B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána predsedu Najvyššieho súdu ako jediná pani poslankyňa Belohorská s faktickou. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

Pani poslankyňa, máte slovo.

I. Belohorská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, chcela by som len podporiť slová predsedu Najvyššieho súdu a chcem aj oceniť, ako vie bojovať za svoj stav. Len v rámci rovnosti pred zákonom by som mu chcela povedať, že niektoré jeho uzávery by som veľmi rada rozšírila aj na túto snemovňu. Aj poslanec musí byť aj statočný, aj odvážny. Nevidím dôvod, prečo by sme iné povolania dehonestovali, že tam môžu robiť ľudia s nižšou morálkou. Chcem ho uistiť, že aj lekári, ktorí majú v porovnaní so všetkými zamestnaniami nízke a smiešne príjmy, aj zdravotná sestra pri posteli pacienta nenecháva svoju prácu za bránami nemocnice, ale v myšlienkach si ju nosí aj domov. Chcem ho uistiť, že aj mnohí policajti, aj mnohí vojaci musia byť statoční, pretože vykonávajú prácu, ktorú majú radi a mali by byť za ňu ocenení. Nevidím dôvod, prečo by som podporila, aby jeden stav bol vyňatý v zmysle zákona. Aj poslanci mali zákonom stanovené svoje platy. A znovu upozorňujem, chcem ho uistiť, že aj tu majú sedieť statoční a odvážni ľudia.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pani navrhovateľka, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

Z. Martináková, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Len veľmi krátko, lebo tých vecných pripomienok bolo niekoľko, aj návrh na to, aby sa nepokračovalo v rokovaní. Trošku ma mrzí, že tá diskusia skĺzla do takých nejakých až skoro osobných invektív, pretože ani jeden člen Slobodného fóra, resp. ani nemusím takto hovoriť, ani jeden z predkladateľov tohto zákona, myslím, si v tomto parlamente nikdy, aj keď s nejakým návrhom zákona nesúhlasil, neútočil dosť nekorektným spôsobom. Ja vo veľmi mnohých prípadoch, vo veľmi mnohých prípadoch som dosť zásadne nesúhlasila s návrhmi, ktoré predkladali kresťanskí demokrati, či vo výbore, či v parlamente, a nikdy som si nedovolila ani voči jednému svojmu kolegovi nazvať jeho návrh pokryteckým, populistickým alebo nejakým iným výrazom, pretože by som si nikdy nedovolila kolegov, ktorých si vážim, urážať. To len na okraj.

Pán Cabaj spomenul, neodpustil si moju novinársku minulosť, neopieram sa teraz o to, čo novinári písali o tomto zákone. Opieram sa, viete, o čo sa chcem oprieť teraz? O naše odpovede, ktoré sme tým novinárom dávali, keď sa nás na to pýtali. A bol to práve váš poslanec, nebudem ho menovať, na ktorého odpoveď na otázku novinárov, čo s tým budú robiť, predložíme návrh zákona na zmrazenie, som ja odpovedala, že pridáme svoje podpisy pod tento návrh. Vôbec sme nechceli z toho urobiť preteky, chceli sme pridať podpisy pod tento návrh. To len naozaj na okraj k tým poznámkam.

Vecne tu odznelo niekoľko faktov, predovšetkým od pána ministra Lipšica a od pána predsedu Najvyššieho súdu, ktoré, samozrejme, v druhom čítaní mienime otvoriť a diskutovať o nich a dospieť k nejakým riešeniam. Takže ja veľmi pekne ďakujem za tieto vecné vystúpenia a každý z nás má, samozrejme, právo rozhodnúť o akomkoľvek návrhu, ktorý v tejto snemovni bude prednesený. Máme tri tlačidlá a každý z nás sa môže rozhodnúť. Ďakujem vám pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni. Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pardon. S faktickou poznámkou? Už teraz nemôžeš. S procedurálnym návrhom? S procedurálnym návrhom, áno.

Pán Vážny, nech sa páči, s procedurálnym návrhom.

Ľ. Vážny, poslanec: Pán podpredseda, mám procedurálny návrh, ktorý smeruje k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, môj procedurálny návrh smeruje k tomu, že spoločnú správu výborov sme dostali včera poobede a je dosť rozsiahla a neviem zapracovať do mojich pozmeňujúcich návrhov, preto žiadam Národnú radu, aby bolo posunuté prerokúvanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní na zajtra, aby sme dodržali v rokovacom poriadku v § 82 ods. 2 stanovenú lehotu a to je 48 hodín od doručenia spoločnej správy. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Musím sa opýtať, či je všeobecný súhlas. (Reakcie z pléna.) Preložíme to v rámci programu v súlade s návrhom pána poslanca Vážneho. Prosím, pán Dr. Knapp, keby sme tento bod programu preložili do budúceho týždňa. Súhlas je všeobecný? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Po zdravotníckych zákonoch, dobre? Ďakujem pekne.

Budeme pokračovať, teraz som, maličký moment, prišiel neskoršie, vládny návrh zákona o plate poslanca Európskeho parlamentu sme už prerokovali... (Reakcia z pléna.) Hej, hej, hej, štyridsaťdvojka, máme, áno.

Pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 610. Návrh na jeho pridelenie máte v rozhodnutí č. 635.

Dávam slovo poslancovi Jozefovi Hurbanovi, aby za skupinu poslancov predmetný návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, ctené kolegyne a kolegovia, z poverenia skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona je vo svojej podstate veľmi jednoduchý, pretože pozostáva z dvoch základných článkov. V tom prvom článku tento článok tvoria dva body, a pretože tento obsah je veľmi stručný, dovolím si ho zopakovať.

1. § 2 sa dopĺňa o odseky 5 a 6 v tomto znení:

"(5) Vláda Slovenskej republiky rozhodne o inej zmene územia obce aj bez súhlasu obce podľa ods. 4, ak po rozdelení obce nedošlo k usporiadaniu území nových obcí v súlade s verejným záujmom, v dôsledku čoho sa urbanistická súčasť obce nachádza na území inej obce.

(6) Ustanovenie ods. 5 sa vzťahuje na obce Kežmarok a Ľubica."

Za § 30 sa vkladá § 30a, ktorý vrátane nadpisu znie:

"(3) Odstupom podľa § 2 ods. 5 a 6 nie sú dotknuté vlastnícke vzťahy a ods. 4 príslušná správa katastra vykoná opatrenia vyplývajúce z územných zmien podľa § 2 ods. 5 a ods. 6."

V článku II sa navrhuje sa účinnosť zákona od 1. júla 2004.

Chcem pripomenúť, že podľa § 2 ods. 1 územie obce je územný celok, ktorý tvorí jednokatastrálne územie alebo viac katastrálnych území. A podľa 4. odseku toho istého paragrafu o inej zmene územia a obce ako v odseku 3 rozhoduje so súhlasom obce krajský úrad, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

K samotnému dôvodu predkladania tohto návrhu zákona. Tento návrh zákona reaguje na situácie, keď v dôsledku rozdelenia obcí nedošlo k usporiadaniu území nových obcí v súlade s verejným záujmom a v dôsledku toho sa urbanistická súčasť obce nachádza na území inej obce. Chcem zdôrazniť, že navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Návrh zákona bude mať síce dosah na štátny rozpočet, ale tie predpokladané náklady sú minimálne, sú zanedbateľné, ich výška predstavuje približne sumu do 1 milióna korún.

Keďže návrh zákona máte, kolegyne a kolegovia, pred sebou, máte k dispozícii a je tam aj veľmi podrobne napísané odôvodnenie, chcel by som len zdôrazniť niektoré rozhodujúce fakty, ktoré predkladateľov viedli k predloženiu tohto zákona. Takže len veľmi stručne.

K 1. januáru 1974 došlo k zlúčeniu obcí Ľubica a mesta Kežmarok. Po tomto roku sa uskutočnila bytová výstavba na sídlisku Juh v Kežmarku. Je pravda, že táto výstavba zasiahla do katastrálneho územia vtedajších dvoch obcí, do katastrálneho územia obce Ľubica a katastrálneho územia obce Kežmarok. Po roku 1989 sa 17. septembra 1991 uskutočnilo zasadnutie mestského zastupiteľstva, kde vystúpili s požiadavkou poslanci za mestskú časť Ľubica, ktorí predniesli návrh na odlúčenie obce Ľubica a vytvorenie samostatnej politickej obce Ľubica. Rozhodnutie zastupiteľstva bolo kladné. Potom bola uzatvorená dohoda o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov medzi mestom Kežmarok a obcou Ľubica, táto dohoda je z 22. januára 1992 a chcem zdôrazniť, že táto dohoda bola podmienkou na to, aby sa vláda zaoberala žiadosťou a aby vláda žiadosti kladne vyhovela. O čom vláda potom rozhodla 21. júla 1992, keď schválila rozdelenie obce Kežmarok na obec Kežmarok a Ľubica s účinnosťou od 1. septembra 1992 a určila tejto novej obci názov Ľubica, zároveň však určila prednostovi okresného úradu zabezpečiť vykonanie zmien území, vyčleniť katastrálne územia nových obcí a zabezpečiť zápis týchto katastrálnych hraníc do katastra nehnuteľností.

Vrátim sa ešte k tej dohode. Tam je veľmi dôležitá jedna dohoda, keďže išlo o určité sporné územie, ktoré predstavovalo približne 12 ha pôdy, dohodli sa zúčastnené strany, to znamená mesto Kežmarok a obec Ľubica v zastúpení poslancami mestskej časti za Ľubicu, že uzatvoria výmennú zmluvu, ktorou sa zaviazalo mesto Kežmarok, že odovzdá územie svojho katastra v pomere 1: 1 a v prípade, že bude rozdiel v bonite pôdy, že sa finančne vyrovnajú. Dohodli si dokonca aj termín jún 1992. Jedna zo zmluvných strán, v tomto prípade obec Ľubica, však túto dohodu porušila, resp. nedodržala, pretože nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o vzájomnej výmene pozemkov a táto dohoda, to chcem zdôrazniť, bola a je nevyhnutná na určenie nových hraníc katastrálnych území obidvoch obcí a v tom je vlastne aj základný problém, ktorý pretrváva už takmer 12 rokov. Keďže z tohto dôvodu, z dôvodu nedohody, nemohli nastať právne účinky vo vzťahu ku katastrálnemu územiu, nemohol teda konať ani prednosta okresného úradu a nemohli tieto zmeny byť vykonané ani v katastri nehnuteľností.

Ďalej chcem zdôrazniť, že neexistencia dohody zainteresovaných strán je v zmysle teraz platných právnych predpisov prekážkou pre vyriešenie sporu. Tu by som chcel povedať, že vzhľadom na premlčacie lehoty nie je možné ani podanie žaloby, tak ako sa to často zdôrazňuje. Sú len dve cesty. Jednou cestou je cesta k dohode, k tej 12 rokov neprichádza a nie je tu vôľa, nenašlo sa spoločné riešenie. Chcem zdôrazniť, že mesto Kežmarok v tomto prípade bolo veľmi aktívne, navrhlo niekoľko variantov pre vzájomné vysporiadanie, ani jeden z týchto variantov nebol zo strany obce Ľubica akceptovaný. Súčasný stav neprípustne, neprijateľne zasahuje do práv obyvateľov tejto časti sídliska, je to vyše 4 000 obyvateľov, a objekty týchto obytných domov nie sú dokonca zapísané v katastri nehnuteľnosti, a pretože ich pretína katastrálna hranica, ani ich nie je možné zapísať.

Len na ilustráciu by som si dovolil pripomenúť krátku citáciu z listu Krajského úradu v Prešove primátorovi Kežmarku. Citujem: "Je obtiažne si predstaviť, ako viesť deliacu hraničnú čiaru medzi obcami, no najmä obyvateľmi tej istej ulice, dokonca toho istého bytu, keď pobyt v spálni a kuchyni by znamenal pobyt súčasne v dvoch obciach. To, čo je možné ohraničiť na mape, je neriešiteľné v správe územia."

Navštívil som niekoľkokrát, samozrejme, toto sídlisko, poznám veľmi presne situáciu, aká fakticky existuje, poznám presne objekty, videl som mapu namaľovanú, videl som namaľované katastrálne hranice, videl som to v teréne, naozaj táto situácia je absurdná, že katastrálna hranica pretína nielen jednotlivé obytné bloky, pretína jednotlivé byty, dokonca miestnosti, že naozaj je to tak, že keď sedíte pri jednej strane stola, tak ste v katastrálnom území Ľubica, a keď pri druhej strane, tak ste v katastrálnom území Kežmarku.

Domnievam sa preto, že jedinou možnosťou, ako by sme mohli napraviť tento absurdný stav, je novelizovať zákon o obecnom zriadení tak, ako ho predkladá skupina poslancov Národnej rady. Chcem zdôrazniť, vyplýva to, samozrejme, aj z toho návrhu zákona, že je tam zastúpenie aj koaličné, aj opozičné.

Chcem vás preto, ctené kolegyne a kolegovia, v mene vyše 4 000 obyvateľov sídliska Juh v Kežmarku aj v mene spolupredkladateľov poprosiť o podporu tohto zákona. Osobitne by som chcel poprosiť o podporu svojich bývalých kolegov zo Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie. Tu by som chcel pripomenúť bez akéhokoľvek pátosu alebo bez nejakých bočných úmyslov, že predseda vlády trikrát verejne dal prísľub obyvateľom Kežmarku, že tento problém sa bude riešiť a že ho budeme spoločne riešiť. Dal som tento prísľub spoločne s ním a za tým si stojím. Dôkazom toho je už tretí návrh, ktorý sa zaoberá týmto problémom v Kežmarku.

Ďakujem vám pekne za to, že ste ma vypočuli, a ďakujem aj za podporu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľov.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu, pánovi poslancovi Karolovi Mitríkovi. Nech sa páči, pán poslanec.

K. Mitrík, poslanec: Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, predseda Výboru Národnej rady pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 610). V súlade s rokovacím poriadkom podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky potrebné informácie. Návrh zákona obsahuje tiež doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa tiež nedotýka prioritných oblastí uvedených v článku 70 Európskej dohody o pridružení a v článku 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

Vážené kolegyne, kolegovia, bol som dosť dlhý čas jeden z primátorov 16 spišských miest a problematiku obyvateľov sídliska Juh v Kežmarku, musím povedať, dôverne poznám, tak ako tu kolega predrečník a predkladateľ hovoril, táto trauma vlastne obchádza obyvateľov nielen sídliska, ale aj celého Kežmarku plných 12 rokov. Stretal som sa aj s bývalým kolegom primátorom a stretám sa aj so súčasným primátorom, ktorého keď som tu včera videl opäť v parlamente, a predpokladám, že aj v túto chvíľu je tu, som mu vravel, že mu dáme taký cvičný poslanecký preukaz, pretože toľko hodín už strávil tu v parlamente, aby sa našlo východisko. A uvedomujem si, aká je to trauma, aká je to záťaž pre kolegu primátora, od ktorého 4 200 občanov očakáva, že nájde akési riešenie, aby sa konečne stali plnohodnotnými občanmi mesta Kežmarok. Preto chcem oceniť aj iniciatívu všetkých kolegov, či z opozície, či z koalície, že sa podujali riešiť tento problém, a verím, že Národná rada, ktorá má vychádzať občanom v ústrety, samozrejme, v rámci právnych pravidiel, nájde vôľu a nájdeme východisko a podporíme požiadavku týchto obyvateľov.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 19. marca 2004 č. 635 v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

Pán predsedajúci, skončil som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Pán poslanec Murgaš, vy ste boli prihlásený, hlásite ste sa do rozpravy? Písomne som nedostal žiadne prihlášky, takže ústne sa hlási pán poslanec Murgaš. Nemám viacej žiadostí, končím možnosť podania prihlášok do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Ešte potvrdzujem pána Blajska, áno.

M. Murgaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, minulý týždeň som mal možnosť navštíviť popradský región, resp. podtatranský, aj mesto Kežmarok a na tvári miesta som sa presvedčil o absurdnej situácii, ktorá tu pretrváva už niekoľko rokov. Aj v diskusii s primátorom mesta Kežmarok som získaval informácie o tom, ako je možné, resp. nemožné, že takýto stav dlhodobo pretrváva. Bez nejakých ďalších argumentov by som chcel povedať sám za seba, že chcem podporiť návrh na riešenie tohto vleklého problému a hlasovať za to, aby návrh tohto zákona prešiel do druhého čítania, aby sme tak konečne pomohli dotknutým obyvateľom príslušného kežmarského sídliska vyriešiť tento naozaj vleklý a absurdný problém. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou - pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Vážení kolegovia, dovoľte aspoň takto cez faktickú poznámku vo väzbe na vystúpenie pána poslanca Murgaša. Ja som sa za navrhovateľov zúčastnil aj rokovania Legislatívnej rady. Aj odznievajú nejaké právne návrhy, teda ak aj odznievajú nejaké výhrady, tak sú právno-technického charakteru a diskutuje sa o tom, či možno povedzmeže prostredníctvom zákonnej úpravy upraviť vzťah medzi dvomi orgánmi, teda medzi obcou a mestom, teda medzi dvomi samosprávnymi orgánmi. Ja som presvedčený, že aj keď je to riešenie sui generis, že je to právne možné. Napriek tomu dá sa diskutovať v rámci druhého čítania potom o nejakých iných formách úpravy toho, povedzmeže všeobecnú úpravu a potom následné uznesenie vlády, ktorým odporučí vláde istý spôsob riešenia. Takže v každom prípade je potrebné, aby sme tento zákon posunuli do druhého čítania a v rámci neho môžeme diskutovať o výslednej právnej úprave. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave vystúpi pán poslanec Blajsko.

A. Blajsko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, som jeden z aktérov, takisto aj keď nie som medzi navrhovateľmi tohto právneho predpisu, teda jeho novely, ale zúčastnil som sa takmer 25 pracovných stretnutí k tomuto problému priamo aj v obci Ľubica, aj s pánom starostom, aj s primátorom, aj s občanmi sídliska Ľubica. Chcem len konštatovať jedno, že náš poslanecký klub zahlasuje pozitívne, teda aj za posunutie tohto návrhu zákona do druhého čítania, ale aj za celkové schválenie tohto návrhu právneho predpisu.

Chcem poukázať na jednu vec. Ide čisto o riešenie vecného problému a chcem vyzdvihnúť spoluprácu koalície a opozície, bez politiky, bez pátosov, kde sme sa jednotne zhodli, že treba konečne vyriešiť tento problém. Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán poslanec Hurban, chcete hovoriť? Nie. Ani spravodajca, pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 641. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 657.

Teraz má slovo pán poslanec Vladimír Horák. Prosím, uveďte návrh zákona.

V. Horák, poslanec: Vážený pán podpredseda, dámy a páni, dovoľte, aby som vám podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predložil návrh zákona, ktorého navrhovateľmi sú štyria poslanci z dvoch výborov Národnej rady, a to z výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Hamarčák a ja a z výboru pre verejnú správu pán poslanec Hort a Danko.

Návrh odôvodňujem tým, že poslednou novelou zákona o majetku obcí zo 6. novembra 2003 došlo k diskriminácii časti občanov pri nadobúdaní vlastníctva a vznikli výrazné rozdiely medzi právnou úpravou prevodu vlastníckeho práva k majetku obce a právnou úpravou prevodu vlastníckeho práva k majetku vyšších územných celkov. Predložená krátka novela zákona o majetku obcí ustanovuje okruh právnických osôb, ktoré v rámci opatrení boja proti korupcii nemôžu nadobudnúť do svojho vlastníctva majetok obce ináč ako obchodnou verejnou súťažou. Súčasne reaguje aj na problémy, ktoré v praxi vznikajú tým, že platný zákon o majetku obcí na rozdiel od zákona o majetku vyšších územných celkov nelogicky a som presvedčený, že tiež v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky umožňuje previesť starostovi obce, poslancom obecného zastupiteľstva, členom štatutárnych orgánov právnických osôb založených alebo zriadených obcou, zamestnancom obce a blízkym osobám uvedených fyzických osôb vlastníctvo k obecnému bytu, ktorý niektorá z týchto osôb užíva, ako aj k obecnému pozemku, na ktorom má niektorá z týchto osôb postavenú stavbu, len obchodnou verejnou súťažou. Ináč ako obchodnou verejnou súťažou obec podľa súčasnosti platného zákona nemôže na tieto fyzické osoby previesť ani podiel na majetku obce, ktorým sa realizuje zákonné predkupné právo podľa Občianskeho zákonníka. Na uvedené negatívne skutočnosti ma upozornili viacerí kolegovia z miestnej a územnej samosprávy. Záverom konštatujem, že tento návrh je v súlade s ústavou a nemá negatívny dosah na štátny rozpočet ani na rozpočet obcí a miest.

Dovoľte, aby som vás v mene všetkých navrhovateľov požiadal o podporu nášho úsilia o odstránenie uvedených nedostatkov a o zosúladenie právnej úpravy prevodu vlastníckeho práva k majetku obce s právnou úpravou prevodu vlastníckeho práva k majetku vyšších územných celkov s tým, že posuniete návrh novely zákona o majetku obcí do druhého čítania, za čo vám vopred ďakujem.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánu poslancovi Komlósymu. Nech sa páči.

Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, ako spravodajca výboru pre financie rozpočtu a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenia návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Po rozprave budem odporúčať, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že tento návrh zákona odporučí prerokovať v druhom čítaní.

Ďakujem pekne. Toľko zatiaľ.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som k tomuto bodu programu nedostal žiadne prihlášky. Ústne, prosím, kto sa hlási? Nikto. Končím všeobecnú rozpravu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Navrátilovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 657. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 669.

Teraz má slovo pani poslankyňa Navrátilová, prosím, uveďte návrh zákona.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh zákona, ktorého cieľ je podobný, ako bol predkladaný vládny návrh zákona o vyplatení jednorazového príspevku dôchodcom na kompenzáciu zvýšených výdavkov v tomto roku.

Rozdiel oproti vládnemu návrhu je v tom, že vládny návrh bol predložený ako osobitný zákon, ktorým sa vstupuje do kompetencií Sociálnej poisťovne podľa mňa neprimeraným spôsobom a bude na právnikoch, aby posúdili, či takýto zákon je v súlade s legislatívnymi pravidlami. Ja chcem predložiť návrh, ktorý vychádza z toho, že sa otvorí zákon o sociálnom poistení a zavedie sa zvláštna dávka, ktorá sa za osobitných okolností bude vyplácať. A dovolím si predstaviť môj návrh.

Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon o sociálnom poistení, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 461/2003. Zákon okrem iného určuje v § 82 ods. 2 spôsob zvyšovania dôchodkov, podľa ktorého sa dôchodkové dávky zvyšujú od 1. júla príslušného roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky. Tento systém nemôže spoľahlivo reagovať na rast životných nákladov v domácnosti dôchodcov v podmienkach reforiem daňového systému a deregulácie cien.

Ak si pozriete Bulletin Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 12/2003, sú v ňom uvedené nasledujúce údaje o vývoji životných nákladov. Indexy spotrebiteľských cien celkove za Slovenskú republiku predstavovali v období január až december 2003 108,5, v domácnostiach zamestnancov 108,2 a v domácnostiach dôchodcov 109,7. Z uvedených údajov vyplýva, že dosah reformných opatrení je citeľnejší v domácnostiach dôchodcov ako v domácnostiach zamestnancov.

Reformu daňového systému a dereguláciu cien má ekonomicky aktívna časť obyvateľstva kompenzovanú:

1. znížením, resp. zjednotením dane z príjmu na 19 %,

2. nízkopríjmové skupiny obyvateľstva majú 19-percentnú daň z príjmu úplne alebo čiastočne kompenzovanú prídavkami na dieťa vo výške 500 korún bez ohľadu na príjem rodičov a daňovým bonusom vo výške 400 korún na dieťa,

3. zvýšením nezdaniteľnej čiastky základu dane z príjmu z 38 760 korún na 80 832 korún.

Dôchodcovia sú tou skupinou obyvateľstva, ktorej sa netýkajú žiadne kompenzácie a zvyšovania DPH, hlavne za potraviny, lieky, elektrickú energiu, v zdravotníckej a sociálnej službe a zvýšenia spotrebných daní, ktoré sa premietajú do zvýšenia cien. Z uvedeného hľadiska je rozloženie nákladov reforiem na jednotlivé spoločenské a sociálne skupiny nevyrovnané a môže byť hodnotené ako nespravodlivé.

Na nerovnomerné rozloženie reformnej záťaže upozornil vládu Slovenskej republiky aj Európsky parlament. Jeho zahraničný výbor prijal 21. januára 2004 uznesenie, v ktorom požiadal vládu Slovenskej republiky, aby dohliadla na to, aby to nebola najzraniteľnejšia časť populácie, ktorá ponesie bremeno reforiem. Medzi najzraniteľnejšiu časť populácie jednoznačne patria aj dôchodcovia, ktorí už nemajú možnosť vlastnými silami zlepšiť svoju ekonomickú situáciu.

Návrh na poskytnutie jednorazového kompenzačného príspevku pre poberateľov dôchodkov je riešením dosahov ekonomických reforiem na domácnosti dôchodcov. Predpokladá poskytnutie jednorazovej kompenzačnej dávky maximálne vo výške 12-násobku rozdielu medzi medziročným rastom spotrebiteľských cien v domácnostiach dôchodcov a medziročným rastom dôchodkov, ktorý sa vynásobí priemerným dôchodkom za predchádzajúci rok. Podľa tohto algoritmu vychádza, že takáto kompenzácia by bola vo výške 2 098 korún a vychádza z priemernej výšky starobného dôchodku roku 2003 vo výške 6 477 korún. Návrh zákona predpokladá, že o poskytnutí jednorazovej kompenzačnej dávky rozhodne Národná rada Slovenskej republiky, ktorá tiež určí zdroje, z ktorých sa úhrada jednorazových kompenzačných dávok zrealizuje. Na rok 2004 navrhujem jednorazovú kompenzačnú dávku k starobným dôchodkom vo výške 2 000 korún.

Návrh určuje aj výšku ďalších jednorazových kompenzačných dávok, a to k invalidným dôchodkom vo výške jednorazovej kompenzačnej dávky k starobnému dôchodku, k čiastočným invalidným dôchodkom a pomerným starobným dôchodkom priznaným podľa predpisov účinných k 1. 1. 2004 a invalidným dôchodkom s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o menej ako 70 % vo výške 50 % jednorazovej kompenzačnej dávky, k vdovským a vdoveckým dôchodkom vo výške 60 % jednorazovej kompenzačnej dávky k starobnému dôchodku a k sirotským vo výške 30 % jednorazovej kompenzačnej dávky k starobnému dôchodku.

Otázka, samozrejme, je, kde zobrať zdroje financovania? Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne vykazuje oproti roku 2003 značný nárast zdrojov. Najvyššou mierou sa na nich podieľa presun zostatkov poistenia v nezamestnanosti garančného poistenia a rezervného fondu z Národného úradu práce vo výške 9,9 mld. korún. Z nich bolo približne 2,3 mld. korún prevedené do základného fondu garančného poistenia Sociálnej poisťovne a 7,6 mld. korún do základného fondu poistenia v nezamestnanosti. Z výberu poistného sa predpokladá príjem vo výške 7,3 mld. a z prevodu minulých rokov 2,4 mld. Celkové zdroje rezervného fondu na rok 2004 sú 9,7 mld., pričom väčšina z nich sa použije na krytie schodku vo fonde starobného poistenia. Avšak v základnom fonde poistenia v nezamestnanosti sa očakáva prebytok vo výške 8 837 mil. korún, z ktorého najväčšiu časť tvorí prevod z Národného úradu práce.

Poukazujem na fakt, že prebytky finančných prostriedkov Národného úradu práce, prevedené do Sociálnej poisťovne, vznikli z celej činnosti úradu, ktorý bol financovaný z poistenia v nezamestnanosti, a to vrátane financovania administratívnych a správnych výdavkov zo správneho fondu. Financovanie aktívnej politiky zamestnanosti sa presunulo na štát prostredníctvom Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny. Preto prevod celého objemu zostatkov finančných prostriedkov Národného úradu práce do Sociálnej poisťovne nebol podľa mojej mienky celkom správny a opodstatnený a navrhujem presunúť časť prostriedkov zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti vo výške 2,4 mld. do rezervného fondu a z neho vyplatiť jednorazové kompenzačné dávky. Návrh zákona bude mať dosah na okruh verejných financií zvýšením deficitu o 2,4 mld. korún.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo poslankyni Edit Bauer, ktorá ako spravodajkyňa výboru pre sociálne veci a bývanie prednesie spravodajské stanovisko. Nech sa páči, pani poslankyňa.

E. Bauer, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, na základe uznesenia výboru pre sociálne veci a bývanie predkladám v súlade s § 73 zákona č. 350 o rokovacom poriadku v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Účelom novely zákona, ako predkladateľka uviedla, o sociálnom poistení je zmierniť dosahy reformných opatrení na poberateľov dôchodkových dávok. Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dámy a páni, vzhľadom na oprávnenia, ktoré vyplývajú pre spravodajcu z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Na základe rozhodnutia predsedu a v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre sociálne veci a bývanie. Gestorským výborom by v tomto prípade mal byť Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Ak prejde do druhého čítania, je potrebné, aby pridelený návrh bol prerokovaný do 11. júna a aby gestorský výbor o tom rokoval do 14. júna.

Ďakujem pekne, to je všetko. Prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Informujem vás, že písomné prihlášky nemám do rozpravy. Ústne kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalej nasleduje prvé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona o náhradnom výživnom.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 674. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 691.

Slovo má pán poslanec Madej. Prosím, uveďte návrh zákona.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnil návrh zákona o náhradnom výživnom.

Vážené dámy a páni, v roku 2002, bolo to presne od 1. novembra do konca tohto mesiaca, bol účinný zákon o fonde náhradného výživného a náhradnom výživnom. Tento zákon bol síce účinný len mesiac, ale napriek tomu pomohol tým, ktorí sa stihli prihlásiť a požiadať o náhradné výživné, 500 žiadateľom, vyhovené bolo v tom čase 100 matkám, ktorým ich otcovia neplatili výživné. Veľká vďaka patrí aj parlamentu z minulého obdobia, osobitne aj pani poslankyni Muškovej a pani prof. Tóthovej.

Tento zákon však bol zrušený vládnou koalíciou po nástupe do tretieho volebného obdobia, keďže dosahy na štátny rozpočet v tom čase boli veľmi vysoké. Preto sme pracovali a pred pol rokom sme podali návrh zákona o náhradnom výživnom prvýkrát, ktorý predstavuje aj tento návrh, nový model náhradného výživného, ktorý je adresnejší, účelnejší a naozaj finančné prostriedky štátneho rozpočtu využíva účelne pre tých, ktorí to naozaj potrebujú.

Návrh zákona o náhradnom výživnom - tento návrh predpokladá, že v prípade, ak matke alebo oprávnenej osobe, najčastejšie však ide o matky, neplatí povinný, v tomto prípade, hoci sa môžu stať opačné prípady, ide o otcov detí, neplatí výživné po dobu 3 mesiacov, matka alebo žiadateľ, ak podá návrh územnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, úrad bude vyplácať náhradné výživné. Bude poskytovať náhradné výživné vo výške určenej súdom alebo vo výške stanovenej rodičovskou dohodou. Pomôže sa tým najmä matkám, ktoré v súčasnosti pracujú, alebo matkám, ktoré sú na dôchodku, resp. matkám, ktoré poberajú iné príjmy.

Ako som hovoril, ide o nový model, ktorý naozaj obsahuje limity, ktoré by mali zabezpečiť a garantovať, že ide o vyplácanie náhradného výživného nie v luxusných sumách, naozaj nemôže ísť o desaťtisícové sumy mesačne, ale v sumách, ktoré si myslíme, že by štát naozaj mal poskytovať v prípade, ak sa náhradné výživné neplatí.

Prvým limitom je teda maximálna výška náhradného výživného. Maximálna výška poskytnutého náhradného výživného, teda ide o 1,2-násobok sumy životného minima pre dieťa. Mesačne by teda v praxi išlo v súčasnej dobe podľa určenia sumy životného minima o 2 292 korún.

Ďalším limitom, aby naozaj prostriedky štátneho rozpočtu boli účelne využité, je príjem rodiny, teda spoločne posudzovaných osôb rodiny dieťaťa, na ktoré sa výživné platí, matka, samozrejme, alebo iná osoba spoločnej domácnosti. Tu nesmie limit presiahnuť príjem tejto spoločnej domácnosti 2,5-násobok súčtu súm životného minima pre tieto osoby. Aby som konkretizoval na konkrétnom príklade, na náhradné výživné bude mať nárok len vtedy, ak príjem matky a dieťaťa v prípade, ak ide o tieto dve osoby žijúce v spoločnej domácnosti, nebude presahovať sumu 15 300 korún. Samozrejme, o konkrétnostiach, o koeficientoch a nápočtoch môžeme ešte diskutovať, či túto sumu nie je náhodou aj v súčasnej dobe účelnejšie zvýšiť.

Čo sa týka sankcií, pretože mnohé termíny a mnohé vyjadrenia kolegov by som si dovolil poopraviť v tom, že naozaj tento zákon v žiadnom prípade nepomáha vagabundom. Tento zákon nastupuje vtedy, ak vymožiteľnosť práva je zdržaná alebo ak právo nie je možné vymôcť. Ale všetka zodpovednosť povinného platiť výživné zostáva a navyše sa ešte zvyšuje. Prvou sankciou pre toho, kto nebude platiť výživné, podľa tohto návrhu zákona je, že v prípade, ak úrad, ktorý bude udeľovať alebo poskytovať náhradné výživné, rozhodne o poskytnutí, tak v tom prípade bude vymáhať náhradu za poskytnuté náhradné výživné a penále vo výške 50 %. V praxi teda za 1 000 korún poskytnutého náhradného výživného sa vymáha 1 500 korún. Samozrejme, aj tu môžeme diskutovať o tom, či toto penále nie je vysoké. Chceli sme odstrašiť tých, ktorí si naozaj túto povinnosť plniť nebudú, pretože je potrebné, aby tento zákon mal aj silný preventívny účinok pred zneužívaním a pred neplnením si vyživovacej povinnosti. Iné zákony dávajú za príklad 25 %, takže je možné aj o tomto diskutovať.

Nárok na náhradné výživné bude mať dieťa vtedy v prípade, ak povinný neplatí riadne a včas po dobu 3 mesiacov. Tento zákon ide teda ruka v ruke s trestnoprávnou normou, s Trestným zákonom a je v súlade aj s novou rekodifikáciou Trestného zákona, pretože ide o trestný čin v prípade, ak povinný, osoba ktorá má vyživovaciu povinnosť, si ju neplní. V súčasnosti ide o trestný čin neplnenie povinnej výživy, zanedbanie povinnej výživy. Takže úrad v tomto prípade, ak poskytuje náhradné výživné, súčasne podá trestné oznámenie na tohto páchateľa de facto trestného činu.

Hovorím to preto z tohto dôvodu, osobne som sa stretol s niektorými matkami, ktoré sa chceli domôcť výživného, ale jednoducho sa báli. Medziľudské vzťahy a predsa musí zostať tá matka v kontakte s otcom toho dieťaťa a jednoducho v prípade, ak by naňho mala práve z dôvodu neplatenia výživného podávať trestné oznámenie, boli spomenuté vyhrážky, čo sa môže všetko stať, ak to oznámi polícii. Zbavujeme bremeno z pliec hlavne matiek, aby to neboli ony, ktoré by podávali trestné oznámenie, ale aby to bol úrad, ktorý už bude mať jednotlivé rozhodnutia, ktoré budú dôkazom o tom, že vyživovacia povinnosť po túto dobu, ktorá kvalifikuje toto konanie ako trestný čin, tak aby túto zodpovednosť nemala naozaj matka.

Rozhodnutie vydané v správnom konaní o náhrade za náhradné výživné, to znamená, bude vydávané v správnom konaní a úrad, ktorý poskytne náhradné výživné, nebude vymáhať náhradu prostredníctvom súdov. V tomto prípade, ak by bol prijatý takýto model, by išlo o nadmerné zaťažovanie súdov, súdnictva a naozaj o predĺženú vymožiteľnosť práva, preto sme sa rozhodli zaviesť inštitút, ktorým sa bude vymáhať náhrada za poskytnuté náhradné výživné rozhodnutím v správnom konaní, ktoré keď nadobudne právoplatnosť, je vykonateľné a je súčasne aj exekučným titulom.

Jedna najzávažnejšia vec, o ktorej som hovoril a zdôvodňoval aj na úvod, zákon z roku 2002 predpokladal naozaj dosť vysoké požiadavky na štátny rozpočet, predpokladal asi 1 mld. Sk na to, aby sa celý proces poskytovania náhradného výživného mohol začať. Prišli sme s modelom, ktorý naozaj nerozdáva maximálne sumy 10-tis. mesačne, ktorý obmedzuje poskytovanie náhradného výživného len na tých, ktorí to potrebujú a je účelné, a na základe toho, že by sa tento systém mal financovať priebežne zo štátneho rozpočtu, dosahy na štátny rozpočet by mali byť okolo 20 mil. Sk ročne. Ministerstvo financií s týmto prepočtom súhlasilo.

Ja by som sa chcel pri tejto príležitosti ešte poďakovať niektorým mimovládnym organizáciám, ktoré ma oslovili a vyjadrili podporu, ktorú pravdepodobne aj vo svojich e-mailoch a poštových schránkach listy, ktoré by podporovali tento návrh zákona, si môžete prečítať. Ja verím a mnohí pracovníci či už súdov, alebo aj poradní pre ženy, pre opustené ženy, konštatujú, že tento návrh zákona - v prípade, ak by bol schválený - by bol účinnou pomocou pre matky, odbúral by im stres a odbúral by im naozaj veľké problémy s vymáhaním výživného do budúcnosti.

Vážené dámy a páni, prosím vás preto o podporu a schválenie tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.