V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Žiadam spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pána poslanca Ľubomíra Vážneho, aby predniesol správu.
Ľ. Vážny, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 49 z 9. januára 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý ste obdržali ako tlač 377. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, z ktorej vyplýva, že táto novela je v súlade s pripravovanou legislatívou v Európskej únii v oblasti spoplatnenia cestnej infraštruktúry, patrí medzi priority odporúčané v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu únie. V Bielej knihe je to sekcia 6 "Doprava" časť 1 bod 3 Finančná harmonizácia a v čl. 70 Európskej dohody o pridružení v oblasti dopravy.
Ambíciou návrhu novely zákona, ako tu už bolo povedané, je harmonizácia s legislatívou Európskej únie v oblasti spoplatnenia cestnej infraštruktúry, zavedenie možnosti obstarania výstavby a následne správy diaľnic a ciest koncesným spôsobom, možnosť zmluvného riešenia údržby ciest inými subjektmi a ďalšie súvisiace zmeny.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a), b), c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 365 z 25. augusta 2003 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rade Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu k predloženému návrhu zákona. Písomné prihlášky som nedostal žiadne. Pýtam sa, kto sa ústne hlási. Pán poslanec Hanzel. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec Hanzel.
B. Hanzel, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte len pár slovami sa vyjadriť k tomuto.
Ja, samozrejme, akceptujem, že určitým spôsobom treba napĺňať štátny rozpočet a, samozrejme, je to určité naplnenie aj štátneho rozpočtu v oblasti komunikácií pre budúci rok. O čo mi hlavne ide v tomto bode, je, aby sa tieto peniaze opäť nestratili do nejakej veľkej čiernej diery, ako napr. sú aj naše cesty. Ja som veľmi prekvapený, keď chodím po diaľnicach a už viackrát sa mi to stalo, že velikánske úseky diaľnic v celej šírke sa jednoducho vyberajú preč a dávajú sa nové. Prečo to hovorím pánu ministrovi, je, ja neviem, či sa s tým on stretol, ale ja som sa s tým stretol, že v prípade, že sú na tých cestách vyjazdené koľaje, čo pravdepodobne je dôvod, prečo to rozoberajú, lebo ináč nevidím dôvod, prečo by medzi Trnavou a Sencom mal niekto vyberať kus diaľnice, takže uvažujem, že to môže byť jediný dôvod, že asi sú vyjazdené niekde koľaje, tak toto sa predsa rieši aspoň tam, kde ja som žil dlhý čas, takže sa vyberá len určitý pás cesty, a naozaj sa vyberá nejakých 60 - 70 cm, a tam sa vsadí nový, tam, kde to treba. Takže by som chcel poprosiť, nevaľme tie peniaze naozaj tam, kde to netreba, veď mi do tých našich ciest potrebujeme na každom kilometri peniaze a peniaze a prečo ich potom dávame tam, kde to nie je vôbec potrebné. Ďalej, pokiaľ tam náhodou sú frekvenčné testy, čo ukazujú, že, povedzme, ten povrch diaľnice nespĺňa kritériá, viem, že aj také nejaké sú, tak zas predsa existujú rôzne spôsoby, akými sa to dá zariadiť a do akej tolerancie sa toto môže pustiť. Ja osobne si myslím, že to, čo momentálne robíme, napr. na tejto bratislavsko-trenčianskej a ďalšej diaľnici, sú skutočne zbytočne vyhodené peniaze. A keď už teda chceme na tie diaľnice ďalšie peniaze, prosím, investujme ich tak, aby to bolo rozumnejšie. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa predkladateľa pána ministra, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči, máte slovo, pán minister.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Ja len veľmi krátko. Neviem, pán poslanec, aká je vaša kvalifikácia, ale na základe toho, čo ste hovorili predpokladám, že rozumiete problematike. Škoda, že tu nie je pán poslanec Mikolaj, možno by sme to mohli na odbornej báze trošku posunúť. Ja si nedovolím teraz zodpovedne povedať, či technológia, ktorá sa používa momentálne, ktorú vy kritizujete, je alebo nie je správna. Nemám dôvod jej nedôverovať, pretože robí sa to takto istý čas, robia to isté kvalifikované ústavy, ktoré to pripravujú, kvalifikované odbory, ktoré to robia, kvalifikovaní ľudia, ktorí to pripravujú. Takže nedovolím si viac, ale beriem vašu pripomienku, čo sa týka technológií, ako podnet, ktorý budem tlmočiť generálnemu riaditeľovi Slovenskej správy ciest.
A čo sa týka využitia tých 400 mil., v rezorte dopravy je taký akútny nedostatok práve na diaľnice a rýchlostné komunikácie, že skutočne vieme, kde tie peniaze využiť, a budú využité tam, to môžem garantovať.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Chce spoločný spravodajca reagovať? Nie. Ďakujem.
Zároveň rokovanie o tomto bode prerušujem.
Ďakujem, pán minister, ďakujem, pán spravodajca.
V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 360, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 354.
Prosím ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pána Lászlóa Gyurovszkého, aby návrh zákona uviedol.
L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona nadväzuje na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky pre oblasť bývania. Vzhľadom na to, že oblasť podpory bývania v zákone je určená predovšetkým pre fyzické osoby, rozhodla vláda o vypracovaní nového úplného znenia zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania.
V oblasti výkonu činnosti súčasnými okresnými úradmi sa navrhuje, aby činnosti súvisiace s overovaním úplnosti náležitostí žiadosti o poskytnutie podpory a jej odstúpením Štátnemu fondu boli presunuté na obce v sídle okresov. Presun týchto činností na obce v sídle okresov vyplýva z potreby najviac priblížiť občanom miesto, kde si môžu podávať žiadosti o poskytnutie podpory a kde získajú potrebné informácie. Podľa doteraz platného zákona týmto miestom boli okresné úrady a tento systém sa v praxi osvedčil.
Pre výkon kontroly činnosti sa navrhuje presun na štátnu správu pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie, ktorá sa zriaďuje osobitným zákonom. Dôvodom na tento presun je požiadavka na výkon kontroly vynakladania štátnych prostriedkov štátnymi inštitúciami.
V súlade so zámerom vlády podporovať štátom oblasť sociálneho bývania je návrh orientovaný len na túto oblasť podpory. Sociálne bývanie je pritom chápané ako bývanie pre zákonom vymedzenú skupinu občanov, pričom jeho definovanie je vo vzťahu k násobku životného minima a so stanovením podmienok pre podporovaný byt. Z pohľadu štátu ide o efektívny systém podpory rozvoja bývania. Nakoľko ide o návratnú formu podpory pre definovaný predmet podpory, ten nezvyšuje deficit verejných výdavkov.
V návrhu zákona sa navrhuje osobitne sa zamerať na poskytovanie výhodných úverov takisto pre výstavbu obecných nájomných bytov.
Z uvedených dôvodov vás teda žiadam aby ste postúpili tento návrh zákona do druhého čítania. Ďakujem vám za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Márii Demeterovej. Pani poslankyňa, máte slovo.
M. Demeterová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ma na svojej 18. schôdzi určil vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.
Na základe prehodnotenia dnešného systému podpory bývania navrhuje Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, aby Štátny fond rozvoja bývania zostal naďalej jedným z pilierov rozvoja bytovej výstavby pri zachovávaní základných podmienok poskytovania úverov a nenávratného príspevku. Pre zvýšenie účinnosti a efektívnosti podpory poskytovanej Štátnym fondom rozvoja bývania sa však navrhuje zrušenie účelov a druhov podpory, ktoré sa v predchádzajúcom období neosvedčili. Vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien a doplnení bol vypracovaný návrh nového zákona. Návrh upravuje, že podpora štátu bude smerovať do oblasti sociálneho bývania. Ďalšiu zmenu si vyžaduje i nová koncepcia usporiadania miestnej štátnej správy. Návrh nemá dopad na štátny rozpočet, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že v rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť návrh zákona (tlač 360) na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prosím, keby ste zaujali miesto pre spravodajcov.
Písomne sa nikto do všeobecnej rozpravy neprihlásil. Pýtam sa, kto sa ústne hlási. Nikto. Zároveň končím možnosť podania prihlášok do tejto rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Prerušujem zároveň rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 365, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 359.
Prosím ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pána Lászlóa Gyurovszkého, aby návrh zákona uviedol. Máte slovo, pán minister.
L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Slovenská republika sa zaviazala v prístupových rokovaniach s Európskou úniou prostredníctvom Partnerstva pre vstup a Národného programu na prijatie acquis uskutočniť nevyhnutné právne opatrenia potrebné na zabezpečenie vzájomne uznávaných kvalifikácií. V prípade uznávania kvalifikácií v oblasti architektúry je v súčasnosti slovenská legislatíva len v čiastočnej zhode, pričom úplná kompatibilita sa má dosiahnuť k termínu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, čo sa zabezpečuje práve týmto návrhom zákona, to znamená novelizáciou zákona o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch.
Predložený návrh zákona patrí medzi eurozákony, ktorými sa aproximuje acquis v oblasti vzájomného uznávania odbornej kvalifikácie v profesii architekt vo vzťahu ku kapitole č. 2 "Slobodný pohyb osôb".
Novelizáciou príslušných ustanovení sa implementujú požiadavky vyplývajúce zo smernice Rady 85/384 z 10. júna 1985 o vzájomnom uznávaní diplomov, certifikátov a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách v architektúre vrátane opatrení na uľahčenie účinného uplatňovania práva na etablovanie a slobodu poskytovať služby.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia vlády Slovenskej republiky vám predkladám tento vládny návrh zákona so žiadosťou o jeho kladné posúdenie a postúpenie do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Janišovi. Pán Janiš, máte slovo.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov (tlač 365). V súlade s rokovacím poriadkom podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Ďalej navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor ústavnoprávny a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorský výbor. Odporúčam, aby predmetný návrh prerokovali výbory v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomné prihlášky som nedostal, ústne sa hlási pani poslankyňa Sabolová. Uzatváram možnosť podania prihlášok do rozpravy. Nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, pán minister, veľmi krátko. Chcem vám položiť otázku nie týkajúcu sa zosúladenia s právom Európskej únie, ale chcem sa spýtať, prečo bezúhonnou osobou v tomto návrhu zákona je len osoba, ktorá svoju bezúhonnosť alebo neporušenie zákona, alebo nevykonanie trestného činu spácha len pri výkone svojho povolania. Bezúhonnou osobou by mala byť osoba, ktorá je po všetkých stránkach rovnako kvalifikovaná pre každú činnosť. Preto si myslím, že by bolo potrebné v návrhu zákona túto záležitosť rozšíriť na všeobecnú bezúhonnosť osoby, ktorá spáchala trestný čin nielen teda spojená s výkonom jej povolania. Bola by som rada, ak nie teraz, aby sme sa tým zaoberali alebo aby ste teda vo výbore príslušnom dali odôvodnenie, prečo je to zúžené na výkon povolania. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Keďže nie sú ďalší prihlásení do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko. Áno. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Znenie vychádza z dokumentu Rady, čo som citoval, z roku 1985. Tam to je tak definované, ale, samozrejme, ak tomu nebránia naše záväzky voči zahraničiu, lebo tu ide o vzájomné uznávanie kvalifikácie preto, aby mohol architekt hosťovať u nás, aby mohol u nás vykonávať činnosť a naopak. To znamená, že ak to je takto definované v členských krajinách Európskej únie, tak my to potom jednoducho musíme rešpektovať, v opačnom prípade nedostaneme povolenie našich hosťovať tam a opačne. Ale v priebehu druhého čítania sa na to pozrieme a príp. ak je možnosť, tak to napravíme. Ale hovorím, že toto je asi dôvod, pre ktorý je bezúhonnosť definovaná takto.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Chce zaujať stanovisko spoločný spravodajca? Nech sa páči, máte slovo.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vzhľadom na to, že v prvom čítaní je možné v zmysle rokovacieho poriadku podať iba procedurálne návrhy alebo vrátiť na dopracovanie predmetný návrh, alebo nepokračovať v rokovaní o ňom, alebo postúpiť ho do ďalšieho čítania, pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh v písomnej forme treba podať v druhom čítaní tohto návrhu zákona.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Zároveň končím rozpravu o tomto bode programu.
Prerušujem rokovanie o predkladanom návrhu zákona.
Pokračovať budeme prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení zákona č. 182/2000 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 352, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 347.
Prosím ministra kultúry Slovenskej republiky pána Rudolfa Chmela, aby návrh zákona uviedol. Máte slovo, pán minister.
R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení zákona č. 182/2000 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov, predkladám Národnej rade na základe uznesenia vlády č. 371 zo 14. mája 2003. Týmto uznesením zaviazala vláda ministrov vypracovať návrhy zákonov, ktorými sa zabezpečí kontinuita vykonávania štátnej správy v oblastiach, ktoré boli v pôsobnosti terajších okresných úradov.
V pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky sa zrušenie okresných úradov dotýka len jednej oblasti výkonu štátnej správy, a to registrácie periodickej tlače. Vzhľadom na viaceré zmeny v organizácii štátnej správy v posledných rokoch a zároveň v záujme racionalizácie procesu registrácie periodickej tlače navrhujeme v predloženom návrhu zákona celú registráciu sústrediť na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky.
Pri príprave návrhu novely zákona sme sa rozhodli vyriešiť i dva problémy, ktoré sme od prijatia poslednej úpravy o povinných výtlačkoch identifikovali.
Tým prvým problémom je počet povinných výtlačkov, ktorý sme racionalizovali a uviedli do stavu zodpovedajúcemu štandardom v Európe. Pri schvaľovaní poslednej novely totiž inštitút povinného výtlačku mnohí pochopili ako nástroj na riešenie nedostatku prostriedkov knižníc na nákup nových kníh. Povinný výtlačok je ale nástrojom na zabezpečenie archivovania publikácií, tieto výtlačky sa nesmú požičiavať. Navyše, náklady súkromných vydavateľstiev na povinné výtlačky sa vyšplhali niekde až na 400 000 Sk ročne, čo je naozaj neúnosné. Nie je možné na tieto súkromné subjekty preniesť problém nedofinancovania knižníc. V súvislosti s obavami spojenými s vypustením viacerých knižníc zo zoznamu povinných výtlačkov by som vás chcel, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, upozorniť, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky pripravuje program na podporu nákupu kníh knižniciam. A verím, že ho pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2004 v navrhnutej výške podporíte.
Tým druhým problémom, ktorý som spomínal na začiatku, ktorý je predkladaným návrhom novely riešený, je zosúladenie zákona o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch v pojme "osobné údaje šéfredaktora" so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Ďakujem, pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pani poslankyni Darine Gabániovej. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
D. Gabániová, poslankyňa: Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení zákona č. 182/2000 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov (tlač 352), predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím č. 347 z 25. augusta 2003 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.
Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá svojím uznesením č. 112 z 8. septembra 2003.
V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to značí, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu s Ústavou a právnymi predpismi Slovenskej republiky v súvislosti s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, zhodnotenie súčasného stavu, dôvodov potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dopadu a vplyvu na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 347 z 25. augusta 2003 prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení zákona č. 182/2000 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov (tlač 352), v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto, ústne sa prihlásila pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť podania prihlášok do rozpravy. Pani poslankyňa, máte slovo.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, pán minister, opäť len veľmi krátke vystúpenie v prvom čítaní. Chcela by som upozorniť, že nedávam žiadne pozmeňujúce návrhy, lebo je to možné až v druhom čítaní, natoľko som znalá rokovania.
Ale chcela by som sa vyjadriť k tomuto návrhu novely zákona, právu povinného výtlačku, ktoré je dnes dané v rámci Slovenska, 7 knižniciam ale pri neperiodických dokumentoch, t. j. knihách a rôznych vysokoškolských učebniciach pripravovaná a vládou schválená novela doteraz aj tak nepriaznivú situáciu ešte zhoršuje, keď právo povinného výtlačku pre doterajších 15 knižníc na Slovensku redukuje iba na 2 knižnice, čo výraznou mierou zhorší situáciu v dopĺňaní aktuálneho knižničného fondu ostatných knižníc vzhľadom na deficit finančných prostriedkov. Ale to, ako pán minister hovoril, je možné riešiť aj ináč, ale hlavne teda v regiónoch stredného a východného Slovenska. Vedecké knižnice v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry v týchto častiach republiky nebudú spĺňať svoje hlavné poslanie: aktuálne informovať čitateľskú odbornú vedeckú verejnosť o aktuálnom dianí na knižnom trhu, predovšetkým v oblasti populárno-náučnej a vedeckej literatúry.
Navrhujem preto, aby novela zákona naďalej ukladala povinnosť vydavateľom zasielať povinné výtlačky kníh a ostatných neperiodických dokumentov vedeckým knižniciam, sú to 3 vedecké knižnice, a to v Prešove, Košiciach a Banskej Bystrici, čiže v prílohe č. 2 aby sme potom v druhom čítaní len v časti, kde sú tlačoviny, knihy, hudobniny a vedecké výskumné správy, vlastne dávali to do vedeckých knižníc, čiže v prílohe č. 2 a v novej prílohe č. 3, kde vlastne by bola dostupnosť danej literatúry, ktorá - tak ako ste uviedli, nie je na požičiavanie -, by bola veľmi náročná pre odbornú verejnosť pri tvorbe nejakých vedeckých prác. A preto by to bolo vhodné, a myslím, že teraz to poviem tak nespisovne, nezruinuje to ani vydavateľov, ani tých, ktorí tieto publikácie rozširujú. Môžem teraz trošku hovoriť o Štátnej vedeckej knižnici, ktorá od roku 1947 funguje a je jednou z najväčších knižníc, čo sa týka počtu registrovaných publikácií. Ak by to tak nebolo, by to bolo na škodu veci, pretože tento región východného Slovenska má aj vysokoškolské zázemie, pre ktoré je určite veľmi potrebná (aj možno pod 500 výtlačkov alebo nad 500 výtlačkov) literatúra. Totiž veľakrát sa stáva (a možnože by stálo za to sa na to aj možno viac pozrieť), že vydavateľ vydá publikáciu v nižšom náklade, trebárs len 480 kusov. Sú to možno veľakrát skriptá, zborníky, regionálna literatúra, ktorá slúži pre túto vedeckú skupinu a spoločnosť. A tým pádom sa už takáto publikácia do vedeckých knižníc nedostáva. Preto v druhom čítaní sa cez pozmeňujúce návrhy pokúsime dostať tam tieto tri publikácie, v prílohe č. 2 a v prílohe č. 3. Si myslím, že to, pán minister, zvážite. Myslím si, že aj v pripomienkovom konaní tieto návrhy zazneli, no možno ten záver vo vláde bol trošku iný. Ďakujem veľmi pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pani Sabolovej sa prihlásili pán poslanec Hopta a pán poslanec Paška. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Máte slovo, pán poslanec Hopta.
I. Hopta, poslanec: Ja by som plne podporil požiadavky pani poslankyne Sabolovej, pretože naozaj si myslím, že tým budú niektoré vedecké ustanovizne, ako sú vedecké knižnice, ochudobnené. Ale na druhej strane by sme sa mali zamyslieť, ja viem, že je veľmi zložitá ekonomická a sociálna situácia a že sa dotýka aj vydavateľov kníh a časopisov, nad tým, že ak hovoríme, že našou jedinou možnosťou alebo produktom, ktorý môžeme ponúknuť aj Európskej únii, je vzdelaná pracovná sila, či by náhodou nemali sme zvážiť, že 19-percentná daň, DPH, na knihy, na časopisy by nemala byť nižšia. Ja si myslím, že by sme urobili veľmi veľké gesto ak by sme povedali, že knihy a časopisy a noviny trebárs nebudú mať žiadnu DPH, budú ju mať nulovú a že takýmto spôsobom táto vláda podporí aj vzdelanostnú úroveň občanov Slovenskej republiky, pretože netreba sa na druhej strane čudovať tomu, že vydavatelia periodických a i neperiodických publikácií sa bránia tomu, pretože dnes vydať knihu znamená zaplatiť tlačiarni 300 - 400 korún. Ak majú niekoľko povinných výtlačkov a vydávajú niekoľko ročne kníh, tak sa nám to možno nezdá, ale sú to aj desaťtisícové hodnoty. Čiže ja by som sa skôr prihováral za nejakú druhú cestu, že možno nedávať povinné výtlačky za každú cenu, ale umožniť tým vydavateľom, aby tu mali také ekonomické prostredie, aby tieto knihy mohli vydávať alebo aj noviny, časopisy tlačiť za oveľa výhodnejších ekonomických podmienok. Ale ináč v podstate s mnohými názormi, ktoré sú v tomto návrhu zákona uvedené, dá sa súhlasiť, sú logické a myslím, že nájdu podporu tentokrát aj u opozičných strán. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Paška s faktickou poznámkou.
P. Paška, poslanec: Veľmi krátko. Chcel by som takisto podporiť návrh pani kolegyne Sabolovej. Zdá sa, že bolo povedané všetko. Domnievam sa, že ak budeme hovoriť o ekonomickom rozmere tohto problému, tá podnikateľská činnosť v oblasti printových médií a vydávania kníh je zasadená do takých istých trhových parametrov ako každá iná. A aj vzhľadom na objem výtlačkov, o ktorých hovoríme, by nemal byť problém, aby ktorýkoľvek vydavateľ urobil kalkuláciu spôsobom, ktorá by mu umožnila postupovať podľa zákona tak, ako navrhovala pani kolegyňa Sabolová. Chcem teda ešte raz vyjadriť aj za seba a, dúfam, aj za svojich kolegov súhlas s určitými zmenami v navrhovanom zákone a vysloviť aj vieru, že podnikateľské subjekty v tejto oblasti nebudú na tento krok nazerať ako na akt zásahu do ich podnikateľskej slobody, ale ako na akt, ktorý má naozaj slúžiť podpore vzdelanosti a dostupnosti tlačeného slova, ktoré dnes naozaj v tom rešerši dostupnosti médií sa stáva čoraz ťažšie a ťažšie dostupné. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová, chcete reagovať na faktické poznámky. Nie.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete vystúpiť v závere? Nech sa páči, máte slovo.
R. Chmel, minister kultúry SR: Pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, ja si hádam uvedomujem, že toto je problém, ktorý možno v takejto podobe môže vyvolať isté nedorozumenia, ale možno ma zo všeličoho podozrievať, ale že by ja som chcel byť bojovník proti knihe, to celkom dobre by som asi neprežil. Takže chcem povedať len dve veci.
To jedno nedorozumenie je v tom, že povinné výtlačky, a to je európsky úzus, to nie je niečo, k čomu my by sme sa dopracovali nejakým koniášovským spôsobom, sú chápané nie ako výtlačky, ktoré sú na požičiavanie, na používanie, tie povinné výtlačky, ak to tak veľmi hrubo poviem, sú v tej chvíli, ako sa dostanú do knižnice, fakticky mŕtve. Ony sú len na archivovanie, ony majú byť aj inde dokonca uložené len pre prípad ja neviem nejakej živelnej pohromy alebo niečoho ešte horšieho, skrátka aby tento kultúrny poklad, ak chcete, zostal zachovaný. Čiže povinné výtlačky nie sú o tom využívaní literatúry, knihy, o ktorom teda my hovoríme. Tie povinné výtlačky sme preto v podstate zredukovali na takýto systém, že vlastne najprioritnejšie knižnice v podstate dve, Slovenská národná knižnica v Martine a Univerzitná knižnica, ostali ako jediní uchovávatelia všetkých povinných výtlačkov, príp. ešte by sa dalo uvažovať o firemnej literatúre v niektorej zo štátnych vedeckých knižníc, ale ten systém povinných výtlačkov jednoducho je dnes už, dá sa povedať, na celom svete takýto a my sme sa mu len prispôsobili. Navyše aj ten tlak vydavateľov a najmä malých vydavateľov, dokonca zväčša malí vydavatelia vydávajú hodnotnú literatúru, bol dosť enormný, lebo títo malí vydavatelia, ktorí už aj tak sú podvyživení, ešte tým, že oni mali dávať ja neviem 15 výtlačkov povinných všetkým knižniciam, ktoré ste menovali, a ešte aj ďalším, jednoducho naozaj no doslova boli ruinovaní. Takže museli sme zohľadniť aj toto, ale najmä sme zohľadňovali pri tejto norme to, že taký je skrátka jednoducho európsky úzus. Takže to je jedna vec.
A druhá vec, o ktorej tu bola reč a ktorá s týmto do istej miery súvisí a na ktorú som ja už trošku poukázal, ale nechcem zneužívať toto fórum teraz na to, je, že my sme vypracovali pomerne taký dôsledný a podrobný program aj na základe tej 19-percentnej dane z pridanej hodnoty, ktorá tiež svojím spôsobom ruinuje vydavateľstvá a najmä vydavateľstvá hodnotnej literatúry, my sme vypracovali jeden podporný program, ktorý sme dali do rozpočtu na budúci rok a ktorý nie je úplne ideálny, ten rozpočet, aj pre túto položku literatúry a knihy. Ale nazdávame sa, že v tej predstave, ktorú sme my do rozpočtu dostali, by ten program mohol relatívne kompenzovať tieto veci, ktoré sa dnes, najmä pokiaľ ide o knižnice, dosť negatívne prejavujú. Takže tento podporný program, keď sa bude schvaľovať rozpočet kapitoly ministerstva kultúry, bude hovoriť. Ide tak v priemere o asi 50 mil. Tento podporný program by bol predovšetkým zameraný na knižnice, na podporu knižníc, na dotovanie knižníc literatúrou, a teda predovšetkým literatúrou nie komerčného typu. Takže tam by sa to malo všetko odraziť.
Toľko, pán podpredseda, pán predsedajúci. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Chcete, pani spravodajkyňa, zaujať stanovisko? Nechcete. Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu skupiny poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 298, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 283.
Dávam slovo poslankyni Ľubici Navrátilovej, aby za skupinu poslankýň návrh zákona uviedla. Nech sa páči, máte slovo.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, z poverenia skupiny poslankýň dovoľujem si vám predniesť návrh na krátku novelu zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti a novelu zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.
Vývoj na trhu práce Slovenskej republiky, ako aj nárast nerovnováhy ponuky a dopytu po práci vyvoláva potrebu prispôsobiť územnú organizačnú štruktúru výkonných orgánov Národného úradu práce jeho potrebám. Na túto potrebu reaguje navrhovaný zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, ktorý máme teraz v parlamente na prerokovanie. Ďalej je potrebné riešiť obchádzanie zákona niektorými evidovanými nezamestnanými občanmi, ktorí počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti sa nelegálne zamestnávajú bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu na území Slovenskej republiky alebo mimo nej.
Účelom návrhu zákona je vytvoriť právny rámec pre inštitucionálne riadenie trhu práce a eliminovať vykonávanie nelegálnej práce.
Novelou zákona sa navrhuje zrušiť krajské úrady práce pred účinnosťou zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti z dôvodu vytvorenia časovej rezervy pre prípravu plynulého prechodu kompetencií krajských úradov práce do pôsobnosti Predstavenstva Národného úradu práce a Generálneho riaditeľstva Národného úradu práce. Súčasne sa navrhuje rozšíriť taxatívne vymedzenie dôvodov, ktoré sa považujú za nespoluprácu evidovaného nezamestnaného občana s okresným úradom práce, a zároveň ho vyradiť z evidencie nezamestnaných pri zistení, že počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti nedodržiava liečebný režim. Podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci sú občania, ktorí sú zo subjektívnych dôvodov v hmotnej núdzi a poberajú polovičnú dávku sociálnej pomoci, počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti občanmi v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov s tým, že poberajú plnú dávku sociálnej pomoci. Navrhovanou novelou sa navrhuje, aby občania v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, ktorí sú vyradení z evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie z dôvodu nespolupráce s príslušným okresným úradom práce pri hľadaní zamestnania, ako aj občania, ktorí sú v evidencii nezamestnaných občanov, ale sa odmietajú zúčastniť na vykonávaní menších obecných služieb organizovaných obcou alebo v jej záujme, sa nepovažovali za občanov v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, ale naďalej sa považovali za občanov v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov a teda nemali mať nárok na plnú dávku sociálnej pomoci počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Realizáciou navrhovanej právnej úpravy nevzniknú dodatočné nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov ani nároky na pracovné sily. Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.