V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási najskôr pán poslanec Hanzel.

B. Hanzel, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tie fakty, ktoré sme si vypočuli teraz, boli naozaj zaujímavé a verím, že stoja za zamyslenie, i keď mnohí sa nad tým len usmievali, ale aby sa nestalo, že nakoniec ten úsmev bude premenený v plač.

Ešte by som sa chcel spýtať pána ministra, lebo tá diskusia sa už končí. Vieme všetci, že v bankách je peňazí dosť. Máme peňazí dosť a nie je problém ich za lacné peniaze dnes požičať. Pokiaľ ja mám informáciu, tak úrok beží niekde medzi 5 - 5,5 %, čo je najnižší úrok, aký sme vôbec kedy mali. Čiže tieto peniaze dajú sa nazvať lacné peniaze dnes. Prečo potom predávame podniky, ktoré nemáme zanalyzované? Vieme, či výnosnosť týchto peňazí, ktoré dostaneme za predané podniky, bude vyššia, ako je úroková miera v bankách? To je to, o čom hovoril pán poslanec Malchárek, s čím by som, hovorím, ja súhlasil, keby sme vedeli, že ich vieme umiestniť. Ale vieme, že sme doteraz nedokázali umiestniť ani len peniaze z predaja plynární, tak pravdepodobne si teda myslím, že nám nedávajú viacej, ako je tých 5,5 % alebo 8 %.

No a záverom by som vás, pán minister financií, pán podpredseda, chcel ešte takisto poprosiť, keby ste boli taký dobrý a vysvetlili nám zmysel utajenia dividend v SPP, pokiaľ si ho teda zaslúžime. Nechcem byť kritický, myslím to normálne ako serióznu otázku. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hort. Máte slovo.

M. Hort, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Napriek určite neopakovateľnému talentu môjho podpredsedu vo výbore pána kolegu Číža si myslím, že to, o čom rozprával, nepramení ani tak zo záujmu vysvetliť veci, ktorým, si myslím, v tejto sále mnohí rozumejú trošku lepšie, aj keď si ho veľmi vážim pre jeho vzdelanie a to, čo vie podať a ako to vie podať, ale skôr si myslím, že to, o čom rozprával, trošku súvisí s niečím iným. Súvisí to s tým, čo tu všetci cítime, čo vníma celá slovenská spoločnosť, a to je o neskonalom a priamom ťahu jeho predsedu strany na premiéra. Keď sa nad tým zamýšľam, prečo takto vehementne obhajuje dnes a teraz postoje, ktoré jeho strana obhajuje, tak si myslím, že do budúcnosti, keby sa vízia strany Smer a pána Fica stala skutočnosťou, by nás asi čakali možno dva možné scenáre vo vzťahu k tomuto problému. Prvý problém by bol ten, že pán Fico ako premiér pod vplyvom svojich vzťahov a väzieb na východ od našich krajín, ktoré už preukázal v mnohých zahraničných cestách, to by asi musel veľmi rýchlo doprivatizovať. A v prospech koho by to bolo, to je asi ťažká otázka. Ale ešte je aj iná možnosť, že by sa s tou privatizáciou počkalo a zrealizovalo by sa to až v poslednom roku vlády a dovtedy by tam možno boli nasadení ľudia z tzv. jadrovej loby, tí istí ľudia, za ktorých bol pán Fico orodovať deň po zasadnutí predstavenstva elektrární a dozornej rady, ktorá sa dohodla spolu s predstavenstvom na odvolaní riaditeľov závodov. A na druhý deň hneď ráno člen výboru pre ľudské práva a národnosti pán Fico sa bol pýtať, čo sa to tam vlastne stalo. Myslím si, že ten druhý scenár je zrozumiteľnejší.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: No ja predpokladám, že môj nesmierne vážený kolega má dneska ťažký deň, takže nebudem reagovať na tú veľkú časť toho diskusného príspevku, lebo toto začína byť nesmierne zábavné, lebo týmto keby ste nás zabávali ďalej, toto nám robí dobre. Len faktom je to, že nám končí doba, keď tie naše podvyživené štátne rozpočty za posledných päť rokov táto vláda poctivo drží, už ku koncu teraz v polohe tých zhruba 60 mld. A to sme za ten čas sprivatizovali už prevažnú časť strategických podnikov. A v slušnej spoločnosti minimálne sa rozmýšľa, aký bude ten šok, keď jednoducho už nebude čo privatizovať, a ako to bude vyzerať, keď sa vám nepodarí prostredníctvom teda týchto opatrení, ktoré robíte, natoľko zdecimovať verejné rozpočty, že vlastne už občania ani intervenciu štátu nebudú potrebovať a budú z tých nesmierne zaujímavých platov si sanovať všetky svoje základné sociálne potreby. Takže minimálne, myslím, bolo legitímne, aby sme sa pozreli, že to posledné aby sme nechali pre tzv. štatariálnu rezervu, ak naozaj dôjde už k úplne najhorším veciam, pretože ešte možno znesieme 1 mld. dolárov si požičať, len potom to skutočne príde. Takže iba o tomto to je, ak sa chceme o tom vážne baviť.

A s tým Ficom a čo Fico chce a tak ďalej. Vážení páni, k tomu poviem len toľko, že aby sme nestratili naozaj ten základný lesk, ktorý ešte objektívne prevažná väčšina z nás má. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Federič.

I. Federič, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som tiež v súvislosti s predkladanou novelou zákona o veľkej privatizácii povedal niekoľko poznámok.

Predstavitelia vládnej koalície prostredníctvom našej vlády ako hlavný argument na predaj podielov strategických podnikov uvádzajú, že štát je zlý vlastník, už to hovorili niektorí moji predrečníci, čo, samozrejme, by len ťažko vysvetľovali občanom vo Francúzsku, v Taliansku alebo v Nemecku, kde štát vôbec nemá problém, že vlastní podiely vo veľkých nadnárodných podnikoch strategického významu, ako je Gaz de France alebo Deutsche Telekom. Chcem pripomenúť, že zlého štátneho vlastníka, ktorého spomína naša vláda, reprezentuje práve ona. A ak priznáva týmto zlé spravovanie štátneho vlastníctva, tak nemôžem nič iné len s ňou súhlasiť.

Čo je však závažnejšie ako to, že štát je zlý vlastník, to je to, že reprezentanti štátneho vlastníctva sú ešte horšími predávajúcimi. A o to ide pri doprivatizácii zvyšných 51 %. Ak by sa podobnou formou predajom podiely strategických podnikov prevádzali niekde inde vo vyspelých demokratických krajinách sveta, či už privátny alebo štátny vlastník dávno by vyvodil zodpovednosť voči takémuto postupu manažmentu, pretože v štandardných krajinách ak by výkonný exekutívny orgán, akým bezpochyby naša vláda je, znehodnocoval vlastníkovi, teda v našom prípade nám všetkým, majetok, a v týchto prípadoch ide o desiatky a stovky miliárd korún, tak určite by vlastník voči nemu vyvodil zodpovednosť a tvrdo by zakročil. Ale, bohužiaľ, sme na Slovensku.

Čo však musím v tejto súvislosti povedať, to je to, že, a myslím to úplne vážne, musím vzdať poklonu predstaviteľom zahraničných spoločností, ktoré privatizovali majetok štátu, a to boli aj štátne spoločnosti. A myslím to naozaj úplne vážne, pretože podmienky, ktoré vyjednali pri predaji, boli smerom k svojim materským firmám mimoriadne efektívne ako všetka česť, čo urobili pre svoje materské firmy. A preto sa chcem opýtať, ako aj vy hodnotíte, akým spôsobom sa správali nielen kupujúci, ale aj predávajúci. Aj predávajúci takýmto spôsobom efektívne pristupovali k predaju? Keby sa pri predaji majetku štátu aspoň spolovice tak efektívne správala naša vláda ako zahraniční manažéri k svojim vlastným firmám, tak sme dnes všetci spokojní a sedíme tu možno k úplne iným veciam, ale určite nie k doprivatizácii. Viete si predstaviť vlastníka majetku strategického významu, že dovolí predať 49-percentný podiel na majetku svojej firmy tak, že minoritný vlastník má v stanovách zakotvenú majoritu vo výkonnom štatutárnom orgáne. A keďže ten majoritný vlastník má 51 %, v našom prípade štát má 51 %, tak valná hromada rozhoduje 52 % a viac percentami pri rozhodovaní o uznesení. Toto, samozrejme, je možné asi naozaj len u nás a bez postihu.

V niektorých médiách som zachytil vyjadrenia našich ministrov, že napr. SPP nemusíme privatizovať, aj keď novela zákona to umožní. Je to samozrejmé, lebo SPP nebude tak jednoduché doprivatizovať. Zahraniční akcionári už dnes plne ovládajú podnik a vďaka výhodným privatizačným zmluvám ešte k tomu majú aj opciu na kúpu 3 % akcií za vopred zmluvne dohodnutú cenu. Keďže dnes rozhoduje valná hromada 52 % akcionárov, zhodou okolností to, čo dnes vlastnia a na čo majú opciu súčasní akcionári zahraniční, to stačí na to, aby samostatne rozhodovali na valnej hromade. A preto je dnes úplne jasné, že bez cenných zvyšných 48 % akcií nikto nebude mať záujem ich kúpiť, pretože takýto vlastník bude iba prísediaci bez možnosti ovplyvniť chod tohto podniku. A s veľkou pravdepodobnosťou to bude Slovenská republika, ktorej ostane zvyšných 48 % a ktorá bude čakať na dividendy, ktorých výšku bude plne ovplyvňovať zahraničný partner. A ten v konečnom dôsledku cez hospodársky výsledok podniku môže a nemusí vytvoriť primeraný zisk na rozdelenie. Je, samozrejme, milé, že po privatizácii SPP vtedajší aj súčasný pán podpredsedu vlády pre ekonomiku zvolal konferenciu, ktorá mala ambíciu analyzovať postup a výšku ceny za predaj SPP, ktorý už bol zrealizovaný. A, samozrejme, predstavitelia Smeru sa tejto maškarády nezúčastnili, pretože pripadá nám morbídne zúčastňovať sa lekárskeho konzília za účelom stanovenia diagnózy, keď je pacient po operácii.

Na záver by som vás chcel ubezpečiť, že Smer nie je proti privatizácii strategických podnikov, vadí nám iba spôsob a forma uskutočnených privatizácií a preto aj náš predseda prišiel s návrhom, aby o tak závažných krokoch rozhodovala Národná rada Slovenskej republiky. A keďže nie je záruka zo strany vlády Slovenskej republiky, že ďalšia doprivatizácia prebehne iným korektnejším spôsobom ako doteraz, náš poslanecký klub bude hlasovať proti tejto novele v tejto podobe. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickou poznámkou najskôr vystúpi pán poslanec Čaplovič. Nech sa páči.

D. Čaplovič, poslanec: Ja by som si dovolil reagovať na kolegu Federiča. O pár dní si pripomenieme 17. november, 14 rokov novembrových udalostí a vtedy sme tu mali Verejnosť proti násiliu a dnes, a to dokazujú kroky aj tejto vlády vrátane tejto navrhovanej novely, je všetko naopak, máme násilie proti verejnosti sociálne a ekonomické. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pánom zo Smeru veľmi stručne. Viete, tá vaša politika štátneho dirigizmu, zasahovania do uzavretých vzťahov, zneistenie podnikateľského prostredia, právneho prostredia, retroaktivita, to sú všetko prvky, ktoré zneistejú právne a podnikateľské prostredie Slovenskej republiky, a to hlavne, ak zaznievajú na pôde Národnej rady. Ak chcete dobre predať akcie podnikov aj akcie Slovenských elektrární, ktoré vám tak ležia na srdci, tak by ste v podstate mali hlasovať za novelu tohto zákona preto, lebo akékoľvek obmedzovanie predaja balíka akcií znehodnocuje predávaný podiel. Ak budete hlasovať za zrušenie tohto blokačného balíka, budete hlasovať za vyššiu cenu balíka predávaných akcií. A predsa nechcete dávať priamu úmeru medzi predajom 49 % akcií SPP a 97 % akcií českého plynárenstva.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Burian.

J. Burian, poslanec: Ďakujem pán predsedajúci. Len chcem pripomenúť pánovi Hortovi, že predaj na Východ znamenal...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ja by som prosil, keby ste reagovali na predrečníka.

J. Burian, poslanec: Ja len chcem pripomenúť to, že vlastne predaj strategických podnikov včítane predaja Transpetrolu a včítane SPP bol realizovaný práveže na Východ. Môžeme si celkom pripomenúť, komu bol predaný Transpetrol, a môžeme povedať, kto je jeden z troch konzorciálnych účastníkov toho predaja. Takže nemyslím si, že je tu len otázka smerom na Východ. Tu je otázka kapitálu a kapitál nemá hranice, či ide na Východ alebo na Západ. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz má slovo podpredseda vlády a minister financií pán Mikloš. Nech sa páči, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi najskôr podotknúť, že som si pozorne naozaj vypočul túto rozpravu a zareagujem na to, čo hovoril pán poslanec Číž. Keď povedal, že sedíme a nereagujeme, tak škoda, že tu nie je. Nereagoval som skôr a reagujem teraz preto, že som si chcel vypočuť všetky príspevky vrátane príspevku pána Číža, aby som mohol reagovať aj na jeho príspevok. Je škoda, že tu nesedí, ale nevadí.

Dovoľte mi teda reagovať na tú rozpravu po prvé tým, že chcem povedať, aké sú tie dôvody, ktoré nás vedú k tomu, že chceme umožniť privatizáciu aj majoritných podielov. Po prvé chcem povedať, že programové vyhlásenie túto tézu obsahuje. To programové vyhlásenie v tejto oblasti je veľmi krátke, má dve vety, pán Fico prečítal len jednu vetu. Tá prvá hovorí o tom, že chceme dokončiť privatizáciu. Ak máme hovoriť o dôvodoch, je faktom, a tu beriem tú kritiku aj opozičných poslancov v tom, že tá dôvodová správa nie je dostatočná a nehovorí o všetkých dôvodoch, ktoré nás vedú k privatizácii. V žiadnom prípade to nie je len utŕžená cena, a teda potreba peňazí a v žiadnom prípade to nie len to, že to musí byť privátne vlastníctvo, lebo faktom je, že niektoré privatizácie prebehli tak, že veľké západné štátom vlastnené firmy často sa stali akcionármi, a teda vlastníkmi niektorých našich firiem. Ale tých dôvodov je omnoho viac. A dovoľte, aby som teda veľmi stručne zhrnul, čo sú tie dôvody privatizácie.

Po prvé, dôvodom je, že najmä privatizácia toho, čomu sa u nás hovorí strategické podniky, vedie k tomu, že umožňuje lepší rozvoj podnikov na liberalizujúcom sa európskom trhu. Práve v energetike, práve v plynárenstve ide nielen o to, aby sme to vlastnili, ale o to, aby sme zabezpečili rozvoj, aby sme získali silných strategických vlastníkov, ktorí vedia a budú rozhodovať napr. v prípade SPP aj o tom, koľko plynu sa prepraví, kam sa plyn prepraví a aké budú ďalšie investície v podniku.

Ďalším dôvodom je zvýšenie efektívnosti fungovania a kvality služieb jednoducho preto, že tieto veľké firmy majú, či sa nám to páči alebo nie, väčšie skúsenosti s riadením takýchto firiem a s ich pôsobením na trhu.

Ďalším dôvodom je obmedzovanie priestoru na politické vplyvy a zásahy, posilňovanie transparentnosti a zužovanie priestoru na korupciu a klientelizmus.

Takže, vážené dámy, vážení páni, chcel by som vám zdôrazniť a upozorniť vás, že ak by sme mali záujem profitovať z prepojenia politického a ekonomického, tak by sme práve tieto firmy privatizovať nenavrhovali, pretože v tom prípade by sme, samozrejme, mohli ich nepriamo riadiť cez politicky nominované vedenia, ale myslím, že dnes je to každému jasné. A ak neveríte tejto téze, pozrite sa, akým spôsobom boli riadené a akým spôsobom bol zneužívaný politický vplyv v štátom vlastnených bankách. Veď výsledkom takéhoto zneužívania politického vplyvu bolo, že v roku 1998 boli na pokraji kolapsu a že nás stálo obrovské prostriedky ozdravenie týchto bánk. Hádam nechce nikto dnes pochybovať o tom, že tieto banky, ktoré dnes už nie sú štátom vlastnené, sú dnes z hľadiska rizika korupcie a klientelizmu v oveľa lepšom postavení. Dnes už nikto nezatelefonuje do Slovenskej sporiteľne, aby dali úver jeho kamarátovi s tým, že on potom bude privatizovať cez Fond národného majetku. Skúste to. Takže som o tom presvedčený, že práve privatizácia týchto podnikov obmedzuje priestor na politické vplyvy a zásahy a posilňuje transparentnosť a zužuje priestor na korupciu.

Ďalej, zabezpečuje takáto privatizácia prílev kapitálu, a to aj z hľadiska potreby prefinancovania schodku na bežnom účte. Je faktom, že vo všetkých transformujúcich krajinách sú pomerne vysoké deficity bežného účtu najmä preto, že import je vyšší ako export, aj preto, že reštrukturalizácia ekonomiky vyžaduje nové investície a väčšie importy. A práve bezpečné prefinancovanie takého schodku deficitu na bežnom účte prebytkom kapitálového účtu je tým, čo ekonomika potrebuje.

Ďalším dôvodom je, že výnosy z privatizácie urýchľujú reformy a kryjú náklady na reformy. Viacerí z vás hovorili o tom, ako sa používajú tie prostriedky. Takže chcem ubezpečiť všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, že my z výnosov z privatizácie štátny rozpočet nesanujeme ani sanovať nemôžeme, pretože my vykazujeme dnes štátny rozpočet v metodike ESA 95 na aktuálnom princípe. A v tejto metodike príjmy z privatizácie sa nezapočítavajú do príjmov, ale výdavky na bežné použitie sa započítavajú do výdavkov. Aj preto sme deklarovali, a v programovom vyhlásení je to napísané explicitne, že použijeme výnosy z privatizácie len na úhradu starých štátnych dlhov a na financovanie reforiem, najmä reformy dôchodkovej. Takže privatizácia umožňuje urýchlené uskutočnenie reforiem a zníženie aj starého dlhu, dlhovej služby, tak, aby bolo viac peňazí v rozpočte aj na rozvojové projekty, pretože ak použijeme peniaze z privatizácie na zníženie štátneho dlhu, tak sa nám zníži dlhová služba, menej musíme vynakladať na splátky starého dlhu a viac môžeme použiť na rozvojové projekty. Takže zníženie dlhovej služby je ďalším dôvodom.

Samozrejme, môžu byť pochybnosti o tom a nedôvera opozície v argumenty koalície tu vždy bola a bude, takže si dovolím odcitovať zo stanoviska OECD (Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj) k privatizácii SPP: "Privatizácia SPP je najčastejšie spomínaný príklad vraj zlej a vraj nevýhodnej privatizácie." Aj tu to bolo povedané. Názory opozície a koalície vždy na to asi budú rôzne, dovoľte preto citovať oficiálne stanovisko OECD, ktorá dnes združuje 30 najvyspelejších členských krajín, medzi nimi aj Slovenskú republiku, a ktorá je rešpektovanou inštitúciou a ktorá o privatizácii SPP v správe o slovenskej ekonomike hovorí: "Vysoká cena získaná za predaj podniku, približne 13 % HDP, z krátkodobého hľadiska predstavuje značný prílev kapitálu, ktorý zmenšuje obavy v súvislosti s prefinancovaním schodku na bežnom účte platobnej bilancie v roku 2002. V dlhodobej perspektíve by sa mali prejaviť viaceré ďalšie prínosy. Po prvé, predaj poskytol príjmy umožňujúce urýchliť reformu dôchodkového systému a znížiť verejný dlh. Po druhé, predaj takmer polovice SPP strategickému zahraničnému investorovi obmedzuje priestor na politické vplyvy a zásahy, ktoré sa v minulosti ukázali ako problematické. Po tretie, zahraničné vlastníctvo pravdepodobne zvýši efektivitu a kvalitu služieb, keďže súkromný investor je motivovaný k ziskovosti. Po štvrté, predaj posilní SPP a umožní jeho rozvoj na čoraz väčšmi liberalizujúcom sa európskom plynárenskom trhu."

Takže, vážené dámy, vážení páni, toľko argumenty Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj, ktoré zďaleka nehovoria len o výnose z privatizácie, ale ktoré hovoria aj o ďalších výhodách privatizácie.

K jednotlivým príspevkom, ktoré odzneli v rozprave, mi dovoľte uviesť nasledovné.

Pán poslanec Ondriaš predviedol, myslím si, veľmi takú, musím povedať, naivnú obhajobu komunistického režimu. Porovnávať čísla, pán Ondriaš, ktoré ste porovnávali, to absolútne nemá žiadnu vypovedaciu schopnosť a žiadnu váhu. Môžete citovať, samozrejme, viacerých univerzitných profesorov zo Spojených štátov, marxizmus sa vyučuje aj na univerzitách v Spojených štátoch a marxistickí filozofi a ekonómovia sú, samozrejme, zastúpení aj na univerzitách v Spojených štátoch. Ale chcem vám povedať len pár vecí, ktoré považujem za kľúčové. Stále hovoríte a viacerí z vás hovoria, aj pán poslanec Tkáč, to, myslím, povedal, že privatizácia je traumou demokracie a traumou transformácie. Áno, je pravdou, že privatizácia nie je ľahký proces a je konfliktný proces. Ale špeciálne poslancom z Komunistickej strany Slovenska by som chcel pripomenúť, že nebyť komunistického režimu, nemuseli sme robiť privatizáciu, páni. (Potlesk a hlasy z pléna.) Ale, áno, toto sa vám možno zdá byť, nepochopiteľné, ale faktom je, ja som vás...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ja vás prosím, vážení kolegovia poslanci a poslankyne, cez to všetko, že máte právo rozprávať, máme na to rokovací poriadok, prosím, keby ste sa prihlásili.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Páni poslanci, ja som vás v kľude vypočul a naozaj mojou jedinou reakciou na vaše vystúpenia bol úsmev, aj keď pánovi poslancovi Hanzelovi sa to nepáčilo. Pán poslanec, bol to úsmev preto, že veci, ktoré som tu počúval, naozaj z hľadiska ekonomického, ale aj z hľadiska sociologického a politologického boli absolútnymi nezmyslami, absolútnymi nezmyslami. (Potlesk.)

A dovoľte mi povedať to teda na číslach, keď ste hovorili čísla. Ja sa vás pýtam, ja vám dám otázku, panie poslankyne, páni poslanci z Komunistickej strany: Vysvetlite mi, ako je možné, že v tridsiatych rokoch tohto storočia... (Hlasy z pléna.) Budete mať možnosť vo faktických poznámkach to, samozrejme, vysvetliť. Tak mi prosím vás vysvetlite v tých faktických poznámkach, ako je možné, že Česko-slovenská republika za Prvej republiky v tridsiatych rokoch patrila medzi 10 až 12 najvyspelejších krajín sveta podľa hrubého domáceho produktu na obyvateľa. (Hlasy z pléna.) Koncom tridsiatych rokov. Potom sme mali 40 rokov rozkvetu, mali sme vyšší rast národného dôchodku, vtedy sa tomu tak hovorilo, čo je zhruba ako hrubý domáci produkt, mali sme tu oveľa vyšší rast ako všetky vyspelé krajiny a po 40 rokoch vyššieho rastu sme z 12. miesta klesli v tom porovnaní na 67. miesto. Tak toto mi vysvetlite. (Potlesk.)

Ja som sa schválne pána poslanca Ondriaša pýtal, keď skončil svoje vystúpenie, čo je jeho profesia? Spomínal, že pracoval v Slovenskej akadémii vied. Povedal mi, že je fyzik. Ak dovolíte, ja som ekonóm a trochu som sa transformáciou zaoberal aj na akademickej pôde. A tieto veci práve som študoval. Takže môžem, ak bude záujem, nechcem teraz zdržiavať, k tomuto predniesť aj veľa kvantitatívnych porovnaní, kvalitatívnych analýz, ktoré tieto veci vysvetľujú. Takže chcem vám povedať, že áno, tu sa dosahoval veľmi umelo, veľmi umelo vykazovaný ekonomický rast, ktorý ale znamenal čím ďalej, tým väčšiu stratu reálnej konkurencieschopnosti, výrobu pre výrobu, pre trhy, ktoré boli absolútne nekonkurencieschopné a ktoré sa nakoniec museli rozsypať. A dôsledkom takéhoto vývoja... (Hlasy z pléna.) Áno, preto musíme robiť transformáciu, preto musíme robiť privatizáciu, preto je ťažké transformačné obdobie, že tu bol komunizmus. No, isteže, ak by tu nebol komunistický režim, páni, tak nemusíme robiť privatizáciu, pretože teraz musíme privatizovať majetok, ktorý ste vy zoštátnili. (Potlesk.)

A veľmi podobne, ak dovolíte, poviem vám to na príklade dôchodkovej reformy, lebo v dôchodkovej reforme sa udialo niečo podobné. Tu existovali totiž za Prvej republiky a prežili aj vojnu a po vojne penzijné fondy, ktoré zhromažďovali peniaze od sporiteľov, ktorí si sporili na dôchodky. Čo urobil komunistický režim? Zoštátnil tieto fondy, minul peniaze a zaviedol priebežný systém, kde tí, ktorí pracujú, financujú dôchodky tým, ktorí sú na dôchodku. Demografický a ekonomický vývoj priniesol neudržateľnosť toho systému. My dnes musíme robiť dôchodkovú reformu. Takže, áno, je to tak. Ja viem, že dnes sa to možno ťažko počúva a že aj bežní ľudia už nechcú počuť tieto argumenty, ale stále ešte do značnej miery ťažkosti transformácie, ťažkosti spojené s privatizáciou sú dôsledkom režimu, ktorý vy dnes stále otvorene propagujete a podporujete.

A keď už porovnávate, panie poslankyne a páni poslanci, tak neviem prečo pán poslanec Ondriaš porovnával Vietnam a Guineu. Vo Vietname už dávno socializmus nie je. Neviem, prečo ste neporovnávali Severnú Kóreu a Južnú Kóreu. Do dôsledkov dovedený komunistický režim, ktorý vy stále obhajujete, vedie k hladomoru a k vymieraniu a vedie k tomu, že deti zomierajú masovo od hladu. Je to tak. Takže ak obhajujete komunistický režim, zdôvodnite, ako sa ľudia výborne majú na Kube, ako sa ľudia výborne majú v Severnej Kórei.

Prejdem k tomu, čo tu tiež rezonovalo v ústach viacerých rečníkov, viacerí z vás ste tvrdili, opoziční poslanci, že je nezmysel, že štát je zlý vlastník. V poriadku, na tom sa asi nezhodneme, vždy existoval rozdiel v pohľade ľavice a pravice na to, či štát dobrý vlastník je alebo nie je. Ja som presvedčený, že štát je zlý vlastník. A to, že existujú aj firmy štátom vlastnené aj v dnešných západoeurópskych krajinách, nie je žiaden argument v prospech toho, že štát je dobrý vlastník. Ak by ste sa pozreli hlbšie na fungovanie týchto firiem a na ich konkurencieschopnosť, tak by ste zistili, že väčšina týchto štátom vlastnených firiem v západnej Európe je vo veľkých problémoch a že väčšina z týchto firiem je dotovaná štátom a že aj v týchto krajinách uvažujú o privatizácii týchto podnikov, pretože sa veľmi jasne ukázalo, že súkromné vlastníctvo je efektívnejšie.

Čo sa týka ďalších vystúpení, chcem sa zastaviť na chvíľku pri vystúpení pána poslanca Fica. Pán poslanec Fico neustále omieľa ako verklík privatizáciu SPP. Chcem povedať, že veľmi účelovo a nepravdivo interpretuje privatizáciu SPP. Ja som čítal to, čo som čítal, o pozitívach privatizácie, to bolo vyjadrenie OECD k privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, kde bolo hovorených aj tých 5 alebo 6 bodov, pozitívnych efektov, vrátane vysokej ceny, ktorá bola dosiahnutá.

K cene lebo opakovane pán Fico tvrdí, že bola nízka cena dosiahnutá, a porovnáva to s Českým plynárenským podnikom.

Po prvé, chcem povedať, že tá cena nebola nízka. Tá cena bola oproti prvej indikatívnej ponuke, ktorá bola zhruba vo výške 80 mld. korún, potom zvýšená na 130 mld. korún. Toto bol dôvod, prečo jeden z pôvodných záujemcov, taliansky SNAM, odstúpil z konzorcia, pretože považoval cenu, ktorú navrhovali Gaz de France a Ruhrgas a potom v dohode s Gazpromom za príliš vysokú. Čiže toto sú moje dva veľmi jasné argumenty, ktoré vyvracajú, takisto ako tvrdenie OECD, toto tvrdenie pána Fica.

Po druhé, to, ako kritizuje a tvrdí, že tá privatizácia s odovzdaním manažérskej kontroly bola v rozpore so zákonom, a trochu to nepriamo ako keby potvrdil aj pán poslanec Malchárek, nemyslím si to a nie je to tak. My sme hovorili, my sme nikdy netajili, že ponúkame s tými 49 % aj manažérsku kontrolu nad podnikom jednoducho preto, že sme chceli získať strategického investora. Veď my sme jasne povedali, že ho chceme. A jeden z efektov privatizácie, ktorý spomína aj OECD je to, že sa bude lepšie a efektívnejšie riadiť ten podnik a že sa zúži priestor na politické vplyvy, na korupciu a na netransparentnosť. Takže, áno, my sme vedome ponúkali tú manažérsku kontrolu. A tí, ktorí ten podnik kúpili, zaplatili takú cenu, akú zaplatili aj preto, že kupovali tento podnik s manažérskou kontrolou. Zároveň ale chcem povedať, že nie je pravda, že by štát nemal ošetrené svoje záujmy a že by neblokoval možné zneužitie tohto postavenia a tú existujúcu väčšinu v predstavenstve, pretože v dozornej rade má štát ako akcionár väčšinu, a stanovy jasne určujú, aké je rozdelenie právomocí medzi predstavenstvom a dozornou radou a kde všetky veci, ktoré by mohli zmeniť majetkové pomery alebo všetky väčšie transakcie, musia byť schvaľované dozornou radou, kde má štát väčšinu.

Chcem povedať k tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré pán Fico dal, že by to znamenalo retroaktívnu zmenu podmienok, za ktorých strategický investor do podniku vstupoval. Takže to by som považoval za absolútne neakceptovateľné, pretože by sa tým zmenili pomery a podmienky, za akých on vlastne to kúpil a stanovil aj kúpnu cenu.

K privatizácii SPP ešte chcem povedať, že pán Fico mal aj v minulosti veľa vyhlásení, ktoré sa týkajú privatizácie SPP. A v čase od 10. 6. 2001 do 12. 2. 2002 mal v médiách 12 vyjadrení, ktoré najmä poradca privatizačný alebo fakty, ktoré vyplývajú zo zápisníc privatizačných komisií, vyvrátili a ktoré dnes jasne dokazujú, že pán Fico, buď vedome, alebo z nedostatku informácií zavádzal a klamal o procese privatizácie SPP. Veľmi stručne to spomeniem, aby som bol teda konkrétny. Tvrdil, pán Fico, 10. 6., že poradca hovorí, že najefektívnejšia je alternatíva predať priamo 15 % až 20 %, zostatok nechať na kapitálovom trhu. Poradca tieto slová jednoznačne vyvrátil a verejne prehlásil, že predaj 49 % akcií formou výberového konania považuje za optimálny. K rýchlosti privatizácie sa tu pán Fico vyjadril, že poradca priznal, že rýchlosť je jedna z najdôležitejších príčin alebo z najdôležitejších kritérií, na ktoré vláda Slovenskej republiky tlačí. Toto vyjadrenie taktiež poradca jednoznačne dementoval. 2. 11. sa vyjadril, že komisia, ktorú som viedol, už urobila medzi predloženými ponukami selekciu. Komisia 26. 10. nerobila žiadnu selekciu, naopak, všetkým záujemcom, ktorí o to prejavili záujem, umožnila vykonať due diligence a pokračovať v privatizácii. Všetky zápisnice privatizačnej komisie, aj tej, ktorú som viedol ja, aj tej, ktorú viedla pani ministerka Machová, boli zverejnené na internete.

Ďalej, pán Fico vyhlásil, že komisia pod mojím vedením odmietla podať verejnosti akékoľvek informácie o priebehu a výsledku rokovania. Komisia uverejnila a vždy uverejňovala tlačovú správu po rokovaní, v ktorej sa jasne hovorilo, že riadiaci výbor sa rozhodol umožniť 9 spoločnostiam, ktoré prejavili záujem, vykonať podrobnú due diligence, a tak ďalej. Mohol by som pokračovať, nechcem vás zdržiavať. Zvolili sme úplne štandardný postup, keď sme informovali o tých veciach, o ktorých bolo možné informovať, a zároveň sme potom zverejnili všetky záznamy z tejto komisie aj z inej komisie. Aj dnes sú prístupné na internete.

A chcem teda spomenúť, pán poslanec Fico, vy ste tu spomínali vo svojom vystúpení, že tento parlament, že my sme schvaľovali, použili ste plurál, 51-percentnú účasť štátu, ak sme schvaľovali, mali sme na mysli aj manažérsku kontrolu. Ak ste to mali na mysli, pán Fico, tak ste to mali navrhnúť do znenia zákona, to je po prvé. A, po druhé, ak si dobre pamätám, vy ste nič neschvaľovali, pretože vy ste boli proti tejto novele, ktorou sa ustanovil 51-percentný podiel, ale toto ustanovenie 51-percentného podielu nič nehovorilo o možnosti ponúknuť aj manažérsku kontrolu.

K vašim invektívam a výpadom typu, že uskutočňujeme nejakú politiku nejakých medzinárodných inštitúcií. Pán Fico, taktiež sme my, ako nielen Ministerstvo financií Spojených štátov, ale aj Slovenská republika, akcionárom aj Svetovej banky aj Medzinárodného menového fondu, samozrejme, tým podielom, akým vlastne sa podieľame na základnom kapitáli týchto inštitúcií, takže sú to aj naše inštitúcie. A môžem vás ubezpečiť, že aj z hľadiska toho, čo ste vy kritizovali, a potom to spomínali ešte viacerí alebo tuším dvaja vaši kolegovia, čomu sa hovorí washingtonský konsenzus, to je stále prijímané ako veľmi užitočné princípy, aj keď nevyhnutné, ale nie postačujúce. Jednoducho vývoj ukázal, že aj iné princípy sú dôležité, ale princípy washingtonského konsenzu sú stále platné.

K tým argumentom, ktoré hovorili, prečo privatizačné príjmy radšej nepoužijeme na rozvojové projekty, som povedal, že dôležité je, že ak by sme privatizačné príjmy použili na bežné výdavky, tak by to po prvé boli prejedené peniaze a po druhé by to zvyšovalo deficit verejných financií. Ak znížime štátny dlh, tak sa nám tým pádom zníži dlhová služba, znížia výdavky na krytie tejto dlhovej služby a zvýši priestor na iné výdavky.

Takže ak dnes niekto tvrdí, ako to pán poslanec Fico tvrdil, že ak by sme neboli umožnili vstup strategických investorov do týchto tzv. strategických podnikov, že by sme dnes na tom boli lepšie a boli sme ďalej, musím povedať, že hlboko a zásadne nesúhlasím s touto tézou. A myslím si, že väčšina analytikov, expertov, ktorí sa tomu rozumejú, zdieľa ten názor, ktorý som tu deklaroval.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán podpredseda vlády, dovoľte, aby som vás na malú sekundu prerušil v súlade s rokovacím poriadkom. Musím položiť ctenej snemovni otázku, či je všeobecný súhlas dotiahnuť to dokonca. Už to jedenkrát bolo, lebo sme si mysleli, či to bude do 19.00 hodiny. (Hlasy z rokovacej sály.) Neobviňujte ma, ja chcem aby sme pokračovali, a chcem, aby bol poriadok, o ktorý vy stojíte. Takže pokračujeme ďalej. Ďakujem pekne.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Viackrát, ak môžem teda pokračovať, zaznela otázka najmä od pána poslanca Hanzela, či je teda efektívne to predávať a či by nebolo dobré analyzovať, či sa nedá požičať peniaze a zároveň či by príjmy z dividend napr. neboli výhodnejšie. Áno, veď presne toto sa musí urobiť predtým, ako sa privatizácia uskutoční. A my týmto zákonom, ak bude schválený, a ja verím, že bude schválený, nehovoríme, že to sprivatizujeme za každú cenu a sprivatizujeme hneď. My len otvárame priestor na to, aby bolo možné privatizovať to a aby nebolo zákonom zakázané privatizovať tieto podiely, čo neznamená automaticky, že ich budeme privatizovať bez takýchto analýz, ktoré ukážu, posúdia výhodnosť rôznych alternatív.

Ešte jednu vec som zabudol povedať. A myslím si, že je dôležitá, lebo často zaznieva aj vo vzťahu k tomu, čo hovoril pán poslanec Ondriaš, a nedávno to vyhlasovali aj odbory, aký bude dopad tých opatrení pre rodiny, pre príjmy. Chcem povedať, že údaje, ktoré ste, pán poslanec Ondriaš, tu prezentovali, neboli správne. Nehovorím, že neboli správne všetky údaje, ale som si istý, pán Ondriaš, a poviem vám konkrétne, že keď ste hovorili, že reálne mzdy nedosiahli úroveň roka 1989, že jednoducho to nie je pravda. Reálne mzdy od roka 1989 vzrástli o 17 %. Dnes vy to interpretujete úplne inak. Áno, toto sú správne a korektné čísla.

Ďalej, k tým pozmeňujúcim návrhom, teda všetkým, ktoré buď by neumožnili privatizáciu, alebo by vlastne vynucovali revíziu zmluvných vzťahov, na základe ktorých boli privatizácie uskutočnené, chcem povedať, že ide o veľmi, veľmi nebezpečné precedensy.

A k cene, pán Fico, špeciálne vám by som chcel povedať, vy svojimi výrokmi, ktoré ste v procese privatizácie mali neustále, a k SPP ste sa vyjadrovali častejšie ako komisie privatizačné, práve týmito výrokmi, a tým, že ste sa vyhrážali revíziou tohto procesu, môžete spôsobiť nižšiu cenu, ako mohla byť dosiahnutá, ak by neexistovalo takéto zneistenie potenciálnych investorov a zneistenie trhu. Pán poslanec Čaplovič, môžete sa na tom usmievať, je to prosto tak. A vezmite si elementárnu logiku, chcete vstúpiť do takéhoto podniku, chcete privatizovať, ste medzinárodná firma a zároveň najsilnejší opozičný politik, predseda najsilnejšej strany, pri ktorej si kdekto, najmä pán Fico myslel, že bude predsedom vlády, tvrdí, že bude revidovať túto privatizáciu. Asi by to vo vás spôsobilo čo? Že zaplatíte viac alebo menej za ten podnik? Politické riziká sú súčasťou rizík a pán Fico zvyšoval politické riziká privatizácie. A dnes to potvrdzuje svojimi návrhmi, pretože on tu navrhuje revidovať platné zmluvy, ktoré vznikli na základe platného právneho stavu, revidovať niečo, revidovať podmienky privatizácie, ktoré vznikli. A ja opakujem, to nebola skrytá podmienka, že ponúkame manažérsku kontrolu. My sme chceli pre podnik získať strategického investora, a preto sme ponúkali aj manažérsku kontrolu.

Pán poslanec Mikuš tu otvoril niektoré témy, ktoré sú, myslím si, vážne a o ktorých je potrebné diskutovať, ale my touto novelou nezatvárame priestor pred diskusiou o takýchto veciach, aj poučenie sa zo skúseností v Spojených štátoch amerických, ale aj inde, aj isté zníženie rizika nejakej nepremyslenej liberalizácie bez toho, aby sme analyzovali možné riziká s tým spojené. Čiže to sú veci, ktoré vyžadujú analýzu, ale pri ktorých schválenie tejto novely neznamená, že analyzované nebudú a že nebudú brané na zreteľ.

A dovoľte mi uzavrieť to teda tým, čo hovoril pán poslanec Číž. On hovoril o libertínskom spôsobe, zrejme mal na mysli libertariánsky spôsob, lebo neviem presne, čo je libertínsky spôsob. (Hlasy z pléna.) Nazývajte to, pán poslanec, ako chcete, podstatne je, že vláda má svoje programové vyhlásenie, ktoré je konzistentné, ktoré bolo schválené v tomto parlamente, ktorým vláda získala väčšinu v parlamente. A vláda tento svoj volebný program napĺňa. A áno, tento volebný program je založený na niektorých hodnotách a princípoch, ktorým vy zrejme neveríte, ale je založený na hodnotách a princípoch, pri ktorých prax ukázala, empirická skúsenosť z mnohých krajín ukázala, že ak sa uplatňujú tieto princípy v hospodárskej politike, tak je dosahovaný vyšší a udržateľný ekonomický rast. A faktom je, či tomu budete veriť alebo nie, že dnes sa čím ďalej, tým viac uznáva, že Slovensko sa stáva lídrom v uskutočňovaní reforiem a že práve tieto reformy, ktoré robíme, ktorých aj privatizácia je súčasťou, vytvárajú predpoklady na vyšší a udržateľný ekonomický rast a na rýchlejšie dobiehanie vyspelých krajín. A ak budeme mať možnosť presadzovať tento program štyri roky, tak ja verím, že ešte v priebehu tohto volebného cyklu to výsledky prinesie. A ja si myslím, pretože nechcem podceňovať vašu inteligenciu, že vy to aj viete. Vy to aj viete a toto je dôvod, prečo sa zo všetkých síl snažíte aj skrátiť volebné obdobie tejto vlády, aby jednoducho v čase, keď to ešte výsledky neprináša, keď to prináša len tie náklady, k tej zmene došlo, pretože si veľmi dobre uvedomujete, že tie pozitívne výsledky, čo sa týka ekonomického rastu, rastu životnej úrovne, to prinesie v druhej polovici volebného obdobia. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dámy a páni, s faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci a poslankyne: Číž, Fico, Ondriaš, Hanzel, Fajnor, Muňko, Bollová, Ševc, Juščík... Tak, prosím vás, posuňte to na tej tabuli. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A prvý s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Číž. Nech sa páči, máte slovo.

M. Číž, poslanec: Áno, ďakujem pekne vám. V tom je, pán podpredseda vlády, ten problém, že škoda, že ste nevystúpili skôr, aby sme mohli na to reagovať korektne. Takto sa to dá aspoň čiastočne.

Ziskovosť podnikov. No ziskovosť podnikov je známa. Banky majú hrubý zisk 12 mld., do štátu 300 mil. Známe sú nesmierne zisky z SPP, prepustených je 6 000 ľudí s priemerným platom okolo 18 000 korún mesačne. Vynikajúci je zisk Nafty Gbely, kde sme už nedostali ani korunu z daní, lebo pre istotu sa to zdanilo v Holandsku. Keby ste boli taký korektný a predložili nám teda číselné vyjadrenie týchto nesporných úspechov, tak veľmi rád by som bol ticho.

Ale čo je najdôležitejšie. O tom, ako sa vládne, aký je vzťah obyvateľstva k štátu, najlepšie hovoria ústavy. Len tak hrozne málo za tu jednu minútu poviem niekoľko citátov z ústav, skúsme napr. také Holandsko, čl. 20 ústavy, kde sa hovorí, že existenčné zaistenie obyvateľstva, rozdeľovanie bohatstva sú predmetom starostlivosti štátu a iných verejnoprávnych korporácií, skúsme Grécko, čl. 24, kde sa hovorí, že celkový plán reštrukturalizácie krajiny, nového rozvoja, plánovania, rozširovania miest a iných sídlisk podlieha regulácii a kontrole štátu s cieľom zaistiť najlepšie životné podmienky obyvateľov, ale teraz skúsme to najpodstatnejšie, Španielsko, čl. 128, kde sa hovorí, že celé bohatstvo zeme v jeho rozmanitých formách sa podriaďuje bez ohľadu na jeho nositeľa záujmom verejného blaha, zákonom je možné základné prostriedky alebo zložky vyhradiť verejnému sektoru, možno pripustiť aj zásahy do podnikania, ak to vyžaduje záujem verejného sektora, čl. 131, kde sa hovorí, že štát môže zákonom plánovať všeobecnú hospodársku činnosť, ideme ďalej, na Taliansko, čl. 43, kde sa hovorí, že účelom všeobecne užitočným môže zákon určité podniky alebo kategórie podnikov, ktoré sa viažu na verejné služby alebo zdroje energie alebo majú monopolnú povahu, majú charakter významného obecného záujmu, ponechať vo verejnom vlastníctve. Ideme na Írsko, poďme na Írsko, kde sa v ústave hovorí, že všetky prírodné zdroje... (Hlasy z rokovacej sály a prerušenie rečníka predsedajúcim schôdze.)