Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďalej sa do rozpravy prihlásil... faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Polka, faktická poznámka.

L. Polka, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Po prvé, ja by som sa chcel ospravedlniť, v návale citov som hovoril o amnestii, samozrejme, mal som na mysli imunitu a zdôrazňujem, aj pokiaľ ide o vystúpenie môjho predchodcu, hovorme my členovia zákonodarného zboru o existujúcom právnom stave a uvažujme o zmene tohto právneho stavu. Ak urobíme preteky vo vzdávaní sa imunity, tak neurobíme tejto spoločnosti dobre. Pripravme skutočne spoločne, podčiarkujem spoločne, pretože treba súhlas minimálne 90 poslancov, nový návrh ústavného zákona, ktorým sa zbavíme tejto ťarchy minulosti, ktorá leží na poslaneckých bedrách, ale nerobme preteky o tom, kto prvý z poslancov sa vzdá imunity. Robme a žime tak, aby sme nemuseli imunitu využívať, a robme a žime tak, aby si nás občania vážili.

Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kovarčík, faktická poznámka.

J. Kovarčík, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia. Ja považujem túto diskusiu za veľmi nevyváženú. Je mi ľúto, ale musím konštatovať, že vystupujú a reagujú len opoziční poslanci. Ja sa pýtam, kde je koalícia, kde sú koaliční poslanci, prečo nevystúpia a nepresvedčia Národnú radu, ako majú hlasovať. Ja ešte raz vyzývam koaličných poslancov, aby reagovali na toto moje vystúpenie a aby nás presvedčili svojimi argumentmi, prečo budú hlasovať za odobratie imunity. A na záver sa pýtam, vie niekto z koaličných poslancov dnes povedať a otvorene povedať, kto mal po roku 1998 privatizovať Kúpele Sliač a Kováčovú?

Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Cabaj. Zároveň, páni a dámy poslankyne, ale predovšetkým páni, chcela by som poprosiť o trošku väčší pokoj v rokovacej sále. Pán podpredseda Bugár nie je rád, keď ho niekto ruší, keď vedie schôdzu, tak ho musím poprosiť aj ja o väčšiu toleranciu. (Potlesk.)

T. Cabaj, poslanec: Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia. Vzhľadom na to, že chcem predložiť jeden procedurálny návrh, a to sa nedá urobiť z miesta, preto som sa opätovne prihlásil do rozpravy. Vážené kolegyne, kolegovia, ak si zoberiete tlač, o ktorej momentálne rokujeme, na tretej strane "o možnosť byť prítomný na schôdzi výboru požiadal listom, ktorý bol doručený predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky dňa 24. februára 2003 advokát docent JUDr. Vladimír Čečot, CSc., ktorý v predmetnej trestnej veci vystupuje ako zvolený obhajca od začiatku roka 2000. Ako dôvod uviedol poskytnutie právnej pomoci poslancovi MUDr. Viliamovi Soboňovi pri rokovaní Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o žiadosti na vydanie súhlasu na jeho trestné stíhanie s odvolaním sa na článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky". Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o tejto žiadosti hlasoval a nesúhlasil s účasťou právneho zástupcu MUDr. Viliama Soboňu na schôdzi výboru.

Vážené kolegyne, kolegovia, zoberte si, prosím pekne, ústavu. Článok 47 ods. 2 ústavy hovorí: Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na tento článok a ďalší článok 50 Ústavy SR predkladám procedurálny návrh prerušiť rokovanie o tomto bode, vrátiť materiál naspäť mandátovému a imunitnému výboru, aby mandátový a imunitný výbor zosúladil svoje konanie s ústavou a potom sa môže Národná rada touto otázkou zaoberať. V opačnom prípade, ak nebude takto postupované v zmysle ústavy, zakladá to prvý predpoklad na to, aby bola podaná ústavná sťažnosť na porušenie ústavných práv.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Husár. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Husár, máte slovo.

S. Husár, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, pokiaľ by niekto argumentoval tým, že nejde o konanie pred súdom, kde je obhajoba najobvyklejšia, zdôrazňujem, že to, čo citoval kolega Cabaj, patrí pod siedmy oddiel ústavy, ktorý hovorí o práve na súdnu a inú právnu ochranu. A zdôrazňujem to, čo aj on zdôraznil, že aj na konanie pred inými štátnymi orgánmi, a to za podmienok ustanovených zákonom. I keď zákon, rokovací poriadok hovorí o práve rozhodnúť vo výbore, kto bude na konanie výboru pripustený alebo nie, nemyslí sa tým táto podmienka, pretože ústavné právo na obhajobu je výsostné a nemôže ho obmedzovať ani rokovací poriadok Národnej rady, ani iný predpis nižšej právnej sily. Ja nechcem vyčítať kolegom z mandátového a imunitného výboru neodbornosť, pretože v súvislosti s výkonom tejto funkcie nemusia ovládať všetky články Ústavy Slovenskej republiky, ale považujem z ich strany za férové, keby uznali, že na tieto ustanovenia ústavy neprihliadali a myslím si, že by bolo vrcholne seriózne práve od členov ústavnoprávneho výboru, keby s návrhom kolegu Cabaja aj pri hlasovaní nesprávnosť svojho postupu uznali.

Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Na záver rozpravy vystúpi pán poslanec Soboňa.

V. Soboňa, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni. Úvod môjho vystúpenia pred vami som si predstavoval inak, mal som pripravený videozáznam zo života kúpeľov, zhodou okolností ktorý sa odohrával o 0.30 hodine 14. 7. 2000, kedy kúpele obsadila bezpečnostná služba Jáger. Toto obsadenie bolo pozoruhodné niekoľkými vecami. Jedna základná pozoruhodnosť spočíva v tom, že štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu bol pán generál Rázga tejto bezpečnostnej služby, ktorý bol predtým majiteľom tejto bezpečnostnej služby, kým sa nestal riaditeľom inšpekcie Policajného zboru. Ďalšia pozoruhodnosť je v tom, že sám generál Rázga vyšetroval porušenie zákonov vo veci práve toho Policajného zboru a tou inšpekciou, ktorej bol sám riaditeľom. Scenár tejto akcie bol perfektne pripravený, pretože o pol štvrtej sa odohral zásah a o siedmej už boli okná, ktoré boli predtým porozbíjané, zasklené, poupratované, takže prvé vystúpenia právnych zástupcov Fondu národného majetku a ľudí zainteresovaných hovorili, že žiadne násilie sa na Sliači nekonalo. Opak bol pravdou. A som veľmi hrdý, že akciou, ktorú riadili minimálne dvaja generáli, sa im nepodarilo napriek tomu zabezpečiť inkriminovaná pásku, ktorá hovorí o tom, že bez násilia to vôbec nešlo. Ak ste niekedy sledovali zásah gestapa, zásah ŠtB a KGB, využívali práve hodinu medzi treťou a štvrtou, využívali psov - nemeckých vlčiakov, využívali nástroje ako požiarnické sekery pri rozbíjaní prekážok a práve toto je nahrané na páske. Bolo mi vysvetlené, pán predseda Národnej rady mi odpoveď na moju žiadosť nedal, ale bolo mi vysvetlené, že takéto právo, aby sa videozáznam premietal, poslanec nemá. Pevne verím, že v Štrasburgu na Medzinárodnom súde budú mať na to iný názor a radi si pozrú tento záznam. Ďalej je pozoruhodná táto udalosť tým, že pred násilným obsadením kúpeľov bolo treba odstrániť v kúpeľoch pôsobiacu bezpečnostnú službu. Túto úlohu úspešne zabezpečil vtedajší prezident Policajného zboru Slovenskej republiky JUDr. Ján Pipta, ktorý podľa vyšetrovacieho spisu zneužil právomoci verejného činiteľa a vyvinul na podriadených nátlak, aby SBS pôsobiacu v kúpeľoch okamžite protizákonným spôsobom odstránili. Deň pred zásahom SBS Jáger kúpele opúšťa aj polícia, ktorá tam dovtedy nepretržite hliadkovala.

Ďalšia mimoriadne zaujímavá pozoruhodnosť je v tom, že posledná operatívna porada zainteresovaných pred zásahom v kúpeľoch sa konala na Úrade vlády Slovenskej republiky v pracovni predsedu vlády. Táto skutočnosť je tiež súčasťou vyšetrovacieho spisu, to nie sú moje výmysly. Na porade sa zúčastnili predseda vlády pán Dzurinda, podpredseda vlády pán Mikloš, minister vnútra Ladislav Pittner, prezident Policajného zboru Ján Pipta, viceprezident Policajného zboru pán Petráš, prezident Fondu národného majetku Slovenskej republiky a právny zástupca Fondu národného majetku pán JUDr. Jurovatý.

Upozorňujem, že v tom čase neexistovalo žiadne rozhodnutie súdu o zmene vlastníckych práv v Kúpeľoch Sliač a Kováčová, ale existovala podaná žaloba zo strany Corvasu a mojej osoby, kde sme napadli právoplatnosť odstúpenia od zmluvy, a existovalo predbežné opatrenie vydané Krajským súdom v Bratislave, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré toto predbežné opatrenie potvrdzovalo. Bude o ňom ešte reč.

Násilnému aktu obsadenia kúpeľov na spôsob gestapa predchádzali ďalšie závažné vstupy predstaviteľov výkonnej moci, prokuratúry, fondu a jeho právnych zástupcov do obchodnoprávneho sporu, ktoré pokračujú vlastne až do dnešného dňa.

Dovoľte mi preto, aby som predniesol niekoľko písomne zdokumentovaných skutočností. Znovu opakujem, všetko, čo poviem, je dokumentačne podložené. Celý spis kauzy Kúpeľov Sliač a Kováčová je totiž taký rozsiahly, že ho nie je možné ani heslovito spracovať do jedného vystúpenia. Budem sa zaoberať len otázkou, či je možné túto kauzu považovať za kauzu s politickým pozadím alebo nie. Okrem toho vás musím upozorniť, nie je možné oddeliť súčasné trestné stíhanie, ktoré prebieha od 5. decembra 2000, od veci samej, to znamená od obchodnoprávneho sporu o právoplatnosti alebo neprávoplatnosti odstúpenia od zmluvy. Toto úzke prepojenie vysvetlím na záver. Je takisto podložené dokumentačne. Jedno jediné, čo nemám zatiaľ podložené dôkazmi, je motív takého konania, ale dôkazy sa zbierajú, a pokiaľ ich budem mať skompletizované, určite pred verejnosťou s nimi predstúpim.

Dňa 22. 5. 1996 sa podpísala zmluva o odplatnom prevode akcií kúpou medzi Fondom národného majetku a spoločnosťou Corvas, ktorá sa stáva nadobúdateľom 127 137 kusov - 51 percent akcií Kúpeľov Sliač, ktorých kúpna cena predstavovala sumu 151 618 000 korún.

Dňa 2. 7. 1999 Fond národného majetku formou notárskej zápisnice odstúpil od zmluvy so spoločnosťou Corvas a zároveň udelil príkaz Stredisku cenných papierov na registráciu prechodu cenných papierov z účtu Corvas na účet fondu. V tomto momente sa spúšťa celý rad nezákonných krokov zo strany Fondu národného majetku a nastáva úporný boj o právo zo strany spoločnosti Corvas, boj o právo. Jediná šanca tejto spoločnosti je dôvera v nezávislosť súdnej moci a súdne rozhodnutie o právoplatnosti alebo neplatnosti jednostranného odstúpenia od zmluvy zo strany Fondu národného majetku.

Dňa 26. 5. 1999 vypracovala advokátska kancelária JUDr. Pavla Hagyariho takzvaný všeobecný scenár s názvom Garancie Fondu národného majetku voči Stredisku cenných papierov v súvislosti s možným vznikom povinnosti nahradiť škodu na základe neplatného odstúpenia od zmluvy o prevode akcií a následnej registrácie prechodu akcií v prospech Fondu národného majetku. Materiál popisuje, ako má fond postupovať vo vypracovaní záruk pre Stredisko cenných papierov. Uvedené svedčí o tom, že boli pochybnosti o zákonnom postupe Fondu národného majetku v prípade odstúpenia od zmluvy. V závere však autor tohto materiálu zdôrazňuje: Existuje len veľmi malá pravdepodobnosť, že by privatizéri mali šancu na úspech súdnou cestou. Ďalej píše: V prípade prehry súdneho sporu s nadobúdateľom akcií vzniká otázka prípadnej náhrady škody len vo vzťahu k Stredisku cenných papierov, ktoré jediné môže svojím postupom pri registrácii prechodu akcií na Fond národného majetku porušiť zákon. Fondu národného majetku v súvislosti s prípadným neplatným odstúpením od zmluvy priamo hrozba náhrady škody nehrozí, pretože len na základe tohto úkonu nedochádza k prechodu akcií a vyžaduje sa na to práve registrácia Strediska cenných papierov. Z dôvodu záujmu Fondu národného majetku na uskutočnenie navrhovaného postupu a súčasnej potreby Strediska cenných papierov zabezpečiť jeho záujmy, v prípade vzniku povinnosti nahradiť škodu je možné túto situáciu riešiť a uvádzajú sa jednotlivé spôsoby.

Dňa 30. 6. 1999 zasiela stanovisko štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky doc. JUDr. Ján Mazák pre ministerstvo financií a Stredisko cenných papierov týkajúce sa zákonností prechodu majiteľstva cenných papierov. Ešte raz podčiarkujem, štátny tajomník ministerstva spravodlivosti, ktorý je takto aj uvedený v záhlaví listu. Ku dňu platného a účinného odstúpenia sa Fond národného majetku stáva opäť majiteľom cenných papierov, ktoré previedol na privatizujúci subjekt. Opätovným majiteľom sa stáva v dôsledku prechodu majiteľstva podľa § 7 zákona o cenných papieroch v dôsledku inej právnej skutočnosti, ktorou je jednostranný právny úkon - odstúpenie od zmluvy urobený formou notárskej zápisnice. Podotýkam, že žiadne rozhodnutie o platnosti odstúpenia od zmluvy zo strany súdu neexistovalo a zákon o cenných papieroch takýto spôsob prechodu neumožňuje. Na základe uvedených odporúčaní Fond národného majetku odstupuje od zmluvy a Stredisko cenných papierov prikročilo k protiústavnému a protizákonnému postupu a dňa 13. 7. 1999 so spätnou platnosťou odo dňa 2. 7. 1999 realizuje prechod akcií na účet Fondu národného majetku.

Pred popísanými krokmi Strediska cenných papierov sa stretávajú ministri zainteresovaných rezortov, a to minister spravodlivosti Ján Čarnogurský, ministerka financií, minister vnútra, ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku a prijímajú dohodu, že tento postup je možný. Dohoda bola ústna, nie je písomný záznam. Uvedené stretnutie potvrdzuje i hovorkyňa Fondu národného majetku vo verejnom vystúpení v televíznom prenose. Pre uvedené vydal Okresný úrad justičnej polície na podnet Corvasu a MUDr. Soboňu uznesenie o začatí trestného stíhania za trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 Trestného zákona. Uznesenie je zo dňa 21. 1. 2003 a znie: Podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku začínam trestné stíhanie za trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 Trestného zákona, pretože doposiaľ neznámy páchateľ si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, a to tak, že dňa 13. 7. 1999 v Stredisku cenných papierov previedol so spätným dátumom 2. 7. 1997 na účet Fondu národného majetku 127 137 kusov akcií emitenta KSK, čo predstavovalo 51-percentný podiel na základnom imaní emitenta, ktorých vlastníkom bola spoločnosť Corvas so sídlom Sliač Kúpele na Sliači, čím spôsobil majiteľovi spoločnosti Corvas MUDr. Viliamovi Soboňovi, narodenému 24. 10. 1947, bytom Jazdecká, Nové Zámky doposiaľ presne nevyčíslenú škodu.

Okrem toho bolo podané trestné oznámenie na doc. JUDr. Mazáka pre návod na trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa a návod na trestný čin krádeže. Je nepochopiteľné, že tak koná štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Ako sa však ukáže v budúcnosti, ministerstvo spravodlivosti zohráva v kauze kúpeľov kľúčovú úlohu.

Ďalší písomný materiál, a to interný list Fondu národného majetku, uvádza spresnenie nákladov Fondu národného majetku súvisiacich s odstúpením od kúpnej zmluvy č. 1520/1996, kde účtuje okrem iného 50 000 korún za právnu pomoc, 31 660 korún za notársku zápisnicu, 137 711 korún za prevod akcií a 1 513 000 korún ako odmenu za prechod akcií vyplatenú právnemu zástupcovi. Je jasné, že ide o odmenu zo zdrojov fondu za výkon protiprávneho kroku.

Dňa 6. 5. 2000 došlo v nočných hodinách k násilnému obsadeniu budovy riaditeľstva kúpeľov Fondom národného majetku najatou bezpečnostnou službou. K uvedenému zákroku navrhol scenár právny zástupca Fondu národného majetku JUDr. Jurovatý, ktorý vo svojom liste adresovanom Fondu národného majetku zo dňa 21. 1. 2000 píše, že síce navrhovaný postup je v rozpore s právnym princípom, ale berie na seba osobnú zodpovednosť. Okrem toho zástupca Fondu národného majetku uvádza, že sa veľmi dobre pozná so sudkyňou Krajského súdu v Bratislave, ktorá je jeho bývalá spolužiačka a navštívi túto sudkyňu ohľadom toho, že celý spis Kúpeľov Sliač a Kováčov bol zmenou v rozvrhu práce presunutý práve k menovanej sudkyni. Takisto je to dokumentačne potvrdené.

Dňa 1. 6. 2000 bezpečnostná služba prenajatá Fondom národného majetku po oboznámení sa s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý potvrdzuje predbežné opatrenia vydané Krajským súdom Bratislava, dobrovoľne odovzdala kľúče a budovu riaditeľstva legitímnemu predstaviteľovi spoločnosti.

Dňa 2. 6. 2000 odpovedá listom minister vnútra Slovenskej republiky pán Ladislav Pittner ministrovi spravodlivosti Jánovi Čarnogurskému nasledovným listom. Dovolím si upozorniť pánov poslancov ešte raz, že minister vnútra odpovedá ministrovi spravodlivosti. Vážený pán minister. Dňa 1. júna 2000 mi bol doručený váš list z toho istého dňa bez spisovej značky, v ktorom ma žiadate o zváženie služobného zákroku príslušníkmi Policajného zboru z dôvodu porušovania vlastníckeho práva, cieľom ktorého by malo byť zabránenie páchaniu protiprávnej činnosti v Kúpeľoch Sliač a Kováčová Sliač. V prílohe tohto listu ste mi zároveň zaslali fotokópiu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. marca 2000, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. marca 2000, ako aj výpis z Obchodného registra Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26. apríla 2000 a výpis z Obchodného registra Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 1. júna 2000. Vašu požiadavku som dôkladne zvážil a posúdil. Som toho názoru, že vec je oveľa zložitejšia, ako ju vo svojom liste uvádzate. Predovšetkým by som chcel uviesť, že vlastnícke práva ku Kúpeľom Sliač a Kováčová sú vzhľadom na súčasný právny stav sporné. Vychádzam z toho, že po tom, čo Fond národného majetku Slovenskej republiky odstúpil od kúpno-predajnej zmluvy, podal účastník sporu Corvas, s. r. o., žalobu na neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy a zároveň podal návrh o vydanie predbežného opatrenia. Krajský súd v Bratislave uzneseniami z 20. júla 1999, z 8. septembra 1999 vydal predbežné opatrenie, ktorými Fondu národného majetku a súčasnému Predstavenstvu a Dozornej rade Kúpeľov Sliač a Kováčová výrazným spôsobom obmedzil dispozíciu s vlastníckymi právami.

Taktiež vychádza z právneho názoru Najvyššieho súdu, ktorý vyjadril v odôvodnení uznesenia zo dňa 30. marca 2000. Okrem iného Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto uznesení doslova uvádza: že v právnych vzťahoch súkromnej povahy majú subjekty rovnaké postavenie. Porovnaj čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý spočíva v tom, že jeden z účastníkov právneho vzťahu, a to ani štát, ani štátny orgán alebo iná právnická osoba nemôže druhému nanútiť nijakú povinnosť a že žiaden z účastníkov si nemôže autoritatívne vynútiť plnenie povinnosti na druhom účastníkovi. Porovnaj čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, ale sa musí obrátiť na štátny orgán (súd), pred ktorým majú obidvaja účastníci rovnaké postavenie čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky § 18 Občianskoprávneho poriadku.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prepáčte, pán poslanec, poprosím panie poslankyne, páni poslanci, väčší pokoj v rokovacej sále. Myslím si, že by bolo korektné, keby sme si vypočuli argumentáciu pána poslanca Soboňu. (Potlesk.)

V. Soboňa, poslanec: Ďalej uvádza minister vnútra. Z uvedeného vyplýva, že vlastnícke práva ku Kúpeľom Sliač a Kováčová sú k dnešnému dňu právne nejasné. Preto si vám vážený pán minister dovoľujem oznámiť, že ja ako minister vnútra nemôžem v súčasnosti na základe doposiaľ dostupných informácií zabezpečiť realizáciu vašej požiadavky. V útvare Policajného zboru môžu vykonať služobný zákrok iba za podmienok uvedených v zákone č. 171 o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Zastávam názor, že v súčasnej dobe nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby príslušníci Policajného zboru vykonali služobný zákrok z dôvodu porušovania vlastníckych práv. Existujú však iné právne prostriedky v kompetencii súdov, ktorými možno prípadne protiprávny stav riešiť. Ešte raz to prečítam. Existujú však iné právne prostriedky v kompetencii súdov, ktorými možno prípadne protiprávny stav riešiť. Táto veta je z listu ministra vnútra pre ministra spravodlivosti. Ak bude potrebné vykonať opatrenie súvisiace s ochranou osoby poverenej výkonom z rozhodnutia súdu, prijmem potrebné opatrenie, ktoré mi umožňuje použiť platný právny poriadok v Slovenskej republike.

Je neuveriteľné, že minister spravodlivosti žiada o zákrok v kúpeľoch ministra vnútra, ktorý mu musí vysvetľovať, aký je skutočný právny stav. Tento moment dokresľuje situáciu, ktorú som avizoval, že postavenie ministra spravodlivosti bolo v kauze Kúpeľov Sliač a Kováčová kľúčové. Svedčia o tom i opakované verejné vystúpenia ministra Čarnogurského, na ktorého bolo dňa 1. 2. 2002 podané trestné oznámenie pre trestné činy návodu na trestný čin, zneužitia právomocí verejného činiteľa a verejné schvaľovanie trestného činu. Dňa 14. 7. 2000 dochádza už k spomínanému násilnému obsadeniu kúpeľov a následne na to v súvislosti so zneužitím právomocí verejného činiteľa bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie voči bývalému prezidentovi Policajného zboru generálovi Piptovi. Počas vyšetrovania si Generálna prokuratúra opakovane vyžiadala vyšetrovací spis a po ukončení vyšetrovania a vznesení obvinenia námestník generálneho prokurátora počas neprítomnosti generálneho prokurátora zastavuje uvedené stíhanie. Keďže minimálne dvaja prokurátori Krajskej prokuratúry v Bratislave odmietajú uvedený krok podpísať, spis sa dostáva na prokuratúru do Trnavy, kde námestník krajského prokurátora uvedenú skutočnosť odobruje.

Na výhrady, ktoré sme v súvislosti s uvedeným postupom zaslali generálnemu prokurátorovi v liste, sme doteraz nedostali odpoveď.

Ďalej budem citovať z materiálu, ktorý na poradu ekonomických ministrov predkladal Jozef Kojda, prezident Prezídia Fondu národného majetku. V uvedenom materiáli, ktorý má názov Informácia o situácii v spoločnosti KSK, sa okrem iného uvádza: Bod deväť 6. 11. 1999 rokovanie MUDr. Hybský, pán Očenáš s vedúcim úradu ministerstva spravodlivosti JUDr. Lipšicom. MUDr. Hybský a pán Očenáš boli v tom čase členovia nelegitímneho predstavenstva spoločnosti.

Bod desať 7. 11. 1999. Na základe výsledkov z rokovania dňa 6. 11. 1999 s pánom vedúcim úradu JUDr. Lipšicom boli zaslané písomne doklady na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky týkajúce sa zápisu zmien do Obchodného registra. Podotýkam, že predbežné opatrenie vydané krajským súdom a potvrdené Najvyšším súdom zakazovali akékoľvek zmeny orgánov až do vyriešenia vo veci samej. A túto skutočnosť vtedajší vedúci úradu, terajší minister spravodlivosti absolútne neakceptoval, ale sa priamo zúčastnil na ovplyvňovaní registrového súdu.

Bod trinásť 12. 11. 1999. Rokovanie na Fonde národného majetku Slovenskej republiky za účasti predsedu predstavenstva riaditeľa akciovej spoločnosti, právneho zástupcu Fondu národného majetku a pracovníka fondu bolo dohodnuté, že predstavenstvo a JUDr. Jurovatý zabezpečia právne kroky na Najvyššom súde Slovenskej republiky proti odvolaniu firmy Corvas v súvislosti so zvolaním mimoriadneho valného zhromaždenia. Predseda predstavenstva pán Očenáš a člen dozornej rady pán Ing. Baňas uskutočnili rokovanie na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky za účelom získania informácií možných právnych krokov voči MUDr. Soboňovi a o urýchlenie procesu zápisu do Obchodného registra. Zaujímavé je i záverečné komuniké, kde porada ekonomických ministrov vzala na vedomie informáciu o situácii v kúpeľoch po odstúpení od zmluvy a späť vzatí akcií na účet fondu a súčasne navrhuje ministrovi spravodlivosti zvážiť možnosti zvýšenia pozornosti pri vydávaní predbežných opatrení a pri realizácii zápisov do Obchodného registra. Ministrovi vnútra zvážiť možnosť vypracovania právnej normy na postup Policajného zboru pri ochrane majetku preukázateľne oprávnených osôb a proti užívaniu majetku právnickými a fyzickými osobami, ktoré sa nemôžu preukázať príslušnými oprávneniami. Znovu sa vraciam k tomu, čo som už povedal, žiadne rozhodnutie súdu o zmene vlastníckych práv na Sliači dodnes neexistuje. Zároveň pri vydávaní legislatívnych úprav zvážiť možnosti ochrany majetku štátu tak, aby v budúcnosti neumožnili súkromným osobám postupovať proti záujmom štátu ako v prípade spoločnosti KSK. V tom čase už Kúpele Sliač a Kováčová boli akciovou spoločnosťou, takže vonkoncom nešlo o majetok štátu. Podľa môjho názoru je nedôstojné, aby takéto komuniké obsahovalo materiál, ktorý prerokúvali ekonomickí ministri vlády a malo byť predložené na rokovanie vlády.

Pre kompletizáciu politického pozadia celej kauzy pripomínam písomný príkaz generála Ivora, aby sa vyšetrovacie orgány nezaoberali podaniami MUDr. Soboňu, ale aby ich použili na podania druhej strany. Podrobne som parlament informoval pri vystúpení k správe generálneho prokurátora o činnosti Generálnej prokuratúry a vyzval som ho, aby začal trestné stíhanie za zneužitie právomoci verejného činiteľa.

Dňa 12. 7. 2001 uznesením vyšetrovateľa Okresného súdu vyšetrovania Policajného zboru Zvolen bolo vznesené obvinenie voči dvom pracovníkom SBS Jáger za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustili pri násilnom obsadení budovy riaditeľa KSK 14. 7. 2000.

Dňa 10. 4. 2002 uznesením vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru Banská Bystrica bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie za trestný čin úverového podvodu voči nelegitímnym predstaviteľom KSK Sliač Rudolfovi Očenášovi a Ing. Kataríne Macalákovej. Po podaní obžaloby na súd a za neprítomnosti dozorujúceho prokurátora krajský prokurátor uvedenú žalobu sťahuje zo súdu napriek tomu, že s ňou predtým súhlasil. Tento postup však odmieta podpísať ktorýkoľvek z prokurátorov krajskej prokuratúry, až je vecou poverený začínajúci prokurátor, ktorý postupuje v zmysle ďalšieho dovyšetrovania. Všetky tieto kroky sú vykonané po zásahu a intervencii Generálnej prokuratúry. Konzultácie s osobami poznajúcimi problémy v tejto oblasti dokazujú, že je to doteraz nevídaný postup prokurátora, ktorý stiahol obžalobu zo súdu napriek tomu, že predtým s ňou súhlasil a napriek tomu, že dozorujúci prokurátor má diametrálne odlišný názor.

A teraz mi dovoľte vyjadriť sa k materiálu Informácia k žiadosti okresnej prokurátorky JUDr. Evy Kubančíkovej. Pani poslankyňa Sabolová uviedla, že ju pani prokurátorka presvedčila. Pani prokurátorka do spisu, ktorý bol postúpený mandátovému a imunitnému výboru, uviedla úvodnú správu, ktorá je identická so záverom vyšetrovateľky. Medzitým ubehlo 28 mesiacov dôkazové konanie, kde som sa podrobil všetkým úkonom, ktoré odo mňa žiadali vrátane konfrontácií, a ani jedna zmienka o dôkazovom vyšetrovaní v tejto správe prokurátorky nezaznela. To znamená, po dôkazovom vyšetrovaní trvajúcom 28 mesiacov situácia bola absolútne diametrálne odlišná. Samozrejme, toto však nemohlo vyhovovať ani pani prokurátorke, ani Generálnej prokuratúre.

Ďalej pripomínam, že som proti účasti JUDr. Evy Kubančíkovej podal námietku pre zaujatosť. Dôvod bol ten, že jej otec, s ktorým žije aj dnes v spoločnej domácnosti, Ing. Oto Kubančík mal uzavretú zmluvu s KSK s kúpeľmi o príprave projektovej dokumentácie, za ktorú kúpele zaplatili okolo 3 milióny korún, pričom žiadny projekt nebol realizovaný. Túto zmluvu pre jasnú nevýhodnosť pre kúpele som zrušil, čo sprevádzala značná nespokojnosť zo strany pána Ing. Kubančíka. Podľa právnikov je to dôvod, aby sa sama prokurátorka vylúčila z veci. Nestalo sa tak a dokonca ani Generálna prokuratúra nenašla dôvod, pre ktorý by mohla byť zaujatá. Takto závažnú vec musím, samozrejme, riešiť ďalšími právnymi možnosťami a postupmi, nehovoriac o tom, že v prípadoch, keď Generálna prokuratúra zasahuje do prebiehajúcich vyšetrovaní v môj neprospech, poveruje dozorovaním pani JUDr. Kubančíkovú aj v ďalších kauzách. Konkrétne mám na mysli spomínaný úverový podvod.

A teraz mi dovoľte, aby som sa vyjadril k tomu, čo som avizoval na začiatku, aký je súvis medzi odstúpením od zmluvy medzi kauzou Kúpele Sliač a mojím trestným stíhaním. Súvis je absolútne úzky a tieto dve veci sú absolútne prepojené. Ony sú totižto navzájom podmienené. Pán poslanec Jasovský naznačil, opakovane som bol zastrašovaný a vyzývaný, aby som stiahol žalobu a bude sa inak postupovať vo veci trestného stíhania. Samozrejmá vec, že takéto niečo u mňa neprichádza do úvahy. Bolo mi viackrát ponúkané finančné vyrovnanie s Fondom národného majetku. Samozrejme, že ani takýto postup pre mňa nie je prijateľný, pretože pre mňa je prijateľné len riadne súdne doriešenie kauzy, pretože som bol v tejto kauze nesmiernym spôsobom perzekvovaný a moja povesť a povesť mojej rodiny utrpela závažné škody. Nie je možné tieto škody napraviť žiadnou finančnou sumou. A pokiaľ ma upozornili moji priatelia, že sa môže stať v súčasnej situácii na Slovensku, že všetko dopadne inak, ako si myslím, ani vtedy takéto riešenie pre mňa nie je prijateľné a celé dotiahnem, samozrejme, súdnym pokračovaním. Vzhľadom na to, že spôsob odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany Fondu národného majetku je protizákonný a náš právny systém taký spôsob nepozná, zainteresovaní hľadali možnosť, ako si zabezpečiť majetok kúpeľov bez pre nich neistého súdneho pojednávania vo veci samej, to znamená o právoplatnosti odstúpenia od zmluvy. Dôkazom, že som protiprávne nakladal s majetkom kúpeľov, by získali možnosť dôvodne odstúpiť od zmluvy. Toto je vlastné jadro tohto diabolského plánu, ktorý mi prezradil policajný dôstojník, ktorý sa zúčastnil na tomto vyšetrovaní. Majú mi dokázať, že som nakladal s majetkom kúpeľov nezákonne, a to bude dôvod, aby bola napadnutá zmluva. Tu je to úžasné prepojenie a znovu sa vraciam k tomu, čo som povedal. Jediné, čo mi chýba, je motív, pretože Kúpele Sliač, to nie je rodinné zlato ani rodinné striebro. To je len jeden podnik, v ktorom treba ťažko pracovať a vložiť doň veľmi veľa prostriedkov, aby niekedy mal to postavenie, ktoré možno v minulosti mal. Predpoklady na to však sú. (Potlesk.)

Preto trvá trojročné vyšetrovanie, preto bola vyčlenená jedna vyšetrovateľka na jeden prípad, preto na vyšetrovanie bol nasadený odbor obzvlášť závažnej trestnej činnosti, preto som aj teraz nútený pred týmto parlamentom vystupovať. Na okraj podotýkam, že v novembri 1999 krajský úrad vyšetrovania odmietol začať vyšetrovanie pre absolútny nedostatok dôkazov voči mojej osobe. Od roku 1999 bojujem proti tejto obrovskej presile zo strany štátnych orgánov, preto je viac ako tri roky moja rodina terorizovaná, preto som pravidelne škandalizovaný pomocou prepracovaného mediálneho systému na spôsob spravodajského nátlaku, o čom by pán poslanec Lintner iste vedel veľa hovoriť, a vystavený pokusu o zlomenie mojej duševnej odolnosti. Preto som musel absolvovať zasadanie mandátového a imunitného výboru, ktoré bolo pre mňa ponižujúcim aktom.

Základná otázka je teda položená. Po toľkých intervenciách v prípade Kúpeľov Sliač a Kováčová zo strany predstaviteľov štátnych orgánov je možné, že kauza nemá politické pozadie? Politicky motivovaný nátlak na poslanca môže byť prekážkou pri zbavovaní imunity? Sú to otázky veľmi vážne pre demokratický a nezávislý parlament v demokratickom a právnom štáte. Môžu to byť však otázky absolútne okrajové, ak o takýto parlament a takýto štát nejde. Pre moju osobu však táto otázka nie je už kľúčová, pretože viac ako štyri roky vediem boj o svoje ústavné a základné ľudské práva bez akejkoľvek imunity, a preto vás žiadam, pani poslankyne, páni poslanci, aby ste hlasovali za zbavenie mojej osoby poslaneckej imunity. Chcem naďalej tento boj doviesť ako slobodný a nezávislý človek.

Ešte na záver, na úplný záver (potlesk). Dňa 17. 5. 2001 Medzinárodný súdny dvor pre ľudské práva v Štrasburgu prijal sťažnosť spoločnosti Corvas a MUDr. Soboňu pre porušenie jeho základných ľudských práv.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Soboňa bol posledným prihláseným do rozpravy. O slovo ešte požiadal podpredseda parlamentu pán Veteška.

Máte slovo, nech sa páči.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Ja často nevystupujem v Národnej rade. Zvažujem, aby som nezneužíval výhodu vstúpiť do rokovania tohto parlamentu len vtedy, keď cítim, že sú vyčerpané prostriedky aj mojich kolegov z poslaneckého klubu, a keď cítim, že sa nemusím pretvarovať na funkcionára Národnej rady a chcem to povedať ako človek, ktorý patrí medzi nových poslancov, a takisto ako človek, ktorý sa po prvýkrát zúčastnil na rokovaní mandátového a imunitného výboru.

Tentoraz oslovím aj kolegu poslanca pána Soboňu, aby si aj on vážil slová, ktoré tu hovorí, pretože mám úctu, pán poslanec, pred tebou za to, že si dobrovoľne požiadal o vzdanie sa svojho práva na obhajobu týmto orgánom. Na druhej strane chcem povedať, my máme povinnosť zvážiť, či niekedy to nie je už únik, pokus o únik z nešťastia, pretože do tohto nešťastia, podľa môjho názoru, sa tento človek nedostal sám. Ja vám chcem povedať, nikdy v živote som nebol na súde, nikdy som nebol na prokuratúre, nikdy som nebol v Kúpeľoch Sliač a Kováčová. S pánom Soboňom sa poznám krátko ako s kolegom poslancom, ale poctivo som sa pripravoval na rokovanie mandátového a imunitného výboru a postrehol som dva momenty, ktoré má presvedčili o tom, že ani dobrá vôľa samého poslanca nám nezakladá ani právo, ani nás neoslobodzuje od zodpovednosti odovzdať tohto človeka do rúk tam, kde nemusí byť právo právom alebo pravda právom a právo pravdou.

Keď sme v mandátovom a imunitnom výbore hovorili o tom, či má pán poslanec Soboňa právo doviesť si tam svojho obhajcu, dôvodom našej pani kolegyne, ja som to privítal, pani kolegyne Sabolovej bolo, že predsa, keď sa tam zúčastní aj zástupca Generálneho prokuratúry je predpoklad, že zástupca Generálnej prokuratúry v súlade so základným poslaním prokuratúry ako takej dohliada nad správnosťou vykonávania zákonov, môže ešte v priebehu rokovania pred imunitným a mandátovým výborom dôjsť k presvedčeniu, že toto trestné stíhanie, ktoré je vedené proti nášmu kolegovi poslancovi, nemá dostatočný právny základ. Ja som v presvedčení, že takto to bude súhlasil aj s tým, aby bol zástupca Generálnej prokuratúry a že nebude zástupca samotného poslanca obhajca pán docent Čečot.

Druhý moment, ktorý som postrehol na rokovaní mandátového a imunitného výboru, bol ten, že som vychádzal zo skutočnosti, že nie je našou úlohou vyšetrovať, pretože na to máme orgány činné v trestnom konaní, ale našou úlohou je vypočuť si a vzhliadnuť podmienky, či nie sú prekážky na to, aby pokračovalo trestné stíhanie, ktoré niekto začal voči nášmu kolegovi poslancovi.

A dovoľte mi, aby som práve v tejto súvislosti povedal dva kľúčové momenty pre mňa ako pre ústavného činiteľa a ako človeka, ktorý tu nedávno spolu s vami kládol ruku na Ústavu Slovenskej republiky, a budem tak konať aj teraz. Ja som položil otázku pani okresnej prokurátorke, na ktorú mi nezodpovedala. Položil som jej otázku, ktorá sa týkala v čase začatia trestného stíhania. Kto bol vlastníkom Kúpeľov Sliač a Kováčová? To je vážny právnický moment na postupovanie v celej tejto takzvanej kauze. Položil som aj druhú otázku. Ani na tú som nedostal odpoveď. Tá žena nebola pripravená. Tá žena čítala len dokumenty, ktoré dala dohromady s nejakým tímom, a mal som predpoklad a mám úctu ku kolegom právnikom, sám mám právnické vzdelanie, hoci som právnu prax v reálnom živote nikdy nevykonával, tá žena prečítala dokumenty, ktoré dala dohromady. Z čoho som sa však zhrozil? Zhrozil som sa z toho, že zástupca Generálnej prokuratúry, ktorého som dovtedy nepoznal, ospravedlňujem sa, myslím si, že to bol dokonca zástupca generálneho prokurátora, ktorého som dovtedy nikdy nevidel, ospravedlňujem sa. Mám úctu ku kolegom právnikom, chodili sme do jednej a tej istej školy, univerzity. Tento muž namiesto toho, aby dohliadal nad správnosťou vykonávania zákonov alebo jedným slovom nad zákonnosťou, tento muž drgal doslova a do písmena, ja si nedovolím znevážiť toto čestné miesto, aby som predvádzal akým spôsobom do prokurátorky, čo ešte má vytiahnuť, čo ešte má upozorniť a tak. Čiže muž, ktorý mal zabezpečovať nezávislosť konania, ten huckal ako keby, ako keby... Viete, čo si myslím.

Tretiu vec, ktorú chcem povedať. Je dva a pol roka alebo určité obdobie, ktoré tu pán poslanec prezentoval presnejšie, prebiehalo trestné stíhanie voči jeho osobe a zúčastneným osobám v tejto kauze bez poslaneckej imunity. Za dva a pol roka nikto týmto ľuďom, účastníkom v trestnom konaní nekládol prekážky na to, aby nedokázali vinu alebo aby nedostali vec do stavu, ktorá bola schopná na predloženie na vytýčenie súdneho pojednávania. Ja by som preto chcel pripomenúť všetky tie vystúpenia, ktoré tu moji kolegovia poslanci povedali, či už to bol pán Jarjabek, náš pán predseda klubu Cabaj, alebo pán Jasovský, kde zazneli aj návrhy na to, aby sa táto vec vrátila naspäť do mandátového a imunitného výboru, kde zazneli aj návrhy na to, aby sa vyslovene hlasovalo tajne o tejto veci, aby sme dokázali, že sme v tejto veci aj my nepolitickí.

Chcem však na záver ešte jednu vec povedať. Keďže nemám vzťah k tejto veci a chcem hovoriť skutočne nezávisle, vážim sú túto svoju situáciu, chcem aj to hovoriť, že ak je pán Soboňa trestne stíhateľný, tak tomu neujde, pretože ukončením poslaneckého obdobia nezaniká trestnosť v tejto veci. Je však na nás, že ak orgánom činným v trestnom konaní doposiaľ nebežal čas, tak prečo by sme sa my mali, tak ľudovo povedané, časovo schvátiť a chytro, chytro urobiť niečo. Nech tí ľudia, ktorí zanedbali odpovedať a zabezpečiť správne odpovede na otázky, ktoré som ja položil v mandátovom a imunitnom výbore, nech ešte popracujú na zodpovedaní takých otázok a nech niekedy v budúcnosti požiadajú o zbavenie imunity pána poslanca. Nech dopracujú kvalitnú prácu a nech ju predložia tak, aby sme boli naozaj presvedčení. Ja osobne nie som presvedčený nie preto, že som kolega pána poslanca v klube za HZDS. Ja nie som presvedčený preto, že sa nedodržiava právo. Poďme za právom, panie kolegyne a páni kolegovia!

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pani poslankyňa Sabolová.