a svedomia až na úroveň Goebelsovej propagandy, že tisíckrát opakovaná lož sa stala pravdou? Kladiem si zároveň taktiež otázku, prečo mocní tohto sveta a zvlášť Ameriky nepristupujú rovnako ku každému. Už to boli menované štáty a, žiaľ, ja som povinný tak trochu aj zopakovať. Vždy, koho oni podporovali, nakoniec sa títo obrátili proti nim. Ale rovnaký meter dodnes nenašli voči Izraelu, ktorý tiež vyvíjal a vyrobil atómovú bombu. Voči Pakistanu, ktorý tiež vlastní, vyvíjal, vyrába, má, vyzbrojuje. Prečo, naši priatelia, takzvaní, v Amerike sa voči týmto štátom nepostavia takým spôsobom, ako sa dnes stavajú voči Iraku? Len preto, že tieto štáty sú ich posluhovačmi, že sú poslušní, ale čo keď sa raz obrátia a stanú sa presne takí ako Irán, že prestanú počúvať, čo potom, budeme nanovo schvaľovať útok aj na tieto štáty? Odsudzujem počínanie našej vlády, na čele s jej predsedom, za vedomé klamanie občanov Slovenska. Morálny a ekonomický úpadok našej krajiny nesmie znamenať, že sa musíme obetovať v mene klamstva až do nebezpečného dobrodružstva. Preto apelujem na vás, kolegyne a kolegovia, zobuďte svoje svedomie a bez ohľadu na stranícku príslušnosť a pocit strachu, že vás budú prevetrávať na stránkach novín či v televízii, nedajte svoj hlas na účasť našich vojakov v tomto nebezpečnom dobrodružstve. Verte, že potom vás bude prenasledovať svedomie z nepríjemného pohľadu na spustošenú krajinu, v ktorej ľud tiež chcel žiť v mieri, ibaže v ten o tento mier prišiel vďaka svojmu vodcovi, ktorého nenávidel iný vodca a ktorého bohatstvo si chcel prisvojiť. Ďakujem vám za porozumenie. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nakoľko ste sa obrátili na mňa, tak vám odpoviem, tí oni sú v mojich očiach tí, ktorí držali ten parlament a za tým stojím, teda ten transparent. Ten transparent sem nepatril, tí, ktorí to držali, ja mám na nich taký názor. (Hlasy v rokovacej sále.) Áno, tí oni, tí dvaja. (Hlas v rokovacej sále.) Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kubovič, pripraví sa pán poslanec Fajnor. Nech sa páči, máte slovo.

P. Kubovič, poslanec: Vážený pán predseda vlády, vážení páni ministri, vážený predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci. Už to bolo dnes z úst mojich predrečníkov spomenuté, že v dnešných dňoch stojíme pred vážnym rozhodnutím. Áno, je to tak, stojíme pred vážnym rozhodnutím, či sa naša krajina zapojí do medzinárodnej koalície štátov, ktoré sa snažia o odzbrojenie Iraku. Svojím hlasom máme možnosť podporiť snahy o odstránenie nebezpečenstva, ktoré vyplýva z použitia zbraní hromadného ničenia. Ale máme aj možnosť podporiť nebezpečenstvo na odstránenie nebezpečenstva, že štátni predstavitelia Irackej republiky budú spolupracovať a materiálne a finančne podporovať teroristické organizácie a siete po celom svete. Určite si, vážení kolegovia, spomínate na svoje pocity, keď ste so zdesením sledovali v televízii katastrofu z 11. septembra 2001. Mnohí z nás si vtedy kládli otázku: Je to vôbec možné? Kládli sme si tiež otázku, či sú cieľom len Spojené štáty americké alebo nebude to tiež Paríž, Londýn, Praha alebo Viedeň. Dnes neuplynuli ani dva roky a mnohí z nás zabudli na to, ako jasne a zreteľne súhlasili s bezpodmienečným skoncovaním s teroristickými organizáciami a ich podporovateľmi, ktorí mali útok z 11. septembra na svedomí. Niektorí z nás a z vás hovoria o mieri tak, ako keby si vláda Slovenskej republiky ho nepriala a chcela za každú cenu vyslať našich vojakov do Iraku.

Dovoľte mi uviesť niekoľko faktov, pre ktoré som presvedčený, že naša účasť odzbrojovacích silách je správna a nevyhnutná. Vážení kolegovia, dostali sme v parlamentných voľbách dôveru a mandát od občanov na to, aby sme konali a rozhodovali správne a v prospech občanov Slovenska. Obsahom tohto mandátu je tiež povinnosť zabezpečiť, aby Slovensko bolo bezpečnou krajinou a aby sa každý občan Slovenskej republiky neobával pri cestách po Európe alebo kdekoľvek po svete o svoj život a život svojich blízkych. Je samozrejmé, že prirodzenou snahou všetkých zúčastnených krajín a strany demokratického spoločenstva je zachovanie mieru a pokoja v takej nestabilnej oblasti, ako je oblasť Perzského zálivu. Každý si uvedomuje riziká spojené s vojenským zásahom v Iraku, najmä možné straty na ľudských životoch ako na strane medzinárodnej koalície, taktiež na strane irackých ozbrojených síl a najmä irackého civilného obyvateľstva. Neopomenuteľné sú pritom hospodárske a kultúrne straty a tiež nutnosť vynaložiť obrovské prostriedky v súvislosti so zásahom v Iraku. Iracký režim diktátora Saddáma Husajna je však dlhotrvajúcou hrozbou pre svojich susedov, ostatné krajiny sveta a v neposlednom rade pre svoje obyvateľstvo. Irak už v minulosti nie raz potvrdil, že i obavy okolitého sveta sú opodstatnené. Irak v priebehu uplynulých rokov napadol päť krajín z oblasti Blízkeho a Stredného východu. Viedol osem rokov trvajúcu vojnu s Iránom, v roku 1991 bezdôvodne napadol Kuvajt a v súvislosti s kuvajtskou krízou ohrozoval svojimi raketami Izrael, Saudskú Arábiu a Bahrajn.

Existujú jasné dôkazy, že Saddám Husajn v uvedených konfliktoch a tiež pri potláčaní kurdských nepokojov v 90. rokoch minulého storočia použil chemické a iné zbrane hromadného ničenia. Chcem vás upozorniť tiež na skutočnosť, že snaha o odzbrojenie Iraku nie je len otázkou, ktorá vyvstala po teroristických útokoch na New York a Washington. Po ukončení konfliktu v Kuvajte sa na základe rozhodnutia OSN začal odzbrojovací proces, ktorý však už 12 rokov neprináša žiadne želané výsledky. Počas tohto obdobia Irak neuposlúchol viac ako desať rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN o odzbrojení. Pred štyrmi rokmi, keď zbrojní inšpektori OSN objavili jeho zbrojné programy, chemické a biologické zbrane, Saddám Husajn in neumožnil ďalej vykonávať činnosť, na ktorú mali mandát od OSN, a vykázal ich z krajiny. Od roku 1998 bolo konanie Iraku v otázkach odzbrojenia bez akéhokoľvek kontroly medzinárodného spoločenstva. Ani dnes nie je prístup Iraku iný ako v predchádzajúcom období. Predstavitelia režimu Saddáma Husajna nespolupracujú so zbrojnými inšpektormi OSN, zamlčujú fakty a znemožňujú inšpektorom plniť ich poslanie. Inšpektori OSN v Iraku poukazujú na mnohé nezrovnalosti, vyvolávajúce pochybnosti o Irakom deklarovanej ochote zverejniť požadované údaje. Týkajú sa zariadenia schopného vyrobiť tisícky litrov antraxu, niekoľko stoviek litrov butulotoxínu, zatajovaného nákupu uránu v zahraničí, nevydokladovaných testov rakiet dlhého doletu, ale aj nepresvedčivé dôkazy o zničení hlavíc s yperitom, 400 kusov biologických bômb a testovania bez pilotných lietadiel na rozprašovanie nebezpečných biologických látok. Na základe doterajšieho prístupu Iraku k zbrojným inšpekciám, napríklad predloženia síce obsiahlej a niekoľkotisícovej zbrojnej deklarácie, avšak bez konkrétnych údajov je možné konštatovať, že iracký režim sa snaží získať čas a nemá skutočný záujem na svojom odzbrojení.

Podľa vyjadrenia zahraničných spravodajských služieb existuje reálny predpoklad, že Irak intenzívne spolupracuje s teroristickými sieťami po celom svete, poskytuje medzinárodne hľadaným predstaviteľom takýchto organizácií útočisko a inak podporuje aktivity teroristov po celom svete.

Vláda Spojených štátov amerických v predchádzajúcich dňoch požiadala Slovenskú republiku o účasť v medzinárodnej koalícii v prípade, ak nastane situácia, ktorej sa snaží demokratické spoločenstvo vyhnúť, teda vojenské riešenie vzniknutého problému. Dnes sa musíme rozhodnúť, či aj naša krajina preberie svoj podiel zodpovednosti v súvislosti s nutnosťou odzbrojiť Irak a zničiť nebezpečenstvo terorizmu vo svete. Vláda Slovenskej republiky už vyslovila súhlas s preletom a pristátím vzdušných síl Spojených štátov a mnohonárodných koaličných síl na území Slovenskej republiky. Vláda tiež vyjadrila súhlas s vyslaním jednotky radiačnej, chemickej a biologickej ochrany do krízovej oblasti v maximálnom počte 75 mužov, profesionálnych a elitných vojakov. Táto jednotka bude pôsobiť v záchranných a humanitárnych operáciách v prípade použitia alebo odôvodneného podozrenia z použitia zbraní hromadného ničenia spolu s českými vojakmi. Je dôležité upozorniť, že poslanie slovenskej protichemickej jednotky je vykonávať záchranné a humanitárne operácie, zachraňovať životy, odstraňovať dôsledky použitia takýchto zbraní. Vláda Slovenskej republiky vo svojom Programovom vyhlásení deklarovala pripravenosť plne prevziať svoj podiel zodpovednosti za záväzky, ktoré pre našu krajinu vyplynú z členstva v Severoatlantickej aliancii. Pri prístupových rozhovoroch sa Slovenská republika zaviazala k zjednoteniu síl a prostriedkov potrebných ku kolektívnej obrane Aliancie a tiež k obrane a ochrane mieru a bezpečnosti a ochrane hodnôt a princípov, ktoré stelesňuje Aliancia a jej členské štáty.

V novembri 2002 sa naša republika pripojila k vyhláseniu, ktorým kandidátske krajiny vyjadrili podporu úsiliu medzinárodného spoločenstva plne odzbrojiť Irak v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1441. V prípade nedodržania podmienok tejto rezolúcie Bezpečnostnej rady ašpirantské krajiny spoločnou deklaráciou potvrdili pripravenosť prispieť do medzinárodnej koalície na presadenie ustanovení rezolúcie a definitívne eliminovať riziko použitia zbraní hromadného ničenia irackým režimom. Bolo by zatváraním si očí pred faktom, že Irak nie je krajinou schopnou zbrane hromadného ničenia použiť v záujme udržania si svojho postavenia v regióne a vo svete. Takáto hrozba je, žiaľ, reálna na to, aby sme umožňovali diktátorskému režimu prežiť ďalší rok, dva, možno viac a neskôr ľutovať, že takáto politika nebola správna. Je nutné si uvedomiť, že bezpečnosť nášho štátu nie je možné v čase globalizácie a súčasného technického pokroku oddeliť od bezpečnosti celého sveta.

Dovolím si upozorniť tiež na možné ekonomické a hospodárske dopady použitia takýchto zbraní kdekoľvek na svete, či už priamo Irakom alebo niektorou z teroristických organizácií. Stačí si spomenúť na celosvetové negatívne hospodárske dopady útoku na svetové obchodné centrum. Dúfam, že s mojím predpokladom sa mýlim a že skôr, ako bude použitá sila na odzbrojenie Iraku, podarí sa medzinárodnému spoločenstvu odzbrojiť tento režim mierovou cestou. Zdá sa však, že diplomatické a politické snahy medzinárodnej koalície pod záštitou OSN o riešenie problému sú neúčinné.

Dovolím si, panie poslankyne a páni poslanci, aj krátky exkurz do histórie a pripomenúť vám bolestivú kapitolu našej vlastnej minulosti. Rozhodujúce svetové mocnosti sa v roku 1938 takisto snažili reálnu hrozbu vojenského konfliktu a rozpínavosti nedemokratického režimu odvrátiť podpisom Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže. Nasledovný vývoj udalostí ukázal, že diktátorom nie je možné dôverovať a poskytovať im čas, aby sa stali ešte nebezpečnejšími.

Naši vojaci už robia dobré meno Slovenskej republike v iných misiách po celom svete. Ich profesionalitu a kvalitu oceňujú vysokí predstavitelia mnohých krajín. Vynikajúci dojem zo svojej činnosti zanechala napríklad česko-slovenská jednotka pôsobiaca v Kuvajte počas vojny v Perzskom zálive alebo spoločný česko-slovenský prápor pôsobiaci v Kosove. Považujme, vážení kolegovia, za česť, že sme boli oslovení so žiadosťou o pomoc, tiež pri nastávajúcej skúške medzinárodného spoločenstva o zachovanie mieru vo svete. Vážení kolegovia poslanci, na základe uvedeného si vás v mene poslaneckého klubu SDKÚ dovoľujem požiadať o podporu predloženého uznesenia. Ďakujem. (Potlesk.)