B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán poslanec Číž, ale ja som sa pýtal a ste sa neprihlásili, ale v poriadku, dúfam, že je všeobecný súhlas s tým, že aj napriek tomu, pani poslankyňa vedľa pána poslanca Číža, nestačí, že kričíte len vy, ja potrebujem všeobecný súhlas, že pánovi poslancovi aj napriek tomu... (Hlasy v rokovacej sále.) Výborne! Pán poslanec, nech sa páči, takže ako jediný ste sa prihlásili do rozpravy, takže som neukončil rozpravu, ale ako jediný môžete ústne teda z prihlásených poslancov vystúpiť v rozprave. Nech sa páči.

M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredsedajúci, no ja nechcem eskalovať tieto formálne veci, ja pevne verím, že naozaj vás k tomu vedie zmysel pre správne rokovanie v zmysle zákona o rokovacom poriadku, ale veď som sa pokúšal tam prihlásiť do rozpravy celý čas a že v tom zlomku sekundy nestihnem stlačiť, tak z toho nemôžeme predsa vyvodzovať, že musíte žiadať, aby som mohol vystúpiť o fórum, veď konajme aspoň trošku bona fide, to je v dobrej viere, pán podpredseda.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči, k tej...

M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne, len opakuje sa to častejšie, preto inak...

B. Bugár, podpredseda NR SR: No lebo iní stíhajú, pán poslanec.

M. Číž, poslanec: Dovoľte mi k meritu veci teda. Vážení kolegovia, ten predložený návrh zákona, ktorý tu je, sme prerokovali v druhom čítaní, žiadne zásadné pripomienky k nemu neboli, ako jeden teda z tých, ktorý som podpísal ten návrh zákona, len sa chcem k niektorým veciam veľmi krátko, pretože okrem iného sme dostali na stoly aj list starostu obce Doviaka a podobne, sú stanoviskom legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré, bojím sa, že nie celkom korektne popisuje existujúci právny stav, ale myslím si, že netreba sa venovať polemike na túto tému nejako veľmi podrobne, chcem pripomenúť iba jednu vec, ktorá, mám taký pocit, že pri posudzovaní tohto problému uniká. Obec tvoria dva základné substráty, jeden z nich je územie obce a druhý z nich sú obyvatelia obce. V danom prípade predsa na sídlisku Juh a teda v tej časti, kde dochádza k spornej situácii, je stav taký, že niekoľko tisíc obyvateľov sa z jedného dňa na druhý stalo obyvateľmi inej obce. Predsa prebehlo referendum na túto tému, kde jednoznačne z 52 % zúčastnených na referende 95 vyslovilo jednoznačnú svoju politickú vôľu. Keďže ja osobne som dokonca presvedčený, že aj tie spory, ktoré sú okolo výmeny územia, veď územie obce je tiež dané, niekedy je dané historicky, niekedy inak, niektoré obce sú stabilné, niektoré sa rozvíjajú, niektoré obce proste postupne zanikajú a jednoducho, výstavba sídliska Juh na predmetnom území vznikla v čase, keď boli obidve, keď boli obidve dnes samostatné jednotky spoločné, boli v jednej obci, čiže za istých okolností podľa mňa, keby mali sme počítať, že teda obyvatelia sídliska Juh s obyvateľmi obce Ľubica, tak pôvodné referendum o odčlenení by malo byť vlastne neplatné a by sme sa museli vrátiť do úplne nového právneho stavu, pretože ten celkový počet obyvateľov je, hovorím niekoľko tisíc, nie iba ako počet obyvateľov Ľubice, a táto nelogickosť podľa mňa je úplne jasná a naznačuje, že nemožno to riešiť nejako inak, pretože základné ústavné právo občanov a tej väčšiny občanov v danom spore jednoznačne vyjadroval svoju vôľu, že chce byť v meste Kežmarok, takže ak chceme zachovať ducha zákona o obecnom zriadení, ale, samozrejme, aj Ústavy Slovenskej republiky, tak je nevyhnutné tieto veci riešiť. Pre mňa ako pre poslanca je trošku zarážajúci relatívne lacný prístup predovšetkým ministerstva vnútra k tejto problematike a osobitne teda nepochopiteľné je stanovisko Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktoré v priebehu, až do času, keď sme dali tento návrh zákona, urobilo také neuveriteľné kroky a porušilo zákon a vytvorilo traumatizujúcu situáciu, ktorá sa vlastne nedá riešiť nejako inak ako týmto osobitným zákonom. Je svojím spôsobom neštandardný, uvedomujem si aj to, že nejde celkom o perfektnú právnu normu, pretože naozaj ten normatívny charakter tam zachovaný nie je, faktom však je, že zdrojom konfliktov je to, že vláda a teda vlády, všetky vlády Slovenskej republiky nevedeli za 14 rokov vytvoriť normálny mechanizmus rozčleňovania obcí, nevedia prostredníctvom legislatívnej úpravy stanoviť orgán, ktorý pre prípad konfliktov bude riešiť tento spor, a to vlastne spôsobuje, že nielen v tomto prípade, ale v mnohých iných sú dnes veľké problémy, pokiaľ sa nepodarí dohodnúť v rámci klasického procesu rozdelenia obce, aj následný mechanizmus, predovšetkým teda vyrobiť perfektnú zmluvu o rozdelení obce, v rámci ktorej sa všetky podstatné náležitosti veľmi konkrétne uvedú. Fakt je aj taký, že dochádza k nedorozumeniam pri interpretácii príslušných ustanovení Európskej charty miest a obcí, kde sa explicitne hovorí o tom, že sa konzultujú vopred, teda nie územné zmeny, v danom prípade vznikol územný spor vo svojej prapodstate v roku 74 pri zlúčení obidvoch obcí, až následne pri odčleňovaní vznikol problém s tým, že neboli doriešené územnosprávne veci. Myslím si, že v danom prípade práve ten voličský a vôľa občanov patriť k tomu alebo onému celku je úplne primárna a vzhľadom na to, že nemôžeme vytvoriť právnu úpravu, novú, ktorá by dodatočne vedela vyriešiť tento právny stav štandardným, v normatívnom prostredí, musíme riešiť iba tento konkrétny prípad jednorazovo s tým, ale že chcem opäť povedať, že malo by to byť zároveň aj apel na vládu, aby aspoň následne ten mechanizmus rozdeľovania obcí a mechanizmus riešenia sporov dodatočne príslušnou právnou úpravou upravila.

Ak mi ešte dovolíte, v tejto súvislosti by som zároveň predložil, aj keď je to relatívne nad rámec, ale myslím, so súhlasom kolegov, pozmeňujúci návrh, ktorí podpísalo 75 poslancov Národnej rady. A ten pozmeňujúci návrh znie: V čl. 1 bod 2 sa označí ako bod 3 a doplní sa nové znenie bodu 2, ktorý znie: § 13a ods. 2 sa mení a dopĺňa nasledovne, ods. 2 vzdanie sa mandátu starostu sa musí urobiť písomne a jeho účinky nastávajú dňom uvedeným v tomto písomnom úkone, najskôr však dňom doručenia obecnému úradu. Vzdanie sa mandátu nemožno vziať späť. Doplnenie osobitnej časti, teda odôvodnenie, aby som to presnejšie povedal, podľa doteraz platnej právnej úpravy právne účinky vzdania sa mandátu nastávajú dňom doručenia obecnému úradu. Následne v zmysle § 48 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávnych obcí v znení neskorších predpisov, ak sa uprázdnilo miesto starostu obce alebo primátora, obce predkladajú predsedovi Národnej rady žiadosti o vyhlásenie nových volieb. Medzi vzdaním sa mandátu, podaním žiadosti o vypísanie nových volieb, samotným vyhlásením volieb a voľbami však vzniká zbytočne zdĺhavý časový postup. Táto situácia je však v praxi nie vyhovujúca a to z viacerých dôvodov. Ďalší text odôvodnenia máte v rozmnoženom podaní, ktoré má k dispozícii, myslím, aj spravodajca. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie, predpokladám na vaše vystúpenie, nie s procedurálnym, ale s faktickou poznámkou pán poslanec Blajsko. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

A. Blajsko, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, včera a predvčerom sme dostali jeden taký zaujímavý list od pána starostu z Ľubice. Ja som sa zúčastnil a chcem zareagovať na svojho predrečníka v danej veci asi tak, ja som sa zúčastnil ako mediátor, ako sprostredkovateľ sporu medzi primátorom a starostom, bol som šesťkrát na návšteve, kde sme rozoberali dané problémy a ponuky od mesta Kežmarok boli podľa mňa štyrikrát výhodnejšie, ako hovorí sám pán starosta. Čiže je neprijateľné, čo bolo v tom liste, ja som sa neskoro, žiaľ, prihlásil do rozpravy, lebo ma novinári zastavili, takže sa ospravedlňujem, ale tento list nie je pravdou, ktorý máte v laviciach, len toľko. Ďakujem vám za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Budeme pokračovať druhým čítaním o

Spoločná správa je v tlači 641a. Dávam slovo pánovi poslancovi Hamarčákovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

I. Hamarčák, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia skupiny poslancov uviedol poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o majetku obcí. Predložený návrh zákona chcem odôvodniť tým, že poslednou novelou zákona o majetku obcí zo 6. novembra minulého roku došlo k diskriminácii časti občanov pri nadobúdaní vlastníctva a vznikli výrazné rozdiely medzi právnou úpravou prevodu vlastníckeho práva k majetku obce a právnou úpravou prevodu vlastníckeho práva k majetku vyšších územných celkov. Nami predložená krátka novela zákona o majetku obcí ustanovuje okruh právnických osôb, ktoré v rámci opatrení boja proti korupcii nemôžu nadobúdať do svojho vlastníctva majetok obce ináč ako obchodnou verejnou súťažou. Súčasne reagujem aj na problémy, ktoré v praxi vznikajú tým, že platný zákon o majetku obcí na rozdiel od zákona o majetku vyšších územných celkov nelogicky, a som presvedčený, že tiež aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, umožňuje previesť starostovi obce, poslancom obecného zastupiteľstva a členom štatutárnych orgánov právnických osôb založených alebo zriadených obcou, zamestnancom obce a blízkym osobám uvedených fyzických osôb vlastníctvo k obecnému bytu, ktorý niektorá z týchto osôb užíva, ako aj k obecnému pozemku, na ktorom má niektorá z týchto osôb postavenú stavbu, iba a výhradne iba obchodnou verejnou súťažou. Ináč ako obchodnou verejnou súťažou obec podľa súčasného platného zákona nemôže na tieto fyzické osoby previesť ani podiel na majetku obce, ktorým sa realizuje zákonné predkupné právo podľa Občianskeho zákonníka. Na uvedené negatívne skúsenosti ma upozornili viacerí kolegovia z miestnej územnej samosprávy.

Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi, aby som vás v mene navrhovateľov požiadal o podporu tohto nášho úsilia a o odstránenie uvedených nedostatkov a o zosúladenie právnej úpravy prevodu vlastníckeho práva k majetku obce s právnou úpravou prevodu vlastníckeho práva k vyšším územným celkom. Ďakujem vám za podporu. Skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu Zsoltovi Komlósymu, aby oboznámil Národnú radu s výsledkom prerokovania tohto poslaneckého návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

Z. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, vážená Národná rada, dovoľte mi podať v mene výboru pre financie, rozpočet a menu túto spoločnú správu výboru o prerokovaní uvedeného návrhu zákona. Národná rada pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, ktorú máme ako tlač 641, týmto výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tomto návrhu zákona stanoviská iných poslancov podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a k predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky takéto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijal výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre verejnú správu. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z celkového počtu 11 poslancov výboru bolo prítomných 6 a všetci 6 poslanci sa hlasovania zdržali. Z uznesení výborov vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte v spoločnej správe v písomnej forme, ktorú máte v laviciach v časti 4. Je ich spolu... 2 pozmeňujúce návrhy. V súlade s uznesením gestorského výboru budem po rozprave odporúčať hlasovať osobitne o bode 1 a osobitne 2, pričom bod 1 gestorský výbor odporúča neschváliť a bod 2 schváliť. Zatiaľ, pán podpredseda, ďakujem pekne. Môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o... Chcete zaujať ešte stanovisko? Však rozprava nebola, pán navrhovateľ. (Hlas v rokovacej sále.) Ďakujem pekne. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje druhé čítanie o

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 674, spoločnú správu ako tlač 674a. Dávam slovo poslancovi Róbertovi Madejovi, aby návrh zákona odôvodnil. Pán poslanec, nohy si zlomiť nemusíte, kľudne. Nech sa páči.

R. Madej, poslanec: Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Návrh zákona je už v druhom čítaní, takže ku všeobecnej stránke sa naozaj vyjadrovať nebudem. Očakávam, že už aj prebehla diskusia. Verím, že tento zákon aj v niektorých spoločných zmenách, na ktorých sme pracovali, naozaj prinesie prospech tým, ktorí to najviac potrebujú, že sa tým ochránia tie najslabšie skupiny obyvateľstva. Naozaj najčastejšie deti, teda vždy deti a najčastejšie matky, ktoré majú v starostlivosti tieto deti, že náhradné výživné by malo splniť ten účel ako dočasnej, istej sumy peňazí, ktoré na druhej strane by štát vymáhal náhradu od povinného, ktorý si neplatí, samozrejme, aj so sankciou, ktorú sme zosúladili so zákonom o pomoci v hmotnej núdzi na 25 %, samozrejme, aj s trestným oznámením a ďalšími. Ja by som sa týmto ešte chcel poďakovať všetkým paniam a pánom poslancom, ktorí spolupracovali aj na pozmeňujúcich návrhoch, ktorí, ďakujem aj právnikom, advokátom, sudcom aj prokurátorom a mnohým ďalším mimovládnym organizáciám za to, že tento zákon by mal byť naozaj veľmi dobrý, prospešný a vykonateľný. Prosím o podporu tohto návrhu zákona. Pán predseda a súčasne sa hlásim ako prvý do rozpravy.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Nezbadali ste vášho pána kolegu Chovanca, ktorý tiež teda chcel, aby ste sa mu poďakovali za pomoc. Áno, ale sa pripája, takže je to v poriadku. Dávam teraz slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyni Kláre Sárközy, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto poslaneckého návrhu vo výboroch. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor v návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona o náhradnom výživnom podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 945 z 13. mája 2004 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona o náhradnom výživnom na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh zákona odporučili schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením z 1. júna 2004 pod č. 202, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 241 z 9. júna 2004. Návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor 9. júna 2004, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh uznesenia nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu 9. júna 2004, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte rozdané na stoloch.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona o náhradnom výživnom v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a stanoviská poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schváliť.

Pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu. Po rozprave prednesiem, akým spôsobom budeme hlasovať. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Do rozpravy ako prvý sa hlási pán navrhovateľ. Písomne mám prihlášku pani poslankyne Tkáčovej a potom otvorím možnosť, samozrejme, ústne sa prihlásiť do rozpravy.

Takže najprv pán poslanec Madej, potom pani poslankyňa Tkáčová a potom ústni. Nech sa páči.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Keď som hovoril, že sa diskutovalo naozaj veľmi vecne k tomuto návrhu zákona, dostali sme mnohé aj vecné pripomienky, aj filozofické pripomienky k celej filozofii zákona, aj legislatívnotechnické, tak dovolil som si predniesť sám k vlastnému návrhu zákona pozmeňujúci návrh, ktorý by mohol byť do istej miery chápaný aj ako kompromis, ktorý znižuje hranicu nároku, teda zužuje a zmenšuje počet oprávnených osôb z tohto zákona. Dovolím si ho predniesť.

Po prvé, § 3 sa dopĺňa novým odsekom 5, ktorý znie. "Náhradné výživné sa poskytne, len ak príjem žiadateľa fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne podľa osobitného predpisu, odkaz pod čiarou pod č. 3, nie je vyšší ako 2,2-násobok sumy životného minima žiadateľa a sumu životného minima fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne podľa osobitného predpisu. Do úhrnu príjmov žiadateľa fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne podľa osobitného predpisu, sa nezahŕňa príjem povinného. Ide naozaj o istý kompromis kde z 2,5-násobku súčtu súm pre posudzovanie, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, znižujeme tento príjem. Teda v danom správnom stave by podľa návrhu zákona mala matka do príjmu čistej mzdy 15 300 korún nárok na náhradné výživné. Túto znižujeme na 13 800 korún, cca. Ide o kompromis, keďže bolo vytýkané, že mal by byť nadmerne rozdávačný, ideme priškrtiť jeho istú, vlastne na to, aby bol adresný a aby účelne boli využité prostriedky zo štátneho rozpočtu.

Druhý pozmeňujúci návrh, v § 3 ods. 1 písm. a) sa slovo "zročnosť" nahrádza slovami "splatnosť jednotlivých" a slovo "zročnosti" nahrádza slovom "splatnosti".

Tretí pozmeňujúci návrh beriem späť, ani ho neprednášam, lebo koliduje s bodom 7 alebo 8 spoločnej správy. Ide naozaj o návrhy, ktoré vyplynuli aj z diskusie, aj z pripomienok vlády Slovenskej republiky, konkrétne ministerstva. Ďalšie pozmeňujúce návrhy, pevne verím, že budú prijaté, nakoľko naozaj zlepšujú a skvalitňujú tento návrh zákona, ktorý naozaj v prípade schválenia bude účinný a prospešný. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tkáčová a potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, myšlienka náhradného výživného nie je nová a nie je špecifikom pre Slovensko. Súdy konajú veľmi pomaly, nezodpovední rodičia sa vyhýbajú prispievaniu všetkými možnými spôsobmi. Nevedia často pomôcť ani policajné orgány.

Nezriedka jeden z rodičov upustí od vymáhania výživného a trestného oznámenia zo strachu pred útokom, pred vyhrážkami a psychickým vydieraním druhého rodiča. A tak sa javí myšlienka, že štát zaplatí za nezodpovedných rodičov výživné a potom si peniaze jednoduchšie vymôže, ako správne riešenie. Takýto zákon schválil parlament v druhom volebnom období vrátane zriadenia fondu náhradného výživného, ale k jeho naplneniu prakticky neprišlo, pretože bol zrušený na začiatku tretieho volebného obdobia. Teraz ho máme na stole v trochu zmenenej forme, podobe a prešiel do druhého čítania aj hlasmi poslancov, ktorí pred rokom hlasovali za jeho zrušenie. Túto schizofréniu nebudem komentovať, chcela by som skôr poukázať na problémy, ktoré vidím pri aplikácii návrhu zákona. Vlečúce sa konanie súdnych a justičných inštitúcií na dosiahnutie spravodlivosti nemôže a nesmie byť riešené nesystémovo odložením na iné plecia ako na tie zodpovedné a do inej doby ako do tej aktuálnej. Spravodlivosť, ktorá príde neskoro, už nie je spravodlivosťou. Stotožňujem sa s predkladateľom, že pomoc deťom v akejkoľvek kritickej situácii, ktorá ohrozuje ich zdravie, ich detstvo musí byť a je prioritou každej spoločnosti. Rodič, ktorý si neplní svoje povinnosti voči vlastnému dieťaťu, oberá ho o jeho práva, musí mať spoločnosťou obmedzené svoje slobody a vlastnú kvalitu života. V tejto súvislosti vzniká prvý zásadný problém s predkladaným riešením, a to diferenciácia. V návrhu zákona navrhujete testovať príjem rodičov alebo teda oprávnených osôb a v tomto momente sa dostávame do situácie, keď náhradné výživné sa stáva sociálnou dávkou, nie uspokojením oprávneného nároku dieťaťa na zaopatrenie. Tento nárok je právom každého dieťaťa bez ohľadu na príjem rodičov.

Okrem toho v paragrafovom znení návrhu zákona nezohľadňujete situáciu, keď po rozvode bývajú bývalí manželia naďalej v spoločnej domácnosti, čím zužujete ďalej okruh detí, ktorých sa vyplácanie náhradného výživného môže týkať. Je to diferencovaný prístup aj k tým nezodpovedným rodičom, lebo trestajúca ruka zákona padne na nezodpovedných rodičov nie rovnakou silou, nie na všetkých a nie rovnako rýchlo. Že pôjde skôr o nevratnú sociálnu dávku ako zálohu na výživné, svedčia skúsenosti s vymáhaním náhradného výživného v zahraničí. V dôvodovej správe uvádzate, že počítate s 20-percentnou vymožiteľnosťou a ja som presvedčená, že je to optimistický odhad. Počula som aj pesimistickejšie názory, napríklad vymožiteľnosť 3 %. Preto by som privítala, keby ste v dôvodovej správe a predkladacej správe boli uviedli porovnanie vymožiteľnosti v štátoch, ktoré s alimentačným fondom majú viac skúseností.

Moja druhá zásadná výhrada je k momentu demotivačného pôsobenia zákona. Cesta do pekla býva vydláždená dobrými úmyslami. Úmysel zákonodarcov vyplácať zo štátneho rozpočtu náhradné výživné však povedie podľa môjho názoru k podpore nezodpovedných, k nárastu neplatenia výživného a trestaniu tých, ktorí zodpovednosť voči svojim deťom cítia a ctia, pretože tí túto nezodpovednosť zaplatia. Ďalej je zaujímavá i úvaha, či rodič, ktorý preukazuje násilnícke sklony voči svojej bývalej rodine, nezareaguje na konanie štátu agresívnou odvetou práve voči osobám, ktoré podľa neho toto konanie zapríčinili, teda voči bývalej rodine.

Tretia výhrada je systémového charakteru a vyčíta vám ju i vláda i Národný úrad práce, ktorý by mal agendu vykonávať. Zavádzate do právnej úpravy jedného problému dvojaké riešenie. Nie je pravda, že neexistuje právna úprava vyplácania náhradného výživného. Zákon č. 599/2003 o pomoci v hmotnej núdzi v §18 totiž rieši kompenzáciu nesplnenej vyživovacej povinnosti, pričom povinná osoba je povinná vrátiť vyplatenú sumu s 25-percentnou penalizáciou. Nárok na poskytnutie dávky podľa §18 má občan, ktorý spĺňa podmienky na dávku a príspevky v hmotnej núdzi. Zároveň výška náhrady je do sumy určeného výživného alebo súdom určenej dohody. Rozdiely medzi platnou legislatívou a vaším návrhom sú teda vo výške vyplácaného náhradného výživného posudzovanom príjme žiadateľa a vo výške penále, ktoré ste však vo svojom pozmeňujúcom návrhu navrhli zmeniť.

Schválenie vášho návrhu zákona spôsobí nevykonateľnosť ostatných právnych predpisov, hlavne zákona č. 599 o hmotnej núdzi. Funkčnosť systému pomoci v hmotnej núdzi je reálne ohrozená nielen tým, že nie je zrejmé, za čo sa bude pre účely posudzovania hmotnej núdze považovať náhradné výživné, ale aj to, že náhradné výživné sa môže poskytnúť aj zo systému pomoci v hmotnej núdzi aj na základe zákona o náhradnom výživnom. Navyše podľa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny právne účinky zákona o náhradnom výživnom a fonde náhradného výživného č. 245/2002, ktorým sa dopĺňa zákon o rodine, i napriek tomu, že bol zrušený, za určitých podmienok trvajú. Je teda možné, že oprávnený si bude môcť náhradu výživného uplatniť za určitých podmienok dokonca z troch systémov.

V návrhu zákona je niekoľko legislatívnotechnických nedostatkov, ale predpokladám, že ste ich vyčistili vo výbore a prejavilo sa to v spoločnej správe. V §11 sa určuje, že žiadateľ výživné, ktoré mu nepatrilo, je povinný vrátiť. Samozrejme, je to správne, ale ustanovenie je veľmi všeobecné. Nie je určené dokedy, či s úrokmi, akým spôsobom sa bude postupovať, ak toto výživné nebude vrátené. Existuje tu však reálne riziko, že nakoniec exekúciám nebudú vystavení iba nezodpovední rodičia, ale i tí, ktorí o výplatu náhradného výživného v dobrej viere a bez bočných úmyslov požiadajú a aj bez vlastného zavinenia prevezmú.

V §12 ods. 3 je zakopaná jedna mína, a to, že rozhodnutie o náhrade poskytnutého výživného sa spravidla vydáva raz za mesiac. Ak úrad vezme toto ustanovenie vážne, tak tvrdenie, že zákon nebude mať dopad na zamestnanosť, nebude pravdivý, pretože úrady budú žiadať o personálne posilnenie.

Rozhodnutie o náhrade poskytnutého výživného je exekučným titulom, čo je v súlade s Občianskym súdnym poriadkom i exekučným poriadkom. Náklady na exekučnú činnosť znáša povinný, ale §197 exekučného poriadku hovorí, že exekútor môže od oprávneného žiadať primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov a v prípade, ak ide o vykonávanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, je platiteľom preddavku štát. Pri vymáhaní napríklad 10 000 korún môže táto záloha činiť okolo 2 000 korún, pretože náklady exekúcie bývajú často takmer také vysoké ako samotná vymáhaná suma a povedzme, že primeraná záloha je 20 %.

Pán predkladateľ, v dôvodovej správe, kde uvádzate dopady na rozpočet, ste sa s týmto faktom nevysporiadali a tieto náklady ste nezohľadnili. Ďalej pri nízkej vymožiteľnosti istiny, ktorú odhadujete na 20 %, zostane minimálne 80 % pohľadávok nevymožených. Náklady na exekúcie budú však musieť byť zaplatené za všetky úkony. Viete vyčísliť tieto náklady? Kto, z akého zdroja ich bude uhrádzať, veď nebuďme naivní, exekútori nebudú pracovať zadarmo. Ako naloží úrad s nevymoženými pohľadávkami? Budú sa odpisovať, evidovať? Ani toto návrh zákona nerieši. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny k vášmu návrhu zákona uvádza, že je finančne oveľa náročnejší, ako je vyčíslené v predkladacej správe. V kvalifikovaných odhadoch nie sú podľa ministerstva zohľadnené ďalšie dôležité formačné činitele:

po prvé, celkový počet nevybavených návrhov na výkon rozhodnutia z predchádzajúcich rokov k 31. 12. 2003 - 2412 návrhov,

po druhé, výšku priemerného výživného už v roku 2003 a v plnej miere v roku 2004 ovplyvňuje novela zákona o rodine, ktorá pri určení vyživovacej povinnosti zohľadňuje u tých, ktorí majú príjem z inej než závislej činnosti, a nepredložili súdu podklady na zhodnotenie majetkových pomerov, teda určuje výšku jeho mesačného príjmu v sume 20-násobku životného minima,

po tretie, nezohľadňuje možný nárast v počte určeného výživného v tých prípadoch, kde súd doposiaľ výživné neurčil pre zlú majetkovú situáciu rodiča,

po štvrté, výšku priemerného výživného ovplyvní v priebehu roka nová právna úprava minimálneho výživného, ktorú predpokladá návrh zákona o rodine,

po piate, nezohľadňuje ani nárast neplatenia výživného ako dôsledok veľmi laxných podmienok na výplatu náhradného výživného v návrhu zákona.

Váš návrh zákona tieto činitele nezohľadňuje, nekvantifikuje a ministerstvo predpokladá, že ročné náklady môžu dosiahnuť rádovo vyššie sumy vo výške viac ako 100 mil. korún ročne. Podčiarknuté a zhrnuté, ide o nesystémové riešenie veľmi závažného problému, na tom sa zhodneme, a nerieši príčinu, ale dôsledok. To, čo ste predložili, je sociálnym opatrením a takto malo byť aj riešené, buď ako sociálna dávka, alebo zmenou nastavenia parametrov zákon o hmotnej núdzi. Okrem toho navrhovaná právna úprava nesystémovo predchádza pripravovaným zmenám v rodinnom práve. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravuje návrh novej právnej úpravy, ktorej predmetom bude riešenie vzťahov medzi rodičmi a deťmi v prípade neplnenia vyživovacej povinnosti. Návrh nového zákona o rodine, ktorý bude predložený na rokovanie Národnej rady pravdepodobne na jeseň 2004, sa navrhuje úprava vyživovacej povinnosti k deťom okrem iného aj tak, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, ktorý predstavuje polovicu zo sumy určenej podľa osobitného zákona a tým je zákon 601/2003 o životnom minime. Cieľom návrhu novej právnej úpravy je zmena filozofie v určovaní výživného na maloleté dieťa, ktorá smeruje k tomu, že každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor vlastného minima, zabezpečiť výživu dieťaťa. Navrhuje sa zakotviť minimálny rozsah výživného vo výške polovice zo sumy životného minima, ktorú musí mať dieťa zabezpečenú vždy. Navrhovaná právna úprava zabezpečí, že každému rodičovi bude môcť určiť súd výživné na maloleté dieťa. Dnes je možné i to, že súd výživné neurčí. A v spojitosti s rozšírením možnosti výkonu rozhodnutia súdu o možnosť zrážky z dávky v hmotnej núdzi, ktorá je platná od 1. 9. 2003, predstavuje táto právna úprava systémové riešenie v oblasti určovania výživného ako aj vymáhania výživného. Zároveň návrh zákona o rodine nanovo upravuje príspevok na výživu, poskytovaný orgánom sociálno-právnej ochrany detí podľa osobitného predpisu. Pripravovaný je návrh zákona o sociálno-právnej ochrane detí a o sociálnej prevencii vrátane prechodu nároku oprávneného na tento orgán, z čoho je jednoznačne zrejmá vzájomná previazanosť a nadväznosť obidvoch právnych predpisov, ktoré predpokladajú úpravu podpory toho rodiča, na ktorého v dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča sa sústredila celá rodičovská zodpovednosť.

Ešte raz opakujem to, na čom sa zhodneme všetci. Práva detí sú pre každú spoločnosť prioritou. Vyživovacia povinnosť je základnou povinnosťou rodičov, ktorí privedú dieťa na svet, a nárok na túto opateru je základným právom dieťaťa bez ohľadu na výšku príjmu rodičov. Preto takto koncipovaný návrh zákona, aj keď veľmi s ťažkým srdcom, pretože neodstraňuje príčiny, ale snaží sa iba riešiť dôsledky, nemôžem podporiť.

Ešte niekoľko slov k návrhu na riešenie trestnoprávnej zodpovednosti. Najúčinnejšie sa javí v balíku noviel zákonov sfunkčniť rodinný súd, kde by samosudca po oznámení trestného činu neplnenia si vyživovacej povinnosti odsúdil nezodpovedného rodiča v presne stanovenom termíne na verejnoprospešné práce, ak neprejaví účinnú ľútosť zaplatením. Svoj účel to splní oveľa spravodlivejšie a s rovnakým prístupom ku každému rodičovi, ktorý si neplní povinnosti voči svojmu dieťaťu. V návrhu Trestného zákona, ktorý máme v druhom čítaní, sa navrhuje, že trestným činom je neplatenie výživného počas troch mesiacov, a v návrhu možných trestov sú navrhované aj tresty verejnoprospešných prác. Takže cesta k operatívnejšiemu riešeniu je otvorená. Pýtam sa, načo zatvoriť nezodpovedného rodiča do väzenia? Aby deti okrem materiálneho nedostatku mali traumu z toho, že ich rodič je vo väzení? Dovoľujem si vás, ctené kolegyne a kolegovia, požiadať, aby ste zvážili podporenie návrhu zákona, pretože jeho prijatím vnesieme chaos do právnej úpravy pomoci v hmotnej núdzi a vyplácanie náhrady za výživné. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci, traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Posledný je pán poslanec Cabaj. Pán poslanec Zubo, nech sa páči.

S. Zubo, poslanec: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja len dve poznámky by som mal k pani poslankyni. Po prvé, ťažko si viem predstaviť seriózne vystúpenia, kritiku nejakého predloženého návrhu zo strany vlády alebo vládnej koalície, keď samotná vláda nepredložila lepší materiál, predsa ona má viacej možnosti, viacej pák, aby rozpracovala materiál do tej podoby, aby bol všestranne zabezpečený a vykonávateľný. To je jedna poznámka. Druhá poznámka, dávam jej za pravdu v tom smere, že skutočne v tomto parlamente v druhom volebnom období, na sklonku druhého volebného obdobia, bol prijatý zákon, ktorý tieto otázky riešil. Žiaľ, na začiatku tretieho volebného obdobia vďaka pánom poslancom a poslankyniam z vládnej koalície tento zákon bol zrušený a pán minister Kaník vtedy nám vysvetľoval, že vláda nemá dostatok finančných zdrojov na to, aby tento zákon teda náklady vyplývajúce z realizácie tohto zákona boli naplnené, a ponúkol možnosť, že vláda zabezpečí dostatočný počet právnikov, ktorí budú vymáhať, ak si spomínate, ktorí budú vymáhať tieto požiadavky od neplatičov, teda od rodičov, ktorí nie sú ochotní finančne sa podieľať na výchove svojich detí. No myslím si, že dva roky prešli a odpočet by bolo treba aj urobiť, aby sme sa pozreli, ako sa tie veci majú, či skutočne svoje sľuby naplnila, či sa zrealizovali tieto úlohy, alebo nezrealizovali. Myslím si, že aj teraz v súčasnosti platí, že tie priority vlády sú trošku na hlavu postavené. Tu sa hovorí otázka, vláda nemá, vláda nemôže. Ale ja si myslím, že na prvom mieste aj tu sú deti, deti, ktoré nie vlastnou vinou prišli o rodiča.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fico...

R. Fico, poslanec: Pán predsedajúci, chcem si predtým overiť, bude ešte možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne, lebo som došiel. Tak potom ja sa hlásim do rozpravy. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cabaj...

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja chcem len pani kolegynke povedať niekoľko poznámok. Po prvé, rokovací poriadok hovorí, že poslanec hovorí spravidla spamäti, môže používať pomôcky. Ak ste videli nový program, už na najbližšiu schôdzu dôjde pravdepodobne rokovací poriadok. Asi budeme musieť túto otázku ošetriť, pretože, viete, to, čo ste predniesli, síce predniesli ústa ženy, ale písali to muži. To je ten rozdiel, čo tu odznelo teraz v parlamente, lebo vy nás dostávate do zvláštnej situácie. Hodnotíte, či nie sú schizofréni tí poslanci, ktorí hlasovali za zrušenie fondu, a zároveň teraz hlasovali za zaradenie do druhého čítania. Ak by ste poznali tú problematiku, tak veľmi dobre viete, že tí, čo hlasovali za zaradenie do druhého čítania, boli tí, ktorí mali záujem, aby sa táto problematika riešila. Či už to bude tak alebo onak, je možnosť v druhom čítaní potom predložiť pozmeňujúce návrhy, aby to mohlo fungovať. Ale ak ste hovorili o schizofrénii, ja sa chcem spýtať: Na konci minulého funkčného obdobia mnoho poslancov tu v Národnej rade hlasovalo za sociálne podpory, sociálne dávky tým najchudobnejším občanom. Len čo ste prišli do vlády, hneď na začiatku volebného obdobia veľmi humánne ste zrušili 22 zákonov, aby ste ochudobnili a urobili čo najviac chudákov na Slovensku, pretože pánu ministrovi financií nevychádzali počty v ekonomike a nemal dosť finančných prostriedkov, tak bolo treba ušetriť práve na tých najchudobnejších. To nie je schizofrénia?

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, lebo myslím si, že som dosť jasne povedala vo svojom vystúpení, aká právna úprava vzťahov medzi rodičmi a deťmi je na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny pripravovaná, ale súhlasím s vami s tým, že je to prioritná otázka a že možno v tejto veci vláda troška mešká.

Pán poslanec Cabaj, nemáte pravdu, ja si vždy svoje vystúpenia píšem sama a mrzí ma to, že neviem sa to naučiť naspamäť a že to musím čítať, ale keď vám to vadí, tak sa vám ospravedlňujem. A ešte pokiaľ ide k hlasovaniu v druhom volebnom období, toto komentovať nebudem, ani sa k tomu vyjadrovať nebudem, pretože som tu nesedela. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pýtam sa, kto sa hlási? Pán poslanec Fico, pani poslankyňa Rusnáková. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Fico, nech sa páči, máte slovo.