J. Blanár, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, stojím tu opäť pred vami, aby som sa vrátil k zákonu č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s úmyslom, aby sme poukázali na neriešený problém, ktorý sa tu stále nabaľuje.

Naša úprava spočíva v tom, že chceme, aby v § 28 ods. 5 bol vložený nový odsek 6, ktorý na roky 2005 až 2006 zavedie dočasnú reguláciu stanovovania cien povinného zmluvného poistenia. Táto regulácia bude spočívať v ničom inom iba v tom, že výška cien povinného zmluvného poistenia bude môcť narásť o výšku inflácie, prípadne v segmente určitej kubatúry alebo určitého segmentu to môže byť o nárast nehodovosti, ktorá bude väčšia, samozrejme, ako inflácia. Je tu štandardný prístup, ktorý bol použitý už na začiatku tohto zákona. A myslíme si, že je potrebné, aby bol použitý na toto prechodné obdobie z toho dôvodu, že poisťovne nie sú v štandardnom trhovom prostredí.

Skúsim zdôvodniť, prečo si myslíme, že nie je možné nazývať trhové prostredie, v ktorom poisťovne pôsobia, čo sa týka povinného zmluvného poistenia, trhovým v niektorých ukazovateľoch. Ak si zoberieme, že po demonopolizácii poistného po Slovenskej poisťovni začali podnikať v tejto oblasti...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, keby ste počkali chvíľku. Pán poslanec Malchárek, nehnevajte sa, telefonujte vonku. Nech sa páči.

J. Blanár, poslanec: Poisťovne začali podnikať, poisťovne, ktoré dostali na tento druh poistenia licenciu od Úradu pre finančný trh, tak zistíme, že tieto poisťovne rovnako prebrali po Slovenskej poisťovni tzv. dlh za sťažené spoločenské uplatnenie a za odškodnenie. Tento dlh sa pohyboval vo výške možno 800 miliónov. Len čo sa hovorilo o liberalizácii, zrazu sa vyšplhal na 2 mld. Sk. Dnes sa odhaduje už na výšku 10 mld. Sk. V tomto prostredí dnes poisťovne pôsobia a samozrejme pri stanovovaní cien tento dlh premietajú do výšky cien. Samozrejme, okrem svojej marže, lebo určite si nemusíme hovoriť, že keď podnikajú, tak chcú mať z toho aj zisk.

Poviem len na ilustráciu niekoľko čísel. Ak zoberieme najväčšieho poisťovateľa, nebudem ho menovať, aby som nerobil zbytočne reklamu na trhu, v segmente do 1 300 cm³ v roku 2002 bolo poistné 2 296 korún, už v roku 2003 to bolo 3 456, čo bolo o 50,5 % viac. A už v roku 2004 majitelia týchto vozidiel zaplatili 4 668 korún, čo už je o 100 % viac ako v roku 2002. Nehovoriac o tom, že výber poistného sa rapídne pohybuje smerom hore. Ak zoberieme do úvahy, že v roku 2002 to bolo okolo 5,2 mld., už v roku 2003 to bolo nad 9 mld. a za rok 2004 sa odhaduje, že to bude 12,5 mld. Sk. Kto tento problém vyrieši? Keď poisťovne, hocikde si otvoríme či webovú stránku, alebo ich informačný materiál, hovoria, že stanovujú ceny na základe takých a takých kritérií a medzi tými kritériami je, samozrejme, aj započítavanie dlhu, ktorý je spôsobený riešením sťaženého spoločenského uplatnenia a odškodnenia za poškodenie zdravia v období ešte Slovenskej poisťovne.

My si myslíme, že toto prostredie, v ktorom dnes poisťovne pôsobia o rok skôr, ako pôvodne mali, pretože mali byť liberalizované ceny až od 1. 1. 2005, nie je prostredie trhové a nikto dnes nevie povedať, či to, čo poisťovne deklarujú, tých 10 mld. dlhu, je naozaj pravda. Či to nie je len výhovorka na to, aby mohli ešte využiť situáciu a samozrejme získať určitý zisk, ktorý je pre nich predovšetkým dôležitý. O tom, že zrejme tento druh poistenia je zaujímavý, svedčí aj fakt, že už to nie je 6 poisťovní, ktoré tento druh poistenia ponúkajú, ale už je ich 8. Ten argument, o ktorom hovorili, že toto poistenie nie je zaujímavé, že na tomto poistení prerábajú, je trošku akýsi čudný, keď ďalšie 2 poisťovne sa prihlásili a získali licenciu na poskytovanie tohto poistenia.

My si preto myslíme, že je potrebné počas nasledujúcich dvoch rokov, aby vláda, presnejšie ministerstvo financií našlo spôsob, ako urobiť prostredie naozaj trhovým v tomto segmente poistenia, a vysporiadalo sa s dlhom, o ktorom nikto dnes nevie, kde sa nachádza. A jedine, kto to môže urobiť, je ministerstvo financií, nikto iný.

Preto by som vás chcel požiadať v tejto súvislosti, aby ste zobrali do úvahy tieto argumenty pri hlasovaní o postúpení tohto zákona do druhého čítania, aby ste zvážili tie argumenty, o ktorých sa tu dennodenne rozpráva, ako je mobilita pracovnej sily, ako je znižovanie nezamestnanosti atď. Lebo ak to bude takto pokračovať ďalej, ako avizujú poisťovne, vážené dámy a páni, že ďalšie zvyšovanie bude asi na úrovni 20 až 30 %, samozrejme, že ho znižujú bonusom, ktorý majú dostať tzv. vodiči, ktorí neurobili žiadnu dopravnú nehodu a je ich údajne 90 %, zdá sa nám byť absolútne neprijateľné. Kde toto skončí? Právom sa môžu títo vodiči pýtať: Tak my sme nespôsobili žiadnu nehodu a opäť budeme platiť viacej? Kedy sa to zastaví?

Nič iné od vás nechcem, len aby ste toto zvážili, či naozaj napĺňame to, čo chceme, či naozaj umožňujeme ľuďom aj z nižších sociálnych vrstiev, aby mohli používať svoje motorové vozidlo na nevyhnutné životné potreby. Dnes na nich nakladáme reformu zdravotníctva, už aj dovoz do nemocnice je dnes platený, lebo si musia za sanitku zaplatiť, už ani tí dôchodcovia nebudú môcť používať svoje motorové vozidlo vďaka tomu, že na nich naložíme povinné zmluvné poistenie. Potom im zvýšime poplatky za diaľničné nálepky. No a už nehovoriac o tom, že sme raritou v strednej Európe, máme najvyššie ceny pohonných hmôt, ale o tom už nechcem hovoriť zoširoka.

Ale v tomto kontexte, keď to celé zoberieme do úvahy, tak používať motorové vozidlá bude naozaj na Slovensku luxusom. A je len na nás, či zvážime tieto pádne argumenty, o ktorých som hovoril, a vrátime späť tie veci, ktoré sú deformované, a dáme im taký rozmer, aký majú mať. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu poslancovi Vladimírovi Horákovi. Nech sa páči, pán poslanec.

V. Horák, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Preto môže Národná rada Slovenskej republiky začať o tomto návrhu zákona rokovanie.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

B. Bugár: Áno. Ďakujem pekne.

Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ako jediný, pardon, mýliť sa je ľudské, dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

Pán poslanec Malchárek ako prvý a potom pán poslanec Jasovský.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, nedalo mi, aby som nevystúpil, pretože táto iniciatíva poslancov Smeru sa v nejakej podobe chce zopakovať z minulého roka. Je to nič iné len opäť návrat k regulácii cien a vytvorilo by to zdeformovaný priestor, na ktorý doplácame doteraz, ktorý tu prakticky fungoval v oblasti poistenia a zákonného poistenia do roku 1994. A podľa alitovaných výsledkov sa dnes odhaduje práve toto regulované hospodárenie, ktoré vytváralo vlastne dlhy pre motoristov do budúcich období výšku deficitu niekde medzi 5,5 až 10,5 mld. Sk. A toto je práve prvopočiatok toho, z čoho sa vlastne tvorí dnešná cena základného poistenia, aj prečo tá cena dnešného zákonného poistenia je taká vysoká, lebo platíme aj za obdobie, keď práve dochádzalo k takýmto trošku socialistickým, a nie trošku, ale čisto socialistickým reguláciám cien, kde sa ceny tvorili umelým spôsobom, ako navrhuje predkladateľ, a nie spôsobom, ktorý proste je prirodzený. To znamená prirodzená tvorba ceny s primeraným ziskom.

Poisťovne na Slovensku fungujú v tejto oblasti radovo so ziskom 4 %, čo je podnikateľský zisk. A hovorím, že veľmi nízky podnikateľský zisk, ale to je, by som povedal, ich problém. Náš problém je, aby sme nedopustili administratívnym opatrením zo zákona ďalšiu reguláciu ceny, ktorá by spôsobila ďalší nárast tohto dlhu nad 10 mld. Sk, ktorý je zhruba v súčasnosti, čo by zase museli zaplatiť budúce generácie v cenách zákonného poistenia. Je to nesystémové opatrenie. Aliancia nového občana pripravuje systémové opatrenie, ktoré nebude zasahovať do tejto prirodzenej tvorby ceny, ale bude pozitívne vplývať na tvorbu ceny, samozrejme, k jej znižovaniu, a to nielen pri zákonnom poistení, ale aj pri iných poisteniach, to znamená aj pri havarijnom poistení.

Týchto dôvodov považujeme tento návrh naozaj za, pri všetkej úcte, populistický a nesystémový, a preto Aliancia nového občana je za to, aby sa vytvorilo prostredie na znižovanie cien, ale prirodzeným spôsobom. Nie reguláciou ceny, ako to bolo za socializmu. A preto zásadným spôsobom bude odmietavo hlasovať bez toho, že by vôbec bolo čo reparovateľné na tomto zákone. Preto nepustí tento zákon, teda svojimi hlasmi neprispeje na prijatie tohto zákona do druhého čítania.

Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Hamarčák. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec, nech sa páči.

I. Hamarčák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Chcel by som iba doplniť svojho predrečníka a kolegu v tom, že naozaj je to nesystémové riešenie a podľa môjho názoru neprinesie ani očakávaný efekt. Nakoniec to sám predkladateľ priznal, že dá sa síce očakávať možnosť zastavenia rastu cien, ale my by sme sa mali snažiť hľadať cestu nie o zastavení a regulovaní ceny, ale hľadať cestu, aby sa prirodzeným spôsobom vytváral tlak nielen na poisťovne v tom konkurenčnom prostredí, ale všeobecne na reguláciu tej ceny nie formou zákona, ale formou prirodzenej tvorby cien.

Ak si dneska zhrnieme všetky argumenty za a proti, tak treba poukázať aj na to a spýtať sa napríklad, koľko áut je dnes nepoistených, ktoré jazdia, a jednoducho nie je priestor na to, aby boli takíto nezodpovední vodiči alebo majitelia týchto áut sankcionovaní. Čiže toho priestoru možno je viacej, ako tento návrh zákona momentálne predkladá.

Ďakujem pekne za slovo.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Jasovský. Nech sa páči, máte slovo. Áno, druhý a zároveň posledný. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Jasovský, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vypočul som si obidve vystúpenia. Nemal som pripravené žiadne stanovisko, ale napriek tomu chcem reagovať na dve diametrálne iné vystúpenia v Národnej rade.

Je pravdou, že zavedieme do tohto problému nesystémový prvok, ale, dámy a páni, povedzme si o systémových prvkoch, ktoré panujú v rámci tejto republiky, v rámci tohto štátu. Máme zavedené rôzne regulačné, protimonopolné úrady. A ako to na Slovensku vyzerá? Pozrime si oblasť Slovenských telekomunikácií. Ako to vyzerá v praxi so Slovenskými telekomunikáciami? Ako skončil monopol Slovenských telekomunikácií za obdobie posledných rokov? Koľko operátorov v oblasti základných hlasových sietí dnes funguje na Slovensku? Žiadny. Žiadny. A hlavná vec, že existuje Telekomunikačný úrad. Hlavná vec, že sme odhlasovali zákony, veľmi horko a veľmi ťažko v tomto parlamente, ktoré sa dotýkali elektronických komunikácií, ale v praxi, bohužiaľ, to takto vôbec nefunguje.

Pozrime si, ako to na Slovensku vyzerá, a budem hovoriť možno k tejto téme pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte v oblasti prístupu na internet, v oblasti nákupu počítačov. Zúčastnil som sa pred dvomi týždňami okrúhleho stola politických strán v oblasti informačných technológií. Všetky politické strany vzácne deklarovali, ako budú podporovať rozvoj informatizácie v rámci Slovenska. Som zvedavý, ak predložím návrhy k zákonu o štátnom rozpočte, ktoré sa môžu dotýkať stimulácií v oblasti nákupu počítačov alebo pripojenia sa na internet, koľko politických strán ma v tomto parlamente podporí.

Otázka pohonných hmôt. Dámy a páni, takisto funguje na Slovensku regulácia. Všimnite si ceny pohonných hmôt, ako vyzerajú v rámci jednotlivých spoločností, ktoré na Slovensku pohonné hmoty predávajú. O koľko sa líšia - o haliere? Alebo líšia sa vôbec niekedy? Ako vyzerá cena pohonných hmôt predávaných na Slovensku Slovnaftom, dnes MOL-om? Ako vyzerá cena pohonných hmôt v rámci Čiech? Prečo je rozdiel predávaných pohonných hmôt toho istého výrobcu na Slovensku a toho istého výrobcu v Čechách? A takisto funguje regulačný úrad. Pamätáte si, koľko bolo rečí a debát v tlači, keď dochádzalo k fúzii Slovnaftu a Benzinolu? Ako to skončilo? Pohonné hmoty, ceny rozlišujeme vzácne nejakými korunami.

Pozrime si otázku diaľničných nálepiek, dámy a páni. Ešte na túto tému sme tu dnes nehovorili. Aký bude nárast na budúci rok v týchto cenách? Bude kopírovať nárast diaľničných nálepiek infláciu? Minister financií hovoril, že na budúci rok odhadovaná miera inflácie predstavuje 3, možno 4 percentá. Prečo potom ceny diaľničných nálepiek tak prudko narastajú, ak vládna koalícia za posledné roky do diaľnic venovala veľmi málo prostriedkov a dnes prebiehajú škriepky o tom, či diaľnice na Slovensku sú najdrahšie stavané v rámci strednej Európy? Aký je teda dôvod, že Tunel Branisko bol niekoľkonásobne predražený oproti pôvodným námetom?

Takže ideme motoristom ušiť zvýšené zákonné poistné. Neustále dvíhame ceny pohonných hmôt. Zvýšime diaľničné nálepky. Všimnite si potom ceny rôznych náhradných dielov. Ako to na Slovensku vyzerá?

Schvaľujeme návrh zákona o vzniku diaľničnej spoločnosti. Prečo bol zrušený Štátny fond cestného hospodárstva, kde pracovalo niekoľko úradníkov a dokázali zabezpečiť veci, ktoré boli spojené s fungovaním tohto štátneho fondu? Dnes vznikne diaľničná spoločnosť, ktorá bude zamestnávať mnoho úradníkov, ale bude sa tváriť, že bude do výstavby diaľnic vmontovávať súkromné zdroje. Nechcem na túto tému viacej hovoriť. Domyslite si sami, prečo na túto tému nechcem ďalej hovoriť.

Zachytili ste, prosím, dámy a páni, protesty hromadných dopravcov v autobusovej doprave? Ich protesty za posledné obdobie? Viete, aké sú dotácie dnes do výkonov vo verejnom záujme? Aké peniaze majú dnes vyššie územné celky na to, aby dokázali zabezpečiť prepravu študentov do škôl alebo pracujúcich, alebo ľudí do zamestnania? Tie dotácie sú obrovsky nízke. Zachytili ste, že žiadajú dopravcovia zvýšiť požadovanú sumu o viac ako miliardu korún? Nie je to málo peňazí. Tak im zvýšme ešte zákonné poistné! A som zvedavý, čo budeme robiť na budúce obdobie, keď mnohé VÚC-ky chcú, aby študenti vyplňovali tzv. cesťáky, ako sa to robí vo firmách, aby len tí žiaci, ktorí sú na tom naozaj sociálne veľmi zle, dostávali určitú dotáciu do cestovných lístkov.

Ceny neustále rastú. Pýtam sa: Kde je kvalita? A ako to teda vyzerá? A čo urobí aj zvýšenie zákonného poistenia v záchranných zdravotníckych službách? Čo to urobí napríklad s hasičmi a podobne? Ako budú, koľko peňazí budú schopní vložiť do vecí, do činnosti, ktorú majú skutočne vykonávať? Viete, je ľahké popredať všetky strategické podniky. Národ je akýsi spokojný, uspokojený, že koalícia sa dohodla na štátnom rozpočte, ale národ akosi nevníma, že je tam deficit 62 mld. korún. A to si nemyslím, že je malá suma. Pozrite si celkové zadlženie verejných financií - suma skoro 600 mld. Ak vám to nerobí problémy, mňa to, priznám sa, trápi dosť.

Ak teda zákonné poistné znamená stratu pre poisťovne, prečo - takisto sa pýtam aj ja - ďalšie poisťovne žiadajú o licencie? Ak je to teda stratová vec a nie je náhodou možnosť nahradiť stratu v tejto oblasti poistného z iných druhov poistenia? Ja si myslím, že je to tak.

Ak, dámy, páni, budeme neustále zvyšovať náklady, ktoré nesúvisia s podstatou dopravy ako takej, ako to bude vyzerať v oblasti rekonštrukcie opráv? Viete, že vyššie územné celky na túto činnosť na budúci rok nemajú ani jednu korunu, že zvažujú, čo odkiaľ zobrať? Zo školstva? Alebo zobrať odkiaľ na to, aby bola aspoň na základnú zimnú údržbu?

Viete, po piatich rokoch sa konečne spamätala vláda, pretože už pochopila, že o dva roky je tu volebný rok a že o dva roky, ak teraz začne fungovať a montovať peniaze do diaľnic, bude môcť presne o dva roky vo voľbách strihať pásky. Spamätala sa, ale vidím, že v inej oblasti to je veľmi zlé. A myslím si, že aspoň takýto návrh zákona môže vo voľačom pomôcť. A myslím si, že my ho podporíme. A myslím si, že občania, ktorých sa to dotýka, a dotýka sa to obrovského množstva motoristov, nám za to budú vďační.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pán poslanec Malchárek ako prvý, nech sa páči.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Veľmi pozorne som si vypočul tento príspevok a musím povedať, že bol veľmi šikovne naformulovaný a boli tam zmiešané veci, ktoré podľa mňa sa zmiešať nedajú, a to je oblasť prirodzených monopolov s oblasťou, ktorá sa riadi normálnymi trhovými systémami, čiže napr. predaj plynu a elektriny spojený s predajom pohonných hmôt a napr. s cenami vytváranými medzi poisťovňami, kde naozaj poisťovne ani predaj benzínu nemôžeme vnímať ako žiaden prirodzený monopol, tam žiaden prirodzený monopol nie je.

S jednou vecou musím súhlasiť, tiež mám pocit, že Slovnaft zneužíva svoje výsadné postavenie a že sa dá povedať, že ostatné spoločnosti kopírujú ceny Slovnaftu a že tam tým dochádza vlastne k napĺňaniu nedovolených kartelových dohôd. Ale toto môžu byť len povedzmeže moje domnienky a práve na toto smeruje zákon z dielne ministerstva financií, ktorý dáva väčší priestor a väčšie kompetencie národnému kontrolnému úradu, ktorý bude môcť nám dať, myslím, že kompetentnú a kvalifikovanú odpoveď na tieto naše polemiky a tieto otázky. Takže tiež nie sme spokojní s takýmito vysokými cenami, ale regulácia to jednoducho nevyrieši. Nevyrieši to preto, že teraz platíme za tých, čo neplatili do roku 1994, keď platila regulácia, hovorím, do výšky až 10 až 10,5 mld. korún. Ďalšou reguláciou vytvoríme ďalšie dlhy, čiže po nás tí, čo budú vlastniť motorové vozidlá, budú platiť zase za nás tie dlhy, ktoré momentálne vyrobíme, keby sa nedajbože prijal takýto naozaj nezmyselný regulačný zákon. A teda takisto krížové dotácie, pán poslanec, sú zakázané, takže idete proti logike trhového hospodárstva, na ktoré sme viazaní v rámci krajín Európ... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Dubovská.

D. Dubovská, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ja chcem v plnej miere podporiť to, čo bolo povedané, to, čo povedal predrečník pán poslanec Jasovský. My sa skladáme predsa všetci tí, ktorí sú platiči zákonného poistného, sa skladáme na neplatičov. Vzniká čím ďalej tým väčší počet neevidovaných motorových vozidiel, lebo takáto preprava sa stáva veľmi drahou. Pre hladové doliny takáto preprava, pre mnohé, kde už MHD nechodí, kde bola tá pravidelná linka zrušená, ostáva poskladať sa pre zamestnancov niektorých podnikov, ktorí dochádzajú za prácou, poskladať sa na tie náklady na prepravu v rámci osobných vozidiel, čiže aj týchto veľmi znevýhodňujeme. Mám pocit, že pán poslanec hovoril veľmi logicky, aj čo sa týka práve tých ďalších argumentov, ktoré uviedol. Treba si jeho výhrady veľmi vážne všimnúť a zobrať ich do úvahy, ja by som sa veľmi za to prihovárala, lebo má to svoju logiku, je to založené na pragmatickom myslení a na skúsenosti. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem len vyzdvihnúť, že pán poslanec Jasovský hovoril na základe faktov. Chcem reagovať na to, že vlastne on posúdil súvislosti, práve preto hovoril o prirodzených monopoloch, pretože súvisia s trhovými vzťahmi. Pán poslanec Jasovský bol členom vlády a vie, aké súvislosti v týchto otázkach existujú. Predsa ak neprídu financie z prirodzených monopolov, tak niet čo rozdeľovať. Nepôjde ani na náhradu. Napr. dnes školy majú veľký problém, keď majú uhradiť žiakom, ktorí navštevujú iný školský obvod, teda navštevuje školu v inom školskom obvode, než je jeho bydlisko. Podľa platného zákona táto škola mu musí nahradiť náklady hromadnej cestovnej prepravy. A keď vy tieto otázky zvýšite, musí sa to prejaviť do financovania, do cestovného hromadnej dopravy a spätne školy budú musieť väčšie financie vynakladať na úhradu tohto cestovného deťom, ktoré boli v obvode a im školu zrušili a teraz navštevujú inú školu. A ja sa pýtam, či náhodou tu nie je ešte ďalšia súvislosť, že práve preto pán minister školstva prišiel s tou absolútne neprijateľnou tézou zrušiť povinnú školskú dochádzku. Tým by sa vlastne ušetrili financie na náhradu výdavkov hromadnej dopravy pre deti v školách v iných školských obvodoch, než bývajú.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Jasovský, môžete reagovať na faktické poznámky.

J. Jasovský, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Pán kolega Malchárek, ja som nehovoril ani raz o predaji plynu a elektriny, isteže mám na to svoj názor, ale nespomenul som to vo svojom vystúpení. Ja som len poukázal, že samotný trh a samotná regulácia dnes nerieši problémy na Slovensku, pretože ten nárast cien, či chceme, alebo či nie, vo všetkých oblastiach je evidentný, vidieť ho, teda porovnajme s otázkami alebo s reálnymi mzdami, alebo reálnymi príjmami obyvateľov na Slovensku a porovnáme nárast cien, nemyslím si, že je to teda správne.

Ja nechcem riešiť problém zákonného poistenia alebo poistenia vôbec ako takého, aj keď som v tejto oblasti, v oblasti dopravných technológií docentom, ale chcem riešiť tento problém z odborného hľadiska. Ale pýtam sa napríklad: Musia všetky poisťovne poskytovať problematiku zákonného poistenia? Ak je to teda stratová vec, tak to sústreďme možno do nej. Iste, je to, môžeme povedať, monopol. Ale vidíme, že týmto spôsobom dnes asi cesta nie je.

Na Slovensku sme sa veľmi nádejali so vstupom strategických partnerov, nemám pocit, že všetko vyriešili strategickí partneri. Obávam sa, že mnohé tantiémy, dividendy a mnohé zisky nejdú do rozpočtu Slovenskej republiky. Ja to naozaj teraz nechcem riešiť, ale chcem poukázať, že nárast v ktorejkoľvek oblasti, ktorá sa dotýka motoristov, je neúnosný. Ten nárast je obrovský. To, čo som povedal, či nálepky, či benzín, čokoľvek, čo s tým súvisí, nárast je obrovský a to znamená, že treba s tým asi niečo urobiť. Veď motorizmus sa stane nedostupným, nehovorím pre tú nižšiu stupnicu obyvateľstva, ale vôbec pre strednú vrstvu. A ja sa už naozaj opýtam: Máme vôbec ešte nejakú strednú vrstvu na Slovensku? Veď tá v podstate neexistuje! To znamená, kto bude jazdiť po cestách, ktoré, chvalabohu, možno za niekoľko rokov pri tejto vláde aj nejaké diaľnice už vybudované konečne budú.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. K rozprave sa najprv vyjadrí predkladateľ, navrhovateľ, nech sa páči, až potom spravodajca.

J. Blanár, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Som rád, že sa k tejto novele rozprúdila debata, lebo iba pritom sa môžeme dopracovať k nejakému výsledku a vysvetliť si pozície. Ja chápem tých, ktorí argumentujú proti, a predovšetkým chcem poďakovať tým, ktorí podporujú našu novelu.

Pôjdem teda po poriadku tak, ako sa vyvíjala diskusia. Tú iniciatívu sme, pán kolega Malchárek, už tohto roku predkladali, ale, bohužiaľ, zvrhla sa, preto sme to stiahli, ale vrátim sa k tomu, čo hovoril aj pán kolega Jasovský. Buďte trošku veľkorysejší pri tej podpore napr. pri pohonných hmotách. Veď ja vám poviem jednoduchý príklad. Nebuďte len za to, aby ministerstvo prijalo tento zákon, teda aby prešiel zákon, ktorý minister pripravuje, ale skúste podporiť aj zníženie spotrebnej dane. Ja vám poviem príklad, ktorý je úplne aktuálny. Cena nafty v Českej republike po prepočte na slovenské koruny je 32,50 korún a na Slovensku, nemusím hovoriť, všetci viete, včera bolo zdraženie, 37,30 korún. A teraz si porovnáme, aké sú reálne príjmy v Českej republike, aké sú reálne príjmy na Slovensku. Čo viacej mám povedať? Veď tomuto rozumie úplne každý! A toto si treba zobrať trošku do úvahy a buďte trošku veľkorysejší. Ja som presvedčený, že zníženie spotrebnej dane na pohonné hmoty nebude znamenať nižší príjem do ekonomiky, ale, naopak, sa to pozitívne objaví vo všetkých komoditách. Pretože práve nafta je tá, od ktorej sú závislé všetky dopravy, všetky dopravy či už takého, alebo onakého tovaru, ale zároveň aj dopravy ľudí.

Ale chcem ešte spomenúť jednu dôležitú vec. Pán kolega Malchárek, neviem, kto vám pripravoval podklady, ale vy ste absolútne nepochopili, o akom dlhu tu ja hovorím. Absolútne ste to nepochopili, ale pokúsim sa vám to vysvetliť. Tento dlh sa tvorí na základe žiadostí všetkých tých, ktorí mali dopravnú nehodu pred demonopolizáciou, to znamená pred 1. 1. 2002, a majú sťažené spoločenské uplatnenie a majú povedzme nejakú ujmu na zdraví, a preto si žiadajú od poisťovne, aby boli odškodnení. To nie je niečo, čo bude narastať. Narastá to iba kvôli tomu, lebo ministerstvo neriešilo tento problém. A možno aj vďaka nášmu nátlaku, lebo sme to medializovali a stále sa tomu venujeme, ministerstvo zdravotníctva prišlo po dvoch rokoch fungovania tohto systému s novelou zákona o odškodnení a konečne ako-tak to dostalo do nejakej pozície. Pretože dovtedy sa odškodnenie pohybovalo vo výške 30 mil. V Malackách pán sudca usúdil, že 20 mil. je málo, tak dáme 60 mil.

A len na porovnanie vám poviem, že na najväčšom poisťovacom trhu v Nemecku je odškodnenie v prepočte na Sk doteraz vyplatené 17,5 mil. Sk. My sme to neboli, tí, ktorí nevyriešili tento problém na začiatku. Maďarsko to napr. vyriešilo takým spôsobom, že to prebralo na seba a vie presne definovať, čo môže v tej veci urobiť. Veď súčasné poisťovne sú v pozícii, že ani nemôžu ovplyvňovať tento dlh, pretože nie sú ani účastníkmi súdneho konania. Ony dostanú len rozhodnutie o exekúcii, aby zaplatili to alebo ono. Toto je pravda o deficite a my chceme práve tento deficit vyriešiť, pretože ak tento deficit majú na pleciach dnešné poisťovne a tvária sa, že nemajú z toho žiaden profit, tak potom to zoberme a nech sú v normálnom trhovom prostredí. A už spomínať, ja neviem, socializmus, predsa sme už po roku 1989 dosť ďaleko na to, aby sme si tu spomínali socializmus, pretože s tým nemá nič spoločné.

My nie sme proti deregulácii, ale sme za normálne trhové podmienky. A nám sa zdá, že tu nie sú tie trhové podmienky. Ministerstvo argumentuje smernicou Európskej únie, pretože v Taliansku bol prípad, kde takisto chceli regulovať a že to bolo zamietnuté práve kvôli tejto smernici. Nech sa páči, pozrite si tú smernicu. Tá smernica práve hovorí o tom, že ak sa trh v tomto segmente nevyvíja dobre, tak je potrebné a štát Európskej únie, ktorým sme aj my, môže prijať dočasné ochranné opatrenie. A my si myslíme, že tento trh na Slovensku v tomto povinnom zmluvnom poistení je zrelý na túto reguláciu. Iba toto chceme povedať, že je zrelý, a preto dávame šancu, aby bol ochránený tento trh, aby sa vytvorilo normálne prostredie, v ktorom môžu povedzme tie poisťovne podnikať, ale budeme vedieť, na základe čoho to zvyšujú, nebudú sa môcť vyhovárať na nejaký narastajúci trh.

Pán kolega Hamarčák, nesystémové riešenie, spýtam sa, je systémové riešenie to, že necháme na poisťovniach dlh, ktorý vôbec nevieme, akým spôsobom sa vyvíja a či je oprávnený, alebo nie je oprávnený? Toto je systémové riešenie? Toto je ten liberalizovaný trh? No ďakujem pekne za takýto liberalizovaný trh! Takto si my trhovú ekonomiku nepredstavujeme, ak vy áno, tak prosím, môžeme sa o tom baviť.

Nepoistené autá, môžeme o tomto diskutovať, poďme, ale pýtam sa, je tu nejaká zložka, ktorá má na tieto veci dohliadať? Je tu polícia, ktorá by na to mala dohliadať? Poďme zaplátavať legislatívne diery v tejto súvislosti, ja som pripravený v tejto veci vždy pomôcť a budem prvý, ktorý tomu pomôže. Ja vám poviem jeden príklad, ktorý sa udial, veľmi jednoduchý, a všetci mu budete rozumieť. Po dvoch rokoch povinného zmluvného poistenia sme zistili, že v podstate ľudia, ktorí nevyužívajú svoje motorové vozidlo dlhší čas, či už je to v rámci sezóny, poľnohospodári, stavbári v sezónnych prácach, platili bezdôvodne zákonné poistenie. Do koho vreciek išlo toto zákonné poistenie, povedzte mi?

A teraz vám poviem čísla. Po zákone, ktorý bol odsúhlasený v tejto snemovni, ktorý umožnil, aby tí, ktorí si odhlásia motorové vozidlo, nie z evidencie, ale z cestnej premávky, čo je jednoduchšie, sme zistili, že v roku 2002 tí, ktorí to využili a ešte to nemohli využiť pre účel, aby nemuseli platiť povinné zmluvné poistenie, to bolo na celom Slovensku 798 vozidiel. V roku 2003, keď od 1. marca začal platiť zákon, o ktorom som hovoril, do konca roka to bolo, a teraz dobre počúvajte, 46 766 vozidiel. 46-tisíc vozidiel využilo túto možnosť, aby nemuselo za určité obdobie v sezónnosti platiť povinné zmluvné poistenie a toto všetko tieklo do vrecák poisťovní za dva roky a my sa na to pozeráme, ako keby sa nič nedialo. Veď toto je jasný signál toho, že sa tu niečo dobre nevyvíja. To sú tí ľudia, ktorí na to nemajú, ktorí dnes musia svoje motorové vozidlo odstaviť a sú odkázaní ad hoc na riešenia, či už je chorý, alebo potrebuje vyriešiť nejakú životnú situáciu, aby si objednal taxík alebo niekoho iného požiadal, lebo na to nemá, lebo ja som presvedčený, keby na to mal, tak to neodhlási. Toto sú jasné čísla, ktoré hovoria o tom, ako sa vyvíja trh v povinných zmluvných poisteniach.

Prosím vás, nič iné od vás nechcem, len si všímajme tieto argumenty, všímajme si nárast, ktorý je vo vybratom povinnom zmluvnom poistení, ako rapídne narastá z 5,5 mld. a bude to 12,5. V roku 2005 to bude 16,5 mld.? Neviem. Pozerajme sa, ako ľudia na to reagujú a tieto čísla, o ktorých som hovoril, úplne jasne o tom hovoria. A nepoistené vozidlá tým pádom môžeme riešiť iným spôsobom a som na to pripravený.

Chcem ešte reagovať na kolegu Jasovského. Otvoril mnoho otázok, ktorým by som sa nechcel venovať, aby som trošku nedostal do pozadia tento problém, o ktorom chcem hovoriť, ale musím niečo spomenúť. Už som to spomínal včera, mám taký pocit, pri jednej príležitosti a mám na mysli Úrad pre finančný trh, to je ten úrad, ktorý dáva licenciu týmto poisťovniam. Mimochodom, tieto poisťovne sa k tej licencii dostávajú za smiešny poplatok, neviem, nejaký paušálny poplatok sa tam vyberá, nie je to poplatok, ktorý by to nejakým spôsobom reguloval, pretože je to ozaj lukratívne poistenie, tak tento Úrad pre finančný trh veľmi dobre postupoval práve v situácii, keď poisťovne neodviedli 8 % zo zákona do konca februára minulého roka na účet ministerstva vnútra, čo je určené pre Hasičský záchranný zbor a rýchlu zdravotnú pomoc. Až po pol roku reagoval a udelil smiešne pokuty poisťovniam za to, že to neurobili. Tie pokuty sa blížili k 1 %, 2 % tej z sumy, čo previedli. Ja sa pýtam: Koľko peňazí zarobili tieto poisťovne? Bolo to asi 450 mil. za pol roka, keby to mali len na úložkách. Toto je náš Úrad pre finančný trh, ako postupuje. Ďakujem pekne, toto je kontrola, ako sa patrí!

Môžeme diskutovať o 8 % na podporu Hasičského záchranného zboru alebo rýchlej zdravotnej pomoci. Poďme! Ale my zároveň hovoríme, pokým nebude iný systém financovania záchranárskych zložiek, tak budeme trvať, aby to bolo 8 %. A ministerstvo už dlho sľubuje, že príde s iným systémom, ako budú tieto zložky financované. Doteraz ho nemáme! A Úrad pre finančný trh sa tvári, že sa nič nedeje, pol roka prejde, potom dajú nejaké symbolické pokuty. Samozrejme, že šéf Úradu pre finančný trh tam sedí a nič sa nedeje. Ja som sa už vyjadril, no ak takto má Úrad pre finančný trh pôsobiť pri druhom kapitalizačnom pilieri, Boh opatruj celé Slovensko, ako to bude vyzerať! Naozaj hrozím sa toho, ak to takto pôjde ďalej, aby sme sa nedostali do prostredia, kde sa nechceme dostať.

Čiže poprosím vás, berte skutočne túto diskusiu predovšetkým v tých číslach, o ktorých som hovoril, a zamyslite sa nad tými všetkými, ktorí sú okolo vás, ktorí využívajú motorové vozidlo a ako sa k tomu stavajú v kontexte všetkého toho, čo ich bude zaťažovať, či ozaj na Slovensku vlastniť motorové vozidlo a prevádzkovať motorové vozidlo nebude luxusom.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nech sa páči, pán poslanec Cabaj, procedurálny návrh. Zapli, vypli. Takže ešte raz, nech sa páči.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som v mene dvoch klubov požiadal o vyhlásenie prestávky pred hlasovaním, pretože o 17.00 hodine máme hlasovať, to znamená, aby sme sa mohli zísť na porade klubov. Je taká zvláštna situácia, pretože je síce 40 minút do hlasovania, nárok je na 30-minútovú prestávku, ale myslím, že určitá zhovievavosť môže byť v tom, že nemá význam niečo začať, čo nevieme dokončiť. Úmyselne to hovorím ja, pretože som predkladateľ ďalšieho zákona, kde to predloženie bude nejaká trištvrťhodinka a časovo by sme sa potom do toho nezmestili, neskoro by sme museli hlasovať, takže poprosím o prestávku.

B. Bugár, podpredseda NR SR: V poriadku, ja si myslím, že v tomto prípade môžeme vyhovieť, takže až do hlasovania vyhlasujem prestávku. Po prestávke začneme hlasovať najprv o prezidentom vrátených zákonoch a potom pokračujeme tak, ako sme prerokovali jednotlivé body.

Takže do 17.00 hodiny prestávka.

(Prerušenie rokovania o 16.20 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 17.02 hodine.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci... Pán minister Zajac. (Ruch v sále.) Páni poslanci. Pán poslanec Galbavý. (Ruch v sále.)

Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

Poprosím teraz pána poslanca Novotného ako spravodajcu výboru pre zdravotníctvo, aby uviedol návrhy hlasovania k prerokúvanému

zákonu z 22. septembra 2004 o zdravotnej... (Sústavný ruch v sále.)

Páni poslanci, prosím o pokoj! Pán poslanec, predseda Hort.

... starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenému prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 922).

Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 18. októbra, ktorým vrátil zákon z 22. septembra o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, neuviedol žiadne konkrétne pripomienky, o ktorých by bolo možné hlasovať. Navrhujem teda, pán predseda, aby sme ihneď prešli do tretieho čítania.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, poslankyne, pristúpime k tretiemu čítaniu.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem sa opýtať, či sa hlási do rozpravy niekto. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán poslanec Novotný, prosím, aby ste uviedli návrh záverečného uznesenia k zákonu, ktorý prerokúvame.

V. Novotný, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o vrátenom zákone z 22. septembra o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku. Na schválenie návrhu zákona je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

(Hlasovanie.) 147 prítomných, 82 za, 63 proti, 2 sa zdržali.

Návrh Národná rada Slovenskej republiky schválila.

Teraz pristúpime k hlasovaniu o