P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, chce sa ešte niekto prihlásiť a využiť faktickú poznámku? Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

S faktickou poznámkou ako prvý pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Pán poslanec Mikloš, o tých invektívach nebudem hovoriť. Ja by som chcel hovoriť úplne o inej veci a skôr sa vás niečo spýtať. Vy ste tu vlastne popísali istý katastrofický scenár, podľa vášho názoru veľmi reálny, máte svoje čísla, máte svoju argumentáciu, ale máte aj svoju zodpovednosť, pán poslanec, za to, čo ste povedali. Čo spravíte, pán poslanec Mikloš, v prípade, ak sa všetko to, čo ste povedali, nesplní, ak sa to jednoducho neuskutoční, ak jednoducho občania Slovenskej republiky po roku, po dvoch budú môcť konštatovať, že to všetko, čo ste povedali, bol planý poplach? Pán poslanec, nemáte pocit, že v tom prípade to vlastne bude šírenie poplašnej správy? Ja nie som právnik, ale tuším na to existuje nejaký paragraf trestnoprávny. Nie? (Smiech v sále.)

P. Paška, predseda NR SR: Skončili ste, pán poslanec, s faktickou? Ďakujem pekne.

Pani Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Pán poslanec Mikloš použil vo svojom vystúpení často pojem flexibilita pracovného trhu. Ja by som rada zacitovala z nezávislého výskumu University London Queen Mary pod vedením Aleny Rochovskej pod názvom Tisíce chudobných žijú i v Bratislave, dokonca aj keď pracujú. Tam na otázku, ako vnímať Ficovu iniciatívu, či posilniť ochranu zamestnancov v Zákonníku práce, čo je správnejšie, či prikloniť sa na stranu zamestnancov alebo podnikateľov, bola daná odpoveď: "Určite na stranu zamestnancov, lebo naše zistenia o ich zneužívaní v práci sú alarmujúce. Ľudia predsa nemôžu byť odsúdení na svojvôľu zamestnávateľov, pretože najčastejšie to vedie k chudobe a k spoločenskému vylúčeniu." To, čo podnikatelia nazývajú, aj vy, pán Mikloš, flexibilitou pracovného trhu, ľudí doslova ničí. Stabilita zamestnania, istota, že budú mať prácu aj zajtra, ak budú poctivo pracovať, je minimálne rovnako dôležitá ako výška príjmov. Často sme sa stretli s ľuďmi, ktorí si nikdy nemôžu byť istí, kedy dostanú výplatu, na koľkokrát im ju ich zamestnávateľ dá, a teda nie sú schopní zodpovedne hospodáriť, nemôžu si dovoliť rozumne investovať do lepšej budúcnosti. Myslím si, pán Mikloš, že aj toto hovorí v prospech programového vyhlásenia tejto vlády, a nie je to z mojej hlavy. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán poslanec Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Ja sa vyjadrím krátko len k tej úvodnej politologickej vsuvke na adresu SNS. Chcem vám pripomenúť, pán poslanec, že hovoríme o najstaršom politickom subjekte, ktorý má v tomto roku 135 rokov. Bohužiaľ, sme vzdialení politickí príbuzní, keďže všetky politické subjekty okrem robotníckych vzišli zo Slovenskej národnej strany. A teraz v tej prítomnosti možno keby ste sa viac obzerali v Bruseli, všimli by ste si tam takú malú vizitku Únia pre Európu národov ako politická frakcia, kde členom je strana Fianna Fáil írskeho premiéra Bertieho Aherna. Pán poslanec Kukan ešte ako minister si minulý rok podával ruku s ministrom zahraničných vecí Talianskej republiky Gianfrancom Finim, ktorý je predseda talianskej strany Alleanza Nazionale. A súčasné dve poľské vládne strany sú taktiež súčasťou tej istej politickej frakcie. Takže ja dúfam, že sme si týmto uzavreli nejaké politologické školenia a že sa vyhneme nejakým nedorozumeniam, o ktorých som možno aj ja hovoril na začiatku, že niektorí si budú mýliť národné s nacionalistickým a sociálne so socialistickým. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Chovanec.

M. Chovanec, poslanec: Vážený pán poslanec, vzhľadom na to, že ja nie som ekonóm a finančník, my sme nikdy nemohli byť odborní oponenti, a myslím si, že sme vcelku korektne spolu vychádzali a akceptoval som vaše vedomosti a znalosti. Dovolím si vám však povedať a slušnejšie, ako ste to hovorili vy, že zdravotnícku reformu ste ohodnotili veľmi, veľmi nesprávne. Zdravotnícka reforma neviedla k zlepšeniu zdravotného stavu obyvateľstva, zdravotnícka reforma predovšetkým viedla k zmene vlastníckych vzťahov. Preto ste aj pána ministra dlho držali, aj keď už bol niekoľko mesiacov v agónii, aby dokončil isté vzťahy a isté veci, ktoré mal rozrobené. Zoberte si teraz príklad a informujte sa o tom, ako pracuje záchranná služba. To je výsledok pána ministra z posledných mesiacov.

Škoda, pán poslanec, že ste neboli včera na výbore pre zdravotníctvo, kde by ste naozaj si boli mali možnosť vypočuť odborne mimoriadne zdatnú diskusiu vrátane vašich poslancov. Vaši poslanci konštatovali veľké prieniky programové medzi vaším programom a naším programom. Napriek tomu, pán poslanec, že vy ako pán minister ste veľmi rozmýšľali o každej korune, nezabránili ste plytvaniu finančných prostriedkov v zdravotníctve. Sám ste to dokumentovali tým plytvaním a financovaním tých postelí, o ktorých ste hovorili.

A na záver len jednu vetu. Pán poslanec, vy ste na takej ľudskej a odbornej úrovni, že pre vás je naozaj nenáležité používať také termíny, ako ste použili v posledných vetách. Je mi to ľúto, lebo ja som si vás naozaj veľmi vážil. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Pani poslankyňa Damborská.

M. Damborská, poslankyňa: Vážený pán Mikloš, na váš ekonomický zázrak ja reagovať nebudem, pretože som mala tú česť sledovať ho posledné štyri roky, ale jednoznačne čo sa ma dotklo, bolo to, čo ste povedali, že teda túto vládnu koalíciu spája len vlastne za každú cenu byť. Ja vás ubezpečujem, že nie je to pravda. Spája nás empatia, láska k blížnemu, k obyčajnému človeku tohto slovenského štátu, nie tejto krajiny, ako vy rozprávate celé štyri roky. My sme Slovenská republika, slovenský štát. Spája nás jednoducho to, že obyčajný človek nemá v hrnci a jednoducho o tejto empatii a láske k človeku sme celé štyri roky nič nepočuli. Takže ja len toľko.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán poslanec, ja som bola rozhodnutá, že nevystúpim, pretože už vaša masívna kritika pred vlastným prečítaním programového vyhlásenia naznačovala, že to bude kritika hlava-nehlava, a na takú kritiku je škoda aj reagovať. Ale som prekvapená a žasnem nad spôsobom, ako a bez akejkoľvek sebakritiky ste tu predniesli, to, čo zaznelo, od vás, ministra financií vlády, za 8 rokov ktorej, a to nielen podľa cítenia občanov, ale aj podľa informácií Eurostatu, čo je štatistický úrad Európskej únie, na Slovensku sme sa dopracovali k najväčšej chudobe, že na Slovensku najrýchlejšie sa táto chudoba prehlbuje. A vy tu oslavujete tie vaše prostriedky, ktorými ste sa vlastne k takejto situácii dopracovali, resp. akými ste dostali ten národ na túto úroveň. Takže ja si myslím, že tu nie je vaše morálne právo a že tu akosi zahaltujte. A naviac, reagovať na kritiku, keď muž, človek, ktorý sľuboval dvojnásobné platy a nevedel ich za 8 rokov naplniť, tento sľub, už dopredu hovorí, že táto vládna koalícia nebude napĺňať svoje sľuby, o čom toto je? (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Pán podpredseda Číž.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážený pán Mikloš, som vás pozorne počúval a zvlášť som počúval teda tú časť, kde máte pocit, že investori sa na Slovensko za vás hrnuli a teraz v tejto vláde, ktorá je zničujúca pre Slovensko, sa tak diať nebude. No uvidíme, len tie podmienky, ktoré ste pripravili za prvé štyri roky ako ekonomický podpredseda vlády a potom ako minister financií, keď ste dávali zahraničným investorom 3,8 mil. na pracovné miesto, keď sú také zmluvy o predaji SPP, keď ako sú predaje bánk, keď v tlači prebehla správa o tom, že návratnosť investícií na Slovensku strategických podnikov je ročne 26 % zisku, kde všade na svete inde je 5 - 6 %, to je skutočne neuveriteľná úspešnosť a skutočne ste Slovensku veľmi pomohli. Je faktom, že vaši kritici budú hovoriť o desiatkach miliárd, o ktoré ste túto krajinu pripravili, takže ten tón vám absolútne nenáleží.

A ešte vám chcem jedno povedať. My sme hovorili o tom, že to, čo ste urobili so strategickými podnikmi, je pre nás vlastizrada. Je faktom, že hovorili sme o politickej vlastizrade, ale je obrovská škoda, že nemáme inštitút, ktorý je v mnohých krajinách Európskej únie. Tam môže parlament a jeho výbor podať žalobu na ministra za nedbalý alebo za zlý výkon funkcie. Garantujem vám, keby bol tento inštitút, že niekoľko žalôb na vás v tomto smere je už podaných. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte mi krátku poznámku k úmyslu zvyšovať minimálnu mzdu takým razantným tempom. Ja si myslím, že prvoplánovým cieľom tohto zvyšovania nie je záujem postarať sa o ľudí, myslím si, že prvoplánovým cieľom je vytiahnuť peniaze z vreciek ľudí aj firiem, pretože každý podnikateľ, každý zamestnávateľ, každý živnostník vám povie, že po zvýšení minimálnej mzdy zvýši sa objem finančných prostriedkov, ktoré potrebuje na odvody do verejného rozpočtu. Takže peknými úmyslami zakrývate chladný kalkul. Ďalej vás môžem uistiť, že čím viac zvýšite minimálnu mzdu, tým viac nekvalifikovaných ľudí príde o prácu, ale nielen o prácu, ale aj o sociálnoprávnu ochranu z pevného pracovného pomeru, pretože oni potom mnohí budú nútení pracovať načierno. Opäť, pekný úmysel, ale opačný účinok. A to máte v programovom vyhlásení vlády boj proti šedej ekonomike. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Podmanický.

J. Podmanický, poslanec: Pán poslanec Mikloš, keď som počúval vaše vystúpenie, tak som si uvedomil, že ak je tu niekto v izolácii, tak ste to vy, pretože keď vy rozprávate napr. o zdravotníctve ako o vašej výkladnej skrini, tak sa hlboko mýlite. Choďte sa pozrieť k tým obyčajným ľuďom, ktorí si radšej nejdú kúpiť lieky, ktorí majú naozaj veľké problémy dostať sa do nemocníc, dostať adekvátnu zdravotnú starostlivosť.

Nehovorte o vašich výdobytkoch ako o nejakom ekonomickom zázraku. Váš celý ekonomický zázrak spočíval v rozpredaji majetku, veď ste predali takmer za 300 mld. majetok. Váš celý ekonomický zázrak spočíva v zdražovaní služieb, ktoré už boli spoplatnené, a váš celý ekonomický zázrak spočíva v spoplatňovaní tých služieb, ktoré neboli spoplatnené. No čo ste tu také vymysleli, až také strašné, čo ste tu také vymysleli, čo by bolo naozaj svetoborné? No jednoducho ste drali z ľudí kožu a v tom spočíval váš ekonomický zázrak.

A k tomu katastrofickému scenáru, ktorý ste nám tu tak krásne farbisto opísali. Takýto katastrofický scenár ste mali aj v roku 1992, keď ste hovorili, že do 3 mesiacov sa zrúti slovenská ekonomika, keď vznikne Slovenská republika. A vidíte, Slovenská republika, a, samozrejme, možno aj vy na tom máte zásluhu, je prosperujúci štát. Takže tie vaše katastrofické scenáre by som si radšej odložil niekde do zásuvky. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán poslanec, vy ste vo svojom závere povedali, že máte obavu, alebo vyjadrili ste takú obavu, že snáď táto vláda bude jedinou z nových vlád, ktorá zbúra všetko, čo bolo dobré aj po predchádzajúcej vláde. Pán poslanec, ak ste si všimli, na niektorých miestach alebo viacerých miestach programového vyhlásenia sa odvoláva na kontinuitu, teda na naviazanie na to pozitívne, čo tu aj v predchádzajúcom období bolo. Určite teda táto vláda sa správa vysoko zodpovedne. Určite si vláda uvedomuje, že čas, keď sa búralo všetko, čo predchádzajúca vláda potrebné urobila, aj to pozitívne, čo bolo pre štát, je skončený.

Slovensko nie je taký bohatý štát, aby si mohol dovoliť taký neodpustiteľný lapsus, akým bolo napr. zastavenie výstavby diaľnic na celých skoro 7 rokov. Tak ani tá kritika, ani tá obava nie je namieste.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Pán poslanec, musím reagovať na pár vašich viet, jednak na to, že znížená sadzba DPH bude vlastne viesť k úspechu bohatých, k prospechu pre bohatých, pretože podľa vašich slov budú mať z nej väčší efekt práve bohatí, pretože práve oni viac vynakladajú na tieto tovary. Toto považujem za pseudoargument. Predsa nebudeme tvrdiť, že keď je niekto bohatý, tak bude jesť viacej liekov a tak ďalej. Každý si to už vie rozmeniť na drobné.

Ďalšia vaša veta, že dlhodobo nezamestnateľní by mali mať platené za prácu menej, ako je minimálna mzda, a ďalej, do sumy minimálnej mzdy im to bude doplácané z verejných prostriedkov. Tak tu som mala pocit, že sa nenachádzam v 21. storočí. Tento váš výrok ma vyslovene ohúril.

A na záver k tomu, čo ste prezentovali, že vláda ešte ani nič nespravila a už Národná banka má náklady vo výške 4 mld. až 5 mld. korún. Vy ako kompetentný ekonóm veľmi dobre viete, že to je demagógia najhrubšieho zrna. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Nech sa páči, pán poslanec Mikloš, vaša reakcia.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. V prvom rade chcem povedať, že ten názor, ktorý som povedal na adresu pána predsedu vlády Fica, nepovažujem za invektívu. Považujem ho za podložený. Áno, myslím si, že je odborne nespôsobilý a ideologicky obmedzený. A podľa môjho názoru o tom svedčia tie návrhy na zmeny programového vyhlásenia, ktoré osobne vniesol do tohto programového vyhlásenia. A snažil som sa vo svojom pomerne obsiahlom vystúpení povedať, prečo si myslím, že to bude mať negatívne dôsledky pre slovenskú ekonomiku.

Stalo sa pravidlom, páni kolegovia, že mi vkladáte do úst veci, ktoré som nepovedal. Ja som nepovedal, že slovenskú ekonomiku čaká katastrofa. Ak si spomínate, tak som povedal, že slovenskú ekonomiku čaká to, že nebude dosahovať taký rast a taký rozvoj, aký by mohla dosahovať, ak by reformy neboli rušené. Povedal som aj to, že má slovenská ekonomika potenciál na 7-percentný rast, zrejme teraz bude nižší, bude okolo 5 %. To nie je katastrofa, to je stále vyšší rast ako vo vyspelých krajinách, ale je to zmarenie šance. A je to kumulovanie obrovských nákladov a problémov, ktoré sme nemuseli mať, a návrat problémov, ktoré sme mali. Takže nevkladajte mi do úst veci, ktoré som nepovedal. Nehovoril som o katastrofe, hovoril som o zmarenej šanci a o problémoch.

A, pani poslankyňa Vaľová, viete, medzi ekonómami je zhoda. Skúste sa ich opýtať na to, či áno alebo nie, že krajiny, ktoré majú flexibilný trh práce, majú omnoho nižšiu nezamestnanosť a vyšší ekonomický rast ako krajiny, ktoré majú nižšiu flexibilitu trhu práce. A medzi tie s vyššou patria nielen tie, Írsko, Veľká Británia, ale napr. aj Dánsko, Fínsko, ktoré som už spomínal. To je proste fakt, jednoznačný fakt. A všetky rebríčky aj medzinárodné porovnania o tom hovoria.

No a čo sa týka poslednej veci. Pani poslankyňa Damborská, čo ste hovorili, viete, problém je v tom, že často cesta do pekla býva dláždená dobrými úmyslami. Ja nevylučujem, že máte dobré úmysly v tom, že chcete... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. (Ruch v sále.)

Pán poslanec Ďuračka, procedurálny návrh alebo faktickú? (Odpoveď z pléna.) Bohužiaľ, už nemôžete reagovať.

Pán predseda vlády poprosil o slovo.

R. Fico, predseda vlády SR: Vážený pán predseda, nebudem, samozrejme, reagovať na invektívy, pretože to, čo povedal pán poslanec Mikloš, sa dotklo určite celej vlády a nielen mňa osobne, ale je to jeho názor a verím že slovenská verejnosť zhodnotí, či má alebo nemá pravdu.

Ja sa chcem skôr vyjadriť k niektorým jeho tvrdeniam, ktoré použil vo svojom vystúpení.

A chcem povedať, pán poslanec Mikloš, že tie vaše počty a čísla sú asi tak presné, ako ste boli presný pri zostavovaní štátneho rozpočtu, keď potom kvôli vám sa museli zvýšiť sadzby spotrebnej dane. Všetci si to dobre pamätáme. (Potlesk.) S touto istou arogantnou tvárou ste vtedy oznámili, že no pomýlili sme sa pri zostavovaní štátneho rozpočtu, máme tam dieru, tak musíme zvýšiť spotrebné dane na pohonné hmoty. A dnes má Slovenská republika vďaka vám, vďaka vašej neprofesionalite a neodbornosti najvyššie spotrebné dane, pokiaľ ide o pohonné hmoty, v Európe. Takže takto berieme tie vaše čísla.

Ale teraz už konkrétne, aby ste si nemysleli, že pravdu máte iba vy a nikto iný nemôže mať iný názor.

Povedali ste na túto vládu, pán poslanec, vážne obvinenie v súvislosti s predikciou hospodárskeho rastu, keď máme v programovom vyhlásení napísané, že chceme udržať hospodársky rast na úrovni nad 5 %. A povedali ste, že vidíte, to je to, kde ich politika bude viesť postupne k znižovaniu hospodárskeho rastu, lebo na budúci rok je predikovaný rast 7,1 %. Klamete, až sa červenáte. Viete prečo, pán poslanec? Tu máte strednodobú predikciu základných makroekonomických ukazovateľov, ktoré vypracovala Národná banka. A v tejto predikcii, ktorá bola vypracovaná ešte počas vašej vlády, je napísané, pokiaľ ide o rast HDP, v roku 2007 je to 7,1 % a v roku 2008 je to 5,7 %. Tak nie je to kvôli nám, ale však to ste si vy sami naplánovali v oficiálnej analýze, ktorú predložila Národná banka Slovenska. Tak neobviňujte, prosím, vládu z toho, čo máte sami naplánované. (Potlesk.)

Ďalej. Ja nepotrebujem na to ekonomické vzdelanie, pán poslanec, ale obvinenie vlády, že vraj dnes Národná banka musí zvyšovať úrokové sadzby kvôli tejto novej vláde, to nemyslíte vážne. Národná banka opakovane vyhlásila, že musí reagovať na narastajúcu infláciu zvyšovaním úrokových sadzieb. A komu rastie inflácia? Nám alebo rástla vám? Však my sme pri moci dohromady aj s cestou 4 týždne a ešte sme neprijímali žiadne opatrenia, ale vám veľmi nebezpečne stúpala inflácia a na toto reaguje Národná banka. Ale kľudne z toho obviníte novú vládu, že nová vláda je na vine, kvôli novej vláde idú hore úrokové sadzby. To snáď nemyslíte vážne? Na to naozaj nepotrebujeme ekonomické vzdelanie. (Potlesk.)

Ďalej chcem povedať niečo k vašim tvrdeniam, ktoré sa týkajú daňovej zmeny. Áno, vy máte filozofiu rovnej dane, my filozofiu rovnej dane neuznávame a prichádzame s filozofiou progresivity a solidarity, ktorá nie je cudzia Európe. To by sme asi klamali, keby sme povedali, že solidarita a progresivita v daňovom systéme v Európe neexistuje. Ale nemôžem súhlasiť s tým, keď hovoríte, že pri tom, čo navrhujeme, dôjde vraj k ďalším únikom a k ďalším stratám. K akým stratám a k akým únikom? V podnikateľskej sfére jednoznačne garantujeme 19-percentnú sadzbu dane z príjmu a len pri dominantných podnikoch a pri podnikoch, ktoré majú monopolné postavenie, hovoríme o daňovom selektívnom prístupe, ak sa ukážu ako neefektívne regulačné systémy. A pokiaľ ide o zamestnancov, ako môže ujsť zamestnanec z platenia daní? Veď predsa existuje nejaký systém, ktorý tomu bráni. Včera ma trošku prekvapilo, keď ste povedali, že úspešní učitelia niektorí budú potrestaní za to, že ako vysokoškolskí učitelia majú vyšší plat ako 50 000 korún. Prosím vás, ukážte mi jedného vysokoškolského učiteľa, ktorý má plat nad 50 000 korún. (Potlesk.) Je to možno nejaký dekan, možno nejaký rektor alebo niekto iný. Moja manželka je docentka na právnickej fakulte, mimoriadna profesorka. Má 20-ročnú prax. A so všetkými príplatkami, ktoré vedeli naškrabať, má plat okolo 27 000 korún hrubého. Čiže plat nad 50 000 korún je naozaj nadštandardný plat. A myslíme si, že takíto ľudia by mali prispievať do spoločného viac ako zdravotná sestra, ktorá za 12 hodín tvrdej roboty zarobí 10 000 alebo 11 000 korún v nemocnici. (Potlesk.)

Rovnako chcem zareagovať, ak dovolíte, ešte na dve veci.

A to je vec, ktorá sa týka DPH. Vraj v DPH ak zavedieme druhú zníženú sadzbu, sa to neprejaví na priamej cene výrobku alebo tovaru, ako je poskytovaná priamo zákazníkovi. Prvý okruh, dobre viete, je naša úvaha predovšetkým o liekoch. A vy dobre viete, že cena lieku je regulovaná. To znamená, ak povieme, že ide cena dole o tých 14 %, z 19 % na 5 % DPH, tak sa to automaticky prejaví na cene lieku. Musí sa to prejaviť. To je ten problém. Nakoniec sa ukazuje aj v Českej republike, keď ste tento príklad použili v súvislosti so zlacnením alebo znížením DPH na niektoré výrobky v potravinárskom sektore, okamžite klesla cena dole o toľko, o koľko klesla aj DPH. To sú základné informácie, ktoré sú všeobecne prístupné.

K minimálnej mzde. Pokiaľ ide o minimálnu mzdu, toto je naozaj úsmevný súboj, ktorý tu zvádzame. Pán poslanec, koľko ľudí na Slovensku zarába na úrovni minimálnej mzdy? 0,9 % alebo 1 %. Na úrovni 6 900 korún hrubého, to je dnes minimálna mzda, zarába na Slovensku 0,9 % až 1 % ľudí. Tak o čom to kričíte? O čom hovoríte, že sa podnikateľský systém rozpadne, že ľudia nebudú môcť nájsť prácu? Hovoríme o 1 % ľudí, ktorí musia žiť zo 6 900 korún hrubého. My navrhujeme rast, pokiaľ ide o rok 2007, na úrovni 400 až 500 korún, čo je niekde na úrovni 7 300 - 7 400 korún. Ak mi niekto chce povedať, že zvýšenie minimálnej mzdy na 7 300 - 7 400 korún pri cenovej úrovni, ktorá je na Slovensku na úrovni 65 % Európskej únie, má spôsobiť likvidáciu podnikateľského sektora, pýtam sa: Tak aké sú tie platy v tom podnikateľskom sektore? Je to naozaj tých priemerných 18 000 korún, ako sa ukazuje v štatistikách? Alebo je prax taká, že zamestnávatelia dávajú zamestnancovi 6 900 korún na ruku a potom mu dajú načierno 2 000 alebo 3 000 korún, a tým ho oberajú o sociálne zabezpečenie a o ďalšie sociálne výhody. My radšej chceme ísť cestou zvyšovania minimálnej mzdy. To je inštitút, ktorý garantuje aj boj proti chudobe. A myslím si, že takto postupuje každá zodpovedná vláda, ktorá je orientovaná nie doprava, ale ktorá je orientovaná od stredu doľava.

A na záver som si nechal ešte jednu vec, ktorá sa týka deficitu v Sociálnej poisťovni, o ktorom vy hovoríte, ako keby to bola tá najprirodzenejšia vec, ktorá sa mohla stať. Pán poslanec, urobili ste odklon verejných zdrojov, pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie, tak, že 18 % ste rozdelili na polovičku a jedna polovička je dnes odsúvaná do súkromných fondov dôchodkových správcovských spoločností. My rešpektujeme, áno, rešpektujeme že 1,3 mil. ľudí na Slovensku podpísalo dohody so súkromnými dôchodkovými správcovskými spoločnosťami a že si chcú sporiť na vlastné dôchodky. Rešpektujeme to a nebudeme to meniť. Ale rovnako sa pýtame: Ako ste zabezpečili, keď ste sa do tejto reformy pustili, že Sociálna poisťovňa bude schopná splácať svoje záväzky a bude schopná vyplácať dôchodky ľuďom, ktorí budú realizovať dôchodky len cez Sociálnu poisťovňu? Tento rok, pani ministerka, 20 mld.? (Odpoveď z pléna.) Rátame 21,7 mld. korún v tomto roku, pokiaľ ide o deficit. Áno, predali ste SPP, 65 mld. korún je odložených, máme asi na 3,5 roka peniaze, ktoré môžeme použiť, ale čo bude ďalej, na toto nepoznáte odpoveď ani vy. Jednoducho nepoznáte ju. Viete, to je aj najväčší nezmysel, predať najcennejší majetok, nalievať peniaze do súkromných dôchodkových správcovských spoločností, ktoré majú zhodnocovať peniaze. A kde budú tie peniaze zhodnocovať tie DSS-ky? Na kapitálovom trhu. Má Slovensko kapitálový trh? Nemá. Zdá sa, že slovenské DSS budú podporovať francúzsky a nemecký kapitál za privatizáciu nášho najcennejšieho majetku. To je vynikajúca dôchodková reforma? (Potlesk.) My nepôjdeme cestou, pán poslanec, zvyšovania veku pri odchode do dôchodku, nepôjdeme tak a budeme vážne hovoriť na tému, ako znižovať obrovský deficit, ktorý vaša nezodpovedná dôchodková reforma spôsobila. Ale aj to hovorím, 1,3 mil. ľudí, ktorí podpísali zmluvy s DSS-kami, sa nemusí obávať, nemusí, pretože chceme dať zadosť všetkým zmluvám, ktoré ľudia podpísali.

Takže netreba tak veľa, pán poslanec, aby sme vyvrátili tie vaše čísla, stačí vás iba dobre, dobre počúvať. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán premiér.

Faktické poznámky na pána premiéra. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Pán Mikloš, nech sa páči.

I. Mikloš, poslanec: Vážený pán predseda vlády, vaše vystúpenie len potvrdilo moje hodnotenie vašej odbornej spôsobilosti.

Po prvé, 9 % neputuje na účty súkromných spoločností, ale na osobné účty sporiteľov, ktorí si sporia, a tieto spoločnosti im ich len spravujú. Po druhé, vo všetkých dokumentoch... (Hlasy z pléna.) Áno, je to vlastníctvo týchto osôb, áno, je to vlastníctvo týchto sporiteľov. Bolo by dobré, keby ste si prečítali niektoré základné dokumenty, potom by ste nemohli hovoriť, že vláda nepočítala s tým, že bude treba kryť tieto náklady transformácie dôchodkového systému. V každej krajine sa kryjú z verejných zdrojov. A, samozrejme, sme predpokladali, že budú kryté normálne z výdavkov štátneho rozpočtu.

Hovoríte, že 1 % ľudí zarába dnes minimálnu mzdu. Áno, ale pri zvýšení, ktoré ste avizovali vy vo svojom programe a ktoré ste podpísali s odbormi, by to znamenalo 500 000. Preto som hovoril o 500 000 ľuďoch, keďže to v programovom vyhlásení nie je špecifikované, koľkých by sa to týkalo.

Hovoríte o dani a o platoch na vysokých školách a o vyššej dani. Pán predseda vlády, to nie je daň z platu, to je daň z príjmov. A ako vieme, do príjmov patrí nielen plat. (Potlesk.) A ako vieme, viacerí, napr. vysokoškolskí učitelia, aj preto, že sú tam nízke mzdy, si privyrábajú aj inde alebo majú iné zdroje príjmov, a preto takýchto ľudí zdaníte. Treba len rozlišovať pojmy.

A čo sa týka prognózy rastu. Prognóza rastu, ktorú ste tu interpretovali, je, ako ste sám povedali, stará prognóza rastu, ktorá bola ešte urobená počas našej vlády. Tieto prognózy sú aktualizované a slovenská ekonomika má potenciál na to, aby 7-percentný rast dosahovala nielen v budúcom roku, ale aj v ďalších rokoch, samozrejme, za predpokladu rozumnej a kompetentnej hospodárskej politiky.

Teda problém je v tom, že ak budú, ale to zdôrazňujem, ak budú naplnené tie zámery, ktoré sú v programovom vyhlásení, potom ten rast bude, žiaľbohu, nižší.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda vlády, mňa vo vašom vystúpení dve veci vážne upozornili na to, že treba zbystriť pozornosť a niečo k tomu asi povedať, pretože to, čo ste hovorili o tých 1,3 mil. ľudí, to sa týka aj mojich dvoch synov. Ak chcete zmeniť systém, môžete ho zmeniť, ale znamená to návrat k systému, ktorý ohrozuje všetkých dôchodcov na Slovensku do budúcna, k systému, ktorý majú strach riešiť v Rakúsku, Nemecku, vo Francúzsku, pretože nie sú ochotní podstúpiť rovnakú reformu, ako sme my začali. A máme cestu, ako to relatívne, bezbolestne riešiť, len by bolo potrebné pokračovať v tom koncepte.

Druhá vec sú dane, DPH. Som primátorom mesta, v ktorom výber poplatkov za alkohol a tabak, pokiaľ sme mali možnosť 10 % poplatok vyberať, tento predstavoval okolo 2,5 mil. až 3 mil. korún ročne. Po zrušení tohto poplatku pre mestá neklesla cena za pivo, za poldeci ani o desať halierov v celom meste a my sme prišli o 3 mil. Sk. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Zaujal ma rozpor medzi číslami pána Ivana Mikloša a pána predsedu vlády Fica ohľadom prognózy rastu hrubého domáceho produktu na budúci rok, tak som neurobil nič iné, len som si klikol na stránku NBS, to môže urobiť každý poslanec vo svojej poslaneckej lavici. Dôkazom je jasný fakt, že posledná prognóza predikcie Národnej banky, ktorá bola aktualizovaná v apríli, hovorí o raste 7 % na budúci rok. Takže pravdu mal, samozrejme, a pravdu má pán poslanec Ivan Mikloš. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Trochu ste už aj mňa vyprovokovali, dávam síce pozor, ale to, čo vám najviac vadí na 2. pilieri dôchodkovej reformy, je to, že tieto peniaze sú na osobných účtoch ľudí, to, že tieto peniaze nemôžete vy rozdávať, to, že tieto peniaze nemôžete vy míňať. Toto vám vadí na 2. pilieri dôchodkovej reformy. Máte menej peňazí na rozdávanie, ale nepovedali ste, ako chcete riešiť demografický vývoj, ako chcete riešiť predlžovanie veku života, ako chcete riešiť nepriaznivý pomer medzi aktívne pracujúcimi a dôchodcami. Obmedzujete 2. pilier, ktorý to rieši, celú dôchodkovú reformu, populisticky vyhlasujete, nepredĺžime vek odchodu do dôchodku, ale nepovedali ste, ako to chcete riešiť. Aj ja mám tri deti a aj ja chcem, aby mali dôstojný dôchodok, taký dôchodok, ako majú tí, čo sa chodia dnes pozerať na hrad na tých rakúskych autobusoch. No nemajú to preto, že míňali, majú to preto, že majú systém. Nenabúravajte tento systém. Ak myslíte na budúcnosť, pán predseda vlády, aj na svoje dieťa, aj na moje deti, aj na všetkých, nechajte to tak.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Už druhý raz mal pán premiér možnosť odpovedať na otázky, ktoré súviseli s tým, že vo svojom vládnom programe enormne navyšuje časť výdavkov a má veľmi otáznu časť príjmov. Prvý raz mu to vypočítal pán poslanec Dzurinda, druhý raz teraz pán poslanec Mikloš. Ja naozaj očakávam, že pán premiér alebo niektorý poverený zástupca vlády v tejto rozprave a tomuto parlamentu dokáže tieto otázky kvantifikovať a odpovedať na ne. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Ďuračka.

J. Ďuračka, poslanec: Najskôr chcem reagovať na pána Janiša. Ja neviem...

P. Paška, predseda NR SR: Prepáčte, prosím vás, pán poslanec, môžete reagovať len na predrečníka, to znamená na pána premiéra.

J. Ďuračka, poslanec: Však to vychádza z toho, čo pán premiér tuná povedal, pretože on obhajuje to, že niekto chce zrušiť akože 2. pilier. Nikto ho nechce zrušiť, stáva sa dobrovoľným v rámci vládneho vyhlásenia programu. Čiže nikto jeho deti neukráti. Pokiaľ bude mať chuť ísť sporiť, nech sa páči, má to dobrovoľné.

A ďalšia vec, čo sa týka tuná pána poslanca Mikloša, obhajovania rovnej dane. Troška je to, myslím, pomýlené, pretože aj okolité krajiny v rámci eurozóny majú tú daň pohyblivú. Dneska sme si to už povedali takisto na výbore pre financie, rozpočet a menu, že s tou rovnou daňou, ja budem troška taký humorný, je to ako s tou peknou, ale nevernou ženou. Každý ju obdivuje, ale nikto ju nechce mať doma. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

O slovo požiadal pán spravodajca.

J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa nebudem zaoberať invektívami, skúsim reagovať na to, čo už tu bolo povedané v predchádzajúcich výstupoch.

Po prvé, hypotekárne úvery a bonifikácia hypotekárnych úverov. Myslím, že bonifikácia hypotekárnych úverov za predchádzajúcej vlády bola realizovaná aj pri nižších úrokových sadzbách, ako momentálne vychádzajú hypotekárne úvery. Neviem, či pán exminister, pán Mikloš, zaregistroval, ale zvýšila sa základná kľúčová sadzba Národnej banky Slovenska a zvýšili sa aj náklady z titulu získavania hypotekárnych úverov pre bežného občana. A po druhé, vláda uvažuje spolu s bankovými inštitúciami hľadať a hľadá riešenie na to, aby zabezpečila hypotekárne financovanie aj pre ľudí s nižšími príjmami, eventuálne ľuďmi, ktorí by si za určitého predpokladu dokázali zabezpečiť príjem, ktorý by bol dostatočný na zabezpečenie takéhoto hypotekárneho úveru. Myslíme si, že tá bonifikácia nebude v takom vysokom alebo veľkom rozsahu. A myslím, že je tu práve tá spolupráca aj s bankovými inštitúciami, na zabezpečenie aj spoločného projektu, spoločnej bonifikácie týchto úrokov, by to bolo zaujímavým projektom na to, aby si zabezpečili takýto spôsob bývania aj ľudia, ktorí momentálne vo väčšom množstve odchádzali zo Slovenskej republiky, hlavne pokiaľ sa týka mladých ľudí a mladých rodín.

Pokiaľ sa týka dobrovoľného systému 2. piliera, no musím povedať, že v tomto systéme je asi 1,5 mil. ľudí. Myslím si, že dobrovoľnosť nespochybňujú ani dôchodkové správcovské spoločnosti. Nespochybňujú to preto, lebo berú to ako liberálny prístup, že nebude človek nútený, aby jednoducho musel bezpodmienečne vkladať peniaze alebo si ich dávať na zhodnocovanie peňazí vybraným spoločnostiam. Myslím, že na tom nie je nič zlé. A myslím si, že v rozprave, práve naopak, s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami išlo o nejaký záver, že tieto nie sú a priori proti tomu, aby jednoducho tá dobrovoľnosť bola zavedená, ale majú problém iba s tým, aby vláda neriešila problém znižovania vkladov alebo teda vkladu do tohto 2. piliera. Myslím, že ani v programovom vyhlásení, ani v žiadnom vyhlásení predstaviteľa vlády Slovenskej republiky neodznelo to, že by sa vklad alebo teda platby do 2. piliera znižovali alebo sa nejakým spôsobom spochybňoval tento pilier. Myslím si, že ľudia, ktorí majú záujem vstupovať, a mladí ľudia, ktorí majú záujem vstupovať, aj bez ohľadu na to, či to bude dobrovoľné alebo nedobrovoľné, ak teda je tá reforma tak významná pre nich, jednoducho sem vstúpia. Myslím, že tu nie je žiadna polemika, práve naopak, myslím si, že ten liberálny prístup, aj od vás, pán Mikloš, by bol práve ten, že jednoducho ak ctím teda tú liberálnu politiku, tak jednoducho mám záujem alebo dobrovoľnosť si vybrať.

Pokiaľ ide o to, že vláda prišla o 3 mld. či o 4 mld. alebo o 5 mld. len tým, že nastúpila, a tým, že jednoducho slovenská koruna oslabila voči kľúčovým menám, to proste jednoducho tiež nie je pravda. Vy veľmi dobre viete, že slovenská koruna je začlenená medzi základné, by som povedal, meny v rámci krajín V-4, čo je Česká republika, čo je Poľská republika, čo je Maďarská republika, čo je Slovenská republika, dokonca analytici v Londýne ešte tam priraďujú juhoafrickú menu. Čiže pokles koruny priamo súvisel aj s tým, že boli pohyby práve, pokiaľ sa týka aj Poľska a okolitých krajín. Práve pokles týchto mien mal vplyv aj na slovenskú korunu. Čiže myslím si, že je veľmi demagogické povedať, že toto bol hlavný vplyv na pokles slovenskej koruny. Ono sa to možno ťažko počúva, ale to, že prišiel niekto o 5 mld., je ekonomický nezmysel.

Myslím, čo je veľmi dôležité, že treba povedať to, že vláda v roku 2006 pri predložení návrhu štátneho rozpočtu predložila štátny rozpočet bez dopadov na kapitalizačný pilier a s dopadmi na dôchodkovú reformu. Bez dopadov vláda mala ambiciózny program mať schodok verejných financií na úrovni 2,9 %. Priamo so zavedením 2. kapitalizačného piliera bol ale schodok 4,2 %. Môžete sa to dočítať v návrhu rozpočtu na rok 2006. Čiže keby sa započítaval kapitalizačný pilier, teda 2. pilier v 100-percentnej výške, vláda nemá ambíciu splniť program maastrichtských kritérií, ale navýšiť schodok verejných financií na úrovni 4,2 %. Je veľmi ambiciózne to, čo tu povedala vláda Slovenskej republiky, táto tu vláda, že má záujem naplniť kritériá Maastrichtu. A to znamená to, čo tu už bolo povedané, 21,7 mld. započíta aj v plnej miere do schodku verejných financií. Je to obrovský balvan. A preto si myslím, že ak by táto vláda mala uvoľnenejšie ruky, tak ako to Eurostat určitým spôsobom prejudikoval vo svojich tézach o nejakom 100-percentnom akceptovaní a postupnom znižovaní akceptácie výdavkov na 2. pilier, myslím, že by mala viac priestoru na realizovanie všetkých náležitostí, ktoré, myslím, ambiciózny program má. Určite sú tu rezervy, sú tu obrovské rezervy administratívne, sú tu obrovské rezervy, pokiaľ sa týka zdravotníckej reformy a ďalších náväzností, ktoré určite táto vláda bude musieť zmeniť. Myslím, že tu boli niektoré veci pokrivené. A myslím, že už dnes má vláda pripravený balík opatrení, ktorými vie ušetriť jednorazovo. Ja nechcem prejudikovať výšku týchto úspor, ktoré sú jednoznačne vyplývajúce podľa môjho názoru možno z nie práve najlepšieho hospodárenia predošlej vlády.

Ja na konci tohto môjho vystúpenia chcem povedať, že myslím, že na začiatku odsudzovať program, ktorý nie je vymodifikovaný v číslach, v reálnych číslach, ktoré bude prejudikovať štátny rozpočet, je, myslím, veľmi predčasné. A myslím, že Dušan Jarjabek to jasne deklaroval tým, že je to, by som povedal, určitým spôsobom poplašná správa alebo šírenie poplašnej správy. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie spravodajcu pán Slafkovský a pán Janiš. Hlási sa ešte niekto ďalší? Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pán Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som chcel zareagovať na bonifikáciu hypotekárnych úverov. Prax, ktorú vidím každodenne, dnes hovorí o tom, že je enormný záujem o stavbu, resp. kúpu bytov do osobného vlastníctva. V hypotekárnych úveroch v takom stave, ako sú dnes, bonifikácia bola znížená na minimum, prakticky je zrušená, je nulová, nie je potrebné ju zavádzať. Bonifikáciou pridávame peniaze bohatým. Dávame ju bankám, nedávame ju tam, kde peniaze sú potrebné. Sú potrebné predovšetkým tam, kde chceme stavať byty, tzv. sociálne alebo štartovacie, byty nájomné, ktoré sú spravované cez mestá a obce. Dnes pri dnešnej politike priemerný dvojizbový byt bez platieb za energie vyjde na 4 500 korún čistý nájom mesačne, pokiaľ sa spláca do výšky 5 % z obstarávacích nákladov, to znamená dlh na 20 rokov splatnosti. Takže priemerný náklad na bývanie je okolo 6 500 korún v takomto byte. Tam, si myslím, by mali byť smerované tie peniaze, nie do bonifikácie hypotekárnych úverov. Ďakujem.