P. Paška, predseda NR SR: Nech sa páči, faktické poznámky. (Hlasy v sále.) Procedurálny, pán Bugár? Asi nie, faktickú. Ešte niekto? Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

Nech sa páči.

B. Bugár, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Pán premiér, zas to je nekorektné z vašej strany, lebo, viete, po tom, čo sme sa stretli, bola aj tlačovka. Na tej tlačovke jednoznačne som povedal, že ak má byť dvojitá sadzba DPH, najprv chceme vidieť dopady, nič viac, nič menej. A to ani doteraz vašim koaličným partnerom ste nepredložili. Ale keďže hovoríte, že každý minister, citujem vás, prispieval do programového vyhlásenia osobitne, no tak vás chcem upozorniť na nedorozumenia medzi ministrom financií a vami, pán premiér. Hovorili ste pred chvíľočkou, som vás citoval, že ste jediná strana, ktorá bez zaváhania oznamuje, že zruší rovnú daň. Pán minister financií hovorí, že o zrušení rovnej dane sa neuvažuje. Ale keď chcete, citovať vás môžem ďalej, že pôjdete do rokovania o zostavení novej vlády s razantnými podmienkami, pokiaľ ide o daň z dividend. Naopak, 7. 7. pán minister Počiatek hovorí: "Myslím si, že tento model sme zavrhli." A môžem ďalej citovať. Takže, viete, ak tu vznikli nejaké pochybnosti, tie pochybnosti vznikli práve preto, lebo ste sa vyjadrovali rôznymi spôsobmi a protichodne. Takže, pán premiér, ak sú tu určité problémy, tak tie problémy ste spôsobili vy tým, že najprv ste urobili vládu a až potom ste začali hovoriť o tom, čo bude v programovom vyhlásení vlády, aké budú priority.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne. Dovoľte mi reagovať na poznámku pána predsedu vlády Fica ohľadom spolupráce Republikovej únie zamestnávateľov na tvorbe programového vyhlásenia vlády. Táto organizácia dnes vydala jednoznačné stanovisko, v ktorom kritizuje programové vyhlásenie, vidí v ňom veľa rizík a doslova sa v ňom uvádza, že zavedenie progresívneho zdanenia fyzických osôb, ako aj dvojitej sadzby DPH sú zásahy do jednoduchého a prehľadného daňového systému, vnášajú doň chaos a utvárajú priestor na zneužitie systému. Podobne sa vyjadruje aj kriticky ku plánovanej novelizácii Zákonníka práce. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďalej vystúpi za klub Kresťanskodemokratického hnutia pán Pavol Hrušovský.

P. Hrušovský, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády, členovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci, opäť sme po štvrtýkrát svedkami prerokovávania Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v Národnej rade Slovenskej republiky. Je to základný dokument, ktorý má občanom ponúknuť predstavy novej vládnej garnitúry.

Programové vyhlásenie, ktoré nám predložil pán premiér Robert Fico a jeho koaliční partneri, poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia nepodporí a nevysloví dôveru tejto vláde. Pre Kresťanskodemokratické hnutie je tento dokument tak z politického, ako aj z odborného hľadiska neprijateľný.

Osem rokov bolo Kresťanskodemokratické hnutie súčasťou vládnej koalície. KDH sa nemá za čo hanbiť. Boli sme to my, ktorí sme pripomínali chyby minulosti. Boli sme to my, ktorí sme nechceli zabudnúť na utrpenie a bolesť mnohých ľudí prežité v totalitných režimoch. Boli sme to my, ktorí sme chceli uchovať v pamäti národa ich zjazvené duše. Naše hnutie bolo vždy súčasťou zápasu o pravdu aj demokraciu. Aj vďaka Kresťanskodemokratickému hnutiu získalo Slovensko naspäť svoju hrdosť a medzinárodné uznanie. Podporovali sme každého, kto chcel prispieť k zlepšeniu pomerov. Spolu s proreformnými politickými partnermi sme sa pokúsili modelovať tvár tejto krajiny.

Sme sklamaní, že dnešná koalícia, ktorá sa uchádza o dôveru, nedáva jasne najavo, akú tvár Slovensku želá. Namiesto toho si nasadzuje masky. Pred voľbami to bola maska nemilosrdnej kritiky, ktorá nenechávala kameň na kameni a išla vláde po krku. Po voľbách tu je salónna maska uvedomených administrátorov, ktorí sľubujú dodržať ekonomické parametre. Ako to však chce dosiahnuť, keď zároveň sľubuje štedrý sociálny štát, to sa už v programe vlády nedozviete.

Čo je pravdivým posolstvom pre túto krajinu a pre jej občanov. Stačilo pár dní a niektoré masky padli predčasne. Pred voľbami sme počúvali, že strašíme vládou Smer - HZDS - SNS, že je to len taktika a výmysel protivníkov. Tiež sme nezabudli na sľuby, že bude zostavená vláda, ktorá bude medzinárodne akceptovaná. Maska padla. Slovensko nie je ďaleko od tichej medzinárodnej izolácie. Vláda ešte nezačala vládnuť a už musí vysvetľovať najbližším susedom výroky predsedu koaličnej strany. Namiesto zastavenia týchto prešľapov sme dokonca svedkami ich obhajoby.

Pred voľbami sme boli zavalení sľubmi o kontrole moci. Dnes, aj podľa programového vyhlásenia vlády, sa obávame opaku, jej koncentrácie a obmedzenia kontroly. Pripomeniem obsadenie väčšiny predsedov parlamentných výborov, k tomu výbor pre európske záležitosti, ktorý má vládu kontrolovať a na jeho čele mal teda byť, som o tom presvedčený, predstaviteľ opozície. Nie, tento výbor dostala do rúk koalícia, ktorá takto bude kontrolovať vlastnú vládu. Pridám ešte pochybnosti, ktoré vyslovujú koaliční predstavitelia o Špeciálnom súde, špeciálnej prokuratúre, Ústavnom súde či médiách. Pred voľbami sme boli kritizovaní za netransparentnosť. Dnes máme brať ako samozrejmosť, že médiá nebudú informované o rokovaniach Koaličnej rady, o novom riaditeľovi Slovenskej informačnej služby a o niektorých postojoch premiéra vlády Slovenskej republiky.

Pred voľbami tu bola maska najlepších odborníkov. Po voľbách škraboška padla a vidíme len zúfalý nedostatok expertov a reálnych riešení. Opäť sa pýtam, akú tvár chce táto koalícia pre Slovensko, nie masku, ctené dámy a páni, ale tvár. Ak by aj dnešná koalícia chcela niektoré jej črty modelovať, je tu nemálo rozporov.

"Vláda chce," citujem teraz z programového vyhlásenia vlády, "prvoradú pozornosť venovať vzťahom so susednými krajinami. Naším cieľom je komplexný rozvoj spolupráce v politickej, hospodárskej a kultúrnej oblasti." A ďalej citujem: "Vláda bude rozvíjať regionálnu spoluprácu, predovšetkým v rámci V-4. Vláda Slovenskej republiky sa bude usilovať o to, aby zoskupenie slúžilo ako nástroj presadzovania spoločne definovaných záujmov vrátane Európskej únie." Sme však svedkami, ako sa pán premiér necitlivo správa voči jednému z členov V-4 a s pohŕdaním komentuje vyslovené obavy. Takže, pán premiér, sa vás pýtam: Ktorá maska je pre vás pravdivá?

Vláda chce podporovať proces ratifikácie Zmluvy o Ústave pre Európu. Doterajší dokument potvrdil, že text ide proti národným záujmom a suverenite členských krajín Európskej únie. Premiér a koalícia hovoria, že budú zase brániť národné záujmy krajiny. Pýtam sa: Kde je teda pravda?

Mrzí ma, že sa na slovenskú politickú scénu vrátila hrubozrnná rétorika, ktorá svojou agresivitou ničí krehký konsenzus v oblasti práv národnostných menšín. Je žalostné, ak nová vláda zľahčuje tento problém konštatovaním, že nejde o porušenie Trestného zákona. Páni a dámy z novej koalície, nie všetko treba vidieť len v paragrafoch a kódexoch. Politická kultúra sa nedá do nich vtesnať. Buď politici sú slušní, alebo nie. Aj oni výrazne vytvárajú tvár krajiny. Len pár slov či konfrontačných vyjadrení ju dokáže dokaličiť na dlhé obdobie.

Kresťanskodemokratické hnutie akceptuje, že došlo k vystriedaniu moci. Nastúpila vláda, ktorá sa hlási k ľavicovým hodnotám. K nim patrí silný sociálny obsah, ako aj zvýraznenie úlohy štátu. Nemožno to však robiť tak, aby sa spoločnosť vychýlila zo svojej rovnováhy. Máme obavy, že úspešní ľudia budú v tejto krajine trestaní za svoj úspech, že solidarita so sociálne slabšími nebude mať systematické základy a reálne ciele, že bude vynútená. To nie je správna cesta. Takáto cesta rozdeľuje ľudí na úspešných a ukrivdených. Dokáže vyvolať také negatívne postoje a emócie, ktoré by boli pre Slovensko škodlivé. Kresťanskodemokratické hnutie vníma sociálne otázky veľmi jasne. Treba ich však riešiť systémovo a účelne.

Dámy a páni, Slovensko sa pomaly vyrovnáva so svojou minulosťou. Pre Kresťanskodemokratické hnutie je to dlhodobý program, ktorý sa nedá uskutočniť za jedno volebné obdobie. Nasledujúce roky, keď si pripomenieme aj 20. výročie novembrových udalostí, však budú podľa nás výrazným krokom späť. Otvorene to pomenujem. Sme prekvapení, koľko ministrov tejto vlády má za sebou členstvo v Komunistickej strane a to nie je pre tvár krajiny dôležité. Z tejto tváre krajiny zostávame smutní. Smer vyhral voľby, je to v poriadku, je to legitímne a rešpektujeme to. Vytvoril vládu takú, akú chcel, aj na to má právo. Smer a jeho koaliční partneri však nepovedali jasne v programovom vyhlásení vlády, ako chcú so svojou mocou naložiť. Sme pripravení konštruktívne spolupracovať všade tam, kde to bude tvár Slovenska skrášľovať. Budeme však ostražití. Chceme byť kvalifikovanou, prísnou, ale spravodlivou opozíciou. Našou úlohou však vždy bude aj strhávanie falošných masiek, ktoré by chceli tvár krajiny vylepšovať umelo, len na jednu sezónu. Máme tradíciu v obhajobe ľudských práv, na ktorú sme hrdí. Nenaučili sme sa to oportunisticky len včera a iba preto, že v Európskej únii to letí.

Dámy a páni, občania sa na nás môžu spoľahnúť. Pričiníme sa o to, aby masky padli a tvár Slovenska nestratila vľúdnosť. Ďakujem za počúvanie. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Priestor na vaše faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pán poslanec Zelník.

Š. Zelník, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcem predrečníka poprosiť, aby sme prestali rozdeľovať ľudí, že sú dobrí alebo zlí, podľa toho, či sú v tej alebo inej politickej strane. Myslím si, že ak chceme niekoho hodnotiť, tak ho hodnoťme za to, čo doteraz urobil dobré alebo zlé. Nehodnotil by som žiadneho člena vlády podľa toho, či bol v tej alebo onej politickej strane alebo je teraz v takej alebo onakej. Ak máš, pán poslanec, nejaké výhrady ku komukoľvek, tak potom povedz konkrétne, že ten a ten človek za svojho života urobil toto zlé, a preto nemá byť vo vláde.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán poslanec Senko.

J. Senko, poslanec: Pán Hrušovský sa snaží podsúvať niektoré veci, čo sa týka rétoriky, tejto vládnej koalícii, tomuto vládnemu programu. Ja by som chcel len upozorniť na falošnú rétoriku Kresťanskodemokratického hnutia v predchádzajúcom volebnom období, čo sa nakoniec prejavilo aj vo výsledku volieb a v akceptácii medzi verejnosťou Kresťanskodemokratického hnutia.

Rád by som takisto upozornil na niektoré veci, a síce, aby zbytočne nerozdúchavali národnostné vášne. Je to veľmi zlá cesta, ktorá možno vedie k nie dobrej spolupráci s ostatnými politickými stranami. Ale je to cesta jasná opozície, opozície v tom smere, že vidí cestu na to, ako možno zoslabovať pozíciu tejto vládnej koalície. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Chcem upozorniť kolegov, aby naozaj sa prihlasovali s faktickou poznámkou do termínu, kým neuzatvorím možnosť sa prihlásiť.

Za poslanecký klub Smeru - sociálnej demokracie vystúpi pán poslanec Číž.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za udelené slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, kým sa dostanem k tomu základnému posolstvu, ktoré chcem v mene strany Smer - sociálna demokracia predložiť na dnešnom rokovaní, dovoľte mi len krátke zareagovanie na dve veci. A chcem využiť teda toto moje postavenie, a to predovšetkým teda lajtmotív vystúpenia bývalého premiéra tejto krajiny pána Dzurindu o populizme. Vážený pán premiér, ja som sa profesionálne zaoberal teóriou štátu a práva. A tam sme sa učili, že teda tie hodnoty, ktoré súvisia s demokraciou, sú rôzne. A jedna z najdôležitejších je tá, že demokracia znamená slúžiť ľudu, demokracia je služba. To znamená, že keď konám niekomu službu, tak musím toho človeka akceptovať, teda toho občana akceptovať ako nositeľa najvyššej moci v štáte. Každý čo len trošku slušný politik sa tomu občanovi venuje. Pýta sa ho, čo potrebuje, čo chce. A ponúka sa mu využívať poznatkový potenciál vlastnej strany a možno aj ideológie na to, aby jeho problémy riešil. To považujem za najväčšiu česť mojej politickej činnosti, že môžem slúžiť občanom. Toto nazývať populizmom, pán premiér, skúsme to tak, že je to nedorozumenie z vašej strany, aby som to zbytočne nedramatizoval. A budem sa v tomto smere snažiť byť populistický, lebo budem veľmi pozorne počúvať, čo hovoria ľudia tejto krajiny, a budem sa snažiť urobiť všetko preto, aby ten potenciál, ktorý má k dispozícii vláda alebo, ak chcete, štát, týmto občanom slúžil. Toľko to je na úvod.

A ešte k pánovi predsedovi Kresťanskodemokratického hnutia k tomu, že Smer má viacero masiek a neviem čo všetko. No problém je tu taký, sociálna demokracia, myslím si, disponuje veľmi solídnym súborom hodnôt, praktických postupov pri správe štátu. Ide o ideológiu, ktorá je veľmi výrazne vyskúšaná, akceptovaná v krajinách západnej Európy. Myslím, že na túto tému ani netreba ďalej hovoriť. Takže pánov kolegov rôzne názory toho typu, že Smer nemá potenciál a pod., považujem za veľmi nekorektné a zbytočne konfrontačné, ale hlavne nie vecné. Zauzľujú zbytočne diskusiu. A skôr by sme sa mali orientovať na naozajstné oponovanie základných názorov o tom, čo si myslíme, že pre ľud tejto krajiny je dôležité.

Na druhej strane treba povedať aj to, že podmienky, v rámci ktorých Smer preberá vládu, sú predsa výrazne limitované. Osem rokov tu vládli vlády dve s výrazne neoliberálnym programom, s výraznými antietatistickými tendenciami, ktoré dôsledne rozbúrali viaceré inštitúcie štátu, ktoré zabudli pri programovaní procesov rešpektovať to, že sme vo vážnej transformácii a že nie všetky procesy, ktoré na Slovensku prebiehajú, sú totožné s procesmi, ktoré sú v Európskej únii, že bolo treba nejakým spôsobom tieto odlišnosti identifikovať a pripraviť konkrétnu politiku na riešenie týchto disproporcií. Vlády nato zámerne rezignovali a dôsledkom je to, že dnešná krajina je taká, aká je, krajina s 20-percentnou biedou, krajina, ktorá je málo konkurencieschopná, krajina, ktorá nemá k dispozícii strategický materiál. Vážni filozofi mimo Smeru hovoria o tom, že sa vyprázdňuje verejný priestor a podobne. Takže v tejto súvislosti ten program strany, ktorá chce prísť, musí rešpektovať daný stav. Musí sa na mnohé veci pripraviť. Potrebuje niektoré veci identifikovať a hľadať spojencov, s ktorými ich môže realizovať. Takže ak môže niečo urobiť, urobí minimálny program, taký, v rámci ktorého zrealizuje aspoň základné hodnoty a naznačí občanom smerovania, na ktoré bude orientovať svoje kroky a svoju energiu, ktorú má k dispozícii. Takže to je veľmi jednoduché, takže masku žiadnu Smer nemá, Smer sa snaží veľmi realisticky vyhodnotiť existujúci stav a v rámci štvorročného volebného obdobia predkladá verejnosti program riešenia základných otázok.

A teraz mi dovoľte, aby som sa teda venoval vlastnému textu, ktorým by som chcel demonštrovať niektoré postoje poslaneckého klubu strany Smer - sociálna demokracia.

Vážené kolegyne, kolegovia, vláda ktorá vzišla z júnových volieb, predkladá Národnej rade svoje programové vyhlásenie. Je nesporné, že táto vláda má podporu verejnosti, má prirodzenú legitimitu, čím sa dramaticky odlišuje od predchádzajúcej vlády, vlády, ktorá preukázateľne s menšinovou podporou obyvateľstva uskutočnila dramatické zmeny v zásadných hodnotových otázkach, vo vnímaní úlohy štátu, v základných premisách hospodárskeho života, v chápaní súkromného vlastníctva, v inštitucionálnej štruktúre organizácie štátu či v charaktere, spôsoboch a metódach a štýloch riadenia štátu. Občania Slovenskej republiky v legitímnych voľbách odmietli tento spôsob správy vecí verejných a dali šancu inému spôsobu správania krajiny, ktorý sa pokúsi zastaviť proces odbúravania sociálneho štátu, výrazne obmedzí akceleráciu neoliberálnych reforiem a pokúsi sa dostať správu štátu znovu pod kontrolu občanov tejto krajiny.

Je veľmi dôležité, ak chceme hľadať súvislosti programového vyhlásenia, aby sme posúdili, v akom skutočnom stave je krajina, ale aj to, aké hodnotové východiská ponúkame našim občanom a ktoré odlišnosti novej vlády chápeme ako podstatu nového procesu prípravy programového vyhlásenia. Transformácia nášho štátu, organizácia prístupového procesu do Európskej únie či transatlantických štruktúr sa v posledných ôsmich rokoch niesla v jednoznačnom až v maximalizujúcom príklone k neoliberálnym teóriám v privatizácii verejného sektora. Nesporne ide o svetový trend, s ktorým zápasia aj oveľa silnejšie krajiny demokratickej Európy, a nepochybne ide o procesy s polarizovaným obsahom, ktoré obsahujú vývojové výzvy a súvisia so stavom konkurencieschopnosti v globalizovanom svete. Na druhej strane tieto tendencie predstavujú významné ohrozenia štandardného chápania úlohy štátu, akceptovaných sociálnych hodnôt a riadenia spoločnosti s cieľom tieto výzvy štátnicky zvládnuť, chápať ich esenciálnu podstatu, zabezpečiť, aby tak hmotné či sociálne zdroje v maximálnej miere slúžili občanom nášho štátu a zabezpečili ďalším generáciám vývojovú perspektívu.

Vážení kolegovia, či chceme alebo nechceme, sme viazaní na vzájomnú solidaritu, pretože iba výnosy z našich zdrojov, zdrojov našej krajiny a z našej práce sú schopné zabezpečiť primerané sociálne služby, tak rozsah sociálnej siete, kvalitu zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, verejného poriadku, verejnej správy, dopravnej štruktúry a podobne. Iba rešpektovanie úlohy sociálneho kapitálu našej krajiny, teda ľudí a občanov, zmysluplné riadiace aktivity a potrebné strategické uvažovanie umožní solídnu konkurencieschopnosť našej krajiny tak v Európskej únii, ako aj v širšom priestore. Formovanie národno-štátnych záujmov, ich konkrétne realizovanie predsa nie je xenofóbnou či ostrakistickou záležitosťou, ale úplne samozrejmým inštrumentáriom primeranej, sebavedomej a dobre spravovanej krajiny. Súčasťou takéhoto prístupu býva aj náležité nakladanie so strategickým potenciálom krajiny, trvalá spolupráca s obyvateľstvom, jeho rešpektovanie ako najvyššieho nositeľa moci v krajine,

Vážené dámy a páni, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že v zavádzaní neoliberalistického modelu nezohrávajú úlohy tzv. nemenné ekonomické zákony, ako to s obľubou hovorieval pán bývalý podpredseda vlády Mikloš, či nejaká historická nevyhnutnosť. Naopak, veľkú úlohu tu zohrávajú záujmy konkrétnych finančných skupín, ktoré reprezentuje konkrétna ideológia. Samozrejme, Svetovú banku nechápeme jednoznačne, napr. negatívne, ale chápeme ju v jej historických či vývojových tendenciách. O jej kontroverznom pôsobení sa diskutuje v odborných kruhoch celej Európy a sú známe razantné postoje aj v štátoch Európskej únie voči mnohým jej aktivitám. Snáď ani jeden štát nepristúpil k jej požiadavkám tak jednostranne, tak hlboko nerešpektujúc vlastné záujmy ako práve predchádzajúca vláda Slovenskej republiky. Odmenou bola potom široká "pomoc" v hodnote miliárd korún pre vládu pri zavádzaní neoliberálnych reforiem, mimochodom, narušujúcich prirodzenú politickú súťaž v našej krajine. Ak hovorím o pomoci v úvodzovkách, tak ich dávam preto, lebo túto pomoc budú musieť naši obyvatelia aj v dohľadnej dobe zaplatiť. Ak bývalý svetový ekonóm, nositeľ Nobelovej ceny za rok 2001, a bývalý riaditeľ ekonomický Svetovej banky Stigliz uvádza celý rad zásadných výhrad voči jej pôsobeniu, ja uvediem iba jednu jedinú. Neexistuje žiaden dôkaz, že úplná liberalizácia kapitálového trhu podnecuje hospodársky rast. Slovom, slovenská politická elita ovládaná direktívami Svetovej banky, ale aj Medzinárodného menového fondu a vybavená neoliberálnou ideológiou realizovala experiment, ktorý nemá odborné ani racionálne krytie, zato mu však nechýbalo nebývalé ideologické nadšenie.

Okrem toho chcem zdôrazniť, že neoliberálne reformy nielen niekomu slúžia a rozhodne neslúžia väčšine spoločnosti, lebo časť spoločnosti vyslovene ničia. Svedectvom je nebývalý a predtým nepoznaný rast chudoby. Slovensko v doterajšom stave vývoja spoločnosti neponúka obyvateľom žiadne významnejšie spätné väzby. A apatia obyvateľstva iba dodávala väčšiu guráž elitám v zavádzaní liberalizácie. Ak sa niekto postavil na odpor, vážené kolegyne, kolegovia, vláda neváhala použiť represiu. Doterajšie oslabenie vplyvu odborov na tripartitu je očividným dôkazom symbolického násilia. Som rád, že je iba symbolické. K ďalším patria dôsledky demonštrácie policajtov za mzdové požiadavky či stav justície spochybňujúcej zákazy štrajkov. Zásadné škody cítime na spomínanom sociálnom kapitáli, teda ľudskom potenciáli našej krajiny.

Neoliberálny trend zavedený minulou vládou aj s pomocou ideologických a manipulačných mechanizmov zaviedol do spoločnosti prebudený individualizmus. Spolu s odbúravaním verejného sektora je stále menej spôsobov, akoby ľudia mohli svojou participáciou ovplyvniť charakter najpodstatnejších politických krokov, akoby nám vyhovovalo, že v spoločnosti, v ktorej sa ľudia stávajú uzatvorenými a izolovanými jedincami, sa len málokto bude chcieť aktívne podieľať na vláde ľudí osebe samých. Podľa liberálneho filozofa Taylora koncentrácia na JA splošťuje a zužuje naše životy, významovo ich ochudobňuje a odpútava od ostatných ľudí, od spoločnosti. Potom odmietame našu minulosť ako nepodstatnú skutočnosť, popierame požiadavky občianstva či rešpektovanie solidarity či požiadavky potrieb životného prostredia.

Osem rokov zavádzaný neoliberalizmus, dovedený do krajnosti, zdá sa, víťazí aj nad demokratickým posolstvom účasti ľudí na správe vecí verejných. Stráca sa solidarita, angažovanosť, emancipácia. Sme presvedčení, že tento trend je veľmi nebezpečný, pretože ono vyprázdňovanie verejného priestoru za krátenie sociálnej spravodlivosti, demokracie a napĺňanie súkromných záujmov časti finančných skupín a evidentne iba malej časti spoločnosti ohrozuje legitimitu demokracie. A môže sa stať, že ho nahradia nové totalitné prúdy, ktorých prvé výhonky sú viditeľné tak v Európe, ale, treba povedať, aj u nás.

Pravicová vláda jednostranne zdôrazňovala zlepšovanie podnikateľského prostredia, čo je samo osebe v poriadku, avšak iba za cenu dramatického zhoršenia stavu pre zamestnancov, akoby ich záujmy neboli imanentnou súčasťou štátnej politiky. Program SDKÚ dokonca v týchto voľbách, som si prečítal, otvorene hovorí o tom, že odvody zamestnávateľa presunieme na zamestnanca, čo jednoznačne znamená, že trhové riziká a neistoty sa presunú iba jedným smerom, na zamestnancov. Počas celých osem rokov vláda Slovenskej republiky dôsledne neposudzovala dopady hospodárskej politiky na nepodnikateľov, zamestnancov, celú humanistickú sféru, nezamestnaných, ale aj odkázaných. Osobitne postavenie dôchodcov celoživotne odvádzajúcich poctivú prácu je v podstate tragické.

Je pre nás neakceptovateľná téza, ktorú cítiť z činnosti minulej vlády, že záujmy veľkopodnikateľov možno ťažko chápať ako univerzálne záujmy spoločnosti. A to bola jedna z podstatných záležitostí politík, ktoré minulá vláda realizovala. Situácia v našej krajine vyhovuje jednému percentu Slovákov, ktorí vlastnia 40 % nášho národného bohatstva. Je však stále menej dôvodov myslieť si, že to, čo je dobré pre Pentu či pre Slovnaft, je dobré aj pre Slovensko.

Existujú v podstate dva spôsoby, ako vo verejnej sfére napĺňať súkromné záujmy a zároveň vzbudzovať zdanie legitimity či serióznosti, po prvé, zakrývať tento proces nepriamo ideologicky a vytvárať ilúziu, že isté politické kroky vyhovujú síce istej skupine ľudí, ale poslúžia v konečnom dôsledku aj verejnému záujmu. Možno sa to vážnosti tohto rokovania nehodí, ale ten citát Galbraitha, známeho to amerického ekonóma, je o tom, že keď má kôň nadbytok a dostatok ovsa, tak potom je jeho trus kvalitný a môžu sa z neho nažrať aj vtáky. Problém je, pravda, že to je v humanistickej rovine. Tento príklad rovno nie je oslnivý.

Vážené dámy, vážení páni, ak skúmame stav spoločnosti ako východisko pre posúdenie programového vyhlásenia novej vlády, je potrebné kriticky zhodnotiť aj jednu z hlavných premís doterajšej vlády, premisu tzv. účtovnej efektivity. Postavená bola alternatíva, buď budeme "rozumne hospodáriť", alebo budeme zadlžovať krajinu. Vo svojom programe SDKÚ napr. navrhla, aby sa kritériá európskeho Paktu rastu a stability stali súčasťou zákona o rozpočtových pravidlách. Odhliadnuc od rozpočtovej praxe v krajinách EÚ, vidíme situáciu vo Francúzsku, v Nemecku, v Maďarsku, mimochodom, ak to registrujú naši kolegovia z SMK, od ekonómie v už dávno poznaných a realizovaných rozvojových stratégiách, je takýto postup pre krajinu zjavne nekompetentný. Transformovaná krajina je objektívne a prirodzene v stave krízy, kde krízový manažment musí urýchlene vystriedať rozvojová stratégia s aktivovaním poznatkového potenciálu celej spoločnosti s inovatívnymi hospodárskymi stratégiami. Odpoveďou minulých vlád bola totálna absencia a rezignácia na tvorbu národohospodárskej politiky, posmešné odmietanie všetkých foriem sociálneho inžinierstva.

Myslím si, že má význam uviesť niekoľko úvah prof. Tótha o dichotómii alebo, ak chceme, dvojznačnosti medzi politickým a štátnickým prístupom a tzv. manažérizmom, ktorý nám vláda neustále ponúkala. Štátnik inovuje, manažér administruje. Manažér má krátkodobý pohľad, štátnik dlhodobú perspektívu. Manažér sa pýta kedy a ako, štátnik sa pýta čo a prečo. Manažér imituje, štátnik tvorí originál. Manažér akceptuje status quo a štátnik dáva výzvy.

Bývalá vláda plná úradníčenia, a nie vízie sa celkom oddala logike globalizovaného liberalizmu a nechránila občanov svojej krajiny pred dôsledkami trhovej dominancie síl, ktoré s našou krajinou nemajú nič spoločné. Namiesto toho, aby vytvorila víziu Slovenska, ktorú by pomocou rozumnej politiky a premyslenej investičnej politiky rozbehol štát ako v prípade kríz vo všetkých iných krajinách, dokonca v Spojených štátoch, v Japonsku a pod., tak nabiehala na vyrovnaný rozpočet za každých okolností. Namiesto toho, aby aktívnou sociálnou a hospodárskou politikou chránila tých, ktorých globalizovaný kapitalizmus odsúdil na nezamestnanosť či nízky príjem, tak týchto ľudí obdarila nižšou dostupnosťou sociálnych služieb a vyšším znášaním trhových rizík.

Vážené dámy a vážení páni, organizácia štátu, jeho inštitúcie, formy redistribúcie, daňový systém, organizácia hospodárskeho života, sociálne a vzdelávacie systémy počas posledných dvoch vlád sa niesli v znamení hesla "zvyšovanie efektivity", a to efektivity bez prívlastkov. Chcem zdôrazniť, že ekonomickú efektivitu nemožno považovať za hodnotu samu osebe. Efektivita ekonomického systému sa evidentne stáva hodnotou až v kombinácii s rozdelením produktov tejto efektivity, teda v kombinácii s inými hodnotami ako napr. so spravodlivým rozdelením produktov spoločnosti či zachovaním priaznivých životných podmienok. Veď ak by bol ekonomický systém nanajvýš efektívny a produkoval by obrovské množstvo statkov, no celá táto suma týchto statkov pripadne jednému občanovi, ide skutočne o efektívny ekonomický systém? Veď množstvo pravicových filozofov, napr. Rous či Gorkin, a citujem zámerne len pravicových a liberálnych filozofov, vychádza z modelov, ktorých sociálna spravodlivosť ani zďaleka nevylučuje hospodársky rast či ekonomickú efektívnosť. Sociálna spravodlivosť je zlučiteľná s ideou hospodárskeho rastu a rovnomernejšie rozdelenie národného bohatstva predsa neprotirečí ekonomickému napredovaniu. Veď to posmešné predvádzanie úspechov škandinávskych krajín, kde je možno až naozaj extrémne prerozdeľovanie, už viditeľne odporuje aj elementárnym fyzikálnym zákonom. Ako hovorí ekonóm Fischer, sociálna spravodlivosť sa ani tak neprieči ekonomickej efektivite a hospodárskemu rastu, ale skôr tzv. pleonaxii čiže túžbe mať stále viac a viac.

Počas minulej vlády sa často objavovala aj téza o tzv. realistickej sociálnej politike a rovnako sa veľmi silne ale ťažko zvrátiteľne usídlila v inštitúciách štátu. Veď práve americký liberál Gorkin povedal, že realistická politika dosiaľ nepodnikla nič, aby čelila dvom osudovým vývojovým tendenciám, jednak neustálemu narastaniu nerovnosti, ktoré však poškvrnili našu spoločnosť, a rozleptávaniu zmyslu pre spoločenstvo, ktorý jediný viedol k tomu, že sme za osud všetkých svojich spoluobčanov pociťovali aspoň určitú zodpovednosť.

Hovoríme jednoznačne nie politike, ktorá sociálnu nerovnosť vníma v podstate ako žiaducu a netají sa s jej nepriamou podporou. Je známe, že Margaret Thatcherová, ku ktorej sa tak veľmi konkrétne hlási pán podpredseda vlády Mikloš, v jednom zo svojich prejavov celkom explicitne vyhlásila: "Je našou úlohou oslavovať nerovnosť." Sme presvedčení, že spoločnosť musí vytvárať pre všetkých ľudí rovnaké štartovacie podmienky, aby mali porovnateľné podmienky nielen formálne, ale aj fakticky. Rozlišovať len dva druhy rovnosti, pričom jednu z nich predstaviť ako neefektívne ľavicové rovnostárstvo, teda rovnosť žalúdkov, a druhú z nich ako pravicovú rovnosť príležitostí, ako to opäť robieva s obľubou bývalý podpredseda vlády Mikloš, je primitívne zavádzanie alebo číra nevedomosť. Stačí si napr. otvoriť Sartoriho Teóriu demokracie, ktorá sa bežne číta ako politologická učebnica, a nájsť v nej zjednodušenie alebo cieľavedomé tvrdenie pána Mikloša ukáže svoju pravú tvár.

Vážené dámy, vážení páni, vo svojom prejave som sa len veľmi krátko a nepochybne v skratke a trošku zjednodušene pokúsil naznačiť základné hodnotové disproporcie medzi poslednými dvoma vládami na Slovensku a súčasnou vládou, ktorá predkladá programové vyhlásenie, a naznačiť aspoň základné metodologické tézy, ktoré podnietili obsahové zameranie programového vyhlásenia.

Registrujeme doterajšiu stratu schopnosti štátnych štruktúr plniť svoju hlavnú úlohu - rozširovať verejné blaho. Vidíme dôležitú situáciu v médiách, ktoré ešte nemajú schopnosť objektívne reflektovať realitu a ponúkajú jednostranne preverované osobnosti s jednostrannou ideovou orientáciou. Preberáme zodpovednosť za štart, keď minulá vláda v praktickej činnosti realizovala tézu, že skončila éra, v ktorej bol hodnoverným cieľom národný rozvoj. Mnohé urobené kroky sú, bohužiaľ, nezvratné a ich náprava presahuje možnosti štvorročného volebného obdobia. Smer so svojimi koaličnými partnermi sa môže pokúsiť o takú spoločenskú zmenu, ktorá bude zároveň žiaduca, ale hlavne možná. Nechceme teda konštituovať ideálne, ale uskutočniteľné riešenia. Programové vyhlásenie dôsledne akceptuje nevyhnutnú kontinuitu základnej inovácie a rešpektuje finančné obmedzenia dané doterajšími hospodárskymi politikami.

Chcem vládu ubezpečiť, že poslanci klubu strany Smer programové vyhlásenie vlády podporia. (Smiech a potlesk v rokovacej sále.)

A úplne na záver mi ešte dovoľte jeden taký malý exkurz, tiež možno trošku nenáležitý, ale myslím si, že tie tézy, ktoré sa snažím teraz predniesť, budú významným poznatkovým zdrojom pre vážených kolegov z pravice, konkrétne z SDKÚ, pretože v tých diskusiách, ktoré pán Mikloš veľmi často používa, hovorí o Írsku ako o našom vzore, že absolútne chápe transformačné potreby a tak ďalej. Ja som si dovolil pre vás na záver, vážení kolegovia z SDKÚ, pripraviť malý citát, ktorého uvedenie nebude dlho trvať, z írskej ústavy. A verím, že pre mnohých to bude prvýkrát počutá informácia, ktorá trošičku vás donúti porozmýšľať.

Čl. 10 írskej ústavy: "Všetky prírodné zdroje vrátane vzduchu a všetkých foriem potenciálnej energie náležia štátu."

Čl. 43: "Štát uznáva súkromné vlastníctvo, ale zároveň uznáva, že výkon práv z neho by mal byť v občianskej spoločnosti regulovaný zásadami sociálnej spravodlivosti. Možné obmedzenie týchto práv teda musí byť v súlade s požiadavkami obecného blaha."

Čl. 45 tejto ústavy: "Štát sa usiluje o podporu blaha všetkého ľudu s čo najúčinnejším zabezpečovaním a ochranou sociálneho poriadku, v ktorom spravodlivosť a súcit s blížnym je vodcovskou zásadou všetkých inštitúcií národného života, aby vlastníctvo a kontrola hmotných zdrojov v spoločnosti mohli byť rozdelené medzi jednotlivcov a rôzne triedy tak, aby to čo najlepšie slúžilo záujmom obecného dobra, aby hlavné pôsobenie voľnej konkurencie nemohlo na obecnú ujmu prerásť sústredenie vlastníctva alebo kontroly nevyhnutných statkov v rukách niektorých jednotlivcov, aby vo všetkom, čo súvisí s kontrolou útvarov v štáte, bol trvalým princípom cieľový blahobyt ľudu ako celku. Štát sa usiluje o to, aby súkromné podnikanie bolo vedené takým spôsobom, aby bola zabezpečená rozumná efektivita výroby a distribúcia tovarov a verejnosť bola chránená pred nespravodlivým vykorisťovaním," pán Mikloš. "Štát vynakladá všetko úsilie, aby zaistil, že nebude poškodzované zdravie a sila robotníkov, mužov a žien a že občania nebudú ekonomicky donútení nútení prijímať zamestnanie pre nich nevýhodné z dôvodu pohlavia, veku alebo sily."

Týmto malým citátom z írskej ústavy, ktorý má demonštrovať, ako vyzerá európsky sociálny štát, končím. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Dávam priestor na faktické poznámky. Chcem ešte požiadať, vážené kolegyne, vážení kolegovia, parlament je miestom, kde môžeme, ba priam musíme dávať najavo svoje postoje a reakcie, len chcem vás všetkých požiadať láskavo o spôsoby, ktoré prislúchajú parlamentu Slovenskej republiky. Ďakujem vám pekne. Nech sa páči, faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Mňa vystúpenie pána poslanca Číža nijakým spôsobom neprekvapilo. A nejaké nóvum neprinieslo, pretože ho poznám z bývalého parlamentu. A vyvoláva na mne trochu úsmev, pretože keby možno trochu pomalšie hovoril, možno aj nejakú súvislosť by som bola pochopila. Ale cítim sa alebo zdá sa mi, že som bola na nejakej prednáške na VUML čiže niekoľko rokov dozadu.

A jedna vážna poznámka, prečo som sa prv prihlásila do faktickej poznámky, je tá, že na začiatku, keď hovoril ešte v priamom vystúpení bez textu, tak zaznelo, že sociálne demokracie majú dobré postavenie v Európe. Áno, súhlasím, v mnohých krajinách majú dobré postavenie. A tá výčitka mnohokrát naša voči vám zo Smeru je tá, že po zostavení vlády alebo vládnej koalície, aký dôvod bol na to, že socialistická frakcia vás upozornila na vaše postoje, príp. na ďalšie zotrvanie vôbec vo frakcii a hrozí vám vylúčením? Čiže tu nejde o to, či my vám alebo nejakej sociálnej demokracii vyjadrujeme názor, ale zrejme ten štýl a ten spôsob aj ten, ktorý ste predviedli v tej svojej druhej časti vystúpenia, skutočne nehovorí o tom, že tá socialistická frakcia je tá, ktorá v Európe dýcha a ktorú prijímajú aj iné politické strany v Európe.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Markovič.

P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne. Pán podpredseda, nenahnevajte sa, ale toto bol naozaj zhluk nejakých ideologických súvetí vhodných skôr na nejaký seminár. Obsahu ja osobne som teda vôbec nerozumel.

Ale čomu nerozumiem vôbec, je, že ako podpredseda parlamentu za najsilnejšiu vládnu stranu ste vystupovali, ako keby ste boli v opozícii. Už nie ste v opozícii, už ste najsilnejšia vládna strana a, pán podpredseda, čakal som, že vecne vystúpite s obranou programového vyhlásenia vlády, a nie že sa budete venovať kritike opozície. To je už na vládnu stranu veľmi málo. A naozaj myslím si, že takýto prístup len ukazuje, aké prázdne, bezradné a všeobecné je to, čo ste nám dnes predložili. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Pado.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Pán podpredseda Čič, Číž, pardon, v podstate je to jedno, pán podpredseda, na začiatku ste povedali, neviem, či som dobre rozumel, že bývalá vláda mala ďaleko menšinovú podporu obyvateľov a zaviedla také drastické reformy, ako zaviedla. Pán podpredseda, nie je to pravda. Vo voľbách v roku 2002 dosiahla vládna koalícia, získala 1 222 533 hlasov, čo bolo 29,4 % všetkých voličov zapísaných vo voličskom zozname. V roku 2006 terajšia vládna koalícia dosiahla alebo získala 1 143 955 hlasov, čo je len 26,8 %. Takže tá výrazne menšinová podpora je v tomto prípade, pán podpredseda parlamentu, a nie v roku 2002.

Druhá vec. Pán podpredseda, kedy bude na stole návrh ústavy, ktorý ste citovali?

Tretia vec. Chcel by som sa spýtať, a to by som sa chcel spýtať pána predsedu parlamentu, či nepovažuje, a pána predsedu vlády, či nepovažuje za dehonestáciu, že na prerokovávaní programového vyhlásenia vlády je tak málo ministrov.

No a už len k tomu, aká je teda sociálna ústava alebo aký je sociálny štát, socialistický štát. No tieto krajiny, pán podpredseda, nemajú za sebou viac ako štyridsaťročnú devastáciu života v krajine tak, ako tomu bolo na Slovensku a v bývalom Česko-Slovensku.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Ivančo.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja som veľmi rád, pán podpredseda Číž, že ste úvodnú časť svojho prejavu nemali napísanú, lebo to jediné som porozumel.

Chcem povedať to, že aj my slúžime ľuďom a počúvame ľudí, čo sa deje na Slovensku, aj my sme mali celkom zaujímavú predvolebnú kampaň, kde sme zistili, aké sú názory ľudí na váš program a určite i na náš program.

Chcem vám povedať aj to, že napr. 90 % ľudí nesúhlasí s tým, aby sme odškodnili klientov skrachovaných nebankových subjektov. A práve som sa pozeral na internete na bloky Sme. A je tam veľmi zaujímavá anketa, že koľkí ľudia v ankete nesúhlasia napr. s tzv. milionárskou daňou pri príjme 50 000 mesačne. A je to veľmi zaujímavé číslo, je to 81 % opýtaných v ankete, ktorí nesúhlasia s tým. Tak preto vám to hovorím, že aj my počúvame tých ľudí a sledujeme vývoj, a preto nemôžeme podporiť váš vládny program, lebo chceme našich voličov počúvať aj naďalej.

K tým procesom, ktoré ste uvádzali. Práve preto tie procesy v Európe prebiehajú, tak ako prebiehajú, pretože Slovensko bolo vpredu. A keďže teraz prebiehajú tie procesy napr. u vašich kamarátov socialistov v Maďarsku, tak preto majú takéto problémy. Preto SDKÚ nemôže podporiť váš vládny program.