P. Hrušovský, predseda NR SR: Váš čas na položenie doplňujúcej otázky uplynul. Pán minister, nech sa páči.
D. Lipšic, minister spravodlivosti SR: Ja musím povedať, že o kauze, kedy bolo podozrenie z porušenia ústavného práva, nerozhodovala ani vláda, ani ministerstvo spravodlivosti, ale súd. A súd, ktorý je povolaný rozhodovať o otázkach ústavnosti, a tým je Ústavný súd.
A ako som spomenul u pána poslanca Fica. Ja si myslím, že je prípustné kritizovať rozhodnutia súdov, či všeobecných, či ústavného, aj ich kritizovať veľmi tvrdo. Robím to aj ja a niekedy využívam opravné prostriedky, ktoré mi zveruje zákon. Ale vždy, vždy som rešpektoval súdne rozhodnutie. A mali by sme sa zhodnúť v tom, že je potrebné rešpektovať aj rozhodnutie Ústavného súdu, či predbežné, či meritórne. To je, myslím si, pre právny štát najpodstatnejšie.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď na otázku pána poslanca Ševca.
Teraz poprosím pána ministra vnútra Palka, aby odpovedal na otázku pána poslanca Krajčiho, ktorý sa pýta: "Neuvažujete o demisii. Myslím si, že minister vnútra by mal mať pod kontrolou policajné útvary zaoberajúce sa odposluchmi. Ostatné dve kauzy odpočúvania sú dôkazom svojvoľnosti týchto útvarov a zneužívania právomoci. Ak neodstúpite, pán minister, čo s tým chcete robiť?"
Nech sa páči, odpovedzte na otázku.
V. Palko, minister vnútra SR: Vážený pán poslanec Krajči, predpokladám, že pod ostatnými dvomi kauzami odpočúvania máte na mysli odpočúvanie podpredsedu Národnej rady pána Pavla Ruska a údajných odpočúvaní pána Jána Badžgoňa. K týmto skutočnostiam celkom stručne. Spôsob, akým sa nahrávka rozhovoru podpredsedu Národnej rady dostala do systému odposluchov mobilných telefónov ministerstva vnútra, je predmetom znaleckého skúmania, ktoré v súčasnosti prebieha v rámci riadneho vyšetrovania. Toto vyšetrovanie nevedie ministerstvo vnútra, nevedú to vyšetrovatelia ministerstva vnútra, ale tím prokurátorov vyššej vojenskej prokuratúry. Preto k tomuto vyšetrovaniu sa ani bližšie nemôžem vyjadrovať.
K údajnému odposluchu Jána Badžgoňa môžem uviesť len toľko, že doteraz vykonaným šetrením neboli zistené také skutočnosti, ktoré by potvrdzovali, že uvedená osoba bola odpočúvaná príslušným útvarom ministerstva vnútra.
Pán poslanec, ešte by som sa chcel zmieniť o tom, že v týchto kauzách ako minister vnútra som vždy urobil okamžite všetko to, čo bolo mojou povinnosťou a neurobil som nič, čo by bolo nesprávne, čo by sa nezlučovalo s mojimi povinnosťami a neprehrešil som sa ani nejakou nemiestnou nečinnosťou. Takže určite sa nebudem musieť v budúcnosti ospravedlňovať občanom za to, ako som funkciu ministra vnútra vykonával. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Krajči nechce položiť, áno, nech sa páči.
G. Krajči, poslanec: Pán minister, možno bolo úsmevné zo začiatku to, či dáte demisiu, alebo nie, ale nebolo to až celkom také úsmevné, pretože ja som v tomto parlamente pred štyrmi rokmi ešte sedel ako minister vnútra a vy ako opozičný poslanec ste navrhovali moju demisiu napríklad v súvislosti s kauzou pedofila Dutroixa v Belgicku. Čiže vlastne za to, že v Belgicku bol prípad akéhosi pedofila, bol zodpovedný minister vnútra na Slovensku. Vy ste tu vtedy presadzovali, že nemáme prijaté dostatočné opatrenia v boji proti zneužívaniu mladistvých a podobne. A vy ako opoziční poslanci ste vystupovali s tým, že mám odstúpiť a podať demisiu.
Takže, nie je to celkom až taký vtip, pretože tento problém sa stal vo vašom rezorte, ktorý riadite, vašimi podriadenými, ktorí riadia odposluchy. Tak možno na prvý pohľad to bolo smiešne, ale v skutočnosti to tak nie je.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, otázka položená nebola.
V. Palko, minister vnútra SR: Otázka položená nebola. Pán poslanec, v čase keď ste boli ministrom vnútra, nebol som opozičným poslancom, nebol som poslancom Národnej rady. Aj v tomto ste mimo.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. Ďakujem, pán minister. Ste spokojný s odpoveďou, pán poslanec? (Smiech a šum v sále.)
Poprosím teraz pána ministra Prokopoviča, aby odpovedal na otázku, ktorú položil pán poslanec Vážny: "Tunel Branisko začína byť nočnou morou vlády aj Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Má Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ucelenú a záväznú predstavu o tom, kedy bude tento tunel, ktorý bude stáť štátny rozpočet 8,5 mld. Sk, odovzdaný do užívania verejnosti a koľko bude stáť jeho prevádzka?"
Pán minister, nech sa páči, prosím o odpoveď.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, stavba tunela Branisko v dĺžke 4 822 m sa realizuje v rámci rozvojového programu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest podľa nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest a jeho pripravovanej aktualizácie. V aktualizácii je určený termín spojazdnenia tunela v polovičnom profile v tomto roku a tento termín je záväzný. Aký je aktuálny stav na stavbe? V súčasnosti sa dokončuje preberanie stavebnej časti s jeho plánovaným ukončením v marci tohto roku. Vykonávajú sa montážne práce technologických zariadení a ich priebežné odskúšavanie. Myslím si, že nemusím zdôrazňovať, že ide o veľmi zložité zariadenia a skúšky. Bezpečnostné opatrenia v tuneloch sú veľmi prísne a ich splnenie si vyžaduje mimoriadne úsilie a náročnosť z každej stránky.
Tiež zdôrazňujem, že ide o prvý diaľničný tunel na Slovensku a v rámci jeho prípravy a výstavby sme museli aj za pochodu liečiť niektoré "detské choroby". Komplexné skúšky ako nevyhnutná podmienka na uvedenie tunela do skúšobnej prevádzky sú v pláne uskutočniť najneskôr do konca júna tohto roku. V prípade, že počas skúšobnej prevádzky sa preukáže bezporuchová funkčnosť všetkých zariadení, bude možné odovzdať do prevádzky na používanie verejnosti od 1. 7. tohto roku. Postup prác je priebežne vyhodnocovaný a koordinovaný tak, aby rezort dopravy plánovaný termín uvedenia tunela Branisko do prevádzky splnil.
K otázke prevádzkových nákladov tunela uvádzam, že tieto sa predpokladajú vo výške približne 60 miliónov korún ročne. A dovoľte mi ešte reagovať na otázku, ako sa začínala tou nočnou morou. Viete, existujú subjektívne a objektívne príčiny - tak som pochopil aspoň z vašej otázky, že tá nočná mora súvisí s tým, že táto stavba sa predlžuje a verejnosť očakávala, že bude odovzdaná skôr. Viete, subjektívna mora spočíva v tom, že v roku 1997, keď sa vyberal hlavný dodávateľ, bol za hlavného dodávateľa, cez ktorého dodnes ide fakturácia, lebo zmluva je nevypovedateľná, bola vybratá vtedajšou vládou firma, ktorá v živote žiadny tunel ani nič cestné nerobila. To je jedna nočná mora.
Druhá nočná mora, že rozhodnutím tejto firmy sa začala, alebo vďaka tejto firme sa začala potom nezdravá, nekalá podnikateľská súťaž medzi ďalšími dodávateľmi a vyústilo to do toho, že niektoré firmy zobrali na seba v tom čase zákazky, na ktoré nemali vôbec opodstatnenie. Týka sa to prevzatia dodávky na technológie, ich montáže a podobne. To sú subjektívne príčiny, ktoré sme sa snažili hneď koncom roka odstrániť. Ja som na prvom kontrolnom dni v decembri minulého roku prijal konkrétne opatrenia na to, aby 30. 6. bol definitívny termín. Urobil sa nový harmonogram a každá firma, ktorá je momentálne na Branisku ako dodávateľ, podpísala dodatok k svojej zmluve, ktorá hovorí o penalizácii pri nesplnení termínov podľa harmonogramu.
Chcem len na jednom fakte upozorniť, že ten harmonogram je skutočne "šibeničný". Dali sme tam o niečo viac, o niekoľko dní viac ako 6 mesiacov. A napríklad len dodacia lehota na technológiu do tunela z Nemecka je 6 mesiacov. Skutočne, myslím si, že termíny sú teraz veľmi tvrdé, veľmi silné a firmy sú dostatočne opäť "motivované", aby tieto termíny splnili.
A teraz k tej objektívnej more, ktorá sprevádza výstavbu tunela Branisko. Práve po udalostiach vo Švajčiarsku a v Rakúsku v predchádzajúcich rokoch v oblasti bezpečnosti muselo sa za pochodu dôjsť k prepracovaniu projektovej dokumentácie a následne aj prác. Napríklad poviem len to, že v pôvodnom projekte v tuneli Branisko v dĺžke necelých 5 km boli tri únikové východy do šachty. Dnes je ich tam 17, každých 300 metrov, a to sa robilo za pochodu zmenou dokumentácie, zmenou prác. Napríklad hydranty na vodu boli od seba vzdialené niekoľko sto metrov, dnes je každých 90 metrov. Takže, to sú objektívne príčiny, ktoré predĺžili trošku aj výstavbu tunela Branisko. Ale ešte raz hovorím, podnikli sme patričné tvrdé kroky, urobili sa dodatky k zmluvám a ja osobne som presvedčený, že pokiaľ nedôjde k nejakej vis maior udalosti, termín 30. 6. na odovzdanie tunela Branisko bude splnený.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.
Ľ. Vážny, poslanec: Pán minister, myslím si, že neobstojí tvrdenie a konštatovanie, že tender uskutočnili tí predchádzajúci. Samozrejme, je to tak, ale za posledných päť rokov Slovenskú správu ciest, ktorá je štátnym investorom tejto stavby, mala v rukách a ovládala súčasná vládna koalícia alebo strana súčasnej vládnej koalície. Chcem len tým poukázať na to, že výstavba tunela, je to, samozrejme, prvý tunel, je to náročná stavba, ale urobili sme z neho strašiaka pre budúce obdobia. Jednoducho, nemôže byť tunel takto dlho realizovaný. Pozrime sa na všetky zmluvné vzťahy, ktoré tam sú a snažme sa odstrániť chyby tak, aby sme verejnosti vedeli aj povedať ozaj záväzný dátum, kedy to už bude užívať. Toto som vás poprosil, aby tu zaznelo. Samozrejme, že je to ťažko povedať, lebo nevieme, ako sa skončí preberacie konanie a nevieme, aké budú dodržané bezpečnostné predpisy, ale radšej tam urobme nejaký čas rezervu a povedzme, že tunel bude otvorený vtedy, aby to ľudia vnímali a bude stáť toľko a toľko peňazí, zatiaľ je odhad na 8,5 miliardy.
Bojím sa, že z tunela bude ozaj strašiak pre budúce obdobia na výstavbu iných tunelov na Slovensku, čo je veľmi nebezpečné v dopravných infraštruktúrach Slovenskej republiky. Čiže, je potrebné sa poučiť z toho, čo sa tam udialo, je potrebné sa poučiť aj za vlády súčasnej koalície, najmä tie zmluvné vzťahy a najmä vzťahy cez švajčiarske firmy a, samozrejme, je potrebné tunel zrealizovať a odovzdať do užívania v čo najkratšom čase.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Súhlasím s vami, pán poslanec, s tou časťou otázky, v ktorej hovoríte o potrebe kontroly jednotlivých zmlúv. Presne to som urobil, pán poslanec, presne to som urobil a to bol aj dôsledok, teda penalizačné sumy boli dôsledkom kontroly týchto zmlúv. Ja som dal jednoducho dodávateľom na výber, alebo prijmete nový harmonogram, alebo ide miesto vás niekto iný práve na základe prehodnotenia tých zmlúv. Ja žiadne rezervy nedávam. Termín je pre každého z dodávateľov záväzný.
A čo sa týka gestorovania Slovenskej správy ciest, ako hovoríte, ešte raz upozorňujem, všetky rozhodujúce zmluvy boli podpísané v roku 1997 a nie je možné ich vypovedať.
Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.
Panie poslankyne, páni poslanci, čas vyhradený na bod programu hodina otázok a odpovedí členom vlády vypršal. Ďakujem premiérovi aj ostatným členom vlády, ktorí odpovedali na otázky, ktoré položili páni poslanci. Prerušujem rokovanie na desať minút, budeme pokračovať o 15.20 hodine.
(Rokovanie prerušené o 15.08 hodine.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, preto vás vyzývam, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, aby sme mohli pokračovať v rokovaní.
Pristúpime teraz k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 122. Spoločnú správu výborov máte v tlači 122a.
Prosím teraz ministra životného prostredia Slovenskej republiky Lászlóa Miklósa, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.
L. Miklós, minister životného prostredia SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predovšetkým by som sa vám chcel poďakovať za podporu rezortu životného prostredia v predchádzajúcom kompetenčnom zákone. Len v súvislosti s územným plánovaním a stavebným poriadkom musím povedať, že čaká nás teraz spoločná práca znovu vysvetliť, čo sú to ekologické aspekty územného plánovania, keďže návrh výboru pre životné prostredie sa neprijal. V každom prípade sme otvorení na to, aby sme si vysvetlili, čo sú to ekologické aspekty územného plánovania.
Čo sa týka predkladanej novely, myslím si, že nemusíme tráviť dlhý čas nad touto novelou. Ide tu predovšetkým o to, aby sme umožnili obciam naozaj začať s výkonom štátnej stavebnej správy. Takže všetky ustanovenia tohto zákona majú hlavný cieľ v tom, aby sa umožnilo presunúť na obce 440 pracovných miest. To je alfa a omega tohto návrhu.
Chcel by som ešte jednu vec dodať, prosím vás pekne, aj keď je tu zmienka o vyvlastňovaní, ale nejde o zmenu princípu vyvlastňovania. Celkom iste sa vyvlastňovania dotkne novela zákona v neskorších fázach. V tomto momente ide len o to, že vyvlastňovanie prejde na obce. Netýka sa konkrétne spôsobu vyvlastňovania, ceny vyvlastňovaní, ničoho iného. Tak prosím, aby ste chápali návrh novely tohto zákona v tomto smere. Netýka sa podstaty vyvlastňovania, len presunu pracovných miest na obce.
Myslím si, vážené poslankyne a vážení poslanci, že na vysvetlenie toľkoto stačí. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Jurajovi Blanárovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.
J. Blanár, poslanec: Ďakujem pekne. Pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca sa vyjadril k predmetnému zákonu.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 122), informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky v tomto návrhu zákona a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto návrhu, uvedené ako tlač 122, ktorú máte pred sebou.
Predmetná spoločná správa výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 122a), bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, gestorský výbor, č. 23 dňa 25. februára 2003.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 142 zo dňa 14. januára 2003 pridelila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 122), týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnenie niektorých zákonov (tlač 122), nedostal žiadne stanovisko od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol materiál pridelený na prerokovanie.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 71 z 19. februára 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 59 z 18. februára 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 11 z 19. februára 2003 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 14 z 12. februára 2003.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi 1 až 4 v časti IV spoločnej správy (tlač 122a). Z tohto dôvodu ich nebudem osobitne čítať, podotýkam však, že stanovisko gestorského výboru je uvedené pri každom z pozmeňujúcich návrhov. Spôsob hlasovania navrhujem po rozprave.
Vážené dámy a vážení páni, gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 122), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, v súlade s § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.
Súčasne uvádzam, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor svojím uznesením č. 23 zo dňa 25. februára 2003 ma poveril ako spoločného spravodajcu v súlade s § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na predloženie prípadných návrhov podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 1 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ide o oprávnenie v mene gestorského výboru navrhovať procedurálny postup rokovania a formu predkladania podkladov na hlasovanie v druhom a treťom čítaní. Toto oprávnenie využijem podľa priebehu rozpravy s cieľom zabezpečiť vecnosť a hospodárnosť nášho rokovania.
Ďakujem pekne. Pán podpredseda, nech sa páči.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Dostal som jedinú písomnú prihlášku pána poslanca Istvána Harnu. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo, až potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu.
I. Harna, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, predkladám doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50, tzv. stavebný zákon.
Môj návrh znie takto, aby v § 132 sa za ods. 1 vložil nový ods. 2, ktorý znie: "(2) Stavebný úrad poskytne príslušnému krajskému úradu a príslušnému samosprávnemu kraju za každý kalendárny mesiac vždy do 10 dní po skončení mesiaca údaje o počte bytov, na ktoré bolo vydané stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie." Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3. Toľko doplňujúci návrh.
Niekoľko slov, prečo tento návrh predkladám. Doteraz, kým kompetencie v oblasti stavebného poriadku, teda stavebného zákona neprešli na obce zákonom č. 416, túto štatistickú informáciu poskytovali okresné úrady, odbory životného prostredia, to znamená stavebné úrady. A tým, že došlo k presunu kompetencií v oblasti stavebného zákona na obce, obciam sa dá ukladať povinnosť jedine prostredníctvom zákona, to znamená, že uznesenie vlády na to ako podzákonná norma nestačí. Je to potrebné aj z hľadiska toho, že kompetencie v oblasti stavebníctva budú zabezpečovať aj samosprávne kraje, a preto je potrebné, aby tak samosprávne kraje, ako aj ministerstvo malo k dispozícii čo najčerstvejšie a presné údaje o vývoji bytovej výstavby, preto by bolo potrebné, aby do § 132 sa inkorporoval spomínaný odsek 2 toho znenia, ako som to prečítal.
Prosím vás, aby ste tento môj návrh podporili. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Chcem sa opýtať, či niekto z prihlásených na tabuli sa prihlásil s faktickou poznámkou. Nie. Ďakujem pekne. Takže otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Píšem si: pán poslanec Horák, Vážny, Blanár, Číž. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec Horák, nech sa páči, máte slovo.
V. Horák, poslanec: Dobrý deň. Pán podpredseda, pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vzhľadom na to, že táto kompetencia, ktorú prenášame zo štátu na samosprávu, je prenesenou kompetenciou, kde štát bude hradiť jej výkon, ale zo zákona to nie je jednoznačné, tak si dovoľujem na základe § 82 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podať pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 122).
K čl. I bod 3: V § 117 ods. 1 v druhej vete sa za slovo "je" dopĺňa slovo "preneseným" a na konci sa pripája táto veta: "Náklady preneseného výkonu štátnej správy štát uhrádza obci priamo prostredníctvom príslušného okresného úradu." Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, písomne to potom odovzdajte. Ďakujem pekne.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Vážny. Pripraví sa pán poslanec Blanár.
Ľ. Vážny, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v stručnosti sa chcem dotknúť stavebného zákona ako takého. Stavebný zákon je 50/1976. Tento zákon je už dávno prežitý. Jednoducho dnes je iná doba. A v stručnosti len chcem vyzvať vládu, samozrejme, súčasného ministra, dnes sme schválili aj prenos kompetencií na nového ministra, ktorý to bude mať v agende, aby vláda zaradila už na tento rok prípravu nového stavebného zákona, lebo toto je, myslím si, že dvanásta novela a údajne sa pripravuje na ministerstve ďalšia novela. A jednoducho už strácame aj tí, ktorí sme v tej stavebnej praxi doteraz robili, prehľad v tom, čo ten zákon vlastne chce novelizovať a ako má ísť.
Čiže chcel by som vyzvať vládu, ako aj ministra životného prostredia, ako aj ministra výstavby a regionálneho rozvoja, aby začali pripravovať nový stavebný zákon a nie ďalšiu novelu. Nový stavebný zákon, ktorý zjednoduší proces stavebného konania, proces územného konania tak, aby ten, kto začal a pustil sa do slovenského dobrodružstva, t. j. do výstavby, aby netrpel hneď od počiatku. Aby bolo stavebné konanie transparentné, priezračné a vhodne realizovateľné.
Mám ďalšiu drobnosť. Ministerstvo životného prostredia vydalo metodický pokyn vo svojom Vestníku, metodický pokyn ministerstva životného prostredia z 12. júna 2002 č. 2164/584/2002-42 pre krajské a okresné úrady k postupu prechodu pôsobnosti stavebného úradu na obce. V tomto metodickom pokyne sa v čl. 6 bode 6, zjednoduším to, je stanovené rozdelenie objemu finančných prostriedkov pripadajúcich na oddelimitované pracovné miesta z okresov na obce. Takéto rozdelenie je podľa počtu obyvateľov obcí. Myslíme si, že je to nezmysel a je to nezodpovedné a nezodpovedá to pravde. Poviem príklad.
V okrese Banská Bystrica, v ktorom žijem, je obec Hrochoť, ktorá možno je vám všetkým známa, má 1 200 obyvateľov a do roka má 2-3 rozhodnutia. Naopak, je obec Donovaly, ktorá má 100 obyvateľov a do roka má 30-40 rozhodnutí, pretože tam je čulý stavebný ruch a Donovaly sú momentálne "in".
Takže je potrebné podľa nášho názoru prehodnotiť takéto rozdelenie prostriedkov a prideľovať ich podľa počtu rozhodnutí, pretože tie malé obce sú diskriminované a jednoducho im to nepokryje ani minimálne náklady. Treba sa s tým len pohrať. A to dávam taký námet a takisto požiadavku na ministerstvo, aby ich metodický pokyn v tomto duchu upravilo.
Ako posledné z môjho výstupu v rozprave mám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Tento pozmeňujúci návrh ste všetci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, dostali. Ja len ho v stručnosti prejdem.
1. Článok I: V § 16 ods. 2 vypustiť text "okresné úrady".
2. V § 20 ods. 2 navrhujeme, aby znel: "Zadanie prerokuje príslušný orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu s dotknutými obcami, s dotknutými samosprávnymi krajmi a s dotknutými právnickými osobami a dohodne ho s dotknutými orgánmi štátnej správy. Obec prerokuje zadanie pre územný plán obce a zadanie pre územných plán zóny s krajským úradom. Krajský úrad spracuje súhrnné stanovisko za všetky orgány štátnej správy v jeho pôsobnosti. Spôsob prerokovania zadania pre koncepciu územného rozvoja Slovenska určí ministerstvo."
3. V § 20 ods. 5 písm. b) sa vypúšťajú slová "ktorý svoje stanovisko spracuje v súčinnosti s okresným úradom".
4. V § 20 ods. 5 písm. c) sa slovo "okresný" nahrádza slovom "krajský".
5. V § 20 ods. 6 sa medzi slová "ministerstvo" a "krajský úrad" vkladá slovo "a" a vypúšťajú sa slová "a okresný úrad".
6. V § 20 ods. 8 sa vypúšťajú slová "okresného úradu".
7. V § 25 ods. 5 sa slovo "okresný" nahrádza slovom "krajský".
Doterajší 1. bod a 4. bod sa označujú ako 8. až 11. bod.
A v čl. III navrhujem v § 5 ods. 3 písm. a) sa vypúšťajú slová "a pri prerokúvaní územných plánov zón". Doterajší 1. bod a 2. bod sa označujú ako 2. a 3. bod.
Stručné odôvodnenie: Vzhľadom na zrušenie okresných úradov z časti všeobecný stavebný úrad a presun celej tejto agendy a pôsobnosti stavebného úradu vrátane vyvlastňovacieho konania z okresných úradov na obce sa navrhuje, aby prerokovanie a posúdenie zadania územného plánu zóny pre obce vykonával krajský úrad tak, ako je to pri posudzovaní územného plánu obce. Predkladateľ v navrhovanom znení novely opomenul skutočnosť, že okresný úrad už nemôže prerokúvať a posudzovať zadanie územného plánu zóny pre obce, keďže všeobecný stavebný úrad bol už oddelimitovaný alebo boli prenesené jeho kompetencie na obce. Týmto návrhom len odstránime drobnú chybu v novele stavebného zákona tak, aby postihovala všetky náležitosti, ktoré má mať. Ďakujem. Písomne odovzdám.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Blanár, spravodajca, a pripraví sa pán poslanec Číž.
J. Blanár, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja by som chcel podporiť myšlienku môjho predrečníka a kolegu Vážneho, že skutočne je čas na to, aby vznikol nový zákon o stavebnom konaní a stavebný zákon, ak ho zjednodušene nazveme, pretože tie novely, ktoré už ho pozmenili, sú už dávno prežité a myslím si, že je potrebné, aby v tom zákone boli už zahrnuté aj budúce reality, ktoré vzniknú s dokončením a reorganizáciou štátnej správy ako takej.
Chcem povedať jednu vec, že úmysel ministerstva uvoľniť pracovníkov, ktorí doteraz pracovali na okresných úradoch odboru životného prostredia, je skutočný dobrý, pretože úradovne, ktoré vznikajú, majú deficit týchto pracovníkov. Je pravda aj to, že tých pracovníkov je menej, ako bude vzniknutých úradovní, ale je zároveň pravda aj to, že nie všetci možno budú využití, pretože ten zákon jednoducho neumožňuje automaticky využiť týchto pracovníkov, lebo tie osobné kvalifikačné predpoklady sa odvíjajú od zákona č. 313, ktorý umožňuje prijať aj pracovníkov, ktorí nemajú ešte tieto predpoklady a môžu ich v nejakom časovom horizonte získať. Čiže ja len verím, že starostovia obcí a primátori budú naozaj k tomu zodpovedne pristupovať a budú predovšetkým uprednostňovať týchto ľudí, ktorých uvoľňujeme z okresných úradov, pred ľuďmi, ktorí budú predovšetkým im blízki, či už rodine, alebo nejako ináč. Je to predovšetkým pre nás pre všetkých, ktorí sa v stavebnom konaní pohybujeme, a myslím si, že tých je dostatok, pretože na Slovensku je v tejto oblasti práce ešte neúrekom.
Rovnako by som sa dotkol jednej veci, o ktorej sa musím zmieniť. Pochopil som a my sme aj na túto tému rozprávali s pánom ministrom vo výbore pre životné prostredie, že skutočne sa netýka priamo vyvlastňovania a primeranej náhrady v súvislosti s týmto zákonom. Ale upozorňujem a chcem dať do pozornosti, že skutočne nielen ja, ale aj vy ste dostali množstvo e-mailov a debatovali ste s ľuďmi, občanmi, ktorí sú dotknutí priamo vyvlastňovaním, ktoré je takou citlivou oblasťou zásahu do občianskych práv, o čom hovorí aj naša ústava, že skutočne je potrebné sa týmto zaoberať v budúcnosti a nenechať to len tak pomimo plávať. Ja viem, že je to citlivá otázka aj v súvislosti so štátnym hospodárením. Ale jednoducho, ak existuje nález Ústavného súdu, ktorý hovorí o tom, že primeraná náhrada týmto občanom patrí, tak si myslím, že je potrebné s tým niečo robiť a odpovedať týmto ľuďom, ktorí sú takto daní napospas veľkých investorov a možno aj štátu.
Poslednú vec v mojom vystúpení, chcel by som požiadať o pozornosť pri pozmeňujúcom návrhu, ktorý chcem predložiť. Je to návrh, ktorý sa týka jednej zásadnej veci, a to úpravy platnosti tohto zákona, ktorú sme zistili až po uzavretí a schválení spoločného uznesenia gestorského výboru. Prečítam vám to v takomto znení: Na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 122).
K bodu č. I. bod č. 4: V § 141 ods. 6 sa slová "1. januára 2003" nahrádzajú slovami "1. apríla 2003". Zmenu účinnosti prechodného ustanovenia navrhujem vzhľadom na navrhovaný dátum účinnosti zákona, čím sa odstraňuje retroaktívne pôsobenie prechodného ustanovenia. Dátum účinnosti prechodného ustanovenia uvedený v návrhu zákona je zrejme dôsledkom časovo náročných príprav návrhu zákona a z nej vyplývajúceho opomenutia úpravy väzby účinnosti prechodných ustanovení na účinnosť zákona. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi ako posledný prihlásený pán poslanec Číž. Nech sa páči, máte slovo.
M. Číž, poslanec: Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán predsedajúci, dovoľte niekoľko krátkych slov k predloženému návrhu zákona.
V podstate už tuším 4,5 alebo 5 mesiacov uplynulo od volieb a rozhodne viac ako 100 dní od konštituovania vlády, takže našou úlohou trošku je začať si plniť naše poslanecké povinnosti, no a, bohužiaľ, podkladov na túto našu činnosť nám zatiaľ vláda predkladá značný dostatok. Jeden z nich je aj tento návrh zákona. Už mám tu česť relatívne dosť dlho pracovať s materiálmi v parlamente, ale takú zložitú schizofréniu vo vzťahu k návrhu zákona som ešte nezažil. Objektívne je, že keď pán minister tento návrh predložil, tak sa pokúsil riešiť vážne systémové chyby v existujúcom stave reformy verejnej správy a pokúša sa zachraňovať aspoň to, čo sa ešte vôbec v tom priestore verejnej správy pri tomto type jej riadenia uskutočňuje. Práve dnes sme mu pravdepodobne zobrali práve túto sféru pôsobnosti, takže toto je jeho labutia pieseň. Takže za istých okolností, pán minister, som vám vďačný za tento návrh, ale napriek tomu sa vám nemohlo podariť v tomto systémovom prostredí predložiť návrh, ktorý je zmysluplný a ktorý pomôže veľmi zložitej, a to vážne chcem zdôrazniť, veľmi zložitej situácii v oblasti verejnej správy.
Ako viete, realizujeme o dušu spasenú zákon 416, presúvame kompetencie, vytvorili sme VÚC, a ak je niečo absolútne transparentné, tak to je až neuveriteľný kompetenčný chaos a neustále už až zúfalé hlasy z prostredia obcí alebo aj VÚC vo vzťahu k tomu, aby sme konečne už niečo v tomto smere urobili, aby sme vyjasnili aspoň elementárne súvislosti, ktoré s výkonom štátnej správy, či už originárnej, alebo prenesenej, vznikajú.
Najskôr sa však pristavím pri probléme vyvlastnenia, ktorý jednoducho tým, že je taká dikcia 416-ky a bola povinnosť previesť kompetencie, ktoré sú v zákone č. 50, nejakým spôsobom vo väzbe predovšetkým na skutočnosť, že vláda hodlá od 1. 1. 2004 pravdepodobne zrušiť okresné úrady, tak pán minister nemal inú možnosť, a keďže nenašiel iný subjekt, no tak musel presunúť aj vyvlastňovanie na obce. Každý, kto tu má právnické vzdelanie, ale použijem aj ten trošičku sprofanovaný pojem "súdny človek", vie, že vyvlastňovacie konanie je jedno z najťažších, ktoré vo sfére verejnej správy existuje, ktoré neustále bolo vystavované útokom osobitne z pravicového prostredia, už vôbec k vyvlastňovaniu, k inštitútu ako takému, a bolo vystavované tomu, že všetky okolnosti, ktoré sprevádzajú vyvlastňovacie konanie, musia byť odborne, veľmi presne zistené a musia byť aspoň, nie aspoň, mimoriadne predpoklady na to, aby vyvlastňovacie konanie naozaj sa uskutočnilo tak, aby nedošlo k možnému výraznému zasahovaniu do práv majiteľov, práv vlastníkov, ale aj v realizácii verejného záujmu ako takého. Čiže v teoretickom prostredí nepoznám nikoho, ktorému by napadlo čo len na chvíľu, aby uvažoval o nejakých obciach, a ktorý rozmýšľa skôr o tom a skôr bol tlak, aby sme presunuli veci na súd ako orgán, ktorý má elementárne predpoklady. To znamená, sudca, ktorý posudzuje takýto zásah do vašich vlastníckych práv, musí mať právnickú fakultu, musí mať 3 roky praxe na súde a potom musí robiť justičnú skúšku a potom je oprávnený na to, aby rozhodoval o vlastníckych právach a o zásahu do nich.
My týmto návrhom zákona, ale nie týmto, ten vlastne vykonáva iba 416-ku v konečnom dôsledku, takýto výrazný zásah do vlastníckych práv presúvame na obce. Ja chcem veriť, že obce s počtom povedzme 10-20 tisíc obyvateľov majú aký-taký aparát, kde povedzme aspoň v polovici vieme zaručiť, že ten, kto bude rozhodovať o vyvlastňovacom konaní, bude disponovať právnickým vzdelaním a bude poznať veľmi dôležitý súbor právnych predpisov, Občiansky zákonník a mnohé iné právne predpisy, a, samozrejme, celý súbor stavebných predpisov.
A teraz tu robíme konštrukcie pre obce do 1 000 obyvateľov, ktorých je na Slovensku, prosím, vážení páni, však 2 000 a v ktorých je 1,8 až 1,9 mil. obyvateľov. Máme vyvlastňovacie konania, ktoré bežia, staviame diaľnice, staviame rôzne budovy vo verejnom záujme a možno očakávať, že mnohé úkony ešte budú dynamicky rásť. Viete si aspoň trošku predstaviť, ako vyzerá správny aparát v takejto obci? Ja pripúšťam, že medzi tými 2 000 obcami možno nájdeme 20, kde aké-také, neviem aké, predpoklady asi nájdeme, ale medzi tými ostatnými ja si to predstaviť neviem.
Takže tento krok, kde je skutočne nevyhnutné z pohľadu ministerstva niečo takéto urobiť, ja osobne ako občan, už ako poslanec vôbec pochopiť neviem. Tragédia je, že nedá sa ani rekonštruovať tento stav. Takto sme rozmýšľali, že sa pokúsime prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu presunúť toto rozhodovanie na krajský úrad. Krajský úrad za istých okolností by mohol byť relatívne legitímnym orgánom, ktorý bude o veci rozhodovať. Vzniká otázka, kto bude odvolacím orgánom? Pretože okresný úrad nefunguje. A tu narážame už pri prvom probléme na čosi zásadné, systém miestnej verejnej správy, či už originárnej, alebo prenesenej, musí byť dvojstupňový a musí byť miestny, to znamená, nemôže zavádzať riadne odvolacie konanie do prostredia ministerstva. Ako tento problém vyriešime? Prečo teda problém rušenia okresných úradov nie je súčasťou koncepcie, ktorú vláda predloží do parlamentu, s ktorým sa budeme seriózne zaoberať, kde máme možnosť poukázať na všetky až nezmysly, ktoré z niektorých úvah vyplývajú, a pokúsime sa vytvoriť elementárne normálne prostredie pre spravovacie procesy v tomto štáte.
Predložený návrh dokonca hovorí o tom, že každý pracovník stavebného úradu na to, aby mohol vykonávať svoju činnosť, musí podľa zákona o štátnej službe spĺňať predpísané náležitosti. Nehovoríme odkedy. Vieme si skutočne zas predstavovať, ako budú stavebné úrady vyzerať a koľko percent z tých stavebných úradov bude spĺňať túto náležitosť, náležitosť v tomto čase, keď sa tento zákon schváli? Uvedomujeme si elementárne dôsledky, že v civilizovanom štáte a u nás platí právna úprava, že existuje náhrada škody, pokiaľ štátny orgán rozhodne a spôsobí vám svojím rozhodnutím škodu? Kto bude zodpovedný v danom prípade za tú škodu? Hovoríme, že spoločné úrady pomôžu veci vyriešiť. Spoločné úrady, ktoré existujú na Slovensku, ktoré ja poznám, nie sú spoločnými úradmi a už vôbec nie podľa príslušného paragrafu zákona 369. Každý štátny úrad, a to vedia absolventi právnickej fakulty už pravdepodobne po tom, ako vykonajú skúšku zo správneho práva, musí mať nejaké náležitosti, musí mať právomoc, musí mať kompetenciu a musí mať materiálne náležitosti na to, aby mohol fungovať.
Ak vytvorí 34 obcí napr. v Žiari nad Hronom akože čosi, čomu sa hovorí spoločný úrad pre stavebné konanie, to nie je žiadny spoločný úrad. Ony si len najmú 4 úradníkov, kde si určia pomerné náklady, kto ich bude platiť a prípadne náklady na miestnosti, ale už vôbec sa neurčí to, čo je primárne a určujúce na stanovenie správneho úradu - kto má právomoc, kto má kompetenciu a kto nesie zodpovednosť za výkon takéhoto rozhodnutia. Ak starosta si dá pripraviť takýto návrh rozhodnutia, je viazaný týmto rozhodnutím alebo nie je viazaný týmto rozhodnutím? Pokiaľ teda vznikne prípadne škoda, voči komu bude smerovať žiadosť o náhradu? Voči tým najatým úradníkom, ktorí budú vyhotovovať tie rozhodnutia, alebo voči starostovi obce? Veď to sú veci, kde jednoducho neexistuje, aby sa neriešili v rámci toho, čomu hovoríme reforma verejnej správy.
Dalo by sa hrozne veľa o tom hovoriť, sme pripravení v rámci nášho výboru skutočne sa celkom inou akceleráciou reformy verejnej správy zaoberať, ale tento návrh hoci je potrebný, nie je rekonštruovateľný a to je tá schizofrénia, o ktorej vám hovorím. A jednoducho ja osobne zaň hlasovať nebudem a pôjdem niekde mimo, lebo neviem sa s tým nejakým spôsobom vysporiadať.
Myslím si, že keď nikto iný, pán Brocka mi bude rozumieť, ktorý jediný v tomto parlamente otvoril otázku takú nevyhnutnú pre náš štát, ako je budovanie inštitúcií v rámci novej Európy. Ak Európa primárne hovorí, že výstupy, vlastný rozhodovací proces, uplatnenie práva, vymožiteľnosť práva, je to primárne, čo chce od verejnej správy ako takej - tak toto je to, k čomu máme smerovať?
Nebudem ani ďalej hovoriť, asi to nemá význam. Chcem iba naznačiť, či už akceptujete, alebo neakceptujete tieto názory, vážne sa nad tým zamyslime, lebo ide o vážnu vec, ak destabilizujeme verejnú správu v štáte, destabilizujeme zásadným spôsobom aj štát. Veľmi vážnym spôsobom nad tým rozmýšľajme. Ďakujem pekne. (Potlesk.)