P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Pán minister prednáša naozaj stanovisko k vážnemu dokumentu. Nech sa páči, pán minister.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: ... členov Európskej komisie navrhnutý v ústavnej zmluve nepovažujeme za opodstatnený, pretože negarantuje zachovanie silného postavenia Európskej komisie. Sme za zachovanie princípu jedna krajina, jeden komisár, s rovnocenným postavením všetkých členov Európskej komisie. V prípade, že sa nepodarí získať väčšinu členských krajín pre tento princíp, lebo aj to je možné, budeme sa zasadzovať za uplatňovanie spravodlivej rotácie.

Po druhé, je to názov zmluvy a zmienka o kresťanských hodnotách v preambule. Slovenská republika sa bude zasadzovať za zmenu názvu dokumentu na názov Ústavná zmluva Európskej únie, ktorý lepšie vyjadruje zmluvný charakter dokumentu, to znamená skutočnosť, že sú to členské štáty, ktoré Európsku úniu zakladajú a zverujú jej právomoci vymedzené ústavnou zmluvou. Prívlastok ústavná potom vyjadruje obsahovú stránku dokumentu upravujúceho základné vzťahy fungovania Európskej únie, svojím charakterom obdobné vzťahom, ktoré sú tradične predmetom ústavnej úpravy. Slovenská republika bude taktiež podporovať návrhy na zmienku o kresťanských hodnotách do preambuly ústavnej zmluvy v závislosti od konkrétneho návrhu zmeny textu.

Po tretie, je to jasnejšia formulácia v uplatňovaní princípu rotácie v sektorálnych radách. Súčasná formulácia v návrhu ústavnej zmluvy nie je pre nás dostatočne konkrétna, a preto budeme požadovať vyjasnenie textu garantujúceho spravodlivosť princípu rotácie a rovnosť členských krajín.

Po štvrté, je to zachovanie jednomyseľného rozhodovania v oblasti daní, sociálnej politiky, ochrany hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Návrh textu ústavnej zmluvy predpokladá zachovanie jednomyseľného hlasovania v uvedených oblastiach s výnimkou oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti, kde sa ráta s prechodom na procedúru rozhodovania kvalifikovanou väčšinou po 1. januári 2007. Vieme, že niektoré účastnícke krajiny budú navrhovať, aby sa v týchto oblastiach zaviedlo rozhodovanie hlasovaním kvalifikovanou väčšinou. Slovenská republika bude proti takýmto návrhom.

Pokiaľ ide o oblasť hospodárskej a sociálnej súdržnosti, Slovenská republika si nemôže dovoliť vzdať sa možnosti spolurozhodovať o veľkej časti svojho finančného príspevku do rozpočtu Európskej únie, ako aj o možnosti reálne vplývať na budúcnosť regionálnej politiky Európskej únie. Očakávame, že na rokovaniach medzivládnej konferencie zaznejú aj ďalšie námety. Máme informácie, vyhodnocujeme ich a pripravujeme si k nim naše stanoviská.

Pre úplnosť chcem spomenúť to, že talianske predsedníctvo po konzultáciách s partnermi definovalo nasledujúce okruhy otázok ako tie, ktoré je potrebné ďalej rozpracovať, sú to systém rotácie predsedníctva v Rade, štatút a úloha ministra zahraničných vecí Európskej únie, modality štruktúrovanej spolupráce v oblasti spoločnej európskej bezpečnostnej a obrannej politiky a vzájomná obrana, a identifikovalo otázky, teda to predsedníctvo, kde pretrvávajú rozdiely v pozíciách jednotlivých krajín. Tie charakterizovalo takto: Je to zmienka o kresťanských hodnotách v preambule ústavnej zmluvy, definícia kvalifikovanej väčšiny, rozsah oblastí, v ktorých sa bude uplatňovať rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou a, posledné, minimálny počet poslancov v Európskom parlamente z členskej krajiny. Takto to definovalo a prezentovalo talianske predsedníctvo.

Cieľ, ktorý treba mať pri rokovaniach na pamäti, je pritom jasný. Návrh ústavnej zmluvy predstavuje v procese integrácie Európy krok správnym smerom. Konvent vykonal kus dobrej práce a za dnešnej situácie dosiahol maximum. Ohrozenie tohto vývoja predkladaním prílišného množstva požiadaviek a bezpodmienečným zotrvávaním na nich by tento pozitívny vývoj mohlo ohroziť.

Chcel by som upozorniť ešte na jednu podstatnú skutočnosť. Multilaterálne rokovania na medzivládnej konferencii budú mimoriadne zložité. Talianske predsedníctvo na nedávnom stretnutí ministrov zahraničných vecí v Riva del Garda v Taliansku osobitne vyzývalo členské a pristupujúce krajiny, aby na medzivládnej konferencii otvárali iba tie otázky, kde je prediskutované konsenzuálne stanovisko. To znamená, že keď niekto príde s nejakým návrhom, musí zabezpečiť to, aby s ním všetci súhlasili. Počas rokovaní bude s vysokou pravdepodobnosťou nevyhnutné pristúpiť aj na prijateľné kompromisy. Naša diplomacia si v tomto smere hľadá partnerov, ktorí majú k návrhu ústavnej zmluvy podobné stanoviská ako my. Slovensko sa v rokovaniach podľa môjho názoru nesmie dostať do situácie, keď by sa osamotené ocitlo v pozícii, keď svojím postojom by prispelo k zablokovaniu celého procesu. Istá dávka politického realizmu, ktorá by mala o. i. vychádzať z reálneho postavenia a možností Slovenska, ako aj z našej predstavy, čo od vstupu do Európskej únie očakávame, je tu nevyhnutná. Myslím si, že rámcová pozícia Slovenskej republiky je definovaná jasne, že je reálna a že je zargumentovaná. Disponuje aj potrebnou flexibilitou a zároveň konštruktívnym duchom, ktorý v Európskej únii partnerov hľadá, priťahuje, a nie odpudzuje. Myslíme si, že takýmto prístupom dosiahneme určite oveľa viac.

Už pri prvom oboznámení sa s návrhom textu ústavnej zmluvy je očividné, že návrh ústavnej zmluvy nepoužíva diplomatický jazyk. Je to právny dokument. Prvý raz v histórii nie je výsledkom kabinetnej diplomacie, ale otvorenej diskusie, na ktorej sa plnohodnotne zúčastňovali, ako som to viac razy spomenul, aj zástupcovia národných parlamentov. Ústavná zmluva hovorí veľmi otvorenou rečou a usiluje sa o kodifikáciu právneho stavu tak, aby bol systém fungovania prehľadnejší a bližší občanovi.

Nemyslím si, že prijatím ústavnej zmluvy tlačíme Slovensko do čohosi, čo zlikviduje národnú a relatívne nedávno nadobudnutú suverenitu našej vlasti. Nikto netvrdí, že Európska únia je či bude klasickou medzinárodnou organizáciou založenou na klasickom ponímaní zvrchovanosti štátov. Takou ale nebola ani Európska únia, do ktorej schválila vstup Národná rada, vláda a, čo je hlavné, aj občania Slovenskej republiky v referende. Dnešná Európska únia funguje na určitých princípoch. My sme sa rozhodli ich akceptovať a stať sa tak súčasťou komplexu vzťahov európskej spolupráce. A ústavná zmluva tieto vzťahy vo viacerých smeroch značne zjednodušuje a sprehľadňuje.

Dovoľte mi ešte jeden krátky citát: "Spoločenstvo koná v medziach právomocí vymedzených touto zmluvou a cieľov, ktoré sú v nej zakotvené." Toto nie je citát z návrhu ústavnej zmluvy, o ktorom dnes hovoríme, ale zo Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ktorú sme ratifikovali a občania Slovenskej republiky potvrdili v referende. Návrh tejto ústavnej zmluvy, o ktorej dnes diskutujeme, v čl. 9 ods. 2 hovorí: "Únia koná v medziach právomocí, ktoré na ňu v ústave preniesli členské štáty na dosahovanie cieľov vymedzených v ústave." Na základe slobodného rozhodnutia podpisom prístupovej zmluvy sme už preniesli na Európsku úniu časť práv v rozsahu stanovenom medzinárodnou zmluvou. Ústavná zmluva nám umožní, aby sme sa mohli aktívne podieľať na ich lepšej správe v rámci Európskej únie. Tieto záväzky prijímame vstupom do Európskej únie, nie prijatím ústavnej zmluvy. Návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu vyvolal rozličné reakcie, ktoré nezriedka vychádzali z nepresnej interpretácie textu a nedostatočného vnímania toho, kam smeruje vývoj európskej spolupráce.

Dovoľte ešte zopár poznámok k niektorým otázkam, ktoré rezonujú aj vo verejnosti.

Od počiatkov európskej integrácie presadzuje Európsky súdny dvor prednosť komunitárneho práva ako jeden zo základných princípov práva Európskej únie. Príčiny uplatňovania a všeobecnej akceptácie tohto princípu nehľadajme v ústavnej zmluve, ale v charaktere práva Európskej únie. Jeho zmyslom nie je likvidovať suverenitu členských štátov, ale zabezpečiť, že dohodnuté pravidlá sa budú jednotne aplikovať na celom území Európskej únie a nikto ich nemôže svojvoľne alebo jednostranne zmeniť. Návrh ústavnej zmluvy sa usiluje pomenovať pravými slovami to, čo v praxi vlastne už existuje niekoľko desaťročí.

Európa sa usiluje o posilnenie svojho postavenia na globálnej politickej scéne. Aj preto sa vytvára post ministra zahraničných vecí Európskej únie. Máme jednoznačný záujem na posilnení spoločenstva európskych štátov, a tým aj na posilnení Slovenska ako jeho rovnoprávneho člena. Preto do Európskej únie vstupujeme, preto je tento cieľ jasnou prioritou všetkých vlád od vzniku samostatného Slovenska. Priznanie subjektivity Európskej únie je logickým následkom a vyústením vývoja v Európskej únii a v jej blízkom či vzdialenejšom okolí. Vychádzame z toho, že Európska únia subjektivitu potrebuje, aby mohla plnohodnotne pôsobiť na medzinárodnej scéne. Dnešný stav, keď Európske spoločenstvá právnou subjektivitou disponujú, zatiaľ čo Európska únia ako entita zastrešujúca Európske spoločenstvá takouto subjektivitou nedisponuje, je paradoxný. Prejavom jednoty, a tým sily spoločenstva sú aj jeho symboly, európska vlajka, hymna či euro, ktoré sú už dnes všeobecne známe, akceptované. Koniec koncov ani pojem ústavná zmluva nie je zas až taký revolučný, najmä ak si uvedomíme, že Európsky súdny dvor Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva otvorene označil za ústavnú chartu Európskej únie.

Veto členských štátov. Návrh ústavnej zmluvy rozširuje priestor na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou v presne stanovených oblastiach, čo však odráža prirodzený vývoj vnútri Európskej únie. Určite využijeme každý mechanizmus na obhajobu štátnych záujmov, avšak nemôžeme zároveň pristupovať do spoločenstva krajín s obavou, že uplatňovanie tohto princípu bude zneužívané proti záujmom ktoréhokoľvek členského štátu, vrátane Slovenskej republiky. Rozhodovaciu prax Rady v širšom kontexte v praxi charakterizuje snaha o prijímanie rozhodnutí jednomyseľne, a to aj v prípadoch, keď to zmluvy nevyžadujú. Inými slovami, napriek možnosti rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou sa rokuje dovtedy, kým sa nedosiahne konsenzus. Možnosť prehlasovania menšiny pôsobí skôr ako psychologický nástroj, ktorý motivuje ku konštruktívnej diskusii. Preto sa o hlasovaní kvalifikovanou väčšinou hovorí ako o konštruktívnej alebo aktívnej jednomyseľnosti, zatiaľ čo právo veta niekedy vedie aj k pasívnej jednomyseľnosti, keď sa členský štát s právom veta môže uchýliť k pasívnemu blokovaniu rozhodnutia.

Jedným z bodov, ktorý zaujíma zákonodarcov v členských štátoch, je postavenie národných parlamentov. Jeden zo základných bodov kritiky návrhu ústavnej zmluvy hovorí o marginalizácii postavenia národných parlamentov. Doteraz bola európska integrácia doménou vlád čiže exekutívy členských štátov. Zainteresovanie národných parlamentov na monitorovaní princípu subsidiarity v Európskej únii je historicky prvým pokusom bezprostredne zaangažovať národné parlamenty v celoeurópskom rozhodovaní. Možno namietať, že ústavná zmluva mohla ísť ešte ďalej. Môžeme tvrdiť, že Konvent mohol zákonodarným zborom priznať viac právomocí, ako je definované v Protokole o úlohe národných parlamentov a v Protokole o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality. Myslíme si, že úloha národných parlamentov v skutočnosti vzrastie najmä v prípade, že tieto budú aktívne využívať možnosť vyjadriť sa ku konzultačným dokumentom, legislatívnemu programu a legislatívnym návrhom Európskeho parlamentu. Vyplýva to aj z posilnenia postavenia Európskeho parlamentu.

Panie poslankyne a páni poslanci, budeme posudzovať dokument, ktorý je vyjadrením širokého konsenzu odborníkov všetkých oblastí a národov Európy. Je kompromisom a dobrým základom na diskusiu. Je to kľúčový dokument, ktorý ovplyvní životy všetkých občanov Európy, vrátane občanov Slovenska. Veríme, že v konečnom dôsledku povedie k skvalitneniu života našej spoločnosti, k rastu jej sebavedomia, posilneniu ekonomiky a posilneniu občanov. Veríme, že Európa po ukončení medzivládnej konferencie bude lepšia, transparentnejšia a bližšia k občanovi, presne taká ako jej vízia definovaná v päťdesiatych rokoch 20. storočia, konkretizovaná súčasnými lídrami v Laekene. Bude to nová, dynamická a moderná Európa, ktorá bude pripravená na rozšírenie, na vstup Slovenskej republiky a ďalších štátov. Slovensko chce túto možnosť maximálne využiť a v plnej miere a suverénne sa chce zapojiť do tejto práce.

Panie poslankyne a páni poslanci, ako už isto viete, vláda prerušila rokovanie o tomto dokumente. Chce pri prijímaní konečného stanoviska zohľadniť aj prerokovanie a závery, ktoré vzídu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Ocenil by som, keby vaša rozprava mala konštruktívny charakter a reálne závery tak, aby sme na medzivládnej konferencii prezentovali stanoviská, ktoré budú dôležité z pohľadu budúceho postavenia našej vlasti v rámci Európskej únie, ale aby zobrali tiež do úvahy reálny stav rokovaní na medzivládnej konferencii. Diskusiu o tom, či vstúpiť alebo nevstúpiť do Európskej únie, sme už absolvovali a o tejto otázke sme už rozhodli. Sústreďme sa preto na otázky, ktoré stoja pred nami dnes a v ktorých sa vyslovíme už o našich predstavách fungovania novej rozšírenej Európskej únie. Pán predseda, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu.

Chcem vás informovať, že návrh zmluvy som pridelil na prerokovanie trom výborom, výboru pre európsku integráciu, zahraničnému výboru a ako gestorskému výboru ústavnoprávnemu výboru. Chcel by som vás požiadať, aby ste zabezpečili účasť príslušných štatutárnych zástupcov vášho rezortu na rokovaní týchto výborov. Predpokladám, že ešte aj ďalšie výbory budú chcieť rokovať o návrhu zmluvy tak, aby sme mohli s plnou zodpovednosťou tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky potom rokovať o návrhu po zaujatí stanoviska gestorským ústavnoprávnym výborom.

Ďakujem pánovi ministrovi.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nech sa páči, pán poslanec Cabaj sa hlási.

T. Cabaj, poslanec: Vážený pán predseda, dovoľte, aby som v mene troch klubov opozície požiadal o zvolanie poslaneckého grémia.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhovujem žiadosti, budeme pokračovať o 15.00 hodine rokovaním o návrhoch zákonov, ktorých predkladateľom z poverenia vlády Slovenskej republiky bude pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pán Pavol Prokopovič.

Prerušujem rokovanie do 15.00 hodiny.

(Prerušenie rokovania o 14.41 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 15.05 hodine.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať o výsledku rokovania poslaneckého grémia a o dohode, ktorú sme na rokovaní poslaneckého grémia prijali, o ďalšom priebehu a postupe 17. schôdze Národnej rady a rokovaní o jednotlivých bodoch programu.

Teraz budeme rokovať o návrhoch zákonov, ktorých predkladateľom je pán minister Prokopovič, ktorý uvedie jednotlivé návrhy v poradí, tak ako sú schválené v programe 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, s tým, že o jednotlivých návrhoch budeme rokovať, otvoríme rozpravu, prerušíme rokovanie o nich po skončení rozpravy a hlasovať o prerokovaných bodoch budeme o 17.00 hodine, po hlasovaní budeme pokračovať v rokovaní o jednotlivých bodoch programu, tak ako sú uvedené v návrhu programu.

Ďalej vás chcem informovať, že poslanecké grémium sa dohodlo na tom, že návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu bude predmetom rokovania 17. schôdze Národnej rady budúci týždeň v utorok o 9.00 hodine ako prvý bod programu s tým, že pán minister zahraničných vecí prednesie svoj návrh a pozíciu vlády Slovenskej republiky, otvoríme rozpravu a po skončení rozpravy skončíme tento bod s tým, že ak zostanú nedorokované ďalšie body 17. schôdze Národnej rady, budeme pokračovať v rokovaní až do skončenia rokovania o všetkých bodoch programu 17. schôdze Národnej rady.

Je s takýmto návrhom všeobecný súhlas, páni poslanci? Ďakujem pekne.

Teraz prosím pána ministra Prokopoviča, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov,

ktorý prerokúvame ako tlač 317.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni podpredsedovia Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vám predložiť v rámci prvého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, ktorý bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.

Novelizovať zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku vyplynulo z potreby upraviť niektoré ustanovenia implementované do zákona o štátnom podniku predchádzajúcou novelou č. 547/2002 Z. z., keď pri schvaľovacom procese a zohľadňovaní pripomienok poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vznikol určitý nesúlad, na ktorý pri uplatňovaní v praxi poukázali dotknuté rezorty. Týka sa to najmä právneho postavenia riaditeľa štátneho podniku ako štatutárneho orgánu, § 19 zákona. V návrhu zákona sa ponecháva právny vzťah riaditeľa, že riaditeľ nie je zamestnancom podniku a pôsobnosť riaditeľa sa spravuje primerane ustanoveniami mandátnej zmluvy. Avšak bolo potrebné upraviť postavenie riaditeľa tak, aby sa riešila otázka jeho účasti na poisteniach v dôchodkovom zabezpečení, nároku na dovolenku, oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a platové pomery riaditeľa.

Z dôvodu predchádzania komplikáciám pri speňažovaní majetku podniku v likvidácii vo verejnej dražbe sa upresňuje, čo nemôže byť predmetom likvidácie. Ide najmä o priľahlé pozemky súvisiace s užívaním stavby, kotolní a výmenníkových staníc.

Taktiež sa limituje počet členov rady a rozširuje sa povinnosť členom rady predložiť vyhlásenia o svojich podnikateľských aktivitách v súlade s povinnosťami riaditeľa.

Konkrétnejšie sú spracované aj ustanovenia zamerané na boj proti korupcii. Ide o presné určenie odmeňovania riaditeľa štátneho podniku a dozornej rady.

Návrh zákona legislatívnotechnicky upravuje aj niektoré ďalšie ustanovenia zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku.

Konštatujem, že návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky uznesením č. 676 zo dňa 16. júla 2003.

Vážený pán predseda, vážení páni podpredsedovia, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe uvedených skutočností si vás dovoľujem požiadať o podporu schválenia predloženého návrhu. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi Prokopovičovi. Prosím ho, aby zaujal miesto navrhovateľa.

Žiadam teraz spoločného spravodajcu, ktorého určil výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pána poslanca Malchárka, aby vystúpil.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené dámy kolegyne, páni kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 49 z januára 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 rokovacieho poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Všeobecná časť obsahuje cieľ predloženého návrhu, zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky, záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nemá dopad na pracovné sily a zamestnanosť a nezakladá finančné nároky voči štátnemu rozpočtu a rozpočtom obcí a rozpočtom vyšších územných celkov.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 309 z 30. júla 2003 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledujúce výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi v Národnej rade Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, myslím, že môžete otvoriť všeobecnú rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto prednesenému návrhu zákona. Keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky, pýtam sa, kto sa hlási ústne. Nikto. Končím možnosť prihlášok do rozpravy.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Prerušujem rokovanie o tomto predloženom návrhu zákona.

Nasledovať bude prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

Prosím predkladateľa ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča, aby uviedol predmetný návrh zákona.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, povinnosť predložiť návrh novely zákona č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii do prvého čítania rokovania Národnej rady Slovenskej republiky vyplynula ministerstvu hospodárstva z uznesenia vlády č. 371/2003 zo 14. mája 2003. Týmto uznesením vlády bola schválená koncepcia usporiadania miestnej štátnej správy, ktorou sa k 1. januáru 2004 zrušia okresné úrady. Vzhľadom na to, že zákon č. 414/2002 Z. z. vo svojich ustanoveniach ukladá povinnosti a dáva právomoci okresným úradom pri zabezpečovaní riešenia následkov krízových situácií prostredníctvom opatrení hospodárskej mobilizácie na území vo svojej pôsobnosti, bolo potrebné tieto povinnosti a právomoci delegovať tým orgánom, ktoré budú v regiónoch nositeľmi štátnej moci a správy v oblasti hospodárskej mobilizácie. Z uvedeného dôvodu sú povinnosti a právomoci terajších okresných úradov delegované krajským úradom a obvodným úradom v ich pôsobnosti.

Predkladanou novelou zároveň navrhujem aj odstránenie tlačovej chyby v § 28, kde došlo pri pôvodnom schvaľovaní zákona dňa 29. mája 2002 k omylu a namiesto odkazu na § 30 sa do schváleného znenia dostal odkaz na § 31.

Nad rámec obsahu citovaného uznesenia vlády Slovenskej republiky ministerstvo hospodárstva využíva túto možnosť aj na zmenu ustanovenia § 31 ods. 1 predmetného zákona s tým, že navrhuje zmenu pôvodného termínu na vysporiadanie majetku hospodárskej mobilizácie nadobudnutého od roku 1993 do konca roka 2002, a to z termínu do 1. januára 2004 na termín do 31. decembra 2005. Ide najmä o nehnuteľný majetok, na nadobudnutie ktorého boli poskytnuté prostriedky štátneho rozpočtu a ku ktorému v súčasnosti nie je ukončená deklarácia vlastníckych vzťahov, nakoľko majetok bol nadobudnutý prostredníctvom obstarávateľov a na pozemkoch prostredníctvom objednávateľov, ktorými sú subjekty hospodárskej mobilizácie a podnikatelia.

V priebehu prvého polroka 2003, t. j. od nadobudnutia účinnosti zákona zo získaných poznatkov vyplynulo, že vysporiadanie vlastníckych vzťahov k tomuto majetku bude veľmi zložitý proces najmä v súvislosti s kompletizáciou rôznej majetkovoprávnej dokumentácie, vysporiadaním sa s odvodmi DPH a ich premietnutím do hodnoty majetku delimitáciou majetku a zápisom do katastra nehnuteľností. V tej súvislosti doterajším zákonom stanovený termín vysporiadania majetku je nepostačujúci. V prípade ponechania pôvodného termínu by došlo k dopadu na štátny rozpočet v nedoplatku istiny DPH zhruba na úrovni 200 mil. korún a navyše sankčnú časť príslušenstva DPH ešte nie je možné určiť ani kvalifikovaným odhadom.

Konštatujem, že materiál bol prerokovaný dňa 16. júla 2003 vo vláde Slovenskej republiky a dňa 29. júla 2003 bol doručený na prerokovanie do Národnej rady Slovenskej republiky, prerokúvaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Uchádzam sa preto, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, menom vlády Slovenskej republiky o vašu dôveru s tým, že po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní tento posuniete do druhého čítania tak, aby sa jednotlivé výbory Národnej rady mohli návrhom zákona podrobnejšie zaoberať na rokovaniach svojich výborov. Za dôveru vám ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prosím pána ministra, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

Teraz bude mať slovo spravodajca, ktorého určil výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pán poslanec Přidal.

A. Přidal, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma svojím uznesením č. 161 z 26. augusta 2003 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predloženého návrhu zákona a konštatáciu, že zákon nebude mať dopad na štátny rozpočet ani rozpočet obcí, vyšších územných samosprávnych celkov, nebude mať negatívne environmentálne dopady ani dopady na zamestnanosť.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve EÚ je problematika návrhu zákona upravená.

Návrh zákona svojou problematikou nepredstavuje prioritu aproximácie podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení , Národného programu na prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, úloh vyplývajúcich zo skríningu. Nie je úlohou zahrnutou do prioritných úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2002, ale je úlohou zahrnutou do Plánu legislatívnych úloh vlády. Nepatrí tiež medzi priority vyplývajúce pre Slovenskú republiky z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti na členstvo EÚ z 13. novembra 2001. Návrh zákona sa upravovanou problematikou dotýka plnenia tzv. Kodanských kritérií, dodržiavanie ľudských práv vzhľadom na skutočnosť, že predmetom úpravy návrhu zákona je aj otázka obmedzenia vlastníckeho práva a uloženia núteného výkonu pracovnej povinnosti.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 310 z 30. júla 2003 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal žiadne. Pýtam sa poslancov a poslankýň, kto sa ústne hlási do rozpravy. Nikto. Končím možnosť prihlášok do rozpravy.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

A ak sa nechce pán minister k tomuto vyjadriť, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať v našom rokovaní ďalším prvým čítaním, a to o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby.

Pán minister, máte slovo.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť vám v rámci prvého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby.

K návrhu novely predmetného zákona pristúpilo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.

Ťažiskovými bodmi celého návrhu novely zákona sú ustanovenia, ktorými sa upravuje § 10, čím sa umožní vláde Slovenskej republiky doprivatizovať majetok podnikov s tzv. charakterom prirodzených monopolov. Pri úprave tohto paragrafu sme sa snažili zachovať vláde Slovenskej republiky istú voľnosť pri rozhodovaní o ponechaní, či neponechaní, určitej majetkovej účasti v rukách štátu s ohľadom na záujmy štátu.

Vypracovaním tejto novely sa napĺňa Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je aj dôchodková reforma, na úspešné spustenie ktorej je potrebný nemalý objem finančných prostriedkov, niektoré odhady sa pohybujú aj vo výške cirka 120 mld. korún, ktorými štát v rozpočte nedisponuje, a tieto prostriedky sa dajú získať len už uvedeným doprivatizovaním majetku tzv. podnikov s charakterom prirodzených monopolov.

Vzhľadom na objem štátneho majetku, ktorý bude možné potenciálne privatizovať, ako aj kvôli celkovému zvýšeniu dohľadu nad procesom privatizácie sa navrhuje v podnikoch, tzv. prirodzených monopolov, predĺžiť lehotu na podanie návrhov o určení neplatnosti prevodu alebo prechodu z vlastníctva z 3 rokov na 10 rokov.

Ďalej sa návrhom zákona, na základe doterajšej praxe, upravujú niektoré ustanovenia tak, aby zo zákona jednoznačne vyplývali práva a povinnosti dotknutých subjektov. Ide tu najmä o upresnenie prechodu záväzkov na viac nadobúdateľov privatizovaného majetku, ktorý je zabezpečený štátnou zárukou, a upresnenie postupu pri žiadostiach o udelenie výnimky z § 45.

Návrh zákona bol prerokovaný a schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky uznesením č. 793 z 21. augusta 2003.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uvedených skutočností si vás dovoľujem požiadať o podporu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby. Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz žiadam spravodajcu, ktorého určil výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pána poslanca Stanislava Janiša, aby predniesol svoju správu.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby (tlač 378). V súlade s rokovacím poriadkom podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Ďalej navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ďalej odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní v Národnej rade.

Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomné prihlášky som nedostal žiadne, pýtam sa, panie poslankyne, páni poslanci, či sú ústne prihlášky do rozpravy. Nie sú. Končím možnosť prijatia prihlášok alebo podania prihlášok do rozpravy.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať prerokúvaním

vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 377, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 365.

Prosím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána Pavla Prokopoviča, aby návrh zákona uviedol.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky predložiť na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, v rámci prvého čítania.

Predmetom vládneho návrhu novely je harmonizácia problematiky v oblasti spoplatnenia cestnej infraštruktúry s legislatívou Európskej únie.

Novelou sa rozširuje užívanie vymedzených úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá o vymedzené úseky ciest I. triedy pre motorové vozidlá s celkovou hmotnosťou nad 3,5 tony. Z dôvodu inflácie za roky 2002 - 2003, nárastu dĺžky spoplatnených úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a potreby finančných prostriedkov na opravu a údržbu už prevádzkovaných úsekov navrhujeme zvýšenie výšky úhrad za užívanie týchto komunikácií. Táto úprava úhrad prinesie zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v roku 2004 približne o 400 mil. korún.

Okrem toho novela rieši ešte niektoré ďalšie okruhy problémov súvisiacich s možnosťou obstarávať výstavbu a budúcu správu diaľnic a ciest na základe koncesnej zmluvy podľa zákona o koncesnom obstarávaní a okruh problematiky súvisiacej s presunom ciest II. a III. triedy z vlastníctva štátu do vlastníctva samosprávnych krajov a s tým súvisiacou správou a údržbou týchto ciest.

Konštatujem, že predmetný vládny návrh novely zákona schválila vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 782 z 21. augusta 2003.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zároveň vás žiadam o podporu na prijatie predloženého vládneho návrhu novely spomínaného zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.