V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, želáte si ešte doplňujúcu otázku? Áno. Zapnite, prosím, mikrofón pánovi poslancovi Miššíkovi.
P. Miššík, poslanec: Vážený pán minister, obaja sme toho istého názoru, že ide o vážny zásah do oblasti trestného práva a spolu s kolegami z ústavnoprávneho výboru sme pred dvomi týždňami absolvovali návštevy aj na Krajskom súde v Košiciach a hovorili sme so sudkyňami Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši.
A dovoľte mi takú malú podotázku, ktorá s tým súvisí, pretože všade sme sa bavili aj o termíne účinnosti a o tom, ako sú na to pripravení. Unisono nám sudcovia tvrdili, že je dobré, že začne hneď tá účinnosť od 1. 1., ale bolo aj množstvo pokusov rozličných ostatných ľudí, možno aj z radov poslancov, ktorí chceli odložiť účinnosť oboch kódexov. Tak sa vás pýtam, či by to malo vôbec význam, lebo ja si to nemyslím.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Nemalo by to podľa mňa význam. Jednak je celkom ľudské a prirodzené, že si nechávame štúdium, takpovediac, na poslednú chvíľu. Keď Justičná akadémia chcela organizovať niekedy pred letom školenie konkurzných sudcov k novému konkurznému zákonu, účinnému od 1. januára, reakcia bola, zrušte to, posuňte to, veď to ešte nemáme preštudované, to je až od 1. januára, najskôr na jeseň tie školenia robte. Čiže, také isté problémy, ako vzniknú 1. januára, by vznikli aj 1. júla alebo 1. januára 2007. Jednoducho je to asi prirodzené a celkom normálne. Jeden problém, ktorý bude mať justícia, je, že budú nejaký čas v účinnosti akoby dva, teda budú aplikované dva Trestné poriadky. Jeden pre staré prípady, kde budú obžaloby podané do konca roku a druhý pre nové obžaloby. Ale, samozrejme, k tomu muselo prísť, k tomu nejakému obdobiu, keď sa bude na staré prípady aplikovať starý trestný proces, na nové nový trestný proces, ale čím skôr sa tento stav skončí, tým lepšie. A keby sa účinnosť posunula na neskôr, tak ten stav bude pretrvávať dlhšie, čiže mne sa zdá, že je rozumnejšie, aby účinnosť zostala, ako bola v parlamente schválená a všetko budeme robiť aj my pre to, aby justícia nové trestné kódexy zvládla.
Ďakujem, pán poslanec.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšia otázka číslo dva v poradí. Položila ju poslankyňa Laššáková a určila ju ministrovi zdravotníctva pánovi Rudolfovi Zajacovi. Otázka znie: "Prečo ministerstvo zdravotníctva neumožnilo riaditeľom nemocníc z Banskej Štiavnice, Krupiny, Hnúšte, Stará Ľubovňa... nahliadnuť do spisov týkajúcich sa výberového konania na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby? Podľa zákona č. 211/2000 Z. z. majú na to právo."
Nech sa páči, pán minister.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Nejde len o tieto vymenované organizácie, ale ešte asi o ďalších 30, alebo inak povedané, všetky neúspešné.
Vážená pani poslankyňa, neumožnili sme a je to aj odpoveď pre pani poslankyňu Rusnákovú, ktorá ma v tejto veci oslovila včera. Neumožnili sme nahliadnuť týmto subjektom do spisov týkajúcich sa výberového konania, pretože obsahom dotknutého spisu sú listiny obsahujúce údaje, ktoré v zmysle príslušných ustanovení osobitných právnych predpisov sú utajovanými údajmi, ktorých sprístupnenie tretím osobám je možné len za splnenia osobitných podmienok stanovených zákonom, pričom nie je vylúčené, že sprístupnenie týchto údajov akémukoľvek žiadateľovi by mohlo dotknutému účastníkovi správneho konania spôsobiť škodu. V tejto súvislosti budem poukazovať najmä na nasledovné konkrétne dôvody, ktoré viedli ministerstvo zdravotníctva k nesprístupneniu niektorých údajov.
Podľa ustanovenia § 8 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení zákona č. 747/ 2004 Z. z., ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového alebo obchodného tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného predpisu, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba - a v tomto prípade je to ministerstvo zdravotníctva - ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis.
Podobne podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. informácie označené ako obchodné tajomstvo povinná osoba nesprístupní. Súčasne podľa ustanovenia § 92 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 21 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov je konanie o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulantnej záchrannej zdravotnej služby zásadne neverejné. Podľa nášho názoru Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky z vyššie uvedených a iných dôvodov nemôže sprístupniť predmetnému žiadateľovi nielen tie časti dotknutého spisu, ktoré obsahujú údaje o fyzickej osobe, ale nemožno poskytnúť žiadne údaje z daného spisu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Pani poslankyňa, želáte si doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Áno, áno, želám si doplňujúcu otázku. Ďakujem vám pekne, pán minister, za vašu odpoveď, ale mňa celkom neuspokojila. Nevidím na tom absolútne nič tajné, aby sa uchádzači vo výberovom konaní, ktorí boli neúspešní, nemohli uchádzať o to, aby zistili, aké podklady dali úspešní uchádzači, ktorí boli víťazní v týchto výberových konaniach a aby si tieto veci porovnali. Ja si myslím, čo sa týka ochrany osobných údajov, dajú sa tieto veci ošetriť. Takže moja doplňujúca otázka znie: Pán minister, ak sa na vás obrátia znova príslušné nemocnice, resp. uchádzači o poskytovanie ambulantnej záchrannej služby, aby si veci ozrejmili, prečo neboli vybratí ako úspešní, aj keď predložili všetky doklady v súlade s výberovým konaním, ktoré vyhlásilo ministerstvo zdravotníctva, umožníte im nahliadnuť do spisu? Ja si myslím, že nám všetkým by malo ísť o to, aby sme poskytli kvalitnú a transparentnú záchrannú službu. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. No, tak teraz nechcem vás parafrázovať, transparentné by boli ako priesvitné tie sanitky, ktoré jazdia. Ale úplne vážne, neumožníme. Vymenoval som niekoľko paragrafov a zákonov, ktoré tomu bránia.
Chcem ale povedať niečo, čo možno bude ľudské a nebude to také celkom politické. Viete, pani poslankyňa, keď sa muži rozhodli pre taký nečestný čin, ako je voľba kráľovnej krásy a z tisíc žien jednu zvolia za kráľovnú krásy, tých 999 je nahnevaných. Keby sme volili najškaredšiu ženu z tisíc žien, jedna je nahnevaná a 999 spokojných. A pri výberovom konaní vždy je nejaký víťaz a niekto je druhý a niekto tretí. A ja osobne si myslím, že na rozdiel od voľby kráľovnej krásy ten druhý a tretí sa môže znova prihlásiť, 31. 12. končí deadline na podávanie ďalších prihlášok a ja som skoro presvedčený a s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou hovorím, že v marci budem interpelovaný, aký sme to hlúpy zákon urobili, keď nevieme obsadiť všetkých 257 bodov. Pretože dnes sme obsadili len 91 plus 27 mínus 6, kde sme ani nemohli ukončiť súťaž, pretože tí uchádzači nevedeli ani základné predpoklady preukázať.
To znamená, veľmi rád sa k tejto otázke vrátim po skončení ďalšieho kola výberového konania, keď, predpokladám, už všetci budú kráľovnami krásy a tí neúspešní už ani nebudú.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
V poradí tretia otázka, ktorú položila pani poslankyňa Tóthová a adresovala ju pánovi ministrovi vnútra Vladimírovi Palkovi, znie: "V odpovedi na moju interpeláciu ohľadne poplatkov za udelenie občianstva pre presídlených Slovákov z Ukrajiny ste uviedli, že budete iniciovať novelu zákona o správnych poplatkoch tak, aby ukrajinskí občania slovenskej národnosti boli oslobodení od týchto poplatkov. Doteraz sa tak nestalo. Pán minister, kedy splníte svoj sľub?"
Nech sa páči, pán minister Palko.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážená pani poslankyňa Tóthová, vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o matrikách. Na rokovaní výboru pre verejnú správu k tomuto návrhu dňa 29. novembra 2005 bol podaný na základe diskusie návrh, ktorým sa má v prílohe v položke 20 sadzobníka správnych poplatkov v časti Oslobodenie na konci pripojiť text "a presídlenci z Ukrajiny z oblasti Černobyľu".
Tento pozmeňujúci návrh je zahrnutý v spoločnej správe výborov a gestorský výbor ho odporúča schváliť. Vláda s takýmto riešením súhlasí vzhľadom na uznesenie vlády, ktoré k tejto problematike už v skoršom čase prijala. Týmto doplnením budú od správneho poplatku za udelenie štátneho občianstva oslobodení aj presídlenci z Ukrajiny v prípade, že Národná rada vládny návrh zákona s navrhovanými úpravami schváli.
Skončil som, pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, ak si želáte doplňujúcu otázku.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo.
Vážení prítomní, vážený pán minister, na tom výbore sme boli obidvaja. Pamätáme sa veľmi dobre obidvaja, že to bolo prerokované, len osobne sa domnievam, že to malo byť premietnuté aj v zákone o poplatkoch, pretože tam je jednoznačne stanovené a nie je odkaz na prípadnú výnimku, pretože toto je výnimka riešenie konkrétneho prípadu určitého počtu osôb, ktorí prišli do nášho štátu na základe uznesenia vlády, mám ho aj tu, číslo 664/1991. Ja som presvedčená, že je záujem aj z vašej strany, ale na druhej strane mám obavu, aby nedošlo k škrípaniu pri vybavovaní konkrétnych prípadov práve tým, že v zákone o správnych poplatkoch nie je označená výnimka s odkazom na danú skupinu občanov, alebo ak chcete, na vládne uznesenie, ktorého číslo som pred chvíľou uviedla. Preto vám dávam doplňujúcu otázku, pán minister. Zaručíte váhou svojej funkcie, že skutočne v priebehu niekoľkých mesiacov, a to v prvom štvrťroku, budú tieto prípady kladne vybavené?
V. Veteška, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.
V. Palko, minister vnútra SR: Vážená pani poslankyňa, z toho, čo tu odznelo, už je zrejmé, že ten spor je skôr charakteru turisticko-legislatívneho ako vecného. Na poli legislatívnom s vami vôbec nemôžem súťažiť, pretože v tomto absolútne uznávam vaše kvality, ale myslím si, že pre vás, aj pre mňa je podstatné to, tá vecná stránka veci a síce, že tí ukrajinskí občania slovenskej národnosti budú oslobodení od poplatkov v prípade, že prejde novela zákona tak, ako som ju citoval, toto je to podstatné. No a potom v takom prípade môžem garantovať to, že pri žiadostiach o občianstvo úradníci ministerstva vnútra budú dodržiavať zákony, budú postupovať podľa nich, to vám môžem garantovať. Prosím.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Štvrtú otázku položil pán poslanec Krajči a adresoval ju pánovi ministrovi vnútra Slovenskej republiky pánovi Palkovi. Otázka znie: "Generálny prokurátor p. Trnka vám odovzdal anonymné podanie na viceprezidenta PZ SR p. Spišiaka (12 skutkových podstát), ako ste naložili s touto informáciou?"
Nech sa páči, pán minister.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec Krajči, môžem potvrdiť, že mi generálny prokurátor odovzdal anonymné podanie tohto znenia. Oboznámil som sa s jeho obsahom a postupoval som v súlade so zákonom č. 152 o sťažnostiach. Obsah toho anonymného podania už v minulosti, už v minulosti predtým vybavovali a preverovali kontrolné orgány ministerstva vnútra. Na základe uvedeného som postupoval v súlade s § 20 ods. 1 a 2. Podľa týchto ustanovení je opakovaná sťažnosť v tej istej veci prekontrolovaná príslušným orgánom, či bola správne vybavená a ďalšia opakovaná sťažnosť v rovnakej veci neobsahuje nové skutočnosti, správnosť jej vybavenia sa opätovne nekontroluje a založí sa ad acta.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Krajči, chcete dať doplňujúcu otázku. Nech sa páči, zapnite mikrofón pánovi poslancovi.
G. Krajči, poslanec: Ďakujem pekne.
Pán minister, ďakujem za odpoveď. Ja som si túto informáciu vypočul v televízii v spravodajstve, kde váš hovorca ministerstva vnútra pán Ažaltovič povedal, že ste vy toto podanie vyhodnotili ako neopodstatnené a hodili ste ho do koša. V takom prípade si myslím, že je tu vážne podozrenie, že ste nepostupovali v súlade so zákonom a už to, že rozdávate finančné prostriedky, štátne finančné prostriedky ministerstva vnútra bez výberových konaní, sme vedeli, ale že ste súčasne aj vyšetrovateľ, to sme nevedeli. V tomto prípade, keď ste takto postupovali, ste pravdepodobne porušili zákon, Trestný zákon tým, že ste neoznámili podozrenie zo spáchania trestného činu, zneužili ste právomoc verejného činiteľa a nadržiavali ste páchateľovi.
Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister, chcete reagovať?
V. Palko, minister vnútra SR: Skúsim ešte raz veľmi jednoducho po slovensky. Obsah tej sťažnosti na viceprezidenta bol už predtým dávno známy a tie veci boli preverované a ukázalo sa, že nie sú opodstatnené, nie sú založené na realite. To znamená, nemá zmysel sa dvakrát zaoberať tými istými vecami, zaoberať sa vecou, ktorá už bola vybavená. No a čo sa týka výberových konaní, ministerstvo vnútra postupovalo vždy podľa zákona. Pokiaľ je nejaký konkrétny spor o konkrétne výberové konanie, veľmi rád budem obhajovať postup ministerstva vnútra.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Štrofová. Nie je prítomná, takže nebudeme na ňu reagovať a nebudeme ju ani prednášať pre členov vlády.
V poradí šiestu otázku položila pani poslankyňa Sabolová. Adresovala ju ministrovi zdravotníctva pánovi Rudolfovi Zajacovi a znie: "Prečo ste, pán minister, zaviedli do legislatívneho procesu novelizovanie zdravotníckych zákonov takýto netransparentný postup? Bez pripomienkového konania!"
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem.
Pani poslankyňa, použil som ústavne konformný postup. Poslanci ako najvyšší zákonodarný orgán majú právo predkladať svoje pozmeňujúce návrhy a umožnil som im to urobiť.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete doplňujúcu otázku položiť pánovi ministrovi? Áno. Nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Pán minister, chcem sa opýtať, či sa vám ako osobne nezdá, že by bolo lepšie, aby tá poslanecká iniciatíva posledného roku pri nových zákonoch zdravotnej starostlivosti, teda všetkých zdravotníckych zákonoch mala byť zastavená a mal by rezort zdravotníctva ako ministerstvo posúdiť tieto pripomienky, prípadne ich konzultovať, prerokovať a následne predložiť ako ministerský návrh do parlamentu, ako novelu. Pán minister, jedine v tomto návrhu, ktorý teraz máme, nenovelizujeme zákon o záchrannej zdravotnej službe. Chcem sa ešte aj opýtať, či ešte náhodou v Národnej rade pri prerokovaní tohto zákona nebudeme mať novelu aj tohto zákona o záchrannej zdravotnej službe. A potom vás poprosím, aby ste mi na moje ďalšie tri otázky dali písomnú odpoveď.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Vážená pani poslankyňa, na rozdiel od sociálneho výboru, zdravotnícky výbor žije v družbe s ministerstvom zdravotníctva a všetky poslanecké novely veľmi podrobne, dlho a do noci prerokúvame spolu, hľadáme najlepšie riešenia, aby sme pomohli slovenskému zdravotníctvu. Robíme to v úprimnej viere, že slovenské zdravotníctvo si zaslúži takúto starostlivosť najvyšších ústavných činiteľov a konzultoval som moju odpoveď aj s poslancami zdravotníckeho výboru, či majú pocit, že pracujú nejako netransparentne, aj so všetkými poslancami, ktorí chodievajú na zdravotnícky výbor a cítili sa tak trošku vašou otázkou dotknutí.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Budeme pokračovať v poradí siedmou otázkou, ktorú položil pán poslanec Miššík, adresoval ju ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií pánu Pavlovi Prokopovičovi. Chcem však upozorniť, že na túto otázku bude odpovedať v zastúpení pán minister Gyurovszky.
Otázka znie: "Vážený pán minister, nedávno sme spoločne absolvovali stretnutie na Mestskom úrade v Nitre, kde hlavnou témou rozhovorov s vedením mesta bolo riešenie neúnosnej situácie s dopravou v meste Nitra. Kedy bude pripravená projektová dokumentácia a vydané územné rozhodnutie na južný obchvat mesta Nitra? Viete garantovať, že ak mesto Nitra vydá súhlasné stanovisko na dobudovanie R-1 dokončením severného obchvatu, bude pokračovať aj na dostavbe južného obchvatu mesta Nitra?"
Nech sa páči, pán minister Gyurovszky.
L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, medzi základné priority programu rozvoja diaľnic, rýchlostných ciest na Slovensku patrí tiež dostavba ťahu rýchlostnej cesty R-1 na trase Trnava - Nitra - Žiar nad Hronom - Banská Bystrica. Pre odporučený variant riešenia trasy R-1 v Nitre v novej polohe, na základe ukončeného procesu EJA v zmysle zákona č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie pripravila Národná diaľničná spoločnosť podklady pre vypísanie súťaže na vypracovanie dokumentácie a stavebného zámeru a zároveň dokumentácie pre územné rozhodnutie pre stavbu R-1 južný obchvat mesta Nitra s termínom dodania v III. štvrťroku 2006. Následne bude stavebný zámer predložený v zmysle zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja na výkon štátnej expertízy. Protokol o vykonaní štátnej expertízy je jedným z podkladov pre žiadosť o vydanie územného rozhodnutia, ktorého vydanie je predpokladané v priebehu roku 2007. Získané stavebné povolenie sa očakáva v priebehu roku 2008 a začatie výstavby sa javí ako reálne v roku 2009. Toľko južná časť.
V severovýchodnej časti mesta v pokračovaní od súčasnej rýchlostnej cesty R-1 končiacej v úrovňovej križovatke pri Dobšinského ulici pripravujeme rozšírenie a .... (nezrozumiteľné slovo) ulíc Chrenovskej a časti Zlatomoraveckej a výstavbu privádzača ku križovatke rýchlostnej cesty R-1 s cestou 151 pri obci Selenec. Realizáciou týchto stavieb rezort dopravy prispeje k zlepšeniu dopravnej situácie v meste Nitra. Uvedeným rezortom pripravené investície v meste Nitra, južná aj severná, sú odlišného charakteru a každá z nich má svoj nezastupiteľný dopravný význam. Je v záujme mesta, aby podporovalo obidve investície a vydalo súhlasné stanoviská pre obidve pripravované investície. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií sa stavia dlhodobo zodpovedne ku kladeným úlohám a nie je preto namieste spochybňovať naše zámery v meste Nitra.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister, skončili ste? Nech sa páči, pán Miššík, neželáte si ďalšiu otázku? Ďakujem. Budeme pokračovať.
Ďalšiu, v poradí ôsmu otázku položil pán poslanec Krajči, adresoval ministrovi vnútra Slovenskej republiky pánovi Palkovi. Otázka znie: "Dalo sa predísť vražde Patašiho v januári 2005 na základe informácie, ktorú vám SIS odoslala, že sa vražda pripravuje? Aké ste vyvodili dôsledky voči tým, ktorí zanedbali svoju povinnosť?"
Nech sa páči, pán minister.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec Krajči, skutočnosti súvisiace s prijatými opatreniami na zabránenie vraždy Karola Patašiho, ku ktorej došlo 12. januára 2005, preveroval odbor kontroly Prezídia Policajného zboru, Úrad inšpekčnej služby Policajného zboru, ako aj Úrad kontroly ministra vnútra. Úrad inšpekčnej služby Policajného zboru na základe vykonaných šetrení v zmysle § 159 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku odmietol začatie trestného stíhania, s čím sa stotožnila Vojenská obvodová prokuratúra v Bratislave, ktorá zamietla sťažnosť proti odmietnutiu stíhania a akceptovala rozhodnutie Úradu inšpekčnej služby Policajného zboru. Kontrolné zistenia preukázali, že nik z príslušníkov Policajného zboru neporušil ani zákon, ani interný predpis. Vykonané kontroly preukázali, že Policajný zbor prijímal rôzne opatrenia už predtým, než dostal informáciu zo Slovenskej informačnej služby, ktorá bola doručená 11. januára 2005. Na základe dôsledného a efektívneho a rýchleho vyšetrovania uvedenej vraždy bolo pracovníkmi Úradu boja proti organizovanej kriminalite dňa 31. januára 2005 vznesené obvinenie z vraždy Karola Patašiho voči trom osobám.
Skončil som, pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán Krajči, doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujeme.
Budeme pokračovať v poradí deviata otázka, ktorú položil pán poslanec Hrdlička. Je tu prítomný? Nevidím ho. Nie je prítomný, stráca poradie.
Pokračujeme. Desiata otázka. Desiata otázka je adresovaná ministrovi financií a položila ju pani poslankyňa Tkáčová: "Vážený pán minister, môžu opozičné návrhy na zrušenie rovnej dane poškodiť pozície SR pri vstupe do eurozóny?" (Smiech.)
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.
Vážená pani poslankyňa, samotné zrušenie dane alebo nastavenie daňového systému nie je v priamej súvislosti s maastrichtskými kritériami a so vstupom do eurozóny, ale faktom je, že zásadné zmeny, ako celkom určite zrušenie rovnej dane by bolo, majú svoje negatívne dôsledky v hodnotení krajiny zo strany investorov, zo strany ratingových agentúr, ako aj zo strany trhov. Navyše, veľmi dôležité pri akejkoľvek zmene daňového systému je, aké rozpočtové dôsledky by boli s takouto zmenou spojené. Ak by sme hovorili napríklad o konkrétnom návrhu, ktorý bol zverejnený stranou Smer a pánom Šulajom, tak rozpočtové dôsledky tohto návrhu konkrétne by boli okolo 9 až 10 mld. korún zvýšeného deficitu verejných financií. To je prepočet Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií, ktorý bol potvrdený, jeho reálnosť tohto prepočtu bola potvrdená aj výborom pre daňové prognózy, v ktorom sú zastúpení nezávislí odborníci, analytici najväčších bánk, INFOSTAT-u a Národnej banky Slovenska. Takže v tomto zmysle by takáto konkrétna zmena daňového systému znamenala možné ohrozenie plnenia maastrichtských kritérií a aj možné riziko odkladu vstupu do eurozóny.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, želáte si položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
J. Tkáčová, poslankyňa: Áno, ďakujem, pán podpredseda vlády. V tejto súvislosti vlastne chcem aj doplniť, že keď ste spomenuli stranu Smer, že zverejnili aj informáciu, že plánujú zavedenie eura presunúť aj na rok 2011 a zrejme aj s tým súvisia všetky ich tie, ako sa mám vyjadriť, návrhy na zrušenie rovnej dane, ja neviem, na zdaňovanie dividend a tieto ich rýchle kroky k nejakému posilneniu najslabšej vrstvy vlastne môžu vyvolať zvýšenie schodku štátneho rozpočtu. Je to tak?
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Áno, zazneli, konkrétne od pána poslanca Šulaja aj také názory alebo návrhy, že aj vstup do eurozóny by sme mohli odložiť, že by to nemuselo byť v roku 2009. Musím povedať, že som bol veľmi prekvapený týmito názormi.
Po prvé preto, že stratégia vstupu do eurozóny, konkretizácia tejto stratégie bola schválená alebo prešla rokovaním aj vo výbore pre európske záležitosti, kde neboli vznesené námietky, nezaregistroval som doteraz ani žiadne iné zásadnejšie námietky, či už návrhy z hľadiska toho, že nie je potrebné vstupovať do roku 2009, že môžeme vstupovať neskôr. K akémukoľvek návrhu alebo názoru, že treba vstúpiť neskôr, chcem povedať, že by to bolo pre Slovenskú republiku nevýhodné.
Podľa analýzy Národnej banky Slovenska členstvo v eurozóne prináša so sebou ekonomické výhody, ktoré sa dajú kvantifikovať až na úrovni 1 % dodatočného vyššieho ekonomického rastu. Vyšší ekonomický rast so sebou prináša aj vyšší rast životnej úrovne a vyšší rast zamestnanosti. Takže treba veľmi jasne povedať, že každý, kto navrhuje zbytočné odkladanie vstupu do eurozóny, navrhuje aj nižší ekonomický rast a navrhuje aj nižší rast životnej úrovne a nižší rast zamestnanosti. Keď zároveň hovoríme o roku 2011 a naozaj, konkrétne pán poslanec, keď sa k tomu vyjadroval aj v médiách, tak hovoril, že 2010 nie, lebo to je pred voľbami, no 2009 nie, lebo to je pred voľbami, no 2010 je ešte tesnejšie pred voľbami a 2011 je už zase neskôr, ako chce vstúpiť Česko a Maďarsko. A zároveň sa argumentuje aj tým, teda z jeho strany, čo si nemyslím, že je odôvodnené, že by sme to mali koordinovať a vstupovať spolu. Nevidím žiaden dôvod na vstupovanie spolu, ale treba povedať, že jeho návrh znamená zase nie spolu a dokonca neskôr ako krajiny, ktoré sú zatiaľ horšie pripravené ako my. Pretože môžem citovať viceguvernéra Českej národnej banky, ktorý na otázku prečo Slovensko vstúpilo do RM II skôr ako Česká republika, odpovedal, pretože Slovensko je lepšie pripravené. Sme lepšie pripravení nielen z hľadiska tých kritérií, o ktorých tu hovoril predseda vlády, že plníme najväčší počet technických kritérií, ktorých je 38, dokonca plníme viac a lepšie sme pripravení technicky ako krajiny, ktoré vstupujú dva roky pred nami alebo rok pred nami, ale sme oproti napríklad Českej republike pripravení lepšie z hľadiska udržateľného plnenia maastrichtských kritérií. Pretože pravdou je, že keby sme mechanicky hodnotili maastrichtské kritériá, tak Česká republika ich plní tiež už dnes zhruba na tej istej, dokonca aj na lepšej úrovni ako Slovenská republika, ale ekonómovia vrátane viceguvernéra Českej národnej banky sa zhodujú na tom, že to nie je udržateľným spôsobom a že teda Slovenská republika je pripravená lepšie.
Takže v tomto zmysle platí, že naozaj každé odkladanie vstupu a zbytočné odkladanie, ktoré nie je vyvolané objektívnou nepripravenosťou, by som považoval za absolútne nezodpovedné a nekompetentné a viedlo by k zbytočným ekonomickým stratám oproti alternatíve vstupu, keď budeme pripravení. Mimochodom dnes zverejnené čísla Štatistického úradu o raste hrubého domáceho produktu a raste reálnych miezd, Štatistický úrad dnes zverejnil, že reálne mzdy za III. štvrťrok tohto roka vzrástli o 7,6 %. O 7,6 % nárast reálnych miezd, teda očistené o infláciu, zároveň pokračuje zdravý ekonomický vývoj aj z hľadiska štruktúry hrubého domáceho produktu, zároveň dochádza k rastu zamestnanosti, takže tieto údaje, všetky, aj tie najaktuálnejšie, dnes zverejnené, znovu potvrdzujú, že vďaka reformám je ekonomický rast na Slovensku vysoký, udržateľný a zdravý a že je tu predpoklad splnenia maastrichtských kritérií včas a vstupu do eurozóny 1. 1. 2009.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Laššáková. Adresovala ju ministrovi zdravotníctva pánovi Zajacovi. Otázka znie: "V mesiaci apríl 2005 vyhlásilo MR SR výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Je výberové konanie už ukončené?"
Nech sa páči, pán minsiter.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Tá otázka je inak, nie? (Smiech v sále.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister, môžem vám dať ešte inú otázku pani Laššákovej. Začnite touto, prosím.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Áno, je ukončené. Prvá fáza je ukončená a druhá fáza končí 31. 12., kedy majú uchádzači podať na ďalšie body. V prvej fáze sme obsadili existujúce body plus 21 tzv. sporných, v druhej fáze sa bude obsadzovať 157 bodov. Ale, ak dovolíte, využijem ten priestor, otázka bola aj smerovaná, prečo sme zmenili podmienky výberového konania, pán predsedajúci, a my sme chceli odpovedať pani poslankyni celkom úprimne, že nič sme nezmenili, len postupne aj s vývojom zákona o integrovanom záchrannom systéme, ktorý už v parlamente je, sme upresňovali podmienky, ale ani jednu základnú podmienku sme nezmenili.
A ja som s pani poslankyňou aj trochu hovoril na tú tému, lebo naozaj záchranná služba nie je predmetom politického boja, ale je nakoniec predmetom istej významnej časti neodkladnej zdravotnej starostlivosti, že niektorí uchádzači si nechceli uvedomovať, že neplnili základnú funkciu, a to je preukázať, že majú zaplatené napr. zdravotné alebo sociálne poisťovne, ale aj práve preto, že vláda rozhodla a prevezme záväzky aj uchádzačov nemocníc, tých menších, tých jednotkových, za záväzky za Sociálnu poisťovňu, ktoré nesplatili k 31. 12. 2004, v podstate, ak platili ako tak odvody v roku 2005, budú spĺňať zákonom predpísanú podmienku, že majú zaplatené fondy, a teda k 1. januáru 2006 budú schopní uspieť vo výberovom konaní, tak som presvedčený, že všetci uchádzači v druhom kole budú uspokojení, aj tí, ktorí práve z dôvodu nezaplatenia. Ten prípad sa týkal aj veľkých štátnych nemocníc, Banskej Bystrice, ktorá mala skvelú záchrannú službu alebo aj nemocnice Nitra, fakultnej, kde sme nemohli uzavrieť výberové konanie, lebo Fakultná nemocnica Nitra zjavne nezaplatila Sociálnu poisťovňu, spolieha sa na oddlženie štátom.
Takže, odpoveď je, nemenili sme, len upresňovali a ďalšie odpovede, podľa mňa budú úspešní všetci uchádzači po 1. januári, teda v druhom kole, ktorí sa prihlásia.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyňa, chcete doplňujúcu otázku? Ešte by som chcel upozorniť na to, že dali ste dve temer totožné otázky, desiatu a jedenástu, prosím, aby ste vyjadrili súhlas, keď doplníte otázku, aby odpoveď pána ministra bola považovaná za zodpovedanú u obidvoch otázok, alebo budeme čítať tú jednu otázku opakovane ešte raz. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa Laššáková.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne.
Súhlasím s tým, aby odpoveď na tie obidve otázky bola spojená. Ja sa chcem opýtať, pán minister, mám to chápať tak, že tí uchádzači, ktorí sa prihlásili do výberového konania a ktorí neboli vybratí, môžu si teraz do 31. decembra alebo do určitého termínu doplniť svoje žiadosti a bude sa o nich znova rozhodovať?
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Nie, oni sa prihlásia nanovo so všetkými dokladmi a predložia aj doklad od Veriteľa, aj že za nich vykryl záväzky, oni nemôžu pokračovať, lebo súťaž skončila, ale v novom kole sa môžu prihlásiť so všetkým, čo mali pripravené.
Ešte chcem povedať jednu vec, takú drobnosť. Naozaj sa nezdá, ale zdá sa, že záchranná služba vzhľadom na cenový výmer, ktorý hovorí, že auto obsadené lekárskou posádkou sa platí mesačne fixnou čiastkou 859 tisíc plus kilometrové 20 korún a auto obsadené záchranárom, teda šofér a záchranár, dvojčlenná posádka s nižšou kvalifikáciou, 535 tisíc plus 20 korún kilometrovné a podmienky súťaže, že má zaplatené fondy zdravotnej a Sociálnej poisťovne, nie je v konkurze a všetky tie, ktoré sú obvyklé, umožňujú skoro všetkým uchádzačom, ktorí seriózne preukázali záujem, aby boli úspešní. Navyše v novele, ktorú kritizovala aj pani poslankyňa, že robíme netransparentne, sme práve iniciatívou poslancov zabezpečili, že ak im bude výhodnejšie sa potom združovať do širšieho celku, môžu si so súhlasom ministerstva vymeniť miesta na licenciách, pretože budú mať obaja platné a podľa zákona určené licencie.
A chcel som povedať, pani poslankyňa, že bol za mnou pán poslanec Biroš a povedal mi, že ste trošku znevážili jeho iniciatívu, on povedal 257 poslaneckých návrhov, je to jeden z najhorlivejších členov zdravotníckeho výboru.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Trinástu otázku položila pani poslankyňa Tkáčová. Adresovala ju podpredsedovi vlády a ministrovi financií pánovi Miklošovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, ako hodnotíte návrh na zdaňovanie dividend? Aký vplyv podľa vášho názoru by malo zdaňovanie dividend na verejné financie?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem za otázku, pani poslankyňa.
Zdaňovanie dividend by znamenalo, že ten istý príjem, ktorý je raz zdanený daňou zo zisku alebo daňou z príjmu právnických osôb, presnejšie povedané, by bol zdanený opäť a druhýkrát. To je mimochodom aj dôvod, prečo sme zrušili zákonom daň z dividend. Existujú názory, nie správne a nie podložené, že keby sa táto daň zaviedla, že by to zvýšilo príjmy štátneho rozpočtu až o 9 mld. korún. Konkrétne zase ide o ten návrh pána poslanca Šulaja, kde kvantifikoval týmto spôsobom svoj návrh na opätovné zavedenie dane z dividend. Nie je to ale tak, nie je to ale tak, pretože tento návrh zabúda alebo neberie do úvahy smernicu Európskej únie, v ktorej sa hovorí matka - dcéra, ktorá znamená, že keď má spoločnosť dcérsku spoločnosť, keď podniká prostredníctvom dcérskej spoločnosti v ktorejkoľvek z krajín Európskej únie, tak sa daň z dividend platí v tej krajine, z ktorej tá dcérska spoločnosť pochádza. Konkrétne aj preto väčšina európskych investorov, ale aj mimoeurópskych podniká na Slovensku, ale aj v iných krajinách prostredníctvom dcérskych spoločností založených v Holandsku. V Holandsku preto, lebo Holandsko má veľmi nízku daň z dividend. Teda najlepšie o tom svedčí, že je to tak, aj tá skutočnosť, že v roku 2003 bol príjem dane z dividend v štátnom rozpočte vo výške približne 1 mld. korún, čiže znovuzavedenie dane z dividend ...
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán podpredseda vlády, len váš upozorňujem, že vašou odpoveďou dokončíte hodinu otázok, nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Daň z dividend v roku 2003 bola vo výške 15 % a mali sme príjem vo výške 1 miliardy. My teda predpokladáme inštitút finančnej politiky a ministerstvo financií predpokladá, že znovuzavedenie dane z dividend by prinieslo do štátneho rozpočtu nie 9 mld., ako to predpokladá kvantifikácia pána poslanca Šulaja, ale najviac 1,5 mld. korún práve z dôvodu existencie tejto smernice. A preto si myslím, že je oveľa lepším riešením nie mať daň z dividend, tak ako ju my nemáme, a tým pádom vytvárať priaznivé prostredie preto, aby sa firmy zakladali u nás, aby investori zakladali firmy u nás, aby aj prostredníctvom u nás založených firiem investovali inde v iných krajinách a aby platili dane u nás. Takže návrh na zrušenie dane z dividend v tomto zmysle považujem za nešťastný, nie dobrý a najmä za taký, ktorý by nepriniesol ten výsledok, ktorý od toho očakávajú tí, ktorí ho podporujú.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, uplynul čas určený na hodinu otázok.
Ďakujem členom vlády za účasť a odpovede na otázky poslancov.
Teraz budeme pokračovať v programe rokovania 52. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prerokúvaním bodu programu
návrhu zákona o štátnom rozpočte.
Budeme pokračovať v rozprave. Ako prvý vystúpi pán poslanec Paška, pripraví sa pani poslankyňa Navrátilová a potom pani poslankyňa Brestenská.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, uplynul čas určený na hodinu otázok. Ďakujem členom vlády za účasť a odpovede na otázky poslancov.
Teraz budeme pokračovať v programe rokovania 52. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prerokúvaním bodu programu
návrh zákona o štátnom rozpočte.
Budeme pokračovať v rozprave. Ako prvý vystúpi pán poslanec Paška, pripraví sa pani poslankyňa Navrátilová a potom pani poslankyňa Brestenská.
P. Paška, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, ospravedlňujem sa trošku za prestávku, ktorú som potreboval na riešenie technického problému.
Môj kolega a tieňový minister, podpredseda strany Smer - Sociálna demokracia Igor Šulaj vo svojom prejave k štátnemu rozpočtu na rok 2006 zmienil krátko aj problematiku zdravotníctva a hovoril hlavne o tom, o čom sa pokúsim aj ja na základe reči čísel hovoriť tu pred vami, hovoril o nedostatočnom spôsobe financovania rezortu zdravotníctva.
Chcem hneď v úvode povedať, že keď pred troma rokmi prišiel pán minister Zajac do funkcie a aj v podobe časti vládneho programu prezentoval svoju prezentáciu, jedna z kruciálnych častí reformy bolo aj riešenie financovania a odstránenia negatívnych javov v podobe rastu deficitu a zadlženia a postupného prechodu cez najprv marginálne opatrenia v podobe poplatkov a iných súčastí platieb za služby až cez samotné veľké legislatívne riešenie k fungovaniu vybalansovaného systému zdravotníctva.
Chcem len na úvod, aby bolo jasné, povedať, že keďže dosiaľ, ako je vám známe, vždy som interpretoval a prezentoval postoj Smeru - Sociálnej demokracie, ktorý sa nikdy nestotožnil nie s východiskami reformy a nie s identifikáciou problémov, ktoré boli zdanlivo apolitické a pragmatické a objektívne, ale so spôsobom riešenia jednotlivých problémových súčasní fungovania celého systému. Chcem preto hneď v úvode upozorniť, že sa pokúsim demonštráciou, pre ktorú som zvolil aj výdobytky 21. storočia, odprezentovať, ako som povedal, na reči čísel, ktorým, dúfam, rozumie aj pán minister financií a pán podpredseda vlády. Určité tendencie, ktoré považujeme ako prejav prebehnuvšej reformy za veľmi negatívne, ale zároveň aj za veľmi nebezpečné. Preto som zvolil túto formu prezentácie, pretože, ako sa hovorí, niekedy je lepšie raz vidieť, ako trikrát alebo stokrát počuť, a zvolil som túto formu, aby, samozrejme, sem-tam aj s textom, o ktorý sa opriem, ale hlavne rečou čísel, v podobe grafov a tabuliek som sa vám pokúsil odprezentovať tri negatívne tendencie, ktoré boli na začiatku pred reformou v systéme a ktoré podľa mňa pretrvávajú, ba priam boli nakonfigurované ešte horším spôsobom.
Nedá mi preto, aby som nepoužil aj niektoré komparatívne ukazovatele, azda s tým najlepším, keďže sme spoločne v jednom štáte s Českou republikou fungovali až do roku 1992, budem používať aj niektoré ukazovatele, ktoré v systéme zdravotníctva sú všeobecne známe.
Nuž tým najdôležitejším je, že na jedného občana Slovenská republika vynakladá na zdravotnú starostlivosť len 54 % z toho, čo je vynakladané v Českej republike. Nechcem sa teraz vôbec púšťať do žiadnych zbytočných politických interpretácií o tom, kto politicky zodpovedá za národné hospodárstvo a za ekonomiku jednotlivých krajín, chcem naozaj použiť len čísla, ktoré sa začali po tom roku 1993 diametrálne rozchádzať. Tie čísla, ako ich vidíte aj na prvej tabuľke, majú jasnú výpovednú hodnotu, a napriek tomu, že sa hrdíme výkonnosťou slovenského hospodárstva, aj dnes jednoducho výrazne zaostávame v objeme finančných prostriedkov alebo zdrojov v systéme zdravotníctva.
Jedným zo základných ukazovateľov alebo parametrov, ktoré dnes Európa alebo civilizovaný svet používa ako vyjadrenie jednak kvalitatívnej úrovne riadenia celého systému, ale jednak ako aj číselný alebo ekonomický ukazovateľ vzťahu a politickej zodpovednosti každej vlády k svoju občanovi a systému, je podiel výdavkov na zdravotníctvo z hrubého domáceho produktu. Je to číslo, podľa ktorého naozaj vieme identifikovať, akým spôsobom je systém politicky nastavený, riadený a aký je vzťah ktorej vlády k občanovi. Ja si preto dovolím, keďže jednou z téz, ktorú považujeme z pohľadu Smeru - Sociálna demokracie za najvážnejšiu, je, že tento štát nemá vzťah k svojmu občanovi a k zdraviu a že jednoducho prejavom tohto zlého a negatívneho vzťahu alebo podcenenia sociálnej úrovne systému zdravotníctva je aj číslo, ktoré vyjadruje podiel verejných zdrojov na systéme zdravotníctva z hrubého domáceho produktu. Chcem upozorniť, že uvedené čísla jednotlivých európskych krajín hovoria naozaj o podiele čistých verejných zdrojov, to znamená, nehovoria o zdrojoch, ktoré používa aj v konštrukcii súčasného štátneho rozpočtu ministerstvo zdravotníctva, keď vyjadruje celkový podiel včítane spoluúčasti pacienta, ktoré je kvantifikované, a dôjdeme k tomu až niekde na úroveň 20 mld. korún.
Z uvedenej tabuľky je veľmi jasné, že Slovensko, ktoré v roku 2004 sa pohybovalo niekde na úrovni 5,19 %, a ten návrh rozpočtu na budúci rok dokonca ide ešte nižšie, niekde na úroveň 5,14 %, je ďaleko, ďaleko na chvoste nielen vyspelých európskych krajín, kde sa tá úroveň naozaj pohybuje niekde veľmi vysoko, napríklad Dánsko 8,3 %, Rakúšania 8 %, dokonca Holandsko 8,1 %, samozrejme, nechcem spomínať krajiny, ako je Švajčiarsko, ale zoberme si aj krajiny, s ktorými sme spoločne vstupovali do európskeho priestoru a s ktorými sme sa spoločne historicky vysporadúvali s predchádzajúcim systémom spoločenských vzťahov, napríklad Maďarsko, ktoré má úroveň 6,9 % podielu na hrubom domácom produkte, Česká republika spomínaných 7 %, Poľsko 6 %, napriek tomu, že prešlo v oblasti zdravotníctva niekoľkonásobnými, nie veľmi podarenými pokusmi o reformu.
V tejto súvislosti chcem povedať, a ukážem to v ďalšom aj na čísle, že tú vôbec neplatí tá okrídlená fráza, ktorú používa vláda, či už ústami pána ministra financií, alebo pána ministra Zajaca, že každý sa môže prikrývať len takou perinou, na akú má, toto je komparatívny ukazovateľ podielu na hrubom produkte, ktorý jednoducho buď používate ako výraz svojej zodpovednosti, politickej zodpovednosti, alebo nie. Azda najvýrečnejší bude graf, ktorý som si dovolil predstaviť, kde vidieť, ako sa najmä po vstupe pána Zajaca na post ministra zdravotníctva začínajú dramaticky otvárať nožnice medzi rastom hrubého domáceho produktu a podielom zdrojov z hrubého domáceho produktu.
Je absolútne jasné, že toto je politické rozhodnutie a nemá nič spoločné s poučkou, ktorú používajú predstavitelia vlády. Ak bude tento trend pokračovať, a chcem upozorniť, že toto sú čísla a údaje, ktoré sme čerpali jednak zo štatistiky, ale aj z návrhu rozpočtu verejnej správy až do roku 2008, tak by sme sa mohli v roku 2008, ak nedôjde k zmene tejto negatívnej tendencie, dostať niekde na úroveň 4,9 alebo 5 % z hrubého produktu, ale pri dramatickom raste hrubého domáceho produktu, čím, samozrejme, chcem vyjadriť aj svoj pozitívny postoj, aby náhodou niekto nebral, že kritizujem rast hrubého domáceho produktu.
Je jasné, že všeobecný nedostatok finančných zdrojov v celom systéme zdravotníctva táto vláda rieši troma alebo musí sa vysporadúvať s troma takými základnými tendenciami, ktorých riešenie malo byť súčasťou aj celej reformy. To prvé je zadlžovanie systému, druhé je rast finančného zaťaženia občanov, tzv. spoluúčasť, a tretie je enormne nízka mzda zdravotníckych pracovníkov. Plne súhlasím s víziou o vyrovnanom financovaní a rozpočtovaní celého systému, aj keď je to sen všetkých vlád v Európskej únii, ktorý je nesplniteľný aj z dôvodov technologického progresu a rastu nákladov, ktorý predbieha vždy úroveň politického rozhodnutia o financovaní.
Poďme hovoriť o zadlžovaní systému. Toto je problém, ktorý sa čiastočne podarilo vyriešiť oddlžením za bývalé roky. Známa schéma Veriteľa, ktorý, myslím, poskytol k 1. polroku 2005 viac ako 20 mld. korún na oddlženie a následné rozhodnutie o oddlženie štátnych nemocníc vo výške 1,7 mld. za oddlženie Sociálnej poisťovne. A teraz mimochodom veľmi múdre rozhodnutie o oddlžení aj nemocníc, ktoré prešli na mestá a obce alebo na vyššie územné celky, takisto tuším vo výške 1,8 mld. korún len alternovalo to, čo sa roky kumulovalo.
Cieľom reformy bolo dostať systém do vyrovnaného hospodárenia, žiaľ, nie je to pravda. Napriek ďalším dvom negatívnym tendenciám, o ktorých hovoríme, a to je rast finančného zaťaženia občanov, ktoré je dramatické, a enormne nízke mzdy, ktoré hlavne v niektorých formách poskytovateľov, hlavne v tzv. neziskových organizáciách alebo malých nemocniciach, už sú naozaj na úrovni, na hranici ľudskej dôstojnosti, použijem trošku možno emotívnejší výraz, sa zadlžovanie systému nezastavilo.
Je fakt, že je veľmi ťažké získať validné čísla a čerpáme len zo zdrojov, ktoré sa sem-tam objavia či už v médiách, alebo prostredníctvom údajov rezortu. Aj na rok 2005 je jasné, že systém nebude fungovať vo vyrovnanom hospodárení napriek tomu, že minulý rok bola realizovaná tzv. reforma v podobe prijatia reformných zákonov a ten dlh sa odhaduje niekde na úrovni 3, 3,5, možno 4 mld. korún. Tá štatistika je o to komplikovanejšia, že dnes máme systém rozbitý do viacerých úrovní, kde tá kompatibilita údajov a vykazovanie nie sú vždy jednotné. Ale nikto nemôže spochybniť, že systém sa naďalej zadlžuje. Je to o to zvláštnejšie, že sme vlastne celý systém tzv. legislatívne preorali, že sme dnes v situácii, keď minister Zajac pomaly dennodenne prichádza či už na výbor pre zdravotníctvo, alebo do tejto Národnej rady s novými a novými pozmeňujúcimi návrhmi svojich zdravotníckych zákonov, ktorých vykonateľnosť je však o to ťažšia a komplikovanejšia, o čo je komplikovanejšia dikcia týchto návrhov. Myslím, že budeme aj budúci týždeň o jednom z takýchto návrhov hovoriť.
Čo je však najhoršie, že celá ťarcha neschopnosti zvládnuť vyrovnané hospodárenie v systéme ako takom je postupne prenášaná strojcom tohto zázraku na plecia občanov. Dám do pozornosti opäť ukazovateľ porovnávajúci Českú republiku a Slovenskú republiku, kde jasne vidno, ako od roku 2002 oproti Českej republike dramaticky rástla spoluúčasť, hovorím teraz o poplatkoch za lieky, doplatky za lieky, doplatky za niektoré diagnózy, poplatok na lôžko, poplatok za návštevu lekára a tak ďalej atď. Ten objem sa naozaj zvyšuje z roka na rok a ten rozdiel si uvedomíte na grafe, ktorý máte pred sebou. Dovolím si len všetkých tých, ktorí trošku sledovali reformu zdravotníctva, upozorniť, že dodnes pán minister pokojne presviedča občanov, že majú svoju reformu za sebou a že už nezaplatia ani o korunu viac. Keď si všimnete tri trendy, je to trend rastu výdavkov, trend rastu hrubého domáceho produktu a trend rastu verejných zdrojov, tak vidíte, že to, o čom som hovoril, je pravda a že neschopnosť alternovať ekonomickú rovnováhu ekonomickými nástrojmi znútra systému, predovšetkým verejnými zdrojmi, je prenášaná na občanov. Hlavne po roku 2002. Ešte do nástupu tejto vlády tá tendencia bola indikovaná najmä v otváraní sa nožníc medzi hrubým domácim produktom a podielu verejných zdrojov, ktorý sa mierne prepadal, a spoluúčasť ako nevyhnutná súčasť dofinancovania alebo kofinancovania sa snažila aj na základe politických rozhodnutí kopírovať túto krivku po roku 2002.
Dovoľujem si vás upozorniť, kam až spoluúčasť dospela. Máme to aj v číslach, aby to bolo lepšie čitateľné, a asi je zbytočné vracať sa veľmi ďaleko až do roku 1998, ale ten ukazovateľ bude asi najlepšie sledovať na roku 2002, keď preberal vládu, keď nastupovala táto vláda a rezortu sa ujal pán minister Zajac. Kým v roku 2002 bola spoluúčasť len 7 mld. korún pri 60,8 mld. verejných zdrojov, tak v minulom roku pri 73,5 mld. verejných zdrojov, hovorím o zdrojoch včítane platby štátu za svojich poistencov, to už bolo 18,31 mld. a, dámy a páni, na budúci rok je pri 79,3 mld. verejných zdrojov plánovaná spoluúčasť pacienta až 19,99 mld., 20 mld. Sk. Dvadsiatimi miliardami slovenských korún sa majú podieľať občania Slovenskej republiky na zázraku, ktorý sa volá reforma zdravotníctva.
Na číslach, ktoré sú v tej žltej časti, najlepšie vidíte to, čo bolo aj na tej krivke, ako sa dramaticky rozchádzajú indexy rastu hrubého domáceho produktu a indexy rastu verejných zdrojov na financovaní celého systému zdravotníctva. Kým rast oproti roku 1998 pri hrubom domácom produkte bol 2,05, index rastu verejných zdrojov je len 1,65. Čiže znovu sa musím vrátiť k fráze, ktorú tak radi predstavitelia vlády používajú, že každý sa musí prikrývať len takou perinou, na akú má, a Slovensko sa môže prikrývať aj v zdravotníctve len takým spôsobom, na aký má. Nuž pýtam sa, prečo aspoň nekopírujeme indexy rastu a objemu verejných zdrojov s indexom rastu hrubého domáceho produktu? Nuž preto, že sa tieto peniaze, ktoré majú tvoriť princíp a piliere solidarity ako základného princípu fungovania sociálneho štátu, prejedajú a prelievajú do iných odvetví, o ktorých, samozrejme, nepochybujem, že sú tiež dôležité, ale toto je výsledok politickej zodpovednosti, toto je výsledok a ukazovateľ vzťahu tejto vlády k občanom Slovenskej republiky.
Tu chcem len upozorniť, že na tom spodnom čísle vidíte ďalšiu "záludnosť" rozpočtovania. Kým väčšina európskych krajín vykazuje tento ukazovateľ ako podiel priamych verejných zdrojov, u nás je modelovaný ako objem všetkých zdrojov, to znamená verejné zdroje, výbery zdravotných poisťovní, podiel štátu alebo poistné zaplatené štátom za svojich poistencov a hlavne spoluúčasť, ktorá je z roka na rok vyššia.
Samozrejme, mohli by sme sa spýtať: Čo na tom je? Nemáme. Veď ľudia, keď sú zdraví, nech platia. Nuž nebolo by na tom nič, pretože aj európske krajiny poznajú spoluúčasť. Tu použijem príklad Nemecka, ktoré v roku 2004, keď tuším rozpočet zdravotných poisťovní alebo systému bol 187 mld. eur, asi 3 mesiace alebo 4 mesiace viedlo v parlamente, v Bundestagu, debatu o tom, či vzhľadom na potrebu dofinancovania určitých špeciálnych liekových skupín zvýšia podiel o 6,5 mld. eur, čo bol z pohľadu zvýšenia spoluúčasti pacienta marginálny niekoľkopercentný podiel. Samozrejme, Národná rada Slovenskej republiky nie je na to zvyknutá. Dnes systém zdravotníctva funguje tak, že Národná rada zdvihnutím ruky a odsúhlasením zákonov pána ministra Zajaca dala mandát jemu a vláde, aby systém regulovala exekutívne a systém fungoval na báze nariadení vlády a cenových výmerov bez toho, aby mohol občan prostredníctvom Národnej rady reagovať.
Ale poďme k tej podstate. Dovolil som si vám pripraviť graf, z ktorého je jasné, ako sa jednotlivé sociálne vekové skupiny podieľajú na tvorbe zdrojov, ktoré idú do toho zdravotníctva, a ako sa podieľajú na čerpaní týchto zdrojov. Bol by som rád, keby ste si to všimli kvôli tomu, že v nasledujúcom sa pokúsim predstaviť amorálnosť riešenia tejto vlády v spôsobe financovania, keď celá ťarcha v niekoľkých desiatkach miliardách, ak sa tento trend nepreruší a táto tendencia neopraví, doľahne práve na najrizikovejšie cieľové sociálne skupiny, ľudí sociálne odkázaných, dôchodcov a ľudí neschopných ekonomických aktivít.
Je jasné, že práve skupina, o ktorej hovorím, a to skupina tesne v preddôchodkovom veku a potom v dôchodkovom veku sa podieľa skoro minimálne na zdrojoch, je to práve tým, že za tieto skupiny nesie zodpovednosť štát a platí za nich svoje poistné, ale podieľa sa významným spôsobom na čerpaní zdrojov. Je potom logické, že aj spoluúčasť pri používaní týchto zdrojov má oveľa iný alebo oveľa vyšší charakter ako priemerné čísla, ktoré tak s radosťou či už pán minister Zajac, alebo vláda používa. Len pre zaujímavosť, vidíte celkové cenové úrovne nákladov. Dole sú skupiny podľa veku, hore podľa cien, to znamená práve skupiny, kde je zvýšená návštevnosť lekárov, spotreba liekov, hospitalizácia, kde je tá priemerná cena výkonov alebo nákladov, nie výkonov, nákladov ide až nad 35-tisíc korún ročne na osobu, sú práve ľudia, na ktorých sa táto vláda pokúša preniesť neschopnosť vybalansovať systém v podobe verejných zdrojov.
Ešte jeden zaujímavý údaj, ktorý svedčí o tom, ako je narúšaný princíp solidarity práve v skupine, ktorá je ekonomicky aktívna, používame parameter priemernej mzdy, sú náklady na zdravotnú starostlivosť nižšie a práve pri skupine, ktorá je odkázaná na dôchodok, je to priemerný dôchodok 7 684 korún, tieto náklady dramaticky rastú, čím, samozrejme, aj dramaticky rastie celý podiel spolufinancovania.
Len na ilustráciu znovu: spoluúčasť na zdravotnej starostlivosti na rok 2006 sú predpokladané zdroje od občanov vo výške 20 mld. Sk, čo v priemere predstavuje 3 718 korún ročne na každého občana, ale, samozrejme, poplatky sú úmerné chorobnosti jednotlivých vekových skupín obyvateľstva. Znovu sa vrátim, aj keď si uvedomujem, že toto je prepočet, ktorý, môže pán minister povedať, má takú primeranú mieru dogmatizmu, ale má svoju výpovednú hodnotu, tá charakteristika by musela byť oveľa precíznejšia, ale je faktom, že podľa týchto údajov dôchodcovia s priemerným dôchodkom cez 7-tisíc korún budú musieť spolufinancovať vzhľadom na svoj podiel na celkových nákladoch na zdravotnícku starostlivosť skoro 300 korunami mesačne na osobu celý systém. Nebolo by možno na tom nič, ak by ostatné životné náklady práve tejto skupiny obyvateľstva neboli buď na hrane, alebo dokonca pod hranou jednoduchej reprodukcie, a nebolo by na tom, samozrejme, nič, pokiaľ by pacientske organizácie a iné neziskové organizácie, ktoré sa tomuto problému venujú, neavizovali už dlhší čas situáciu, že okamžite po zavedení alebo po realizácii reformy alebo prijatí zákonov, s ktorými súviselo zvyšovanie spoluúčasti, sa začala prudko znižovať dostupnosť zdravotnej starostlivosti práve týchto skupín obyvateľov. Pacientske asociácie udávajú dokonca zníženie dostupnosti až o 20 až 25 %, čo si povieme, že sa štát môže pokúsiť sanovať cez systém cielených sociálnych opatrení, čo však podľa mňa nie je dobré, že tendencia, ktorú sa vám snažím popísať a naznačiť v číslach, ak sa nezastaví, v horizonte niekoľkých rokov sa môže stať naozaj alebo môže dostať, alebo môže vyústiť do sociálnej krízy.
Tie argumenty sú u mňa asi takéto: Ak vláda počíta s priemernou valorizáciou dôchodkov, ktorá bude vychádzať zo systému, keď bude brať do úvahy mieru inflácie a mieru rastu priemerných miezd, kde - a teraz ma opravte, ak sa mýlim, lebo to je taká momentálna konštrukcia - sa môže pohybovať niekde okolo 4 - 5 % ročne, alebo možno menej, alebo 7 %, okolo 7 %, tak rast dôchodkov bude nižší, ako bola tá krivka rastu spoluúčasti pacienta, ktorú vidíme za posledné 3 roky. Prepočítane...
Vítam pána ministra, dúfam, že ma bude počúvať, možno niečo pozitívne aspoň z mojej prezentácie nájde.
Takže prepočítane sme sa pokúsili o analýzu, dávam do pozornosti ten predchádzajúci graf Vývoj financovania podľa jednotlivých vekových skupín, práve ak si pozriete tú žltú časť, štatisticky maximálny mesačný náklad dôchodcu pri priemerne mesačnom dôchodku 7 684 Sk vychádza naozaj obrovský. A sú to čísla, ktoré jednoducho, ak sa naozaj nič so spôsobom financovania neurobí, prinesú obrovský problém.
Ďalší spôsob, ktorým tak trochu vláda a rezort alternuje nedostatok verejných zdrojov, je fatálne nízke až nedôstojné mzdové ohodnotenie pracovníkov rezortu, ktoré ide na úkor nedostatku zdrojov. Samozrejme, tá otázka, ktorá tam bola dole položená, prečo nám odchádzajú vzdelaní mladí ľudia, začínajúci lekári do zahraničia, je namieste a je jasné, že aj z dôvodov, aké nízke sú platy.
Tu na porovnanie niekoľko grafov o vývoji miezd. Používali sme rok 2004 a 1. polrok 2005. Aj z týchto grafov je vidieť, že oblasti zdravotníctva a sociálnej pomoci sú absolútne na chvoste, ak hovoríme o priemerných mzdách. Tá modrá hrubá čiara v strede, to je priemerná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky. Úhrnom nad tým sú, samozrejme, segmenty nehnuteľnosti. A do finančníctva, bankovníctva sme ani radšej nešli, pretože ten rozdiel je tam naozaj dramatický.
Len na porovnanie v číselnom vyjadrení, ak priemerná mzda v roku 2004 bola v národnom hospodárstve 15 825 Sk, v zdravotníctve to bolo len 12 865 Sk. Prvý štvrťrok 2005 dokonca zaznamenal prepad vo výške 12 496, až druhý štvrťrok 2005 je mierny nárast na 13 285 Sk. Za rezortom zdravotníctva už ostávajú len ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby, kde je úroveň miezd ešte nižšia.
Tu niekoľko údajov o tom, ako sú v niektorých konkrétnych skupinách definované mzdy, v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva to je 17 707 Sk, vo VÚC-arských zariadeniach 17 130 Sk, neziskovky, to už som spomínal, 14 881 Sk. Treba povedať, že napriek týmto drastickým opatreniam v mzdovej oblasti aj veľa neziskových organizácií vykazuje deficit a straty. Opäť to porovnanie s priemerom v národnom hospodárstve je namieste.
Keď sa pozrieme na vývoj miezd za štyri kvartály roku 2004, vidíme, že jednoducho mzdy v zdravotníctve, a chceme tým poukázať na to, že jednoducho systém nie je dostatočne financovaný, naozaj v diferenciáli vždy oscilujú okolo rovnakého rozdielu a pohybujú sa od tých 2 890 až po 3 700 korún diferenciálu medzi rezortom a medzi rokom 18 000 Sk.
Tu je namieste otázka: Ako je potom systém nastavený a aká má byť motivácia pre pracovníkov zdravotníckych zariadení? Samozrejme, ja poznám tú odpoveď, pozná ju aj pán minister, otázka je, či je akceptovateľná, alebo nie. Osobne si myslím, že celá konštrukcia princípu trhu ide k tomu, aby jednoducho počet poskytovateľov a znížená úroveň osobných nákladov vytvorila priestor na zvyšovanie miezd. Toto je jediný parameter alebo jediný mechanizmus, ktorý považujem za čitateľný v celej konštrukcii reformy. Aj na ňom by nebolo nič zlé, pretože naozaj aj od začiatku sme hovorili, že tých poskytovateľov je strašne veľa, len keby potom mohol pán minister vysvetliť, ako je možné, že stále existujú na trhu tzv. nadvýkony, že stále existuje, a to číslo naozaj je veľmi ťažko identifikovateľné, niektoré poisťovne hovoria o 4 %, ale niektorí poskytovatelia hovoria až o 20 % výkonov, ktoré zdravotné poisťovne nikdy nepreplatia, pretože jednoducho nedisponujú dostatočným objemom zdrojov.
A v tejto súvislosti sa potom musím spýtať: No ak má byť cieľom reformy, že na báze ekonomických parametrov a tlakov trhu, ako je celá reforma koncipovaná, dôjde k optimalizácii siete a objem zdrojov zostane taký, aký je, kto a čím zabezpečí mimo vreciek občanov Slovenska rast miezd pracovníkov v zdravotníctve? Z tejto konfigurácie je jasné, že takto nastavený systém - a aj v číslach, ktoré sme dostali v návrhu na roky 2006 až 2008 - jednoducho takto fungovať nemôže.
Toto sú zase čísla, ktoré vás možno nebudú zaujímať, je tam presne špecifikovaný nárast miezd podľa jednotlivých oblastí, nie je to až také podstatné. Chcem však dospieť alebo postupne sa chcem dostať k návrhom Smeru, ktoré, samozrejme, dnes nemáme možnosť realizovať, ale ktoré, veríme, po budúcich voľbách možnosť realizovať mať budeme, a ak nie, tak nefungovanie systému prinúti ktorúkoľvek vládu sa k týmto východiskám vrátiť.
Vrátim sa trošku do histórie. Pamätáte sa, keď od začiatku sme pri všetkých prezentáciách, ktoré som tu mal, hovorili o tom, že dlhodobo všetky ekonomické ukazovatele napriek problémom a balastu s fungovaním systému hovoria, že ročné podfinancovanie celého systému, teraz hovorím proporcionálne a je jedno, či sme začínali so 60 mld. v 1998, alebo ideme na 79 mld. budúci rok, niesli so sebou zhruba alebo produkovali zhruba deficit, ktorý sa pohyboval od 6 do 12 % rozpočtu, čiže niekde v tom priemere tých 6 až 7 mld. korún. Najlepším dôkazom pre to v takto nastavených parametroch nákladov a celkového objemu zdrojov spolu s jednotlivými cenami úkonov je, že ak urobíme kvantifikáciu poplatkov, lebo s tým ste vy začali, pán minister, v roku 2003, kedy presne deficit bol niekde 8,2 mld., alebo tak asi bol vtedy, keď ste to zdedili, dobre? Alebo 9 dokonca bol, už si to nepamätám. A vtedy som hovoril o tomto čísle. Prvé to opatrenie, ktorým ste ho sanovali, boli poplatky: poplatky 20 korún, poplatky 50 korún. Tá číselná kvantifikácia sa hýbe, a nemáme tie presné údaje, do 3 mld. ročne je asi zhruba, recepty a poplatky, alebo 2,7? (Reakcia ministra.) Ale spolu, spolu. No takže... A samozrejme nízka úroveň miezd. Ak zoberieme ukazovateľ alebo číslo 78 000 zhruba pracovníkov v zdravotníctve a diferenciál, ktorý sme tam napočítali, je to zhruba niečo nad 3 mld. ročne, ktoré by sme potrebovali, aby sme odstránili jeden z vážnych problémov, aby sme dotiahli systém zdravotníctva aspoň na úroveň priemerných miezd v hospodárstve. No a tá druhá suma, ak by sme zrušili poplatky, ktoré podľa Smeru - Sociálnej demokracie tam, kde nemajú charakter administratívneho úkonu, podľa nás nemajú ako súčasť poskytnutej zdravotnej starostlivosti zmysel, hovoríme o ďalších niekoľkých miliardách korún.
Dámy a páni, nie je to neriešiteľný problém. Je to otázka politickej vôle. Pri 330-miliardovom ročnom rozpočte baviť sa o sanačných opatreniach, ktoré by naozaj mohli definovať vyrovnanosť v celom systéme ako základ motivácie zmien znútra (mzdová motivácia, operatívna motivácia, organizačná motivácia) - nejsť týmto spôsobom je podľa mňa politický nihilizmus alebo politická nezodpovednosť.
Ja, samozrejme, nie je tu pán minister financií, no keby som bol na jeho mieste, no kto by nemiloval takého ministra, ktorý nechce peniaze? A pán Zajac prišiel v roku 2002 a povedal, my nepotrebujeme peniaze, my máme v systéme zdravotníctva peňazí dosť, ony sú, len sa s nimi šafári a indikovaná nadspotreba je a ľudia zbytočne chodia k lekárovi a zbytočne sa dávajú recepty a zbytočne sa spotrebúvajú lieky a my, pán minister financií, nič nechceme. No tak samozrejme, že pán minister bol rád, kto by nebol na jeho mieste, že má kolegu vo vláde, ktorý nechce peniaze. Sme presvedčení, že do systému treba, dámy a páni, naliať peniaze, pretože bez toho to nepôjde. A jednoducho, ako sme poukázali aj na číslach, naďalej zaťažovať obyvateľstvo je neúnosné.
To riešenie si dovolím predstaviť, už som o tej kvantifikácii hovoril, a dopredu chcem avizovať, že ak niekto očakáva pozmeňujúci návrh, tak ho nebudem podávať. Ale nie kvôli tomu, že by som teraz sa mal modliť pred vyrovnaným štátnym rozpočtom alebo pred parametrami, ktoré tu definuje pán Mikloš, ale jednoducho z dôvodu, že technicky je dnes platba štátu za poistenca definovaná v 580-ke percentuálne z priemernej mzdy v národnom hospodárstve dva roky dozadu, čiže mal by som dve možnosti: buď urobiť to, čo stále kritizujem, otvoriť štátny rozpočet v článku II a do 580-ky dať nejaké percentuálne vyjadrenie, alebo jednoducho si počkať potom, keď sa bude prerokúvať 580-ka. Keďže som si však vedomý a som presvedčený, že v tejto vláde a, bohužiaľ, ani v tejto Národnej rade nie je politická vôľa na to, aby sme sa trošku začali starať o občanov a ich zdravie, ale aj o ich peňaženky, budem modelovať len určité postupy, ktoré považujem za triezve a za realizovateľné.
Tá krivka, ten graf je vám jasný, je to otázka rastu spoluúčasti pri porovnávaní s rastom hrubého domáceho produktu a objemu verejných zdrojov, ten náš pohľad je okamžite zastaviť rast spoluúčasti, hovoríme, samozrejme, o objeme zdrojov, ktoré sú definované aj v rozpočte, a postupne zmeniť trend vývoja objemu verejných zdrojov. V tejto súvislosti chcem povedať, že 1 % z hrubého domáceho produktu môže byť na budúci rok niekde okolo 15 mld., to znamená, ak začneme rozumne, budem používať výraz, ktorý s obľubou používa aj vláda, tak vieme rádovo s niekoľkými miliardami, čo je vyjadrenie percentuálne niekde možno 0,5 % hrubého domáceho produktu, začať systém sanovať bez toho, aby sme zaťažovali ďalej občana, a bez toho, aby sme uchovali trend nízkych miezd.
Ja si naozaj myslím, že to ide, tu je to presne v číselnom vyjadrení. Aj keď tá ambícia, toto je to minimum, ktoré si myslím, že bude musieť urobiť ktorákoľvek vláda, ktorá príde po budúcoročných voľbách. To je jedno. To jednoducho poznáte ten môj bonmot, keď hovorievam, že zákon zachovania energie a peňazí platí. To sa dá variovať, to môžete chvíľu o tom rozprávať, ale to sa nedá oklamať, čiže rast objemu verejných zdrojov bude nutné zabezpečiť. Toto je tá minimálna úroveň, kde by sme sa chceli dostať postupne, ak budeme mať možnosť tento systém riadiť, až na 5,7 a viac rádovo zvyšovaním objemu zdrojov tak a, samozrejme, s optimalizáciou systému, aby sme zabránili týmto negatívnym trendom. Vidíte to na tej spodnej časti vpravo, tá vrchná časť je v absolútnych číslach vyjadrenie návrhu vlády a plus história, dole je náš návrh. Nie sú to neriešiteľné veci a myslím si, a znovu upozorňujem, je to tá najnižšia úroveň zmien, elementárnych zmien, ktorú je nevyhnutné urobiť.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som skonštatoval aj na základe našich analýz, že Smer - Sociálna demokracia v žiadnom prípade nepodporí ďalšie finančné zaťažovanie obyvateľstva, ale o tom budeme hovoriť, dúfam, budúci týždeň pri 580-ke, kde sa opäť objavili významné novely zo strany pána ministra Zajaca. Hovorím o poplatkoch a spoplatnení diagnóz. V žiadnom prípade nepodporíme ďalšie znižovanie mzdového ohodnotenia, nielen znižovanie, ale aj fungovanie v systéme na báze nedôstojného odmeňovania pracovníkov v zdravotníctve a nepodporíme ďalšiu arogantnú ľahostajnosť vlády k zdraviu občanov.
Preto sme presvedčení, že štát sa musí vrátiť k svojej politickej zodpovednosti a dať systému viac verejných zdrojov a zastaviť zaťažovanie obyvateľstva. Jednoducho toto sú ciele Smeru - Sociálnej demokracie, ktoré by sme radi v budúcnosti všetci spolu s vami realizovali.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)