Pátek 5. března 2004

Štvrtý deň rokovania

22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

5. marca 2004 o 9.15 hodine

 

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Včera sme prerušili rokovanie voľbou o tajnom hlasovaní na návrh kandidáta na zvolenie sudcu disciplinárneho súdu ako aj tajnou voľbou členov Rozhlasovej rady. Poprosím teraz na začiatok tejto schôdze pána poslanca Kondróta, aby potom, ako prečítam ospravedlnených poslancov, informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidáta na zvolenie za sudcu disciplinárneho súdu. Ospravedlnení poslanci na 22. schôdzi Národnej rady. O ospravedlnenie požiadali Anton Blajsko, Tibor Cabaj, Milan Cagala, Anton Danko, Jozef Elsner, Miroslav Chovanec, Gustáv Krajči, Gabriel Karlin, Ľudmila Mušková a Jozef Ševc.

Páni poslanci, ešte vás chcem informovať, že včera o 17.00 hodine som dostal oznámenie od ministra spravodlivosti, že o 16.30 hodine bol prepustený z vyšetrovacej väzby pán poslanec Gabriel Karlin. Chcem vám oznámiť, že touto hodinou začal uplatňovať svoj poslanecký mandát a tou istou hodinou zanikol poslanecký mandát náhradníčke Kataríne Tóthovej. Chcem vás v tejto súvislosti poprosiť, aby sme na budúci týždeň zaradili bod programu návrh na voľbu poslanca do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

A taktiež vás chcem poprosiť, aby sme zaradili na program rokovania 22. schôdze Národnej rady návrh uznesenia Národnej rady o vymenovaní členov Európskeho parlamentu. Ja som informoval na rokovaní poslaneckého grémia o liste pána predsedu Európskeho parlamentu, ktorý žiada všetky národné parlamenty pristupujúcich štátov, aby oznámili mená tých poslancov, ktorí od 1. mája budú pozorovateľmi v Európskom parlamente s právom hlasovať. A poprosil som predsedov poslaneckých klubov, aby tak urobili do konca tohto týždňa. Zatiaľ okrem poslaneckého klubu KDH som nedostal žiadne iné návrhy na zmenu delegácie. Preto ak do dnešného dňa do 12.00 nedostanem od poslaneckých klubov iné návrhy ako pôvodné, ktoré boli na tých poslancov, ktorí sú dnes pozorovateľmi, budem považovať tento proces za skončený a na budúci týždeň zaradím návrh uznesenia na hlasovanie Národnej rade Slovenskej republiky.

Pýtam sa vás, či je všeobecný súhlas so zaradením týchto dvoch bodov programu na rokovanie 22. schôdze. Návrh na voľbu Karlina do výboru a návrh na prijatie uznesenia o schválení pozorovateľov po 1. máji 2004 v Európskom parlamente. Páni poslanci, je súhlas? Ďakujem pekne.

Pán poslanec Kondrót. Pardon, Malchárek, prepáčte.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Mám procedurálny návrh, aby sa bod č. 71 z najnovšieho programu, je to tlač č. 594, správa ministra zdravotníctva, aby sa presunula na 9.00 hodinu ráno na budúci týždeň, vzhľadom na, v inom čase, neprítomnosť pána ministra. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, v stredu o 9.00 hodine začať rokovanie Národnej rady bodom programu, ktorý sme vyžiadali od ministra spravodlivosti. Je súhlas s týmto návrhom? Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec Kondrót.

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, dovoľte mi prečítať zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie za sudcu disciplinárneho súdu, ktoré sa konalo 4. marca 2004.

Na tajné hlasovanie o návrhu na novú voľbu kandidáta Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie za sudcu disciplinárneho súdu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 137 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 137 poslancov.

Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na novú voľbu kandidáta Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie za sudcu disciplinárneho súdu nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 137 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 14 neplatných a 123 platných.

Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

- za kandidátku Mariannu Arnoldovú hlasovalo za 48 poslancov, proti 45 poslancov, zdržalo sa hlasovania 30 poslancov,

- za kandidáta č. 2 Ladislava Cakociho hlasovalo za 32 poslancov, proti 50 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov,

- za kandidáta č. 3 Jozefa Martišíka hlasovalo za 41 poslancov, proti 46 poslancov, zdržalo sa hlasovania 36 poslancov.

Na schválenie návrhu na voľbu kandidátov Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie za sudcov disciplinárneho súdu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za kandidáta Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie za sudcu disciplinárneho súdu Slovenskej republiky zvolený ani jeden kandidát. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Kondrótovi za oznámenie výsledku tajnej voľby. Ďalej poprosím pani poslankyňu Beňovú, aby z poverenia overovateľov informovala Národnú radu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady. Nech sa páči, pani poslankyňa.

M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, prosím, aby som vás oboznámila s výsledkami tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady, ktoré sa konalo 4. marca 2004.

Na tajnom hlasovaní o návrhu na novú voľbu členov Rozhlasovej rady bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 137 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 137 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na novú voľbu členov Rozhlasovej rady odovzdali hlasovacie lístky všetci poslanci a zo 137 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 6 neplatných a 131 platných.

Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za pána Milana Augustína hlasoval za 1 poslanec, proti 89 poslancov a zdržalo sa hlasovania 41 poslancov,

- za pána Christiana Bartka hlasoval za 1 poslanec, proti bolo 89 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov,

- za pani Lýdiu Benčovú za nehlasoval nikto, proti bolo 90 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov,

- za pani Alicu Bielikovú hlasovali za 2 poslanci, proti 87 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov,

- za pána Jozefa Gazdaga hlasovalo za 65 poslancov, proti 47 poslancov, zdržalo sa hlasovania 19 poslancov,

- za pána Ľubomíra Gumana hlasovalo za 74 poslancov, proti 36 poslancov, zdržalo sa hlasovania 21 poslancov,

- za pána Petra Himiča hlasovalo za 58 poslancov, proti bolo 50 a zdržalo sa hlasovania 23 poslancov,

- za pani Danielu Ilavskú nehlasoval za nikto, proti bolo 89 poslancov, zdržalo sa hlasovania 42 poslancov,

- za pána Pavla Janíka nehlasoval za nikto, proti bolo 89 poslancov, zdržalo sa hlasovania 42 poslancov,

- za pána Františka Jašíka nehlasoval za nikto, proti bolo 89 poslancov, zdržalo sa hlasovania 42 poslancov,

- za pani Evu Jaššovú nehlasoval za nikto, proti bolo 90 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov,

- za pána Petra Juščáka hlasovalo za 61 poslancov, proti bolo 49 poslancov a zdržalo sa hlasovania 21 poslancov,

- za pána Petra Kerlika za hlasoval 1 poslanec, proti 90 poslancov, zdržalo sa hlasovania 40,

- za pána Františka Kubača nehlasoval za nikto, proti bolo 90 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov,

- za pána Ivana Machalu hlasovalo za 6 poslancov, proti bolo 85 poslancov, zdržalo sa hlasovania 40 poslancov,

- za pána Petra Mrvu nehlasoval za nikto, proti bolo 90 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov,

- za pána Františka Obžeru nehlasoval za nikto, proti bolo 90 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov,

- za pána Petra Olajoša hlasoval za 1 poslanec, proti bolo 89 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov,

- za pána Ondreja Prostredníka hlasovalo za 66 poslancov, proti bolo 46 poslancov, zdržalo sa hlasovania 19 poslancov,

- za pani Evu Reiselovú hlasovalo za 51 poslancov, proti bolo 58 a zdržalo sa hlasovania 22 poslancov,

- za pána Štefana Reitera hlasovalo za 54 poslancov, proti bolo 55 poslancov a zdržalo sa hlasovania 22 poslancov,

- za pána Jána Sanda za nehlasoval nikto, proti bolo 91 poslancov a zdržalo sa hlasovania 40 poslancov,

- za pána Patrika Španka hlasoval za 1 poslanec, proti bolo 90 poslancov, hlasovania sa zdržalo 40 poslancov,

- za pána Juraja Vančíka nehlasoval za nikto, proti bolo 90 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov,

- za pána Petra Vargu hlasovalo za 69 poslancov, proti bolo 38 poslancov, zdržalo sa hlasovania 24 poslancov a nakoniec

- za pána Fedora Vica hlasovali za 3 poslanci, proti boli 88 a hlasovania sa zdržali 40 poslanci.

Ctené dámy, vážení páni, na voľbu členov Rozhlasovej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia teda konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov rozhlasovej rady zvolení páni Ľubomír Guman a pán Peter Varga. Ďakujem veľmi pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni Monike Beňovej. Zároveň sa chcem poďakovať všetkým overovateľom a chcem vyjadriť istú nespokojnosť s tým, že overovatelia zvolení Národnou radou Slovenskej republiky si nie všetci plnia svoje povinnosti. Včera len piati overovatelia z osemnástich zvolených boli prítomní na zratúvaní hlasov. Zratúvanie hlasov trvalo viacej ako dve hodiny a nepovažujem to za korektné voči ostatným členom volebnej komisie, poprosil by som pri budúcich voľbách, a už najbližších, kedy máme 54 kandidátov a máme zvoliť šesť, aby overovatelia rešpektovali náročnosť pri zratúvaní hlasov a aby sa všetci zúčastnili zratúvania a overovania výsledkov hlasovania.

Budeme musieť pristúpiť k opakovanej voľbe, jednak kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu, ale aj v opakovanej voľbe na zvolenie ešte jedného člena Rozhlasovej rady. Dvoch, pardon. Odporúčam, aby sme tak urobili spolu s voľbami do Televíznej rady v priebehu budúceho týždňa po tom, ako gestorský výbor vyhotoví spoločnú správu výboru k jednotlivým návrhom.

Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme pristúpili teraz k rokovaniu o prerušenom bode programu, ktorým je

návrh zákona o voľbách do Národnej rady.

Poprosím pána ministra vnútra, aby zaujal miesto pre navrhovateľov. Pána poslanca Gábora, Gála, miesto pre spravodajcov. Chcem vás ďalej požiadať, aby sme dnes o tomto návrhu zákona nehlasovali. Včera - a predpokladám, že ešte aj v priebehu rozpravy, do ktorej sú prihlásení ešte páni poslanci Polka, pán poslanec Heriban, Minárik, Hopta, Novotný a Henzélyová. Pán poslanec Polka nie. Henzélyová, sme hlasovali o návrhu volebného zákona na budúci týždeň, aby sme vytvorili dostatočný priestor navrhovateľovi, aby jeho odborníci mohli posúdiť kvalitu predložených návrhov zákonov, či vôbec spĺňajú legislatívne požiadavky na perfektnosť tohto návrhu zákona, aby navrhovateľ vedel posúdiť kvalitu predložených poslaneckých návrhov, aby sme sa nedopustili chyby pri hlasovaní a zbytočných problémov pri prerokúvaní tohto návrhu zákona. Je s takýmto postupom, páni poslanci, súhlas? (Ruch v sále.) Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec Pavol Minárik. Prepáčte ešte, pán poslanec Hamerlik a Jarjabek.

R. Hamerlik, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Chcem sa ospravedlniť za fázové oneskorenie, napriek tomu však navrhujem v súlade s § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky presunúť body programu schôdze č. 57, 58, 59 a 72 na stredu 10. marca ako prvé body po obedňajšej prestávke z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty pána ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek...

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja by som chcel mať, no neviem ako to nazvať, no možno procedurálnu prosbu. Chcel by som poprosiť, aby - vzhľadom na to, že prichádza k takému javu ako ste hovorili -, že teda overovatelia respektíve volebná komisia nie je tam, kde by mala byť, možno by pomohlo zaradenie bodu takejto voľby v budúcnosti, aby tá voľba nebola posledným bodom programu a aby overovatelia stihli vyhlásiť výsledky do 19.00 hodiny ešte v ten deň, ako sme volili. Lebo aj v tomto bol problém, že tie výsledky sa dozvedáme oficiálne až dnes, a bolo by dobré, keby sme sa ich dozvedeli ešte v ten deň, ako voľba prebehla. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Rešpektujem tento návrh, záleží, pán poslanec, len od našej vôle a dohody, ak bude návrh na to, aby sme ktorúkoľvek hodinu, či dopoludnia alebo popoludní túto voľbu uskutočnili a vytvorili priestor na zratúvanie hlasov a vyhlásenie výsledkov volieb ešte v ten deň, ja to len podporím. Čakám teraz na stanovisko gestorského výboru a môžeme sa dohodnúť, že začneme ktorýkoľvek deň voľbami a splníme tak tú vašu požiadavku. Páni poslanci, pán poslanec Hamerlik žiada, aby sme body programu, ktorých navrhovateľom je za vládu Slovenskej republiky pán minister pôdohospodárstva Simon, prerokovali na budúci týždeň ako prvé body odpoludňajšieho rokovania. Je s takýmto návrhom súhlas? Pán minister je na zahraničnej pracovnej ceste, poprosil aj mňa, ak by bolo možné vyhovieť jeho žiadosti. Môžem to brať za súhlas? Áno. Pán poslanec Minárik.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 478. Najprv návrh. § 51 znie: Nároky kandidátov. Ods. 1. Okolnosť, že niekto kandiduje, mu nesmie byť na ujmu v jeho pracovnoprávnych, alebo obdobných vzťahoch, alebo v štátnozamestnaneckých vzťahoch. Ods. 2. Kandidát má právo, aby mu ten, u koho je v pracovnom pomere, alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, alebo v štátnozamestnaneckom pomere, poskytol pracovné voľno alebo umožnil čerpať dovolenku v rozsahu najmenej 21 dní predo dňom konania volieb. Krátke odôvodnenie: § 51, tak ako je predkladaný navrhovateľom, prakticky kopíruje úpravu, ktorá bola prijatá v roku ´90, dnes máme trošku inú situáciu. V roku ´90 prakticky všetci, ktorí pracovali, boli v nejakom pracovnoprávnom vzťahu, či už priamo alebo sprostredkovane k štátu, dnes je situácia výrazne iná, keď viac ako 92 % zamestnancov je v takomto vzťahu k súkromným osobám. Treba hľadať vyváženie medzi verejným záujmom a súkromným záujmom, medzi tým, ako chceme, aby mohli jednotliví kandidáti propagovať svoj program, respektíve program svojich strán voči potrebám zamestnávateľov. Myslím si, že dnes je neadekvátne, aby zamestnávateľ niesol celú ťarchu tohto problému na svojich pleciach. Môj návrh posúva povinnosti zamestnancov z povinnosti poskytnúť platené voľno na povinnosť poskytnúť neplatené voľno na čas potrebný na propagáciu svojho programu.

Chcem sa vyjadriť k poznámke pána ministra, keď prechádzal cez spoločnú správu, neodporučil bod 25, ktorý vlastne bol podobným návrhom prijať, je to aj odporúčanie gestorského, ústavnoprávneho výboru. Ja som tento návrh pripravoval aj pre hospodársky výbor, potom som sa pýtal, aký problém bol v ústavnoprávnom výbore, problém bol vo formulácii toho odseku 2, ktorý sa dal vyložiť aj tak, že poskytnutím jedného dňa voľna by zamestnávateľ splnil svoju povinnosť, čo, samozrejme, by nebola dobrá úprava. Takže ja ďakujem ústavnoprávnemu výboru, že vlastne túto nepresnosť objavil a umožnil mi naformulovať toto znenie, ktoré spĺňa všetky požiadavky na to, aby cieľ, ktorý som v odôvodnení charakterizoval, bol splnený. Ďakujem pekne za slovo.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Šimko s procedurálnym návrhom...

I. Šimko, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, podávam procedurálny návrh podľa § 29 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Vzhľadom na to, že som predložil pomerne rozsiahly pozmeňujúci návrh, navrhujem, aby sa po vystúpení všetkých poslancov prihlásených do rozpravy prerušilo prerokúvanie tohto bodu programu a aby k tomuto môjmu návrhu zaujal stanovisko ústavnoprávny výbor. Ide mi o to, aby sa vytvoril čas na to, aby sa pripravil taký návrh, ktorý by bol prijateľný pre Národnú radu Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, chce sa niekto vyjadriť k návrhu pána poslanca Ivana Šimka, ktorý odporúča, vzhľadom na rozsah podaného pozmeňujúceho návrhu, aby sa týmto návrhom zaoberal výbor pred záverečným hlasovaním? Hlasovať zrejme nie sme v tejto chvíli... Prosím? Tam ide o návrh na pridelenie na prerokovanie výborom a prerušenie rokovania o tomto bode programu. Ja sa nazdávam, že ak všetci poslanci vystúpia, tak rozpravu skončíme a potom pán minister môže otvoriť rozpravu, ak sa ukáže nevyhnutnosť takéhoto postupu. Je takto súhlas? Ivan, pán poslanec Šimko? Áno. Nech sa páči, pán poslanec Heriban. (Hlas v rokovacej sále: Stráca poradie!) Ale teraz som ho videl! Poprosím pána poslanca Heribana. (Ruch v rokovacej sále.) Ale tak... Pán poslanec Heriban stráca poradie a možnosť vystúpiť. Pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prerokúvame jeden z najdôležitejších zákonov, ktorý sa bezprostredne dotkne prakticky všetkých občanov Slovenskej republiky. Ja chcem hneď v úvode povedať, že zrejme nebudem hlasovať za tento zákon, lebo podľa môjho názoru je nedemokratický, protiľudový, protislovenský a dokonca možno povedať, že aj protiústavný, lebo sa v ňom porušujú základné ľudské práva. A teraz dovoľte mi povedať, prečo som tieto slová v úvode povedal. Po prvé, po prvé zavádza sa, v tomto zákone, kaucia 500 000 korún namiesto toho, že doposiaľ bolo potrebných, aby petičný výbor alebo strana, ktorá chcela kandidovať, predložila 10 000 podpisov. Som osobne presvedčený, že 500 000 korún bude pre mnohé malé politické subjekty likvidačné. Že jednoducho sa nebudú môcť zúčastniť čestného politického boja, nebudú môcť sa zúčastniť parlamentných volieb v Slovenskej republike. To, že potom sa im tých 500 000 korún vráti, keď získajú 3 %, nepovažujem za podstatné, pretože, myslím si, že právo by mal mať kandidovať každý politický subjekt a nemalo by to byť právo alebo výsadou len bohatých politických strán. Po druhé. Budú môcť voliť aj občania v zahraničí, to znamená, že občania, ktorí majú naše občianstvo, ale trvale nebývajú na území tejto krajiny. Ja sa chcem spýtať, prečo by napríklad môj príbuzný, ktorý odišiel do Kanady a žije tam od roku 1976 a nemá tu trvalé bydlisko, ale má ešte stále slovenský pas, mal právo ovplyvňovať ďalší vývoj Slovenskej republiky, keď nebude niesť za svoje rozhodnutie žiadne následky. Čiže ja si myslím, že výsadou voliť by malo byť jednoznačne iba právo občanov, ktorí tu trvale bývajú, majú tu trvalé bydlisko a ak niekto je odcestovaný a je v zahraničí, prosím, vtedy môže aj on voliť, ale nie tí, čo sa dlhodobo zdržiavajú v zahraničí, aj 20 - 30 rokov a bezprostredne nezasahujú do politického, ale ani ekonomického a sociálneho života.

Po ďalšie. Tento zákon opäť určuje, že do parlamentu sa dostane strana, ktorá získa 5 %. Osobne som presvedčený, že bolo by možno aj menej nezávislých poslancov vtedy, ak by hranica 5 % sa znížila na 3 %. Tento prípad my sme tu už mali v prvých voľbách, myslím do Národnej rady, v 90. roku, že strane na vstup do parlamentu stačili 3 %. Vtedy by sa mohli dostať do parlamentu aj menšie politické subjekty, ktoré napriek svojmu zaujímavému programu nemajú možnosť sa dostať do parlamentu. Aj z tohto dôvodu si myslím, že je tu obmedzená slobodná súťaž, pretože nie každý takto sa bude môcť dostať do parlamentu. Po ďalšie. Uvádza sa, ak ma pamäť neklame, že finančné prostriedky za hlasy voličov dostane iba politický subjekt tak ako doposiaľ, ktorý získa 3 %. Chcem upozorniť, že v susednej Českej republike Ústavný súd rozhodol, že každý politický subjekt, ktorý sa zúčastní volieb, získa za každý svoj hlas finančné prostriedky. My takto umelo diskriminujeme určité politické subjekty, pretože na jednej strane hovoríme: Daj 500 000 korún, ale my ti ich vrátime až vtedy, ak získaš 3% respektíve ti dáme finančné prostriedky až vtedy, keď naozaj získaš 3%. Naozaj nadobúdam dojem, že tento zákon je šitý pre súčasne parlamentné strany, že sa tu chce zaviesť systém, aby iné politické strany sa do parlamentu nedostali, že sa má uzavrieť kruh, ktorý vyhovuje súčasným mocným, že sa nemyslí na občanov Slovenskej republiky, ale myslí sa len a len na svoj osobný prospech, respektíve prospech určitých politických strán. Po ďalšie, alebo ďalšia problematika, s ktorou zásadne nesúhlasím, je to problém volebných obvodov, vážené dámy, vážení páni, všetky politické subjekty pred parlamentnými voľbami - vrátane Komunistickej strany Slovenska - sľubovali, že sa priblížime voličom, že sa priblížime k tým, ktorý nás do tohto parlamentu dostali, ale len čo sme sa dostali do tohto parlamentu, už nemáme záujem sa im približovať, ale naopak, chceme im zostať naďalej vzdialení, chceme, aby naďalej zostal jeden volebný obvod. No povedzme otvorene, komu ten jeden volebný obvod vyhovuje. No vyhovuje to silným politickým stranám, ktoré sú založené nie na programe, ale na vodcoch, ktoré sú založené na vodcovských typoch, vyhovuje to politickým centrálam, ktoré v snahe udržať poslušnosť poslancov svojich politických strán chcú mať jeden volebný obvod, aby to boli oni, ktorí budú rozhodovať o tom, kto sa do parlamentu dostane, aby to neboli občania Slovenskej republiky. Čiže jednoznačne sa prihováram, aby volebný zákon bol urobený tak, aby bolo osem volebných krajov, malo by to svoju logiku, lebo je osem samosprávnych krajov, samosprávnych krajov v tejto krajine, respektíve ak neprejde tento návrh, podporím návrh aj pána poslanca Šimka, aby boli 4, ale zásadne jeden. Ja veľmi rád sa potom pozriem aj na hlasovanie jednotlivých poslancov, ktorí veľmi radi hovoria o tom, ako pracujú pre občanov, ako pre nich robia a ako budú hlasovať k tejto otázke.

Po ďalšie. Preferenčné hlasy. Osobne som presvedčený, že aj preferenčné hlasy by mali byť jednoznačne posilnené, pretože občan by mal byť ten, ktorý si vyberie nielen stranu, ale si vyberie aj svojho poslanca. Ak by bolo podľa mňa, tak malo by to byť posilnenie absolútne, to znamená, že kandidátnu listinu by zostavila síce politická strana, ale do parlamentu by sa dostali tí, ktorí by získali najviac preferenčných hlasov. Samozrejme, že zase to nebude vyhovovať politickým stranám, pretože tí potrebujú ľudí poslušných, a nie tých, ktorí dokážu obhajovať záujmy občanov.

Takže, vážené dámy, vážení páni, som osobne veľmi sklamaný z tohto volebného zákona. Uvedomujem si, že je to politická dohoda súčasnej vládnej koalície, že zrejme nič iné ani neschválime, len to, čo tu bude predložené, len potom nehrajme sa tu na demokraciu, nehrajme sa tu na to, že budeme pracovať pre občanov tejto krajiny, že chceme im v dobrom, že chceme, aby nás oni kontrolovali, keď to v skutočnosti tak nie je, a robíme všetko preto, aby sme sa od občanov tejto krajiny ešte viac vzdialili, aby sme nepoznali ich problémy, aby sme neboli im na očiach, aby sme neboli braní na zodpovednosť za svoje činy v tomto parlamente, za svoje hlasovanie, za svoje rozhodovanie. Myslím si, že kontrola občanmi poslancov by bola jednoznačne zaručená oveľa viac, ak by bolo viac volebných obvodov, a nie jeden, aj z tohto dôvodu nebudem môcť podporiť tento volebný zákon. Ďakujem vám za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hrdlička s faktickou poznámkou...

J. Hrdlička, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo, ja chcem len pred ctenou poslaneckou snemovňou povedať, že to, čo povedal pán poslanec Hopta, sa nestotožňuje zo stanoviskom klubu poslancov za Komunistickú stranu Slovenska. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hopta chce reagovať.

I. Hopta, poslanec: Áno, ja viem, že to sa nestotožňuje so stanoviskom klubu poslancov za KSS, ale sa to stotožňuje s programom, s ktorým išla Komunistická strana Slovenska do volieb, a ja ten program chcem dodržiavať na rozdiel na rozdiel od pána Hrdličku, ktorý niečo občanom pred voľbami nasľuboval a teraz nerešpektuje rozhodnutia ani našich straníckych orgánov, nerešpektuje stanoviská krajských výborov, okresných výborov Komunistickej strany Slovenska, ktorí má jednoznačne požiadali, aby som v parlamente obhajoval viac volebných obvodov. Takže, vážený pán kolega, ak chceme, ak chceme plniť program, tak plníme program tak, aby to vyhovovalo väčšine občanov Slovenskej republiky a nielen vám, sebe.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Poprosil by som vás, súdruhovia, keby ste nerobili z Národnej rady Slovenskej republiky svoju stranícku bunku. Vysvetlite si to medzi sebou a poprosil by som, iných poslancov týmito vašimi problémami nezaťažovať, lebo potom sa nevieme sústrediť na to, čo je v tejto chvíli to najdôležitejšie. Pán poslanec Novotný, nech sa páči. Procedurálny návrh, pán poslanec Hopta. Zvoláme grémium kvôli tomu.

I. Hopta, poslanec: Nie. Pán predseda, ja vás žiadam, aby ste nekomentovali vystúpenia poslancov Národnej rady, máte viesť túto schôdzu a nie komentovať, ja tiež nekomentujem vystúpenia poslancov za KDH, ak nemám na to možnosť. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hopta, faktickou poznámkou som vás neupozornil, keď ste nereagovali na to, čo povedal predrečník, takže buďte korektný. Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pôvodne som uvažoval o podaní jedného pozmeňujúceho návrhu ako šéf stálej delegácie Národnej rady v parlamentnom zhromaždení OBSE, ale vykonzultoval som si obsah tohto pozmeňujúceho návrhu s pánom ministrom a zistili sme, že v podstate odporúčania ODIMRU, teda inštitútu, ktorý má na starosti ľudské práva a hodnotiace misie pri jednotlivých voľbách, sú už odrazené v návrhu volebného zákona, aj keď troška v inom znení a v inom rozsahu, takže rozhodol som sa preto nepodať môj pozmeňujúci návrh a odporúčam teda hlasovať za tie ustanovenia, upravujúce hodnotiace misie OBSE aj ich pôsobenie v Slovenskej republike, ktoré už sú obsiahnuté vo vládnom návrhu volebného zákona. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Henzélyová, predposledná prihlásená do rozpravy, nech sa páči.

I. Henzélyová, poslankyňa: Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, dámy a páni. Nebudem predkladať pozmeňujúci návrh, chcem podporiť pozmeňujúci návrh, ktorý predloží môj kolega Jozef Heriban a ktorý sa bude týkať veľmi známych kvót, ktoré chceme presadiť do tohto zákona ako podporný mechanizmus na to, aby sa ženy vo väčšej miere mohli zapájať do politického a verejného života.

Prečo vlastne hovoríme o nevyhnutnosti zrovnoprávniť postavenie žien v spoločnosti, keď všetci mi môžete povedať, že de iure to je všetko v poriadku. No asi preto, že to de facto to neplatí. Navonok je všetko síce v poriadku, Slovenská republika sa hlási k deklarácii ľudských práv, k odporúčaniam Európskej komisie i Rady Európy o zabezpečení rovnosti pohlaví, v legislatívne sa odstraňujú diskriminačné prvky, v praxi má však žena na výplatnej páske menší plat ako jej mužský kolega na rovnakom poste a s rovnakou náplňou práce. Odpoviete: No, asi nie je taká dobrá ako jej mužský kolega. A sme pri koreni veci...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, pokoj!

I. Henzélyová, poslankyňa: Ženy sú vo väčšine prípadov považované za menej výkonné, ako sú muži, za menej schopné ako muži a rodinné stereotypy sú u nás tak hlboko zakorenené, že akýkoľvek iný názor na rozdelenie úloh v spoločnosti a na rodové stereotypy sa považuje pomaly za protištátnu činnosť. Všetky problémy sú odvodzované v spoločnosti od stavu rodiny. Čo by sa stalo, keby sa žena vzoprela a nevzala na seba ťarchu domácnosti, ale jej práce. No zrútil by sa nám, vlastne aj vám, celý svet. My samy - a dobrovoľne - plníme po stáročia zakonzervované úlohy, ktoré nás nútia správať sa ako naše matky, ako naše staré matky, ako naše prababky. Svet sa však dramaticky zmenil, zmenili sa ekonomické, sociálne, environmentálne podmienky života na zemi. Ako si môžeme myslieť, že človek sa nezmenil! Ak prijmeme tézu, že celý svet a celá príroda je v pohybe a vo vývoji, potom nemôžeme zároveň žiadať, aby sa tento vývoj v určitej oblasti života zastavil. Ženy dvíhajú hlavy, sú sebavedomejšie, sú odvážnejšie a múdrejšie, než boli pred niekoľkými rokmi, do popredia stavajú vlastnú sebarealizáciu, hlásia sa o všetky pozície, ktoré kedysi patrili len mužom. Nemusíte s tým samozrejme súhlasiť, ale musíte to brať ako realitu. Mladí dnes chápu rolu otca a matky ako jednu z možností, nie ako nevyhnutnosť alebo povinnosť. Prácu a slobodný život uprednostňujú pred manželstvom a pred rodinou. Keďže naša spoločnosť nie je pripravená upravovať svoje rodové stereotypy a s tým súvisiace inštitucionálne a ekonomické vzťahy a ženám je pripisovaná menšia hodnota a nižšie zaradenie, riskujeme krízu, ktorá sa nedotkne len žien, ale celej populácie. Nemôžete predsa nechať ženy samy a povedať, no, veď nech ukážu, čo dokážu, nikto im nebráni v postupe. A nemôžete zároveň chcieť, aby v negatívnom zmysle slova sa absolútne vyrovnali mužom, pretože o toto nám nejde, my nechceme byť ako muži, my chceme mať rovnaké šance a rovnaké možnosti ako muži.

Blížime sa k bránam Európskej únie, my všetci, to znamená muži aj ženy. Prijímame európsku legislatívu i spôsob komunikácie a vedenia spoločnosti. Európa sa úspešne snaží o vyrovnávanie pozícií žien a mužov a my s údivom sledujeme, čo všetko by sme mali v tejto oblasti urobiť. V júni 2002 nadobudlo účinnosť Memorandum o porozumení a o účasti Slovenska v programe rámcovej stratégie Európskej únie pre rodovú rovnosť. Podľa dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien by mali jednotlivé členské krajiny zabezpečiť úplnú slobodu prejavu ženám a mužom a zároveň zabezpečiť ich paritné zastúpenie vo všetkých rozhodovacích procesoch. V posledných rokoch sa krajiny Európskej únie vo zvýšenej miere venovali rovnosti pohlaví a prijímali legislatívne opatrenia na zvýšenie účasti žien v politike i vo verejnom živote. Výsledkom je zvyšujúci sa podiel žien v politike a v rozhodovacích procesoch, v národných parlamentoch, v samosprávach i na manažérskych pôstoch. Každá krajina, samozrejme, zvolila inú cestu, inú časovú postupnosť. Niektoré krajiny stanovili kvóty, iné vytvárali rôzne podporné mechanizmy, napríklad finančné kompenzácie, dôchodkové zabezpečenia, služby, úľavy v pracovnej oblasti a podobne. Vo všetkých výhľadových dokumentoch Európskej únie sa ženám pripisuje mimoriadna dôležitosť vzhľadom na ich úlohu pri riešení rôznych situácií vo vnútri členských krajín i na medzinárodnej scéne. Ženy sú totiž citlivejšie, empatickejšie a majú väčší zmysel pre solidaritu a pomoc než muži a to sa bude využívať pri riešení konfliktov, pri obnovovaní života v povojnových oblastiach a pri rozhodovaní o otázkach života a mieru. Ženy, vážené kolegyne a kolegovia, môžu vrátiť politike jej stratenú tvár, môžu vrátiť politickým stranám vážnosť ako dôležitého prvku medzi vládou a občanmi. Môžu urobiť politiku akceptovateľnejšou a atraktívejšou. Demokracia ako zastupiteľský systém nemôže dlhšie ignorovať kompetencie, zručnosti a kreativitu žien. Nenechajme ženy prebíjať sa stáročiami sformovaným a pevne zomknutým mužským svetom, ktorý si budoval pozície po stáročia. Pomôžme im prísť a urobiť svet lepším. Ďakujem vám za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Heriban, nech sa páči, máte pripravené? Pani poslankyňa Majdová.

M. Majdová, poslankyňa: Ďakujem. Ja chcem len krátko zareagovať. Pani poslankyňa, ja si nemyslím, že kvóty na kandidátnych listinách pomôžu odstrániť rozdielne platy medzi mužmi a ženami, a naopak, zdá sa mi zvláštne, že takúto socialistickú agendu presadzuje strana, ktorá sa hlási k liberálnym hodnotám a ktorá nemá dosť síl na to, aby si urobila poriadok vo vlastnom vnútri a presadila na popredné funkcie vnútri svojej strany ženy, pozri eurokandidátka.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Henzélyová chce reagovať na vystúpenie pani poslankyne Majdovej...

I. Henzélyová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, zrejme nemáte informácie o tom, ako sme robili kandidátku do Európskeho parlamentu a prečo je Jozef Heriban jednotka na tejto kandidátke. Ohradzujem sa voči tvrdeniam voči našej strane, že si nevieme urobiť poriadok. To isté by sme mohli hovoriť o mnohých stranách na našej politickej scéne. Zavedenie kvót je jedno z dočasných opatrení, ktoré pomôže dostať sa ženám do politiky. Nevenovala som sa svojmu osobnému príkladu, na ktorom som mohla ukázať, aké je ťažké - a vy to dobre viete -, prebiť sa skutočne do vedúcich pozícií politických strán. Tým ženám, skutočne, či sa budete smiať, alebo nie, potrebujeme, ženy potrebujú pomoc aj zavedením, napríklad, týchto dočasných mechanizmov. Ďakujem.

J. Heriban, poslanec: Iveta, potrebujem iné okuliare, môžeš mi priniesť? (Hlasy v rokovacej sále.) Vážený pán predsedajúci...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ešte som vám nedal slovo, pán poslanec. Máte pripravenú techniku?

J. Heriban, poslanec: Mám všetko.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Všetko? Aj okuliare dobré. Môžeme začať? Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

J. Heriban, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Hneď na úvod by som chcel oceniť prístup pána ministra Palka, ktorý v rozprave cez prvé čítanie veľmi šarmantne zhodnotil našu snahu podporiť ženy, aby sa ľahšie mohli dostať do parlamentu, aj keď u nich v KDH tento problém nemajú, čo ja oceňujem, a verím, že muži v KDH budú lobovať za túto zmenu.

Jedno arabské príslovie hovorí: Muž môže zbiť ženu kedykoľvek, ona si už dôvod nájde. Chcel by som poukázať na situáciu, že v krajinách, kde je rovnováha medzi mužmi a ženami vážne narušená, uplatňujú sa takéto príslovia a nikomu to nevadí. Samozrejme, v týchto krajinách sa objavujú aj horšie situácie, keď je žena ukameňovaná a zákon nerieši tieto otrasné situácie. Takže rád by som sa spýtal, ako je to u nás. Aká situácia je u nás. A prečo Komisia pre rovnosť príležitostí navrhla zmenu do zákona, o ktorom rokujeme. U nás podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky ženy zarábajú na rovnakých pozíciách ako muži 71,7%. Mnohí argumentujú tým, že ženy zarábajú preto tak málo, lebo sú v iných pozíciách ako muži, že sú v pozíciách, ktoré sú ženské, to znamená, kde sú teda nižšie platy, že je to v učiteľských zamestnaniach, v zdravotníckych zamestnaniach a v ďalších pozíciách, ktoré vlastne spôsobili tento stav. Tak chcem vám "odprezentovať": riadiaci zamestnanci majú ten pomer ešte nižší. Toto sú informácie Štatistického úradu Slovenskej republiky. Každý rok Štatistický úrad zverejňuje takéto čísla. To znamená, v riadiacich zamestnaniach, v najvyšších pozíciách ženy majú len 62,2%. Vo vedúcich zamestnaniach - ja som to tam nemohol všetko dostať, pretože som zistil, že keď to je napísané menšími písmenami, tak to nie je vidno -, je to 71,8%. V nižších administratívnych zamestnaniach, to sú v podstate úradníci, je to 75,8%. Nekvalifikovaní zamestnanci a robotníci, ten pomer je 74,8%. Situácia je oveľa horšia tam, kde muži môžu subjektívne rozhodovať o odmenách. Tabuľka predtým ukázala, ako je to, keď sú tabuľkové miesta, pretože určite ste si všimli, že veľa z týchto úrovní boli tabuľkové miesta. To znamená, ak sú tabuľkové miesta, tak žena dostáva minimálnu možnosť, a asi - predpokladám -, že muž dostáva maximálnu možnosť. Tam, kde sú odmeny a kde sa môže subjektívne rozhodovať, je ten pomer oveľa horší. V Slovenskej republike ženy dostávajú len 44,3% z odmien žien. Riadiaci zamestnanci, je to 42,9%, vedúci zamestnanci 31,3%, nižší administratívni zamestnanci 50,3% a robotníci a nekvalifikovaní zamestnanci je to 56,5%.

Myslím si, že tieto čísla hovoria o tom, že ženy sú na Slovensku diskriminované. Som presvedčený, že na celom Slovensku ženy pociťujú tento stav, a myslím si, že nie je dobré, že my s tým súhlasíme, že nám to nevadí a že nevieme urobiť zmenu, pretože, ak jedna veľká skupina ľudí v spoločnosti je diskriminovaná, tak si myslím, že tá skupina, a vôbec tá spoločnosť je veľmi nezdravá a vznikajú tam veľké problémy. Pretože diskriminácia je len krok pred násilím a inými javmi, ktoré deštruujú spoločnosť. Aká je situácia v krajinách Európy. Vybral som pár krajín, ktoré zaviedli podobné princípy, aké navrhuje komisia pre rovnosť príležitostí. Zaviedli kvóty a krajiny, kde sa tie kvóty zaviedli, majú situáciu celkom inú. Napríklad vo Švédsku vo vláde je 45% žien a v parlamente je45 % žien. Na kandidátkach strán vo Švédsku je absolútny "gentleman agreement" a kandidátky sú zostavené tak, že sa striedajú muži a ženy, jedna k jednej. Preto potom môže byť v parlamente a vo vláde situácia 45%. V Nemecku je situácia taká, že vo vláde je 43,6%, v parlamente 32,3, v Holandsku je to 38 vo vláde, 35 v parlamente. V Španielsku, Španielsko, ktoré je konzervatívna krajina, kresťanská, katolícka krajina, keby nezaviedli kvóty, tak by určite nemohli dosiahnuť takýto výsledok - 26,6 vo vláde, 28,3 v parlamente - práve preto, že vo Švédsku ženské hnutia vytvorili veľký tlak na vládu a na spoločnosť a dokázali si vybojovať svoje pozície.

U nás je situácia známa, vo vláde nemáme žiadnu ministerku a v parlamente je 19,3% žien. Ak by ženy neboli nastúpili na miesta náhradníčok, tak by to bolo len 15%. Mal som tam pripravené tabuľky, ktoré som vám chcel premietnuť, ale vzhľadom na to, že som si nedokázal pripraviť tú prezentáciu, lebo som musel to celé prerobiť, tak vám chcem len takto ústne povedať, že v Grécku keby neboli zaviedli kvóty, tak sú v parlamente len 2%. Tam je viditeľné, každé voľby sa percentá zvyšujú v Grécku, momentálne je to okolo 10%, čo je, samozrejme, málo, ale Grécko ako jasne patriarchálna krajina, kde muž má absolútne dominantné postavenie, v podstate asi ťažko môže dosiahnuť lepší výsledok. V Rakúsku, krajina, ktorá je podobná nám svojou veľkosťou, možno aj orientáciou, aj určitými parametrami spoločenskej komunikácie, je rovnako viditeľné, že za posledných 10 - 12 rokov urobili zásadný zvrat v spoločnosti, a ženy sú zastúpené aj v parlamente aj vo vláde vo vysokej miere, okolo 30%.

Ďalší fakt, ktorý vyplýva z toho, že ženy a muži nemajú rovnaké šance v našej spoločnosti, nemajú rovnakú pozíciu v našej spoločnosti, je napríklad situácia na ministerstvách, kde priemerne pracuje 58% žien. Na vyššom stupni riadenia je to už len 35%, na vyššom 27%. Máme dve štátne tajomníčky a nemáme žiadnu ministerku. To sú dôvody, prečo sa komisia pre rovnosť príležitostí rozhodla podať návrh, aby sa v našom zákone objavili kvóty, aj keď ja sa priznám, že zo začiatku som aj ja bol proti kvótam, aj keď to, čo vravím, som si vždy myslel, že u nás sú ženy diskriminované, ale až keď som videl čísla, až keď som si uvedomil, aká je naša spoločnosť deštruovaná, tak som prijal myšlienku zavedenia kvót a zmenil som názor. Ja som ten, ktorý zmenil názor na túto otázku. Bol by som veľmi rád, keby muži, ktorí tu sedia, v tomto parlamente, porozmýšľali, či aj oni nezmenia svoj názor a nepodporia tento návrh.

Viem, že mnohí z vás mužov to budete mať ťažké pri rozhodovaní, ale chcel by som povedať jednu myšlienku: Keď to nemáme spraviť kvôli svojim mamám, keď to nemáme spraviť kvôli svojim ženám a partnerkám, asi by sme to mali spraviť kvôli svojim dcéram.

Rád by som zacitoval Sergeja Kozlíka, ktorý často hovorí, že je preňho niečo veľká príležitosť, tak si myslím, že toto je veľká príležitosť pre silných, sebavedomých a veľkorysých mužov, aby podporili takýto návrh a dôkaz toho, že sú tu takí muži, je môj pozmeňujúci návrh, ktorý podpísalo 16 mužov - nie je tam žiadna žena - a dovolím si ho teraz predniesť. Rád by som ocenil špeciálne pána podpredsedu Vetešku. Vždy som vedel, že je zástanca žien, ale vďaka jeho podpisu som získal niekoľko ďalších cenných podpisov. Ak chcete vedieť, kto to všetko podpísal, podpísali to muži skoro zo všetkých klubov, ktoré sú v parlamente. To znamená, je to prierezový návrh, skoro z každého klubu sa podpísali muži za tento pozmeňujúci návrh. Prečítam ho. "Na kandidátnej listine môže politická strana alebo koalícia uviesť najviac 150 kandidátov. Kandidátna listina musí byť politickou stranou alebo koalíciou zostavená tak, aby najmenej každý tretí kandidát bol iného pohlavia ako predchádzajúci dvaja kandidáti." Ďakujem.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP