B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa k pozmeňujúcim návrhom, najprv k dvom návrhom, ktoré predniesol pán poslanec Vavrík. Dovoľujem si vyjadriť s nimi súhlas.

A prosím ctený parlament, aby podporil tieto pozmeňujúce návrhy, teda aj zvýšenie hodnostného príplatku pre hasičov o 650 korún v každej hodnosti. Podotýkam, že toto nebude mať dopad na pripravovaný návrh štátneho rozpočtu, pretože toto zvýšenie sa bude kryť z finančných prostriedkov, ktoré už sú vyčlenené v návrhu štátneho rozpočtu. Teda dôjde vlastne k istému presunu medzi jednotlivými zložkami platu hasičov.

Takisto súhlasím s návrhom, ktorý sa týka používania rovnošaty.

K tomu, čo navrhol pán poslanec Blanár, si dovolím poznamenať nasledovné. Najprv vo všeobecnosti chcem poznamenať, že za štvrtý rok pôsobenia vo funkcii ministra vnútra som sa nestretol s príkladom takého poslanca, ktorý by tak obetavo a starostlivo sa venoval postaveniu hasičov a záchranárov, príslušníkov Hasičského a záchranného zboru. A toto musím oceniť. Na druhej strane dúfam, že aj pán poslanec ocení to, čo ministerstvo vnútra dokázalo urobiť pre hasičov v tomto volebnom období. Ja len podotýkam, že ak porovnáme celkový objem finančných prostriedkov na platy hasičov, ktorý bude vyčlenený v budúcom roku, v roku 2006, a porovnáme to s rovnakou sumou za rok 2002, tak uvidíme, že tam došlo k nárastu viac ako o 40 %, čo je nebývalé. Tým nechcem povedať, že tým pádom hasiči už dostali to, čo si zaslúžia, ale tento nárast je predsa len pozoruhodný. A dúfam, že toto teda ocení zase poslanec Blanár. Keď ma citoval, tak musím povedať, že to, čo povedal, platí aj dnes, nie všetko. Dosiahlo sa veľa, nie všetko, čo bolo potrebné dosiahnuť, sa dosiahlo. To je v poriadku, ale veď sú tu aj ďalšie roky, ktoré nás čakajú.

Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov k návrhu zákona, ktoré predniesol, tak s ľútosťou konštatujem, že nemám tam nejaký priestor na vyjadrenie súhlasu s týmito návrhmi. Stručne zareagujem na bod po bode.

K bodu 1. Tam sa domnievam, že nie je dôvod na navrhovanú úpravu služobného času príslušníka, pretože tá už bola vykonaná na základe kolektívnej dohody na rok 2005.

K bodu 2. Tento návrh má dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu. Ja už nemôžem ísť v tejto chvíli proti číslam, ktoré boli dohodnuté vo vláde, číslam, ktoré sú v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2006.

K bodu 3. Tam sa domnievame, že ide o určitú hrozbu nejednoznačnej interpretácie. A jeden z možných spôsobov navrhovanej úpravy je aj taká interpretácia, že po jej prijatí by nebolo možné príslušníkovi urobiť mesačný rozpis služieb, ale rozvrh zmien by bol fixne daný pre obdobie celého kalendárneho roka, čo by mohlo ohroziť akcieschopnosť Hasičského a záchranného zboru.

K bodom 4 a 5, ktoré sa týkajú príplatku za prípravu čakateľa. Tento príplatok bol ako jedna zo zložiek služobného príjmu príslušníka upravený v pôvodnom znení zákona č. 315/2001 Z. z., ale jeho vyplácanie sa neprejavilo na úrovni prípravy nových príslušníkov čakateľov, a preto bolo navrhnuté zrušenie tohto príplatku a ušetrené prostriedky štátneho rozpočtu boli použité na zvýšenie služobného príjmu príslušníka čakateľa. A myslíme si, že toto bolo rozumnejšie využitie tých prostriedkov.

K bodu 6. Súčasný platný právny stav, domnievam sa, rieši objektívnym spôsobom odmeňovanie príslušníkov za vykonávanie tzv. rizikovej práce, a to podľa času, ktorý príslušníci strávia pri vykonávaní tejto práce. Navrhovaná zmena už bola upravená v predchádzajúcom zákone, avšak sa neosvedčila, pretože výška paušálnej čiastky vyplácaná ako príplatok za štátnu službu v sťaženom a v zdraviu škodlivom prostredí závisela najmä od výšky disponibilných mzdových prostriedkov a tie boli väčšie na okresnom riaditeľstve, kde bolo vykonaných menej výjazdov, a teda aj príplatok mohol byť väčší. A takýto postup je v rozpore s filozofiou príplatku.

Čo sa týka bodu 7, tam išlo o príplatok za styk s infekčným materiálom a manipuláciou s telami mŕtvych. Domnievame sa, že tam by bolo problémom zisťovať a evidovať, kto a v akom rozsahu pri zásahu manipuloval s telami mŕtvych alebo prišiel do styku s infekčným materiálom.

Bod 8 vecne súvisí s bodmi 4 a 5.

Bod 9 vecne súvisí s bodom 1.

K bodu 10, teda k tej maximálnej sume. Hlavným dôvodom obmedzenia maximálnej sumy vyrovnávacieho príspevku je motivácia príslušníkov zboru, ktorým sa tento príspevok poskytuje, aby sa snažili aj po skončení služobného pomeru vykonávať inú prácu, v ktorej im budú plynúť príjmy. Čiže to, čo navrhuje pán poslanec, ide proti tejto filozofii.

Body 11 a 12. Obsahovo a formulačne rovnaké návrhy sú uvedené v spoločnej správe výborov, a to v bodoch 3 a 4.

Čo sa týka bodu 13, tak vzhľadom na to, že sa navrhuje v predloženej novele zákona obmedziť výšku vyplácaného vyrovnávacieho príspevku na 60 %, bolo navrhnuté, aby predmetom valorizácie boli len tieto vyrovnávacie príspevky, pretože v prípade paušálnej valorizácie by boli valorizované aj príspevky priznané pred 1. januárom 2006, teda tie, ktoré sú 100-percentné, a to by nemalo logiku.

Takže toto sú argumenty, prečo nemôžem súhlasiť s návrhom pána poslanca Blanára, ale Národná rada rozhodne, ako uzná za vhodné. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme rokovať o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov (tlač 1251).

Vládny návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, táto novela zosúlaďuje niektoré ustanovenia zákona č. 314/2001 Z. z. s právom Európskej únie, ako aj so všeobecne záväznými právnymi predpismi v oblasti stavebného konania, preukazovania zhody výrobkov a s technickými požiadavkami na výrobky. Zároveň sa upresňujú niektoré povinnosti právnických osôb, fyzických osôb podnikateľov a fyzických osôb.

Novela nemá dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí ani rozpočty vyšších územných celkov.

Návrh bol prerokovaný v určených výboroch Národnej rady. S legislatívnymi a vecnými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli uplatnené vo výboroch, súhlasím. Ako sa uvádza v spoločnej správe k predkladanému vládnemu návrhu zákona, stotožnil sa s nimi tiež Výbor Národnej rady pre verejnú správu ako gestorský výbor.

Odporúčam preto, aby ste s predkladaným vládnym návrhom zákona vyslovili súhlas. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu poslancovi Pavlovi Abrhanovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch. Nech sa páči.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov (tlač 1251), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Predmetný návrh zákona prerokovali a prijali k nemu uznesenie ústavnoprávny výbor uznesením č. 888 z 13. októbra 2005, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 669 z 11. októbra 2005, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 382 z 18. októbra 2005, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 320 z 11. októbra 2005 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 406 z 11. októbra 2005.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplynulo celkom 6 pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s odporúčaním ich schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť.

Súčasne gestorský výbor ma poveril za spravodajcu, aby som predložil návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu č. 322 z 25. októbra 2005.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne, nakoľko som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Pán poslanec Blanár. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

J. Blanár, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, na úvod musím naozaj poďakovať za prejavy úcty k mojej osobe. A zároveň si myslím, že je to aj prejav úcty k tým, ktorí upozorňujú na takéto nedostatky k zákonom týkajúcim sa Hasičského a záchranného zboru. Nuž ten začiatok bol naozaj optimistický. Škoda, že bola tá konštatácia, že to nie je prijateľné. To ma trošku mrzí. Čiže predpokladám, že aj kolegovia zvážia všetky argumenty, ktoré som uviedol, a podporia aspoň niektoré z návrhov, ktoré som predniesol v mojom pozmeňujúcom návrhu.

Teraz by som však predsa išiel k veci, čo sa týka zákona č. 314/2001 Z. z., je to tlač 1251. A budem uvádzať jednotlivé pozmeňujúce návrhy, ktoré sú čisto technického charakteru. A myslím si, že majú svoje opodstatnenie a že sú overené praxou, ktorá už je dlhé roky odskúšaná.

Prvý bod. V § 7 písm. a) sa za slová "v rodinnom dome" dopĺňajú slová "kanceláriu v administratívnom alebo v inom objekte".

V praxi sa často stáva, že právnická alebo podnikajúca osoba má prenajatú kanceláriu, v ktorej je sídlo firmy, ale túto navštevuje len občas, nezamestnáva žiadne osoby v zmysle platnej právnej úpravy, čo sa týka povinnosti uvedenej v § 4 a § 5 v plnom rozsahu.

Bod 2. Bod 13 predkladanej novely navrhujem vypustiť z návrhu.

Ide mi o to, aby bol zachovaný § 10. Osoba s odbornou spôsobilosťou, technika požiarnej ochrany alebo protipožiarnej ochrany, resp. špecialistu môže pri svojej činnosti zistiť taký stav, ktorý si vyžaduje okamžité riešenie. A je len vhodné, ak zákon umožní tejto osobe promptne konať tak, aby nedošlo k vzniku požiaru, resp. ohrozeniu osôb.

Bod 3 môjho pozmeňujúceho sa týka bodu 14 § 11 ods. 8 návrhu, kde za slovom "krajinách" navrhujem vypustiť slová "na obdobie 5 rokov".

Podľa môjho názoru je vecou výrobcu, resp. jeho splnomocneného zástupcu, aby si príp. takú podmienku stanovil, a nie vecou orgánov štátnej správy, ktoré by pri výkone kontrolnej činnosti mali kontrolovať len to, či osoba, ktorá vykonáva činnosť spojenú s opravou, plnením a kontrolou hasičských prístrojov, má na túto činnosť pre konkrétne typy hasičských prístrojov vydané osobitné oprávnenie o odbornej spôsobilosti. Podmienku lehoty platnosti osobitného oprávnenia je možné považovať ako zásah štátneho aparátu do súkromného podnikania.

Bod 4. V § 11 ods. 9 sa za slovom "krajinách" vypustia slová "na obdobie 5 rokov".

Zdôvodnenie tohto bodu je ako pri bode 14, § 11 ods. 8. Podľa môjho názoru je vecou výrobcu, resp. jeho splnomocneného zástupcu, aby takúto vec riešil, tak ako som uviedol pri bode 3.

Bod 5. V § 11 navrhujem vypustiť odsek 12.

V § 11 ods. 11 je taxatívne uvedená možnosť odobratia osvedčenia technika požiarnej ochrany a špecialistu požiarnej ochrany orgánom, ktorý osvedčenie vydal. Myslím si, že orgány štátneho a požiarneho dozoru sú úplne vyťažené činnosťami, ktoré im vyplývajú z platnej právnej úpravy, a je nevhodné vyčerpávať ich kapacitou opätovným overovaním uvedených osôb. Navrhujeme riešiť osvedčenie osôb s osobitnou odbornou spôsobilosťou pre výkon činností spojených s opravou, plnením a kontrolou hasičských prístrojov podľa bodu 3, osvedčenie osôb s osobitnou odbornou spôsobilosťou pre výkon činností spojených s projektovaním, inštalovaním, opravami a kontrolami zariadenia elektrickej požiarnej signalizácie, zariadenia na kontrolu hasenia iskier v pneumatických dopravníkoch, zariadenia na odvod tepla, splodín horenia, stabilných a polostabilných hasiacich zariadení, ktoré sú riešené podľa bodu 4.

V bode 6 k bodu 22 predmetného návrhu v § 17 ods. 2 za slovom "žiadosti" navrhujem vypustiť slová "na 3 roky".

Toto možno považovať za zasahovanie štátneho aparátu do voľného podnikania, najmä ak v § 17 ods. 3 platného zákona riešime odňatie oprávnenia.

V bode 7 k bodu 25 návrhu navrhujem vypustiť tento bod a ponechať § 25, tak ako je uvedený.

Tuto mám naozaj široké zdôvodnenie. Je to uvedené u vás. Ja sa predovšetkým budem snažiť hovoriť o podstate toho zdôvodnenia. Väčšina bytových objektov je vo vlastníctve fyzických osôb ako vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo vytvára spoločenstvá ako spoločenstvá vlastníkov bytov, ktoré delegujú časť svojich povinností správcovským subjektom. Preto je na mieste, aby obec plnila výkon štátnej správy v plnom v týchto subjektoch. Obec je schopná po odbornej stránke zabezpečiť plnenie úloh štátnej správy prostredníctvom preventivára požiarnej ochrany a kontrolnými skupinami obce. Dôležitým faktom je aj to, že k problematike občana je vždy bližšie orgán obce ako orgán štátneho požiarneho dozoru. Je preto pridrahým špásom plytvať odborným potenciálom štátneho požiarneho dozoru, jeho smerovaním do bytového fondu a nevyužívať ho na dozor nad právnickými a podnikajúcimi fyzickými osobami, ktoré vlastnia objekty s prevádzkami so zvýšeným nebezpečenstvom vznietenia požiaru, resp. ktoré sú náročné z hľadiska prípadnej záchrany osôb. Myslím si, že presúvanie kompetencie z obce dozorovať objekty bytového fondu do kompetencie štátu predmetným ustanovením nič nerieši a situácia sa len skomplikuje. Skomplikuje sa pre orgán štátneho požiarneho dozoru, v súčasnosti plne vyťažený činnosťami, ktoré mu vyplývajú z platnej právnej úpravy. A nevhodné je odčerpávať ich kapacitu. A takto by som mohol pokračovať v argumentácii, ktorá je tu jasne zdôvodnená. Myslím si, že netreba k tomu čo dodať.

A dovoľte mi ešte na záver povedať jednu myšlienku. V Slovenskej republike sa ešte stále vychádza podľa mňa z mylnej filozofie zabezpečovania dozoru nad ochranou pred požiarmi len štátom o obcou. Z vyspelých krajín Európy je známe, že poisťovníctvo úspešne vstúpilo do vzťahov v oblasti zábrany škôd spôsobených požiarmi a ich predchádzania a tento faktor v našej právnej úprave na úseku ochrany pred požiarmi absentuje. Bolo by vhodné, aby sa príslušné orgány týmto zaoberali a aby vytvorili právny základ pre účinnejší systém zabezpečovania ochrany pred požiarmi najmä v bytových domoch. Tento inštitút poisťovníctva jednoducho nie je právne upravený. A hovorí sa o tom už od roku 2002, ako sme nastúpili do tohto parlamentu, a to nielen v súvislosti s protipožiarnou ochranou, ale napr. aj v súvislosti s povinným zmluvným poistením, kde neustále je tento zákon napádaný, že je tam 8 % odvádzaných pre záchranárske zložky. Vtedy sa hovorilo v tomto parlamente o tom, že je potrebné to riešiť, tak ako je to štandardne riešené v iných krajinách, jednoducho cez poistenie tak, aby tá časť, ktorá bude odvádzaná pre záchranárske zložky, bola jasne identifikovaná. Toto je taká inšpirácia aj pre budúcnosť, pre pracovníkov ministerstva vnútra, pán minister, aby sme aj v tejto oblasti začali niečo robiť, pretože je najvyšší čas, aby sme aj takto zainteresovali tú časť, ktorá môže ovplyvniť výrazne prevenciu pred požiarmi a motivovať tak všetkých vlastníkov budov, aby sa na to ozaj veľmi dobre pripravovali a dôsledne si plnili povinnosti stanovené zákonom.

Vážené dámy, vážení páni, chcel som technickými úpravami pomôcť, aby sme v zákone č. 314/2001 Z. z. naozaj nezanedbali niečo, čo niečo, čo môže sa nám aj vrátiť, lebo každý z nás kdesi pôsobí a každá budova je potenciálnym zdrojom požiaru. A preto je potrebné na to dbať.

Prosím vás, aby ste zohľadnili moju argumentáciu a podporili môj pozmeňujúci návrh pri hlasovaní o tomto zákone. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

V. Palko, minister vnútra SR: Mohol by som vidieť tie návrhy pána poslanca?

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, podpisy máme? (Odpoveď z pléna.) Ďakujem pekne.

V. Palko, minister vnútra SR: Tak dovolím si vyjadriť sa k týmto pozmeňujúcim návrhom, žiaľ, negatívne, ako dneska je zvykom. Ale nebolo to tak vždy, pán poslanec, uznajte. Dneska je výnimočný deň.

Takže k pozmeňujúcemu návrhu 1, kde navrhujete za slová "v rodinnom dome" doplniť slová "aj kancelária v administratívnom alebo v inom objekte". Tento pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať z dôvodu, že je veľmi málo pravdepodobné, aby právnickú osobu alebo podnikajúcu fyzickú osobu tvorila len jedna osoba. A dá sa to aj s určitosťou predpokladať, že pôjde o viac osôb. V praxi sa takáto situácia nevyskytuje.

K bodu 2. Toto ustanovenie je v právnej úprave na úseku požiarnej ochrany od roku 1985, čo už je naozaj veľmi dávno. Je to rozsiahle oprávnenie zasiahnuť do chodu právnickej osoby, ale nie je zlé, keby tam bolo. Za uplynulých 20 rokov ho technici požiarnej ochrany nevyužili ani raz.

K bodom 3 a 4. Navrhovanou úpravou sa rozširuje lehota platnosti osobitného oprávnenia na projekciu, montáž požiarnotechnických zariadení a pod. z 3 rokov na 5 rokov. Som však toho názoru, že navrhovaná lehota 5 rokov je dosť dlhé obdobie, aby takáto osoba získala nové informácie a vedomosti o trendoch a vývojoch požiarnotechnických zariadení, ktoré projektuje, opravuje a kontroluje. Z doterajšej praxe sú však poznatky, že niektoré právnické osoby, ktoré vykonávajú odbornú spôsobilosť, by túto lehotu skrátili na jeden rok.

K bodu 5. Tam som toho názoru, že ak sa zistí, že technik požiarnej ochrany a špecialista požiarnej ochrany sa opakovane pri svojej činnosti dopustili zásadných nedostatkov, je potrebné, aby bola možnosť odobrať im osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Technik požiarnej ochrany a špecialista požiarnej ochrany nemôžu vykonávať takúto činnosť naveky. Tiež nesúhlasím s tým, aby sa technik požiarnej ochrany a špecialista požiarnej ochrany nemuseli opakovane po uplynutí 5 rokov podrobovať overeniu odbornej spôsobilosti.

Stanovisko k bodu 6. Týmto ustanovením sa sleduje, aby právnické osoby a podnikajúce fyzické osoby, ktorým bolo udelené oprávnenie vykonávať odbornú prípravu, predložili aktualizovaný rozsah a obsah odbornej prípravy, najmä pokiaľ ide o aplikáciu a realizáciu nových predpisov, usmernení a ustanovení, ktoré v uvedenom období nadobudli platnosť. Teda ide o to, aby vzdelávací proces, ktorý tieto osoby uskutočňujú, bol reálnejší a komplexnejší.

K pozmeňujúcemu návrhu 7. Navrhovaným ustanovením sa sleduje zvýšenie ochrany osôb, ktoré bývajú v bytových domoch tým, že sa skvalitní výkon kontrolnej činnosti a prísnejšie sa bude vyžadovať plnenie preventívnych protipožiarnych opatrení. O potrebe tejto zmeny svedčí aj štatistika požiarovosti, ktorá je cirka 20 % celkovej požiarovosti, zhruba 10 000 požiarov. A najmä svedčí o tom počet usmrtených a zranených osôb, ktorý sa pohybuje vo výške 50 až 55 %. Táto novela uvedenú zmenu navrhuje práve preto, že doteraz túto činnosť vykonávali obce, avšak s takmer nijakým výsledkom alebo ju vôbec nevykonávali. Rozsah činností, ktoré vyplývajú z týchto úloh pre Hasičský a záchranný zbor, je reálny a zvládnuteľný. A nie je možné sa stotožniť ani s názorom, že obec je schopná po odbornej stránke zabezpečiť plnenie týchto úloh prostredníctvom preventivára požiarnej ochrany a kontrolných skupín obce.

Toľko na vysvetlenie môjho nesúhlasného stanoviska s návrhmi. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme teraz pokračovať v druhom čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení zákona č. 515/2003 Z. z. a zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení zákona č. 579/2004 Z. z.,

ktorý máte ako tlač 1086.

Rokovanie o tomto bode programu sme na 44. schôdzi prerušili po skončení rozpravy.

Pán minister je ako navrhovateľ, pán spravodajca, pán poslanec Abrhan, už sedí na svojom mieste.

A pán minister sa hlási o slovo. Týmto, samozrejme, otvára rozpravu.

Nech sa páči, pán minister.

V. Palko, minister vnútra SR: Vážené dámy, vážení páni, rozmýšľam, či už oslovením otváram rozpravu, ak nie, tak chcem ešte povedať, že treba nejako uzavrieť tento návrh zákona o Horskej záchrannej službe už aj z toho dôvodu, že sú tam vlastne už neaktuálne dátumy účinnosti tohto zákona, na čo chcem v tejto chvíli upozorniť. A bude možné odstrániť tento problém po tomto mojom vystúpení, ktorým sa otvára rozprava. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister svojím vystúpením otvoril rozpravu. Preto sa pýtam, kto sa hlási okrem pána poslanca Hurbana písomne prihláseného do rozpravy ústne. Ešte ďalší traja. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

Pán poslanec, vy ste boli písomne prihlásený. Nech sa páči, máte slovo.

J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, ja by som chcel len veľmi kratučko a na úvod pripomenúť, čo spôsobilo takú nevôľu v pléne pri prerokúvaní tohto zákona o Horskej záchrannej službe. Bol to pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Minárik. A bola to vlastne celá komplexná novela zákona o premávke na pozemných komunikáciách, ktorým sa parlament zablokoval, nebol uznášaniaschopný. A prerušili sme to rokovanie, myslím, na 3 alebo 4 mesiace. Očakávam teda dnes, že tento návrh pozmeňujúci bude stiahnutý.

K samotnému návrhu zákona. Chcel by som na úvod predniesť v mene skupiny poslancov, jednak za seba, za Ľubicu Navrátilovú, za Zuzanu Martinákovú, za Petra Bódyho, Branislava Opaterného, za Rudolfa Žiaka a Igora Šulaja, mám tuná aj ich písomný súhlas k dispozícii, že títo poslanci berú späť svoj súhlas pod pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol prednesený k tomuto návrhu zákona. Takže dúfam, že tento postup je správny, dávam to pánovi spravodajcovi k dispozícii.

A chcel by som teda veľmi stručne predniesť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení zákona č. 515/2003 Z. z. a zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení zákona č. 579/2004 Z. z.

Chcem predostrieť na úvod, než prednesiem samotný text pozmeňujúceho návrhu, že tento návrh je kompromisom a po diskusii s dobrovoľnými záchranármi, profesionálnymi záchranármi aj po diskusii s predkladateľom návrhu zákona. Takže to je kompromisný text.

Za seba chcem povedať, vzhľadom na ten predchádzajúci pozmeňujúci návrhu že by som privítal vyriešenie aj tých zjazdových tratí, ale predsa len tento návrh je kompromisný a ten zákon ako celok je prínosom pre riešenie mnohých problémov. Takže v prípade, že bude stiahnutý ten návrh o premávke na pozemných komunikáciách, Slobodné fórum určite tento návrh zákona podporí.

Takže k samotnému pozmeňujúcemu návrhu.

Po prvé, § 4 ods. 1 sa dopĺňa písmenom i), ktoré znie: "i) zabezpečuje prevádzku záchranných a ohlasovacích staníc Horskej služby".

Po druhé, v § 4 ods. 2 sa vypúšťa písmeno d). Doterajšie písmená e) až h) sa označujú ako písmená d) až g).

Po tretie, § 4 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: "Horská služba a) spolupracuje s občianskymi združeniami, inými právnickými osobami a fyzickými osobami, ktoré vykonávajú záchrannú činnosť v horských oblastiach, b) vykonáva školenia dobrovoľných záchranárov podieľajúcich sa na záchrannej činnosti na základe dohody s Horskou službou, c) zabezpečuje materiálno-technické vybavenie dobrovoľných záchranárov podieľajúcich sa na záchrannej činnosti na základe dohody s Horskou službou a d) podporuje činnosť občianskych združení vykonávajúcich záchrannú činnosť."

Odôvodnenie. Navrhuje sa zvýrazniť postavenie dobrovoľných subjektov podieľajúcich sa na záchrannej činnosti tak, že sa podrobnejšie upravuje spolupráca Horskej služby s občianskymi združeniami a inými právnickými osobami a fyzickými osobami, ktoré sa podieľajú na záchrannej činnosti v horských oblastiach.

A na záver jedno moje také osobné želanie, pán minister, ak to bude možné pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte, aby sa myslelo viacej aj na dobrovoľných záchranárov. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hort, pripraví sa pán poslanec Jozef Šimko.

M. Hort, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, tak ako už bolo spomenuté, jedným z dôvodov otvorenia rozpravy pánom ministrom je aj skutočnosť, že v druhom čítaní odznel pozmeňujúci návrh kolegu Minárika, ktorý je podpísaný 18 poslancami. Po dohode spolu s pani poslankyňou Majdovou, s pánom poslancom Ladányim, s pánom poslancom Bárdosom a v mojom mene som kompetentný oznámiť, že títo štyria sťahujú svoje podpisy z tohto poslaneckého návrhu, čím tam zostáva 14 poslancov a tento poslanecký návrh sa stáva bezpredmetný. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jozef Šimko, pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.

J. Šimko, poslanec: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pôvodne takisto som mienil, že stiahnem podpis pod pozmeňujúcim návrhom, ktorý predniesol predtým pán poslanec Minárik, ale chcel som predniesť pozmeňujúci návrh ohľadom účinnosti zákona.

V čl. I v bode 17 v nadpise § 16a sa slová "1. septembra 2005" nahrádzajú slovami "1. januára 2006".

Ďalej v čl. I v bode 17 v § 16a ods. 1 sa slovo "augusta" nahrádza slovom "decembra".

Tretia zmena. V čl. I v bode 17 v § 16a ods. 2 sa slovo "augusta" nahrádza slovom "decembra".

A štvrtá zmena. Čl. III znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006 okrem čl. I bodu 12, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2006."

Je to teda zmena účinnosti zákona, pretože pôvodná účinnosť nie je reálna. Ustanovuje sa teda nový termín nadobudnutia účinnosti zákona od januára budúceho roku s tým, že ustanovenie o zmene mechanizmu platby za náklady súvisiace so záchrannou akciou sa z praktických dôvodov posúva na neskorší termín. Preto sú teda aj tie upravené termíny v prechodných ustanoveniach. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, pretože máme otvorený návrh zákona o Horskej záchrannej službe, chcem načrtnúť jeden problém, ktorý sa v ostatnom čase vyskytol a týka sa súčinnosti zložiek, ktoré ju poskytujú integrovanú záchrannú či zdravotnú, či inú. Nebudem dávať pozmeňujúci návrh, pretože je to problém, ktorý treba riešiť v súčinnosti s jednotlivými zložkami, ale dovolím si popísať skutočnosti, o ktorých som už aj pri integrovanom záchrannom systéme komunikovala tu v parlamente.

Skoro vo všetkých krajinách Európskej únie sú na výkon záchrany v horách k dispozícii samostatné vrtuľníky, ktoré sú nasadzované len v horských oblastiach a samostatne financované. Na území Slovenskej republiky sa prelína oblasť horskej záchrany s poskytovaním služby Leteckej záchrannej zdravotnej služby. Z toho vyplýva závislosť Horskej záchrannej služby, ktorá sa zo zákona č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe organizuje a ktorá vykonáva záchranu v horských oblastiach, od poskytovateľov Leteckej záchrannej zdravotnej služby, nakoľko Horská služba nemá vrtuľníky, ktoré by mohli záchranárov v prípade potreby vyviezť do územia. V praxi to znamená, že vrtuľník Leteckej záchrannej služby je k dispozícii pre pracovníkov Horskej záchrannej služby len v čase, keď Letecká záchranná zdravotná služba nevykonáva činnosti v zmysle zdravotníckych zákonov a predpisov. Taktiež je možné tento vrtuľník nasadiť len v prípade poranení, ale nie v prípade pátraní, uviaznutí alebo v iných prípadoch. V týchto prípadoch sa využíva vrtuľník letky ministerstva vnútra, ale tá má sídlo v Bratislave.

Pre zlepšenia a skvalitnenie záchrany v horách je z môjho pohľadu nevyhnutný vrtuľník, ktorý by bol k dispozícii len pre záchranu v horských oblastiach čiže pre Horskú záchrannú službu. Keďže ide len o jeden stroj, ktorý by postačoval na činnosť Horskej záchrannej služby, nie je nevyhnutné ekonomicky, aby ho prevádzkovala Horská záchranná služba. Ale javia sa dve možnosti, aby prevádzkovateľom a vlastníkom bola letka ministerstva vnútra alebo subjekt zo súkromného sektora, ktorý splní stanovené kritériá. Hovorím o tom preto, že v poslednom čase práve smrť horolezkyne na Širokej veži bola jasným dôkazom toho, že chýba nielen súčinnosť, ale aj dostatok technických prostriedkov na to, aby bolo možné poskytnúť včas aj záchranársku pomoc, aj zdravotnícku pomoc.

Prvý problém, ktorý ja vidím, je vo financovaní. V súčasnosti je v Národnej rade táto novela o Horskej službe, ktorá rieši problémy úhrady za výkony záchranných a iných akcií. Na základe tejto novely dôjde k preplácaniu výkonov, ktoré by mali hradiť prostredníctvom poistných produktov komerčné poisťovne. Ja nechám na zváženie bod 12 tejto novely, či problém je vyriešený, či dnes budú ochotné poisťovne uzatvárať zmluvy s klientmi v prípade ich akcií a aktivít v horských terénoch, kde za zásahy Horskej záchrannej služby budú musieť platiť.

Druhý problém vidím v prelínaní legislatívnych noriem v oblasti záchrany v horách. Na jednej strane je za výkon záchrannej činnosti v horách zodpovedná Horská záchranná služba, na druhej za výkon poskytovania zdravotnej starostlivosti aj v horách je zodpovedná Letecká záchranná zdravotná služba. Napriek tomu, že je dohoda o súčinnosti medzi obidvoma subjektmi, nie je jednoznačne stanovené, kto o vykonaní zásahu rozhoduje a kto jednoznačne zaň nesie zodpovednosť. Riešením je vlastne dnes už v Národnej rade po prvom čítaní novela zákona o integrovanom záchrannom systéme, kde je Horská záchranná služba zaradená medzi základné zložky. A na základe tejto legislatívnej úpravy riadi a následne aj zodpovedá za výkon zásahov v horských oblastiach, kde je nasadených viacero záchranných zložiek. Tu môže byť len taká krátka pripomienka. Práve z tejto skúsenosti vyplýva, že chýba centrálny dispečing s kompetentným človekom, ktorý môže povedať, že pri záchrannej akcii vzlietne vrtuľník a vzlietne aj iný, pokiaľ ten, ktorý je možno bližšie, je na nejakej inej zásahovej akcii. Je to tento typický príklad tejto poslednej konkrétnej udalosti, kde vrtuľník Leteckej zdravotnej služby bol na zásahu v inej oblasti. A podľa jej zástupcov nemali kompetenciu oni požiadať iný dispečing o to, aby prišiel a vyvážal záchranárov na túto záchrannú akciu. Čiže riešenie tohto problému je v rukách nás poslancov. A ja by som bola veľmi rada, keby jednotlivé rezorty zodpovedné za celý tento integrovaný záchranný systém, čiže nielen ministerstvo vnútra, ale aj ministerstvo zdravotníctva, sa pokúsili v skutočnosti teda vysporiadať s týmito problémami, pripomienkami ľudí, ktorí túto skutočnosť vidia v praxi.

Ešte snáď jedna teda krátka poznámka. Po schválení noviel, ktoré sme dnes schválili o integrovanom záchrannom systéme, dôjde k stavu, že návštevníci na jednej strane budú musieť zo zákona o Horskej záchrannej službe uhradiť náklady spojené s výkonom záchrannej služby sami alebo prostredníctvom komerčných poisťovní, ale na druhej strane budú mať zásahy hradené zo zdravotných poisťovní. S veľkou pravdepodobnosťou pri vypočítavosti dnešného nášho slovenského občana môže dôjsť k zneužitiu systému, kde návštevníci v prípade núdze budú volať Leteckú zdravotnú záchrannú službu, aj keď nebude indikácia na takýto zásah, len z dôvodu, aby ušetrili finančné prostriedky. Samozrejme, takéto konanie navýši prostriedky odčerpávané zo zdravotných poisťovní a bude to na úkor inej zdravotnej starostlivosti. A preto je potrebné v decembri pri novele zákona o integrovanom záchrannom systéme doriešiť aj toto financovanie, pretože budeme odčerpávať zdroje zo zdravotných poisťovní, ale nevyužijeme systém jednotnej koordinácie všetkých týchto záchranných zložiek.

A z tohto dôvodu bude veľmi vážne sa treba zamyslieť aj nad novelou zákona o záchrannej zdravotnej službe, ktorá už dnes hovorí, že mala by záchranná služba byť k dispozícii pacientovi do 15 minút, ale dnes nie je vybudovaný systém týchto stredísk, dnes nie je vybudovaný systém prepojenia týchto zdravotných záchranných služieb. A preto si myslím, že veľmi vážne sa treba v decembri touto súčinnosťou jednotlivých zložiek zaoberať, pretože za posledné obdobie začínajú vznikať už aj prípady, keď občania, ktorým nebude poskytnutá dostatočná a rýchla zdravotná starostlivosť, budú využívať svoje kompetencie zo zákona, budú možno zaťažovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na šetrenie problematiky. A možno treba, aby sme oveľa vážnejšie veci, ktoré sa dajú legislatívne poriešiť, na kontrolu nechali Úradu pre dohľad.

A preto chcem poprosiť aj pána ministra, aby sme spolu s jeho pracovníkmi, ktorí sa špeciálne venujú tejto problematike, a spolu s konkrétnymi skúsenými ľuďmi z oblasti Horskej záchrannej služby a Leteckej záchrannej zdravotnej služby tento problém pri tom druhom čítaní potom vyriešili. Ďakujem veľmi pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa bola posledná, ktorá sa prihlásila do rozpravy.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.

V. Palko, minister vnútra SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, podporujem návrh pána poslanca Hurbana, samozrejme, aj návrh, ktorý predniesol pán poslanec Šimko. A s pani poslankyňou Sabolovou sa určite dohodneme aj vo veci, na ktorú upozornila. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, nech sa páči, môžete zaujať tiež stanovisko k rozprave.

P. Abrhan, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovolil by som si zhrnúť to. V tej prvej časti rozpravy vystúpil pán poslanec Hurban, páni poslanci Číž, Minárik, Vážny a pán poslanec Mikloško. Okrem pána poslanca Číža všetci predložili pozmeňujúce návrhy. V tejto časti vystúpili štyria poslanci. Pán poslanec Hurban stiahol sedem podpisov z dvadsiatich, čiže tým o jeho prvom pozmeňujúcom návrhu nebudeme hlasovať, a predložil nový pozmeňujúci návrh. Pán poslanec Hort stiahol z osemnástich podpisov štyri podpisy, tým nebudeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Minárik. Ďalej predložil pozmeňujúci návrh pán poslanec Šimko. To znamená, že pri hlasovaní budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Vážneho, pána poslanca Mikloška, o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hurbana a o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Šimka. Ďakujem za pozornosť.