V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi najskôr pán poslanec Hanzel.

B. Hanzel, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel poznamenať na margo trošku toho predávajúceho a zisku z privatizácie, ja chápem vlastníka, ktorý je v likvidnej núdzi a snaží sa túto situáciu nejako vyriešiť. V takejto situácie pravdepodobne sa nachádza dnes náš štát. Tu sú dve možnosti, alebo predať časť majetku, to je normálny postup, alebo zobrať si ďalší úver, ktorým vykryjeme tú likvidnú situáciu. Keď to zoberiem z pohľadu dnešného, keď sú úrokové sadzby veľmi nízke, tak bolo by treba zvážiť, či výška úrokových sadzieb je relevantná k tomu, čo dostaneme z predaja majetku. V prípade, že z predaja majetku dostaneme viac, ako keď by sme brali úver, tak to možnože je rozumné, i keď len krátkodobo. Bolo by ale treba pozrieť viac do diaľky. Ale v prípade, že to už teraz je naopak a že predpokladaná situácia vo vývoji úrokových sadzieb je opačná, tak považujem ja ako, povedzme, obyčajný bývalý šéf niektorých fabrík túto situáciu za zvrátenú, keď predávam dobrý majetok, ktorý mi vynáša viac, ako keby som si zobral úver na krytie tohto majetku. Ďalej máme skúsenosti s tým, že keď sme predali takýto bonitný majetok, čo sa stalo, môžeme povedať napr., keď sme predali rozvodné siete. Už za ani nie celý rok sa nám ceny energií zvýšili. Jedným z argumentácií bolo aj to, že sa zvýšila cena za rozvod elektrickej energie. Pýtam sa, prečo, ako je to možné, že to nebolo ošetrené v základnej zmluve. Podobne je to s cenou plynu a s inými energiami. Navrhujem, aby sa v prípade, že dôjde k nejakému predaju, garantovala stabilita ceny energií príp. len nárastom o inflačný koeficient.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou teraz vystúpi pán poslanec Rusnák.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Kondrót vystúpil s typickým opozičným vystúpením. Ja nekomentujem útoky na vládu, pretože ako opozičný politik to iste urobiť mal, tak sa to má, skôr sa chcem sústrediť na to, čo je realitou. Realitou je to, že pán poslanec Kondrót je jeden z členov riadiacej komisie pre privatizáciu energetiky. A ja si myslím, že tam má dostatok priestoru na to, aby sme hľadali spolu také riešenia, aby boli výhodné pre túto krajinu. A chcem ale zdôrazniť, že v procese privatizácie treba naďalej pokračovať, ale za výhodných podmienok pre túto krajinu. Čiže pán poslanec Kondrót má priestor ukázať, že to bude tak, aby to nebolo proti záujmom občanov. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Skončili sme s prihláškami do rozpravy, ktoré boli podané písomne. Teraz sa pýtam, kto ústne sa hlási do rozpravy. Ďakujem. Končím možnosť ďalších prihlášok ústnych do rozpravy. Ešte doplním informáciu. O slovo požiadal pán podpredseda vlády, ktorý vystúpi ešte v rozprave, ešte predtým aj pán spravodajca Janiš, ktorý tiež vystúpi ešte v rozprave.

Ako prvý ústne v rozprave vystúpi pán poslanec Malchárek.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, na úvod prečítam pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, aby som postupoval v súlade s rokovacím poriadkom. Čiže v čl. I. za bod 22 sa vkladá nový bod 23, ktorý znie: "V § 47c sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie: "Výnos z prevodu majetku, ktorý je príjmom osobitného účtu ministerstva, možno použiť aj na úhradu nákladov spojených s realizáciou významných investícií podľa osobitného predpisu¹⁴⁾ a o použití finančných prostriedkov na tento účel (významné investície) rozhoduje vláda Slovenskej republiky."." Poznámka pod čiarou k odkazu 14 znie: "14) Zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov." Ďalší odsek 6 sa označuje ako odsek 7. Nasledujúce body návrhu sa prečíslujú.

Navrhuje sa, aby výnos plynúci z prevodu majetku mohol byť použitý na úhradu nákladov spojených s realizáciou významných investícií vymedzených v osobitnom predpise na základe, a to zdôrazňujem, rozhodnutia vlády.

Nemyslel som si, že budem chcieť vystúpiť v tejto rozprave, tak mám tu pár nesúvislých poznámok, ktorými by som chcel reagovať predsa len na to, čo tu odznelo, lebo naozaj to považujem za veľmi dôležitú tému, ku ktorej sa treba vyjadriť.

Nemyslím si, že tu odzneli iba samé zlé veci z úst opozície, určite tam bolo veľmi veľa zaujímavých poznámok aj filozofických úvah, len boli mnohé tie prejavy pretkané mnohými skresľujúcimi faktmi, doslova by som si dovolil povedať, aj nepravdami, ale aj rozdielnym filozofickým prístupom k tomuto problému, ktorý je dnes na programe v Národnej rade.

Na úvod chcem povedať, že tento zákon tohto typu nikomu nedáva zelenú na konkrétnu privatizáciu v konkrétnom strategickom podniku, len dáva priestor vláde, ku ktorej celkom logicky koaliční poslanci majú svoju dôveru, aby konala v súlade so svojimi kompetenciami, to znamená, vláda, ktorá je na exekutívu predurčená, aby konala a, samozrejme, aby sa primerane zodpovedala Národnej rade.

Preto si nemyslím, že by mali prechádzať pozmeňujúce návrhy a návrhy, ktoré trochu nadraďujú Národnú radu, aj keď nie možno v rozpore so zákonom, ale v rozpore s filozofiou na orgán, ktorý by mal výkonne zasahovať do kompetencií vlády Slovenskej republiky.

Hovorilo sa tu o privatizácii, predovšetkým z minulosti. Čiže tá kritika smerovala do čias uplynulých, povedzme, 8 - 9 rokov. Ani ja nie som celkom presvedčený, že všetko bolo absolútne, ako sa hovorí, s kostolným poriadkom, že všetko bolo úplne správne sprivatizované a všetko prebehlo 100-percentne, povedzme, v súlade s nejakou mojou morálkou. Ale filozofia bola úplne správna. Podniky fungujúce, strategické podniky, fungujúce tzv. pod ochranou štátu, v ktorých štát si túto kontrolu zabezpečoval prostredníctvom len svojich ľudských nominácií v predstavenstvách a dozorných radách, fungovali spôsobom, že vytvárali tieto podniky miliardové dlhy, ktoré v podstate sú nesplatiteľné na ďalších 20, 30, 40 rokov. Jednoducho nefungovali títo ľudia v týchto podnikoch v štandardných podmienkach. A ani by nepomohlo, verím, že to bolo čiastočne z vtipu povedané od pána poslanca Hanzela, keby jednotliví ministri gestorovali riadenie týchto strategických podnikov, pretože to je nezdravé prostredie, si myslieť, že subjektívny vplyv kohokoľvek teraz by mohol zabezpečiť efektívne riadenie týchto štátnych strategických podnikov alebo týchto spoločností. Pokiaľ nevytvoríme zdravé prostredie, a zdravé prostredie je to, ku ktorému sa všetci dnes hlásime, je to zdravé prostredie zdravo fungujúceho trhového mechanizmu, nebude existovať žiadny subjektívny väčší, silnejší mechanizmus, ktorý by zabezpečil efektívne riadenie týchto spoločností.

Nie je celkom pravda, že v Európe je trend, že strategické podniky sú v rukách štátu a štát si cez ne uplatňuje svoje práva a nejakým spôsobom chráni občanov pred zvyšovaním cien, lebo v tomto duchu tu zazneli niektoré pripomienky. Toto považujem za už naozaj klamstvo, pretože štát, vláda predsa nie je tu od toho, aby niekomu len preto, že jej to robí dobre, zvyšovala ceny a proste tuná stála pred občanmi v pozícii, ktorá nie je vôbec nijakým spôsobom lichotivá. Ale vytvára svojimi opatreniami zdravé prostredie na to, aby jednoducho ceny odzrkadľovali prirodzený vývoj nákladov a primeraného zisku.

Nie je to pravda v rámci Európy ani v súvislosti s energetikou, lebo tiež tu boli na túto tému nejaké poznámky. Podľa mojich informácií jediným v zásade štátnym podnikom alebo štátom kontrolovaným podnikom je francúzska najväčšia energetická spoločnosť EdF, ktorá ale tiež žije len alebo prežíva len s výdatnou podporou rôznych štátnych subvencií a tiež len dočasu, lebo v budúcom roku sa už plánuje nejaká časť, nejaký balík na privatizáciu a štát má úplne iné nástroje na to, aby si zabezpečil reguláciu a vplyv v týchto podnikoch. A to sú, samozrejme, zákony, to sú nezávislé regulačné orgány a to je podľa mňa jediný zdravý spôsob, ako sa môže štát a vláda a parlament ku vzťahu k strategickým podnikom správať štandardným spôsobom.

Bolo tu hovorené o 49-percentných podieloch, ktoré boli doteraz predané aj s manažérskym balíkom. To je bezpochyby neštandardné a vôbec to naozaj nezodpovedá tej filozofii zákona, o ktorej hovoril pán poslanec Fico. Len riešením v tej dobe bola aj je dnes, aj v budúcnosti pre Slovenskú republiku, aby sa tieto podniky správali štandardne, získať strategického investora a dosť dobre si neviem predstaviť pojem "strategický investor", ak by prišiel investor, ktorý sa vzdá manažérskeho balíka. Ja som presvedčený o tom, že tá cena, ktorá bola zaplatená práve za tie podniky, zohľadňovala aj práve tento manažérsky balík v transakčných dokumentoch. A tým pádom sme získali v zásade strategických investorov, ktorí priniesli svoje manažérske know-how, ak by sme chceli predávať, alebo len tzv. portfóliových partnerov, portfóliových investorov, myslím si, že by sme takýchto nenašli a okrem toho by sa nevyriešil zásadný problém. A to je problém, aby tieto podniky fungovali v štandardnom prostredí a aby fungovali prosperujúco. Preto táto anomália vzniká zrejme z prostredia, ktoré tu politicky bolo vytvorené v poslednom období, že súčasťou vtedajšej koalície boli strany, ktoré boli silne zamerané smerom doľava a jednoducho imidživo si nevedeli predstaviť, že by vo vzťahu k svojim voličom predávala sa tzv. majorita v týchto spoločnostiach. Preto, vnímam to ako vtedajší kompromis, sa predalo 49 %, ale v skutočnosti by bolo treba občanom povedať, že sa v zásade predalo akoby 51 % vo všetkých podnikoch.

My sme v zásade za doprivatizáciu tam, kde to bude naozaj výhodné pre štát, ale nielen z pohľadu, samozrejme splácania iba dlhov, ale aj z pohľadu širšieho vnímania tých pozitívnych vplyvov samotnej privatizácie. Myslím si, že je celkom správne, že je dobré splácať prioritne z týchto prostriedkov získaných z privatizácie dlhy, ktoré máme v rámci tých podnikov a do zahraničia, pretože bude to správne v tom prípade, ak tie dlhy budú zaťažovať štát vyššie, ako by bol príjem z prijímaných dividend z týchto podnikov. A preto si myslím, že toto je vyslovene odborná vec, ktorá by sa nemala veľmi spolitizovávať. A preto treba pristupovať k rozhodovaniu o jednotlivých strategických podnikoch, podnik po podniku, aby sa do toho ten vplyv politiky až tak nevnášal, aby rozhodovali naozaj racionálne čísla, racionálne argumenty.

Jedno číslo ešte snáď pre tých, ktorí si mysleli, ako neuveriteľne fantasticky fungujú strategické podniky s manažmentom štátu. Dnes majú Slovenské elektrárne len štátom garantované dlhy vo výške rádovo 55 mld. Sk. A preto tento stav nielen z hľadiska získania možných prostriedkov z privatizácie, ale aj z hľadiska práve ozdravenia manažmentu a získania manažérskeho know-how zo zahraničia je vlastne v tomto podniku nezvrátiteľný.

A celkový výnos z tejto privatizácie nebude len v samotných finančných prostriedkoch, ale v konečnom dôsledku bude v úspore alebo aj v znižovaní cien energie a v znižovaní cien toho všetkého, čo sa nám dnes vyčíta, že to zvyšujeme. Naozaj nám nikomu to nerobí dobre, že sa ceny zvyšujú, ale nie je možné proti tomu bojovať nezdravými prostriedkami v nezdravom prostredí. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa prihlásili páni poslanci Fajnor, Hanzel a Muňko.

Pán poslanec Fajnor, máte slovo.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne. Pán podpredseda, dovoľte, aby som zareagoval na predrečníka.

Po prvé, tie manažmenty, ktoré tu nastúpili a ktoré urobili tie dlhy, to bolo manažmenty po roku 1989.

Po druhé, ak je teda tak dobré mať strategického investora, ktorý za 49 % chce riadiacu a rozhodovaciu právomoc, tak ja kolegovi Malchárkovi navrhujem, že odkúpim 49 % jeho majetku s rozhodovacou a riadiacou právomocou, samozrejme, ako to bolo urobené v prípade strategických podnikov, bola to reálna hodnota, niekde 25 až 30 %. Takže tu problém nevidím.

Po ďalšie, ak hovoríme o Slovenských elektrárniach, ja si myslím, že by bolo dobré, keby sme boli tam, kde nás tu kolegovia pozývali, a odborníci nám povedali, v čom je problém tam ísť, a nevytrhávali veci z kontextu. Ďakujem veľmi pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hanzel.

B. Hanzel, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Na pána kolegu Malchárka chcem reagovať. Povedal, že predajom týchto spoločností by sme získali manažérsky know-how zo zahraničia. Ja môžem povedať, to sa dá rovnako povedať, že manažérsky know-how zo zahraničia môžeme kúpiť podstatne lacnejšie, ako keby sme kvôli tomu museli predávať podnik. Rozhodne si môžeme kúpiť to know-how alebo jedného alebo dvoch ľudí.

Takisto spomenul pán Malchárek, že vplyv kohokoľvek nemôže vytvoriť zdravé riadenie spoločnosti. Ale ja hovorím potom, kto ho môže vytvoriť, keď nie vplyv ľudí, ktorí v tej spoločnosti budú zamestnaní. A to už je jedno, či už sú odtiaľto alebo zo zahraničia, dôležité je to, či sú tí ľudia schopní a či vedia, čo vôbec robia, a či majú dôveru a či sú to morálni ľudia.

Ďalej by som chcel povedať, že náš pán premiér rád hovorí, že kde je vôľa, tam je cesta. Tak chcem povedať aj tuná, samozrejme, keď je vôľa zefektívniť tieto firmy, tieto podniky a získať z nich čo najviac, aby náš štát z toho mal prospech, tak by sa mala nájsť aj cesta. Ale keď je vôľa len predať toto a získať rýchly cash na zaplátanie nejakej diery, tak je to pravdepodobne ľahšia cesta, lebo hotové peniaze sú hotové peniaze.

Ďalej by som chcel povedať, že súhlasím aj s pánom Rusnákom, ktorý povedal, že s privatizáciou treba pokračovať, ale len za výhodných podmienok pre štát. A by som zdôraznil toto, len za výhodných podmienok pre štát s privatizáciou treba pokračovať, lebo nie je vždycky pravda, že to, čo sme urobili, bolo v dobrej viere a dobre spravené.

A nevidím ani dôvod na utajenie dividend plynárenského podniku. Tu by som dokonca žiadal pána ministra, aby, pokiaľ sú dividendy utajené, ich odtajnil, lebo neviem potom, komu sa môže povedať pravda o tom, keď nie nám. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Bude pokračovať pán poslanec Muňko s faktickou poznámkou.

D. Muňko, poslanec: Vážený pán podpredseda, pán poslanec predo mnou pán Malchárek povedal niekoľko zásadných vecí, s ktorými nemôžem súhlasiť. Predsa nemôže niekto povedať, že 51 % proste bolo sprivatizovaných, keď v skutočnosti sprivatizoval zahraničný investor 49 %, i keď tu bola ľavicová strana SDĽ, čo mal na mysli. To je jedna vec.

Keď je prijatý zákon, tak by mal platiť. My nemáme námietky, aby sa privatizovali strategické podniky, ale strategické podniky sa musia privatizovať transparentne, a nie tak, ako sa privatizovali. A musíme vychádzať z hospodárskej stratégie Slovenska a z toho, na čo tieto peniaze použijeme, aby to nebolo na to, ako to teraz predchádzajúca vláda urobila, keď sprivatizovala zhruba 270 mld., 65 mld. dala na penzijnú reformu. Ostatné prostriedky tu boli použité na čo? Na rozvoj Slovenska? Tu je jedna zásadná otázka, na čo sa tieto peniaze použijú.

A pokiaľ sa týka ďalšieho doprivatizovania, rád by som sa vrátil k zmluvám, tak ako tu povedali viacerí predchodcovia, predsa vieme, čo je v dodatku k zmluve so Slovenskými telekomunikáciami, vieme, čo je v zmluve Slovenského plynárenského priemyslu.

Ďalšia vec. Liberalizácia cien, samozrejmá vec, postihuje najchudobnejšie vrstvy u nás na Slovensku. Nehovorme o tom, že plyn skončí teraz tak, že bude ešte 33-percentné zvýšenie plynu posledné, plyn sa bude pohybovať za kubík okolo 10 až 12 korún. Dneska kubík plynu stojí v Rakúsku 14 korún. Čiže peniaze pôjdu znova zahraničnému investorovi. Som zvedavý, koľko zahraničný investor Slovenského plynárenského priemyslu investuje na Slovensku a koľko finančných prostriedkov z dividend zostane na Slovensku. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Malchárek má slovo.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Myslím, že nemá zmysel hovoriť o strategickom investorovi, a pritom tam nechať štátny manažment a chcieť od zahraničných investorov desiatky miliárd len preto, lebo sa im páči u nás v Tatrách. Myslím si, že na tomto by sme sa mohli zhodnúť. Potom treba povedať, že nechceme vôbec privatizáciu žiadneho typu a chceme sa nechať zadlžovať na ďalšie desiatky a desiatky rokov dopredu, tak ako sa nám to podarilo v uplynulých 13 rokoch.

A k ostatným veciam sa možno vyjadrovať ani nechcem z úcty k mojim predrečníkom, pretože myslím, že všetko bolo povedané a zrejme došlo k hlbokému nedorozumeniu. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej bude v rozprave pokračovať pani poslankyňa Tkáčová. Nech sa páči, máte slovo.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, dovoľte predložiť pozmeňujúci návrh za skupinu poslancov.

Za novelizačný 4. bod sa vkladá nový 5. bod, ktorý znie: "V § 10 ods. 3 znie písmeno c): "vodné toky^4dc), pozemky, ktoré tvoria korytá vodných tokov, majetok slúžiaci na správu a ochranu vodných tokov, akcie obchodných spoločností"." Poznámka pod čiarou k odkazu 4dc znie: "4dc) Čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky, § 39 ods. 1 zákona č. 184/2002 Z. z. o vodách." Doterajšie novelizačné body sa následne prečíslujú.

Dovoľte krátke odôvodnenie. Navrhovaná úprava vylučuje, aby predmetom privatizácie boli vodné toky a pozemky, ktoré tvoria korytá vodných tokov. Čl. 4 Ústavy ustanovuje, že nerastné bohatstvo, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, vo výhradnom vlastníctve štátu. Ústavná úprava čl. 4 vychádzala z právnej úpravy vodného toku obsiahnutej v § 31 ods. 1 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách, ktorá za vodné toky považovala "vody trvalo tečúce po zemskom povrchu medzi brehmi a v prirodzenom, príp. upravenom koryte ako bystriny, potoky, rieky alebo v umelom koryte ako prieplavy, vodné kanály, nádrže a pod. alebo vody nachádzajúce sa v slepých ramenách vodných tokov včítane ich korýt". Vodným tokom neboli teda len vody, ale aj pozemok tvoriaci koryto, v ktorom vody tiekli. Takéto chápanie vodného toku, pokiaľ ide o výlučné vlastníctvo Slovenskej republiky podľa čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky, obsahujú aj komentáre k Ústave Slovenskej republiky.

Súčasná právna úprava obsiahnutá v § 39 ods. 1 zákona č. 184/2002 Z. z. o vodách definuje vodný tok už len ako vodný útvar, teda iba ako samotnú vodu, z čoho vyplýva, že pozemok ktorý tvorí koryto vodného toku, by mohol byť predmetom privatizácie. Tento právny stav obchádza nielen účel výlučného vlastníctva Slovenskej republiky k vodným tokom, ako ho chápe čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ale prináša so sebou problémy aj pri bežnom výkone správy vodných tokov a osobitne pri ochrane pred povodňami a tiež pri výkone preventívnej ochrany s ohľadom na operatívne zásahy do korýt vodných tokov. Podľa súčasného právneho a faktického stavu sú vodné toky zatiaľ vo vlastníctve štátu, pretože ani zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde (tzv. reštitučný zákon) neumožňoval vydať pozemok, ktorý tvorí koryto vodného toku (§ 11 ods. 3 písm. c)).

Aj vládny návrh zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva, ktorého novelu na tejto schôdzi schválila Národná rada, v § 6 ods. 1 písm. c) ustanovuje, že vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok tvorí koryto vodného toku.

Oba spomínané zákony teda osobitne upravujú, že reštitúcii nepodliehajú pozemky tvoriace koryto vodného toku, čo je ďalším dôvodom na obdobnú úpravu aj v zákone č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ak má byť vlastníctvo Slovenskej republiky zachované k vodným tokom ako k vodným útvarom, ale aj k pozemkom tvoriacim koryto vodného toku. Ďakujem pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave bude pokračovať pán poslanec Šulaj. Máte slovo, pán poslanec.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky prerokúva veľmi dôležitý zákon o prevode majetku štátu. Myslím si, že mali by sme si uvedomiť dôležitosť tejto chvíle, pretože ekonomicky i finančne, hospodársky budeme rozhodovať o finančných tokoch nielen na tento rok, čo sa týka napr. štátneho rozpočtu na rok 2004, ale aj v ďalších obdobiach. Osobne si myslím, že niektoré veci sú už teoreticky uzatvorené, a predpokladám, asi ako bude hlasovať vládna koalícia. Ak chcem hovoriť o zákone o štátnom rozpočte, predsa v časti Iné granty a transfery už máme naplánovanú čiastku 18,4 mld. korún, z toho 13 mld. by malo ísť z privatizácie, predpokladám, aj strategických podnikov.

Ale ja mám rád konkrétnu diskusiu alebo konkrétne návrhy, a preto mi dovoľte, aby som vystúpil s týmito návrhmi.

Odporúčam, aby v § 10 sa doplnil nový odsek 6, ktorý znie: "Sprivatizované akciové spoločnosti uvedené v odseku 4, v ktorých je zachovaná trvalá majetková účasť štátu alebo fondu na podnikanie v rozsahu 51 %, sú povinné v lehote do 31. januára 2004 uskutočniť zmeny vo všetkých svojich orgánoch tak, aby štát alebo fond mal v nich zabezpečené väčšinové postavenie zodpovedajúce rozsahu účasti na podnikaní."

Ide v podstate o návrh, s ktorým vystúpil aj pán poslanec Fico predseda nášho poslaneckého klubu. Ide o posunutie termínu do 31. januára 2004 v prípade, že by tento zákon začal platiť a mal účinnosť od 1. januára 2004.

Ďalej, chcel by som vystúpiť s ďalším pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Navrhujem doplniť v § 10 ods. 4 poslednú vetu s nasledovným textom: "Majetkové účasti štátu v podnikoch uvedených v § 10 ods. 2 nesmú byť predmetom zmluvných vzťahov, ktorých podstata je budúci predaj alebo založenie týchto účastí voči iným osobám."

Ďalej, v § 47e navrhujem doplniť nový odsek vetou: "Zmluvy, ktoré sú v rozpore s § 10 ods. 4, je potrebné dať do súladu s uvedeným znením zákona do 31. 12. 2003 alebo alternatívne v prípade schválenia zákona s účinnosťou od 1. januára 2004 vysporiadať do 31. januára 2004."

Prečo som vystúpil s týmto návrhom zákona. Domnievam sa, že je potrebné, aby sa vládna koalícia zosúladila pri vládnutí v jednom veľmi dôležitom majetkovom probléme. Hovoríme tu o strategických podnikoch a rozoberáme problematiku zákona č. 92/1991 Zb. V tomto zákone, a tento zákon je ešte stále platný, je konštatované, že štát si musí nechať majetkovú účasť pri strategických podnikoch alebo prirodzených monopoloch minimálne 51 %. Nie je teda možné a je to podľa mňa protiprávne a protizákonné, aby časť percent, dajme tomu 2 % alebo 3 % boli predmetom opčných zmlúv, tak ako sme sa dozvedeli napr. pri Transpetrole alebo pri niektorých iných podnikoch. Zároveň sa domnievam, že 51 % nemôže byť predmetom záložného práva. A neopakujme tie chyby, ktoré sa stali pri privatizácii v predchádzajúcom období.

Hovorilo sa tu veľa o privatizácii a o privatizácii strategických podnikov. Sám osobne som proti takej privatizácii, ktorá nie je transparentná a ktorá pri prerokúvaní zákona o strategických podnikoch neprináša žiadnu stratégiu o tom, akým spôsobom sa majú tieto podniky sprivatizovávať, čo spravíme s finančnými prostriedkami, ktoré získame z privatizácie strategických podnikov, alebo ako riešiť finančnú a ekonomickú situáciu štátu na dlhšie časové obdobie.

Chcel by som poukázať len na niektoré problémy, ktoré tu už vznikli pri privatizácii podnikov alebo pri hospodárení majetku štátu v predchádzajúcom období. Osobne sa domnievam, že základným problémom tohto štátu bola privatizácia ako taká, a nie spôsob privatizácie. Našou úlohou a cieľom bolo len privatizovať za každú cenu, vytvoriť, povedzme si to otvorene, ekonomicky silné prostredie a dostať časť štátneho majetku do súkromných rúk. Nemal by som nič proti tomu, keby sme tým neožobračovali ďalšiu časť obyvateľstva alebo keby sme vytvorili ekonomické a sociálne prostredie, ktoré by zabezpečovalo slušný život. My sme však cez konverziu špeciálnej techniky, pracoval som v ZŤS-kách a viem, čo to znamená, cez malú privatizáciu, ktorá nebola riešená v Obchodnom zákonníku, cez veľkú privatizáciu, kde sme riešili daňové problémy, najprv cez daňové úľavy, odpustenie záväzku, potom sme tieto následne zrušili, potom sme dávali daňové úľavy zahraničným investorom, riešili problematicky privatizáciu majetku štátu. Neexistovala teda jednotná stratégia a neexistovali ekonomické a finančné dopady.

Preto ja sám osobne nebudem súhlasiť s takou privatizáciou, ako je v návrhu novely zákona č. 92/1991 Zb. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené dámy poslankyne a páni poslanci, ešte predtým, ako požiadam o krátku malú technickú prestávku, pretože naši technici o ňu požiadali kvôli tomu, že je narušený prenos dát, budeme musieť potom na chvíľočku si vytiahnuť a naspäť vložiť karty, je tu otázka na vás, či je všeobecná vôľa, aby sme pokračovali v rokovaní k tomuto bodu programu aj po 19.00 hodine a hlasovaním potom ukončili rokovanie 18. schôdze a zostávajúce body programu presunuli na rokovanie ďalšej schôdze. Je všeobecná vôľa? Ďakujem, budeme tak pokračovať.

Páni technici, ak chcete, tak môžeme prerušiť teraz rokovanie.

Prosím všetkých poslancov a poslankyne, aby si vytiahli identifikačné karty.

Vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

(Technická prestávka.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím, môžeme pokračovať? Ďakujem pekne technikom, blahoželám k ich šikovnosti.

Prosím, páni poslanci, dámy poslankyne, budeme pokračovať v rokovaní v rozprave. Prosím, keby ste si zároveň všetci aj uložili identifikačné karty, aby fungovalo nám to, čo nám fungovať má.

V rozprave bude pokračovať pán poslanec Mikuš. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

T. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, rád by som prezentoval niekoľko názorov na privatizáciu a zároveň by som sa rád dotkol niekoľkých mýtov.

Často sa diskutuje o tom, kedy je možné privatizovať. Ja som presvedčený, že privatizovať vtedy je možné, ak existuje konzistentná hospodárska politika a stratégia strednodobého rozvoja Slovenska ako celku. Ďalej som presvedčený, že je potrebné, aby v integrálnych súčastiach hospodárskej politiky bola definovaná úloha a postavenie strategických podnikov a, samozrejme, aby bola definovaná aj ich úloha v základných funkciách štátu, najmä v otázkach vnútornej bezpečnosti. Všetko toto by sa malo udiať, samozrejme, v atmosfére otvoreného dialógu so všetkými relevantnými inštitúciami a jednotlivcami. Ďalej som presvedčený, že privatizovať možno až vtedy, ak daný podnik nefunguje správne buď technicky, alebo ekonomicky a ak sami nevieme zjednať nápravu. Som presvedčený, že privatizovať treba až vtedy, ak existuje reálna šanca zlepšiť zmenou vlastníckych vzťahov technické alebo ekonomické parametre. Som presvedčený, že privatizovať možno až vtedy, ak je spracovaný a analyzovaný strednodobý dynamický model vývoja daného podniku, ktorý zvažuje zmenu vlastníckych vzťahov a ďalších súvislostí, samozrejme, s dopadom hlavne na štát, model, ktorý by jednoznačne deklaroval a dokladoval, že privatizácia daným spôsobom v daných podmienkach za danú cenu je prínosom pre Slovenskú republiku. Ďalej som presvedčený, že pred privatizáciou strategického podniku treba spracovať model, v ktorom sú postupné kroky privatizácie, ktoré umožňujú zaviesť aj korekčné mechanizmy pre prípad, že by vývoj bol v rozpore so záujmami Slovenska. Podotýkam, že toto neplatí pre Slovensko. Naopak, privatizácia bola povýšená na cieľ namiesto toho, aby bola tým, čím naozaj má byť, t. j. prostriedkom, ktorý má priniesť zefektívnenie.

Rád by som sa dotkol ďalšieho mýtu o štáte ako nedobrom vlastníkovi. Naozaj výnimočne súhlasím s tými, ktorí to tvrdia. Platí to naozaj v posledných piatich rokoch. Naozaj sa do správy vedenia v mnohých strategických podnikov dosadili politickí nominanti, ktorí nemali potrebné odborné vedomosti ani skúsenosti z daného odvetvia. Niektorí museli naozaj z dôvodov, povedzme, nekvality odísť, pretože boli neschopní. Nebudem konkretizovať, o koho ide, o ktoré podniky ide. Predpokladám, že všetci viete, o čom hovorím.

Ďalej by som vás rád poprosil, aby sme sa spolu pozreli na to, čo doposiaľ privatizácia na Slovensku priniesla, čo z toho, čo bolo sľubované, bolo naozaj splnené. Zvýšila sa kvalita, alebo spoľahlivosť tam, kde sa privatizovalo? Znížila sa cena produktu tam, kde sa privatizovalo? To bolo jedno zo základných zaklínadiel, ktoré sa používali v prospech privatizovania. Zvýšila sa nebodaj zamestnanosť v danom odvetví? Zostali strategické podniky, tak ako to duch zákona vyžadoval, naozaj pod kontrolou štátu, keď si uvedomíme že minoritný vlastník de facto spravuje a rozhoduje? Priniesla privatizácia viac prostriedkov do štátneho rozpočtu? Je to všetko dokladované strednodobou technicko-ekonomickou analýzou? Odpoveď je jasná: Nie. Naopak, som presvedčený, že môžeme povedať, že nastali efekty opačné a že boli v dlhodobom časovom horizonte poškodené záujmy štátu, a teda aj záujmy každého občana. Preto oprávnene vznikajú otázky, prečo a ako sa privatizovalo, aký bol reálny dôvod privatizácie. Nebudem hľadať odpoveď dnes, ale ak ste zodpovední, určite sa nad tým zamyslíte, určite sa zamyslíte nad otázkami, ktoré som položil, a určite sa zamyslíte aj nad odpoveďami. Predpokladám, že to urobíte skorej, než pristúpime k hlasovaniu.

Skúsme uvažovať spolu ďalej. Ako sa často správa súkromný vlastník a ako sa často správa štát? Nepovyšuje súkromný vlastník zisk nad bezpečnosť a spoľahlivosť? Možno ste počuli o tom, čo bolo príčinou rozpadu energetickej siete v Kalifornii, možno ste počuli, čo bolo príčinou rozpadu celej siete v Taliansku, možno viete, čo bolo príčinou rozpadu siete na juhovýchode Kanady a severovýchode Spojených štátov. Možno viete, čo bolo podľa odborníkov častou príčinou havárií na privatizovaných železničných tratiach v Británii. Nebolo to povýšenie zisku nad bezpečnosť a spoľahlivosť? Asi to tak bolo. Nesúviselo to často s privatizáciou? Asi áno. Čo myslíte, ako by sa mohli správať podobní vlastníci na Slovensku, kde privatizácia, bohužiaľ, je a je naozaj, bohužiaľ, reálnym problémom? Pripomínam, pri týchto výpadkoch elektrickej energie a pri týchto haváriách na železničných tratiach nešlo len o hospodárske straty, išlo o konkrétne straty na ľudských životoch. A to sa bude, bohužiaľ, diať aj v budúcnosti.

Panie kolegyne, páni poslanci, v týchto otázkach išlo, opakujem, nie o hospodárske straty len, tie sa dajú nahradiť, ale o nenahraditeľné ľudské životy. Ako sa správa štát, t. j. zodpovedná vláda, ktorá spravuje strategické odvetvia? Som presvedčený, že zodpovedná vláda, ktorá spracuje príslušné pravidlá pre riadenie daného odvetvia, v prvom rade si všíma spoľahlivosť daného podniku, bezpečnosť jeho prevádzky, zaoberá sa optimálnou cenou produktu, optimálnou stratégiou údržby a rozvoja daného odvetvia, ale zvažuje aj optimálnu zamestnanosť.

Ak by štát bol zodpovedným vlastníkom, hovorím o našom prípade, ktorý má spracovanú hospodársku politiku a strednodobú víziu rozvoja štátu ako celku, určite by tieto zmienené princípy zvážil. Bohužiaľ, toto neplatí pre náš štát, toto neplatí pre Slovensko.

Nechcel by som opakovať, ako pristupujú k strategickým odvetviam zodpovedné vlády iných krajín, ale predsa len pripomeniem prístup k vlastníckym vzťahom a k systémovému udržaniu rozvoja daných podnikov v iných krajinách, ako vlády a hlavy štátov k tomu pristupujú. Len na ilustráciu pozrite sa na Francúzsko, pozrite sa na Švajčiarsko, na Nemecko, na Švédsko, na Fínsko, na Spojené štáty. Dokonca aj v mnohých iných krajinách, ktoré nie sú ani technologicky, ani úrovňou demokracie na našej úrovni, pristupujú vlády oveľa systémovejšie k riešeniu problémov strategických podnikov.

Mohol by som hovoriť o mýte, ktorý sa často používa, že trh vyrieši všetko a že by sme mohli akékoľvek množstvo energie prepravovať na akúkoľvek vzdialenosť. Predpokladám, že už viete mnohí z novín, z televízie, že to nie je pravdou. Ak nie, už som vám niektoré prípady pripomenul. Pripomeniem vám teda k tomu ešte raz Francúzsko, ešte raz pripomeniem Nemecko, pripomeniem Švédsko, pripomeniem Dánsko.

Upozorňujem ďalej na snahy Európskej únie budovať energetickú sebestačnosť a nezávislosť Európy ako celku. S najväčšou pravdepodobnosťou, bohužiaľ, s najväčšou pravdepodobnosťou, koncom tohto desaťročia bude Európa čeliť vážnej energetickej kríze, preto každá vláda, každý odborník, ktorý chápe súvislosti, tak jednoznačne podporuje budovanie energetickej nezávislosti a sebestačnosti. Znovu by som mohol uviesť niektoré príklady, ale nechcem vás tým nudiť. Pokiaľ bude mať niekto záujem, samozrejme, rád mu to poviem.

Som presvedčený, že je potrebné, hlavne v podmienkach slovenských, kde potrebujeme dovážať až 90 % energonosičov, systémovo pristupovať k budovaniu sebestačnosti a bezpečnosti. Je potrebné zastaviť privatizáciu a zveľaďovať to, čo sme zdedili, aby to slúžilo ďalším generáciám. Ak sa totiž bude privatizovať takým spôsobom ako doteraz, nič dobré to neprinesie.

Nepodporujem tento zákon, nepodporujeme ho ako Ľudová strana-HZDS. Nie je to dobrý zákon, nie je v záujme občana ani v záujme štátu.

Navrhujem do uznesenia návrh vrátiť zákon. Pripájam sa k tým hlasom, k tým predrečníkom, ktorí to tu prehlásili. Ďalej, navrhujem, aby bola vykonaná dôsledná právna a technicko-ekonomická analýza už sprivatizovaných strategických podnikov, aby boli jasne zhodnotené efekty, ktoré privatizácia prinesie v týchto odvetviach v strednodobom časovom horizonte. Navrhujem, aby bola spracovaná naozaj dôsledná hospodárska politika a strednodobá vízia rozvoja Slovenska, taktiež, aby bola spracovaná konzistentná energetická politika a surovinová politika, aby bolo jasne definované miesto strategických podnikov v ekonomike Slovenska, aby bola jasne definovaná úloha a postavenie strategických podnikov pri funkčnosti štátu ako celku a aby sme až potom pristúpili k akýmkoľvek diskusiám o privatizácii.

Dalo by sa o tomto hovoriť strašne veľa, nechcem vás, samozrejme, unavovať, prosím vás iba o jedno, skúste to, čo ste počuli, použiť na prospech občanov Slovenska. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Slovo má spravodajca spoločný, ktorý sa hlásil do rozpravy, pán Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel som vystúpiť trošku neskôr, ale myslím, že okolnosti sú už také, že treba povedať troška aj iný názor, ako tu doteraz odznieva.

Úvodom myslím, že je potrebné povedať, čo je predmetom rokovania o novele tohto zákona. Nie je to otázka rozhodovania o samotnej privatizácii jednotlivých podnikov, v ktorých si štát podľa dnes platného zákona musí ponechať majetkovú účasť v rozsahu minimálne 50 %, dnes rokujeme o vytvorení právneho rámca na realizácie procesu privatizácie. Je nepopierateľným faktom, že podnikateľské subjekty sú lepšími vlastníkmi ako štát. Myslím, že túto tézu nie je potrebné dokazovať, realita nás naučila brať si ju ako fakt. Spomeniem len niektoré fakty. Podnikateľské subjekty sú schopné priniesť svoje skúsenosti, svoje know-how, novú podnikovú kultúru, technológie, nové trhy, ale najmä dôraz na efektívne hospodárenie a hľadanie vnútorných rezerv a nových možností. Výsledok sa prejavil i po privatizácii 49 % akcií SPP, štát získal na dividendách a daniach viac ako pred privatizáciou. Áno, iste, v privatizácii ide zväčša o zahraničné subjekty, ktoré sa uchádzajú o kúpu akcií, ale naše subjekty po desaťročia nemuseli sa správať trhovo, žili sme v inom prostredí. Nemáme veľa subjektov, ktoré by boli schopné ponúknuť zodpovedajúce prostriedky a skúsenosti. Ale ani v tom nie je nič nezdravé, nič z toho, čo by sa dialo iba na Slovensku.

Okrem samotného pozitívneho vplyvu privatizácie na chod jednotlivých podnikov, ako i dynamiky celkového hospodárstva je tu aj iný dôvod, prečo umožniť dokončenie privatizačného procesu. Všetci veľmi dobre vieme a uvedomujeme si, že je tu nevyhnutnosť realizácie dôchodkovej reformy. Dramatická zmena v pomere osôb v aktívnom veku k osobám s nárokom na dôchodok je nezvratná a jej dôsledky sa naplno prejavia už čoskoro a nielen na Slovensku. Vidíme, aké je dianie v Európe. Spomeniem nedávnu návštevu nemeckého kancelára Schrödera. Na Slovensku našťastie toto nebezpečenstvo sme skoro rozpoznali a rozhodli sme sa razantne riešiť reformu dôchodkového systému . Treba si uvedomiť aj to, že presun časti odvodov na osobné účty bude vytvárať deficity v hospodárení Sociálnej poisťovne, ubudne miliárd korún. Uvedené deficity bude potrebné vykryť z dodatočných a z iných zdrojov. A takýmito zdrojmi sú aj príjmy z privatizácie. Zo zdrojov vyčlenených z privatizácie 49-percentného podielu SPP podľa ekonómov budeme schopní splácať a rozbiehať dôchodkovú reformu a vyrovnávať deficity zhruba 3 roky. Časť zdrojov z dokončenia privatizácie bude preto na pokračovanie dôchodkovej reformy nevyhnutná. Všetci potrebujeme dôchodkovú reformu, aj opoziční, aj koaliční. A potrebujeme aj zdroje na jej financovanie.

Nemalo by nás miasť ani mýliť to, že dnes hovoríme o tzv. strategických podnikoch či prirodzených monopoloch. Aký je ich skutočný význam, aká je potreba nevyhnutnosti zachovať si minimálne 51-percentný podiel v nich? Nepreceňujeme trocha vplyv štátu v týchto spoločnostiach? V prvom rade si treba možno povedať, že pojem "strategický podnik" je umelým alebo politickým pojmom, ktorý nevychádza z ekonomickej teórie. Ekonomická teória pozná pojem "prirodzený monopol" a chápe ho ako podnik, ktorého náklady trvalo klesajú s rastom produkcie. Teda dokáže uspokojovať dopyt lepšie a lacnejšie, ako keby v odvetví pôsobilo viac subjektov. Otázne je, koľko podnikov, ktoré sú monopolmi, napr. podľa vyhlášky ministerstva financií č. 87/1996 Z. z. je skutočnými monopolmi aj v zmysle ekonomickej teórie. Je namieste otázka, či Slovenské elektrárne alebo Slovenské telekomunikácie a ďalšie podniky sú monopolmi, navyše keď chápanie samotného pojmu "prirodzený monopol" prechádza zásadnými zmenami až po tvrdenie, že rastom trhov a technológií koncern prirodzeného monopolu stratil význam, ak ho vôbec niekedy mal. Chceme teda v záujme ochrany legislatívneho, politického pojmu, ktorý sám je predmetom diskusií, zabrániť, aby tieto tzv. strategické podniky získali prístup k efektívnejším metódam riadenia, najnovším technológiám, k trhom a mohli tak zvyšovať zisk, z ktorého profitujeme prostredníctvom daní a dividend všetci?

Zákon, tak ako je navrhovaný, nehovorí o nutnosti predávať jednotlivé podniky ani o spôsobe a čase ich predaja. Bude na vláde, aby z prípadu na prípad zhodnotila všetky otázky predaja jednotlivých podnikov, teda najmä to, či predajom v konkrétnom čase štát získa viac ako uplatňovaním vlastníckych práv. Navyše ak je predpoklad rastu dividend reálny, nič nebráni jeho zohľadneniu v predajnej cene. Toto a iné sú skutočne otázky, ktoré bude nutné veľmi zodpovedne zohľadňovať pri každom konkrétnom podniku, pri každom konkrétnom predaji akéhokoľvek balíka akcií za podmienok daných v konkrétnom čase. Rozhodovať sa bude na základe analýz zohľadňujúcich aktuálne potreby štátu a podmienky a možnosti predaja.

Zákon o. i. zaručuje Národnej rade možnosť zámer a postup vlády prerokovať a vyjadriť sa k nemu. Verejná kontrola procesu privatizácie prostredníctvom parlamentu a nepochybne i prostredníctvom médií bude zachovaná. Ďakujem.