R. Fico, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážené dámy a páni, problém tohto návrhu zákona nie je v jeho obsahu, ale v tom, kto ho predkladá. Jednoducho chcem poprosiť pánov poslancov z vládnej koalície, keby zatvorili oči a nevideli poslanca zo strany Smer alebo opozičného poslanca, ale nech vidia návrh zákona, ktorý rieši konkrétnu vec. Tak teda čo robila vláda? Vláda má kabinety právnikov, inžinierov, pomocníkov, asistentov. Ako je to možné, že už štyri roky na Slovensku hovoríme o tom, že ženy, ktoré majú deti a muži im neplatia výživné, sa k tomuto výživnému nevedia dostať. Príde sem nejaký návrh zákona a vypracuje sa dobreže nie diplomová práca na 40 strán, pravdepodobne na ministerstve financií alebo na ministerstve práce, ako tento zákon zhodiť zo stola. Nepozerajte na tento zákon, že to je zákon, ktorý prichádza z dielne opozície. Je to zákon, ktorý potrebuje Slovensko a ktorý potrebujú najmä rodičia, ktorým partneri neplatia peniaze, ktoré im patria podľa zákona. (Potlesk.)

Chcem maximálne podporiť túto myšlienku, pretože na Slovensku sme svedkami obrovskej nerovnosti pred zákonom. Ľudia, ktorí majú peniaze, si dokážu svoje veci vydobyť, ale žena, ktorá má príjem 5 - 6 000 korún a jej manžel napríklad neplatí výživné, povedzte mi, ako sa má súdiť, kam má ísť, kto ju bude zastupovať zadarmo v nejakom dlhosiahlom súdnom spore. Nikto. Každý právnik bude dávať ruky od nej, len aby sa zbavil zastupovania takéhoto človeka, bez poskytnutia primeranej právnej odmeny. Preto vnímame návrh zákona, ako je pripravený pánom poslancom Madejom, ako zákon, ktorý vstupuje do tejto veľmi citlivej oblasti a zabezpečuje akú-takú rovnosť pred zákonom. Jednoducho, nech je to štát, ktorý sa bude vysporiadavať s ľuďmi, ktorí nie sú ochotní plniť si zákonné povinnosti, a ak druhá strana nemá možnosti a to niekedy aj vinou štátu, si túto zákonnú povinnosť vymôcť niekde na súde.

Teraz veľmi konkrétne k tomu, čo možno hovorila najmä tá oponentúra, lebo ja to nevnímam ako oponentúru konkrétnej pani poslankyne, vnímam to ako oponentúru vládnej koalície voči opozičnému návrhu. Po prvé, aj ja dobre viem, pani poslankyňa, čo je v návrhu zákona o rodine. No ale ak prijmeme návrh zákona o rodine, ako je navrhovaný, nič sa nevyrieši so ženami. Ženy budú dokonca ešte v horšej pozícii, ako sú teraz. My navrhujeme mechanizmus, nech je to štát, ktorý tej žene pomôže. Zákon o rodine takýto mechanizmus nezavádza. Vy hovoríte, že budú priamo zrážky zo sociálnej dávky a ďalšie a ďalšie veci. Vy dobre viete, ako to funguje, tak či tak sa tieto peniaze nikdy nedostanú, kam sa majú dostať.

Ďalej otázka Trestného zákona. Pani poslankyňa, hovoriť, že odsúdime človeka na verejnoprospešné práce, a čo z toho má tá žena, že niekto bude verejnoprospešne niekde pracovať. Že bude možno pracovať na kultúrnej pamiatke, na rekonštrukcii historického nejakého domu, alebo bude niekde upratovať. Kto bude pomáhať tej žene umývať riady, prebaľovať to dieťa? Asi to tak nejde. My hovoríme o reálnej finančnej dávke a viem, o čom hovorím, pani poslankyňa, pretože trest verejnoprospešné práce bol dvakrát predmetom rokovania Národnej rady Slovenskej republiky v čase, keď ste o svojej politickej kariére ešte ani nesnívali.

Posledná vec, ktorú chcem povedať, je otázka dopadov na štátny rozpočet. Národná rada Slovenskej republiky prijala v roku 1998 zákon o odškodňovaní obetí trestných činov. Rovnako tu bola kopu kriku, že bude sa zákon zneužívať, že prídu prostitútky a budú hovoriť, že boli sme znásilnené a budú od štátu pýtať veľké peniaze. Ministerstvo financií kričalo, koľko sto miliónov korún sa bude ročne vyplácať na odškodňovanie týchto ľudí. Aká je prax? Zanedbateľné stotisícové sumy sú vyplácané ročne osobám, ktoré sú obeťami násilnej trestnej činnosti, ale zákon tu je a je aká-taká možnosť ľudí sa obrátiť. Garantujem vám, že aj v tomto prípade pôjde z pohľadu štátneho rozpočtu o smiešne, absolútne smiešne sumy. Ale bude to ďalší posun k sociálnemu štátu. Štátu, kde hovoríme, že musí byť nejaká rovnosť občanov pred zákonom. Prosím všetkých poslancov Národnej rady, ktorí si chcú zachovať zdravý rozum a nepozerajú na to, kto je predkladateľom návrh zákona, aby tento dôležitý návrh zákona podporili. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči, ako jediná.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Iba veľmi krátke dve poznámky. Problém vymáhania výživného tu nie je iba posledné štyri roky, pán poslanec, je tu podstatne dlhšie, to po prvé. A po druhé bola by som rada, keby sme nehovorili iba o matkách, pretože sa to vzťahuje aj na otcov, ktorým matky neplatia výživné, a radšej hovorme o rodičoch. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: O slovo sa hlási pán minister Kaník. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, chcel by som uviesť len na pravú mieru niektoré vyjadrenia, ktoré tu zazneli. Nie je pravda, že dnes neexistuje náhradné výživné. Náhradné výživné existuje a reálne sa vypláca, ale náhradné výživné, tak ako má byť nasmerované náhradné výživné, ktoré je poskytované chudobným matkám, ktorým neplatí otec výživné. Každá žena, ktorá je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, a jej partner neplatí výživné, má nárok na náhradné výživné a štát vypláca toto náhradné výživné. Takže nie je pravda, že táto situácia nie je dnes pokrytá. Návrh, ktorý tu je, rozširuje kategóriu týchto ľudí, a to by som chcel zdôrazniť, rozširuje ju takým spôsobom, že nárok na náhradné výživné bude mať každá rodina, ktorej príjem, hrubý príjem bude nižší ako zhruba 25 000 korún mesačne. Znova zopakujem, 25 000 mesačne. Tesne pod touto hranicou príjem rodiny už bude zakladať nárok na náhradné výživné. Položme si otázku, či toto je tá najchudobnejšia časť našej populácie, ktorej treba pomáhať zo strany štátu, a to ako tretiu vec by som chcel zdôrazniť, bez toho, aby boli využité všetky zákonné a právne možnosti na vymáhanie od povinnej osoby. Pretože zákon je postavený, návrh zákona je postavený tak, že vôbec nebude potrebné, vôbec sa nebude skúmať, či boli využité všetky možnosti, a napriek tomu už bude možné priznať náhradné výživné. Takže tento návrh zákona síce sa prezentuje ako veľmi ušľachtilá vec a ušľachtilá myšlienka, ale tak, ako je postavený, určite nebude a nie je orientovaný na pomoc pre tých, ktorí ju naozaj a nevyhnutne potrebujú.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči...

E. Rusnáková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpila k tomuto návrhu zákona s pozmeňujúcimi návrhmi. Prvým mojím návrhom, ktorý bude mať procedurálny charakter, v rámci hlasovania o spoločnej správe navrhujem, aby sme bod 6 spoločnej správy vyňali na osobitné hlasovanie, pretože návrh, ktorý predložil pán poslanec Madej, sa týka bodu 6 a je to pozmeňujúci návrh, ktorým sa znižuje finančná hladina príjmu, o ktorom môžeme hovoriť pri poskytnutí náhradného výživného. Neuviedol to, že teda vyníma bod 6, tak to činím ja.

Prvým návrhom, ktorý predkladám, je nasledovný návrh: V §2 v písm. d) sa slová "do rúk" nahrádzajú slovami "alebo právnická osoba" a slovo "oprávnenému" nahrádza slovami "pre oprávneného". Navrhuje sa medzi žiadateľov zahrnúť aj právnickú osobu, v ktorej zariadení sa dieťa nachádza, a jemu poskytovaná starostlivosť.

Druhý návrh. V §2 písm. e) sa slovo "polovica" nahrádza slovom "25 %" a slovo "úrad" nahrádza slovami "príslušný orgán". Navrhuje sa znížiť výška penále na 25 % tak, aby táto sankcia bola v súlade so zákonom o pomoci v hmotnej núdzi a zároveň nebola až neúmerne prísna na povinných. V pôvodnom návrhu pána poslanca ide o sankciu alebo penále vo výške 50 %.

Bod 3. V §3 ods. 1 písm. a) sa za slová "neplatenie výživného" vkladajú slová "v plnej výške". Uvedené sa navrhuje doplniť pre jednoznačnosť výkladu pri posudzovaní ustanovení o nároku na náhradné výživné.

Štvrtý návrh. V §3 ods. 1 sa na konci pripája nové písmeno, ktoré znie "trvalý pobyt oprávneného na území Slovenskej republiky". Za účelom, aby sa náhradné výživné vyplácalo len oprávneným s trvalým pobytom v Slovenskej republike, sa táto podmienka navrhuje do §3.

Piaty návrh: §3 ods. 4 znie: "podmienka podľa odseku 1 písm. b) sa považuje za splnenú aj vtedy, ak oprávnená osoba ukončila povinnú školskú dochádzku alebo ak oprávnená osoba ešte nedosiahla vek povinnej školskej dochádzky". Ide o odstránenie prípadnej neistoty, aby zákon výslovne predpokladal oprávneného aj v predškolskom veku, a ide o legislatívnotechnické upresnenie.

Máte pred sebou v písomnej podobe aj návrh č. 6, ktorý neprednesiem, a prosím teda, aby ste si ho medzi tými pozmeňujúcimi návrhmi zrušili, pretože pôvodne som chcela navrhnúť, aby sa náhradné výživné poskytlo v prípade, ak príjem nie je vyšší ako 2,5-násobok sumy životného minima žiadateľa súm životného minima fyzických osôb, ale vzhľadom na to, že na rokovaniach sa našiel kompromisný návrh, aby to bol 2,2-násobok, ja tým pádom už svoj návrh nepredkladám.

Ďalší návrh znie: §4 sa na konci dopĺňa novým odsekom, ktorý znie: "Ak si povinný neplní vyživovaciu povinnosť čiastočne, náhradné výživné sa poskytne vo výške nezaplateného výživného, obmedzenie maximálnej výšky náhradného výživného podľa ods. 1 týmto nie je dotknuté". Navrhuje sa pre jednoznačnosť doplniť možnosť poskytovania náhradného výživného v prípade, ak si povinný plní vyživovaciu povinnosť len čiastočne.

Ďalší návrh. V §6 ods. 2 sa vypúšťa písm. b). V tejto súvislosti sa vykoná preznačenie písmen. V záujme odstránenia byrokracie sa navrhuje vypustiť požiadavku predloženia rodného listu, nakoľko tento sa predkladá už počas konania na súde pri určení výživného.

Ďalší návrh. V §6 ods. 2 písm. c) znie: "Potvrdenie príslušného súdu, že žiadateľ sa návrhom na výkon rozhodnutia domáhal platenia výživného, a to najneskôr v deň podania žiadosti o náhradné výživné." Ide o zosúladenie znenia §6 ods. 2 písm. c) s Občianskym súdnym poriadkom a znením ustanovenia §3 ods. 3 návrhu zákona.

Ďalší návrh. V §7 sa vypúšťa ods. 3. Ods. 4 sa prečísluje ako ods. 3. Navrhuje sa vypustiť ustanovenie o neprípustnosti odvolania v prípade vydania rozhodnutia o zastavení konania. Právo na spravodlivý proces by malo zahŕňať aj konanie pred štátnymi orgánmi a jeho obsahom by malo byť aj preskúmanie rozhodnutí odvolacím orgánom.

Ďalší návrh. V §7 ods. 4 sa slová: "vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo vo výške súdom schválenej dohody" nahrádzajú slovami: "v plnej výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo v plnej výške súdom schválenej dohody". Uvedené sa navrhuje doplniť pre jednoznačnosť výkladu ustanovenia §7 ods. 4.

Ďalší návrh. V §8 sa na konci pripája nový ods. 6, ktorý znie: "Daňové úrady sú povinné poskytnúť na požiadanie príslušného orgánu informácie o majetku, majetkových hodnotách a príjmoch povinného za účelom zabezpečenia nároku štátu na náhradu za poskytnuté výživné a penále. Informácie poskytne daňový úrad do 30 dní od požiadania." Pre zvýšenie vymožiteľnosti pohľadávky štátu sa navrhuje informačná povinnosť daňovému úradu o majetku povinného.

Ďalší návrh. V § 8 sa na konci pripája nový ods. 7, ktorý znie: "Ak príslušný orgán rozhodne podľa § 9 a § 12, je povinný informovať príslušný súd o prechode nároku oprávneného na výživné na štát." Navrhuje sa povinnosť príslušného orgánu informovať príslušný súd na výkon rozhodnutia o tom, že pohľadávka na výživné prešla na štát. Príslušný súd v zodpovedajúcej výške zastaví výkon rozhodnutia.

Ďalší návrh. V § 9 ods. 1 znie: "Náhradné výživné sa poskytuje na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu o priznaní náhradného výživného. Náhradné výživné sa poskytuje mesačne pozadu, najskôr od 1. dňa v mesiaci, v ktorom žiadateľ podal žiadosť." V zmysle požiadaviek ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa upravuje ustanovenie o poskytovanie náhradného výživného.

Ďalší návrh. V § 9 ods. 2 sa pred slovo "mesiace" vkladá slovo "kalendárne" a pred slovo "mesiacu" vkladá slovo "kalendárnemu". Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

Ďalší návrh. V § 9 sa druhý odsek označený 2 prečísluje ako ods. 3, ktorý znie: "Príslušný orgán vypláca žiadateľovi náhradné výživné najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý žiadateľovi vznikol nárok na náhradné výživné na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, odkaz na ustanovenie pod čiarou, ktorá má povolenie pôsobiť ako banka na území Slovenskej republiky alebo na žiadosť žiadateľa vypláca náhradné výživné v hotovosti. Ak žiadateľ písomne požiada o zmenu spôsobu vyplácania náhradného výživného, príslušný orgán je povinný žiadosti vyhovieť. Náhradné výživné sa nevypláca do cudziny". Odkaz pod čiarou znie: "Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nasledujúce odseky sa prečíslujú. Navrhuje sa upresniť spôsob vyplácania náhradného výživného.

Ďalší návrh. V § 9 ods. 4 sa slovo "polovice" nahrádza slovom "25 %". Ide o úpravu nadväzujúcu na pozmeňujúci návrh v bode č. 2.

Ďalší návrh. Názov § 10 znie: "Rozhodnutia o zastavení výplaty náhradného výživného a o zmene výšky náhradného výživného".

Návrh č. 18. V § 10 ods. 3 znie: "Príslušný orgán rozhodne o zmene výšky náhradného výživného, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce pre určenie výšky náhradného výživného, najmä právoplatné rozhodnutie súdu alebo súdom schválená dohoda. O zmene rozhodne príslušný orgán odo dňa, v ktorom nastala zmena skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky náhradného výživného".

Ďalší návrh. V § 10 sa pripája štvrtý odsek, ktorý znie: "Odvolanie podané proti rozhodnutiam vydaným podľa ods. 1 a 3 nemá odkladný účinok."

Posledný návrh. Pardon, ešte nie. V § 11 sa za slová A a B vkladajú slová: "alebo rozhodne o zmene výšky náhradného výživného podľa § 10 ods. 3". Navrhuje sa zabezpečiť príslušný orgán kompetenciou vydať rozhodnutie, ktorým hoci aj spätne zníži platbu náhradného výživného. Ide o prípady, keď sa na súde začne konanie o zmene, napríklad znížení výživného. Orgán ale do rozhodnutia súdu vypláca pôvodné náhradné výživné.

Ďalší návrh. § 11 sa na konci dopĺňa vetou: "Ak po výzve, nedôjde do 15 dní k vráteniu náhradného výživného, ktoré žiadateľovi nepatrilo, príslušný orgán môže túto pohľadávku započítať s náhradným výživným splatným v ďalšom období". Ide o zjednodušenie, vrátenie preplatku na náhradnom výživnom započítaním.

Ďalší návrh. V § 12 ods. 2 sa slovo "vrátane" nahrádza slovom "a" a slová "ods. 4" sa nahrádzajú slovami "ods. 4 a 5". Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

Ďalší návrh. V § 12 sa vypúšťa ods. 3. Navrhuje sa vypustiť ods. 3 z § 12 vzhľadom na to, že vykonateľnosť a právoplatnosť rozhodnutí presne vymedzuje správny poriadok.

Posledný návrh. V § 13 sa vkladá nový ods. 1, ktorý znie: "Rozhodnutia podľa § 9 a § 12 ods. 2 vydáva príslušný orgán za celý kalendárny mesiac. Príslušný orgán môže vydať spoločné rozhodnutie za niekoľko kalendárnych mesiacov". Doterajšie ods. 1 a 2 sa označia ako ods. 2 a 3. Navrhuje sa upraviť právnu úpravu tak, aby bolo jednoznačné, že príslušný orgán vydáva rozhodnutia o vyplácaní náhradného výživného ako aj o uplatnenie náhrady za poskytnuté náhradné výživné za celý kalendárny mesiac.

Dovoľte mi po týchto pozmeňujúcich návrhoch povedať ešte niekoľko vlastných stanovísk k návrhu pána poslanca Madeja. Samozrejme, že mnohí v Národnej rade už dopredu majú buď stanovisko pozitívne, alebo stanovisko negatívne. Ja som sa snažila získať materiály, ktoré hovoria o istej medzinárodnej aplikácii výživného a náhradného výživného. Zákony majú v niektorých krajinách uspôsobenie také, že sú v obrovskom množstve bodov v súlade s návrhmi, ktoré predkladá pán poslanec Madej, prípadne ktoré som predložila v rámci pozmeňujúcich návrhov ja. Úpravy vznikli na základe konzultácií s advokátmi, so sudcami, s Národnou asociáciou sudkýň, s občianskymi združeniami a najmä so ženskými občianskymi združeniami a nadáciami, ktoré sa venujú tejto problematike.

Snažili sme sa to upraviť tak, aby vznikol istý kompromis. Aby si poslanci Národnej rady nemysleli, že ide o ojedinelý právny úkaz, ktorý predkladá pán poslanec, tak som pripravená veľmi stručne vás informovať o tom, čo platí v niektorých krajinách Európy, ktoré stavajú ochranu matky a dieťaťa do pozície, že je to za istých okolností prioritná ochrana, tak ako o tom hovorí aj Všeobecná deklarácia ľudských práv. Budem to predkladať z češtiny, takže, prosím, ospravedlňte ma, ak budem hovoriť trošku pomalšie.

V Dánsku je situácia nasledovná: Pokiaľ nie je výživné vyplácané vôbec, alebo s omeškaním, štandardné výživné môže byť platené ako záloha orgánom miestnej správy. Tieto zálohy sú polročné a trvajú do veku 18 rokov dieťaťa. Nie sú dávkami sociálnej pomoci, ani nie sú započítavané ako príjem v prípadoch žiadosti o tieto dávky.

Fínsko. Pokiaľ povinný rodič neplatí výživné na dieťa alebo pokiaľ nebolo určené otcovstvo, existujú takzvané verejné platby, verejné platby záloh na výživné, ktoré predstavujú určité percento z priemernej mzdy, a orgány miestnej správy, opakujem, orgány miestnej správy! vymáhajú dlžnú sumu výživného na povinnom rodičovi. Neponechávajú matku v situácii, že musí konať v tej zúfalej situácii, v ktorej sa nachádza, že ona je tá, ktorú štátne orgány tlačia do aktivity, na ktorú ona možno finančne, možno na základe právnych vedomostí nemá. V týchto krajinách to bez problémov presúvajú na orgány miestnej správy.

Nórsko. Ministerstvo sociálnych vecí Nórskeho kráľovstva o stanovení výšky výživného a vymáhaní výživného hovorí, že je v kompetencii jednotlivých správ sociálneho zabezpečenia. Výživné bolo pôvodne vymáhané orgánmi miestnej správy, v súčasnej dobe však vymáha vyplatenú sumu na povinnom rodičovi Úrad pre vymáhanie príspevku výživného. Boli ochotní kvôli tomu zriadiť nový úrad. My tu hovoríme len o tom, že by sa táto kompetencia preniesla na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podčiarkujem, nie je pravda, čo tvrdia niektorí predstavitelia ministerstva práce, že tento návrh zákona nemá v Európe obdobu. To nie je pravda.

Rakúsko. Od roku 1976 existuje systém záloh na výživné pre neplnoleté deti v prípade, že povinný rodič s nimi nežije v spoločnej domácnosti a neplní povinnosť platenia výživného. Štát poskytuje zálohy na výživné tiež v prípadoch, keď povinný rodič je neznámeho pobytu alebo je vo výkone trestu odňatia slobody dlhšie než jeden mesiac. Výška zálohy na výživné závisí od výšky výživného stanoveného súdom, pričom existuje maximálna hranica. Závažné porušenie vyživovacej povinnosti zakladá skutkovú podstatu trestného činu. Nemajú s tým žiadny problém.

Švédsko. Dieťa má za určitých podmienok právo na výplatu náhradného výživného z verejných rozpočtov. Rodič starajúci sa o dieťa môže podať žiadosť o zálohu na výživné na úrade sociálnej ochrany, ktorý zálohu na výživné vypláca a zároveň vymáha na povinnom rodičovi.

To je len niekoľko príkladov z európskych krajín. Pár slov k tomu, čo hovorí ministerstvo práce, prípadne tlmočí to ústami pani poslankyne Tkáčovej v istej časti jej prejavu, že návrh zákona je nesystémový. No, je to iný zorný uhol pohľadu a možno preto niekto môže povedať, že je nesystémový. Ja som v tejto Národnej rade zažila niekoľko nesystémových riešení, a pritom bola všeobecná vôľa k ich prijatiu, pretože sa tým riešil nejaký vážny sociálny problém. Netvrdím, že tento návrh zákona je nesystémový, to nech hovoria tí, ktorí majú inú predstavu.

Ak by sme prijali isté zdôvodnenie, že hranica by nemusela byť do 2,2-násobku, ale že by mohla byť 2,0-násobok, nikomu z poslancov nikto nebráni, aby hladinu znižoval. Pri 2,0-násobku, ak ide o matku s jedným dieťaťom, hovoríme, že návrh sa bude týkať žien, ktoré majú príjem do 12 240 korún a z toho ešte odpočítame prídavky na dieťa, tak nech je tá suma 11 960 korún. Ide aj o prípady, keď je príjem matky 7 000 korún a matka sa 10 rokov sa domáha výživného. Existujú prípady, keď matky 12 rokov neboli schopné dostať sa k výživnému, ktoré už dokonca bolo určené, výška výživného bola určená, napriek tomu ešte stále nedochádza k jeho platbe.

Je pravda, že vymožiteľnosť práva je v tejto oblasti na veľmi nízkej úrovni, ale potom s tým treba niečo robiť. Myslím si, že sankcia, ktorá tam je, určite bude nejakým spôsobom toho neplatiča motivovať. Ak hovoria niektorí o tom, že poslanci by mali počkať, čo bude v septembri, viem si predstaviť odpoveď poslanca, ktorý povie: No dobre, ale zákon o rodine mal byť v júni, zákon o sociálnoprávnej ochrane detí mal byť v máji a je teda predpoklad, že by mohol byť vládou predložený v septembri. Snažila som sa dopátrať k tomu, keďže už je koniec júna, ako vyzerá paragrafované znenie zákona o sociálnoprávnej ochrane detí. Chcem vám povedať, že pred dvomi dňami mi bolo oznámené, že paragrafované znenie neexistuje, dnes mi bolo oznámené, že paragrafované znenie existuje, ale nebolo mi umožnené doňho nahliadnuť. S čím teda porovnávať? Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa bola posledná v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán poslanec z pozície navrhovateľa, nech sa páči.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za vecnú diskusiu. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, už len veľmi v krátkosti, keďže naozaj aj tá diskusia, aj každý povedal svoje vecné pripomienky, niektoré sa mi hodili skôr do prvého čítania a Národná rada sa už rozhodla posunúť, takže budem hovoriť k tým naozaj legislatívnym a vecným, ale nie principiálnym.

Či chceme náhradné výživné neobmedzene, že každé dieťa má nárok na výživné, áno, určite, ale ak chceme šetriť prostriedky štátu, tak musíme dať istý limit. Aj môj záujem je naozaj účelne využiť všetky prostriedky štátneho rozpočtu, preto som nechápal trochu tú kritiku, že nedáva sa naozaj v každej situácii náhradné výživné. Veď to bol nakoniec aj argument v roku 2002 za zrušenie predchádzajúceho zákona a že tento je trochu iná forma. Naozaj ide o nový model, úplne iný systém, ktorý namiesto 1,5 mld. korún chce naozaj rádovo 20 mil. korún ročne.

Čo sa týka pomoci v hmotnej núdzi, spoločná správa rieši vzťah k zákonu o pomoci v hmotnej núdzi, to znamená v tomto naozaj ja osobne nevidím problém. Takisto v týchto 25 pozmeňujúcich návrhoch, za ktoré pani poslankyni Rusnákovej veľmi pekne ďakujem, aj za spoluprácu, je riešené vydávanie spoločných rozhodnutí nielen za jeden mesiac, ale spoločne za niekoľko mesiacov. Že exekútor berie zálohy, ale musíme si uvedomiť, že keď exekútor vymáha pohľadávku, najprv napĺňa pohľadávku svoju a pohľadávku trov konania, to znamená, ak dôjde k vymoženiu pohľadávky, oprávneného to nestojí peniaze. Čo sa týka zmien v rodinnom práve, už to pán poslanec Fico hovoril, že náhradné výživné v rámci nového zákona o rodine riešené nie je. Je tam skoro to isté znenie určovania výživného až na to, že sa určuje minimálne výživné, ktoré musí byť v každom prípade stanovené. Takže to je jedna veľká zmena pri výživnom, ale vôbec to nekoliduje s návrhom zákona o náhradnom výživnom.

Čo sa týka toho, že tento zákon rozširuje výhrady pána ministra a skupinu osôb, áno, týmto zákonom nechceme riešiť tých, ktorí sú v hmotnej núdzi, ale chceme riešiť aj ďalších ľudí, ktorí majú problém. Veď azda matka s jedným dieťaťom, ktorá poberá minimálnu mzdu alebo niečo vyššie, myslím si, že aj ona si zaslúži pomoc štátu pri domáhaní sa výživného, a nepočul som žiadny alternatívny návrh pri riešení toho stropu, teda podmienky nároku pri príjme. Vychádzam z toho, že naozaj ja sám som podal pozmeňujúci návrh, ktorý znižuje túto hladinu, ako istý kompromis a návrh na kompromis, ktorý, verím, že bude prijatý aj so všetkými ďalšími pozmeňujúcimi návrhmi.

Chcel by som veľmi pekne poprosiť, bez ohľadu na stanovisko k celkovému návrhu, podporiť všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy okrem bodu 6, na základe toho, že v rozprave bol trochu lepší, šetrnejší pozmeňujúci návrh a o podporu všetkých pozmeňujúcich návrhov z rozpravy.

Chcem sa veľmi pekne poďakovať bez ohľadu na to, ako dopadne hlasovanie za spoluprácu všetkým paniam poslankyniam a všetkým pánom poslancom a všetkým z odbornej praxe, ktorí na tomto návrhu zákona spolupracovali, a pevne verím, že tento návrh zákona nájde oporu vo väčšine tohto parlamentu. Ďakujem veľmi pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Praje si vystúpiť pani spravodajkyňa? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 679 a spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 679a. Dávam slovo poslankyni Kláre Sárközy, aby návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov sociálneho výboru predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Tento návrh zákona obsahuje zmeny a doplnenia v oblasti pomoci v hmotnej núdzi a sociálnej pomoci občanom s ťažkým zdravotným postihnutím v časti kompenzácií sociálnych dôsledkov i ťažkého zdravotného postihnutia. Aplikačná prax ukázala, že určitá skupina občanov sa následkom sociálnej udalosti, akou je invalidita, materstvo, starostlivosť o ťažko zdravotne postihnuté osoby dostáva do rizika sociálneho vylúčenia. Odlišne od občanov s príjmami zo závislej činnosti sa ich príjmy podľa súčasne platného právneho stavu v plnom rozsahu započítavajú na účely posúdenia v hmotnej núdzi. Účelom návrhu zákona je odstrániť túto nerovnosť pri započítavaní príjmov. V návrhu zákona navrhujeme rozšíriť okruh príjmov, z ktorých 25 % sa na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi nepovažuje za príjem. Ide o príjmy získané zo sociálneho poistenia a to jednak materské a invalidný dôchodok, ak jeho poberateľ je invalidný z dôvodu poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. V súvislosti s určením sumy, ktorá sa na účely posudzovania hmotnej núdze nepovažuje za príjem zo starobného dôchodku, sa navrhuje považovať obdobie celodennej osobnej a riadnej starostlivosti o ťažko zdravotne postihnutého občana za obdobie rovnocenné obdobiu dôchodkového poistenia. Obdobie, počas ktorého sa u osamelého rodiča neskúma možnosť zabezpečiť si príjem vlastnou prácou, sa navrhuje predĺžiť zo súčasných 14 týždňov veku dieťaťa na 31 týždňov veku dieťaťa, čím sa zvýši ochrana tejto zraniteľnej skupiny rodičov. Pre rodičov v hmotnej núdzi, ktorí poberajú rodičovský príspevok a súčasne študujú na strednej alebo na vysokej škole, sa navrhuje poskytovať aktivačný príspevok, čím sa zvýši príjem rodiny s dieťaťom v útlom veku. Návrh zákona v ustanoveniach o zúčtovaní sleduje cieľ predĺžiť ochranu občanov, ktorí vystúpia zo systému pomoci v hmotnej núdzi. Z tohto dôvodu sa navrhuje upustiť od vrátenia rozdielu medzi duplicitne vyplatenou dávkou sociálnej pomoci a dávkou v hmotnej núdzi a príspevkami k dávke v hmotnej núdzi v období prehodnocovania pri prechode zo sociálnej pomoci na pomoc v hmotnej núdzi. Toto zúčtovanie sa navrhuje upraviť tak, aby sa vykonalo len do výšky poslednej výplaty dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi. Týmto spôsobom sa zabezpečí, aby po zániku hmotnej núdze štát nemal pohľadávky voči občanom, ak si počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi riadne plnili svoje povinnosti. Účelom navrhovaných zmien pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím a ich rodinu je zmierniť dopad nárastu výdavkov, ktoré im vznikajú v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v každodennom živote. Z tohto dôvodu sa v zákone o sociálnej pomoci pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím navrhuje zvýšiť peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou a opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia zo súčasných 300 korún na 500 korún a zmierniť dopad na výšku peňažného príspevku za opatrovanie tak, že peňažný príspevok za opatrovanie, ktorý poberá fyzická osoba, ktorá opatruje občana s ťažkým zdravotným postihnutím a patrí do okruhu spoločne posudzovaných osôb s týmto občanom, sa nepovažuje za príjem. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje upraviť v zákone o životnom minime ustanovenie, ktoré taxatívne vymedzuje, čo sa považuje za príjem. Ďalej sa navrhuje nekrátiť peňažný príspevok za opatrovanie z dôvodu presahovania príjmov občana s ťažkým zdravotným postihnutím nad zákonom ustanovenú hranicu v prípade, ak občana s ťažkým zdravotným postihnutím opatruje fyzická osoba, ktorá poberá dávky dôchodkového poistenia alebo dávky výsluhového zabezpečenia. Navrhované úpravy v zákone o pomoci v hmotnej núdzi nezakladajú dopad na verejné financie. Celkový dopad navrhovaných zmien v zákone o sociálnej pomoci v oblasti kompenzácie pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím je zhruba 410 mil. korún.

Vážení kolegovia, kolegyne, prosím vás, aby ste podporili tento návrh zákona, a súčasne vás prosím o to, aby ste podporili aj pozmeňujúce návrhy, ktoré budú v rámci rozpravy predložené, pretože tieto pozmeňujúce návrhy vylepšujú tento návrh zákona. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Edit Bauer, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

E. Bauer, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov, ktorú schválil 14. júna uznesením č. 252. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 946 z 13. mája pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Návrh zákona odporúčali schváliť výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením z 9. júna č. 369, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 201 z 1. júna 2004, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 240 zo 14. júna. Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona 9. júna, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599 o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča tiež hlasovať o bodoch 1 až 5 uvedených v štvrtej časti tejto spoločnej správy, hlasovať spoločne s návrhom schváliť. Ďakujem pekne, to je všetko. Prosím, aby ste otvorili rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu, písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Burian a pani poslankyňa Navrátilová. Pán Horváth, procedurálny návrh? Nie, do rozpravy, tak až potom ešte ohlásim písomné možnosti prihlášok, prepáčte, ústne prihlášky. Teraz bude hovoriť pán poslanec Burian.

J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som podal pozmeňujúce návrhy k zákonu o hmotnej núdzi. Prvý návrh, teda pozmeňujúci návrh je čl. I, ktorý sa dopĺňa novým novelizačným bodom 1, ktorý znie: V § 4 písm. c) na konci sa pripájajú tieto slová: "a deti, ktorým sa vypláca invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu". Poznámka pod čiarou, 6a znie. 6a) zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Doterajšie novelizačné body 1 až 14 sa označujú ako novelizačné body 2 až 15. Odôvodnenie: Navrhovaným doplnením sa rieši, aby sa do okruhu fyzických osôb, ktoré sa posudzujú, spoločne posudzujú na účely posudzovania hmotnej núdze, nezahŕňali deti do 25. veku, ktorým sa vypláca invalidný dôchodok.

Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka... V článku 1 sa za bod 3 vkladá bod 4, ktorý znie: V § 10 ods. 3 sa vypúšťajú slová "písm. a) a c)". Odôvodnenie: Zavedenie zvýšenia dávky o 350 korún mesačne pre tehotnú ženu ako aj jednotlivcovi, pre tehotnú ženu len ako jednotlivcovi, prípadne bezdetnej dvojice, je diskriminácia vo vzťahu k tehotným ženám, ktoré už majú deti.

Ďalší pozmeňujúci návrh. V článku I sa za bod 9 vkladajú body 10 až 12, ktoré znejú: V § 13 ods. 2 písm. a) sa slová "780" nahradzujú "1014", v § 13 ods. 2 písm. b) sa slová "1330" nahrádzajú slovami "1663". Odôvodnenie: Prijatím nového zákona o pomoci v hmotnej núdzi došlo k zrušeniu posudzovania dôvodov subjektívna a objektívna hmotná núdza, pričom v Občianskom zákonníku v § 710 sú chránení pred výpoveďou z nájmu občania, ktorí sa ocitli v stave hmotnej núdze z objektívnych dôvodov. A táto skutočnosť znamená zrušenie sociálnej obrany pred výpoveďou z nájmu pre nízkopríjmové domácnosti a staršie osoby, prípadne ďalšie osoby, ktoré z titulu veku, respektíve nepriaznivého zdravotného stavu nie sú schopné svojimi silami chrániť svoje práva a právom chránené záujmy. Výška príspevku bola odvodená od priemerného výdavku na bývanie a podielového vzťahu k nízkopríjmovým domácnostiam.

Ďalší pozmeňujúci návrh. V § 17 v ods. 2 sa slovo príspevkov vkladajú slová: "okrem jednorazovej dávky v hmotnej núdzi". Odôvodnenie: Keď je dávka v hmotnej núdzi nižšia ako 50 Sk mesačne, občanovi nie je vyplatená a zároveň nie je posudzovaný v hmotnej núdzi, o čom nedostane ani rozhodnutie príslušného úradu a tým mu obec nemôže vyplatiť jednorazovú dávku. Uvedené znenie odstraňuje tento právny paradox. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Navrátilová bude pokračovať v rozprave.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Dávam procedurálny návrh za vyňatie bodov 1, 2 až 4 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďalej predkladám tri návrhy tohto znenia: V čl. I bod 1 znie: V § 5 ods. 4 sa za písm. b) vkladajú nové písm. c) až f), ktoré znejú: "c) 25 % z materského určeného podľa osobitného predpisu, odkaz 8a, d) 25 % z invalidného dôchodku určeného podľa osobitného predpisu, odkaz 8b, 25 % sociálneho dôchodku priznaného z dôvodu invalidity a f) 25 % sirotského dôchodku určeného podľa osobitného predpisu, odkaz 8c". Doterajšie písmená c) až m) sa označujú ako g) až r). Poznámky pod čiarou k odkazu 8a až 8c znejú: 8a - § 53 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení, 8b - § 73 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 8c - § 77 zákona č. 461/2003 Z. z.

V podstate tieto návrhy obsahuje aj spoločná správa, ale vzhľadom na to, že je tam nedostatok v spoločnej správe, je toto len zjednotený text. Už som požiadala.

Po druhé, v článku II sa bod 2 mení takto 2: V § 64a ods. 8 znie: 8, ak fyzická osoba uvedená v ods. 2, ktorá opatruje občana s ťažkým zdravotným postihnutím, poberá dávky dôchodkového poistenia alebo dávky výsluhového zabezpečenia okrem sirotského dôchodku a invalidného dôchodku poistenca, ktorý pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale najviac o 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, peňažný príspevok za opatrovanie podľa ods. 5 až 7 sa zníži o sumu, ktorá zodpovedá 50 % dávky dôchodkového poistenia alebo dávky výsluhového poistenia, ktorú poberá táto fyzická osoba. Krátenie peňažného príspevku za opatrovanie podľa ods. 9 prvej a druhej vety sa nepoužije. Ide zase len o upresnenie textu, ktorý sa nejako nedostal do spoločnej správy.

Druhý môj návrh znie: Článok IV sa mení takto: "Tento zákon nadobúda účinnosť od 1. septembra 2004." Odôvodnenie je, k septembru sa budú valorizovať všetky sociálne dávky alebo väčšina sociálnych dávok a pre úrady práce sociálnych vecí a rodiny by znamenalo prijatie účinnosti k 1. júlu dvojnásobné vydávanie rozhodnutí a tým vlastne by prišlo k predĺženiu doby vybavovania, čo si nikto z nás neželá.

Tretí môj návrh je, v článku II sa za novelizačný bod 1 vkladajú novelizačné body 2, 3, ktoré znejú: 2 - v § 64a sa za ods. 7 vkladá nový ods. 8, ktorý znie: "Peňažný príspevok za opatrovanie podľa ods. 5 až 7 sa zvyšuje o 1500 korún mesačne, ak je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím jedno alebo viacero nezaopatrených detí a fyzická osoba uvedená v ods. 2 nemá v čase opatrovania príjem podľa osobitného predpisu, odkaz na 44a, a nepoberá dávky dôchodkového poistenia alebo dávky výsluhového zabezpečenia." Doterajšie odseky 8 až 14 sa označujú ako 9 až 15.

3 - v § 64a ods. 10 sa slová: "podľa odsekov 5 až 8" nahradzujú slovami: "podľa odsekov 5, 6, 7 a 9". Po druhé, v článku II sa za novelizačný bod 3 vkladá novelizačný bod 4, ktorý znie: V § 64a ods. 13 sa slová: "podľa odsekov 5 až 9" nahrádzajú slovami "podľa odsekov 5, 6, 7, 9 a 10". V súvislosti s navrhovanou legislatívnou úpravou treba vykonať legislatívnotechnické úpravy článku II návrhu skupiny poslancov v bodoch 2 a 3 súvisiace s doplnením nových odsekov 64a a s tým súvisiacich predznačením odsekov. Dôvodom tohto môjho návrhu je navrhnúť zvýšenie výšky peňažného príspevku za opatrovanie v prípadoch, keď nezaopatrené dieťa alebo viacero nezaopatrených detí opatruje fyzická osoba, ktorej jediným zdrojom príjmu je len tento peňažný príspevok za opatrovanie. Predpokladá sa, že prijatie navrhovanej zmeny by predstavovalo nárast finančných prostriedkov na peňažný príspevok za opatrovanie v roku 2004 o cca 80 miliónov korún a v roku 2005 o cca 165 miliónov korún. Tento návrh sme konzultovali s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. To sú všetky tri, áno? Ďakujem za pozornosť.