Piaty deň rokovania
21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
3. februára 2004 o 9.05 hodine
P. Hrušovský, predseda NR SR: Chcem vás poprosiť o trpezlivosť, do pol desiatej bude rokovať ešte poslanecké grémium. Poprosím tých členov, ktorí nie sú prítomní na rokovaní poslaneckého grémia, aby sa dostavili na rokovanie kvôli organizačným otázkam súvisiacim s ďalším priebehom rokovania 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Poprosím členov poslaneckého grémia, aby prišli na rokovanie.
(Pauza kvôli rokovaniu poslaneckého grémia.)
(Pokračovanie v rokovaní o 9.36 hodine.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vítam vás na pokračujúcom rokovaní 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ospravedlňujem sa, že sme nezačali v hodinu, ako sme si stanovili, ale rokovalo poslanecké grémium ohľadne niektorých ďalších problémov súvisiacich s pokračovaním rokovania schôdze.
Chcem vás informovať, že výsledkom rokovania poslaneckého grémia je dohoda o tom, že teraz začneme rokovať pokračovaním o bodoch programu, tak ako ich máte uvedené v laviciach, a to bodom 49. Budeme hlasovať o 11.00 hod. a 17.00 hod. O jedenástej aj o deviatich prerokovaných poslaneckých návrhoch, ktoré sme prerušili v minulom týždni a nehlasovali sme o týchto bodoch programu.
Skôr ako pristúpime k rokovaniu o prvom návrhu, chcem informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti požiadali poslanci Danko, Dlhopolček, Árpád Duka-Zolyómi, Fico, Kaliňák, Krajči, Podracká a pani poslankyňa Zmajkovičová.
Teraz poprosím pána prezidenta Prezídia Fondu Národného majetku, aby z poverenia Fondu národného majetku uviedol
návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2004 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 532).
Pán prezident, nech sa páči, máte slovo.
J. Kojda, prezident Prezídia Fondu národného majetku SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, v zmysle uznesenia vlády a v zmysle zákona č. 92/1991 predkladám opäť na schválenie návrh na použitie majetku Fondu národného majetku na rok 2004, k čomu ma vláda zaviazala pred 14 dňami.
Tento návrh predpokladá celkové príjmy Fondu národného majetku v roku 2004 vo výške 22,26 mld. korún a celkové výdavky Fondu národného majetku vo výške 21,11 mld. korún, pričom podľa § 28 ods. 3 písm. b), to znamená tie výdavky, ktoré musí schváliť Národná rada Slovenskej republiky, predpokladáme výdavky 16,183 mld. korún. Navrhovaný materiál predpokladá prebytok hospodárenia v roku 2004 vo výške 1,144 mld. korún.
Tento návrh bol prerokovaný v orgánoch fondu a odsúhlasený vrátane dozornej rady fondu, taktiež prerokovaný v príslušných parlamentných výboroch, pričom rokovania výborov som sa zúčastnil ja osobne a návrh bol schválený v tom zmysle, ako je predložený dnes opäť parlamentu... (Ruch v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.
J. Kojda, prezident Prezídia Fondu národného majetku SR: Dovolím si vás na záver môjho úvodného slova požiadať o podporu tohto návrhu, keďže jeho neschválenie zakladá pokračovanie súčasného stavu, keď sa Fondu národného majetku hromadia na účtoch príjmy, či už z privatizácie, alebo z iných činností, ktoré Fond národného majetku vykonáva, ale tieto zdroje nemôžeme poukazovať jednotlivým ministerstvám, aby ich mohli použiť. Týka sa to predovšetkým ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií.
Preto ešte raz opakujem, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu rozpočtu Fondu národného majetku. Ďakujem veľmi pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán prezident. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov. (Ruch v sále.) Páni poslanci!
Poprosím pána poslanca Reháka, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Národnú radu informoval o stanovisku gestorského výboru k predloženému návrhu.
M. Rehák, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predseda, pán prezident, dámy a páni, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2004 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Máte to v tlači 532.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu použitia majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2004 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 549 z 15. januára 2004 pridelil návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledkoch prerokovania vo výboroch spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Lehotu na prerokovanie vo výboroch a v gestorskom výbore určil do 20. januára 2004. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh neprerokovali.
Výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a zaujali tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 288 z 19. januára 2004 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2004 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov vo výške 16 183 mil. Sk schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 15. januára 2004 a uznesením č. 266 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2004 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schváliť a prijať uznesenie uvedené v prílohe.
Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola parlamentná tlač pridelená, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2004 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy gestorského výboru.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2004 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov bola schválená uznesením č. 273 z 20. januára 2004. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.
Pán predseda, to je z mojej strany všetko, otvorte rozpravu k predmetnému materiálu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že písomne som dostal dve prihlášky, a to pánov poslancov Polku a pána poslanca Bašku.
Nech sa páči, pán poslanec Polka.
L. Polka, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán prezident fondu, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k predloženému materiálu, ktorého text znie: "V zmysle zákona č. 471/2002 Z. z. o pôžičkovom fonde pre začínajúcich učiteľov žiadame v návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku v roku 2004 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov vyčleniť finančné prostriedky na poskytnutie pôžičiek pre začínajúcich pedagógov."
Prosím, aby ste si v pozmeňujúcom návrhu opravili chybu, nie 21 467 Sk, ale na 16 533 mil. Sk. Ospravedlňujem sa za túto matematickú chybu.
Považujeme za veľmi dôležité vrátiť sa k predloženému návrhu, ktorému chýbali pri štátnom rozpočte 4 hlasy, pretože v tomto pozmeňujúcom návrhu sa odvolávame na to, že zákon, ktorý bol prijatý v roku 2002, nebol do tejto doby naplnený tým podstatným substrátom, a to peniazmi. Ale musím podotknúť, že pán minister školstva dosiaľ nevymenoval správnu radu v tomto orgáne a nevymenoval dozornú radu, ako mu to vyplýva zo zákona. Riaditeľ fondu sa niekoľkokrát obrátil listom, naposledy 20. septembra minulého roku, na ministra školstva, do dnešného dňa mu pán minister neodpovedal. Naopak, predseda výboru pre školstvo, vedu a ďalšie záležitosti pán prof. Devínsky odpovedal žiadateľom v tom zmysle, že sa Národná rada bude usilovať, aby formou pozmeňujúceho návrhu sme tento problém vyriešili.
Vláda si skutočne neplní svoje záväzky z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, kde sa uvádza, že "bude usilovať o vyššie spoločenské uznanie a diferencované platové ohodnotenie pedagogických pracovníkov na všetkých úrovniach adekvátne kvalite ich práce a významu tohto povolania pre spoločnosť tak, aby sa táto práca stala atraktívnejšou aj pre mladých učiteľov".
Aká je však skutočnosť? Súčasný prístup k riešeniu otázky postavenia učiteľov je demotivačný, destabilizačný a bude mať za následok ďalší odchod kvalitných mladých učiteľov, pedagógov zo školstva, nezáujem mladých ľudí a nadaných ľudí o prácu v školstve a v mnohých prípadoch klesajúcu kvalitu výučby a výskumu. Výsledky takpovediac náboru na euroúradníkov dokazujú skutočnosť, že v našom školstve sa deje niečo zvláštne, niečo čudné a že požiadavky Európskej únie na kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu asi dostávajú nejaký zlý trend.
Poznamenám, že na poskytnutie pôžičky si podalo žiadosť už 1 700 mladých ľudí, mladých učiteľov, a títo budú musieť pravdepodobne znovu žiadať, pretože ich žiadosti sú dokladované rozličnými potvrdeniami už viac ako 2-3 roky. Minister skutočne dosiaľ nezabezpečil činnosť chodu v súlade so zákonom a ani neinicioval jeho zrušenie. Ak sa tak chystá urobiť a bude iniciovať nejaký iný fond. Priemerná mzda v školstve je druhá najnižšia po poľnohospodárstve, tarifné platy učiteľov počas ich pracovnej kariéry sú výrazne nižšie ako platy štátnych zamestnancov. Zhruba 30 % učiteľov vykonáva vedľajšiu zárobkovú činnosť, zhruba 30 % mladých pedagógov, absolventov pedagogických fakúlt, nenastupuje na výkon svojho povolania. Nedostatočné finančné ohodnotenie má za následok odchod mladých učiteľov, ale aj starších kvalifikovaných učiteľov do iných odvetví.
Minister školstva Martin Fronc na začiatku školského roku povedal a hovoril o perspektívach rozvoja slovenského školského systému, o potrebe vzdelávania ako podmienky múdrosti, mravnosti a láskavosti. Ale to by malo byť aj o zodpovednosti za plnenie sľubov tým, za ktorých on sám zodpovedá, a to sú žiaci, študenti a učitelia.
Ďakujem vám pekne za pozornosť a za podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Baška je ďalší prihlásený. Predtým pani poslankyňa Mušková s faktickou poznámkou.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Chcem podporiť pána poslanca Polku a chcem pripomenúť, že neodchádzajú iba mladí učitelia, ale odchádzajú aj mladí ľudia, ktorí idú študovať za učiteľov a ďalšie profesie do zahraničia, pretože naša vláda pripravila mladým ľuďom také podmienky, že pomaly tu neostane ani jeden mladý človek, iba starí a chorí. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Baška, nech sa páči.
J. Baška, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán prezident Fondu národného majetku, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť doplňujúci a pozmeňujúci návrh k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2004 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 532).
Znenie. V návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2004 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. sa dopĺňa na strane 2 v tabuľke pod položkou č. 1 nová položka, ktorá znie: "402,932 mil. Sk na finančné kompenzácie nákladov obcí na vybudované elektroenergetické zariadenia, ktoré boli bez náhrady prevedené do vlastníctva štátu." Následne plánované výdavky Fondu národného majetku podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. potom budú 16 585,932 mil. Sk a predpokladaný prebytok majetku Fondu národného majetku k 31. 12. 2004 bude 741,138 mil. Sk.
Dovoľte mi prečítať aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2004 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 532):
"Národná rada Slovenskej republiky podľa § 32 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schvaľuje návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2004 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov vo výške 16 585,932 mil. Sk."
Dovoľte mi ešte raz prečítať odôvodnenie. Odôvodnenie je to isté, ktorým som odôvodňoval rovnaký pozmeňujúci návrh minulý rok na decembrovej schôdzi Národnej rady. Mestá a obce financovali z vlastných rozpočtov rozvoj energetických sietí v ich regionálnej pôsobnosti formou bezodplatných majetkových vkladov do správy rozvodných závodov v období od 1. mája 1991 do 31. 12. 2000. Takto nadobudnutý majetok rozvodných závodov bol spolu s nimi sprivatizovaný v roku 2002. Tento pozmeňujúci návrh sleduje, podobne ako pri privatizácii SPP, finančné vyrovnanie podlžnosti všetkých troch energetických rozvodných závodov voči mestám a obciam. Vyplatenie finančných prostriedkov takýmto spôsobom prisľúbila aj vláda pri privatizácii rozvodných závodov. Časť príjmov z privatizácie bude takýmto spôsobom vrátená mestám a obciam. Ide o sumu 402,932 mil. Sk, kde v tejto sume nie je zahrnutá časová hodnota peňazí.
Starostovia neustále kontaktujú vedenie jednotlivých rozvodných závodov a spytujú sa, kedy im budú vložené finančné prostriedky vyplatené späť. Problematika sa začala riešiť už v roku 1997, dokonca vo februári 2001 sa uskutočnilo spoločné stretnutie na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky. Odvtedy sa nič neudialo, aj keď všetky relevantné podklady sú už dávnejšie k dispozícii, jednak ich má Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky aj ZMOS. Preto predkladám tento pozmeňujúci návrh a žiadam vás o jeho podporu, aby sa týmto spôsobom doplnili príjmové časti rozpočtu miest a obcí a mohli byť použité na ďalšie rozvojové projekty. Vykrytie sumy tých 402,932 mil. Sk navrhujem z vyplatenia dividend zo zisku štátnych podnikov.
A aby to bolo vlastne celé, ešte doplním, akým spôsobom vlastne v minulosti prebiehala tá komunikácia medzi jednotlivými rozvodnými závodmi, ministerstvom hospodárstva a ZMOS-om. Ako som spomínal, tá uvedená problematika sa začala riešiť už v roku 1997, stretnutie sa uskutočnilo vo februári v roku 2001 na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky, kde sa dohodlo, že energetické podniky predložia predbežné zoznamy miest a obcí s evidenciou finančných prostriedkov prijatých od týchto subjektov za obdobie 1. máj 1991 a 31. december 2000 s tým, že neskôr sa dohodlo, že tam bude zaradený aj rok 2001. Na základe záverov z rokovania na ZMOS a energetických podnikov z 29. januára 2002 žiadal sa zoznam miest a obcí, ktorým boli tieto finančné prostriedky poskytnuté, čo aj obdržali. Na tomto rokovaní bolo dohodnuté, že kompenzácie budú uznané iba obciam, ktoré predložia zmluvy, resp. doklady o uhradení príspevkov, t. j. iba vlastných vkladov v termíne do 31. apríla 2002. 19. novembra 2002 boli energetické závody znova požiadané o tú konečnú sumarizáciu vkladov do energetických zariadení, ako som spomínal, aj vrátane roku 2001. Tento zoznam bol zaslaný na ZMOS a ministerstvo hospodárstva dňa 20. novembra 2002. Dnes máme február 2004, čiže tie relevantné podklady sú známe, má ich ZMOS aj Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.
Ja, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dúfam, že tento pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh bude znova schválený, ako bol schválený aj v decembri, a tie obce a mestá dostanú tie finančné prostriedky vrátené naspäť. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Tkáč, s faktickou poznámkou či do rozpravy? (Reakcia poslanca.) Procedurálny návrh. Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Baška bol posledný prihlásený písomne do rozpravy. Pýtam sa ešte predtým, ako budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Tkáča, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie.
Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.
V. Tkáč, poslanec: Pán predseda, ospravedlňujem sa, nepožadujem hlasovanie, len po dohode s podpredsedom vlády zvolávam výbor pre sociálne veci a bývanie na 12.00 hodinu k problematike sociálno-ekonomických dopadov reforiem do miestnosti č. 245. Ospravedlňujem sa za prerušenie.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Áno, pán predseda výboru pre sociálne veci a bývanie zvoláva na 12.00 hodinu svoj výbor.
Páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom programu, ktorým je
vládny návrh zákona o spotrebnej dani z piva,
ktorý prerokúvame ako tlač 464.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister financií a podpredseda vlády Slovenskej republiky Ivan Mikloš.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 a v súlade s procesom prispôsobovania národného právneho poriadku s právom Európskej únie predkladám návrh zákona o spotrebnej dani z piva.
Z hľadiska Národného programu pre prijatie acquis communautaire a Partnerstva pre vstup patrí zákon svojou problematikou medzi prioritné oblasti aproximácie práva. Predkladaný návrh zákona predstavuje úplné zosúladenie národného práva s príslušnými smernicami Európskej únie upravujúcimi spotrebnú daň z piva a dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva nahradí súčasne platný zákon č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.
Hlavným dôvodom vypracovania nového zákona bola potreba zapracovať do zákona ustanovenia smernice o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam smernice upravujúcej štruktúru predmetu dane a smernice upravujúcej minimálne sadzby spotrebnej dane z alkoholu a alkoholických nápojov.
Zavedenie nových mechanizmov má kľúčový význam pre vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, pretože už nebudú existovať kontroly na hraniciach medzi členskými štátmi. Voľný pohyb tovarov, ktorý je jednou zo základných podmienok spoločného trhu, zabezpečí realizáciu mechanizmov daňových skladov, pozastavenie dane, zábezpeku na daň, prevádzkovateľov daňových skladov, oprávnených príjemcov, sprievodných dokumentov a podobne. Zároveň je nevyhnutné zavedenie kontroly pohybu predmetu spotrebnej dane, v danom prípade piva, prostredníctvom kolobehu sprievodného dokumentu a dôsledného vedenia evidencií umožňujúcich kontrolu vývozu, dovozu, pohybu a spotreby piva so zámerom minimalizácie možných daňových únikov. Vzhľadom na skutočnosti, že sadzby spotrebnej dane z piva sú už v súčasnosti na úrovni minimálnych sadzieb dane ustanovených smernicou Európskej únie, v návrhu zákona sa neuvažuje s úpravou sadzieb dane.
Za kľúčovú zmenu v predkladanom návrhu zákona je potrebné považovať aj presun správy dane z daňových úradov na colné úrady. Ministerstvo financií k uvedenej problematike pripravuje komplexný materiál s analýzou súčasného stavu a spôsobu riešenia potrieb v nových podmienkach presunom kompetencií medzi daňovou správou a colnou správou tak, aby nedošlo k zvýšeniu celkového počtu pracovníkov daňovej a colnej správy. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. marca 2004 s výnimkou niektorých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť až 1. mája 2004. Uvedené je potrebné na vytvorenie dostatočného časového priestoru pre administratívu spojenú s registráciami, vydávaním povolení, zložením zábezpek na daň, odberných poukazov a podobne, ktoré sú nevyhnutné na uplatňovanie zákona odo dňa vstupu. Úspešnosť zavedenia nového zákona do praxe bude závisieť od vytvorenia dostatočného časového priestoru pre daňové subjekty a správcov dane na osvojenie si mechanizmu fungovania zákona, na schvaľovanie daňových skladov, vydávanie povolení a podobne.
Ďakujem pekne za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.
Teraz poprosím povereného spravodajcu výboru pre financie, rozpočet a menu Jozefa Mikuša, aby informoval Národnú radu o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov k vládnemu návrhu zákona o spotrebnej dani z piva (tlač 464) v druhom čítaní podľa § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 683 z 12. decembra 2003 pridelila vládny návrh zákona o spotrebnej dani z piva Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z piva stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
K predmetnému návrhu zaujali výbory tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre pôdohospodárstvo odporúčajú Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
V spoločnej správe máme 28 pozmeňujúcich návrhov, ktoré vyšli z rokovaní jednotlivých výborov, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
To je všetko, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.
Ešte predtým, ako otvorím rozpravu, vás chcem informovať, že mám tri písomné žiadosti - pán poslanec Šulaj za poslanecký klub Smer, pán poslanec Maxon za poslanecký klub HZDS a ďalej je prihlásený pán poslanec Hurban. Otváram rozpravu.
Pán poslanec Šulaj ako prvý, máte slovo.
I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, otvárame znova novely spotrebných daní a namieste je otázka, čo sa v podstate v spotrebných daniach udialo a prečo ich znova parlament prerokúva.
Prvý dôležitý fakt pri spotrebných daniach je ten, že Slovenská republika vstúpi do Európskej únie, a teda je potrebné prispôsobiť legislatívu Slovenskej republiky legislatíve Európskej únie. Myslím si, že tak ako všetky politické kluby deklarovali vstup do EÚ a všetci sme podporovali tieto prístupové kroky, tak v týchto legislatívnych iniciatívach budeme pokračovať aj ďalej, čo sa týka konkrétnych návrhov a konkrétnych možností, čo sa týka Európskej únie.
Na druhej strane je však potrebné povedať aj tú skutočnosť, že časť spotrebných daní, predovšetkým spotrebná daň z minerálnych olejov a spotrebná daň z piva, ako aj nepriamo daň z pridanej hodnoty, má vychádzať a vychádzala z daňovej koncepcie, ktorá tu nebola prerokovaná v Národnej rade, a takisto boli zmenené aj sadzby spotrebnej dane z piva od 1. 8. 2003. Tieto sadzby nevychádzali ani z daňovej koncepcie, lebo tí, ktorí sa pohybujete trochu v daňovníctve a preštudovali ste si tento materiál, boli tam úplne odlišné sadzby, a teda aj neprerokovaná daňová koncepcia nebola v tomto prípade nejakým spôsobom dodržaná. Ak hovoríme o sadzbách platných od 1. 8., chceli sme týmito sadzbami vyriešiť problémy štátneho rozpočtu na rok 2003, a teda tu vzniká dilema, či máme tieto sadzby nejakým spôsobom ponechať, alebo ich kreovať aj na ďalšie obdobie.
Dovoľte mi, aby som sa teraz konkrétne trochu zaoberal problematikou spotrebnej dane z piva, aby sme vyvodili niektoré ekonomické, finančné a daňové dôsledky z toho nášho počinu, ktorý je platný od 1. 8. 2003, a to je nová legislatíva v oblasti spotrebných daní. Úlohou spotrebných daní je vytvorenie regulačného mechanizmu na ovplyvňovanie spoločenskej spotreby piva, ako aj plnenie fiškálnych cieľov. Z globálneho hľadiska je možné konštatovať alebo potvrdiť, že na Slovensku došlo k celkovému nárastu objemu výroby piva z roku 1992 do roku 2002 takto:
- rok 1999: 4 342 000 hl,
- rok 2000: 4 379 000 hl,
- rok 2001: 4 462 000 hl,
- rok 2002: 4 732 000 hl.
V roku 2002 prispôsobilo Slovensko svoju daňovú legislatívu podmienkam Európskej únie. Došlo k harmonizácii spotrebnej dane z piva na podmienky Európskej únie, čo sa prejavilo v novele zákona o spotrebnej dani z piva platnej od 1. 1. 2003. Touto novelou sa zrušilo daňové zvýhodnenie nízkostupňových pív, ako aj skokové zmeny v zdaňovaní pri stupňovitostiach 11,5-percentného a 13,5-percentného piva. Bola stanovená sadzba 30 Sk na Plato a 1 hl, pri malých pivovaroch s výrobou piva do 200-tisíc hl bola stanovená nižšia sadzba 23 korún na stupeň Plato a 1 hl. Už v roku 2002 sme konštatovali, že sme prispôsobili našu legislatívu, čo sa týka spotrebných daní, legislatíve Európskej únie, čo sa týka aj výšky spotrebných daní.
Nastupuje rok 2003. Spotreba piva na Slovensku od roku 1999 z roka na rok systematicky stúpala, rástla až do roku 2002, keď bol dosiahnutý najvyšší odbyt piva za ostatných 10 rokov. V roku 2003 však poklesla výroba piva a dosiahla objem 4 537-tisíc hl piva. Po úprave spotrebných daní z piva od 1. 8., ktorá zaviedla základnú sadzbu dane vo výške 50 korún na stupeň Plato a 1 hl a zníženú sadzbu vo výške 37 korún na stupeň Plato a 1 hl, však zaznamenávame výrazný pokles spotreby piva, ako i zmenu orientácie spotrebiteľa od ležiakov k lacnejším pivám nižších stupňovitostí. Pokles spotreby piva nastal i napriek tomu, že mesiac august až november 2003 boli teplotne nadnormálne oproti predošlým rokom, a preto sa očakávala zvýšená spotreba piva.
Administratívny zásah do trhu s pivom vo forme druhého minuloročného radikálneho až 66-percentného zvýšenia sadzby spotrebnej dane z piva z 30 na 50 korún spôsobil v posledných piatich mesiacoch roku 2003 prudký pokles tuzemskej spotreby výroby piva až o 12 %. To znamená, že ak sme porovnávali podobné časové obdobie roku 2003, august až november, s rokom 2002, tak jednoznačne došlo k zníženiu výroby piva, čo má za následok aj iné ekonomické, finančné a daňové dôsledky.
Po úprave spotrebnej dane z piva počítalo ministerstvo financií so zvýšeným prínosom do štátneho rozpočtu v roku 2003 o 500 mil. korún navyše oproti roku 2002. Tento zámer nebol splnený vplyvom poklesu odbytu piva, ako i zmenou orientácie konzumenta na lacnejšie nízkostupňové pivá. Len výpadok v odbyte piva vo výške 222-tisíc hl za obdobie od augusta až december pri štrukturálnej odbytovej základni 49 % desiatky, 19 % jedenástky, 29 % dvanástky a 3 % iných pív znamená stratu na spotrebných daniach okolo 120 mil. korún.
Vzhľadom na to, že v roku 2004 sa pivovarom zvyšujú vstupné náklady, počíta sa s ďalšou úpravou cien piva, čo môže mať ďalší nepriaznivý dosah na odbyt piva. Zníženie odbytu piva môže nastať aj z dôvodu zníženia kúpyschopnosti obyvateľov, najmä vplyvom viacerých reformných krokov, ktoré navyše postihujú nižšiu a strednú sociálnu vrstvu obyvateľstva, ktorá je najväčším konzumentom piva. Za danej situácie možno očakávať, že odbyt piva v roku 2004 klesne pod úroveň roku 2003.
Zníženie odbytu piva má za následok i zhoršenie ekonomickej situácie pivovarov a nevyužívanie ich výrobných kapacít, čo môže viesť k zníženiu zamestnanosti, až k zavretiu niektorých menších pivovarov. U našich obchodných partnerov to vyvolá následne zníženie odbytu sladovníckeho jačmeňa a všetkého materiálu potrebného pri výrobe piva. Výška sadzby 50 korún na Plato je na úrovni 163-percentnej minimálnej sadzby, predpísanej smernicou EÚ, čo je najviac v porovnaní s ostatnými spotrebnými daňami. Uvedené zvyšovanie spotrebnej dane z piva nevychádzalo z koncepcie daňovej reformy, ktorá chcela zdaniť principiálne objem alkoholu v pive, víne, ako aj liehu.
Toto je tá dôležitá zásada, na ktorú sa odvoláva celá koncepcia daňovej reformy a ktorú sme podľa môjho názoru porušili, pretože, ako veľmi dobre viete, my sme zvyšovali len pri alkoholických výrobkoch len spotrebnú daň z piva. Víno a lieh sme nechali v takom istom znení, ako bolo v roku 2002.
Takýto vývoj daňovej legislatívy má za následok poníženie výroby spojené s prepúšťaním zamestnancov, investičné výdavky súvisiace s nadobudnutím novej technológie na zabezpečenie výroby vyššieho objemu piva v lepšej kvalite sa budú vracať oveľa pomalšie, čo môže spôsobiť a spôsobí problémy vo financovaní našich výrobných podnikov. Ak sa však pozeráme kumulatívne na podnikateľský subjekt, musíme povedať, že každý podnikateľský subjekt, ak pôsobí ako právnická osoba, čo je v podstate na našom trhu 100 % právnických osôb, ktoré podnikajú v pivovarníctve, podlieha dani z príjmov právnických osôb, dani zo závislej činnosti, spotrebnej dani, cestnej dani atď. Čiže určitému okruhu daní, ktoré plnia príjmy štátneho rozpočtu.
Ak na jednej strane spôsobíme problémy pri spotrebných daniach z piva ich zvyšovaním k znižovaniu výroby, automaticky neriešime problematiku dane z príjmov právnických osôb, pretože znižovaním tržieb sa znižuje asi aj potenciál výnosu dane z príjmov právnických osôb, znižovaním výroby sa znižuje asi počet zamestnaných osôb, a teda neriešime ani problematiku dane zo závislej činnosti. Nehovorím o cestnej dani, pretože tá je zase závislá od automobilovej techniky, ktorú by tieto pivovary mohli mať. A my sa môžeme takisto synergicky, ekonomicky pozrieť aj na iné odvetvia, ako je poľnohospodárstvo, ktoré takisto pripravuje vstupy pre pivovarnícky priemysel, napríklad výrobou jačmeňa, sladu a tak ďalej. Čiže zvyšovaním spotrebnej dane sme spôsobili problémy nielen priamo pivovarom, spôsobili sme problémy v iných daniach aj iným výrobcom, ktorí produkujú svoje tovary a služby pre pivovarnícky priemysel.
Vzhľadom na to si dovoľujem predložiť návrh poslancov Národnej rady Igora Šulaja a pána Hurbana, pána poslanca Maxona, Pašku, Bučeka, Buriana a pána Murgaša, ktorý upravuje pôvodný návrh predloženého zákona v § 7 ods. 1 takto, budem čítať pôvodné znenie.
§ 7 Sadzba dane ods. 1: "Sadzba dane sa ustanovuje takto: základná sadzba dane 50 Sk na stupeň Plato a 1 hl, znížená sadzba dane 37 Sk na stupeň Plato a l hl."
Pozmeňujúci návrh v § 7 ods. 1 znie takto: "Sadzba dane sa upravuje takto: základná sadzba dane 40 Sk na Plato a 1 hl, znížená sadzba dane 26 Sk na Plato a 1 hl."
Zdôvodnenie: Po úprave spotrebných daní z piva od 1. 8. 2003 zaznamenávame výrazný pokles spotreby piva, ako i zmenu orientácie spotrebiteľa od ležiakov k lacnejším pivám nižších stupňovitostí. Pokles spotreby piva nastal i napriek tomu, že mesiace august až november boli teplotne nadnormálne, a preto sa očakávala zvýšená spotreba piva. Administratívny zásah do trhu s pivom vo forme druhého minuloročného radikálneho a 66-percentného zvýšenia sadzby spotrebnej dane z piva z 30 korún na 50 korún spôsobil v posledných piatich mesiacoch prudký pokles tuzemskej spotreby piva až o 12 %.
Národná rada Slovenskej republiky by mala vytvárať možnosti pre rozvoj podnikateľských aktivít zamestnanosti, ako aj pragmatického zdravého ovplyvňovania spotreby piva. Takýto vývoj daňovej legislatívy, ako predložila vláda, má za následok len poníženie výroby spojené s prepúšťaním zamestnancov. Investičné výdavky súvisiace s nadobudnutím novej technológie na zabezpečenie výroby vyššieho piva a v lepšej kvalite sa budú vracať oveľa pomalšie. V konečnom dôsledku môže byť výber spotrebnej dane z piva oproti plánovaným predpokladom nižší. Negatívny dosah sa prejaví i vo výbere nižšieho objemu daní z príjmov, ktoré je závislé od tržieb a výnosov pivovarov ako podnikateľských subjektov.
Takže povedal som naše principiálne stanovisko nielen k spotrebnej dani z piva, ale aj k ostatným spotrebným daniam a tým som naznačil, ako budeme postupovať pri hlasovaní v Národnej rade.
Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Maxon.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som teda aj takto verbálne sa stotožniť s tým, čo prezentoval pán poslanec Šulaj vo väzbe k vládnemu návrhu zákona o spotrebnej dani z piva. A, prirodzene, prihováram sa k vám so zámerom, aby ste podporili tento pozmeňujúci návrh.
Dovoľte však aj mne, aby som vás požiadal o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladám v súlade s rokovacím poriadkom. Ak dovolíte, prečítam ten môj pozmeňujúci návrh.
Môj pozmeňujúci návrh č. 1 k § 18 ods. 10 písm. c): na koniec ustanovenia vložiť slová "alebo poisťovňu, ak je daň zabezpečená poistnou zmluvou".
A bod č. 2, ktorý analogicky nadväzuje na tento prvý pozmeňujúci návrh, v § 19 ods. 4 vložiť nové písm. c), ktoré znie: "c) poistenie zábezpeky poisťovňou. Poistenie colný úrad neprijme, ak poistná zmluva obsahuje výhrady a výluky.".
Vážené dámy a páni, chcel by som pri tejto príležitosti upozorniť, že colný dlh sa cestou poistnej zmluvy zabezpečuje a myslím si, že celkom optimálne funguje od roku 1993. Colné orgány takýto spôsob zabezpečenia colného dlhu akceptovali a ukázal sa ako osvedčený a overený praxou. Tento návrh, samozrejme, smeruje k rozšíreniu zábezpeky v prípade spotrebných daní aj o poistenie. A vyšlo by sa v ústrety predovšetkým podnikateľskej verejnosti, pretože peňažné prostriedky vložené v prospech colného úradu sú mŕtve prostriedky, ktoré aktívne nepracujú a ktoré podnikateľovi s najväčšou pravdepodobnosťou chýbajú alebo môžu chýbať v podnikateľskej činnosti a určite by sa dali využiť tieto zdroje efektívnejšie.
Dámy a páni, okrem toho umožnením tejto formy zábezpeky dochádza ku konkurenčnej ponuke k bankovej záruke, čo v konečnom dôsledku môže byť len na prospech podnikateľskej verejnosti. Dámy a páni, s takýmto návrhom sa obrátim, alebo o podporu takéhoto návrhu sa obrátim na vás vo všetkých navrhovaných zákonoch súvisiacich so spotrebnými daňami.
Vážený pán predseda, skončil som. Pán spravodajca, nech sa páči, tu je môj pozmeňujúci návrh. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, posledný písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Hurban.
J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, ctené kolegyne a kolegovia, vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade sériu piatich zákonov o spotrebnej dani z piva, minerálnych olejov, tabakových výrobkov, liehu a vína. Pri štúdiu predkladaných návrhov som zistil, že tieto zákony neriešia dostatočne a v celom rozsahu problematiku takzvaného predaja duty-free. Zámerom mojich pozmeňujúcich návrhov, ktoré budem postupne predkladať pri prerokúvaní tlače 464 o spotrebnej dani z piva, tlače 466 o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, tlače 467 o spotrebnej dani z liehu a tlače 468 o spotrebnej dani z vína, je dať komplexný právny rámec predaju tovarov oslobodených od dane cestujúcimi mimo územia Európskej únie, ako aj osobám požívajúcim imunitu a výsady podľa medzinárodných zmlúv. A tu chcem zdôrazniť, že ktoré sú v súlade s legislatívou Európskej únie a ktorá takéto predaje umožňuje. Považujem za veľmi dôležité pokryť všetky aspekty tejto podnikateľskej aktivity už aj z toho dôvodu, aby nedochádzalo k rôznej interpretácii zákona, respektíve k snahám o obchádzanie zákona.
Cieľom pozmeňujúcich návrhov je priblížiť sa k štandardu Európskej únie v oblasti poskytovania uvedených služieb, čo bude mať nesporne priaznivý vplyv aj na služby cestujúcim. Nemenej dôležitým momentom je i snaha zjednodušiť štátnu administratívu súvisiacu s touto činnosťou a uľahčiť kontrolu zo strany colných orgánov. Na základe podrobného rozboru a po konzultáciách s renomovanými poradenskými spoločnosťami, ako aj odborníkmi na spotrebné dane a právo som dospel k názoru, že legislatíva Európskej únie neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by zaväzovali členské krajiny, aby zrušili predaj tovaru oslobodeného od spotrebnej dane cestujúcim, ktorí cestujú mimo územia Európskej únie leteckým alebo námorným dopravným prostriedkom. Predaj cestujúcim s priamou destináciou mimo územia Európskej únie, teda takzvaní oprávnení cestujúci, vždy bol a stále je riadený režimom vývoz - dovoz. Preto na úrovni Európskej únie neexistuje špeciálna legislatíva, ktorá by sa zaoberala predajom typu duty-free takzvaným oprávneným cestujúcim. Členské štátny preto môžu zaviesť svoje vlastné pravidlá, ktoré tento predaj umožňujú za predpokladu, že tieto pravidlá budú vylučovať predaj tovaru oslobodeného od spotrebnej dane tým osobám, ktoré cestujú v rámci územia Európskej únie, teda takzvaní neoprávnení cestujúci.
I keď sa v súvislosti s oslobodením od dane pri predaji tovarov oprávneným cestujúcim spomína len letecký alebo námorný dopravný prostriedok, niektoré členské krajiny, ako napríklad Grécko, tento predaj uskutočňujú i na hraničných cestných priechodoch, kde je vybudovaná celá sieť predajní typu duty-free. Rovnako existuje aj rôzny prístup k predajom tovaru osobám požívajúcim výsady a imunitu. V niektorých členských krajinách sa uplatňuje refundácia spotrebnej dane, v iných oslobodenie od jej platenia, napríklad v Španielsku. Ako som už povedal, keďže nie sú legislatívne prekážky zo strany Európskej únie, nevidím dôvod, prečo by táto problematika nemohla byť na Slovensku upravená vlastnou právnou úpravou.
Chcem zdôrazniť, že predkladané pozmeňujúce návrhy nemajú dosah na štátny rozpočet, sú neutrálne, sú v súlade s legislatívou Európskej únie, uľahčujú a zjednodušujú administratívu štátnych orgánov. Naopak, ich neprijatím sa zhoršia podmienky pre slovenské podnikateľské subjekty, podstatne sa zníži komfort osobám požívajúcim imunitu a výsady podľa medzinárodných zmlúv a negatívne zasiahne do kvality služieb v turistickom ruchu.
A teraz už k samotnému pozmeňujúcemu návrhu k vládnemu návrhu zákona o spotrebnej dani z piva.
1. K § 8 ods. 2, samotný text: za § 8 ods. 2 písm. h) sa vkladá nové písm. i), ktoré bude znieť takto: "i) v pozastavení dane, ktoré bolo predané v daňovom sklade osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv (ďalej len "zahraničný zástupca")".
2. Za § 8 ods. 2 sa vkladajú nové odseky 3 až 11, ktoré budú znieť takto:
"(3) Na účely tohto zákona zahraničným zástupcom je
a) diplomatická misia a konzulárny úrad so sídlom na území Slovenskej republiky s výnimkou konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom,
b) medzinárodná organizácia a jej oblastná úradovňa (ďalej len "medzinárodná organizácia") so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá je zriadená podľa medzinárodnej zmluvy,
c) diplomatický zástupca misie, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
d) konzulárny úradník, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, s výnimkou honorárneho konzulárneho úradníka,
e) člen administratívneho personálu a technického personálu misie, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
f) konzulárny zamestnanec, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, s výnimkou zamestnanca konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom,
g) úradník medzinárodnej organizácie, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a je trvale pridelený na výkon úradných funkcií v Slovenskej republike.
(4) Predaj piva bez dane sa umožní zahraničným zástupcom tých štátov, ktoré vracajú daň alebo poskytujú obdobné zvýhodnenie občanom Slovenskej republiky, ak požívajú výsady a imunity podľa medzinárodnej zmluvy (ďalej len "slovenský zástupca"), a to v rozsahu podľa odsekov 6 až 10.
(5) Ak iný štát nevracia daň alebo neposkytuje obdobné zvýhodnenie slovenským zástupcom v rozsahu poskytovanom Slovenskou republikou, umožní sa zahraničným zástupcom tohto štátu predaj piva podľa § 8 ods. 2 písm. i) alebo obdobné zvýhodnenie najviac v rozsahu, v akom tento štát vracia daň alebo poskytuje obdobné zvýhodnenie slovenským zástupcom. Vzájomnosť sa nevzťahuje na medzinárodné organizácie a ich úradníkov.
(6) Zahraničnému zástupcovi uvedenému v odseku 3 písm. a) sa umožní nakúpiť pivo bez dane najviac v množstve, pri ktorom by inak daň bola zaplatená v cene piva do výšky 50 000 Sk za kalendárny rok.
(7) Zahraničnému zástupcovi uvedenému v odseku 3 písm. b) sa umožní nakúpiť pivo bez dane najviac v množstve, pri ktorom by inak daň bola zaplatená v cene piva do výšky 10 000 Sk za kalendárny rok.
(8) Zahraničnému zástupcovi uvedenému v odseku 3 písm. c) až f), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo na území Slovenskej republiky, sa umožní nakúpiť pivo bez dane na osobnú spotrebu najviac v množstve, pri ktorom by inak daň bola zaplatená v cene piva za kalendárny rok do výšky pre
a) šéfa misie 5 000 Sk,
b) vedúceho konzulárneho úradu 3 000 Sk,
c) člena diplomatického personálu 1 000 Sk,
d) člena administratívneho a technického personálu 500 Sk.
(9) Zahraničnému zástupcovi uvedenému v ods. 3 písm. c) až f), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo mimo územia Slovenskej republiky, sa umožní nakúpiť pivo určené na osobnú spotrebu bez dane najviac v množstve, pri ktorom by inak daň bola zaplatená v cene piva za kalendárny rok do výšky pre
a) šéfa misie 2 500 Sk,
b) vedúceho konzulárneho úradu 1 500 Sk,
c) člena diplomatického personálu 500 Sk,
d) člena administratívneho a technického personálu 250 Sk.
(10) Zahraničnému zástupcovi uvedenému v ods. 3 písm. g) sa umožní nakúpiť pivo bez dane určené na osobnú spotrebu najviac v množstve, pri ktorom by inak daň bola zaplatená v cene piva do výšky 2 500 Sk za kalendárny rok.
(11) Colný úrad určí podmienky predaja piva podľa § 8 ods. 2 písm. i)."
Odôvodnenie: Uvedený pozmeňujúci návrh nemá dosah na štátny rozpočet a nie je v rozpore s legislatívou Európskej únie, ktorá členským štátom ukladá povinnosť oslobodiť od dane predaj piva zahraničnému zástupcovi. Oslobodenie od dane je možné uplatniť buď neuplatnením dane, alebo vrátením zaplatenej dane. Neuplatnenie dane namiesto vrátenia zaplatenej dane je administratívne jednoduchšie a vyžaduje si jednoduchšiu kontrolu. Colný úrad je oprávnený stanoviť podmienky, za akých sa takýto predaj bez dane bude uskutočňovať. Navrhované oslobodenie od dane bude mať v zásade rovnaký dosah na štátny rozpočet ako vrátenie zaplatenej dane. Okrem toho zachová úroveň zamestnanosti v tejto oblasti podnikania.
3. K § 14. Paragraf 14 sa vypúšťa a doterajšie § 15 až 45 sa označujú ako § 14 až 44.
Odôvodnenie: Uvedený návrh súvisí so zmenou oslobodenia predaja piva pre zahraničných zástupcov, keď namiesto vrátenia zaplatenej dane sa bude uplatňovať oslobodenie predaja.
4. K § 31, pôvodne to bol § 32. Paragraf 31 ods. 1 bude znieť takto: "(1) Od dane je oslobodené pivo predávané v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a prístavov a na palubách lietadiel výlučne fyzickým osobám, ktoré bezprostredne opustia, prípadne opustia s medzipristátím v inom členskom štáte, ak je pri takomto medzipristátí zamedzené opustenie tranzitného priestoru územie spoločenstva. Pivo oslobodené od dane smie byť predané týmto osobám až po overení, že ich cieľové letisko alebo cieľový prístav je v treťom štáte. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá uskutočňuje takýto predaj, je povinná zabezpečiť, aby na predajnom doklade bolo vyznačené meno a priezvisko fyzickej osoby, číslo letu alebo plavby, cieľové letisko alebo prístav kupujúceho, obchodný názov piva, prípadne ostatných tovarov podliehajúcich spotrebnej dani podľa osobitného predpisu a cena tovaru."
5. § 31 ods. 7 bude znieť takto: "(7) Colný úrad v povolení na prevádzkovanie tranzitného daňového skladu uvedie podmienky na prevádzkovanie takéhoto skladu."
Odôvodnenie: Zaradenie predaja tovaru oslobodeného od spotrebnej dane v tranzitnom priestore prístavov je bežnou praxou v mnohých členských štátoch. Cestujúci a posádky osobných a nákladných plavidiel budú i po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie i naďalej prechádzať v prístavoch na Dunaji pasovou kontrolou a cez tranzit sa nalodia na riečne plavidlá, na ktorých môžu opustiť územie Európskej únie, napríklad Srbsko, Čierna Hora, Bulharsko, Rumunsko a iné. Pri týchto cieľových krajinách a za predpokladu, že bude zrejmé, že cestujúci alebo posádka plavidla neopustia plavidlo na území Európskej únie, existuje záruka, že tovar, ktorý by normálne podliehal spotrebnej dani, bude vyvezený mimo územia Európskej únie. Zabezpečenie povinnej účasti colného úradu pri povolení prevádzkovania tranzitného skladu je zárukou prehľadnosti transakcií.
To je všetko, pán predseda, skončil som, ďakujem.