Tretí deň rokovania

26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

13. mája 2004 o 9.05 hodine

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali páni poslanci Anton Danko, Bohumil Hanzel, Ivan Kiňo a Rudolf Žiak. Na zahraničnej pracovnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o plate poslanca Európskeho parlamentu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 648. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 685.

Prosím teraz ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, účelom vládneho návrhu zákona o plate poslanca Európskeho parlamentu a o zmene a doplnení niektorých zákonov je upraviť plat poslanca Európskeho parlamentu, ktorý bude zvolený za Slovenskú republiku v súvislosti s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii a s voľbou poslancov do Európskeho parlamentu 13. júna 2004.

Vo vládnom návrhu zákona sa plat poslanca Európskeho parlamentu určuje vo väzbe na plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky vo výške dvojnásobku platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Vládny návrh zákona ďalej obsahuje úpravu vzniku a zániku nároku na plat poslanca Európskeho parlamentu a právnu úpravu vzniku nároku na plat poslanca Európskeho parlamentu, ktorý nastupuje ako náhradník za pôvodne zvoleného poslanca Európskeho parlamentu. Súčasne sa navrhuje, aby plat poslancovi Európskeho parlamentu poskytovala Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky. V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou a ďalšími článkami sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a dopĺňa sa zákon č. 595 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, keby ste chvíľku počkali. Páni poslanci, ak tu nebude väčší pokoj, preruším rokovanie.

Nech sa páči, môžete pokračovať.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vládny návrh zákona zakladá nároky na štátny rozpočet. Finančné prostriedky na realizáciu návrhu zákona sú rozpočtované v rámci schváleného štátneho rozpočtu na rok 2004 v rozpočtovej kapitole Všeobecná pokladničná správa.

Ďakujem za pozornosť. To je všetko.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jozefovi Mikušovi. Pán poslanec, nech sa páči.

J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona o plate poslanca Európskeho parlamentu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme pod tlačou 648, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 Národnej rady Slovenskej republiky...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Heriban! Väčší pokoj, prosím vás. Nech sa páči.

J. Mikuš, poslanec: ... a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode. Ďakujem, pán minister aj pán spravodajca.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 607. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v tlači pod č. 632.

Dávam slovo poslankyni Zuzane Martinákovej, aby daný návrh uviedla. Nech sa páči.

Z. Martináková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Obsah tohto zákona je veľmi stručný. Hovorí o tom, že ústavným činiteľom Slovenskej republiky uvedeným v § 1 patrí v roku 2004 od nadobudnutia účinnosti tohto zákona plat vo výške určenej v roku 2002 podľa § 2 a 27.

Predkladáme tento návrh zákona po verejnej diskusii o tom, či sa majú valorizovať platy ústavných činiteľov v tomto roku vzhľadom na všeobecne známu sociálnu situáciu niektorých skupín občanov, ktorá v tomto roku je. Absolvovali sme tu včera vo večerných hodinách diskusiu o návrhu zákona na jednorazový príspevok pre dôchodcov, kde, myslím si, odzneli veľmi exaktné argumenty o tom, že aj táto veľmi početná skupina občanov na Slovensku v tomto roku cíti prepad svojich reálnych príjmov práve v dôsledku nárastu cien, ktoré priniesli rôzne reformné zákony, ktoré začali platiť v tomto roku.

Správa o sociálnej situácii niektorých skupín občanov, ktorú sme preberali aj na pôde tohto parlamentu, hovorí, že niektoré skupiny občanov reálne majú nižšie reálne príjmy v tomto roku. Myslím si, že je naším istým takým postojom, ktorý je smerom k občanom veľmi pochopiteľný, aby v tom roku, keď sa zhodneme v názore, že takéto skupiny občanov tu sú a v tomto roku majú sociálne problémy, aby sme prejavili istý stupeň solidarity s touto skupinou ľudí.

Dámy a páni, chcela by som vás poprosiť o podporu tohto zákona na pôde Národnej rady. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jozefovi Mikušovi. Pán poslanec, nech sa páči.

J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350 o rokovacom poriadku vystúpil ako spravodajca k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý máte pod tlačou 607.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. A keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Pán poslanec Abelovský ako prvý. Pripraví sa pán poslanec Miklušičák.

M. Abelovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážená kolegyňa, kolegyne, kolegovia, myslel som si, že teraz, keď rozhodujeme nielen o iných, ale bezprostredne aj o sebe, že bude väčší záujem poslancov o takýto bod programu, ale asi sa potvrdzuje pravidlo, že vždy sa o prijímaní zákonov rozhoduje najmä v hlasovaní a nie o tom, čo odznie z tohto pultu a že sa asi neberie na to až taký zreteľ, ako by sa mal brať.

Na začiatku môjho vystúpenia musím predostrieť, že podám procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v tomto bode programu (potlesk), a to z toho dôvodu, že si myslím a nemám taký pocit, že by som si tých 6 000 korún alebo 6 500 korún, o ktoré sa nám mesačne zvýšila odmena za prácu v tomto parlamente, nezaslúžil. Tiež musím predostrieť, že mi nejde o tie peniaze, pretože som prišiel ako poslanec do tohto parlamentu dostatočne saturovaný zo svojho občianskeho zamestnania na to, aby som mohol o tom takto hovoriť. Ide o to, že sa musíme zamyslieť nad jednou závažnou vecou. A to je to, či máme vôbec aj z hľadiska na predložený zákon alebo zmenu tohto zákona hovoriť o týchto veciach v širších súvislostiach.

Dal som si vyhotoviť organizačnému oddeleniu nášho parlamentu štatistický prehľad o činnosti Národnej rady za II. a III. volebné obdobie, ale aj prehľad činnosti výborov Národnej rady za III. volebné obdobie. Z tohto prehľadu, ktorý je vám plne k dispozícii, vyplýva, že v roku 2003, teda v rozhodujúcej, by som povedal, aj pre posúdenie našich nárokov, v r. 2003 tento parlament prijal vo svojej histórii najviac zákonov a najviac noviel zákonov. Čiže nikto nemôže povedať, že by tu bolo nejaké, ja neviem, zanedbávanie si povinností alebo že by sme tu nepracovali. Naopak, pracovali sme najviac v doterajšej histórii Národnej rady.

Mali by sme sa zamyslieť, ako je to vlastne s odmeňovaním v tomto parlamente. Ja skutočne nepoznám, a to ani v širších súvislostiach, inú organizáciu, kde sú tak znivelizované príjmy, ako je v tomto parlamente. Kde bez ohľadu na to, či niekto pracuje, či niekto nepracuje, alebo sa len tvári, že pracuje, prvého v mesiaci na jeho účet sa pripíše rovnaká suma peňazí. Mali by sme sa preto zamyslieť, či odmeňovanie v tomto parlamente je v súlade s množstvom a kvalitou vykonanej práce. Pretože, a to si myslím, že platí aj pre členov vlády, pretože aj týchto sa týka tento návrh zákona.

Podľa štatistického prehľadu, ktorý som si dal urobiť, do 31. 4. 2004 napríklad ústavnoprávny výbor zasadal 56-krát. O niečo menej zasadal výbor pre rozpočet, financie a menu, ostatné výbory, a teda aj jeho členovia, zasadali o polovicu a ešte aj menejkrát ako títo poslanci. Predsa nemôže byť za trest tým poslancom, ktorí sú z hľadiska svojej profesionálnej orientácie pridelení do týchto výborov, aby oproti ostatným poslancov dostávali tie isté peniaze. To isté sa bude týkať novozriadeného výboru pre európske záležitosti. Potom by sme sa dostali na takú situáciu, že sú tu poslanci rovní a rovnejší, keď pri pripísaní na ich účet prvého im pribudne taká istá suma peňazí.

Teda ak sa mám vyjadriť všeobecne, nepociťujem nejakú potrebu zvýšenej solidarity s niekým, pretože tú solidaritu ja mám a tá sa prejavila v hlasovaní o návrhoch zákonov, ktoré sa tu prerokúvali, aj vo vzťahu k tým, ktorí hlasovali aj za minulý rozpočet, ktorý, by som povedal, umožnil odmrazenie našich platov, aby som to tak obrazne povedal s tým, že zdôrazňujem, že ja som za tento návrh zákona nehlasoval.

Nakoniec chcem povedať, že ak by niekto mal problém s tými 6 500 alebo 6 700 korunami, ktoré mu každý mesiac na účet pribudnú, nie je nič jednoduchšie, ako zájsť za pani Melichovou a dať trvalý príkaz na to, aby tieto peniaze sa poukázali iným ľuďom. Mám za to, že tých, ktorí to potrebujú, je neúrekom.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Predpokladám, že s faktickou sa hlásite, pán poslanec Banáš. To je iné tlačidlo, ale nech sa páči, máte slovo. Nikto iný? Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

Pán poslanec, nech sa páči.

J. Banáš, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja chcem oceniť vystúpenie kolegu Abelovského, lebo našiel odvahu a nazval veci pravým menom. Myslím si, že je to trošku, pri všetkej úcte k Slobodnému fóru, návrh, ktorý zaváňa populizmom. Ja použijem čísla. Tá úspora, ktorá sa dosiahne, po prvé je úplne nesystémová, ale keď vyrátate 6 500 krát 150, to je zhruba 10 miliónov korún, aby som to zaokrúhlil, keď to vydelíte 4 miliónmi dospelého obyvateľstva, tak to vyjde zvýšenie na jedného občana 2,50 koruny. Tak dajte do novín, že Slobodné fórum navrhuje prilepšiť každému občanovi 2,50 koruny mesačne. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Miklušičák. Pripraví sa pán poslanec Cabaj.

J. Miklušičák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, pán minister, v úvode dávam návrh, aby Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu v druhom čítaní.

Navrhujem to preto, lebo tento zákon považujem za zlý, škodlivý a pokrytecký. Prečo za zlý a škodlivý? Za zlý a škodlivý ho považujem preto, lebo sa tvári. Tvári sa, že niečo rieši. Nerieši nič. Ak by mal riešiť, súčasťou tohto návrhu by mal byť aj návrh, čo s tými peniazmi. Dôchodcom, ktorí sa tu spomínajú, z tejto kvázi úspory sa nedostane nič a v tomto štátnom rozpočte, pokiaľ by aj tento zákon prešiel, nepomôže ani tým ostatným, ktorí sú v dôvodovej správe uvedení.

Za škodlivý ho považujem preto, lebo vytvára v občanoch ilúziu, že keď jeden novinár napíše neporiadne, zavádzajúco a klamlivo do jedných novín, že poslanci si zvyšujú platy, tak my sa pustíme do kolien a povieme, tie platy nám nepatria? (Potlesk.) Veď všetci, ktorí sme tu išli, sme sa slobodne rozhodli, že prijmeme kandidatúru. Všetci sme vedeli, že zákon o platoch niektorých ústavných činiteľov platí v tejto republike od r. 1993. Nikto z kolegov, ktorí sú podpísaní pod týmto návrhom zákona, na začiatku volebného obdobia nepredložil zákon, ktorý by hovoril o tom, že takýmto spôsobom sa nemá riešiť plat poslancov a iných ústavných činiteľov. Ak to považovali za také škodlivé, nesystematické alebo antisociálne, mali tu dať návrh zákona, ktorý z princípu zmení financovanie všetkých ústavných činiteľov. Nič také sa neudialo. Ale pod tlakom novinárov, v čase, keď tu vzniká nová strana, tak niektorí členovia, zrejme, to sa len domnievam, ak sa mýlim, nech mi to je odpustené, z čisto populistických dôvodov a preto, aby získali voličov, ktorí často nie celkom rozumejú, čo sa tu deje, body. A naozaj nepovažujem za nič horšie pre Slovenskú republiku a pre všetkých občanov, ak sa zákony, ktoré sa tu prijímajú, majú tváriť o niečom. Pretože to v nich vytvára ilúziu, že sa rieši nejaký problém a v skutočnosti sa nerieši.

Ja preto budem hlasovať proti tomu, aby tento zákon pokračoval v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pán poslanec Šimko, trojka je faktická poznámka, takto dostanete minútu a potom ďalšiu minútu. Nech sa páči, máte slovo.

I. Šimko, poslanec: Ďakujem pekne, ja to poviem aj za minútu.

Pán poslanec Miklušičák Jozef, nie je to pokrytecký návrh a nie je to ani návrh, ktorý by bol až taký neobvyklý, pretože po minulé roky viackrát Národná rada rozhodla takým spôsobom, ako navrhujeme v tomto návrhu zákona. A nebolo to preto, aby sme ušetrili 2,50 na jedného občana, ale bolo to vždycky preto, pretože sa v tomto období realizuje veľmi náročná reforma viacerých oblastí nášho spoločenského života. A keď požadujeme alebo očakávame od občanov, že v záujme toho, aby sa do budúcnosti Slovensko vyvíjalo lepšie, tak sa musia niekde uskromniť, tak si myslím, že je etické, ak ukážeme rozhodnosť a...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalšiu minútu, nech sa páči, poslancovi, ktorý sa zapol ako...

I. Šimko, poslanec: ... ak ukážeme rozhodnosť, vôľu a ochotu sa uskromniť trochu aj my. V tomto zmysle ten návrh nie je návrhom populistickým, ale je návrhom, ktorý hovorí o tej vôli, o ktorej hovoríme mnohokrát pri našich vystúpeniach a hovoria o tom vlastne poslanci všetkých politických strán. Preto si myslím, že namiesto toho, aby sme sa tu vzájomne urážali, tak by bolo oveľa lepšie, aby sme ukázali, že máme tú silu aj my a vieme sa trochu uskromniť, keď to očakávame od občanov. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej pani poslankyňa Brestenská s faktickou.

B. Brestenská, poslankyňa: Vážené dámy a páni, odzneli tu už, by som povedala, mnohé argumenty. Ja sa tiež prikláňam k tomu, že nepodporím tento zákon z toho hľadiska, že si myslím, že parlament spravuje ekonomiku a prosperitu tohto štátu. Náš plat sa odvíja od priemerného platu v tejto republike. Ja som prišla sem, a myslím, že väčšina z nás, preto, aby priemerný plat v tejto republike rástol. To znamená, my si nezvyšujeme platy preto, že si chceme zvyšovať, ale preto, že konečne začína rásť aj priemerný plat na Slovensku. A je to falošné občanom hovoriť, že nie, budeme skromní a tu nepotrebujeme nárast ekonomiky. Ja si myslím, že to je správny trend a ja budem veľmi rada, ak sa bude pravidelne zvyšovať priemerný plat v tejto republike a naozaj sa to odrazí potom aj v našom plate parlamentnom.

Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na faktické poznámky - pán poslanec Miklušičák, nech sa páči, môžete reagovať.

J. Miklušičák, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Najviac ma prekvapilo práve to, že sa ozval kolega Šimko. Kolega Šimko je v parlamente už veľmi dlho. Ak sa nemýlim, tak minimálne od roku 1992, sem-tam bol aj ministrom. Tým dupľom mohol vedieť, ako sa odvíja alebo od čoho sa odvíja plat poslanca. On mal byť v prvom rade medzi tými, ktorí sa podpísali, ten, ktorý hneď, ako sme boli zvolení v roku 2002 do parlamentu, mal dať návrh na inakšie riešený plat ústavných činiteľov. Som prekvapený, že to neurobil a napriek tomu dnes vystupuje s návrhom a podpísal sa pod návrh tohto zákona. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Cabaj. Nech sa páči, máte slovo.

T. Cabaj, poslanec: Pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja vystúpil v tejto rozprave pri prerokúvaní zákona č. 120/1993. Úmyselne som povedal číslo zákona, pretože v roku 1993 bol prijatý v tomto parlamente jeden zákon, ktorý hľadal riešenie, aby sme sa vyhli takýmto populistickým návrhom, ktoré odznievali z roka na rok a z polroka na polrok, keď hľadali poslanci návrh riešenia, ako si upraviť platy.

Len pre históriu, teda z histórie pripomínam, že predkladateľom tohto návrhu, lebo to bol poslanecký návrh, bol pán Ivan Hudec, vtedy poslanec SDĽ-ky, a hľadal sa model financovania a odmeňovania poslancov tak, ako to mali v iných krajinách, aby sa predišlo tomu, že tí, ktorí síce majú zákonodarnú iniciatívu, v konečnom dôsledku musia rozhodovať aj o tej nepopulárnej veci, to znamená, že musia schvaľovať aj sebe platy. Preto sa prijal tento zákon, ktorý bol založený na princípe priemerného zárobku v národnom hospodárstve, a to znamená, že od roku 1993 si platy neurčujú poslanci, ale vypočítava to mzdová účtovníčka, pretože tak je postavený zákon. To len pre poriadok treba povedať.

Ak sa tu čokoľvek iné objavilo, boli tu tri novely zákona č. 120, ktoré predchádzali vždy, a to pripomínam, predchádzali vždy finančný rok. To znamená, že buď pri schvaľovaní rozpočtu, zhodou okolností trikrát to tak bolo, sa prijala aj novela zákona č. 120, kde bolo napísané, že pre príslušný budúci rok, ktorý začínal 1. januárom, sa valorizácia platov nebude uplatňovať, to znamená, že príslušný paragraf zákona č. 120 sa v tom roku neuplatňuje. Toto boli tri novely, ktoré sa doteraz udiali v tomto zákone č. 120 o platových náležitostiach.

Veľa sa tu rozpráva o zmrazení platov. Samozrejme, ja chápem, že pani predsedníčka ako bývalá novinárka sa občas pohybovala po pôde parlamentu a vie, že akým spôsobom novinári reagovali, pretože sa otvorila táto novinárska kauza. Je také symbolické, že práve ona tento návrh predkladá, lebo skutočne, ak sa pozriem na návrh zákona, taký zlý návrh zákona som tu ešte nevidel. Mňa len mrzí, že v novele rokovacieho poriadku a pri prijímaní zákona o rokovacom poriadku sa vypustil odsek, ktorý hovoril o tom, že k zákonu sa predtým vypracovali zásady. To, čo tu ona teraz hovorí, ako to aj predkladá, to by bolo skutočne dobré ako predloženie návrhu zásad do parlamentu, po ktorom by potom nasledovalo po schválení vypracovanie paragrafového znenia a podľa tohto paragrafového znenia by sa potom pokračovalo ďalej. Ale takto rovnými nohami skočiť do tohto nasvedčuje, že skutočne to nebolo dobre pripravené a mám taký dojem, pretože veľakrát sa na poslaneckom grémiu na túto tému hovorilo, že skôr to boli také preteky, kto príde s týmto populistickým návrhom do parlamentu a kto akým spôsobom sa bude snažiť riešiť túto situáciu.

Nechcem túto situáciu bagatelizovať, ale ak mám trochu aj politicky zarypnúť, tak by som povedal, že skutočne mali by si zmraziť platy tí poslanci, ktorí zapríčinili, že je takáto katastrofálna situácia občanov Slovenskej republiky. Toto by mala byť podstata, keď už politicky. (Potlesk.) Lebo najskôr odhlasovať, že ich ideme ožobračiť a potom povie, že my sa tiež prispôsobíme a sme solidárni, tak určite nemyslím, že je to nejakým spôsobom slušné a podľa mňa je to len pokrytecké.

Takže preto aj zastávam názor o tom, čo sa tu už viackrát v tomto parlamente hovorilo, že pravdepodobne by bolo veľmi vhodné, aby sa vláda Slovenskej republiky zaoberala novým návrhom systému odmeňovania, ak nie sme ochotní už akceptovať ten, ktorý teda fungoval podľa výpočtu z platov v národnom hospodárstve, a zrejme sa vrátiť k tomu, že vždy pri úprave týchto náležitostí by sa tým musel zaoberať parlament so všetkými plusmi aj mínusmi. Navyše je aj v tom zložitá situácia, že na plat poslanca je navesených ďalších vyše 1 100 sudcov, prokurátorov, ďalších ústavných činiteľov, pretože plat poslanca sa vymyslel ako konštanta a potom násobky tohto platu sa objavujú ďalej. Dokonca pred chvíľou tu bol predložený návrh zákona o riešení platov europoslancov, ktorý znova sa naväzuje na plat poslanca Národnej rady.

Ak je tento problém tu aktuálny, bavme sa o tom politicky. Nech vláda príde s návrhom, aby skutočne aj poslanci Národnej rady boli riešení, ale aby sa aj poslanci nemuseli predbiehať, kto z nás je viac solidárny s občanom. Toto všetko máme možnosť ukázať pri hlasovaní vo vzťahu k občanom Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci, traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Banáš, nech sa páči.

J. Banáš, poslanec: Pán podpredseda, ja sa chcem ospravedlniť, ja som v matematike nikdy nevynikal. Ten môj výpočet bol chybný. To je: mesačne 1 milión krát 12 je 12 miliónov ročne, delené 4 milióny aktívnych, teda dospelých občanov, to sú 3 koruny ročne. Čiže mesačne ja som povedal, že pôvodne 2 koruny 50, mesačne to je 25 halierov, aby som to upresnil. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Přidal, nech sa páči.

A. Přidal, poslanec: Vážený pán poslanec Cabaj, mne sa tento návrh nezdá ani pokrytecký, ani populistický, ale dobrý. Má však jednu chybu, lebo hádže všetkých poslancov do jedného vreca, dobrých aj zlých. Myslím si, že poslanci, ktorí sú schopní vystúpiť z poslaneckého klubu na kandidátke, ktorého sa dostali do parlamentu, by nemali mať zmrazené platy, ale musia vyhlásiť, že im ide o hodnoty a o morálku. Takíto odvážni poslanci, ktorí sú ešte aj šikovní a počas svojho politického života sú schopní byť v štyroch stranách, si určite zmrazenie nezaslúžia. Mám na mysli napríklad takú stranu ako KDH, SDK, SDKÚ a Slobodné fórum.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Husár.

S. Husár, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, fakticky reagujem touto faktickou poznámkou na všetky vystúpenia a chcem v závere povedať a odkázať kolegom, ktorí tento návrh podali, keby ho bola podala ktorákoľvek iná strana, bol by pravdepodobne trochu problém ho poctivo nazvať populistický.

Vo vašom prípade je to asi, a nie asi, ale s určitosťou trochu inak a treba to úplne otvorene povedať. Sú rôzne možnosti popularizácie vlastnej strany a je pochopiteľné, že nikto nemôže upierať snahu politickej strane sa rýchlo popularizovať. Ale, prosím vás, sú okrem tohto aj také možnosti, ako napríklad hromadný zoskok padákom (smiech v sále), čo by vo vašom prípade problém nerobilo, sú aj také možnosti ako spoločný obed vo výbehu levov alebo nudaprotest pred Úradom vlády.

Pokiaľ by ste ktorýkoľvek z týchto použili, nemôžem mať voči vášmu slobodnému rozhodnutiu námietky. Pokiaľ však chcete vystavovať ešte nás, ostatných kolegov, mediálne do pozície vagabundov, ktorí nemajú sociálne cítenie, ktorí nechápu vašu snahu, toto konanie nie je len populistické, ale aj nečestné. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cabaj, nech sa páči, reakcia na faktické poznámky.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja ďakujem všetkým, ktorí vyjadrili svoj názor k tomuto predloženému návrhu zákona. Ja som už v tom svojom vystúpení hovoril, že pravdepodobne by bolo veľmi vhodné, aby sa vláda Slovenskej republiky, kde sú skutočne odborníci na mzdovú politiku, aby sa zaoberali touto otázkou a pripravili návrh. A vôbec sa nebránim tomu, aby sme na pôde parlamentu riešili aj otázku jednak postavenia jednotlivých výborov, ktoré neúmerne viac robia ako niektoré iné, ale na druhej strane asi by bolo veľmi vhodné hľadať aj iný spôsob odmeňovania. Potom zrejme by sme aj predišli tomu, že sa stáva v tomto parlamente, že o jedenástej a o piatej sa zbehnú poslanci, ktorí zahlasujú, a potom parlament zíva prázdnotou, ako keby mali nastúpiť upratovačky a upratovať túto rokovaciu miestnosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán podpredseda vlády Lipšic sa hlási ešte do rozpravy.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nechcem diskutovať o zmrazení platov politických mocí, to je vec rozhodnutia parlamentu. Samozrejme, je to legitimný návrh. Ale chcem diskutovať k tomu, že návrh sa týka aj súdnej moci. A tam je problém už nielen vecný, ale podľa mojej mienky aj ústavný.

Totižto celkom nepochybne aj podľa judikatúry Ústavného súdu ku garanciám nezávislosti súdnej moci patrí aj adekvátne finančné ohodnotenie a bez rozhodnutia disciplinárneho senátu nie je možné znížiť plat sudcu ani plat prokurátora. Z toho dôvodu si myslím, že by tento zákon narážal na ústavné mantinely, ak by sa týkal sudcov. A z toho dôvodu v prípade, ak by prešiel do druhého čítania, inicioval by som pozmeňujúci návrh, ktorý by vyňal sudcov a prokurátorov spod režimu tohto zákona, pretože to môže spôsobovať ústavný problém. Dokonca český Ústavný súd napriek tomu, že mal veľmi nejednotnú judikatúru v oblasti finančnej nezávislosti sudcov, raz posúdil aj odloženie 14. platu sudcov ako v rozpore s ústavne garantovanou nezávislosťou súdnictva.

Čiže to je ústavný problém, ktorý, samozrejme, je riešiteľný a netýka sa politických mocí, moci zákonodarnej a moci výkonnej. Týka sa len moci súdnej.

Vecne k súdnej moci chcem povedať napriek tomu, že reforma justície prebieha a ja sám často nie som spokojný s mnohými rozhodnutiami súdov a využívam oprávnenie podávať mimoriadne opravné prostriedky, musím povedať, že v mnohých prípadoch musia sudcovia a prokurátori prejaviť veľkú mieru občianskej odvahy a profesionality pri rozhodovaní o veľmi závažných kauzách. Ja si myslím, že aj kvôli tomu, že profesia sudcu a prokurátora je nevyhnutná pre právny štát, je kľúčová pre právny štát, štát musí garantovať sudcom a prokurátorom aj adekvátne finančné ohodnotenie.

Z toho dôvodu len chcem avizovať, že v prípade, ak návrh zákona prejde do druhého čítania, tak budem iniciovať vyňatie sudcov a prokurátorov spod režimu tohto zákona, a to tak z dôvodu ústavného, ako aj z dôvodu vecného. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána podpredsedu vlády dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne. Pán podpredseda vlády, ja by som veľmi rád videl ten návrh, o ktorom vy hovoríte, pretože v matematike, ak platí základ, to ďalšie sa odvíja z toho základu. Ale ak my teraz ideme do základu a ideme riešiť tú otázku základu, to znamená, že ak ostane plat poslanca akokoľvek pohýbaný, to znamená, vy ste až v druhej vete, pokračujete ďalej.

Preto ja hovorím, že musíte vo vláde hľadať riešenia, aby ste prišli s novým systémom a neboli všetky tieto štruktúry navesené priamo na plat poslanca. Potom je otázka diskusie a to budeme riešiť. Ale v tomto ponímaní, preto som hovoril, že ten návrh nie je dobrý, pretože ideme do základu. A z tohto sa odvíja ostatné. To je padajúci systém, ktorý už na to nadväzuje. Matematicky to nepoznám, možno v legislatíve nájdete nejakú kľučku, ale nie som si istý, že to bude šťastné.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Abelovský.

M. Abelovský, poslanec: Ďakujem. Ja sa chcem pripojiť k tomu, čo hovoril pán minister. Ak by tento zákon prešiel do druhého čítania, bolo by to veľmi zlé. Ale ak by sa mali zmraziť platy aj sudcov a prokurátorov, bola by to katastrofa. Skutočne si myslím, a treba z toho vychádzať, že tento zákon je v podstate statusový sociálny zákon pre sudcov a prokurátorov. Z tohto zákona oni prakticky môžu alebo aj musia si sociálne plánovať svoje príjmy na rozdiel od iných ústavných činiteľov. Nemôžu podnikať atď., nemôžu prakticky okrem správy vlastného majetku nadobúdať iným spôsobom majetok. Ak odhliadneme od toho, že zmrazenie platu by mohlo aj vzbudiť u nich, by som povedal, nejaké zlé úmysly, tak si myslím, že za tri roky tohto stavu, že už majú zmrazené platy, by to bolo absolútne neprijateľné. Veľmi pozorne sudcovia a prokurátori sledujú, ako parlament zareaguje na tento návrh. A okrem toho si myslím, že ak od sudcov právom vyžadujeme, aby dodržiavali zákony, ktoré sme tu prijali v parlamente, tak je aj našou povinnosťou, aby sme my zákon, ktorý bol prijatý síce v minulom volebnom období alebo v predminulom období, sa dodržiaval a platy už konečne aj sudcom, aby dostali, čo im patrí. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Do rozpravy sa ešte hlási predseda Najvyššieho súdu pán Karabín. Nech sa páči, máte slovo. Národná rada vaše vystúpenie, možnosť vystúpenia odsúhlasila.

M. Karabín, predseda Najvyššieho súdu SR: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada Slovenskej republiky, chcem vám vyjadriť stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdnej rady Slovenskej republiky k predloženému návrhu zákona.

Sudcom všeobecných súdov Slovenskej republiky, ale aj ďalším ústavným činiteľom zaručuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov výšku platu, ktorá sa každoročne prehodnocuje podľa nárastu výšky priemernej nominálnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky a takto zakotvený mechanizmus zvyšovania základného platu sudcu je legislatívnym riešením otázky valorizácie základného platu sudcu vo vzťahu na nárast nominálnych miezd zamestnancov. Prijatím zákona č. 668/2002 Z. z. bol tento spôsob valorizácie platov sudcov na rok 2003 odňatý a napriek nárastu priemernej nominálnej mesačnej mzdy v roku 2002 sa výška základných platov sudcov v I. polroku 2003 nezmenila. Sudcom všeobecných súdov tak bolo odňaté právo na každoročné prispôsobenie ich platových pomerov meniacim sa podmienkam transformujúceho sa hospodárstva Slovenskej republiky. Aj ďalší zákon č. 670/2002 s účinnosťou od 1. januára 2003 odňal sudcom všeobecných súdov právo na platové pomery zaručené už zákonom sudcom podľa zákona o sudcoch a prísediacich. Účelom teraz predloženého návrhu zákona je opäť zrušenie účinnosti tzv. valorizačných ustanovení zákona č. 120/1993 Z. z., tentoraz už však za situácie, keď už ústavným činiteľom uvedeným v § 1 uvedeného zákona vznikol od 1. januára 2004 právny nárok na plat upravený podľa § 2 a 27 citovaného zákona.

Pokiaľ ide o sudcov, predmetný návrh sa tak dostáva do rozporu s ustanovením § 84 zákona o sudcoch a prísediacich a podľa tohto ustanovenia možno znížiť funkčný plat sudcu len na základe právoplatného rozhodnutia disciplinárneho súdu. Aj keby ste prijali účinnosť zákona, že bude účinný od 1. januára 2004, prvý článok navrhovaného zákona hovorí, že plat sa bude rovnať roku 2002. To znamená, je to spätná účinnosť, pretože od 1. januára majú sudcovia priznané platy na základe toho, čo bolo prijaté zákonom o štátnom rozpočte, ktorý ste schváli v decembri minulého roku.

Predmetný návrh je neadekvátnym a neprimeraným zásahom do nezávislosti súdnictva. Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že sudcovská nezávislosť musí byť štátom garantovaná vo viacerých smeroch, aby bol naplnený cieľ sledovaný všetkými demokratickými inštitúciami, aby bol vylúčený alebo aspoň minimalizovaný čo najviac tlak všetkých subjektívnych činiteľov vplývajúcich, resp. snažiacich sa vplývať na proces prijímania rozhodnutia sudcu. Aj na to slúži materiálne zabezpečenie sudcu okrem iných opatrení a iných inštitútov. Vyplýva to z viacerých medzinárodných dokumentov, ktoré rozpracúvajú myšlienku nezávislosti súdnictva. Nebudem vám tu citovať tieto medzinárodné dokumenty, ale medzinárodné listiny Organizácie Spojených národov, odporúčania Výboru ministrov členských štátov Rady Európy, ďalšie stanoviská Poradného výboru európskych sudcov, Európska charta o štatúte sudcu, všetky tieto majú odporúčajúci charakter. Avšak sudcovia k nim pristupujú s vysokou vážnosťou a tiež každý členský štát príslušných medzinárodných organizácií by mal k nim takto pristupovať. Mali by preto byť pre Slovenskú republiku ako pre demokratický a právny štát materiálom veľmi závažným, s ktorým je potrebné neustále zosúlaďovať slovenské objektívne právo. Prehliadanie a nerešpektovanie záverov a ducha týchto odporúčaní by Slovenskú republiku postavilo do pozície pohŕdania základnými európskymi ústavnými tradíciami.

Princíp sudcovskej nezávislosti obsahuje v sebe celý rad aspektov, z ktorých niektoré sú aj materiálnej povahy a jednou z garancií nezávislosti súdnictva, ktorá je uvedená v spomenutých dokumentoch, je aj materiálna nezávislosť samotných sudcov. Podľa bodu 11 Základných princípov nezávislosti súdnictva, z tých odporúčaní, ktoré som spomenul, je potrebné zabezpečiť riadne pracovné podmienky a pre sudcov musia byť vytvorené tak, aby sudca vykonával funkciu efektívne a najmä aby tieto podmienky zabezpečili, že postavenie a odmeňovanie sudcov bude úmerné vážnosti ich stavu a ťarche zodpovednosti. Nemusím podrobnejšie rozprávať o tomto, pán minister spravodlivosti to naznačil, čo je ťarcha zodpovednosti sudcu, v čom spočíva. Dnes je skutočne aj veľmi nebezpečné toto povolanie, pretože hrozí sudcovi útok na jeho osobu, na jeho integritu, na rodinu. On musí znášať tú ťarchu každý deň.

Berte, prosím, páni poslanci, toto všetko do úvahy. Ak máme zabezpečiť skutočne demokraciu v Slovenskej republike, tak musíme zabezpečiť nezávislé súdnictvo. A tam musia byť ľudia skutočne statoční a odvážni a aby takí boli, tak im musíme aj všetko náležite zabezpečiť. A to aj z materiálnej stránky.

Z týchto dokumentov a princípov, ktoré som spomenul, vyplýva, že je neprijateľné, aby výkonná a zákonodarná moc redukovali alebo inak obmedzovali podmienky odmeňovania sudcov. Hmotné zabezpečenie sudcov musí byť chápané ako stabilné a neredukovateľné. Nesmie sa stať pohyblivým činiteľom, s ktorým možno ľubovolne nakladať, či už preto, že sa má voličom demonštrovať tvrdá ruka smerom k justícii, alebo v snahe presadzovať filozofiu rovnostárstva. Otázka porovnania platov sudcov s inými kategóriami má svoje opodstatnenie iba v prípade, ak by hmotné zabezpečenie sudcov bolo vzhľadom na príjmy iných skupín obyvateľstva, napr. slobodných právnických povolaní, neprimerané a neodrážalo celkom dôstojnosť vykonávanej funkcie. V inom prípade sa záujem vlády a parlamentu o platy sudcov stáva lacným predmetnom politického boja o priazeň voličov, čo je v bežných podmienkach demokratického a právneho štátu neprípustné.

Navrhované zníženie platov sudcov devalvuje jednu zo základných demokratických hodnôt, akú predstavuje sudcovská nezávislosť, a je zásahom nezmeniteľného práva sudcov na neznižovanie ich platov ako záruky ich nezávislosti a právnej istoty. Každú zákonnú úpravu musí štát preverovať prostredníctvom kritéria nevyhnutnej potreby. To znamená legitimity cieľa sledovaného demokratickou spoločnosťou. Nemôže ním byť ťaživá sociálna, hospodárska situácia, pretože podľa platného právneho stavu dôvodom na zníženie platu sudcu môže byť iba rozhodnutie disciplinárneho orgánu.

V návrhu, ktorý máte predložený, prezentovaná požiadavka na zníženie platov sudcov je z uvedeného pohľadu v rozpore s čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Z tohto ustanovenia vyplýva povinnosť štátu zaistiť sudcom aj materiálnu nezávislosť od štátnej moci ako garanciu nestranného a spravodlivého rozhodovania o právach osôb.

So zreteľom na to, čo som teraz uviedol, vážení poslanci, považujem za potrebné zdôrazniť, že zásadne nemožno súhlasiť s ďalším obmedzovaním platových náležitostí sudcov. Poukazujem na skutočnosť, že výkonná a zákonodarná moc opakovane prijíma opatrenia, ktorými sa odnímajú sudcom zákonom priznané práva. Treba pripomenúť, že sa tak robí napriek predchádzajúcemu uisteniu, že už skoršie a opakované reštriktívne opatrenia platov sudcov boli poslednými obmedzeniami v tejto oblasti.

Je potrebné odmietnuť ďalšie a opakované reštriktívne opatrenia v platových pomeroch sudcov. Odnímanie zákonom už priznaných práv opakovaným zásahom do ustanovení zákona č. 120/1993 sa stáva pravidlom porušujúcim ústavný princíp právnej istoty. Zákonom ustanovené platové náležitosti sudcov patria medzi významné záruky nezávislosti súdnej moci. Opakované a citeľné zásahy do zákonom priznaných práv sudcov nesvedčia o úcte k princípu nezávislosti súdnej moci a vážne narúšajú uvedený základný princíp demokratického štátu.

V dôsledku toho, čo som uviedol, vážená Národná rada, v mene Súdnej rady Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky musím dôrazne protestovať proti predloženému návrhu zákona a neodporúčam jeho prijatie.

Veľmi pekne vám ďakujem, že ste mi umožnili vystúpiť. (Potlesk.)