M. Dzurinda, predseda vlády SR: Dobrý deň. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, pani poslankyne, páni poslanci,

neprítomný dnes by mal byť jediný člen vlády Pál Csáky. Nemá otázku, takže zastúpiť ho nie je potrebné.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi premiérovi za oznámenie tejto skutočnosti.

Teraz pristúpime k odpovediam na otázky, ktoré poslanci predložili pánovi predsedovi vlády. Prvú otázku položil pán poslanec Madej, ktorý sa vás pýta: "Pán premiér, spoluprácu s pánom Palackom nazývate bojom proti korupcii?"

Nech sa páči, môžete odpovedať.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážený pán poslanec, vážim si a podporujem každú úprimne mienenú iniciatívu v boji proti korupcii. Vážim si každú konkrétnu aktivitu, ktorá má úprimný a pravdivý záujem bojovať s korupciou. A budem hovoriť o tom, ako si ja a celá vláda boj proti korupcii predstavujeme, aj keď mám isté pochybnosti, že vaša otázka sleduje ten istý záujem.

Pripomínam vám, že kľúčovým nástrojom vlády na boj proti korupcii je Národný program boja proti korupcii. Jeho základnými piliermi sú eliminácia miest možného vzniku korupcie, zvýšenie rizika korupcie a napokon zvýšenie citlivosti verejnosti na tento negatívny fenomén. Po spustení tohto programu sme zaznamenali obrat v dovtedajšom negatívnom trende zhoršovania a dokonca aj čiastočné zlepšenie skóre v indexe vnímania korupcie, takzvaný CPI, ktorý je indikátorom rozšírenia a miery korupcie po celom svete a ktorý pravidelne zverejňuje napríklad Transparency International. Tento index CPI vyjadruje stupeň korupcie tak, ako ho vnímajú respondenti výskumov organizovaných renomovanými medzinárodnými inštitúciami. A pritom iné výskumy takýchto inštitúcií potvrdzujú, že naši ľudia majú viac, než iní sklon vnímať realitu v čiernych farbách.

Jeden takýto prieskum bol zhodou okolností publikovaný minulý týždeň. Dôležité je povedať, že aj napriek tomu je v tomto hodnotení Slovensko na úrovni okolitých krajín Česka, Poľska, Maďarska. Samozrejme, nie sme a dlho nebudeme spokojní, ale nie sme ani žiadna výnimka v rade porovnateľných krajín a ukazuje sa tiež, že na rozdiel od niektorých porovnateľných krajín sa celkový trend na Slovensku zlepšuje.

Podľa základných ukazovateľov vnímania korupcie má miera rozšírenosti korupcie na Slovensku klesajúcu tendenciu. A toto považujem za kľúčové. Výrazne pozitívne možno hodnotiť pokles vnímania korupcie v privatizačnom procese, bankovom sektore a v oblasti podnikania. K prijatým opatreniam zaraďujeme makroekonomickú stabilizáciu, reštrukturalizáciu podnikového a bankového sektora, zákon o konkurze a vyrovnaní, zákon o verejnom obstarávaní, reformu záložného práva a daňovú reformu. Nový model udeľovania dovozných a vývozných licencií, ktorý ruší automatické licencie a zavádza aukčný spôsob predaja týchto licencií. Ďalej, opatrenia na zlepšenie činnosti katastrálnych úradov, reforma administratívneho riadenia a financovania. Nechcem hovoriť dlho, aby bol priestor aj na ďalšie otázky, ale uvediem aspoň niektoré ďalšie oblasti, ktoré potvrdia trend, o ktorom som sa zmienil.

Relatívne mierny pokles korupcie sa dosiahol na daňových úradoch, na úradoch práce a na živnostenských úradoch. Vnímanie korupcie je vysoké v sektoroch zväčša autonómnych voči štátnej správe. Zhoršenie, a to treba tiež povedať otvorene, zaznamenali súdy, polícia a školstvo. Aj v tejto kategórii sú však aj určité dobré trendy. Vláda schválila podstatné sprísnenie trestov za podplácanie a úplatkárstvo. Súdny manažment zrýchľuje súdne konanie a znemožňuje komukoľvek samostatne si prideliť vec. Parlament schválil zákon o ombudsmanovi a Súdnej rade ako nezávislom orgáne súdnictva. A dnes je v rukách súdnictva, sudcov, ako využijú svoju nezávislosť. Či ju využijú, alebo predovšetkým, či ju využijú na boj proti korupcii.

Chcem len pripomenúť, pán poslanec, že pred niekoľkými mesiacmi sme vám predložili programové vyhlásenie vlády a vy veľmi dobre viete, že boj s korupciou je v tomto dokumente prierezovým zámerom, že je to jedna z našich rozhodujúcich priorít.

Opýtali ste sa, čo nazývam bojom s korupciou? Takže mi dovoľte pripomenúť aspoň heslovito niektoré zámery našej vlády. Pripravujeme zákon o lobingu. Bude komplexnou právnou úpravou účasti záujmových skupín na rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci. Pripravili sme zákon o konflikte záujmov, ktorý podstatne sprísňuje celý režim konfliktu záujmov. Otvoríme otázku financovania politických strán. Dobre viete, že o tejto otázke sa diskutovalo pred voľbami a podľa môjho osobného názoru potrebujeme transparentnejšie pravidlá a sám som niektoré názory na túto vec už v minulosti tlmočil. V medzirezortnom pripomienkovom konaní je už zákon o špeciálnom prokurátorovi, ktorý by mal zriadiť jednak úrad špeciálneho prokurátora ako osobitnú súčasť generálnej prokuratúry s pôsobnosťou po celom území Slovenskej republiky, ale aj špeciálny súd so sídlom v Bratislave. Dostanete tento zákon na prerokúvanie o niekoľko dní. Bude to vážny nástroj a je vo vašich rukách, nakoľko bude aj účinný.

Ďalej budeme pokračovať v implementácii licenčnej politiky. Zaviazali sme sa zaviesť princíp nulovej tolerancie pri všetkých právnických profesiách. Pri právoplatnom odsúdení za trestný čin korupcie by odsúdená osoba nemohla nadobudnúť bezúhonnosť zahladením odsúdenia. Výrazne protikorupčný efekt má aj spomínaný súdny manažment. V oblasti boja proti hospodárskej korupcii chce vláda dopracovať systém zameraný na kontrolu používania verejných prostriedkov, teda aj prostriedkov z fondov Európskej únie.

V oblasti štátnej pomoci je cieľom vlády zaviesť register prijímateľov tejto pomoci, pomoci Európskej únie prostredníctvom rôznych fondov. V oblasti zdravotníctva bude vláda venovať zvýšenú pozornosť opatreniam na znižovanie miery korupcie. Napríklad spoluúčasť občana na úhrade niektorých úkonov alebo zdravotníckych služieb. Vláda navrhne aj nový systém transparentného financovania mediálneho prostredia.

Vážený pán poslanec, vo svojej odpovedi chcem naznačiť, že boj s korupciou považujeme za prioritu, že vieme, ktoré rozhodnutia na strane vlády je potrebné urobiť a že ich aj urobíme. Som zástancom úprimného a pravdivého boja s korupciou. Pre mňa je pravdivým bojom s korupciou poctivosť aj v tom, ako o korupcii hovoríme, aby sme ju ani nepreceňovali, aby sme nedemobilizovali samých seba. Samozrejme, aby sme ju ani nepodceňovali, čo znamená konať konkrétne, prijímať konkrétne rozhodnutia. Tí, ktorí vedia o korupcii, ktorí majú dôkazy, musia konať smerom k orgánom činným v trestnom konaní. A tí, ktorí máme v rukách systémové nástroje, teda vláda, ale aj vy, pán poslanec, by sme mali zlepšovať systém ako-taký.

Pán predseda, skončil som.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán premiér. Pán poslanec Madej chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Zapnite pána poslanca.

R. Madej, poslanec: Vážený pán premiér, verte, že moja otázka bola úprimná. Musím však povedať, že nie, vaša odpoveď mi nestačí, lebo všetko, čo ste povedali, boli samé všeobecné frázy, ktorými ste naozaj mrhali čas. Pýtal som sa na pána Palacku, či spoluprácu s ním chápete ako korupciu. Použijem vaše obľúbené slovné spojenie, že aj súdny človek pochopí, že sa tu deje niečo nekalé. Vo vyspelých demokraciách by asi po takejto kauze podala demisiu celá vláda, ale u nás sa ani lístoček nepohne. Keď ste sa vyjadrovali o mafiánskych praktikách, pýtam sa, či ste mali na mysli pána Palacku alebo pána Badžgoňa, alebo koho ste mali na mysli za tých mafiánov. (Potlesk.) Ďakujem pekne.

A na záver by som sa vás, pán premiér, spýtal, či nemáte náhodou najnovšie informácie, čo robí a aké nové účty otvára pán Badžgoň.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán premiér, nech sa páči.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem aj ja, pán poslanec. Touto otázkou ste demaskovali sám seba. (Smiech v sále.) Jednak ste ju čítali z notebooku. Ste mladý, nový poslanec a podali ste dôkaz, že vám nejde o vec, ale že otázka bola zlomyseľná. Aj tým, že ste čítali doplňujúcu otázku z notebooku, mali ste to pripravené, je to réžia. Nechcel som prispieť... (Hlasy v pléne.) Buďte pokojný, lebo ja som vás pokojne vypočul. Nechcel som ísť touto cestou, cestou zlomyseľnosti, ale usiloval som sa byť vecný. Neviem, čo je frázovité na tom, keď som vám povedal, že dostanete zákon o špeciálnom prokurátorovi. Neviem, čo je na tom fráza. To je konkrétny počin vlády, ktorý bude viesť k ďalšiemu zápasu s korupciou. Ale prosím, ja prijmem aj takto postavenú otázku, ako ste urobili vy. Potom ale v odpovedi na doplňujúcu otázku vám odpovedám, pán poslanec, najprv si pozametajte pred vlastným prahom. (Potlesk.)

A teraz konkrétne, o to viac, ak chcete robiť politiku na báze mafiánskych podvrhov a médií. Pripomeniem vám agentúrnu správu Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Je to správa o tom, ako si ja osobne vôbec nepredstavujem boj proti korupcii. Je to správa, ktorá nabáda verejnosť podplácať. Je to správa, ktorú do dnešného dňa nikto nedementoval, hoci sa jej hlavný aktér dodatočne pokúšal jej obsah prekrúcať, zľahčovať alebo obracať na žart. Tá správa má názov Fico sa študentom v Trenčíne priznal, že podplácal. (Potlesk.) A dávam teraz príležitosť na opätovný potlesk, lebo prečítam, odcitujem to, čo verejná tlačová agentúra zverejnila. Citát: "Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Robert Fico dnes študentom Trenčianskej univerzity prednášal o právnom štáte a boji proti korupcii. Na študentské otázky sa rozhodol odpovedať pravdivo a priznal sa, že už podplatil lekára". Citát v samotnej správe TASR znie: "Mohol som vám povedať, že som najčistejší človek na svete. Čo chcete, aby som vám tu klamal, že som ešte toho lekára poslal do väzenia za to, že odo mňa niečo vypýtal?" A ďalej správa informuje takto: "Vysokoškoláci ho kritizovali, že verejne bojuje proti korupcii a pritom robí to isté. Podľa Fica sa nič nezmení tým, keď jednotlivci nebudú dávať zdravotníkom úplatky." Koniec citátu, pán poslanec.

Takto teda znie autentická správa. Žiadna fľaša, žiadna pozornosť. Otvorené priznanie, že niekto vypýtal a niekto dal. Pán poslanec Fico dal. Verejné priznanie politika, že podplácal. Verejné vyhlásenie politika, že sa nič nezmení, keď jednotlivci nebudú dávať úplatky. Pán poslanec, toto sú vaše praktiky, praktiky vašej politickej strany, od ktorej sa ja tvrdo a zásadne dištancujem.

Toto si zaslúži dištanc všetkých, ktorí chcú úprimne bojovať proti korupcii. Toto je príklad toho najfalošnejšieho boja s korupciou, aký vôbec poznám. Takže summa summarum, urobte si poriadok doma a pozametajte si pred vlastným prahom. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položil pánovi predsedovi vlády pán poslanec Krajči, ktorý je prítomný v rokovacej sále, pýta sa vás, pán premiér: "Slovenská vláda poskytla USA a jeho spojencom vzdušný priestor, železničné trate a protichemickú jednotku, čím jednoznačne deklarovala spoluprácu pri prípadnom vojenskom útoku proti Iraku. Ako vláda zabezpečila bezpečnosť zdrojov pitnej vody voči možným teroristickým útokom chemickými zbraňami?"

Nech sa páči, pán premiér, máte slovo.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec,

ochrana zdrojov pitnej vody si vyžiadala našu osobitnú pozornosť už po útokoch v novembri 2001 vo Washingtone, v New Yorku. Všetky vodohospodárske podniky a akciové spoločnosti na Slovensku prijali odvtedy rad opatrení na zvýšenie ochrany vodných zdrojov, vodárenských nádrží a podzemných vodných zdrojov pitnej vody. Mám len niekoľko sekúnd, preto vám ponúkam odpoveď v písomnej forme, ktorá sa končí tým, že otázke, na ktorú ste sa opýtali, sa intenzívne venuje krízový štáb a ponúkam vám konkrétne opatrenia, ktoré v ostatných dňoch prijal. (Zaznel zvuk časomiery oznamujúci uplynutie času vyhradeného na odpovede premiéra.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Čas vyhradený na položenie otázok premiérovi vlády a na jeho odpovede uplynul.

Teraz pristúpime k odpovediam na otázky, ktoré páni poslanci položili jednotlivým členom vlády.

Prvému v poradí vyžrebovanému pánovi ministrovi Nemcsicsovi, ktorého sa pýta pán poslanec Burian, pardon, ministrovi financií Ivanovi Miklošovi: "Vláda deklarovala v programovom vyhlásení vykazovanie schodku štátneho rozpočtu v metodike ESA 95, ktorá abstrahuje od fyzickej výplaty záväzku štátu, avšak výdavkom štátneho rozpočtu sa stáva v okamihu vzniku záväzku štátu (rozdiel s metodikou MMF, kde výdavkom ŠR bola fyzická výplata záväzku). Žiadam o vysvetlenie úspory výdavkov štátneho rozpočtu pri predĺžení fyzickej výplaty štátnej prémie, ktorá zasahuje do nasledujúceho roka, keď podľa metodiky ESA 95 je výdavkom štátneho rozpočtu v čase vzniku záväzku, teda roku 2003 a nie roka 2004".

Pán minister, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, tá otázka je dlhá. Moja odpoveď bude krátka, pretože konštatovanie obsiahnuté vo vašej otázke je pravdivé. Ak by sme postupovali jednoznačne a definitívne podľa metodiky ESA 95 už v tomto roku, potom naozaj tá úspora, ktorá je dosiahnutá tým, že ak sa zníži štátna prémia od 1. 7. tohto roka, tak napriek tomu, že budú tie peniaze vyplácané v budúcom roku, úspora by mala byť účtovaná ešte do tohtoročného štátneho rozpočtu, pretože vtedy vznikne, vtedy sa zníži ten záväzok.

Čiže je to tak, ako hovoríte vo svojej otázke, ale s tým, že my sme ešte v tomto roku nepristúpili 100 % k tvorbe štátneho rozpočtu podľa metodiky ESA 95. Je to technicky dosť náročné. Čiže pristúpili sme podľa tejto metodiky len ku kvantifikácii najväčších položiek tak, aby to bolo jednoducho objektivizované čo najviac a aby sme si vytvorili priestor na definitívny prechod k tejto metodike od budúceho roku.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, pán poslanec Burian.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Som rád, pán minister, že ste v podstate vysvetlili tú metodiku v zmysle toho, ako ju vlastne chápem aj ja. V podstate mi išlo o to, že vykazovania v skrátenom legislatívnom konaní 930 mil., potom 100 mil. bolo dosť, povedal by som, také zavádzajúce. A ospravedlnením jedným z vašich citátov a vystúpení bolo to, že úspora vzniká tým, že sa predĺži lehota vyplácania a tým pádom, keď sa to predĺži z kvartálu na polrok, tak vychádza, že štátny rozpočet ešte viac usporí. Ono v zásade neusporí, lebo záväzok štátu vzniká dňom, keď žiadateľ štátnu prémiu už dostane, ak nedostane fyzicky, ten záväzok vzniká voči štátnemu rozpočtu. Čiže to predĺženie lehoty z kvartálu na polrok neprinesie úsporu štátneho rozpočtu. V tom zmysle bola moja otázka, že nie úspora, ale práve naopak, tie náklady budú vznikať bez ohľadu na to, či sa predĺžila lehota z kvartálu na polrok.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Nechcem zaťažovať ostatných, lebo ide o dosť technickú záležitosť. Faktom je, že ak by sme sa bavili striktne v metodike ESA 95, tak máte pravdu. Ale zároveň som povedal, že v tomto roku ešte nie je rozpočet plne pripravený v metodike ESA 95. Čiže keď sme hovorili o úsporách, tak sme hovorili o úsporách vyčíslených vo vykazovaní v starej metodike. Máte pravdu, len ešte nie sme úplne v prechode na novú.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.

Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Angyalová pánovi ministrovi hospodárstva Robertovi Nemcsicsovi a pýta sa: "Aký rozvojový program má vláda pripravený pre regióny ako napríklad Rožňava, kde v dôsledku prudkého zvýšenia cien energií hrozí zánik najväčšieho zamestnávateľa - firmy SIDERIT a tiež má dôjsť k zrušeniu okresného úradu, čím sa miera nezamestnanosti v okrese bude blížiť k 38 %?"

Pán minister, máte slovo.

R. Nemcsics, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem, pán predseda. Vážená pani poslankyňa,

vláda zabezpečila vypracovanie národného rozvojového plánu, ktorého súčasťou sú aj sektorové operačné plány. Tento rozvojový plán obsahuje rozvojové programy pre jednotlivé veľké územné celky. To je aj pre veľký územný celok Košického kraja, ktorého súčasťou je dnes aj okres Rožňava. V rámci toho sa bude vypracúvať aj finančný plán.

Problematika nezamestnanosti v okrese Rožňava je dlhodobejší problém a nespočíva len v tom, že by vláda nerobila nič, ale v tom, že v okrese Rožňava je aj nízka vzdelanostná úroveň a, samozrejme, že situácia v Siderite celkový stav nijako nezlepšuje. Ministerstvo hospodárstva realizuje niekoľko podporných programov zameraných na podporu malého a stredného podnikania. V tejto súvislosti uvádzam, že napríklad v rámci podporného úverového programu a mikropôžičkového programu, čo sú úverové programy určené práve pre malé a stredné podniky, nebol za II. polrok 2002 predložený z okresu Rožňava žiaden podnikateľský zámer. Vláda mapuje sociálno-ekonomickú situáciu v jednotlivých okresoch a zároveň navrhuje aktivity na zlepšenie tejto situácie vo všetkých okresoch rovnako, t. j. aj v okrese Rožňava.

Okrem toho, keby okres Rožňava mal vypracovanú stratégiu regionálneho rozvoja okresu, mohol by napríklad uplatniť požiadavku na výstavbu priemyselných parkov. Dodnes to tak nie je. To hovorím ako jeden z príkladov. Ale riešenie celkovej sociálno-ekonomickej situácie v tomto okrese nespočíva len na ministerstve hospodárstva, ale na všetkých orgánoch štátnej správy, zamestnávateľoch atď.

Rožňava je súčasťou Košického kraja. Z pohľadu základných ukazovateľov dlhodobo patrí Košický kraj medzi kraje s najvyššou mierou nezamestnanosti. Súhlasím, že v miere nezamestnanosti v rámci celého Košického kraja je Rožňava na prvom mieste, dnes je to 32,8 %. V tejto súvislosti treba uviesť to, že v Rožňave absolútne zlyháva snaha o rozvoj vzdelávania. V decembri 2002 sa neuskutočnil napríklad žiaden rekvalifikačný program, čo trošku svedčí aj o zlyhaní aktívnej politiky trhu práce Národného úradu práce, ktorý tieto aktivity má programovo rozvíjať. Celkovú zlú sociálno-ekonomickú situáciu Rožňavy dokresľuje aj fakt, že v Rožňave je mimoriadne početná rómska menšina, ktorá vytvára dlhodobú nezamestnanosť. Podľa údajov, ktoré mám, viac ako 5 800 osôb je nezamestnaných viac ako jeden rok a 1 200 osôb z celkového počtu evidovaných nezamestnaných nepracovalo štyri roky.

Chcem upozorniť na to, že fiskálna decentralizácia sa na Slovensku dostáva do štádia svojej realizácie a finančné toky verejných zdrojov budú územne viazané. Vplyv štátnej správy na procesy v regiónoch sa postupne zmenší a zmenšuje a územné samosprávy budú musieť priamo ovplyvňovať ekonomický rozvoj, prípadne útlm niektorých aktivít vo svojej správnej jednotke. Základným predpokladom žiaduceho vývoja okrem iného je aj využívanie podporných prostriedkov Európskej únie na regionálny rozvoj. Do budúceho roku, to znamená do roku 2004, budú vypracované rozvojovo efektívne programy...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

R. Nemcsics, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: ... a projekty, ktoré sa vstupom Slovenskej republiky do EÚ začnú realizovať. Za podstatné považujem, a to nielen pre rozvoj Rožňavy a okolia, predovšetkým dobudovanie dopravnej infraštruktúry. Myslím si, že najmä v poslednom čase sa o tomto probléme veľa začína hovoriť a vláda začína vyvíjať aktivitu správnym smerom.

Zároveň musí byť uskutočnená fiskálna decentralizácia a naviazanie finančných tokov na územie tak, aby mohol byť reálne uskutočňovaný územný marketing. Keď sa sformujú priame väzby medzi umiestnením ekonomickej aktivity a finančným príjmom verejného sektora v podobe regionálne lokalizovaných daní, bude existovať aj väčšia motivácia regionálnych aktérov pritiahnuť do daného regiónu investície. Pritiahnutie investícií do regiónu potom už nebude mať pre regióny prínosy len v podobe zamestnania jeho obyvateľstva, čo je určite dôležité, ale aj v podobe daňových príjmov. Územná samospráva tak bude môcť spravovať a usmerňovať rozvoj svojej územnej jednotky s plným súborom kompetencií a nástrojov. To sú známe veci.

Chcem však upozorniť aj na isté riziká. Tá pripravenosť jednotlivých regiónov a Slovenska, ak hovorím o regiónoch, tak o regióne, o ktorom je reč, to platí dvojnásobne ako o celku, na bezproblémový vstup do Európskej únie nesie v sebe riziko, ktoré je spojené s okamžitým čerpaním podporných prostriedkov na regionálny rozvoj. Tu je možné zaostávanie za optimálnym vývojom, čo je dnes reálny fakt.

Najväčším problémom môže byť, alebo je to, že nebudú alebo nie sú pripravované projekty, ktoré by mohli byť prípadne spolufinancované zo zdrojov Európskej únie, ako aj kvalitné programové dokumenty potrebné na čerpanie podpory zo štruktúrnych a kohéznych fondov. V rámci môjho rezortu, v rámci našej rozpočtovej kapitoly na rok 2003 máme naplánované podporné programy na riešenie vami uvádzaného problému napríklad vo forme podpory transferu technológií, úspor energie a podobne. Treba však povedať, že ústredné orgány štátnej správy sa snažia riešiť uvedené problémy predovšetkým vytváraním vhodného podnikateľského prostredia, t. j. napríklad budovaním priemyselných parkov, budovaním infraštruktúry, ako aj podmienok na prílev zahraničných investícií, a nielen zahraničných investícií, ktoré sú jedným zo zdrojov umožňujúcich reštrukturalizáciu a zvýšenie konkurencieschopnosti.

Podporu zaostalých regiónov rieši priamo aj zákon 231/1999, to je zákon o štátnej pomoci, ktorý výšku pomoci diferencuje aj od miery HDP v danom regióne a výšky miery nezamestnanosti. Predovšetkým toto sú oblasti, kde v súčasnosti ministerstvo sústreďuje svoje sily, výsledkom čoho môže byť aj postupná zmena situácie v regióne, ktorého je závod Siderit súčasťou. V tomto prípade si myslím, že je potrebné využiť všetky formy priamej a nepriamej štátnej pomoci, ako aj pomoci v rámci jednotlivých podporných programov, ktorých vyhlasovateľom je ministerstvo hospodárstva.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Angyalová chce položiť doplňujúcu otázku pánovi ministrovi. Nech sa páči.

E. Angyalová, poslankyňa: Pán minister, ďakujem pekne.

V prvom rade chcem povedať, že moja otázka nemala byť impertinentná. Naozaj sa pýtam preto, lebo dostávam k tomu niekoľko listov, teda množstvo listov, lebo som členkou sociálneho výboru a musím ľuďom aj čosi povedať. Je mi jasné aj to, že to nie je celkom iba vaša kompetencia, ale že je to v podstate taký medzirezortný problém. K tomu Sideritu som sa dostala takto. Som Košičanka. Teda rožňavskú problematiku poznám skôr preto, lebo som tam bola na výjazde a dohodli sme sa, že isté okresy budeme mať pod gesciou.

Problematika Sideritu je napríklad aj v tom, že tam už bola raz pridelená štátna pomoc, len nestihla dôjsť. To asi viete, tú situáciu poznáte, lebo potom bol vyhlásený konkurz. Napriek tomu podnik v konkurze vyrába zisk. To je podľa mňa zaujímavá situácia. Ale nie k tomu. Podstatné je teraz v tejto chvíli toto. Povedzte mi, čo mám odpovedať žene, ktorá mi povie, že žije s dvoma deťmi, jedno ešte študuje, druhý syn pracuje, zarába 6 000 korún, ale keď poplatia všetko spolu, ona je takisto ako dcéra zaradená do sociálnej siete, ostane jej 1 600 korún na žitie na tri osoby. Čo jej mám odpovedať, prosím vás, povedzte mi.

R. Nemcsics, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Pani poslankyňa, odpovedajte jej podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia. Ale ešte raz vám hovorím, že odbiehame od otázky Sideritu. Je to problém, ktorý je oveľa plošnejší ako Siderit. Siderit je jedným z príkladov, keď efektivita výroby vzhľadom na rast cien energií je na takej úrovni, že nie je možné prevádzkovať fabriku ďalej. Ale tu som povedal celý súbor opatrení, ktorými z pozície rezortu hospodárstva môžeme ovplyvniť sociálnu situáciu, a to existuje jedine tak, že môžeme zlepšiť celkové podnikateľské prostredie tak, aby sa tu zvýšila zamestnanosť a to je základná odpoveď. Ak hovoríme o východoslovenskom regióne ako-takom, tak bez infraštruktúrnych programov, bez dopravnej infraštruktúry, ktorá tam musí prísť, je zásadný problém robiť akékoľvek veľkolepé rozvojové programy.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi Nemcsicsovi za odpoveď na otázku, ktorú položila pani poslankyňa Angyalová.

Pán poslanec Fico položil ďalšiu otázku pánovi ministrovi spravodlivosti Danielovi Lipšicovi: "Odvolávanie podpredsedu Krajského súdu Banská Bystrica JUDr. Hrabovského je revanšom za vyslovenie právneho názoru, na ktorý má podpredseda Súdnej rady právo. Je to aj pokračovanie ťaženia proti bývalému predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Harabinovi". Otázka, pán minister: "Akú zodpovednosť voči sebe vyvodíte, ak JUDr. Harabin bude zvolený späť za predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky?"

Pán minister, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem.

Vážený pán poslanec, vaša otázka sa skladá z dvoch častí. Prvá sa týka mojich úvah odvolať podpredsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Hrabovského. Dôvodom mojich úvah je výrok JUDr. Hrabovského, ktorý na margo uznesenia Ústavného súdu, ktorým Ústavný súd odložil vykonateľnosť uznesenia Súdnej rady o zvolení kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu, uviedol, že neexistuje prekážka, ktorá by prezidentovi bránila vymenovať zvoleného kandidáta do funkcie už 11. februára. Odcitujem z rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý to povedal veľmi jasne: "Odklad vykonateľnosti znamená, že do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu vo veci samej nemôže prezident republiky vymenovať kandidáta navrhovaného Súdnou radou".

Vážený pán poslanec, sám patrím medzi zástancov široko chápanej slobody prejavu. Pred pár rokmi som bol toho názoru, že za škandalózne výroky nie je možné trestné stíhanie vášho bývalého kolegu pána poslanca Morica. Sám patrím medzi tých, ktorí podporujú odbornú diskusiu k rozhodnutiam súdov, aj diskusiu kritickú. Je to potrebné aj pre vývoj judikatúry. Ale v rámci odbornej diskusie vyslovovaním právnych názorov v kritike súdnych rozhodnutí, aj veľmi tvrdej kritike súdnych rozhodnutí musíme všetci dodržať dôležitú hranicu. Rešpektovať rozhodnutia súdov. Pre demokraciu a právny štát, pán poslanec, je rešpektovanie súdnych rozhodnutí nevyhnutnou podmienkou.

Druhá časť vašej otázky, ktorú ste mi adresovali, dovolím si ju ešte raz zopakovať: Akú zodpovednosť voči sebe vyvodíte, ak JUDr. Harabin bude zvolený späť za predsedu Najvyššieho súdu?

Po prvé chcem povedať, že budem rešpektovať akékoľvek rozhodnutie Súdnej rady. Ale nehnevajte sa na mňa, pán poslanec, v tejto časti vašej otázky chýba elementárna logika. Akú zodpovednosť môžem niesť za rozhodnutie orgánu, ktorého nie som ani členom? Dovoľte mi poznamenať, že otázku, akú zodpovednosť voči sebe vyvodia členovia Súdnej rady, ak JUDr. Harabin bude zvolený späť za predsedu Najvyššieho súdu, musíte adresovať členom Súdnej rady a zrejme nie prostredníctvom hodiny otázok v Národnej rade. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Fico chce položiť doplňujúcu otázku.

R. Fico, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister, v prvej časti vašej odpovede, ako právnik by ste mohli uviesť, že odôvodnenie rozhodnutia nie je záväzné. To znamená, že podpredseda Krajského súdu Banská Bystrica a súčasne podpredseda Súdnej rady mal pravdu, pretože nič nebránilo po prvom rozhodnutí, keď Ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť pána Kohúta, aby vymenoval pána Harabina za predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Prosím, nezavádzajme sa navzájom, pretože toto nebolo vo výrokovej časti rozhodnutia Ústavného súdu a bolo to iba v odôvodnení. Rovnako viete, že Ústavný súd, keďže sťažnosť nesmerovala proti prezidentovi Slovenskej republiky, nemôže obmedzovať ústavné právomoci prezidenta Slovenskej republiky. Jednoducho je to revanš, pretože pán Hrabovský má veľkú dôveru na rozdiel od vás medzi sudcami Slovenskej republiky. (Potlesk.) A myslím si, že takýmto spôsobom sa zbavujete ľudí, ktorí majú veľkú autoritu a ktorí dokážu ovplyvňovať správanie sudcov Slovenskej republiky.

Pokiaľ ide o druhú časť vašej odpovede, takisto nie som s ňou samozrejme spokojný. Pán minister, bola to vaša strana a poslanci vládnej koalície, ktorí silou presadili novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky. Vy ste si vymysleli mechanizmus, ako nanovo voliť predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, lebo ste nechceli voliť predsedu Najvyššieho súdu v Národnej rade Slovenskej republiky. Ani jeden člen opozície nepodporil túto novelizáciu ústavy, bolo tu iba 90 poslancov Národnej rady za vládnu koalíciu. Namiesto toho, aby ste potichu akceptovali stav, že na základe vášho mechanizmu opätovne Harabin vyhral túto súťaž, tak ste vymysleli hru cez Ústavný súd Slovenskej republiky. Dúfam, že táto hra ešte bude mať aj nejaké dosahy. Som zvedavý, čo urobíte, ak opätovne bude pán Harabin, a to je moja otázka, zvolený, či ho budete trestne stíhať, alebo, akým iným spôsobom ho budete znemožňovať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Pán poslanec, k tej druhej časti opakujem ešte raz, chýba tam absolútna logika pýtať sa na moju zodpovednosť v súvislosti s rozhodnutím Súdnej rady. To po prvé.

Po druhé vykonateľnosť rozhodnutia Súdnej rady bola odložená vo výroku rozhodnutia senátu Ústavného súdu a v odôvodnení senát uviedol, aké právne účinky má odklad vykonateľnosti. Musím vám pripomenúť, pán poslanec, že naposledy som počul, že výrok niečo neobsahuje a je to len v odôvodnení, keď bolo zmarené referendum v čase, keď bol pán poslanec Krajči ministrom vnútra. Pokiaľ si pamätám, za tieto svoje výroky sa ospravedlnil.

Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová položila otázku pánovi ministrovi Kaníkovi. Pán minister, pani poslankyňa sa vás pýta: "Ak dnes zriadi obec opatrovateľskú službu, má nárok na príspevok štátu? V akej výške?"

Nech sa páči, máte slovo, pán minister.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny: Ďakujem.

Pôsobnosť obce vo veci poskytovania opatrovateľskej služby je samosprávna originálna pôsobnosť obce daná zákonom č. 195/1998 o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

Pôsobnosť vo veci poskytovania opatrovateľskej služby občanom s nepriaznivým zdravotným stavom podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyššie uvedeného zákona prešla do samosprávnej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov podľa zákona č. 416/2001 o prechode pôsobností v znení neskorších predpisov, avšak duálne koncipovanou právnou úpravou s účinnosťou od 1. 1. 2003. Takto koncipovaná právna úprava dávala právnu možnosť slobody rozhodovania príslušnej obci o prevzatí tejto pôsobnosti zo zákona od 1. 1. 2003. Ak sa rozhodla neprevziať túto pôsobnosť pre územný obvod tejto obce, prešla táto pôsobnosť do samosprávnej pôsobnosti samosprávneho kraja.

S prechodom pôsobností podľa zákona č. 416/2001 súvisí aj právny nárok na poskytnutie decentralizačnej dotácie zo strany štátu za prenesenou pôsobnosťou. Po termíne prechodu pôsobností zo zákona vo veci opatrovateľskej služby pre občanov s nepriaznivým zdravotným stavom na príslušný samosprávny kraj, resp. obec, to je po termíne 1. 1. 2003, je možné prevzatie tejto pôsobnosti medzi samosprávnym krajom a obcou už len na základe vzájomnej dohody.

Výška finančného príspevku štátu je možná len do finančného limitu schváleného v štátnom rozpočte v kapitole krajských úradov v rámci decentralizačnej kapitoly.

Skončil som.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa chce položiť doplňujúcu otázku, nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Moja otázka, pán minister, bola adresovaná práve preto vám, lebo ak vznikne opatrovateľská služba a vznikne ako nová služba, ktorá doteraz nebola zahrnutá v niektorej obci alebo v meste, vznikajú nároky vlastne na príspevok, ktorý patrí, dá sa povedať, v úvodzovkách "zo zákona" tomu klientovi, ktorý túto službu požaduje. A ak tá čiastka presiahne limit, ktorý je dnes v štátnom rozpočte, či máme alebo budeme hľadať mechanizmus, ako pokryjeme túto službu. Pretože tak ako ste na začiatku povedali, táto služba patrí skutočne do pôsobnosti obce, lebo je najbližšie k občanovi a najlepšie postihne túto prácu. Čiže, či sa zamýšľame nad tým, ak obce, ktoré chceme, aby prevzali túto pôsobnosť, zriadia túto službu, či budú mať na to príspevok.

A moja druhá otázka je, či sa uvažuje v novej vyhláške, pretože moje otázky sa týkali aj vyhlášky, či sa uvažuje o tom, aby sa prehodnotili kritériá na posudzovanie. Pretože výdavky, zoberieme si jednu inštitúciu, ktorá poskytuje trebárs takúto službu, kde, keď si zoberieme, priemerný náklad na hodinu služby je nejakých necelých 40 korún, priemerný príjem na hodinu služby, ktorý dostávajú, na nejakých 5 korún. Čiže, tak či onak tá obec je povinná a bude musieť hľadať zdroje. Teda treba zrejme zvážiť, či vyhláška, ktorá stanovuje príspevky nielen pre opatrovateľskú službu, ale aj pre iné služby sociálnej pomoci, nie je ťažkopádna. A napríklad v tejto službe nehovorí o tom, koľko hodín venujeme klientovi, ale dáva mu nejakú fixnú tarifu, ktorá vôbec nevystihuje a je nemerateľná od klienta, ani od obce.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Tým, že všetko, čo môžeme financovať tohto roku, je dané, samozrejme, schváleným štátnym rozpočtom, je jasné, že sa môžu vyskytnúť problémy, že zdroje nebudú dostatočné. Ale keďže štátny rozpočet je pre všetko, čo sa dá financovať zo štátu, záväzný, nevieme prekročiť tento limit a musíme zostať v rámci daných možností.

Do budúceho roka, do budúceho obdobia, myslím si, môžeme toto riešiť len dôslednou decentralizáciou, aj finančnou decentralizáciou a prechodom všetkých súvisiacich činností na samosprávne jednotky aj spolu s financovaním, ktoré bude zabezpečovať tieto činnosti. Ale táto otázka je otázkou prípravy novej legislatívy a aj prípravy vyhlášky, ktorá by zohľadňovala a reagovala na tento vývoj. Ale v tomto roku, myslím si, že sa musíme pohybovať len v daných rámcoch, ktoré sú dané štátnym rozpočtom.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď na položené otázky.

Teraz poprosím pána ministra Lipšica, aby odpovedal na otázku pána poslanca Ševca, ktorý sa pýta: "Zúčastnili ste sa na osobnom stretnutí so sudcom Sergejom Kohútom a s predsedom Ústavného súdu J. Mazákom pred termínom podania sťažnosti S. Kohúta na Ústavnom súde v súvislosti s kandidatúrou na post predsedu Najvyššieho súdu?"

Pán minister, máte slovo.

D. Lipšic, minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne.

Skúsim odpovedať na otázku pána poslanca Ševca a ak dovolíte, aj na otázky pánov poslancov Kolesára, Arvaya, Fajnora, Fica, Krajčiho, Muškovej, Kaliňáka, Beňovej, Juščíka, Madeja, Ďaďa, Podrackej, Jaduša a pána poslanca Federiča.

Otázka bola, či som sa zúčastnil na osobnom stretnutí so Sergejom Kohútom a predsedom Ústavného súdu Jánom Mazákom pred termínom podania sťažnosti Sergeja Kohúta na Ústavný súd v súvislosti s kandidátkou na predsedu Najvyššieho súdu. Ostatné dámy a páni poslanci túto otázku jemne modifikovali a pýtali sa ma, či som sa na tomto stretnutí zúčastnil v trojici.

Vážené dámy a páni, nikdy som sa s pánmi Mazákom a Kohútom nestretol v trojici. S predsedom Ústavného súdu doc. Mazákom som sa ako väčšina z vás naposledy stretol na Slávnostnej schôdzi Národnej rady v starej budove Národnej rady 1. januára tohto roku. To bolo prvé a posledné stretnutie po 20. decembri, keď rozhodovala Súdna rada. Sudca Najvyššieho súdu Sergej Kohút ma predtým, než podal svoju ústavnú sťažnosť na Ústavný súd, informoval, že sa tak chystá urobiť. Opakujem, v trojici s pánmi Mazákom a Kohútom som sa nikdy nestretol.

Dovoľte mi, aby som sa vám zároveň poďakoval, pán poslanec, za to, že ste mi položením tejto otázky umožnili túto nezmyselnú fámu verejne vyvrátiť. Ešte raz úprimne ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ševc chce položiť doplňujúcu otázku.

J. Ševc, poslanec: Ďakujem, pán minister. Tu ani nešlo, či ste sa stretli, alebo nestretli. Ľudia sa stretávajú a oni sa budú stretávať. Ale toľko nezmyslov, čo je v tlači v súvislosti s voľbou predsedu Najvyššieho súdu, ja sa v tom, úprimne vám poviem, nevyznám.

Ale dôležité a pre mňa veľmi závažné je to, že z tejto hry bol veľmi pekne vyradený prezident republiky, ktorý menuje predsedu Najvyššieho súdu. Do akej miery tento problém je na Ústavnom súde kvalifikovaný ako odborný, to tiež nemôžem posúdiť, ale kladiem si otázku sám sebe vzhľadom na to, či sa tu nezakladá nejaký precedens určitého strachu vo vzťahu k sudcom. Mňa vedie táto myšlienka vo vzťahu, čo sa udialo k štrajku železničiarov, že sa našla nejaká sudkyňa, ktorá prijala taký záver, ako prijala a či sa znova nehľadá v tom, aby súdy boli poslušné. Preto si myslím, že treba, a to je v súvislosti s touto otázkou -, že ste povedali nie, pre mňa to, samozrejme, stačí -, ale bolo by potrebné povedať aspoň súdnej obci, prečo voľba predsedu Najvyššieho súdu sa tak udiala. Nepochybujem, že sudca Sergej Kohút je čestný človek a vysoko kvalifikovaný, ale preto mi je o to viac závažnejšie, že... (Ozval sa zvuk časomiery.)