Čtvrtek 16. března 2006

V. Veteška, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, je dvanásť hodín. Súhlasíte s tým, aby pani Černá a pán Zubo predniesli faktické poznámky? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Pána Buriana tu nevidím, takže potom ho vyzvem, stráca poradie. Ak príde pán Burian, už začne až o 14.00 hodine.

Pani Černá, nech sa páči.

E. Černá, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som chcela podporiť pani poslankyňu Navrátilovú v tom, čo hovorila, a navyše by som však chcela dvakrát podčiarknuť, že toto bola naozaj požiadavka poslancov Národnej rady, a tým sa trochu zastať pani ministerky, ktorá je v tomto práve trošku nevinne, pretože sama mohla predkladať tento, a poslanci Národnej rady, teda my sme žiadali, aby sme naprieč parlamentom predkladali tento zákon my, aby sme mali možnosť otvorene s ním pracovať najmä v druhom čítaní a vo výboroch.

Takže išlo naozaj o to, čo hovorila pani Demeterová, že sme niekoľko rokov upozorňovali na problémy, ktoré sú v tejto oblasti a, žiaľ, že až teraz boli vyslyšané a majú šancu byť zapracované a napravené v tejto novele. Takže Aliancia nového občana, pokiaľ to bude takto a pokiaľ nájdeme tiež spôsob, ako nezrušiť predčasné dôchodky, ktoré sme navrhovali a ktoré boli schválené približne pred dvoma rokmi, nemáme problém podporiť tento zákon, pokiaľ bude naozaj dobrý pre občanov Slovenskej republiky, lebo konečne na to došlo, že sa rozpráva o veciach, na ktoré sme dlhodobo v tom sociálnom výbore upozorňovali.

Len chcem povedať a naozaj sa trochu ministerky zastať, že nebola to ona, ktorá zapríčinila predčasné voľby, a bola by som rada, keby sme ju teda tým trošku ušetrili. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Zubo.

S. Zubo, poslanec: Pani Navrátilová, plne s vami súhlasím v tom smere, že skutočne tie kroky, tie opatrenia, ktoré boli prijaté za ministrovania pána Kaníka, boli nesystémové a mali obrovské negatívne dosahy na životnú úroveň občanov. Však nakoniec spomeňte si, boli sme sami v Prievidzi medzi baníkmi, tie životné osudy tých ľudí. Len jeden taký, hovoril mi: "Áno, bol som na prehodnotení stavu, uznali ma ako zdravého. Ako zdravý som šiel za lekárom, chcel som nastúpiť do zamestnania, nezobrali ma, lebo som chorý. Čo mám robiť?" Ako odpovedať tomuto človeku? A to je výsledok reforiem!

V jednej veci však nemôžem s vami súhlasiť. Hovorili ste, že komunisti hovoria o zrušení druhého piliera. Zle ste počuli. My hovoríme, že urobíme všetko v rámci svojich síl pre to, v rámci platnej legislatívy, aby sa peniaze, ktoré boli dané zahraničným firmám, vrátili na Slovensko a slúžili občanom Slovenska, a nie zahraničnému kapitálu. To hovoríme my.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Burian nie je prítomný, stráca definitívne poradie. Pani poslankyňa Navrátilová má právo reagovať s faktickou poznámkou, ale na jej vystúpenie boli faktické poznámky, hej? Lebo teraz som si robil nejaké poznámky, to vyšlo. Pán Brocka, vy už... (Reakcia poslanca.) My sme to už ukončili, výbor si potom zvoláte, to vám dám. To znamená, pani Navrátilová, ešte chcete reagovať?

Nech sa vám páči.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Pán kolega, ale veď to je to isté, čo hovoríte, ak vy chcete niekomu zobrať peniaze a dať ich do, neviem kam, vlastne to som nepochopila, kam ich chcete dať, to znamená, že vy chcete tie peniaze pravdepodobne zoštátniť, lebo dnes to je v rukách súkromných spoločností a neviem si predstaviť procedurálne, ako by ste to urobili. Obmedzíte investovanie? Veď tým vlastne poškodíte tým ľuďom, ktorí sú sporitelia. Alebo vytvoríte nejakú štátnu inštitúciu, kde sa vrátia tie peniaze? Veď ani to sa nedá. Čiže vy môžete len urobiť, dať nulový príspevok do druhého piliera, čo je vlastne zastavenie, ale žiadne iné kroky, ktoré by nevybočovali v rámci ústavy, neviete urobiť. A to vám opakujem, neviete urobiť. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie. Takto: najskôr uzatváram rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Popoludní o 14.00 hodine vystúpi so záverečným slovom navrhovateľka pani poslankyňa Sárközy a ešte bude sa môcť vyjadriť aj spravodajca pán poslanec Blajsko.

Čiže pokračujeme záverečným slovom k bodu č. 10 o 14.00 hodine.

Dobrú chuť prajem.

(Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, je 14.00 hodín. Ako je zvykom v Národnej rade Slovenskej republiky pracovať presne a načas, žiadam vás, aby ste zaujali svoje miesta.

Pani navrhovateľka, keby ste za skupinu poslancov zaujali miesto navrhovateľov, pán Blajsko do pozície spravodajcu. V súlade s programom prerokúvame bod č. 10.

Pani navrhovateľka má právo záverečného slova, nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Myslím si, že prebehla rozprava vcelku v medziach normy. Veď prvé čítanie fakticky je politické čítanie. Ide o to, či sa budeme týmto návrhom zaoberať v druhom čítaní, alebo nie. Hlasovanie bude poobede. V rozprave vystúpili štyria poslanci a fakt len heslovito sa vyjadrím k niektorým.

Prvý bol pán poslanec Ondriaš a pán poslanec Zubo, ktorí vystúpili v mene poslancov za KSS. No asi by som na to ani nemala reagovať, ale nedá mi to. Pán poslanec Ondriaš, vy ste povedali, že to, čo sa udialo od roku 1989, to bolo absolútne všetko zlé a vy ste tu aj vyčíslili prečo. Musím povedať, že azda niečo dobré muselo byť na tých zmenách, ktoré nastali v roku 1989, po prvé, že v tejto snemovni dnes každý môže povedať svoj názor. Mohli ste povedať svoj názor vy aj všetci poslanci, ktorí vystupovali. Myslím si, že nespokojní dôchodcovia, ktorí v 60. rokoch mali dôchodky okolo 360 korún a keby to vtedy povedali, tak ešte aj tých 360 korún by im zobrali. To je moja jedna pripomienka. Ešte v 80. rokoch lekári mali nástupný plat 1 700 korún, to je druhá pripomienka. A tá tretia, no tak môžeme sa vrátiť pred rok 1989, ale potom vráťme sa až aj do roku 1945. Aký mala štart Česko-slovenská republika vtedy? Bola na rovnakej štartovacej ploche asi ako Rakúsko. Kam sme dospeli v roku 1989? Toľko moja pripomienka.

Pán poslanec Zubo, nie je tu, takže by sa asi neslušilo, aby som na to odpovedala, ale musím na to odpovedať. Prvá moja pripomienka je to, že bolo by dobré, keby pán poslanec Zubo si prečítal celý zákon. Aj ten, ktorý je teraz novelizovaný, ale aj ten zákon o sociálnom poistení č. 461, pretože z jeho slov odzneli také slová, že reforma Sociálnej poisťovne, no myslím si, že touto novelou Sociálnu poisťovňu nejdeme reformovať, a bola by som rada, keby vážil slová, pretože z jeho úst odznelo "genocída". Myslím si, že to je o niečom inom. Azda on by to mal vedieť, čo to znamená genocída. Potom odzneli "analýza", "solidarita", "hazard", "kapitalistické kapitalizačné fondy", no tomu som až tak moc nerozumela. Ale ešte čo povedal, že nemali sa všetky politické strany aktívne zúčastniť sa všetkých rokovaní, ktoré sa týkali dôchodkovej reformy. No to musí odmietnuť! Pretože všetky politické strany boli prizvané na rokovania. To, že zástupcovia Komunistickej strany sa tejto debaty nechceli zúčastňovať, no to už je ich problém. Asi vtedy nemysleli na to, že budú aj voľby a budú aj predčasné voľby. A po druhé, že "dôchodková reforma postupne stráca solidaritu". No myslím si, že keby prečítal ten zákon, tak toto by asi nepovedal, pretože práve tento zákon zavádza minimálny dôchodkový príjem, takže nemôžeme hovoriť o strate solidarity. Ale spýtajte sa tých, ktorí majú odrobených povedzme 30 rokov, či chcú len solidaritu, alebo aj zásluhovosť. Pretože my fakticky dávame teraz minimálny dôchodkový príjem, keď prijmeme túto novelu, aj tomu, kto do systému neodvádzal ani korunu. A okolo 7- alebo 8-tisíc majú dôchodok momentálne aj tí, ktorí do systému prispievali 30 rokov. To je moja pripomienka k tomuto.

Pán poslanec Maxon, vám už odpovedala pani poslankyňa Navrátilová, povedala celú chronológiu, aj pani poslankyňa Demeterová. Ja len viem povedať toľko, že to, že teraz to predkladá tento návrh zákona, novelu, skupina poslancov, je práve kvôli tomu, že jednak z rokovania s pani ministerkou a z rokovania poslaneckých klubov a hlavne výboru pre sociálne veci a bývanie vzišli tieto pripomienky, ktoré dospeli k tomu, že treba predložiť väčšiu novelu. Tá novela bola pripravená skôr. Medzitým nastali zmeny v slovenskej Národnej rade, čo sa týka predčasných volieb, a nemali sme inú možnosť, keď chceme, aby táto novela bola v platnosti od 1. augusta. Myslím si, že to nespochybňuje nikto.

To boli moje pripomienky. Ešte raz vás prosím v mene predkladateľov, všetkých poslancov, ktorí sa pod to podpísali, boli všetci poslanci vládnej koalície aj opozície, aby ste za tento návrh zákona hlasovali.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán Blajsko, spravodajca, nech sa páči.

A. Blajsko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pani kolegyne, kolegovia, urobil som si podrobne poznámky z vystupujúcich, teda z ich príspevkov. Chcem len zareagovať na dve veci.

Že robíme servis vláde Slovenskej republiky a trošku sa ma dotklo, lebo ja si myslím, či sme z koalície alebo z opozície, pri takej dôležitej právnej norme, ako je dôchodkový systém, s vedomím, že sú v nej chyby, je nepresné a zavádzajúce takto informovať verejnosť alebo takto to hovoriť na verejnosti. Prečo sme podpísali nejakú dohodu aj s koalíciou ako poslanci? Veď boli pri tom tí, ktorí sedíme vo výbore celé obdobie. Dobre vedia aj koaliční poslanci, čo predkladala opozícia.

Druhá vec, chcem to verejne povedať, mnohí koaliční poslanci vo výbore v rámci svojho odborného presvedčenia boli už vtedy presvedčení, že by sa to malo robiť inak, ale sa to nedalo, lebo boli dohody politické. Dobre, urobili sa chyby, dozrel čas a povedali sme, aspoň časť teda poďme napraviť. A ja si myslím, že opozícia má spolupracovať s koalíciou v tomto prípade, lebo mnohí práve z opozície tiež tieto návrhy dávali kedysi. A ja to chcem pripomenúť, že 6-krát som dával v Národnej rade taký pozmeňujúci návrh, ktorý sa týkal vdovcov. Jeden alebo maximálne dva hlasy vždy chýbali na to, aby prešiel, čiže hlasovali zaň aj koaliční. Preto je dôležité si uvedomiť, že občan, ktorý nemal nárok a takto by ho mal z titulu novely zákona, ja si myslím, že pre neho tá koruna je dôležitá aj na obdobie troch mesiacov, lebo už prišiel, dá sa povedať, od 1. 1. 2004 o doterajšie možnosti.

Druhý problém, ktorý chcem povedať, a jasne, Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko podpísala dohodu v tejto veci preto, že som chodil na pravidelné stretnutia, ktoré organizovalo ministerstvo práce, to mi môžu potvrdiť koaliční poslanci, a tam sme sa dohodli na niektorých veciach, teda ktoré oblasti problémov budeme riešiť a k týmto sa hlásime.

O čo konkrétne ide?

- Ide o zjednotenie spôsobu zvyšovania dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získaného po vzniku nároku na dôchodok.

- Ide o právnu úpravu vdovského dôchodku mužom ovdoveným pred 1. 1. 2004 a takisto aj vdovám, teda ženám.

- Ide o zrušenie obmedzenia výšky vdovského a vdoveckého dôchodku priznaného pred 1. 1. 2004 z dôvodu súbehov s iným dôchodkom.

- Ide o zvýšenie sirotských dôchodkov.

- Ide o sprísnenie podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok.

- Ide o reparáciu redukčnej schémy uplatňovanej pri výpočte dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.

- Ide o platenie poistného na dôchodkové poistenie štátom za osoby, ktoré poberajú peňažný príspevok za opatrovanie.

- Ide o posudzovanie invalidity.

- Ide o zmeny v úrazovom poistení, kde máme, samozrejme, aj rozdielny názor.

- Ide o poskytnutie invalidného dôchodku len do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania PSD.

To je asi všetko, čo bolo na našich všetkých odborných rokovaniach v rámci ministerstva prerokované, kde sme našli konsenzus a zhodu koaliční a opoziční poslanci zo sociálneho výboru, s ktorým spolupracujem, v tomto výbore, celé toto obdobie.

Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Tým sme vyčerpali rokovanie o tomto bode programu. Prerušujem rokovanie.

Pristúpime k prvému čítanie o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 1532).

Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1559.

Dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Pálovi Farkasovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. A mám smutnú správu, pán predseda SMK Bugár, môžem poprosiť, keby pán Farkas mohol nastúpiť do poslaneckej snemovne? (Reakcie z pléna.) Dobre. V súlade s rokovacím poriadkom predmetný návrh zákona predloží pán Minárik, podpredseda výboru. Nech sa páči. Pán Bugár, je to v poriadku, SMK je zachránené.

P. Minárik, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Dovoľte, vážené kolegyne a kolegovia, aby som odôvodnil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/1993 o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Ako je vám určite známe, prednedávnom sme prijali novelu, ktorou sme upravili znenie ústavy o Najvyššom kontrolnom úrade a týmto sme zaviedli pre úrad možnosť ďalšieho pôsobenia alebo širšieho pôsobenia v oblasti verejnej správy a rozšírili sme pôsobnosť úradu aj na samosprávu, regionálnu aj miestnu. K tomuto bolo treba prispôsobiť aj zákon o Najvyššom kontrolnom úrade č. 39/1993. Vzhľadom na to, že tieto zákony nešli spolu, sme trošku v časovej tiesni a tá technická realizácia výkonu kontrolnej činnosti na samospráve dnes nie je dobre popísaná, preto prichádzame s touto novelou.

Táto novela ďalej umožňuje Najvyššiemu kontrolnému úradu dostávať lepšie a priamejšie informácie o vývoji rozpočtového hospodárenia na všetkých kontrolovaných subjektoch, pretože by mu umožnila vstupovať priamo do tých častí informačných systémov, ktoré sa týkajú oblastí, ktoré Najvyšší kontrolný úrad môže kontrolovať, a prístupu do Štátnej pokladnice, kde by kontrola čerpania zo štátneho rozpočtu bola oveľa priamejšia a presnejšie kontrolovateľná. Okrem toho po dohode s Najvyšším kontrolným úradom je tu ešte niekoľko ďalších spresnení menšieho významu, či už v odkazoch pod čiarou, alebo v niektorých nepresnostiach, ktoré sa objavili, keď prišlo na NKÚ prakticky nové vedenie.

Týmto sa na vás obraciam, aby sme podporili tento predkladaný návrh zákona a umožnili efektívnejší výkon kontrolnej činnosti.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Mikušovi.

J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda NKÚ, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 1532, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Podpredseda Národnej rady, poverený výkonom právomoci predsedu Národnej rady, posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 60. schôdze Národnej rady.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

To je všetko. Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Pán Bugár? Nie, nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov (tlač 1533).

Rozhodnutie na pridelenie výborom máte pod č. 1560.

Slovo dávam pánovi poslancovi Blajskovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

A. Blajsko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si dovoľujem predložiť vám návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov.

Vážené kolegyne a kolegovia, v roku 2002 bola možnosť realizovať pilotné projekty so zámerom previesť činnosť bývalých rozpočtových organizácií krajských úradov v Slovenskej republike spravujúcich zariadenia sociálnych služieb, mám na mysli domovy sociálnych služieb, na neziskové organizácie založené fyzickými alebo právnickými osobami. Dôvodom predmetných projektov bol zámer podporiť a uplatňovať princíp deinštitucionalizácie. V záujme plnenia vyššie uvedeného projektu bolo možné uzavrieť zmluvy o nájme medzi krajskými úradmi v Slovenskej republike s neziskovými organizáciami len na obdobie 10 rokov. Takúto lehotu pripúšťa príslušné ustanovenie zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Zároveň v záujme zabezpečenia sociálnych služieb v zariadeniach sociálnych služieb (DSS) sa predpokladalo, že samosprávne kraje v rámci samostatných zmlúv o spolupráci poskytnú počas troch rokov, teda od roku 2005, zvýšené finančné príspevky na bežné výdavky potenciálnym neziskovým organizáciám.

Vedľajším výsledkom spomínaných projektov, ktoré bolo možné pripravovať pred vznikom samostatných krajov, by však bolo, že majetok štátu spravovaný predtým bývalými rozpočtovými organizáciami by neprešiel do vlastníctva vyšších územných celkov v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov. Vlastníctvom vyšších územných celkov sa stal len za predpokladu, že nedošlo k transformáciám pôvodných rozpočtových organizácií na neziskové organizácie podľa vyššie uvedených predpisov.

V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že v projekte transformácie Domova sociálnych služieb Žehra-Hodkovce z rozpočtovej organizácie Krajského úradu v Košiciach na neziskovú organizáciu Sociáltransform, ktorý je pilotným a jediným projektom vyššie opísanej transformácie v Slovenskej republike, sa podcenila nutnosť zabezpečenia dostatočných finančných prostriedkov počas celej doby plánovaného trvania projektu na poskytovanie sociálnych služieb, minimálne až do roku 2015. Jediným efektívnym riešením na zabezpečenie chýbajúcich finančných zdrojov, najmä na investície a rozvoj tohto zariadenia, mohlo byť poskytnutie grantovej pomoci zo štrukturálnych fondov.

Súčasné vlastníctvo predmetných nehnuteľností štátom však v prípade Domova sociálnych služieb Žehra-Hodkovce vzhľadom na dotknuté právne predpisy znemožňuje uzavrieť zmluvu o nájme na dobu dlhšiu ako 10 rokov, teda od roku 2012. Krátka doba nájmu neumožňuje požiadať o grantovú pomoc zo štrukturálnych fondov. Vzhľadom na vyššie uvedené hrozí ukončenie poskytovania sociálnych služieb v tomto zariadení, v dôsledku čoho dôjde k mimoriadne sťaženej situácii 132 obyvateľov s mentálnym a kombinovaným hendikepom v bývalom DSS Žehra-Hodkovce, v súčasnom Sociáltransform, n. o.

Podotýkam, že podmienka prevodu majetku štátu na samosprávny kraj navrhovaná v novom znení v § 3 ods. 1 zákona o majetku vyšších územných celkov sa vzťahuje len na majetok štátu užívaný spomínanou neziskovou organizáciou. Tento majetok bol k 1. 1. 2002 v rámci pilotného projektu transformácie domova sociálnych služieb na Slovensku, ako uvádzame vyššie, jediným majetkom štátu v nájme neziskovej organizácie, ktorá ho prevzala od príslušného orgánu štátnej správy, v tomto prípade Krajského úradu v Košiciach. Bez ohľadu na to, že ide o riešenie individuálneho prípadu, zmenu zákona považujeme za jediné riešenie, lebo - pre tých neinformovaných by som chcel uviesť, že my sa v našom výbore pre sociálne veci a bývanie týmto problémom zaoberáme tri roky. Tri roky sa hľadalo riešenie, ako to urobiť - toto je jediné riešenie. A chcem podotknúť, že sa to robilo takisto bez nejakých politických tričiek. Tam sme sa jednotne zhodli vo výbore všetci, čo treba urobiť. Preto aj vznikol tento návrh. Bol pripravený podobný návrh už v decembri. Myslím, že jeho tvorcom bol pán Bauer, bývalý predseda vyššieho územného celku. Len sa to nestihlo uskutočniť.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nemá dosah na štátny rozpočet a zamestnanosť.

Vážené kolegyne, kolegovia, Krajský úrad v Košiciach zo zákona už nemá kompetencie v sociálnej oblasti, napriek tomu disponuje a znemožňuje prevod majetku, ktorý je preň z tohto titulu nadbytočný. Krajský úrad ako zmluvný partner vykonal kroky vedúce k zrušeniu organizácie bez toho, aby o tom upovedomil ostatných zmluvných partnerov. Krajský úrad exkluzívne v priebehu ôsmich hodín prijal a rozhodol o žiadosti, zaregistroval neziskovú organizáciu tzv. T-sociál, nezisková organizácia, ktorá mala prevziať sociálne služby po Sociáltransform, n. o., v likvidácii. Organizáciu bez upovedomia Sociáltransformu, n. o., terajšieho nájomníka, zaregistroval na rovnakej adrese terajšieho subjektu.

Chcem vás poprosiť, robím v tejto sfére ako jeden zo zriaďovateľov a poskytovateľ sociálnych služieb, samozrejme, bez nároku na odmenu, v podobnom zariadení, 16 rokov sa venujem tejto oblasti. Keď som si všetky argumenty pozrel za tie tri roky, čo sa popísalo, všetky kontrolné orgány štátu, ktoré sa zúčastnili na previerkach, zistil som, že skutková podstata je iná, ako sa to prezentovalo v médiách.

Chcem vás poprosiť v mene tých 132 klientov, ktorí za 10 rokov s vedením tohto zariadenia dokázali vytvoriť fantastické podmienky na integráciu klientely, ktorá tam žije v tomto zariadení, cez chránené bývania, cez chránené pracovné príležitosti pre týchto klientov, aby sme nedopustili nerozvážnym rozhodnutím, že ich rozmetajú, tých 132 klientov, do všetkých zariadení v rámci košického regiónu a kvalita ich života sa zmení, lebo nie každý subjekt poskytovateľ má tie podmienky vybudované, ako mal Sociáltransform, n. o.

Takže, vážené poslankyne, poslanci, ide skôr o záchranu tohto zariadenia a vás prosím, podporte svojím hlasom posun tohto návrhu zákona do druhého čítania.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Keszeghovi, nech sa páči, pán poslanec.

P. Keszegh, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov (tlač 1533), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Podpredseda Národnej rady, poverený výkonom právomoci predsedu Národnej rady, posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, preto ho odporúčam prerokovať v druhom čítaní.

Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Ústne sa hlási pani poslankyňa Sárközy ako jediná. Končím možnosť podania ďalších prihlášok k tomuto bodu programu.

Pani poslankyňa, máte slovo.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ďakujem za slovo, vyjadrím sa veľmi stručne, pretože patrím medzi tých, ktorí podpísali tento návrh zákona. Chcem vás poprosiť o podporu a fakt len chronologicky.

Výbor pre sociálne veci a bývanie bol na poslaneckom prieskume v tejto inštitúcii v apríli 2003. Na mieste sme sa vlastnými očami mohli presvedčiť o tom, akú záslužnú prácu robia v tejto inštitúcii. Je tam 132 klientov, medzi nimi aj takí, ktorí tam prišli z iných zariadení. Dokonca na vlastné oči sme videli, a keď sme prezreli dokumentáciu, tak sme zistili, že medzi tými klientmi boli takí, ktorí v tých pôvodných svojich zariadeniach boli ešte v sieťových posteliach. A na mieste sme mohli vidieť to, čo tí pracovníci v Sociáltransforme za tie roky, ktoré sa im venujú, spravili.

Prebiehal tam pilotný projekt. Všetko bolo v rámci zákona. Videli sme chránené bývanie, chránené dielne, stolársku dielňu a mohla by som o tomto ešte dlho hovoriť. Zistili sme na tom poslaneckom prieskume, že to, čo im je vytýkané, to je úplne iné a nie je to tak, ako nám bolo prezentované. Žiaľbohu, od apríla 2003 sme prijali viacero uznesení jednak aj vo výbore, bol tam viackrát pán minister Kaník, boli tam pracovníci z ministerstva a nemohli sme sa pohnúť. Nepohli sme sa ani o krôčik. Nič iné nám momentálne nezostáva, ako predložiť túto novelu zákona a pokúsiť sa vyriešiť túto situáciu týmto spôsobom.

Takže takisto ako pán poslanec Blajsko vás tiež prosím a žiadam, aby ste podporili tento návrh zákona, aby sme ho mohli prerokovať v druhom čítaní. Ďakujem vám pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa bola jediná, ktorá vystúpila k tomuto bodu programu. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Pán navrhovateľ? Pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o

správe o postupnosti krokov pri riešení problémov bezdomovcov.

Správu máte ako tlač 1542. Správu výborov máte ako tlač 1542a.

Prosím teraz pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, pani Ivetu Radičovú, aby predmetný dokument vlády uviedla. Nech sa páči, pani ministerka.

I. Radičová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, boli sme požiadaní vypracovať správu o postupnosti krokov riešenia bezdomovectva. Správa rekapituluje posledné udalosti alebo ostatné udalosti, ktoré podmienili väčšiu diskusiu, ale aj záujem o túto tému a túto problematiku.

V závere správa prináša návrhy krokov, ktoré by mohli riešiť akútny stav. To, čo správa neprináša, je systémové riešenie do budúcnosti, ktoré podľa môjho názoru tkvie v prijatí zákona o sociálnych službách, na ktorý v tomto volebnom období už nebola vôľa. Ale dúfam, že bude politická vôľa v budúcom volebnom období, pretože je to jediná možnosť, ako zabezpečiť predovšetkým prevenciu pred vznikom tohto fenoménu, vyhľadávaciu činnosť a ostatné následné sociálne služby, ktoré zabránia rozširovaniu fenoménu bezdomovectva. Takže skutočné systémové riešenie je riešením, ktoré musí byť súčasťou zákona o sociálnych službách. Snažili sme sa dať návrhy takých riešení, ktoré umožňuje súčasný stav legislatívy a súčasný kompetenčný zákon.

Takže ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím predsedu výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Brocku, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie ako gestorský ma určil predniesť túto správu.

Materiál prerokoval aj výbor pre verejnú správu a tento odporúča Národnej rade vziať návrh správy na vedomie. Náš gestorský výbor správu prerokoval, ale neschválil uznesenie z dôvodu uznášaniaschopnosti výboru. Z výborov pri rokovaní o tejto správe nevyplynuli pre Národnú radu žiadne návrhy. Návrh uznesenia máte v prílohe.

Vážený pán podpredseda, hlásim sa do rozpravy k tomuto bodu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Pán poslanec Brocka, máte prvé miesto ako spravodajca právo vystúpiť ako prvý. Písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Ústne, myslím, že hlási sa pani poslankyňa Tóthová ako jediná. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

Nech sa páči, pán Brocka.

J. Brocka, poslanec: Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, problém bezdomovectva je nový, je starý, možno by som mohol povedať, že to je staronový problém, ale v podmienkach sociálneho štátu a modernej Európy je to neslýchaný problém. Lebo je to niečo, čo zaváňa stredovekom, že existujú medzi nami ľudia, ktorí nemajú absolútne nič. Žijú na ulici zbavení možnosti pomôcť si prežiť na ulici. A už sme si na tento problém postupne zvykli a zvykáme si. Iba keď sa výrazne zhoršia poveternostné podmienky a keď je veľmi zima, tak nás tento problém akoby viac oslovoval ako po iné dni.

Príčiny toho, ako sa človek stane bezdomovcom, sú rôzne. Môže to byť rozpad rodiny, môže to byť návrat z výkonu trestu odňatia slobody, keď človek sa nemá kam vrátiť, môže to byť rôzna forma závislosti, môže to byť opustenie zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti, môže to byť nízka mentálna úroveň. Myslím si, že odstrániť všetky príčiny, ktoré vedú k bezdomovectvu, sa nám asi nepodarí. Ale určite by sme mali riešiť problém bezdomovectva minimálne tak, aby to bolo dôstojné pre tých, ktorí sa v takej situácii nachádzajú, a aby to bolo dôstojné aj pre nás ostatných, ktorí sa s týmto javom stretávame.

My vieme, čo treba urobiť, aj nakoniec v tejto správe, ktorú predložila vláda do parlamentu, sa konštatuje, čo všetko chýba, aby sme tento problém zvládli na dôstojnej úrovni, že treba útulky, že treba zariadenia typu denných stacionárov, že treba nocľahárne, kde je možnosť krátkodobého pobytu formou záchytného strediska. Systémovým riešením je vytvorenie siete rôznych typov zariadení pre jednotlivé typy bezdomovcov.

A v tejto súvislosti chcem spomenúť to nesystémové riešenie, ako sa často komentoval prípad stanového tábora, ktorý bol postavený v druhej polovici januára v mestskej časti Vrakuňa. Je to nesystémové riešenie, ale vďaka tomuto nesystémovému riešeniu v čase, kým existoval tento stanový tábor, tak v Bratislave nezomrel ani jeden človek na ulici z toho dôvodu, že by bol bez prístrešia. Predtým sa takéto prípady vyskytovali. A ja neviem, či to číslo, ktoré sa v médiách objavilo, je pravdivé, ale to číslo bolo dosť vysoké. Tento tábor však už bol zrušený minulý týždeň a ja som sa pred dvomi dňami v novinách dočítal, že zasa zomrel na ulici v Bratislave v Petržalke jeden bezdomovec. Ja som pátral po tom človeku a zistil som jeho identitu, a nielen jeho identitu, ale aj to, že tento človek prespával v stanovom tábore. On dokonca 4. a 5. marca, keď poslednýkrát v tom tábore bol krátko pred jeho zrušením. Čiže aj z toho vidieť, že ten stanový tábor, aj keď to bolo nesystémové riešenie, ale v danej situácii svoju úlohu a zmysel splnil.

Ja si myslím, že my sme si, a teda myslím tým aj štát, ale svoju úlohu celkovo pri riešení tohto problému nesplnili tak, ako by sa žiadalo. Ja si myslím, že štát v prípade riešenia tohto problému zlyhal. To nestačí len kompetenčne zveriť túto starostlivosť na samosprávy. A vo všetkých zákonoch hovoriť o tom, že môže ministerstvo sociálnych vecí, ministerstvo obrany môže, ministerstvo vnútra môže, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny môže - všetci len môžu, ale nikto nemusí, nikto nemusí. A ja si myslím, že v tomto je naša legislatíva veľmi deravá. Aby ľudia ďalej nezomierali na uliciach v dnešnej dobe, je na to potrebné urýchlene zmeniť aj legislatívu. V tomto smere si myslím, že máme veľké rezervy.

Ďakujem za vašu pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, bude pokračovať v rozprave.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, vážená pani ministerka, milí kolegovia, kolegyne, predovšetkým by som chcela poďakovať všetkým kolegom, ktorí hlasovali za zaradenie tohto bodu do programu dnešného rokovania, že vlastne vyjadrili slobodne svoju vôľu, pretože bolo povinnosťou tento bod zaradiť, hoci sa tak nestalo, pretože podľa platného práva v prípade, ak parlament požiada o správu, tá ma byť dodaná. Bolo mi povedané, že bola dodaná, ale, žiaľ, nebola zaradená.

Pokiaľ ide o správu, nie som s ňou spokojná. Je v nej síce, tak ako povedala pani ministerka, postupnosť krokov na riešenie, ale je to informácia o krokoch v januári 2006. A končí viac-menej všeobecnými úvahami, čo by sa malo, keby a tak ďalej. Ja som tento problém začala vnímať, ešte nebola zima a dňa 14. decembra som už interpelovala pani ministerku, ako budeme riešiť tento problém.

Predrečník pán poslanec Brocka povedal, že ide o problém, na ktorý sme si už takmer zvykli. Vážení, možno niektorí, ale veľa ľudí nie. A ja som si vonkoncom na to nezvykla. A považujem to za veľmi akútny problém súčasnej doby. Akútny problém nielen z humánneho, z ľudského hľadiska, pretože bieda bezdomovcov, ich prevažnej väčšiny, je neuveriteľná, pretože tam nie sú len čisto asociálne živly. Ale sú tam aj dôveryhodní ľudia - inžinieri, učiteľky a viacerí vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí sa buď svojou dôveryhodnosťou, naivnosťou, alebo zlou zhodou okolností stali bezdomovcami.

Spomínanú interpeláciu, ktorú som odovzdala 14. decembra minulého roku, pani ministerka v zákonnej lehote vzala na vedomie aj odpovedala, ale ja som s tou odpoveďou vonkoncom nebola spokojná. Pretože v odpovedi boli nasledujúce informácie: Predovšetkým tam bolo uvedené, že kompetencia riešenia bezdomovectva prešla na samosprávu, že bola fiškálna decentralizácia, teda samospráva má riešiť tieto otázky, že na ministerstve ostala dotačná politika a príprava zákonných opatrení.

Nuž je bieda, a predo mnou to už povedal predrečník pán poslanec Brocka, ja sa musím na neho odvolať, lebo vlastne hovorím to isté, že k takejto výraznej decentralizácii v tejto problematike došlo a že štát hoci vnímal, že tento problém v spoločnosti narastá, si nenechal takú kompetenciu, ktorá by bola kontrolná, ktorá by bola jasne výkonná.

Rozširujúce sa bezdomovectvo nie je len otázkou humánnou, humánnej biedy, ale je to podhubie kriminality, je to hanba spoločnosti, je to semenište chorôb, je to znižovanie zdravotnej a kultúrnej úrovne národa. A povedzme si otvorene, je to aj rozširovanie narkomanov, je to rozširovanie prostitúcie, predaja bieleho mäsa a podobne.

Ak ste si všimli posledné číslo časopisu LIVE, reportér sa dostal do týchto kruhov v Košiciach a opisuje situáciu, ktorá je v Košiciach. Neviem, ako vám, ale mne je to otrasný opis a veľmi plastický. Dokonca uvádza, že v Košiciach na stanici sú už vyberači peňazí za miesto na lavičkách, v čakárňach a vyberači pýtajú desať korún za miesto na lavičke. Hovorí sa, že pri radiátore je to drahšie. Ďalej uvádza, ako sa zgrupujú deti z rodín, nielen nezamestnaných, ale aj hlavne bezdomovcov, ktoré tvoria skupiny, prepadávajú, a sú to deti hladné, sú to deti výbojné, sú to deti agresívne. Sú to deti ochotné siahnuť aj na život a zdravie ľudí len preto, aby získali nejaké finančné prostriedky.

Preto sa mi zdá, že odpoveď pani ministerky už aj na interpeláciu bola veľmi vlažná. Nemôžem súhlasiť s tým, že právne predpisy, ktoré sama uvádza v správe, že sú proste niečím, čím disponuje ministerstvo, že právne predpisy sú dispozitívne, nikoho k ničomu nezaväzujú, že vytváranie útulkov, ktorých je, ako pani ministerka v správe uviedla, hneď to citujem, malinký moment, chcem byť presná, preto budem citovať stanovisko ministerstva práce: "Počet útulkov v Slovenskej republike zriadených obcami, samosprávnymi krajmi a neverejnými poskytovateľmi je 60 s kapacitou 1 130 miest, čo predstavuje podľa odhadov potrebnú kapacitu."

Vážení, opakujem znovu, s kapacitou 1 130 miest, čo predstavuje podľa odhadov potrebnú kapacitu. To bolo 16. januára. Vážení, v Bratislave je len 3 000 bezdomovcov. Nebyť toho, že sa postavili stany, tak množstvo ľudí zmrzne na ulici. Ako je možné konštatovať, že týchto 1 130 miest predstavuje potrebnú kapacitu? A dávam na úvahu, aj či bolo rozumné vzhľadom na predpovede poveternostných výhľadov zrušiť stanové tábory, keď po ich zrušení zmrzol ďalší človek a možno aj viacerí, len o tom nemáme informácie. Takže si myslím, že veľká benevolencia k riešeniu tohto stavu je neúnosná.

Ďalej sa hovorí aj o tom, že často ľudia zmrzli preto, že do stanových táborov nemohli byť zahrnutí vzhľadom na požitie alkoholických nápojov. Vážení, áno, nešťastný človek niekedy požije alkoholické nápoje, ale máme my záchytné stanice? Máme my izby opilcov? Vonkoncom nemáme! V interpelácii som dostala odpoveď, že sa to bude iniciovať. Platné právo hovorí, že po dohode so samosprávou zriaďuje ministerstvo po dohode so samosprávou. Samosprávy nedávajú súhlas, lebo nemajú peniaze, vážení. Nemajú peniaze na dôležitejšie veci a pri rozhodovaní, či dajú do zdravotného strediska alebo do izby opilcov, je mi jasné, aká bude ich odpoveď.

Ďalej by som chcela povedať, že predložená správa, ako už pani ministerka sama povedala, že neprináša systémové kroky pre budúcnosť. Vážení, ani nesystémové neprináša. Je pravdou, že v závere tejto správy sa uvádza, ktoré sú dôvody vzniku bezdomovectva. Uvádza sa, že je to predovšetkým "situácia nezamestnanosti, návrat z výkonu trestu odňatia slobody," citujem zo záveru na 10. strane, "prepustenie z ústavnej starostlivosti v psychiatrickom zariadení, opustenie reedukačných domovov pre mládež" a podobne.

Vážení, čo my robíme pre to, aby ľudia, ktorí sa vrátia z výkonu trestu odňatia slobody, skutočne mali zamestnanie a mohli si platiť nájomné? Čo my robíme pre to, že z domovov mládeže a detí odchádzajú mladí ľudia, ktorí nemajú žiadne rodinné zázemie, ak by ho mali, tak by neboli v týchto ústavoch, v týchto zariadeniach. Možno ich aj majú, ale je to rodinné zázemie, ktoré nie je zázemím a o ktoré sa nemožno oprieť. Čo my robíme, aby sa títo mladí ľudia nestali bezdomovcami? Nič! Musia sa dostať na ulicu, musia sa začleniť do skupín bezdomovcov a neraz v týchto skupinách začínajú páchať trestnú činnosť. Dostávajú sa na plochu nedôstojného ľudského života.

Takisto prepustenie z ústavnej starostlivosti v psychiatrickom zariadení. Koľko sme tu z opozície vyčítali pánu ministrovi zdravotníctva, že redukuje lôžka v oddeleniach v psychiatrických zariadeniach. Interpelovali sme Veľké Leváre, kde sa ruší zariadenie zabehané, s vysokou úrovňou obslužnosti, znalosti lekárov, zdravotníckeho personálu. Rozhodili sa títo pacienti do oddelení interných. Nikoho to nezaujímalo, vážení. Títo psychicky narušení mnohí pacienti dnes sú na ulici a možno stretnú aj nás, ale nás to mnohých nemrzí, pretože sa vozíme len v autách. Je to kritika do vlastných radov, vážení. Mňa to veľmi, veľmi dráždi a nie som spokojná ani s touto správou, ktorá nedáva výhľad postupnosti krokov, čo budeme robiť, aby sme tento problém riešili. Neberieme ohľad na výzvy Európskej únie, ktorá upozorňuje na pálčivosť tohto problému, keď už nevidíme to, čo sa nám deje pod vlastnými oknami. Choďte sa pozrieť na stanicu, choďte sa pozrieť do niektorých častí Bratislavy a odporúčam, choďte sa pozrieť do Košíc do opísaného centra okolo Luníka 4.

Vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia, ja túto správu pokladám za tak "čajovú", z ktorej vôbec netrčí ani svetielko odhodlania robiť rázne kroky na riešenie tohto problému. Ja nezávidím pani ministerke, že tento problém má na stole, nie je to jednoduché riešiť, ale je na poste, kde musí značnou časťou dať energiu do riešenia tohto problému. A je mi smutno, že vláda Slovenskej republiky takúto správu vôbec pustila do parlamentu.

Osobne nebudem súhlasiť s touto správou a vzhľadom na to, že už je koniec volebného obdobia, nebudem žiadať vypracovanie správy, ktorá by bola dôstojná a vôbec adekvátna problému, ktorým je bezdomovectvo, pretože už je koniec volebného obdobia. A ak sa dostanem opätovne do parlamentu, čo sa uvidí, tak tento problém nanesiem medzi prvými v budúcom rokovaní nového zloženia Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP