V. Veteška, podpredseda NR SR: O slovo požiadal pán minister.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Samozrejme, ďakujem za rady, pani poslankyňa. Znova by som len dve malé poznámočky, no nemá význam, aby sme to držali. K tomu "nacistickému", bol by som trošku opatrný, mám na to svoje dôvody. Ale rád by som povedal, že, viete, všetko sa dá čítať rôzne. Tak ja to budem teraz čítať presne. V tom materiáli, ktorý ste tak úpenlivo citovali s pánom poslancom Soboňom, v bode 6, vláda pripraví legislatívne riešenia. Mám ho tu. Pán poslanec, nevložili sme tam nič, pán poslanec Soboňa, je to s podpisom premiéra, mám originál. A na otázku, ako to mohla vláda schváliť, lebo tam zaznelo, že sme tam niečo vložili, je jasne povedané, návrh zákona o rozsahu vychádza filozoficky z modelu, oregonského modelu, teda ako základný princíp hľadania spravodlivosti je vytváranie priorít. Návrh zákona predpokladá zoznam, ktorý bude rozdelený, a tak ďalej.

Priority. Príde doba, keď vám ukážem, aké priority sme do zákona dali. S týmto prísť a hovoriť a strašiť občanov, ako spomenul pán poslanec Lintner, pani poslankyňa, boli ste ministerkou zdravotníctva a asi viete, že systémy zdravotného poistenia, je úplne jedno, či akciové spoločnosti, verejnoprávne alebo dokonca daňové. Sú systémy priebežné, že jedni tam dávajú a druhí z toho čerpajú. A prečo týmto občanom poviete, že celý život platia a tie posledné tri roky, keď má dostať, asi bude na ulici, lebo skrachuje poisťovňa. Priebežný systém, jedni dávajú a druhí čerpajú, priebežne, jeden dnu a druhý von. Mladí dávajú, starší čerpajú. Nič nemôže skrachovať. V sporivých systémoch, ktoré však zdravotnícke modely nemôžu poznať, lebo nikto nemá toľko zdrojov, bol v povinnom verejnom poistení, samozrejme, isté riziká sporivý systém by v sebe niesol. O tom viem, o týchto rizikách, nakoniec ich naši občania zažili, keď krachovali banky, nebankové subjekty a tak ďalej, ale priebežné systémy, ktoré majú málo zdrojov, lebo tá ekonomická situácia je taká, že ekonomicky aktívni nestíhajú.

To sú dve také malé poznámky, prečo naozaj sa stotožňujem s názorom pána poslanca Lintnera, že hovorme vecne, povedzte mi, kde sú chyby tej reformy. Povedzte mi, prosím, v tomto paragrafe toto je, ja rešpektujem, § 90 sa pánovi poslancovi Soboňovi nepáči. Rozumiem prečo, môžeme o tom diskutovať. Ale strašiť ľudí, hovoriť im, že budú na ulici, že nedostanú zdravotnú starostlivosť, spomínal tu nacistické modely, no prepáčte. Nemôžem vám, žiaľ, ten materiál odovzdať, je tam originálny podpis, myslím za Dzurindu Csákyho, ale vrátim ho do archívu Národnej rady. Je vám k dispozícii, aby sme si raz prevždy ujasnili, že my sme jasne povedali, že naši seniori dostanú maximálnu zdravotnú starostlivosť, niekedy možno aj na úkor juniorov, napríklad v stomatológii. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami teraz na aj predrečníčku pani poslankyňu Belohorskú vystúpi pán Chovanec, potom pán Lintner, potom na záver dostane slovo na reakciu pani poslankyňa Belohorská, končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Zapnite, prosím, mikrofón pánovi poslancovi Chovancovi.

M. Chovanec, poslanec: Chcem potvrdiť niektoré veci, ktoré hovorila pani poslankyňa Belohorská. Naozaj sa na klinike stretávame, že časť pacientiek nechce byť hospitalizovaná, lebo jednoducho nemá dostatok finančných prostriedkov. Máme to v gynekológii, predovšetkým u starších žien, ale čo je ešte horšie, máme to v pôrodnici napriek tomu, že pacientky, ktoré sú tehotné, nemajú platiť 50-korunový poplatok za hospitalizáciu. Ale pacientky s veľmi nízkym, tak by som to formuloval, s veľmi nízkym zdravotným uvedomením vôbec nemajú prehľad, či ony sú oslobodené, alebo nie sú oslobodené, a opakovane sa stáva, že neprídu na hospitalizáciu vtedy, keď prísť majú. Týka sa to predovšetkým predčasných pôrodov a má to veľmi ďalekosiahly dosah, pretože zbytočne narodené jedno dieťa predčasne, je veľmi, veľmi náročné pre celú spoločnosť. Hovorím to s plným vedomím, že mám predsa len trošičku iný názor možno v jednej veci, že som stále presvedčený, že je predimenzovaná sieť u nás a že niektoré zdravotnícke zariadenia hospitalizujú i také stavy, ktoré nie sú potrebné. Som však presvedčený, že tých 50 korún naozaj nie je hodné, aby sme vystavovali pacientov takým rizikám. A už iba jednu poznámku, chcem skutočne potvrdiť to, čo povedala pani poslankyňa, že je úplne jedno, či je zdravotníctvo štátne, súkromné, pravicové lebo ľavicové, ja som takisto presvedčený a hovoria to, samozrejme, aj iní. Zdravotníctvo môže byť len dobré alebo zlé. A záleží to predovšetkým od ľudí. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Lintner. Tam to bolo vymazané a prosím, aby ste aj vymazali pána poslanca Husára, nebude vystupovať v rozprave. Nech sa páči.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pani poslankyňa, ja len chcem reagovať na tú myšlienku - peniaze do systémov. Všetci si uvedomujeme, že to by bolo asi to najlepšie. Akurát je otázka, či do systému, ktorý je stále nastavený zadlžovaním. Vo vašej vláde tiež sa dávali peniaze a neviem teraz presné číslo, ale mám pocit, že od ´93. do toho systému išlo niečo na úrovni 26 miliárd, zadlženie je cez 20 miliárd. Tak ďalej sa nedá ísť, je to ako deravý sud, a dobre viete, že v tej sústave zákonov, ktoré predkladá pán minister Zajac, je tá štvorpercentná klauzula. To znamená - teda za poistencov štátu -, že sa to bude odvíjať od výkonnosti ekonomiky. To znamená, že ten reťazec musí začať - najprv pracovné miesta a potom budeme dostávať viac peňazí do systému.

A zaznelo tiež o tom zisku. Objavuje sa to ako amorálnosť, ja len nerozumiem, že keď nám neprekáža zisk pri farmaceutických spoločnostiach, neprekáža nám pri lekárňach, neprekáža nám pri súkromných lekároch, tak neviem, prečo nám má teraz zrazu prekážať pri poisťovniach, keď ešte navyše zisk má jednoznačne smerovať na skrátenie doby pri "vejtinglistoch". Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Belohorská.

I. Belohorská, poslankyňa: Myslím, že "vejtinklisty" boli jasne jasne vydefinované. "Vejtinklisty" nie sú prijateľné pre európske chápanie poskytovania zdravotníckych služieb. Ak chceme hovoriť o voľnom pohybe osôb, voľný pohyb osôb naráža v Európe práve na nacionalizáciu poisťovní a na rozdiely v úrovni zdravotníckych služieb. Je tu rozhodnutie Európskeho súdu, že musí byť poskytnutá zdravotná starostlivosť pre občanov Európskej únie, a mnohé štáty majú ďaleko lepšiu situáciu v zdravotníctve, ako máme my. Predstavte si, že zo štyroch našich štátov, keď zoberiem višegrádsku štvorku, by sa pacienti rozbehli po Európe. Podľa stanoviska súdu majú na to nárok. Toho sa boja, toho sa bojí Európa. Čiže my už len keď kvôli tomu zaplať pánboh budeme musieť zlepšiť situáciu v slovenskom zdravotníctve.

Zisk. Je smiešne, keď som vám povedala, že dávame 550 dolárov na hlavu, že ešte z toho chceme vyrábať zisk. Sieť nemá byť vyčistená ekonomicky. Sieť má byť postavená preto, aby poskytovala to, čo štát má poskytovať. Ináč ten štát nepotrebujeme. A keby pán minister si pozrel svoj archív, nájde od doktora Kováča, Eduarda Kováča, kvalitne počas práve môjho pôsobenia urobenú sieť. Tá sieť tam je, stačia len drobné úpravy. Ale nie to, že budeme rušiť nemocnice, to sa v slušnej Európe nerobí.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Muňko ako posledný písomne prihlásený do rozpravy. To teraz môžete zároveň sa prihlasovať ústne, pokiaľ je možnosť, do rozpravy. Pán poslanec Bódy, s faktickou poznámkou ešte do rozpravy ústne, potom, prosím, po vystúpení pána poslanca Muňka. Nech sa páči, pán poslanec.

D. Muňko, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni. Vláda na svojom rokovaní schválila a postúpila súbor zákonov, ktorých účelom je zmena zdravotného systému. Dovoľte mi začiatok môjho vystúpenia krátky historický exkurz. Zdravotnícky systém sa systémovo definuje rôznym spôsobom. Z hľadiska národohospodárskeho a z hľadiska organizačno-inštitucionálneho vo svete v súčasnosti existujú len štyri základné modely zdravotníckych systémov. Systém založený na prevahe liberálnych prvkov používaný v USA, systém založený na povinnom zdravotnom poistení - tento systém využíva prevažná časť európskych krajín -, systém národnej zdravotnej služby, charakteristický pre Veľkú Britániu, systém bývalý, socialistický - Kuba a niektoré krajiny bývalého Sovietskeho zväzu. Je potrebné zdôrazniť, že zatiaľ neexituje ideálny zdravotnícky systém, ktorý by vyhovoval všetkým kritériám optimálnosti. Každý z týchto systémov má svoje výhody a nedostatky. Myšlienka poistenia vznikla v stredoveku v hospodárskej oblasti, najväčší rozmach bol v 17. storočí, keď sa rozvinul zámorský obchod, v hospodárskej oblasti išlo o poistenie individuálne, založené na súkromno-právnych vzťahoch. V sociálnej oblasti koncom 19. storočia sa začalo vyvíjať poistenie ako inštitúcia, verejnoprávna. V druhej polovici 19. storočia nastal výrazný pokrok vo vede, v dôsledku čoho sa začali objavovať rozpory medzi rozvojom medicíny a jej finančnou náročnosťou. Vznikajúci sociálny problém sa ako prvý pokúšal riešiť v Nemecku cisár Wilhem I., v novembri ´81 vydal posolstvo, v ktorom ohlásil, že sociálne zákonodarstvo sa stane podstatnou zložkou práva nemeckej ríše. Otto von Bismarc, ktorý sa dostal do čela vlády, sa zaslúžil, v rokoch ´83 - ´89 boli prijaté zákony o nemocenskom úrazovom a invalidnom poistení. Pre európsky kultúrny priestor, v ktorom kultúru vnímame ako súbor hodnôt, noriem a vzorového správania sa, súbor spoločne zdieľaných predpokladov a očakávaní široko zaviedol práve systém založený na povinnom zdravotnom poistení. Tento systém existoval aj v prvom Česko-Slovensku a tento systém sme začali nanovo budovať v roku 1990. Socialistický systém sme opustili hlavne z dôvodov, že bol veľmi málo výkonný, nepodporoval súťaživosť a málo motivoval obyvateľov k starostlivosti o vlastné zdravie. Hlavnými výhodami systému založenom na povinnom zdravotnom poistení, to jest systému, ktorý tu ešte dnes existuje a ktorý vláda navrhuje predkladanými zákonmi zrušiť, je vysoká dostupnosť základnej starostlivosti pre všetkých obyvateľov, dostatočne široká ponuka zdravotníckych služieb a podpora primárnej zdravotnej starostlivosti. Medzi nedostatky patrí skutočnosť, že časť finančných prostriedkov spotrebujú poisťovne pre svoju administratívnu činnosť a poisťovne sa dostávajú občas do finančných ťažkostí, pričom tieto finančné problémy sa riešia na úkor poskytovateľov a pacientov.

Vláda nám predložila na rokovanie súbor zákonov, ktoré nazýva reformnými. Ale to nie je reforma. Reforma je prebudovanie, zlepšenie existujúceho systému takým spôsobom, aby sa nedeformovali základné, praxou odskúšané a spoločensky zdieľané idey a princípy. Toto nie je reforma, toto je nahradenie jedného systému systémom iným, nahradenie poistného systému systémom liberálnym, v ktorom regulačným mechanizmom je trh. Vláda nám predkladaným súborom zákonov navrhuje zmeniť zdravotný systém založený na povinnom zdravotnom poistení na systém založený na prevahe liberálnych prvkov. Aj tento nový systém má svoje výhody, je veľký výber kvalitných služieb a podpora rozvoja medicínskych technológií. Medzi jeho základné nedostatky však patrí nízka dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre nemajetných občanov, nedostatočná preventívna starostlivosť a to je, zdravotná starostlivosť sa značne predražuje aj vďaka vysokému podielu nákladov na administratívu. Dovolím si zacitovať Mukeša Chavlu, experta svetovej banky. Potrebujeme systém, aby každý, kto ochorie, našiel starostlivosť. Je to teda otázka dostupnosti. A dostupnosť, myslím finančnú aj fyzickú, teda nájsť rýchlo lekára, ktorý ma vylieči. Treba tiež pamätať na to, že v USA dávajú na zdravotníctvo 14 až 15% hrubého domáceho produktu, ale stále majú okolo 45 miliónov ľudí nedostatočne poistených, s neadekvátnym prístupom k zdravotnej starostlivosti. Nie to môj výmysel, je to publikované v Trende č. 7/2004, takže to je iba citácia. Takže žiadna reforma existujúceho zdravotného systému, ale jeho zmena na systém iný. Zmena na americký systém, kde nezanedbateľná časť obyvateľov nemá prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Preto si treba položiť otázku, či občania nášho štátu, či predstavitelia jednotlivých zložiek, lekári, pacienti, predstavitelia zdravotných poisťovní, celá naša spoločnosť je pripravená na zmenu zdravotného systému, ktorý sa v kultúrnom prostredí Európy aj na Slovensku vyvíjal do dnešnej podoby poistného zdravotného systému cez systém liberálny, založený na princípoch trhovej ekonomiky s nerovnosťou zdravotnej starostlivosti. Ja osobne takúto zmenu systému odmietam, pretože je to zmena sociálneho systému na systém trhový, kde sa zdravie stane tovarom a nie základnou hodnotou, na ktorú má každý náš občan nárok bez ohľadu na jeho majetkové pomery.

Čakal som, pán minister, a držal som vám dlho palce, pretože som bol presvedčený pri vládnom vyhlásení, že proste s reformou, s ktorou prídete a ktorú naše zdravotníctvo potrebuje, že spravíte jednu serióznu analýzu a zistíte, koľko zdravotníckych zariadení prejde na vyššie územné celky, ktoré ostanú štátne, proste to isté, koľko bude musieť byť prepustených lekárov, zdravotných sestier, koľko bude potrebných lôžok, koľko bude potrebných, techniky a vytvoríte systém krátkodobých, dlhodobých a jednoducho zadefinujete základné veci, ktoré náš systém potrebuje.

Toto celé, keď som si preštudoval jednotlivé zákony, a hneď tie prvé, ktoré došli, že občan má platiť dvadsať, päťdesiat korún, je proste na smiech, hlavne pre staršiu generáciu. Nechcem znova tu robiť teraz populistické kroky, ale spýtam sa, položím len takú drobnú otázku, tu vážení poslanci z koalície, boli ste tu v predchádzajúcom období. Vláda navyšovala dve miliardy v Poštovej banke. Tie dve miliardy stačili absolútne na šesť rokov, aby pán minister Zajac nemusel predkladať žiadne zákony, pokiaľ ide o dvadsať, päťdesiat korún, keby teraz bola vláda znova navýšila v Poštovej banke tie miliardy, ktoré navyšovala súkromná organizácia Istrokapitál a Poštová banka je dnes v rukách Istrokapitálu. Pán riaditeľ Hubenák, ktorý bol vtedy riaditeľ, generálny riaditeľ telekomunikácií, odišiel. Vzdal sa miesta, aby nenavyšoval. Pani Schmögnerová napriek tomu dala. Kde sú dve miliardy. Pýtam sa pána ministra, teraz čo sa bude robiť s prostriedkami, ktoré dlhujú železnice, 1,9 miliardy, ako ich bude riešiť, či idú do konkurzu, alebo čo bude ďalej. Sú tu ďalšie otázky, čo sa týka sociálneho poistenia, kde som čakal, že ministerstvo zdravotníctva bude ináč rokovať s ministerstvom práce a sociálnych vecí. Ale tých otázok, ktoré by som mal na pána ministra, je hŕba v jednotlivých zákonoch.

Svetová zdravotnícka organizácia v dokumente Zdravie 21, zdravie pre všetkých v dvadsiatom prvom storočí, strategické ciele - financovanie zdravotníckych služieb a rozmiestňovanie zdrojov píše, citujem: "Pri financovaní a poskytovaní takéhoto sociálneho artikla ako je zdravotnícka starostlivosť, nemôže mať priestor ničím neobmedzený trhový mechanizmus." Toľko je citát. A čo nám predkladá vláda a minister zdravotníctva vo svojich zákonoch? Zmenu zdravotníctva na obyčajný obchod, v ktorom ten, kto nemá peniaze, nedostane služby. V predkladaných zákonoch nejde o transformáciu zdravotníctva, ale o zmenu vlastníckych vzťahov, o čom svedčí aj návrh zákonov o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou.

Chcel by som sa ešte vrátiť k tomu dohľadu. Ja absolútne chápem pána ministra a verím, že má ten najlepší úmysel, ale finančný dohľad nad nebankovými subjektami, finančný dohľad nad oddlžením bánk, kde sme oddlžovali banky o sto miliárd? Dnes je to zhruba 170 miliárd. Vôbec ich nebolo treba oddlžiť. Bolo ich treba predať za jednu korunu a nemáme ten dlh! Ale znova, ide to na úkor, hlavne ľudí, ktorí majú dnes nad šesťdesiat rokov. Keď sme im jednoducho po ´89. znehodnotili ich úspory a nehovoriac o tom, že majú ten smiešny dôchodok, ktorý majú. Čiže zhruba okolo 150 eur, možno niektorí menej ešte, päť a pol, možno šesťtisíc korún.

Navrhuje sa zmena. Ako chce pán minister tejto možnosti zabrániť? Vytvorenie úradu pre dohľad, ktorý má pôsobiť nezávisle od štátnych orgánov, pričom predsedu úradu, správnu radu a dozornú radu, menuje a odvoláva vláda na návrh ministra. Bez súhlasu úradu nie je možné zvoliť členov predstavenstva, prokuristov, vedúcich zamestnancov poisťovne. To je pekná nezávislosť. Akciovú spoločnosť z jeho obchodného hľadiska, zameraná na tvorbu zisku. Z navrhovaných zákonov sú jeho príjmy povinní zabezpečovať občania tohto štátu. Takáto absurdná akciová spoločnosť nemá vo svete obdobu. Natíska sa otázka, pre koho je takáto prinajmenšom čudná organizácia potrebná? Relevantným trhom pre zdravotné poisťovne nebudú občania pacienti, ale zdravotnícke zariadenia, voči ktorým bude mať poisťovňa dominantné postavenie, pretože poskytovateľom zdravotnej starostlivosti môže hocikedy vypovedať zmluvu. Navyše pri zriadení konkurenčného zariadenia poisťovňou nebude mať prakticky žiadnu šancu ekonomicky konkurovať takémuto zariadeniu. Takáto sústavná ekonomická neistota povedie k zníženiu kvality poskytovanej starostlivosti. V konečnom dôsledku ovládnu trh, zdravotnícke zariadenie vlastnené poisťovňami, občan bude v plnej moci zdravotnej poisťovne, ktorá prostredníctvom vybraných a svojich zariadení bude občanovi zabezpečovať zdravotnú starostlivosť, čím prakticky zanikne možnosť pacienta slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie, pričom vzhľadom na prirodzenú orientáciu obchodnej spoločnosti, poisťovne na zisk, pacient bude logicky orientovaný do zariadení s najvyššou cenou, čo bude na úkor kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

Kto má financovať úrad pre dohľad? Zdravotné poisťovne? Tie poisťovne, ktorých zdroje dnes nestačia na pokrytie základnej zdravotnej starostlivosti? Domnievam sa, že v situácii, keď existuje deficit verejných zdrojov, je nezodpovedné zavádzať do systému ďalšieho konzumenta, ktorého úlohy a kontrolné mechanizmy sa dajú nahradiť zákonnými a systémovými prvkami jestvujúcich inštitúcií. Na jednej strane spochybňujeme súčasný počet poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, voči ktorým prijímame reštrikčné opatrenia, a na strane druhej budeme budovať byrokratický administratívny aparát. Ako sa snaží pán minister zabezpečiť nárast zdrojov? Zvýšením platieb od občanov? Minister núti prispievať ľudí peniazmi do nefunkčného systému namiesto toho, aby dosiahol reguláciu nákladov a sfunkčnenie celého systému štandardnými ekonomickými nástrojmi. Dovolím si zacitovať pána ministra: "Vážnym problémom ostáva veľmi nízka efektivita slovenského zdravotníctva. Podľa odborných analýz dosahuje iba 60%, to znamená, že z každej koruny, ktorú vkladáme do zdravotníctva, sa stráca až 40 halierov. Dnešnému systému totiž chýbajú jasné a vymáhateľné pravidlá". Pravda. 7. 5. 2004. Toľko citát. Kladiem si otázku: Prečo minister zdravotníctva tie pravidlá hry neurčí? Je to neochota, alebo neschopnosť, alebo je to zámer? Samozrejme, že vláda nemá záujem na zavedení jasných vymáhateľných pravidiel hry v rezorte zdravotníctva. Najlepšie sa totiž zarába na netransparentnom, utajenom oddlžovaní nemocníc. Ministerstvo zdravotníctva zverejnilo informáciu, že z celkového počtu zdravotníckych zariadení, ktoré riadi a hodnotí ministerstvo zdravotníctva, len tri dosiahli hodnotenie veľmi dobrý a sedem sa označilo hodnotením dobrý. Hospodárske noviny, 4. 5. a v televíznej relácii na stanici TA3, 6. mája 2004, relácia Analýza a trendy minister vyhlásil: "Máme päť alebo šesť súkromných nemocníc, každá hospodári vyrovnane, ale s malým ziskom. Celý zvyšok nemocníc, štátnych, ktoré ja riadim, všetky veselo tvoria dlh." Nepriznáva náhodou týmto svojím prehlásením pán minister aj svoju neschopnosť riadiť rezort? Premenou nemocníc na akciové spoločnosti minister sleduje zefektívnenie ich činnosti, lebo nad nimi bude visieť hrozba bankrotu. Zároveň však hovorí, že žiaden región nezostane bez nemocnice, lebo v prípade, že by tam mali všetky nemocnice skrachovať, štát zasiahne. Tak kde je tu neviditeľná ruka trhu? Dodnes nemáme stanovené ceny výkonov, ktoré by objektívne odrážali náklady a primeraný zisk poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Miesto toho, aby sa minister zameral na jeden z najdôležitejších prvkov vyrovnaného hospodárenia nemocníc, stanovenie reálnych cien za poskytované služby, zmena sleduje liberalizáciu a privatizáciu celého zdravotníctva. Pán minister sa snaží novými zákonmi opätovne zmeniť systém fungovania nášho zdravotníctva, pričom nevie ustrážiť poriadok ani v tých niekoľkých nemocniciach, ktoré sú pod jeho priamym riadením. Ako je možné, že trebárs Rooseweltova nemocnica, v ktorej prednedávnom zomrela pacientka po podaní nesprávnej krvi, nemala v tomto čase licenciu na výrobu, spracovanie a podávanie transfúzie. Dodnes niektoré nemocnice nemajú povolenie podľa zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach pre vykonávanie činnosti hematologicko-transfuziologických oddelení. Kto zodpovedá za kontrolnú činnosť? Namiesto toho, aby pán minister, aj úradníci trvali na prísnom dodržiavaní spomínaného zákona a ďalších, ktoré chránia životy pacientov, ešte aj v apríli 2004 riaditeľ odboru liekovej politiky ministerstva zdravotníctva pán Slaný konštatoval, že na Slovensku stále existujú nemocnice, ktoré zákon nesplnili. Ak ide o neštátne zdravotnícke zariadenia, štátny tajomník pán Ottinger okamžite hrozí polmiliónovou pokutou. Prísne podmienky na výrobu transfúznych liekov už štvrtý rok nespĺňajú mnohé slovenské nemocnice a všetci sa spoliehajú na to, že doteraz sa nič tragické nestalo. Aj v banskobystrickej Rooseweltovej nemocnici sa spoliehali viac na rutinu ako na zákon. Národná obroda, 29. apríla 2004. Svoju neschopnosť urobiť poriadok v zdravotníctve minister zastiera podľa neho prenesením zodpovednosti za svoje zdravie na občana, pričom ide o obyčajné vyťahovanie peňazí z vreciek občanov. Že vlastníkom najväčších poisťovní bude štát, ten štát, ktorý vlastnil Naftu Gbely, Slovnaft, Východoslovenské železiarne, telekomunikácie a mnohé iné podniky a akciové spoločnosti. Čo sa stane v prípade bankrotu zdravotnej poisťovne? Kto bude garantovať platobnú schopnosť? Kto vytvoril tajnými uzneseniami akciovú spoločnosť Veriteľ, ktorá dnes reálne drží v hrsti všetky nemocnice? Viete, pripadá mi táto reforma asi ako reforma verejnej správy v roku ´96, ktorú uskutočnila Mečiarova vláda a s ktorou sa budeme vyrovnávať, táto snemovňa, ešte desať rokov, pretože nebude politická vôľa, aby sme sa vrátili k reforme verejnej správy a spravili to, na čo tento štát má. A takisto sa budeme vyrovnávať aj s touto reformou, ktorú dnes predkladá pán minister Zajac.

V nadväznosti na uvedené citáty chcem zopakovať pripomienku, ktorá sa objavila v rámci pripomienkového konania návrhov nových predpisov. Je však taká závažná, že má svoje miesto aj v tomto vystúpení. Hoci sa predkladateľ nezmieňoval o dôvodovej správe a o dopadoch na zamestnanosť, je reálny predpoklad, že o prácu príde cca 8 000 zamestnancov zdravotníckych zariadení vrátane lekárov. Nie je tajomstvom, že v niektorých zdravotníckych zariadeniach existuje prezamestnanosť, ktorú treba riešiť. Akú alternatívu ponúkajú návrhy? Bude minimálna sieť so zárukou financovania zdravotnými poisťovňami? Ostatné zariadenia môžu byť financované zdravotnými poisťovňami, ak budú na to zdroje? Ak nie, budú musieť existovať z priamych platieb pacientov. Je to nezodpovedné voči lekárom ale aj voči občanom. Lekári ako odborníci nemajú záruku uplatnenia vzhľadom na platobne neschopných klientov a títo nemajú záruku, že sa im v potrebnom čase poskytne zdravotná starostlivosť zo zdravotného poistenia.

Pán minister tvrdí, že návrhy zákonov boli tvorené pre pacienta a pre jeho prospech. Nepovedal však, že z pacienta urobíme pisateľa, ktorý bude podľa návrhu zákona o zdravotnej starostlivosti v prípade nespokojnosti žiadať poskytovateľa o nápravu písomnou formou, hlavne dôchodcovia budú mať z toho práva veľa radosti najmä pri predstave, že im pridáme starosť s písaním, poštovným a potom im nebude vyhovené. Môžu sa obrátiť na úrad pre dohľad. Skutočne, plnohodnotná garancia kvalitnej zdravotnej starostlivosti v porovnaní s tým, že majú ešte existenčné problémy a súčasne často vážne zdravotné problémy.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslím si, že je namieste pripomenúť, že všetci sme skladali sľub poslanca, ktorým sme občanom tohto štátu sľúbili a zaviazali sa, že svoje povinnosti budeme plniť v ich záujme. Majme preto na pamäti tieto záujmy, ako zvolení zástupcovia občanov rozhodujme o predložených zákonoch s uplatnením mandátu podľa svedomia a presvedčenia. Do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky prináleží rokovať aj rozhodovať o základných otázkach hospodárskej, sociálnej a inej politiky. Súbor predložených zákonov a stav, ktorých prijatím nastane, nie je prijateľný ani pre mňa a domnievam sa, že ani pre občanov tohto štátu. Navrhujem preto, aby sme pri dnešnom hlasovaní o návrhoch zamietli postúpenie súboru predložených návrhov do druhého čítania. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami, páni a dáma, páni poslanci a poslankyňa - Lintner, Džupa. Pani Sabolová, potom do rozpravy, až keď prebehnú tieto rozprávky, teda, ospravedlňujem sa vám, (So smiechom.) tieto faktické poznámky. Malá rozprava sa volá rozprávka, to som chcel povedať. A keď skončia tieto faktické poznámky, potom budú možnosti prihlásiť sa ešte ústne do rozpravy, takže s faktickými pán Lintner, Džupa, pani poslankyňa Černá, pán poslanec Číž, končím možnosť faktických poznámok. Prosím mikrofón pre pána Lintnera.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec, viete, to vaše vystúpenie mi pripomínalo, ako keď do otvorenej rany ešte nejakú žieravinu lejete. Však všetci vieme, ako vyzerá to zdravotníctvo. Pekne ste pomenovali to, čo všetci vieme. Pokiaľ som vyčítal pánu poslancovi Soboňovi, že ide s tým strašením, ale v jeho vystúpení aspoň zaznela konkrétna výhrada, minister na to zareagoval. Ale vy stále hovoríte, že minister ako keby kryl nejaký bordel v zdravotníctve. A Rooseweltova nemocnica. Však dobre viete, v čom sa zadlžuje systém a samotné nemocnice. Ešte raz opakujem, spomínal som to. Dajte si poslanecký prieskum, alebo poďme na návštevu na severnú Moravu, kde súkromná spoločnosť ovládla desať nemocníc a po roku prešla zo straty do zisku. Súkromník uchvátil nemocnice. Nie je to na úkor občana. Nič viac k tomu netreba povedať.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Džupa...

K. Džupa, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán kolega poslanec Muňko. Už v druhom príspevku kolegov poslancov Národnej rady a politickej strany Smer sa objavil útok na HZDS z minulých rokov, navyše v celkom inej oblasti, než ktorá je predmetom rokovania tohto pléna. Vážený pán poslanec, prečo znehodnocujete obsah a kvalitu vášho príspevku lacnými trikmi v prospech prípadnej popularity vášho politického subjektu. Nehnevajte sa, je to z nášho hľadiska neprijateľná záležitosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Černá...

E. Černá, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja som si pozorne vypočula všetky príspevky kolegov, ktorí sú z oblasti zdravotníctva aj naozaj veľmi podkutí. Mne je len veľmi ľúto, že nikto z týchto ľudí sa nesnažil ministrovi Zajacovi pomôcť a svoje takzvané názory nechávali na poslednú chvíľu, aby sa tu mohli "blesknúť", pričom dobre vedia, že doktor Zajac tejto problematike venuje naozaj 24 hodín denne niekoľko rokov už a ja som teda očakávala, že keď sa konečne po 14 rokoch našiel človek, ktorý mal záujem prekopať tú čiernu dieru zvanú zdravotníctvo, ktorý zobral celú zodpovednosť na svoje plecia, ktorý vedel, že ho bude nenávidieť 5 miliónov ľudí, ktorý vedel, že ho budú nenávidieť takmer všetci lekári a poisťovne a neviemkto ešte, že sa tu snáď nenájde niekto, kto by dokázal sa pridať a pomôcť tejto problematike? Ja som takisto po chodbách stretla kopec takzvaných lobistických skupín, ktoré ma strašili, aké to bude hrozné. Ako to tento národ neprežije s tou Zajacovou reformou. Tuná sa pozerám na kolegov, ktorí v živote pomaly ani nepáchli do zdravotníckeho zariadenia a múdri sú ako telefón, ako to nebude fungovať! Odkiaľ to vedia? V živote, v živote nemali blízko ani len na krok k ministerstvu zdravotníctva, v živote si s tým doktorom nesadli. On obehal všetky kluby, s každým sa chcel rozprávať, nikto nemal otázky a teraz sú všetci múdri? Chcem povedať, že môj hlas pán doktor bude mať a verím mu a strašne mu držím palce, aby o desať rokov tento národ mohol povedať, keby nebolo Zajaca, tak to dávno krachne. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Číž...

M. Číž, poslanec: Vo väzbe na vystúpenie pána kolegu Muňka treba asi povedať jednu vec, pretože tu dochádza všeobecne k výraznému nedorozumeniu. Všetkým váženým kolegom, existuje čosi a v politickej praxi je to úplne bežné a úplne samozrejmé, hovorí sa tomu varovná prognóza. Sú o tom napísané dosť vážne knihy a obrovský význam takýchto varovných prognóz pre život spoločnosti, vstupovať totiž do takých závažných procesov, ako je organizácia zdravotnej starostlivosti spoločnosti, to je taká dôležitá a závažná otázka pre celý život a pre všetkých ľudí, že vyžaduje si isté kritériá pri príprave takýchto vstupov. Od demonštrovania ako elementárnej znalosti prostredia, proste teória reforiem, ja sa o tom budem musieť snažiť v samostatnom vystúpení, aby sme si viacej rozumeli. Patria sem iste aj emócie, len logicky, skôr k tomu, že tie možné dôsledky a možné dopady sú také preto, pretože neexistuje elementárna a zásadná otázka nevyriešená, a to spôsob, ako sa robia reformy. Prečo sme najprv nedebatovali o koncepcii, prečo sme nedostali seriózne analytické zhodnotenie súčasného stavu, prečo sme nepovedali, dokedy a ako majú pôsobiť navrhované opatrenia, aby sme ich mohli po istom čase vyhodnotiť! Prečo sme si nerobili elementárnu hodnotovú štruktúru toho, čo chceme riešiť. Prečo táto reforma hovorí o rôznych pre mňa voluntaristických a z takého nižšieho manažérskeho stavu vychádzajúcich úvahách, kde zdravie je na poslednom mieste a kde ako neustále uvažujeme o ekonomických otázkach, ktoré sú, samozrejme, nesmierne dôležité, ale v kontextoch. Predovšetkým v kontextoch zlepšenia zdravotnej starostlivosti pri riešení základných otázok. Ja som presvedčený o mnohých ďalších veciach, ešte budem vo svojich vystúpeniach hovoriť, ale nikto nechce nikomu hádzať pod nohy polená, aj keď s pravdou pána ministra je to veľmi zložité, lebo okrem tej múdrosti sprevádzajú vystúpenia aj dosť výrazné agresívne a arogantné spôsoby. Ale prenášame sa cez ne, budeme sa cez ne prenášať a budeme sa snažiť hľadať zmysluplné riešenia. Ale nestačí tam emócia. Elementárne dodržiavanie pravidiel politického zápasu. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ešte dám slovo pánu poslancovi Zubovi a potom na záver pán poslanec Muňko.

S. Zubo, poslanec: Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Ubezpečujem vás, že s veľkou dávkou trpezlivosti počúvam túto rozpravu, pretože ináč sa to ani nedá. Keby som tú dávku trpezlivosti nemal, tak tu asi nemôžem sedieť. A zaráža ma jedna vec. V celej tej rozprave z tých vystúpení, i pána ministra, i rečníkov, mne tu vôbec nepripadá, že tu ide o slovenské zdravotníctvo. Ja mám dojem, nadobúdam ten dojem, že tu ide o biznis, že tu ide o peniaze. A uvedomme si, povedzme narovinu občanom, vážení, nám nezáleží na vašom zdraví, nám nezáleží na tom, či budete chorí, nemocní, alebo zomriete, alebo budete žiť, nám ide o peniaze. Ak takto sa vec povie narovinu, ľudia to pochopia. Ale netvárme sa, že sme ľudomili.

K tým otázkam. Pani Černá na mňa chce vyskočiť, ale ja jej to nedovolím. Chcem povedať jednu vec, že ak niekto ide medzi ľudí s vedomím, že bude robiť činnosť, za ktorú ho budú ľudia nenávidieť, za ktorú ho nebudú mať radi, tá činnosť nemôže byť dobrá. A robme také reformy, robme takú činnosť, za ktorú ľudia nás budú mať radi a nie za ktoré nás budú nenávidieť. To je všetko. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Záverečné slovo s faktickou poznámkou alebo s reakciou na faktické poznámky pán poslanec Muňko.

D. Muňko, poslanec: Chcel by som vrátiť k dvom hlavne faktickým pripomienkam. K HZDS. Ja som prečo povedal. Reforma verejnej správy, ja ju budem kritizovať stále, pretože tá reforma, ktorá bola spravená, 70 či 80 okresov a tie veci, ktoré sa urobili, stáli túto spoločnosť miliardy. Táto reforma zdravotnícka bude stáť tiež miliardy. Som si naštudoval model český, preštudoval som si nemecký. Ak si myslíme my, že na Slovensku vymyslíme niečo, čo vymyslia perfektní Nemci, tak sme veľmi na omyle. Ja som veľmi rád, že sme vstúpili do Európskej únie a že tak, ako príde jednotná daňová reforma, tak ako príde penzijná reforma, tak prídu aj ďalšie veci z Bruselu a tie budeme musieť rešpektovať. Tu by som vás chcel poprosiť, pretože nenahovárajme si veci, ktoré tu dnes hovoríme. Tak ako mi nikto nevysvetlí z vás, vážené dámy a vážení páni, prečo musí byť na Slovensku 19% DPH na lieky. A to vám môžem povedať ďalšie veci, ktoré sú z hľadiska sociálnych poisťovní. Tiež som nepochopil, prečo na Slovensku nemôže byť jedna sociálna poisťovňa a ešte možno jedna pre štátnych zamestnancov. A môžem vám povedať ďalšie veci z hľadiska úspor, ktoré by sa dali spraviť. Takže vráťme sa k jednej veci, za akých okolností chceme riešiť naše zdravotníctvo. Ja si myslím, že aj pán minister Zajac má dobrý záujem riešiť veci. Ale to, čo tu predložil, jednoducho, keď sa spýtam vás kolegov lekárov, ktorí ste tu a ktorí tú problematiku poznáte ďaleko lepšie, ako ju poznajú ktorýkoľvek z týchto poslancov, nestretol som vás, len poza bučky mi hovoríte, čo je zlé a pre čo budete hlasovať, lebo hlasujete politicky, za politické kluby. Zamyslite sa nad tým, že tu sa nehráme... Vedel som prehliadnuť veci, keď sa tu dávali zákony pána ministra Kaníka, lebo ich môžeme ešte stále naprávať. Viem, keď sa vrátime k verejnej správe. Ale čo sa týka zdravotníctva, tu hráme o zdravie našich občanov. Tak to neviem pochopiť. Lebo kto si nebude vážiť svoje zdravie, si... (Prerušenie vystúpenia časomierou.) (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené dámy a páni, poslankyne a poslanci, skončili všetky vystúpenia poslancov a poslankýň, ktorí boli písomne prihlásení do rozpravy. Teraz je príležitosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Hlásia sa pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Bódy, pán poslanec Urbáni, pán poslanec Džupa. Končím možnosť ústnych prihlášok do rozpravy. O slovo požiadal pán minister. Nech sa páči.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Naozaj nechcem, prepáčte, naozaj nechcem ten čas predlžovať. Chcel by som len jeden omyl pána poslanca Muňka opraviť, že prechádzame na nejaký ultraliberálny americký model. Myslím si, že by bolo dobré, keby si pozrel ešte raz zákon o zdravotnom poistení a zistil, že každý občan, dokonca i azylant, dieťa, ktokoľvek je poistený a je poistený na prioritný balík vo verejnom zdravotnom poistení. Každý občan, dokonca aj anonymné pôrody máme vymyslené, že aj dieťa, ktoré nemá rodičov, je poistené. Aj rodičia, ktorí nemajú deti, sú poistení. Azylanti i tí, ktorí nezískali občianstvo. Máme len dva druhy, ekonomicky aktívnych, 10 a 4 percentá a poistencov štátu. Každý je poistený. Prosím, aby občania Slovenskej republiky, ktorí pozerajú túto kameru, si uvedomili, že ich systém povinného poistenia, ktorý zaviedol Bismarck v roku 1874, nebol opustený, ale to neznamená, že tam budeme šafáriť od buka do buka. Ja v záverečnej rozprave ku šiestim zákonom podám aj výklad na to, čo je vecne povedané, nie na to, čo je povedané emotívne. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Sabolová. Mohli ste sa prihlásiť. Tak prosím, s faktickou poznámkou, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Čížovi. Prosím, pani poslankyňa, keby ste chvíľočku vydržali. Zapnite, prosím, mikrofón pánovi Čížovi.

M. Číž, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Chcem pánovi ministrovi povedať, že ak som za niečo dnes vďačný, tak za to, že na jednotlivé vystúpenia reaguje, pretože máme možnosť potom aj my vo faktických poznámkach znovu reagovať a aby nenastala tá situácia, že my tu budeme štyri hodiny niečo vyprávať a potom na záver je ten slávnostný prejav s fanfárami, kde z nás navrhovateľ, teda člen vlády urobí trošku duševne menejcenných ľudí. Čiže za to som vám, pán minister vďačný, takže ak máte ešte niečo, čo máme zvážiť pred vaším záverečným vystúpením, vás chcem poprosiť, vystúpte s tým teraz niekedy, nech v prípade môžeme na to zareagovať. Je to, myslím, aj kolektívny návrh. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Paška s faktickou poznámkou? Nech sa páči, pán poslanec.

P. Paška, poslanec: Veľmi krátko. Toto vystúpenie pána ministra opäť ukázalo, ako narába s faktmi. Pán minister, pokiaľ som čítal zákon dobre, aj azylant, aj každý, ako hovoríte, kto má účasť na zdravotnom poistení, nemá prístup k prioritnému balíku, ale len k základnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja sa zameriam pri vystúpení len na tento jeden zákon, ktorý nám bol predložený, a to tlač 638 o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Doteraz viac-menej kolegovia vystupovali komplexne ku všetkým zákonom, čiže zdá sa mi pomaly zbytočné rozdeľovať tie jednotlivé zákony na samostatné prerokúvania, ale myslím si, že vecnejšie sa dá rokovať tým, že budeme hovoriť o konkrétnom zákone a o konkrétnych problémoch, ktoré vidíme pri ňom a v súvislostiach s ostatnými. Ja sa zameriam na jednu vec zo zákona.

Ale prvé, aby som na to na záver nezabudla, a je to pre mňa dôležité, aby som navrhla termín prerokovania vo výboroch do konca augusta, 31. augusta 2004, aby bol dostatočný priestor na dopracovanie, vyjasnenie si názorov a aby sme na septembrovej schôdzi mohli už dúfam v pokojnejšej a vecnejšej atmosfére rokovať, aj tým, že tento zákon je predložený aj do nášho výboru pre ľudské práva, a tak to podobne navrhnem aj pri ostatných zákonoch.

Moja otázka a moje vystúpenie nebude dlhé. Je k § 11 odsek 6 a to je: "Každý má právo na výber poskytovateľa". Máme právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a máme právo na výber poskytovateľa. Na moju otázku, či ja ako pacient, pokiaľ si vyberiem poskytovateľa a s ním poisťovňa nebude mať uzavretú zmluvu, budem mať nárok, aby mi boli tieto výkony uhradené, mi bolo odpovedané, že to nemusí byť vždy. Pokiaľ nemá zmluvu, nemusí to byť vždy. Pýtam sa však, potom jednak formulácia, máme právo na výber, ak máme slobodnú voľbu lekára, ak uvoľňujeme sieť, ak ja som platiteľom zdravotného poistenia. Myslím si, že ak si ja vyberiem poskytovateľa, ktorý spĺňa moje kritériá a ktorému ja dôverujem a ktorému verím, že ma aj bude liečiť správne a odborne, ale keďže možno nie je v milosti poisťovne a nemá dostatočný vplyv na to, aby aj on sa stal jedným z tých, ktorým poisťovňa uzatvorí zmluvu, zdá sa mi, že by bolo nekorektné, aby ja, ak platím do poistného systému a platím celý život, aby som ja nemala, alebo lekár, alebo poskytovateľ nemal uhradené služby, ktoré mi ponúkne. Čiže toto by som chcela, aby bolo v zákone oveľa jasnejšie a veľmi transparentne aj v tomto, ale aj v zákone o poisťovniach a poskytovateľoch uzákonené, pretože neobstojí odpoveď na moju otázku, že však zajtra nemusíte platiť do poistného systému. Keďže platí aj solidárny balík a keďže štát za svojich poistencov, a je ich podstatná časť, cez 3 milióny, za ktorých platí štát a nie priamo pacient, sa mi zdá, že to nie je korektná odpoveď, pretože je jedno, kto za mňa bude platiť, alebo ak nie, tak potom povedzme v zákone, ak chceme, aby ten, za koho platí štát, si mohol vyberať len takého poskytovateľa, ktorý má zmluvný vzťah, tak nech sa páči, ale nech to je v zákone zakódované. A preto sa mi zdá, že treba oveľa adresnejšie a vecnejšie tieto veci v jednotlivých zákonoch uviesť.

Už len možno, veľmi teda, ešte krátko by som chcela tak všeobecnejšie sa vyjadriť, lebo zákon o zdravotnej starostlivosti je taká základná norma, od ktorej sa odvíjajú tie súvislosti. Pre mňa tak ako bola nám predložená aj koncepcia, model Holandska, Luxemburska a Mexika, pretože si to po výklade dala vysvetliť, neobstojí, pretože buď tieto dve krajiny boli veľmi bohaté a dávali do zdravotníctva veľmi veľa zdrojov, dnes vidia, že to asi nepôjde, čiže ten koeficient vstupov a výstupov jednak je veľmi otázny a keď zoberieme mexický model, ktorý je zase, veľmi málo zdrojov a veľmi chudobný a veľmi biedne poskytovanie zdravotnej starostlivosti a je tiež jedna, nechcela by som, aby sa Slovenská republika k takejto jednotke dopracovala, preto pre mňa by bolo oveľa adresnejšie, aby počas prerokovania pri druhom čítaní sme dostali na porovnanie modely krajín, ktorým rozumieme a v ktorých poznáme, aká zdravotná starostlivosť sa poskytuje. Nemusí to byť model jedna, ale možno je to ten, ku ktorému sa chceme dostať, či to bude teraz Nemecko, Francúzsko, Rakúsko, Taliansko. Skúsme aj dostať takéto vysvetlenie.

Jedna vec, ktorá mi vlastne pri celej tejto transformácii, pán minister, chýba, je to stav, alebo takto začnem: Hovorili ste, že nepotrebujete navýšiť zdroje do zdravotníctva, že je tam veľa zdrojov, ktoré unikajú. Ja aj keď sa tu budem snažiť oponovať pani poslankyni Černej, že hovorí, že hovoria ľudia, ktorí nie sú zdravotníci. Ja po 11 rokoch alebo po 10 rokoch poslaneckej práce a skúseností z praxe si dovolím povedať, že môžem hovoriť aj do tejto problematiky, pretože sa na mňa obracajú nielen pacienti a občania, ale aj odborní pracovníci s názormi a tvorím si na to názor. Ak mi dodnes nebola predstavená tá vata, ktorá je v zdravotnom systéme, a nevieme, koľko tých stratených finančných zdrojov v zdravotníctve nám príde do zdravotného systému, s ktorými budeme poskytovať služby a budeme platiť výkony, neviem sa rozhodnúť, či je potrebná takáto zmena, transformácia zákonmi, alebo či súčastná legislatíva nie je dostatočná, pokiaľ by sme mali lepší kontrolný mechanizmus a pokiaľ by sme využívali všetky možnosti, ktoré dnes by túto vatu, ja to nazvem vatu, lebo ak je, tak ju treba pomenovať, či je to 10%, či je to 20% zdrojov.

To je jeden problém v zdravotníctve. Druhý, ak teda povieme, že nám treba zdroje, a myslím si, že teraz sa tá rétorika mení aj na to, že potrebujeme zdroje, pýtam sa, či nebude nutné, aby sme zmenili systém platieb za poistencov štátu. Pretože ak z materiálov, ktoré som dostala, je cez 3 milióny poistencov, za ktoré platí štát, a za tie roky, odkedy tento systém funguje, sa to možno, je to len asi 35% výkonov, ktoré sú pokryté u týchto poistencov, možno nejakých 80 - 90 miliárd korún, ktoré ak by boli v zdravotnom systéme, možno by sme mali aj trošku iné zdravotníctvo. Akým spôsobom chceme toto vyriešiť, aby sa nemohlo stať, že zase pacient platí do systému, ale keďže niet dosť zdrojov, dostane sa na tie čakacie listiny. Zisky poisťovní sa budú používať rôzne. Nikdy neviete garantovať, pán minister, že zisk sa dá do tohto zdravotného systému, pokiaľ on jemu bude umožňovať to využiť aj iným smerom, čiže aj to potom v zákone o poisťovniach by bolo dobre kdesi adresnejšie zakotviť, aby v čase, pokiaľ nie sú naplnené všetky požiadavky nutné a tie, ktoré sú potrebné, lebo treba ich rozlíšiť, nie je možné, aby zisk v poisťovniach bol používaný na nejaké iné investovanie. Čiže zaujíma ma, akým spôsobom chceme vykryť to, čo nám v zdravotníctve chýba a bude chýbať, a myslím si, že keď pred 10 rokmi sme v tejto Národnej rade menili systém za poistencov štátu, hovorilo sa vtedy, že skúsime tento model, skúsime nejaké percento. Za 10 rokov sme neboli schopní sa viac odkloniť od toho percenta a dnes vidíme, že nám chýbajú tieto zdroje v zdravotníctve. Možno, a ak, veľmi krátko potom v jednotlivých zákonoch, ak bude ešte možnosť, vystúpim ku komorám, poisťovniam a prípadne k rozsahu. Ja vás chcem však poprosiť, aby sme, minimálne ak zákon prejde do druhého čítania, ak prejde, aby sme lehotu na prerokovanie dali dostatočne dlhú, aby sme to, čo sa dá, ak sa dá, zazneli aj slová, že je to asi veľmi ťažké zmeniť v systéme, ale ak sa dá, aby sme so zodpovednosťou za občana, pretože každý jeden z nás bude postihnutý zlou reformou, každý jeden z nás, ak sa nám podarí dobrá reforma, môžeme potom hovoriť, že malo to zmysel, ale v súčasnej situácii ja osobne mám isté obavy a nie som prvý rok v parlamente. Ďakujem pekne.