K. Ondriaš, poslanec: Mám poznámku k návrhu zákona o vyplatení jednorazového príspevku dôchodcom, je to tlač 645. Návrh zákona hovorí, že dôchodcom, ktorých je okolo 1,2 milióna, sa vyplatí jednorazová odmena 1 000 korún. Celková vyplatená suma bude 1,2 miliardy korún. Ja v mojom príspevku ukážem, aká je to smiešna almužna a aký smiešny alibizmus je predložený návrh zákona.

V súčasnosti v reálnych cenách sú dôchodky o 27 percent nižšie ako v roku 1989. To znamená, aby ste vyrovnali reálne dôchodky, ktoré tu boli pred 15 rokmi, museli by ste vyplácať jednorazový príspevok každému dôchodcovi 20 400 korún ročne.

Za socializmu reálne dôchodky rástli rýchlejšie ako náklady dôchodcov. Teraz je to naopak. Keby ste chceli zachovať trend zvyšovania reálnych dôchodkov, ktorý tu bol za socializmu, museli by ste vyplácať jednorazový príspevok každému dôchodcovi 58 800 korún ročne. A vy ste im navrhli almužnu - jednorazový príspevok 1 000 korún.

Ako je možné, že nemáte peniaze na ozajstné zvýšenie dôchodkov? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Každý rok produkcia slovenského poľnohospodárstva v stálych cenách roku 1995 je o 42 miliárd nižšia ako v roku 1988. Každý rok strácame len v poľnohospodárstve 42 miliárd korún. Predstavte si, že by ste nezničili socialistické poľnohospodárstvo a mali by ste produkciu, ktorá tu bola za socializmu. To je, mali by ste tu navyše 42 miliárd Sk ročne. Keby ste túto sumu dali na jednorazový príspevok dôchodcom, každý dôchodca by dostal jednorazový príspevok 33 600 Sk. A takýto jednorazový príspevok by dostával každý rok.

Každý rok produkcia slovenského stavebníctva v stálych cenách roku 1995 je o 72 miliárd korún nižšia ako v roku 1989. Každý rok strácame len v stavebníctve 72 miliárd korún. Predstavte si, že by ste nezničili socialistické stavebníctvo a mali by ste produkciu, ktorá tu bola za socializmu, t. j. mali by ste navyše 72 miliárd korún zo stavebníctva.

Keby ste túto sumu spolu so sumou, ktorú strácame v poľnohospodárstve dali na jednorazový príspevok dôchodcom, každý dôchodca by dostal jednorazový príspevok 91-tisíc korún. A takýto jednorazový príspevok by dostal každý rok.

Každý rok Slovensko spláca zahraničný dlh a úroky vo výške 50 až 100 miliárd korún zo zahraničného dlhu, ktorý nám neklesá. Predstavte si, že by ste Slovensko nezadlžili sumou 15 miliardami dolárov a mali by ste navyše 75 miliárd korún ročne pre dôchodcov. Keby ste túto sumu spolu so sumou, ktorú strácame v poľnohospodárstve, v stavebníctve dali spolu na jednorazový príspevok dôchodcom, každý dôchodca by dostal jednorazový príspevok 151-tisíc korún. A takýto jednorazový príspevok by dostával každý rok.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nebudem ďalej pokračovať vo vyčíslení sumy, ktorú Slovensko stráca zničením socialistického priemyslu, rozkradnutím vlajkových lodí slovenskej ekonomiky, privatizáciou strategických podnikov, bánk a poisťovní. K tomu je potrebné pričítať sumu, ktorú Slovensko stráca chránením bánd kriminálnikov aj poslancami Národnej rady Slovenskej republiky.

Chcel by som poukázať hlavne na paradox, že ľudia, a nemyslím tým len predkladateľov navrhovaného zákona, ktorí významne prispeli k prevratu roku 1989 a následnému úpadku poľnohospodárstva, stavebníctva, priemyslu, ktorí zabezpečili ekonomickú kolonizáciu Slovenska, ľudia, ktorí vlastne spôsobili, že nie sú peniaze na dôchodok, sa hrajú na ľudomilov a záchrancov zlej sociálnej situácie dôchodcov. Myslím si, že by radšej mali vysvetľovať dôchodcom, prečo nie sú peniaze na dôchodky a hlavne, kto to všetko zapríčinil. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Demeterová.

M. Demeterová, poslankyňa: Vážený pán poslanec, na to sme si už zvyli, že nás tu kŕmite tými údajmi o sliepkach a vajciach, to je v poriadku, ale ja by som vám zasa rada pripomenula, ak by sme neboli prežili roky komunizmu, tak by sme dnes mohli hovoriť, že by sa naši dôchodcovia mali tak ako napríklad v susednom Rakúsku. Tak nekŕmte nás už, prosím vás, tým, že nebyť socialistického zriadenia, tak by sa táto republika nebola pohla dopredu. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Miklušičák.

J. Miklušičák, poslanec: Ďakujem. Dve poznámky. Najskôr k tomu, že tu hlasuje niekto podľa toho, ako mu prikážu. Na Slovensku platí také porekadlo, že podľa seba súdim teba. Tak, prosím vás pekne, vždy hovorte za seba, keď budete hovoriť o tom, ako kto hlasuje podľa čoho.

A druhá poznámka, keby tu taký ako vy neboli svojho času zaviedli komunizmus, tak dnes hovoríme o tom, koľko sme za celý čas oveľa viac rozdali dôchodcom.

A prosím vás pekne, naozaj zvážte veľmi dobre, čo hovoríte. Prečo nehovoríte o tom, že za tú istú dobu krajiny, ktoré predtým, ktoré vtedy, keď sa tu zaviedol komunizmus, boli na tom horšie ako my, dnes sú oveľa ďalej. Práve preto, že tam ten komunizmus nebol, pán kolega. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Janiš a končím možnosť faktických poznámok.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán kolega, viete, v čom je pointa? V tom, že vy ste sa komunisti zničili sami preto, lebo viete, že sci-fi je len vo filme.

V. Veteška, podpredseda NR SR: V reakcii na faktické poznámky pán poslanec Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Áno. Na prvú faktickú poznámku. V podstate tá fráza, ako by bolo dobre, keby tu nebol socializmus, bola súčasťou kolonizačného balíčka, ktorý tu bol dodaný v roku 1989. Nebudem o tom diskutovať, ale fakty jednoznačne hovoria, za socializmu Slovensko dobiehalo aj západnú Európu, aj Spojené štáty americké. (Reakcie z pléna.)

Viete, smejúci sa páni poslanci, ukážte mi dáta, ukážte mi fakty, lebo toto, čo hovoríte, to sú profesionálne frázy kolonizačného balíčka, ktorý tu bol dodaný.

Ja vám poviem iné frázy. Za päť rokov dobehneme Rakúsko v reálnych cenách. V reálnych mzdách. Reálne mzdy sú o 10 percent nižšie, sú v roku 1980, a Rakúsko išlo dopredu. Keď sprivatizujete štátne podniky, ako pôjdu dopredu a tak ďalej. Sprivatizovali ste, rozkradlo sa, zničilo. Keď sprivatizujete stavebníctvo, ako pôjdete dopredu a tak ďalej? Sme v stavebníctve v roku 1968, poľnohospodárstvo je v roku 1958.

Toto všetko bol súčet kolonizačného balíčka a vy opakujete frázu, ktorú neviete potvrdiť, ale aj tá je klamlivá, ako boli všetky. Ja viem, že v novembri 1989, vy ste verili, že reálne mzdy budú stúpať a že neklesnú do roku 1980. Vy ste verili, že keď prejde privatizácia, že naše podniky budú prosperovať. Vy ste verili, že keď rozbijete družstvá, že to bude prosperovať. Rovnako, ako veríte týmto blúzneniam. Keď mi uvediete fakty, tak vám uverím. Ja vám tie fakty dodám kedykoľvek. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rokovaní. V rozprave vystúpi pán poslanec Burian .

J. Burian, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa len krátko vyjadril k tomuto zákonu, ktorý hodnotím ako absolútne nesystémový a populistický.

Vysvetlím prečo nesystémový. Je niekoľko dôvodov, prečo je to tak a myslím si, že to bolo potvrdené aj ústami ministra financií a bolo to aj potvrdené, by som povedal, aj skutočnosťou, že zase zavádzame do zákona o sociálnom poistení nové prvky v zákone č. 461 a t. j. zase zavádzame v podstate nesystémové veci, ktoré sme vlastne zákonom o sociálnom poistení odmietli.

Takéto nesystémové riešenia vlastne naďalej pokračujú a sú len výsledkom toho, akým spôsobom, povedzme, sa pripravujú zákony, akým necitlivým spôsobom sa pristupuje k tomu a ako reformné kroky, ktoré táto vláda uskutočnila, akým spôsobom ovplyvnili práve túto časť obyvateľstva, ktorá je najcitlivejšou zložkou a ktorá má v podstate jediný zdroj príjmu, a to je dôchodok.

Vláda týmto zákonom hovorí: Dôchodcovia, mám pre vás skvelú správu, dostanete 1 000 korún jednorazový príspevok. Tisíc korún, ak prepočítame na jeden deň, vychádza asi 2,7 koruny na jeden deň. A je to skvelá správa pre dôchodcov. Dôchodcovia si môžu každý deň o jeden rožok kúpiť viac. Je to fajn, ale myslím si, že tou zlou správou je to, aby títo dôchodcovia si nezvykli na ten jeden rožok, lebo to bude iba na jeden rok a bude pokračovať ďalej systémom takým, aký sme tu začali. Čiže otázka na rok, môžu dôchodcovia, dá sa povedať, uvažovať o tom, že si môžu dovoliť o jeden rožok navyše.

To je asi výsledok tohto jednorazového príspevku, ktorý má zachrániť vlastne všetky tie opatrenia alebo všetky tie reformné opatrenia, ktoré vláda nastolila, a nielen reformné opatrenia, ale deregulácie cien, ktoré veľmi vážnym spôsobom ohrozujú, dá sa povedať, efektívnosť a normálne, by som povedal, ľudské prežitie, prežitie pre túto skupinu obyvateľstva.

Je niekoľko príkladov alebo niekoľko veľa príkladov a myslím si, že to potvrdia aj kolegovia zo sociálneho výboru, že dostávame listy, kde sa upozorňuje a kde konkrétne prípady upozorňujú na to, že ľuďom, ktorí zaplatia bývanie a tie nevyhnutnosti, ktoré sú súčasťou života, aby sa nestali bezdomovcami, zostáva buď veľmi málo na živobytie, alebo im nezostane vôbec nič a dostávajú sa dokonca do mínusových položiek.

Ak si niekto myslí, že 1 000-korunovým alebo jednorazovým nesystémovým opatrením vyrieši tento problém, myslím si, že sa veľmi mýlime, a myslím si, že my sme nastavili parametre týchto zákonov na priemerizovanú úroveň Slovenska a slovenských dôchodcov, keď hovoríme o tom, že priemerný dôchodok je niečo viac ako 6 400 korún a túto časť veľmi zvyšuje práve časť, povedzme, silových zložiek súdnictva a prokuratúry, lebo myslím si, že keby sme urobili reálny prepočet, tak sa dostaneme aj pod 6 000 korún ako priemerného dôchodku, tak si myslím, že nie je tu na mieste a nie je to, by som povedal, tá satisfakcia, o ktorej hovoríme.

Ak by sme dnes uvažovali o tom, že v roku 2003 sme zvýšili valorizáciu dôchodkov len o 6 percent, reálna inflácia bola na úrovni 9,3 percenta, tak sme podhodnotili tieto dôchodky o ďalších viac ako 3 percentá.

Podľa môjho názoru systémom alebo viac systémovým riešením bolo možno návrhy, ktoré boli, alebo ktoré sú, povedzme, v tom zmysle, aby sa nie jednorazovým príspevkom riešilo to, ale aby sa zapracovalo to, čo sa už vlastne po roku 1989 znížili dôchodky oproti reálnym mzdám o viac ako 30 percent, aby sa, povedzme, zapracovalo minimálne to, čo v roku 2003 bolo ponížené alebo to, čo dôchodcovia nedostali na základe už reálneho rastu nákladov.

Čiže podľa môjho názoru by bolo systémovejšie, ak by sa zapracovalo zvýšenie dôchodkov o to percento alebo o tie systémy, ktoré sme i my v roku 2003 nakoniec prijali. My sme prijali zákon č. 461, ktorý hovorí o valorizácii presne podľa princípov, ktoré mohol alebo mohla vláda už uprednostniť pri zvyšovaní dôchodkov v roku 2003 alebo na pol roka 2003. Takže si myslím, že toto by bolo podstatne systémovejšie a riešilo by túto situáciu podstatne dlhodobejším systémom, nie jednorazovým vyriešením problému, ktorý sa vlastne bude tlačiť pred nami.

Po druhé. Myslím si, že populistické je už minimálne z niekoľkých dôvodov. Zvýšenie dôchodkov fakt bolo načasované veľmi dobre, alebo, by som povedal, návrh na zvýšenie dôchodku alebo jednorazového príspevku bol načasovaný práve na obdobie, keď boli vlastne snahy o odvolanie, povedzme, pána ministra a boli snahy alebo bola petičná akcia, takže vlastne musím s tým hlboko súhlasiť, že vlastne to, čo sa niekedy odmieta, to, čo sa, povedzme, všeobecne deklaruje ako nesystémový prvok a odrazu sa takýmto nesystémovým krokom, dá sa povedať, veľmi by som povedal, tak nadnesene sa podáva týmto ľuďom, že sme vám vyriešili problém, lebo vám dáme 1 000 korún.

Osobne si myslím, a týmto chcem zakončiť svoj príspevok, že ak by vláda rozmýšľala systémovo, tak si myslím, že takéto nesystémové opatrenia, a ak by teda pristupovala citlivo k tejto oblasti, alebo k tejto otázke, nemohla by prijať jednorazové zvýšenie o 2,70 koruny na jeden deň, ale rozmýšľala by o tom, ako napraviť, povedzme, ten diferenciál medzi dôchodkami alebo poklesom reálnych dôchodkov po roku 1989. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Béreš, s faktickou poznámkou? S faktickými poznámkami pán poslanec Béreš, Angyalová, Bollová, traja poslanci. Končím možnosť ďalších faktických poznámok a začneme podľa poradia s poslankyňou Angyalovou.

Nech sa páči, zapnite mikrofón pani poslankyni Angyalovej.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Dovoľte mi ešte reagovať na kolegu, lebo som čosi dôležité zabudla povedať. Tento návrh, samozrejme, nehovorí len o kompenzáciách dôchodcom, ale hovorí aj o tom, že sa bude valorizovať rodičovský príspevok, a to je asi to jediné, v čom naozaj súhlasíme s týmto návrhom úplne na 100 percent.

Snáď by sa len oplatilo dodať, že by bolo veľmi dobré, keby sme aj túto dávku a ostatné všetky dávky zo sociálneho systému raz zabezpečili tak, aby sa mohli automaticky valorizovať zo zákona, pretože potom by sme sa vyhli tomu, aby sa tu licitovalo donekonečna, nezmyselne v parlamente, tak povedzme, aby ten vzorec bol naviazaný na určité ekonomické parametre, napríklad ako to je pri vzorci, ktorý sme schválili v zákone o sociálnom poistení.

Keďže mám ešte chvíľu času, rada by som prečítala, zacitovala Roberta Žitňanského, ktorého ja považujem za pravičiara, ktorý sa na adresu tohto návrhu vyjadril takto: "Tento pokles mravov je tým škodlivejší, že mnoho ľudí je skutočne vo vážnych problémoch a náhla premena dlhoročne deformovaného systému ich dnes pri množstve drobných nedostatkov, ktoré pre týchto ľudí drobné vôbec nie sú, privádza do zúfalstva. Najchudobnejší dôchodcovia, rodiny starajúce sa o postihnutého alebo bezvládneho blízkeho človeka, osamelé matky s malými deťmi, mnohé mladé rodiny, to všetko sú sociálne skupiny zasluhujúce si zvýšenú pozornosť spoločnosti. Chce to kombináciu súcitu, zdravého rozumu, veľkej flexibility, prísnej adresnosti a návratu k prirodzenému poriadku, kde je na prvom mieste rodina, potom komunita, obec a nakoniec štát. Tým, ktorí si pomôcť nemôžu, treba pomáhať, aby prežili a podľa možnosti sa zo svojej situácie mali motiváciu a šancu vymaniť sa. Pomáhať tým ostatným je však zhubné, vedie to k degenerácii, vytvára to pascu chudoby, je to nehorázne plytvanie peniazmi alebo všetko dovedna. Rozum, to má v poslednom čase ťažké."

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, len s veľkou toleranciou ostatných poslancov a poslankýň tú druhú časť vášho vystúpenia sme nechali bežať, pretože sa to netýkalo predchádzajúceho vystúpenia. Budeme pokračovať.

Pani poslankyňa Bollová s faktickou poznámkou.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcela by som reagovať, samozrejme, na predrečníka, ale uvediem to takto. Páni kolegovia, ktorí reagujú smiechom na vôbec nesmiešne veci, vyrátali ste si ako poslední vystupujúci, že zvýšime príjem dôchodcov o jeden rožok? To je skutočne smiešne. Nemôžete predsa veriť, že toto je pomoc, ktorá si zasluhuje čas na rokovanie parlamentu. Je ale, žiaľ, nešťastím, že aj my budeme musieť hlasovať za tento návrh, pretože viac im nedáte a nech dostanú teda aspoň tých smiešnych 1 000 korún. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Béreš. Nech sa páči.

V. Béreš, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som chcel v prvom rade ako oceniť...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dve minúty, prosím vás, dajte pánovi poslancovi Bérešovi, on si to zle zapol.

V. Béreš, poslanec: Chcel by som, samozrejme, oceniť v prvom rade sociálny rozmer nášho predrečníka. Myslím si, že všetci by sme si želali, aby to nebolo 1 000 korún, ale aby to bolo päť alebo desať. No v každom prípade ja by som chcel len jednu vec povedať, že nikto nehovorí, že je to systémové opatrenie. Práve naopak, je to nesystémové a na druhej strane je to absolútne bežné v celej Európe, že jednoducho v istom okamihu, keď nejaká skupina obyvateľov potrebuje trošku zadotovať a je v sociálnej núdzi, tak, samozrejme, sa to robí.

Ja by som chcel ešte jednu vec povedať, že viete, treba aj povedať, z čoho sa to bude jednoducho financovať, áno. Máme tu dnes prioritu, ako je vytváranie pracovných príležitostí, sú tu investičné stimuly, ale, samozrejme, že je to aj problém nízkych dôchodkov dôchodcov.

Takže v každom prípade chcem povedať, že pokiaľ by ekonomika umožnila dať viac peňazí, samozrejme, že by sme hlasovali všetci za päť, možno desaťtisíc korún.

Na druhej strane treba povedať, čo vieme uvoľniť z tejto ekonomiky. Momentálne je to maximum, takže ja chcem len, samozrejme, poďakovať. Bolo to dobre myslené, na druhej strane treba povedať, z čoho sa to bude financovať. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Burian.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Ja len chcem vyjadriť názor, že sa tu vlastne tak letmo prešlo, že to je len problém určitej skupiny a že sa to takto rieši štandardne v západnej Európe. Dovolím si povedať, že to nie je problém iba a iba dôchodcov. Je to problém v rámci celej spoločnosti a myslím si, že Edita Angyalová to veľmi vecne uviedla, prečítala vlastne článok, ktorý píše už človek, ktorý nie je, by som povedal, ľavicového zaradenia, a myslím si, že jasne dokumentuje to, že my vlastne ako keby sme odišli od základných princípov alebo smerovania v sociálno-trhovej ekonomike.

Takže myslím si, že tu nie je len otázka dôchodcov alebo ešte v rámci dôchodcov nejakej skupiny ľudí. Tu sa to dotýka podstatne väčšej oblasti ľudí a musím upozorniť pána kolegu, že dnes priemerný dôchodok v západnej Európe voči priemernej mzde sa pohybuje na úrovni 70 až 80 percent, takže musíme zase veľmi s biedou povedať, že vlastne my sa pohybujeme niekde na úrovni 40, 45 percent, čiže to je, by som povedal, otrasne, otrasne málo. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, pokúsim sa stručne zareagovať na príspevky, ktoré tu odzneli.

Pani Angyalová veľmi postupne sa snažila priblížiť ten problém a vznik tohto záveru, ktorý bol, a aj mnohí ďalší poslanci ako jeden zo základných bodov postavili tvrdenie, že to nie je systémový krok. Ale to ani nikto netvrdil, že je systémový a naozaj je nesystémový tento krok. To treba otvorene a jasne povedať. A to, že bol prijatý, nie je preto, že je systémový, ale jednoducho preto, lebo naozaj v niektorých situáciách, keď sú na to vytvorené predpoklady, a len a len pod tou podmienkou, že sú na to vytvorené finančné predpoklady, je možné pristúpiť aj k nesystémovým krokom, čo však prináša so sebou aj negatíva, na ktoré ste mnohí poukázali.

Áno, každý nesystémový krok prináša aj negatíva, a preto by sme sa ich mali podľa možnosti vyvarovať a nahrádzať ich systémovými riešeniami, a preto toto riešenie by malo byť skutočne výnimočným riešením.

Zdanlivo bolo poukazované na rozporné postoje jednak ministra financií, ale zrejme nielen, kde sa najprv pod tvrdením, že je to nesystémový krok, dnes tvrdí, že sa odmietala táto úvaha. Pravda je taká, že všetko je podmienené, a keď chceme naozaj fungovať nejakým konzistentným spôsobom, tak treba vidieť veci v súvisoch alebo v ich reálnych možnostiach. A bolo to tak, že sa povedalo, je to nesystémový krok, to je A a potom B bolo, môže byť takáto úvaha otvorená a prípadne diskutovaná len pod tou podmienkou, že sa vytvoria priaznivé predpoklady vo vývoji verejných financií tak, aby jednoducho nedošlo k nepredpokladaným alebo nezvládnuteľným, alebo zlým dopadom na deficit. Pretože aj to je to rozhodnutie, samozrejme, že má dopad na deficit. Samozrejme, že má.

Teraz trošku, aby sme videli vzťah uskutočnených krokov aj s týmto krokom. Dopady na, lebo bola spomínaná správa, ktorá analyzovala dopady všetkého, čo sa udialo, legislatívnych zmien aj deregulácií cien na jednotlivé skupiny. Nepriaznivé dopady na skupinu dôchodcov sú spôsobené predovšetkým dereguláciou cien. Žiadnymi sociálnymi reformami. Tieto sociálne reformy nemajú na skupinu dôchodcov takmer žiadny vplyv. Na to má vplyv deregulácia cien. K čomu smerujem? Keby došlo k deregulácii cien, k čomu muselo dôjsť nevyhnutne, to každý, čo len trošku, keď chce hovoriť pravdu, tak musí priznať, že k tomu muselo dôjsť a či skôr, či neskôr, už dávno k nej malo dôjsť a nemuseli byť také veľké a také skokovité a nedošlo by k sociálnej reforme.

To by znamenalo, že táto ekonomika, tieto verejné financie nemajú zdroje ani na tento tisíckorunový príspevok. Takže sociálne reformy nespôsobili to, že sme museli teraz kompenzovať, alebo že sa snažíme niečo kompenzovať, ale naopak, uskutočnenie sociálnych reforiem tým, že reštrukturalizovalo výdavkovú stránku sociálnych výdavkov, nasmerovalo ju a smeruje ju adresnejšie, vytvára zároveň priestor, vytvára isté úspory, ktoré môžu byť použité na adresné riešenie konkrétnych situácií. Toto je, povedzme, jedna z nich, ale je okrajová, a tie dôležitejšie, na ktoré by som chcel poukázať, aby ste si ten súvis uvedomili, sú veci, ako sú napríklad zavedenie financovania alebo zavedenia príspevkov na stravovanie v školách pre deti zo sociálne slabých rodín, zavedenie príspevkov na školské pomôcky pre takéto deti, čo je adresná pomoc, zavedenie stredoškolských štipendií pre takéto typy rodín a takýchto typov študentov a úvaha, zatiaľ len úvaha, o zavedení prospechového štipendia aj v základných školách pre takéto ohrozené skupiny, nie pre všetkých.

Ale len vďaka tomu, že sociálne reformy na to vytvorili priestor, môžeme o takýchto zmenách uvažovať. Vďaka tomu môžeme podporovať napríklad aj poslanecký návrh, ktorý predkladá sociálny výbor, ktorým sa valorizujú niektoré veci, a môžeme uvažovať napríklad s vyššou valorizáciou, konkrétne príspevku na bývanie v septembri.

Hovorím to preto, aby sme si uvedomili súvis medzi jednotlivými záležitosťami a že tento príspevok, tým sa už tak trošku dostanem vlastne k pánovi Burianovi, nemá riešiť každoročné problémy, pretože každoročné problémy by nemali byť. Tento príspevok má riešiť dočasný nápor, zdôrazňujem slovo dočasný, ktorý vytvorila skoková deregulácia cien energií, a nie iné veci, a za tými číslami, ktoré sú v správe, k spomínanej, si stojíme.

Naozaj v tomto roku u skupiny dôchodcov by došlo k miernemu poklesu, tak ako je to v správe uvedené, a tento príspevok by mal z veľkej časti eliminovať tento dopad a už na budúci rok bez akýchkoľvek ďalších príspevkov na základe zmien dôchodkového systému, na základe zakotvenia valorizácie vzrastú reálne, reálne dôchodky o 3 až 4 percentá, a tak to bude pokračovať aj ďalej.

To znamená, takto sa dostávame k tomu, po čom tu všetci voláte alebo mnohí voláte. K tomu, aby sme opäť začali reálne zvyšovať dôchodky a aby sme dohonili stratu, ktorá sa vytvorila v minulosti, a nejdem diskutovať o tom, prečo a ako sa vytvorila.

Pán Ondriaš má vždy zaujímavé príspevky, ale vždy veľmi ťažko zdravým sedliackym rozumom akceptovateľné. Poviem to úplne otvorene. Jednu vec si myslím, že pri tom množstve, čo som už počul a ešte počuť zrejme budeme, ako analyzovať a zaoberať sa každou vetou, asi by neprinieslo nič podstatné, ale dve veci by som chcel povedať. Jednu vec pánu Ondriašovi vysvetliť, pretože spája možnosti dôchodkov a toho, koľko by dôchodcovia mali dostať so všeobecným stavom ekonomiky.

Pán poslanec, dôchodkový systém nie je napájaný z daní. Nie je napájaný z nejakého výnosu štátnych alebo iných podnikov, ktoré produkujú v ekonomike. Dôchodkový systém je napájaný prostredníctvom Sociálnej poisťovne z odvodov, ktoré platia zamestnanci pracujúci v národnom hospodárstve.

To znamená, či by už boli podniky privatizované, neprivatizované a či by mali zisky, alebo nemali zisky, jednoducho priebežný systém, toho sa to týka len veľmi sprostredkovane a vaša analógia alebo vaša konštrukcia je preto z tohto dôvodu absolútne nesprávna. A to, že je nesprávna a že problémom nie je toto, ale zjavná neschopnosť priebežného systému v celej Európe financovať dôchodky naďalej je dokázané tým, že aj v bohatom Nemecku, aj v bohatšom Rakúsku, aj v bohatom alebo bohatšom Francúzsku a Taliansku jednoducho pristupujú k zmenám, ktoré smerujú k znižovaniu dôchodkov, pretože dôchodkové systémy tamojšie postavené na priebežnom systéme fungujú na dlh. A ťahajú ich ekonomiky dole a jednoducho sú neudržateľné. My sme, chvalabohu, zmenu urobili a, chvalabohu, vďaka týmto zmenám sa môžeme postupne z tohto problému dostať, a ako som už spomínal, dôchodky už teraz budú rásť, už od budúceho roku budú reálne rásť.

S jednou vecou by som však s pánom Ondriašom určite súhlasil, čo povedal on sám, a dávam mu za pravdu, že to, čo on tvrdí, to sa nedá pochopiť, alebo že to my nepochopíme. S tým by som každopádne súhlasil. (Potlesk.)

K pánovi Burianovi ešte len jednu alebo dve poznámočky, že je omyl, keď tvrdí, že nesystémovo vstupujeme do zákona o sociálnom poistení. Pretože toto je samostatný zákon a nevstupujeme týmto zákonom práve preto, aby sme zbytočne nedeformovali systém, ktorý je zrejme postavený teraz na lepšom základe, ako bol minimálne, valorizácia, o ktorej sa tu hovorilo, takže toto je samostatný zákon. To len na upresnenie. Nie je to novelizácia zákona o sociálnom poistení, takže by som poprosil upresniť to vyjadrenie. A valorizácia podľa nového zákona už tohto roku prebieha a prebehla, len na základe, myslím si, že všeobecného volania došlo k tomu, že bola rozdelená na dve časti. Ale to neznamená, že valorizácia podľa jasných a pevných kritérií už tohto roku nie je realizovaná a v takomto spôsobe aj na ďalší rok realizovaná bude, čo zabezpečí reálny rast dôchodkov.

Svojím vystúpením som sa pokúšal tak naozaj trošku nepoliticky a so snahou o pochopenie súvislostí, aj keď viem, že tá debata musí mať politický podtón a že, samozrejme, aj musí byť opozično-koaličná, ale chcel som vysvetliť, aby sme sa snažili vnímať a vidieť veci vo vzájomných súvislostiach a dúfam, že už nebudú ani vznikať návrhy na ďalšie nesystémové riešenia, ktoré by boli nesystémové.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa Edit Bauer, nech sa páči.

E. Bauer, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som niekoľkými stručnými poznámkami zareagovala na niektoré odznelé diskusné príspevky. Nečudovala by som sa, keď by ktokoľvek, okrem členov výboru pre sociálne veci a bývanie, kritizoval nesystémovosť tohto kroku, ale členovia nášho výboru si musia veľmi dobre pamätať, že snaha o kompenzáciu predovšetkým dopadov daňovej reformy, kde sme hovorili, že celkový dopad má byť indiferentný a u dôchodcov nemáme akým spôsobom kompenzovať dopady daňovej reformy, vznikol návrh, aby sme našli nejakú formu kompenzácie. Vtedy by to bolo určite systémové. Keď sa nenašlo systémové riešenie, pristúpili sme k prvému nesystémovému kroku, keď sme rozložili valorizáciu na celý rok okrem januára. Vtedy, keď by sa v súvislosti s daňovou reformou prijala forma kompenzácie pre dôchodcov, respektíve možno aj pre ďalšie skupiny, vtedy by sa to dalo systémovo riešiť. Teraz prichádza druhý nesystémový krok, ktorý je v zásade pokračovaním procesu kompenzácie.

Chcela by som ctených kolegov tiež upozorniť na to, že systémové sa nerovná dobré a nesystémové zlé, jednoducho sú systémy, ktoré nepracujú vždy alebo nie sú formulované, nie sú konštruované tak, aby občas nevynútili nejakú korekciu, možno aj nesystémovú, ale to neznamená, že to, čo je nesystémové, to musí byť zásadne zlé. Varujem pred tým, aby sme vytvorili nejaký mýtus, že to, čo je systémové, to musí byť už absolútne dobré, a to, čo je nesystémové, to musí byť zákonite zlé. Myslím si, že o to tu vôbec nejde.

Ja si myslím, že dôchodcovia majú možno nie túto dobrú správu, ale berte to v súvislostiach, že ide o určitý proces a je mi veľmi ľúto, že až teraz sa vláda rozhodla. Uznávam, že opozičná politika musí mať alebo používa opozičný slovník, ale myslím si, že v tomto prípade používať slová ako populizmus a neviem ešte príslušné epitetony, nie sú náležité. Verte tomu, že vtedy, keď sa tento návrh zrodil, tak vtedy ešte o referende nebolo ani chýru, ani slychu, išlo naozaj len a len o to, aby sa niektoré negatívne dôsledky daňovej reformy, respektíve cenovej deregulácie vyvážili.

Ďakujem pekne, toľko som chcela povedať.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 647. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 684.

Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pána Ľudovíta Kaníka, aby návrh zákona uviedol.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, účelom vládneho návrhu zákona je zabezpečiť invalidným dôchodkom fyzické osoby, ktoré sa stanú invalidnými v období, v ktorom sa považujú za nezaopatrené dieťa, to je v zásade do dovŕšenia 26. rokov veku. Vznik nároku na invalidný dôchodok týchto osôb nie je podmienený získaním potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia, jeho suma sa určí z minimálnej mzdy a náklady na invalidné dôchodky týchto osôb bude financovať štát, pričom výdavky na tieto invalidné dôchodky sa v roku 2005 predpokladajú vo výške 14 miliónov korún.

Predloženým návrhom zákona sa súčasne upresňujú dôvody prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, vypúšťa sa osobitná definícia vymeriavacieho základu na platenie poistného zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v zahraničí, zamestnanca, ktorý vykonáva verejnú službu v zahraniční, zahraničného spravodajcu Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie z dôvodu, aby týmto vymeriavacím základom bol celý funkčný plat, ktorý podlieha dani z príjmov.

Upravuje sa riešenie záväzkov lôžkových zdravotníckych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu a záväzky decentralizovaných lôžkových zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni tak, aby sa v čo najmenšej miere zaťažili verejné financie a nezakladali sa dodatočne nároky na štátny rozpočet.

Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Ľubici Navrátilovej.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 35. schôdzi.

V zmysle a v súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67, § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

Cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, sú štyri náležitosti. Sú tam legislatívnotechnické úpravy textu zákona, vyriešenie invalidných dôchodkov pre nezaopatrené deti, vytvorenie možnosti splatenia pohľadávok Sociálnej poisťovne voči zdravotným poisťovniam alebo zdravotníckym zariadeniam, ktorých zriaďovateľom je štát, obec alebo vyšší územný celok s platnou a nepremlčanou pohľadávkou a úprava tvorby správneho fondu Sociálnej poisťovne pre rok 2004 tak, že na rozdiel od doterajšej úpravy sa správny fond tvorí aj z rezervného fondu solidarity. Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 684 z 23. apríla 2004 prideliť návrh zákona, ktorý máme ako tlač 647, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaním rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 11. júna 2004 a gestorský výbor do 14. júna 2004.

Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomné prihlášky do rozpravy som nedostal žiadne. Ústne sa do rozpravy hlásia poslanci Ondriaš, Burian, Madej.

Pani poslankyňa, môžete vystúpiť hneď v rozprave. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy a pani poslankyňa Navrátilová, nech sa páči.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Predložený vládny návrh, ktorým sa novelizuje zákon o sociálnom poistení, bol veľmi potrebný preto, že pri tvorbe zákona o sociálnom poistení sa akosi pozabudlo na invalidov z mladosti. Z tohto hľadiska ja vítam, že sa vláda podujala a spracovala tento návrh asi v tom duchu, ako to požadovali členovia výboru pre sociálne veci a bývanie. V druhom čítaní môžeme diskutovať o tom, či konštrukcia výšky dôchodku je korektná, alebo nie je korektná, ale faktom je, že tieto ustanovenia v zákone o sociálnom poistení chýbali.

Rozumiem tiež tomu, že v súvislosti s úlohami Sociálnej poisťovne v roku 2004 požaduje minister práce, sociálnych vecí a rodiny, aby sa upravila tvorba správneho fondu tak, že sa zvýši jeho tvorba približne, pokiaľ si dobre pamätám, o 93 miliónov.

Pán minister, ale čomu už menej rozumiem, je, že sa do tejto právnej normy dostal alebo do návrhu právnej normy nasledujúci text: Sociálna poisťovňa môže na splnenie záväzku zdravotnej poisťovne alebo iného zdravotného zariadenia, ktorého zriaďovateľom je štát, obec alebo vyšší územný celok prijať od právnickej osoby so stopercentnou majetkovou účasťou štátu splatnú a nepremlčanú pohľadávku na úhradu pohľadávky Sociálnej poisťovne na dlžnom poistnom, nebudem to čítať ďalej, ide teda vlastne o to, že o bonite týchto pohľadávok nevieme nič.

Toto je bianko šek, ktorý môže istým spôsobom dostať Sociálnu poisťovňu do dosť vážnych problémov, pretože namiesto peňazí bude dostávať papiere, o ktorých hodnote neviem absolútne nič. Ja preto vyslovujem naozaj počudovanie, že ste vyšli s týmto návrhom a rozhodne avizujem, že ja s týmto súhlasiť nebudem, pretože zase to majú byť dôchodcovia, ktorí doplatia na oddlžovanie zdravotníckych zariadení. Nech oddlžovanie zdravotníckych zariadení rieši pán minister zdravotníctva a vy sa zaoberajte situáciou v Sociálnej poisťovni. Toto považujem za veľmi nesystémové riešenie a dokonca by som povedala za riešenie škodlivé Sociálnej poisťovni. Ďakujem za slovo.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave, pán poslanec Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, chcem vám povedať, že sa budem snažiť vystupovať veľmi jednoducho a ja mám pocit, že to, čo poviem, pochopí aj šesťročné dieťa.

Mám poznámku k návrhu novely zákona o sociálnom poistení, je to tlač 647. Posledný rok sme prijali množstvo zákonov, ktoré majú upraviť a vylepšiť sociálne postavenie občanov. Nebudem sa k nim vyjadrovať, opakoval by som len to, čo tu už bolo povedané mnohokrát. Spomeniem len podstatu problému.

Je nedostatok peňazí. Pripomínam, že dnes hrubá domáca produkcia Slovenska v stálych cenách prevyšuje už viac ako o 15 percent hrubý domáci produkt v roku 1989. Keď porovnám, koľko peňazí v reálnych cenách bolo vyčlenených z rozpočtu na sociálne zabezpečenie v roku 1989, tak je to suma, ja neviem, či by si niekto vedel tipnúť, 180 miliárd korún. V roku 1989, v cenách v roku 2004, išlo na sociálne zabezpečenie 180 miliárd korún. V rozpočte na rok 2004 je na sociálne zabezpečenie vyčlenená suma 47,7 miliardy korún a tam je jadro problému.

To znamená, že v súčasnosti ide z rozpočtu na sociálne zabezpečenie o 132 miliárd korún menej ako za socializmu, a pritom opakujem, že hrubú domácu produkciu už máme vyššiu ako v roku 1989.

Ako je to možné, to je tá hlavná otázka, a ja by som sa opýtal aj pána ministra, kde vám zmizne, z hrubého domáceho produktu, z ekonomiky Slovenska 132 miliárd korún ročne, ktoré tu ešte boli pred 15 rokmi.

Pán minister, keď toto zistíte a zabezpečíte, aby z ekonomiky Slovenska išlo na sociálne zabezpečenie o 132 miliárd korún viac, pretože hrubá domáca produkcia na to už má, potom nebudete musieť novelizovať každý mesiac sociálne zákony a občania Slovenska budú mať také kvalitné sociálne istoty ako za socializmu.

Pán minister, snažte sa. Ďakujem za pozornosť.